Bankovní institut vysoká škola Praha
Zahraničná vysoká škola Banská Bystrica Katedra financií a finančných obchodov
Aktívne operácie komerčných bánk
(Active operations of commercial banks) Bakalárska práca
Autor: Lenka Kollárová
Bankovní management
Vedúci práce: doc. Ing. Dana Tkáčová, PhD.
Banská Bystrica Apríl 2010
VYHLÁSENIE
Prehlasujem, ţe som bakalársku prácu spracovala samostatne a s pouţitím uvedenej literatúry.
V Bratislave 25. apríla 2010 Lenka Kollárová
Poďakovanie
Touto cestou by som chcela poďakovať školiteľovi mojej bakalárskej práce doc.
Ing. Dane Tkáčovej, PhD. Za jej odborné rady, odborné vedenie a metodickú pomoc, ktorú mi poskytla pri jej vypracovaní.
Bakalárska práca analyzuje aktívne operácie komerčných bánk. Prvú kapitolu tvorí banková sústava na Slovensku a bilancia banky, kde sú vysvetlené jej jednotlivé poloţky, ktoré ju tvoria. Jedná sa o aktíva, pasíva a mimobilančné poloţky. Druhá kapitola predstavuje konkrétne aktívne operácie komerčných bánk, ktoré pozostávajú z úverových, investičných operácií a ostatých aktívnych operácií. Tretia kapitola je zameraná na popis jednotlivých druhov cenných papierov. Posledná kapitola poskytuje informácie o ponúkaných investičných sluţbách vybraných komerčných bánk na Slovensku.
Annotation
The bachelor thesis analyzes active operations of commercial banks. First chapter consists of banking system in Slovakia and balance sheet with its items. They are assets, liabilities and non-balance sheet items. Second chapter is composed of specific active operations of commercial banks that are lending operations, bank investment activities and other active operations. Third chapter is focused on describing of particular kinds of bonds. Last chapter gives information about investment activities of particular Slovak commercial banks.
Kľúčové slová: Komerčné banky, Cenné papiere, Investičné sluţby
5
Obsah
Úvod ... 6
1 Banková sústava na Slovensku ... 7
1.1 Národná banka Slovenska (NBS) ... 7
1.2 Komerčné banky ... 9
1.2.1 Bilancia banky ... 10
2 Operácie komerčných bánk ... 14
2.1 Aktívne obchody bánk ... 14
2.1.1 Úverové operácie bánk ... 16
2.1.2 Investičné činnosti bánk ... 18
2.1.3 Ostatné aktívne operácie bánk ... 20
2.2 Pasívne bankové operácie ... 26
2.3 Neutrálne bankové obchody ... 27
3 Investovanie komerčných bánk do rôznych druhov cenných papierov ... 28
3.1 Dlhopisy ... 32
3.2 Vkladové listy ... 34
3.3 Pokladničné poukáţky ... 35
3.4 Zmenky ... 36
4 Porovnanie investičných služieb vybraných bánk na Slovensku ... 38
4.1 Tatra banka, a. s. ... 38
4.2 Slovenská sporiteľňa, a. s. ... 41
4.3 UniCredit Bank, a. s. ... 45
Záver ... 49
Zoznam použitej literatúry ... 50
Zoznam tabuliek, schém a grafov ... 53
6
Úvod
Banku môţeme definovať podľa zákona o bankách z roku 2001 ako právnickú osobu so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorá je zaloţená ako akciová spoločnosť prijímajúca vklady a poskytujúca úvery a vykonávajúca ďalšie bankové operácie.
Komerčné banky zabezpečujú fungovanie celého ekonomického systému.
Uskutočňujú premiestňovanie úspor od subjektov s prebytkom finančných prostriedkov, k subjektom, ktoré ich majú nedostatok. Subjekty, ktoré majú nedostatok finančných prostriedkov emitujú cenné papiere a subjekty, ktoré majú dočasne voľné finančné prostriedky ich investujú do rôznych investičných nástrojov.
Hlavným cieľom tejto práce je poskytnúť informácie o aktívnych operáciách komerčných bánk na finančnom trhu a ich vzťahu ku klientom. Vysvetlili sme jednotlivé druhy aktívnych operácií a ich podstatu. Svoju pozornosť sme sústredili najmä na investovanie komerčných bánk do jednotlivých druhov cenných papierov a porovnali sme investičné sluţby, ktoré poskytujú banky na Slovensku.
V prvej kapitole sme predstavili bankovú sústavu na Slovensku. Definovali sme postavenie a činnosti Národnej banky Slovenska a komerčných bánk. Súčasťou tejto kapitoly je aj bilancia komerčnej banky, na základe ktorej sme rozobrali jednotlivé poloţky, ktoré ju tvoria. Tieto poloţky tvoria aktíva, pasíva a mimobilančné poloţky.
Druhá kapitola je zameraná na operácie komerčných bánk, ktoré tvoria aktívne, pasívne a neutrálne obchody. Aktívne bankové operácie sú rozčlenené na úverové a investičné činnosti a ostatné aktívne operácie. Charakterizovali sme úverové operácie a podrobnejšie sa venovali definovaním investičnej banky a investičných obchodov, ktoré vykonávajú. Ďalej sú vymedzené pojmy týkajúce sa leasingu, faktoringu a forfaitingu, ich druhy a výhody.
Tretia kapitola je zameraná na investovanie komerčných bánk do cenných papierov.
Definuje pojem cenný papier a rozdeľuje cenné papiere podľa rozličných kritérií. Taktieţ opisuje kroky emisie cenných papierov na trhu. Charakterizuje a opisuje jednotlivé druhy cenných papierov, ich náleţitosti a spôsoby emisie.
Predmetom štvrtej kapitoly je porovnávanie investičných sluţieb komerčných bánk na Slovensku. Obsahuje informácie o jednotlivých investičných produktoch, ktoré banky ponúkajú a podmienkach, na základe ktorých sú tieto produkty poskytované.
7
1 Banková sústava na Slovensku
Banková sústava je súhrn všetkých bánk v štáte, ale aj pravidiel a noriem, ktoré slúţia na usmerňovanie ich vzťahov. Je determinovaná ekonomickým prostredím, ale aj právnym systémom a tradíciami štátu. (Boušková, 2006)
Banková sústava na Slovensku je dvojstupňová:
a) 1. stupeň tvorí centrálna banka – NBS,
b) 2. stupeň tvoria obchodné banky a pobočky zahraničných bánk, ktoré sa zameriavajú na výkon obchodnej činnosti.
1.1 Národná banka Slovenska (NBS)
Je nezávislá inštitúcia nazývaná aj banka štátu, centrálna, ceduľová, ústredná banka. Je súčasťou Európskeho systému centrálnych bánk, taktieţ aj súčasťou Eurosystému ako systému centrálneho bankovníctva eurozóny v rámci Európskeho systému centrálnych bánk.
Národná banka Slovenska je právnická osoba so sídlom v Bratislave, ktorá sa nezapisuje do Obchodného registra. Má postavenie podnikateľa v majetkovo-právnych vzťahoch pri nakladaní s vlastným majetkom, ale nie je komerčne orientovaná a postavenie pri vydávaní všeobecne záväzných právnych noriem a predpisov vykonáva prostredníctvom ministerstiev a iných orgánov štátnej správy. Činnosť NBS upravuje zákon 566/1992 Z. z. o Národnej banke Slovenska.
Hlavným cieľom NBS je udrţiavanie cenovej stability, pričom:
a) sa podieľa na spoločnej menovej politike, ktorú určuje Európska centrálna banka pre eurozónu,
b) vydáva eurobankovky a euromince podľa osobitných predpisov platných v eurozóne pre vydávanie eurobankoviek a euromincí,
c) podporuje plynulé fungovanie platobných systémov a zúčtovacích systémov, riadi, koordinuje a zabezpečuje peňaţný obeh, platobný styk a zúčtovanie dát platobného
8
styku v rozsahu ustanovenom týmto zákonom a osobitným zákonom a stará sa o ich plynulosť a hospodárnosť,
d) udrţiava a spravuje devízové rezervy v zlate a v devízových hodnotách, disponuje s nimi a uskutočňuje devízové operácie, pričom odo dňa zavedenia eura pri uskutočňovaní operácií v rámci Eurosystému postupuje podľa osobitných predpisov platných pre operácie Eurosystému,
e) môţe určovať a vyhlasovať referenčné výmenné kurzy eura k cudzím menám, s ktorými sa v Slovenskej republike aktívne obchoduje alebo inak vyuţívajú, a pre ktoré Európska centrálna banka neurčuje a nevyhlasuje referenčný výmenný kurz.
NBS je oprávnená vykonávať s bankami, so zahraničnými bankami a s inými finančnými inštitúciami všetky druhy obchodov vrátane operácií na finančných trhoch a obchodovať s cennými papiermi a inými majetkovými hodnotami, ktoré sú určované podľa osobitných predpisov platných pre Eurosystém. Takisto je oprávnená vykonávať úverové obchody, pričom poskytnutie úveru Národnou bankou Slovenska sa zabezpečuje dostatočnou zábezpekou, ktorou môţu byť cenné papiere a iné majetkové hodnoty.
NBS môţe poskytnúť banke krátkodobý úver na dočasnú podporu likvidity, ak je to v súlade so zákonom menového financovania; nárok na vrátenie takého úveru má prednosť pred všetkými ostatnými záväzkami banky. Kaţdý takýto úver musí byť dostatočne zabezpečený majetkovými hodnotami a pri poskytovaní tohto úveru nemoţno zvýhodňovať ţiadnu banku. Môţe taktieţ poskytnúť krátkodobý úver Fondu ochrany vkladov a Garančnému fondu investícií na pokrytie jeho naliehavých a nepredvídaných potrieb likvidity vtedy, ak sú ohrozené aspekty systémovej stability a ak je to v súlade so zákonom menového financovania. Aj takýto úver musí byť dostatočne zabezpečený majetkovými hodnotami. (zákon 566/1992 Z. z. o Národnej banke Slovenska).
NBS zastupuje Slovenskú republiku na základe poverenia vlády SR v medzinárodných inštitúciách finančného trhu a zabezpečuje plnenie úloh vyplývajúcich z tohto zastúpenia, môţe zastupovať SR v operáciách na medzinárodných finančných trhoch, plní úlohy v oblasti medzinárodnej spolupráce pri výkone dohľadu nad finančným trhom. (Boušková, 2006)
9
1.2 Komerčné banky
Vymedzenie činnosti komerčnej banky
Podľa zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (2001, s. 3) je banka definovaná ako „právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky zaloţená ako akciová spoločnosť, ktorá
a) prijíma vklady a b) poskytuje úvery
a ktorá má na výkon činností podľa písmen a) a b) udelené bankové povolenie.“
Horváthová (2009, s. 48) charakterizuje komerčnú banku ako „podnikateľský subjekt, ktorý má v porovnaní s inými podnikateľskými subjektmi mnohé špecifické črty a osobitosti (produkty majú peňaţný charakter, banky podnikajú s cudzími prostriedkami a prevládajúcim zdrojom zisku sú úrokové rozdiely).“
Rose (2002, s. 3-4) definuje banky ako „najdôleţitejšie finančné inštitúcie v ekonomike, ktoré prijímajú vklady a poskytujú úvery a ponúkajú najširšiu škálu sluţieb zo všetkých finančných inštitúcií.“
Polouček a kol. (2006, 14) charakterizujú banku vo vzťahu k vykonávaným aktivitám a sektoru, v ktorom uskutočňuje svoje obchody s klientmi. „Běţná a jednoduchá definice bank vychází z toho, ţe banky jsou finanční instituce, ktoré přijímají depozita a poskytují úvěry.
Přestoţe se jedná na straně jedné o definici velice zjednodušenou, je na druhou stranu velice výstiţná, postihující klíčové aktivity bank.“
Chovancová a kol. (2006, s. 535) definujú banku ako „finančnú inštitúciu (podnik) špecializovanú na obchody a operácie s peniazmi, na finančné sprostredkovanie zaloţené na komerčnom princípe (sprostredkovanie peňaţných a kapitálových operácií).“
Belás a Demjan (2009, s. 9) charakterizujú banku ako „špecifický podnikateľský subjekt, ktorý pôsobí v prostredí regulovanej konkurencie. Základnými špecifickými črtami komerčnej banky je predmet podnikania, atypická štruktúra bilancie aktív a pasív a potreba vlastnej dôveryhodnosti. Banka vykonáva zber vkladov od jednotlivých ekonomických subjektov (podniky, štát, obyvateľstvo), poskytuje úvery týmto ekonomickým subjektom a vykonáva mimobilančné operácie. Cieľom činností komerčnej banky je dosahovanie primeranej finančnej výkonnosti.
10 Banka môţe ďalej vykonávať:
a) platobný styk a zúčtovanie,
b) investovanie do cenných papierov na vlastný účet,
c) obchodovanie na vlastný účet alebo na účet klienta na peňaţnom a kapitálovom trhu,
d) správu pohľadávok a cenných papierov klienta na jeho účet vrátane súvisiaceho poradenstva,
e) finančný lízing,
f) poskytovanie záruk a akreditívov,
g) vydávanie a správu platobných prostriedkov,
h) poskytovanie poradenských sluţieb v oblasti podnikania,
i) vydávanie cenných papierov, účasť na vydávaní cenných papierov a poskytovanie súvisiacich sluţieb,
j) finančné sprostredkovanie,
k) uloţenie cenných papierov alebo vecí, l) prenájom bezpečnostných schránok, m) poskytovanie bankových informácií, n) hypotekárne obchody,
o) funkciu depozitára,
p) spracúvanie bankoviek, mincí, pamätných bankoviek a pamätných mincí.
(Nový zákon o bankách s dôvodovou správou, 2001, s. 3 - 4)
1.2.1 Bilancia banky
Bilancia banky podáva informácie o tom, aká je štruktúra majetku daného subjektu na jednej strane a z akých zdrojov je na strane druhej tento majetok financovaný. Majetok (aktíva) je na ľavej strane bilancie, zdroje (pasíva) sú na pravej strane bilancie. Pasíva zahŕňajú vlastné i cudzie zdroje.
Podnikateľské ciele banka dosahuje prostredníctvom riadenia aktív a pasív. Na to vyuţíva bankovú bilanciu, t. j. nástroj, ktorý napomáha zabezpečiť celkovú rovnováhu, pretoţe porovnáva potreby peňaţných zdrojov – aktíva (úverové produkty) so zdrojmi, ktoré má banka k dispozícii, teda pasívami (vkladové produkty).
11
Na ľavej strane bilancie banka sumarizuje aktíva – potreby. Na pravej strane vykazuje pasíva – zdroje. (Miháliková, Horniaková, 2002)
Pre všetky banky na rovnakom území platí obvykle jednotná formálna štruktúra bilancie, aj keď je jasné, ţe rozdiely medzi jednotlivými bankami vyplývajú z rôznej štruktúry prevádzaných obchodov.
Základná štruktúra bilancie banky je uvedená v nasledujúcej tabuľke:
Tabuľka 1 Základná bilancia banky
Aktíva Pasíva
Pokladničná hotovosť Záväzky voči bankám
Vklady v centrálnej banke Záväzky voči klientom (vklady klientov) Štátne pokladničné poukáţky a
reeskontovateľné zmenky
Záväzky z emitovaných obchodovateľných cenných papierov
Pohľadávky voči bankám (vklady v
bankách) Rezervy
Úvery klientom Podriadený dlh
Cenné papiere Základné imanie
Majetkové účasti Kapitálové fondy
Hmotný a nehmotný majetok Rezervné fondy a ostatné fondy zo zisku Pohľadávky voči akcionárom a vlastné
akcie Nerozdelený zisk
Podsúvahové (mimobilančné) položky Potenciálne záväzky
Úverové riziká
Zdroj: (Revenda a kol., 2005, s 117)
12 Aktíva banky
Aktíva bilancie banky predstavujú:
a) primárne rezervy ako rýchlo likvidné prostriedky. Tvoria najlikvidnejšiu formu aktív a banka ich môţe kedykoľvek pouţiť na úhradu svojich záväzkov.
Sú to vklady v iných bankách, takzvané medzibankové aktíva, pokladničná hotovosť, vklady v NBS, povinné minimálne rezervy a i.,
b) sekundárne rezervy banka vytvára prostredníctvom operácií s cennými papiermi, či s pevným výnosom a i. Zaobstaráva ich pri nedostatku pasív, ktorý sa môţe objaviť pri väčších výkyvoch spôsobených výbermi peňaţných zdrojov, alebo zvýšeným poskytovaním úverov a pod. Ich úloha spočíva v rýchlej mobilizácii hotovostných peňaţných prostriedkov. Sekundárne rezervy tvoria štátne pokladničné poukáţky, vkladové certifikáty, reeskontované zmenky, vkladové certifikáty a iné krátkodobé cenné papiere s rýchlo likviditou, ktoré prinášajú banke výnos. Tvoria sa na podporu primárnych aktív,
c) úvery klientom sú výnosové aktíva, ktoré majú dominantné postavenie z hľadiska zdrojov príjmov banky, hoci sú to aktíva rizikovejšie. Úroky z úverov patria k základným zdrojom výnosov bánk. Skladba úverov tvorí úverové portfólio. Pri realizácii týchto aktív sa banka stáva veriteľom,
d) investície – banka ukladá peňaţné zdroje do cenných papierov s dlhšou lehotou splatnosti, ako sú komunálne obligácie, štátne dlhopisy a pod. Sú to cenné papiere prijaté na trh burzy cenných papierov, ktoré sú pre banky potenciálnym zdrojom na krytie dlhodobejšieho deficitu peňaţných prostriedkov. Pri ich označovaní sa môţeme stretnúť aj s názvom terciárne rezervy. Aj tieto zdroje sú rozdelené do určitého portfólia, ktorý zabezpečuje stabilný príjem z výnosov z cenných papierov, a tieţ napomáha pri získavaní vplyvu v akciových spoločnostiach.
13 Pasíva banky
Pasíva bilancie banky predstavujú zdroje krytia aktívnych bankových obchodov a tvorí ich:
a) vlastný kapitál, ktorý má malý podiel na zdrojoch banky (2 – 10 %).
Predstavuje súhrn akcií, ktoré emitovala banka, rezervy a nerozdelený zisk ako prebytok hospodárenia. O jeho rozdelení rozhodujú akcionári. Vlastný kapitál banky slúţi na zveľaďovanie jej majetku (pozemky, budovy, financovanie, zakladanie a rozvoj bánk a pod.)
b) cudzí kapitál predstavuje zdroje, ktoré banka nakupuje na peňaţnom a kapitálovom trhu (vklady subjektov, úvery na medzibankovom trhu a od NBS, vlastná emisia cenných papierov). Banka tieto zdroje získava na časovo obmedzené pouţitie od svojich veriteľov na úverovom princípe. (Miháliková, Horniaková, 2002)
14
2 Operácie komerčných bánk
Činnosť obchodných bánk spočíva vo vykonávaní operácií rôzneho druhu. Niektoré operácie vykonávajú všetky banky, niektoré operácie majú v náplni činnosti len špecializované banky, resp. veľké univerzálne banky ako svoje doplnkové činnosti. Celú činnosť obchodných bánk rozdeľujeme na dva základné okruhy. Prvý okruh tvoria obchody (operácie), ktoré sú podstatnými, nosnými operáciami všetkých univerzálnych obchodných bánk. Do druhého okruhu patria vedľajšie, doplnkové operácie bánk. (Horniaková, Čunderlík, 2009)
Bankové operácie moţno rozdeliť na:
a) aktívne, prostredníctvom ktorých je bankový kapitál vyuţívaný (prostriedky, ktoré odchádzajú z banky)
b) pasívne, prostredníctvom ktorých banky zhromaţďujú bankový kapitál (prostriedky, ktoré prichádzajú do banky)
c) neutrálne (sprostredkovacie), vykonávanie ktorých je potrebné pre kvalitné fungovanie celého systému banky
Toto delenie na aktívne, pasívne a neutrálne (sprostredkovacie) operácie je najpouţívanejšie.
Pre bankové operácie je zauţívaný aj termín bankové obchody. (Čorejová, 1995)
2.1 Aktívne obchody bánk
Aktívne obchody bánk sú, po získaní kapitálu ktorejkoľvek banky vo forme zdroja určeného k financovaniu určitej činnosti (podnikateľskej, bankovej) z jej pasívnych obchodov, rozhodujúcou časťou jeho nasadenia (investovania), kde sa v závislosti na druhu investície preukáţe, či bude investovaný kapitál prinášať jeho hlavný poţadovaný výsledok – zisk. Pri aktívnych operáciách bánk ide o zmenu kapitálu z formy jeho vzniku do formy jeho vyuţitia v podobe nejakého druhu investície. Tieto bankové operácie a produkty sa preto nazývajú aktívnymi obchodmi, lebo v bankovej bilancii sú zobrazené vţdy na strane aktív.
(Belás a kol., 2007)
15
Horniaková a Čunderlík (2009, s. 35) definujú aktívne obchody bánk ako „súbor podnikateľských aktivít, pri ktorých sa vyuţíva kapitál sústredený prostredníctvom pasívnych bankových operácií. Sú to všetky operácie, pri ktorých banky zhodnocujú tento kapitál, a to predovšetkým prostredníctvom získavania úroku.“
Aktívne bankové operácie predstavujú hlavný zdroj výnosov bánk. Preto je potrebné upriamiť maximálnu pozornosť na kvalitu daných operácií. Cieľom kaţdej komerčnej banky je, aby bola rentabilná. Rentabilita predstavuje také hospodárenie banky, pri ktorom dosahuje zisk a vyjadruje ako efektívne sú zhodnocované prostriedky klientov. Rozvoj banky a teda jej budúcnosť v pôsobení na trhu závisí od jej rentability, pretoţe len vtedy je banka schopná rozvoja.
Zdroje získané z aktívnych operácií bánk sú ďalej určené k financovaniu niektorej z pasívnych operácií. Rozhodujúcim bodom po získaní kapitálu je druh investície, do ktorej budú finančné prostriedky investované a či bude investovaný kapitál zhodnotený. Aktívnou operáciou banky je teda zmena vloţeného kapitálu na kapitál investičný v podobe úverov či iných investičných obchodov. Aktívnymi sa bankové operácie nazývajú preto, ţe v bankovej bilancii sú zobrazené vţdy na strane aktív. (Belás a kol., 2007)
Aktíva bankové obchody sa premietajú v aktívach bilancie banky, kde banka vystupuje ako veriteľ. Z týchto obchodov jej vznikajú rôzne pohľadávky (z poskytovania úverov, nákupu dlhových cenných papierov) alebo vlastnícke práva (nákup majetkových cenných papierov). Pri týchto aktívnych operáciách ide o umiestnenie rôznych druhov úverov v sektore podnikateľskom, súkromnom či bankovom, pričom banka vystupuje v úlohe veriteľa. Aktívne obchody sú prostriedkom na dosahovanie zisku. Ak sa zvyšujú aktíva banky, zvyšuje sa aj uţitie zdrojov. (Miháliková, Horniaková, 2002)
Podľa Makúcha (1996, s. 93) sú aktívne obchody komerčných bánk „úverovými vzťahmi, pri ktorých vystupuje banka ako veriteľ. Najväčšiu časť aktívnych obchodov tvoria úvery.“
Za aktívne bankové činnosti môţeme vymedziť:
a) úverové operácie bánk, b) investičné činnosti bánk,
c) ostatné aktívne operácie bánk (factoring, forfaiting, leasing) (Čorejová, 1995)
16 Schéma 1 Aktívne obchody bánk
Zdroj: (Belás, 2007, s. 129)
2.1.1 Úverové operácie bánk
Prevaţnú časť aktívnych operácií tvoria úverové operácie, ktoré sú klasickými aktívnymi operáciami komerčných bánk. Pri úverových operáciách vystupuje banka ako veriteľ, je v aktívnom postavení. V trhových ekonomikách banka poskytuje celú škálu rôznych úverov. Na týchto operáciách sa v pozícii klienta aktívne zúčastňuje aj podnikateľ.
Sú to jedny z najţiadanejších operácií zo strany podnikateľa. (Pilch, online)
Podľa Petrenku (1993, s. 169) sú úvery „najdôleţitejším cudzím zdrojom financovania podnikateľskej činnosti v trhovom hospodárstve.“
AKTÍVNE OBCHODY BÁNK
pôžičky finančné
úvery
zmenkové
kontokorentné
spotrebné
lombardné
hypotekárne
emisné krátkodobé
strednodobé
dlhodobé
avalové eskontné akceptačné negociačné remboursné
repo úvery
17 Úvery môţeme členiť z rôznych hľadísk:
a) podľa doby splatnosti b) podľa poskytnutej meny c) podľa poskytnutých záruk d) podľa spôsobu čerpania
e) podľa subjektu, ktorému je úver poskytnutý. (Belás a kol., 2008)
Pri rozhodovaní o poskytnutí úveru je banka povinná postupovať obozretne, pretoţe poţičiava peniaze, ktoré získala z vkladov klientov. Pri poskytnutí úveru by mali byť splnené tieto podmienky:
a) účelovosť, b) zaručenosť, c) návratnosť, d) efektívnosť.
Úverový proces predstavuje vzťah medzi bankou a klientom (úverovým dlţníkom).
Tento vzťah sa začína ţiadosťou klienta o poskytnutie úveru a končí sa aţ jeho splatením.
Moţno ho rozčleniť na tieto fázy:
a) ţiadosť o poskytnutie úveru, b) úverová analýza,
c) uzavretie úverovej zmluvy a uvoľnenie čerpania úveru, d) kontrola dodrţiavania podmienok úverovej zmluvy,
e) splatenie úveru a úrokov z neho a následné uvoľnenie záruk.
Zabezpečenie úverov dáva banke moţnosť uspokojiť svoje pohľadávky mobilizáciou dohodnutých záruk, ak klient nemôţe alebo nechce splniť svoje záväzky voči banke. Banka má tak moţnosť predchádzať prípadným stratám, ktoré by boli v tomto prípade neodvratné.
Úverové záruky delíme podľa:
- charakteru (formy) zabezpečenia
- zviazanosti zabezpečenia so zabezpečenou pohľadávkou.
Podľa charakteru zabezpečenia poznáme:
18
- osobné zabezpečenie – za úverovú pohľadávku ručí banke popri príjemcovi úveru aj ďalšia tretia osoba,
- vecné (reálne) zabezpečenie – dáva banke právo na určité majetkové hodnoty, ktoré patria tomu, kto zabezpečenie poskytuje (príjemca úveru).
Podľa zviazanosti zabezpečenia so zabezpečenou pohľadávkou poznáme:
- akcesorické zabezpečenie – nerozlučné spojené so zabezpečenou pohľadávkou,
- abstraktné zabezpečenie – samostatne stojace právo, ktoré je nezávislé od zabezpečenia pohľadávky. (Boušková, 2006)
2.1.2 Investičné činnosti bánk
Belás a kol. (2008, s. 195) charakterizuje investičné bankovníctvo ako „oblasť podnikania komerčných bánk, ktorá má celý rad odlišností od komerčného bankovníctva (vzťah k bilancii banky, pôsobenie iných druhov rizík, odlišné motívy, zisk je realizovaný prostredníctvom iných obchodov a nástrojov, atď.). Investičné bankovníctvo predstavuje činnosť bánk súvisiacu s investičnými inštrumentmi na finančnom trhu, ako je napr.
obchodovanie s cennými papiermi na vlastný a cudzí účet, poskytnutie technickej sluţby svojmu klientovi.“
Investičné bankovníctvo tvoria aktivity, ktoré obsahujú vydávanie cenných papierov, vytváranie trhov s cennými papiermi a dohodnutie fúzií a akvizícií. (Koch, 1992)
Investičné bankovníctvo je súhrn činností a produktov bánk na finančnom trhu, vrátane poskytovania zodpovedajúcich poradenských, administratívnych, technických a iných sluţieb. Investície sa týkajú uloţenia zdrojov banky do cenných papierov na vlastný účet v najuţšom chápaní investičného bankovníctva. V širšom chápaní do nich autor zahŕňa aj investície do hmotného a nehmotného majetku, kapitálové účasti v iných spoločnostiach a hmotné investície, napr. pobočky a filiálky doma a v zahraničí. (Polouček, 2006)
Investičné bankovníctvo zahŕňa aktivity, ktoré sa týkajú vydávania, obchodovania, analýzy a správy investičných nástrojov. Ide o emisné obchody, obchody na sekundárnych trhoch, investičné poradenstvo, investičné analýzy, správa aktív, finančné inţinierstvo, depotné obchody a sprostredkovanie akvizícií a fúzií. (Musílek, 2002)
Investičné bankovníctvo zahŕňa činnosti, ktoré patria do skupiny investičného bankovníctva a subjekt, ktorý sa nimi zaoberá, vykonáva činnosti investičného bankovníctva,
19
pričom to nemusí byť investičná banka. Do týchto činností patria emisie cenných papierov, obchodovanie s cennými papiermi, fúzie a akvizície, finančné a investičné poradenstvo, nástroje na kontrolu rizika a finančné deriváty, vlastné kapitálové investície, správa fondov, majetková správa, depozitárne sluţby, sekuritizácia aktív, projektové financovanie, sluţby v oblasti joint-ventures, medzinárodné operácie, nehnuteľnosti, leasing, poisťovníctvo a poţičiavanie cenných papierov a poskytovanie úverov na investičné obchody. (Kováčik, 2000)
Investičné obchody zahŕňajú:
a) investovanie do cenných papierov, b) obchodovanie s cennými papiermi,
c) obchodovanie s právami spojenými s cennými papiermi alebo dovodenými od cenných papierov,
d) účasti na vydávaní cenných papierov a poskytovaní súvisiacich sluţieb, e) obhospodarovanie cenných papierov vrátane poradenskej činnosti.
Do investičného bankovníctva zahrňujeme aj:
a) uloţenie a správa cenných papierov a iných hodnôt, b) vyplácanie výnosov z cenných papierov,
c) vykonávanie funkcie depozitára,
d) zakladanie spoločností, fúzie a akvizície a poradenská činnosť s tým súvisiaca vrátane finančného poradenstva. (Boušková, 2006)
Investičné bankovníctvo môţeme podľa rozsahu obsiahnutých produktov rozdeliť na štyri skupiny:
1. Najširšie chápanie zahŕňa rozsiahly okruh produktov firiem obchodujúcich s cennými papiermi, prakticky všetky medzinárodné operácie súvisiace s procesom pokrytia kapitálových potrieb, investícií, projektového financovania a ďalších finančných sluţieb aţ po obchodovanie s nehnuteľnosťami, hypotekárne bankovníctvo a poistenie.
2. Ďalšie chápanie investičného bankovníctva sa týka len kapitálového trhu. Investičné bankovníctvo sa definuje ako pokrytie všetkých aktivít na kapitálových trhoch, t. j.
činnosti ako emisné obchody, financovanie firiem, fúzie a akvizície, majetková správa, rizikové financovanie, merchant banking (obchody a investície na vlastný účet), veľkoobchodné transakcie s cennými papiermi pre inštitucionálnych investorov.
20
Nezaraďuje sa sem poistenie, hypotekárne bankovníctvo, maloobchodné transakcie s cennými papiermi.
3. Tretie chápanie investičného bankovníctva obsahuje iba niektoré vybrané aktivity na kapitálových trhoch, ako sú emisné obchody, fúzie a akvizície, merchant banking. Do tohto chápania nepatrí majetková správa a rizikové financovanie.
4. Najuţšie chápanie investičného bankovníctva sa týka iba činností, ktoré sú spojené s upisovaním a získavaním kapitálu na primárnom trhu a obchodovaním brokera alebo dílera na sekundárnom trhu. (Chovancová a kol., 2008)
2.1.3 Ostatné aktívne operácie bánk
Banky okrem základných bankových obchodov uskutočňujú aj ďalšie finančno- úverové obchody, ktoré rozširujú počet produktov banky a moţnosti financovania. Patrí sem faktoring, forfaiting a leasing.
Faktoring
Je jedna z foriem krátkodobého financovania, zaloţená na odkupe krátkodobých pohľadávok z obchodného styku pred dobou ich splatnosti. Faktoringová spoločnosť financuje pohľadávky vznikajúce z dodávok tovaru alebo sluţieb na obchodný úver bez akéhokoľvek ďalšieho istenia, a to na základe posúdenia kvality obchodného vzťahu a bonity odberateľa, resp. dodávateľa. Výhodou faktoringu je jeho pruţnosť bez zloţitých schvaľovacích procedúr a nutnosti beţného bankového istenia. Z právneho a účtovného hľadiska je faktoring postavený na postúpení pohľadávok.
Vo faktoringovej zmluve sa klient zaväzuje, ţe všetky pohľadávky voči odberateľom bude postupovať faktoringovej spoločnosti, čím dochádza k zásadnej zmene veriteľa. Novým a výhradným majiteľom pohľadávky vrátane jej príslušenstva s cieľom zaistiť riadne a včasné inkaso a tým zabrániť vzniku problémových pohľadávok sa stáva faktoringová spoločnosť.
V prípade nedodrţania termínov splatnosti zaisťuje upomienkové riadenie a právne vymáhanie. Veriteľ nedostane celú nominálnu hodnotu, od tejto hodnoty sa odčíta poplatok
21
zodpovedajúci významu klienta, fixný poplatok za spracovanie a úrok. Čiastka, ktorú dostane veriteľ, sa pohybuje medzi 60 – 90 % nominálnej hodnoty postúpenej pohľadávky. Úhradou pohľadávky je faktoringová operácia ukončená.
Schéma 2 Priebeh faktoringovej transakcie 3.
1. 2. 4. 5. 7. 6.
6.
Zdroj: (Polouček, 2006, str. 227).
1. dodávateľ podáva ţiadosť o faktoring pohľadávok
2. po preverení bonity odberateľa i dodávateľa dôjde k uzavretiu faktoringovej zmluvy medzi dodávateľom a faktoringovou spoločnosťou
3. dodávateľ odošle tovar alebo uskutoční sluţbu a vystavuje faktúru - originál faktúry zašle odberateľovi, kópiu faktoringovej spoločnosti
4. dodávateľ postupuje pohľadávku faktoringovej spoločnosti
5. predfinancovanie - výplata dohodnutej čiastky faktoringovou spoločnosťou 6. odberateľ v dobe splatnosti uhradí faktúru
7. faktoringová spoločnosť platí dodávateľovi čiastku, odpovedajúcu hodnote pohľadávky zníţenú o zálohu (v prípade, ţe prebehlo predfinancovanie) a o dohodnutú odmenu.
Dodávateľ Odberateľ
Faktoringová spoločnosť
22
V praxi sa vyvinuli rôzne typy faktoringu, ku ktorým patrí:
a) main – line faktoring, ktorý zahŕňa nielen odkúpenie pohľadávok od dodávateľa, ale aj ostatné faktoringové operácie, ktoré sú spojené s predajom tovarov na zahraničných trhoch.
b) confidential faktoring je zameraný iba na financovanie dodávateľa výberovým odkúpením jeho pohľadávky. Pre tento typ faktoringu je príznačný dôverný charakter – odberateľ nie je o tejto transakcii informovaný. Dodávateľ si ponechá kontrolu evidencie predaja a súčasne si ponecháva časť pohľadávok na vlastné inkaso a zvyšok ponúkne na odkúpenie faktoringovej spoločnosti.
V tomto prípade dochádza ku kombinácii finančných a úverových prostriedkov.
c) vývozný faktoring umoţňuje dodávateľovi preklenúť problémy spojené s neinformovanosťou a neznalosťou podmienok na zahraničných trhoch, či ide o legislatívne, úverové alebo iné podmienky. Obmedzuje riziká dodávateľa z pohybu devízových kurzov, pretoţe vďaka faktoringovej spoločnosti dochádza k rýchlej realizácii pohľadávky. Faktoringová spoločnosť dáva poskytnuté úvery väčšinou poistiť. (Miháliková, Horniaková, 2002)
d) pravý faktoring sa vyvinul z eskontu zmeniek a cesie pohľadávok. Je ich zdokonalením, pričom podstata spočíva v odkúpení pohľadávky bankou od veriteľa a zároveň s tým preberá na seba riziko ich nezaplatenia. Od eskontu zmeniek sa líši tým, ţe predajca pohľadávky nie je latentným dlţníkom a od cesie tým, ţe nie je cedentom.
e) nepravý faktoring sa líši od pravého v tom, ţe riziko nezaplatenie pohľadávky nesie predávajúci. V závislosti od faktoringovej zmluvy sa môţu podmienky viac odlišovať a dokonca prekrývať s úverom na pohľadávky.
f) tichý faktoring je skrytým, utajeným faktoringom, pretoţe na faktúre nie je predaj pohľadávky vyznačený. Platitelia uhrádzajú faktúru dodávateľovi, ktorý postupuje úhrady banke – faktorovi.
g) zjavný faktoring znamená predaj pohľadávky oznámený platcovi s upozornením, aby úhradu poukázal faktorovi. V praxi sa beţne pouţíva a je spojený s main-line faktoringom. (Makúch a kol., 1994)
23 Faktoring plní tieto tri funkcie:
a) garančná funkcia – znamená, ţe z pravého faktoringu prijíma faktoringová spoločnosť úverové riziko, takţe v prípade, ak odberateľ nezaplatí, faktoringová spoločnosť musí pohľadávku sama vo forme platby dodávateľovi preplatiť.
b) funkcia predfinancovania (úverovania) znamená, ţe faktoringová spoločnosť prepláca dohodnutú výšku odkupovaných pohľadávok (spravidla 75 – 90 % ich hodnoty) ihneď v okamihu ich odkupu, zvyšnú časť poukazuje na účet klienta po uhradení pohľadávky dlţníkom. Dodávateľ tak získa peňaţné prostriedky ešte pred dobou splatnosti pohľadávok.
c) funkcia správy pohľadávok a iných služieb pre dodávateľa znamená, ţe faktor môţe na základe zmluvy poskytovať aj sluţby spojené so správou pohľadávok (vedenie pohľadávok, fakturácia, inkaso a vymáhanie pohľadávok). (Revenda a kol., 1999)
Forfaiting
Pod pojmom forfaiting Boušková (2006, s. 74) rozumie „odkúpenie strednodobých a dlhodobých (v budúcnosti splatných účtovných a zmenkových) pohľadávok so zrieknutím sa spätného postihu v prípade, ţe dlţník riadne nezaplatí. Pokladom forfaitingu je z právneho hľadiska kúpna zmluva medzi dodávateľom ako predávajúcim (forfaitist) a bankou alebo špecializovanou inštitúciou ako kupujúcim pohľadávku (forfaiter). Pretoţe ide o dlhodobé obchody, ktoré sú spojené s vyššou mierou rizika, vyţaduje sa pri forfaitingu zabezpečenie pohľadávok.“
Účasť banky pri forfaitingu spočíva v tom, ţe odkupuje strednodobé a dlhodobé pohľadávky, čo môţe vykonávať prostredníctvom dcérskych spoločností, ktoré sa na ňu špecializujú. Forfaiting je metóda strednodobého alebo dlhodobého financovania vývozných úverov, a to prostredníctvom odpredaja vývoznej pohľadávky zabezpečenej vhodnými úverovými nástrojmi – garanciou (vlastné a cudzie zmenky, avalové alebo zaručené bankou a pod.). Výhoda tohto nástroja sprostredkovania spočíva v tom, ţe je moţné vyváţať na úver, ale súčasne uţ mať pohľadávky zaplatené.
Transakcia sa uskutočňuje na základe forfaitingovej zmluvy, ktorá sa uzatvára medzi vývozcom a forfaiterom, ktorý odkupuje pohľadávku bez nároku na neskoršiu reklamáciu –
24
spätného postihu vývozcu z dôvodu nevyhovujúcej kvality. Vývozca preberá na seba všetky náklady forfaitingu – diskont, ktorého výška je ovplyvnená výškou úrokových sadzieb na menovom trhu, ďalej priráţky za riziko podľa krajiny dlţníka a dôveryhodnosti, provízie za pohotové zabezpečenie finančných zdrojov, poplatkov za opciu, za spracovanie obchodu podľa zloţitosti obchodu, za udrţanie dohodnutej sadzby.
Forfaiting umoţňuje vývozcom nielen urýchliť inkaso, ale aj preniesť dopad niektorých rizík na špecializovanú spoločnosť – forfaitera. O forfaitingu môţeme hovoriť aj ako o prostriedku na podporu vývozu. Predmetom dojednania forfaitingu je jednotlivá pohľadávka v lehote splatnosti od 90 dní do 8 rokov, plnenie sa realizuje vo voľne zameniteľnej mene.
Je to atraktívna metóda strednodobého financovania, ktorá umoţňuje vývozcovi získať hotovostnú platbu pri dodávke tovaru alebo sluţby, resp. preniesť v krátkom čase po jej realizácii menové, kurzové a ďalšie riziká na forfaitera, zbaviť sa administratívy spojenej s evidenciou, inkasom či vymáhaním splatných pohľadávok a vývozcovi umoţňuje financovať jednotlivé obchody. (Miháliková, Horniaková, 2002)
Dvořák (2005, s. 577) rozdeľuje forfaiting takto:
a) dovozný forfaiting je zaloţený na financovaní dovozcu, a ten sa môţe vyskytovať v dvoch formách:
- tuzemský dovozca dováţa tovar na dodávateľský úver a forfaitér odkupuje pohľadávku od zahraničného vývozcu,
- tuzemský dovozca opäť získava tovar na dodávateľský úver od vývozcu, súčasne však vystavuje vlastnú zmenku s avalom banky, predá ju forfaitérovi a získava tak prostriedky na zaplatenie zahraničnému dodávateľovi. Na rozdiel od predchádzajúceho typu sa tento vzťah netýka zahraničného dodávateľa, ale všetko ostáva medzi dovozcom a forfaitérom.
b) finančný forfaiting je devízovým zmenkovým úverom. Tuzemský podnik, ktorý má záujem získať devízový úver, vystaví vlastnú zmenku a ošetrí ju avalom tuzemskej banky. Avalovanú zmenku potom predá forfaitérovi, ktorý ju na diskontnej báze okamţite preplatí.
25 Výhodami forfaitingu sú:1
a) odberateľ získa odklad platby (úver)
b) dodávateľ ihneď získa finančné prostriedky, čím si vylepší cash-flow c) riziko spojené s úhradou budúcej pohľadávky nesie banka
d) odkúpenie pohľadávky je bez spätného postihu e) operatívna a jednoduchá forma financovania f) forfaiting nečerpá úverový limit dodávateľa
Leasing
Boušková (2006, s. 76) označuje leasing ako „prenájom investičného zariadenia, predmetov dlhodobej spotreby a iných predmetov nájomcovi na určitú alebo neurčitú lehotu.
Je nástrojom, ktorý umoţňuje vyuţívať majetok určitý čas bez toho, aby sa stal vlastníctvom uţívateľa.“ Leasing predstavuje trojstranný právny akt medzi dodávateľom, prenajímateľom a nájomcom, pri ktorom prenajímateľ kupuje od dodávateľa majetok a poskytuje ho za úhradu do uţívania nájomcovi, pričom vlastníkom majetku je prenajímateľ. Z finančného hľadiska je to špeciálna forma financovania dlhodobých potrieb podniku cudzím kapitálom, ktorá vznikla ako alternatíva kúpy, resp. predaja.
Základné formy leasingu sú:
a) operatívny leasing – nedáva nájomcovi právo na kúpu prenajímaného predmetu. Zmluvné podmienky umoţňujú nájomcovi krátkodobé vypovedanie leasingovej zmluvy a nájomca nie je v prípade vypovedania povinný zaplatiť prenajímateľovi záverečnú splátku, ktorá ma kryť refundovanie finančných prostriedkov, vynaloţených prenajímateľom. Tieto zmluvy umoţňujú nájomcovi vypovedať kedykoľvek v rámci určitého časového obdobia nájomnú zmluvu. Nájomca získava za splátky nárok na pouţívanie predmetu leasingu na čas, ktorý si sám určí a ktorý nemusí byť závislý od ţivotnosti tovaru. Servis a údrţba prenajatého zariadenia sú v réţii prenajímateľa, ktorý ostáva právne a ekonomicky majiteľom prenajatého tovaru.
1 http://www.csob.sk/stredne-firmy-forfaiting
26
b) finančný leasing – poskytuje nájomcovi právo odkúpenia prenajímaného predmetu na konci obdobia leasingu.Pri tomto druhu leasingu ide o strednodobé a dlhodobé zmluvy, v rámci ktorých si prenajímateľ zabezpečuje plnú alebo čiastočnú amortizáciu investovaných prostriedkov.
Zmluva sa uzatvára na určité obdobie, počas ktorého ju nemoţno vypovedať.
Prenajímateľ zostáva právne i ekonomicky vlastníkom predmetu leasingu.
Výhody leasingu pre nájomcu podľa Poloučeka (2006, s. 234):
a) leasing umoţňuje z cudzích zdrojov financovať aţ 100 % hodnoty predmetov leasingu,
b) leasingové poplatky sa spravidla hradia aţ po uvedení zariadenia do pouţívania, keď uţ podnik predmet pouţíva, preto je lepšie zosúladiť náklady a výnosy,
c) leasingové poplatky sú obvykle pevne stanovené, pričom pri úvere klient môţe niesť aj úrokové riziko,
d) je bilančne neutrálny
Výhody leasingu pre výrobcu podľa Šenkýřovej a kol. (1998, s. 47):
a) zaisťuje odbyt,
b) zbavuje výrobcu úverového rizika (rizika nezaplatenia) alebo toto riziko aspoň zniţuje.
2.2 Pasívne bankové operácie
Belás a kol. (2007, s. 168) definuje pasívne bankové obchody ako „bankové obchody, prostredníctvom ktorých komerčná banka získava peňaţné zdroje pre svoju podnikateľskú činnosť. Cieľom týchto obchodov je získať kvantitatívne dostatočnú a kvalitatívne optimálnu štruktúru zdrojov pre financovanie aktívnych bankových obchodov, pod ktorými rozumieme poskytovanie úverov, investície do cenných papierov a ďalšie druhy bankových operácií, prostredníctvom ktorých banka vytvára zisk.“
27
Pasívne úverové obchody môţeme členiť z rôznych hľadísk:
a) z hľadiska banky poznáme:
- depozitné obchody priame,
- depozitné obchody s centrálnou bankou, - depozitné obchody s inými bankami.
b) z hľadiska veriteľov sa pasívne obchody uskutočňujú:
- občanmi,
- podnikateľskými subjektmi, - právnickými osobami.
c) z hľadiska času poznáme operácie:
- termínované, - netermínované.
d) z hľadiska formy, v akej sa realizujú operácie:
- depozitné produkty
- prijímanie vkladov v podobe vkladov na videnie, - vydávanie bankových dlhopisov,
- špeciálne depozitné produkty upravené špeciálnym reţimom.
- spôsob, akým si banky obstarávajú peňaţné prostriedky od iných bánk - úvery od iných bánk,
- úvery od centrálnej banky. (Miháliková, Horniaková, 2002)
2.3 Neutrálne bankové obchody
Neobjavujú sa v bilancii banky ani na strane aktív, ani na strane pasív. Ak sa objavia, tak na účtoch podsúvahových (off balance sheet), ale na druhej strane podľa Čorejovej a kol.
(1995, s. 53) „v účte ziskov a strát sa výsledky týchto sprostredkovacích obchodov objavia ako výnosy z emisných obchodov, výnosy z obchodov s cennými papiermi, výnosy z poradenstva, výnosy z úschovy a pod. Medzi tieto operácie môţeme zaradiť:
sprostredkovanie platieb, devízové operácie, zmenárenské operácie, úschova a správa cenných papierov a cenností a ostatné neutrálne operácie.“
28
3 Investovanie komerčných bánk do rôznych druhov cenných papierov
Investovanie chápeme ako podnikateľskú činnosť bánk, pričom banka vystupuje ako investor. To znamená, ţe nakupuje cenné papiere do svojho portfólia. V podstate nákupom cenných papierov poskytuje na lehotu splatnosti CP svojmu klientovi úver. V lehote splatnosti – klient, emitent CP, cenný papier odkupuje a banke - investorovi, vyplatí menovitú hodnotu CP a alikvotný úrokový výnos.
Zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných sluţbách definuje cenný papier ako „peniazmi oceniteľný zápis v zákonom ustanovenej podobe a forme, s ktorým sú spojené práva podľa tohto zákona a práva podľa osobitných zákonov, najmä oprávnenie poţadovať určité majetkové plnenie alebo vykonávať určité práva voči zákonom určeným osobám.
Cenný papier je listina, ktorá znamená pohľadávku vlastníka voči tomu, kto cenný papier vydal. Je to peniazmi oceniteľný zápis v zákonom stanovenej podobe a forme. Sú s ním spojené určité zákonom stanové práva, najmä oprávnenie poţadovať určité majetkové plnenie alebo vykonávať určité práva voči zákonom určeným osobám. (Boušková, 2006)
Cenné papiere delí Chovancová a kol. (2006, s. 36 – 38) do viacerých skupín podľa:
a) stelesneného práva - tovarové cenné papiere, - cenné papiere peňaţného trhu, - cenné papiere kapitálového trhu.
b) prevoditeľnosti - na doručiteľa, - na rad,
- na meno.
c) obchodovateľnosti - obchodovateľné,
- obmedzene obchodovateľné,
29 - neobchodovateľné.
d) spôsobu emisie - hromadne emitované.
- individuálne emitované.
e) charakteru dôchodkov plynúcich z cenných papierov - cenné papiere s pevným úročením,
- cenné papiere s pohyblivým úročením, - cenné papiere s nulovými platbami, - cenné papiere s premenlivým výnosom.
f) charakteru emitenta - cenné papiere verejné, - cenné papiere súkromné.
g) ekonomického významu - platobné a úverové, - ukladacie,
- špekulatívne.
Emisia cenných papierov je spôsob získania externých finančných zdrojov. Ak emisiu uskutoční emitent prostredníctvo investičnej banky ide o cudziu emisiu. Ak si celú emisiu zaisťuje emitent sám na vlastný účet, ide o vlastnú emisiu. (Belás a kol., 2008)
S emisiou cenných papierov sú spojené určité špecifické postupy, proces uvedenia spoločnosti na trh má niekoľko krokov:
h) rozhodovanie o veľkosti kapitálu – emitent musí rozhodnúť o výške kapitálu, ktorý chce spoločnosť emisiou získať. V tejto etape emitent určí objem emisie, dobu splatnosti, na akú potrebuje zdroje, rozdelenie emisie na časti, ak nepotrebuje všetky zdroje na začiatku ale postupne, formu, akou sa budú realizovať splátky, postoj investorov k emisii.
30
i) výber sprostredkovateľa – emitent zvaţuje, či emisiu umiestni na trhu sám, alebo vyuţije sluţby investičných sprostredkovateľov – investičnú banku. Ak sa rozhodne umiestniť emisie na trh vlastnými silami, potrebuje skúsenosti a informácie o trhu a znáša riziko z neúspechu emisie. Môţe sa rozhodnúť pre druhú moţnosť – sprostredkovateľa, ktorý nielenţe predáva cenné papiere, ale poskytuje rady finančného charakteru, stará sa o dokumentáciu a splnenie všetkých poţiadaviek, ktoré vyţadujú aj regulátori trhu. Sprostredkovatelia majú niţšie transakčné náklady, vedia odhadnúť zmeny na trhu, disponujú skúsenosťami s uvádzaním iných emitentov na trhu a majú kontakty.
j) spôsob prevzatia emisie – akým spôsobom prevezme sprostredkovateľ emisiu a v konečnom dôsledku kto bude niesť riziko. Môţe ísť o pevnú dohodu, kedy sprostredkovateľ odkúpi celý objem emisie za dohodnutú cenu a prevezme na seba riziko z nepredaných cenných papieroch. Druhou moţnosťou je, ţe sa sprostredkovateľ bude v „najlepšom úsilí“ snaţiť umiestniť emisiu na trh, kedy riziko neumiestnenia emisie zostáva na emitentovi.
k) predbežná ponuka a oficiálna registrácia – predbeţná ponuka obsahuje základné údaje o pripravovanej emisii a súčasne sa podáva ţiadosť o povolenie o registráciu emisie, ktorej súčasťou je tlačený prospekt. Prospekt emitenta je hlavný dokument, ktorý spoločnosť poskytuje investorom a obsahuje informácie o emisii, podnikaní spoločnosti a audítorom overené finančné výkazy.
l) ocenenie emisie – je dôleţité stanoviť rovnováţnu trhovú cenu, pri ktorej sa rozpredá celá prvotná emisia. Druhotné emisie sa oceňujú a predávajú s niţším kurzom, ako je ich súčasná trhová hodnota. Trhová cena je cena určená a zverejnená burzou cenných papierov. Menovitá hodnota je uvedená na cennom papieri. Emisný kurz je cena, za ktorú predáva emitent cenný papier na primárnom trhu.
m) vlastný predaj cenných papierov – sprostredkovateľ môţe uskutočniť vlastný predaj prostredníctvom svojej predajnej siete alebo vytvorí predajnú skupinu, do ktorej pozve kvalifikovaných externých dílerov. Konečná fáza emisie cenných papierov spočíva v ich umiestnení na trh.
31
n) načasovanie emisie a ostatné faktory – treba zohľadniť vývoj národnej a svetovej ekonomiky a trhu, očakávania a imidţ firmy a sprostredkovateľa.
(Chovancová a kol., 2008)
Úschova cenných papierov poskytuje banka svojim klientom na základe zmluvy o úschove cenných papierov, kde banka vystupuje v úlohe uschovateľa, ktorý je povinný opatrovať cenné papiere zverené uschovateľom. Uschovateľ je povinný na riadne poţiadanie majiteľa cenného papiera o vrátenie tento cenný papier vydať.
Banka sa stáva správcom cenných papierov na základe zmluvy so svojím klientom.
Jej povinnosťou je konať všetky právne úkony, ktoré sú nutné k výkonu a zachovaniu práv spojených s cennými papiermi. Banka inkasuje kupóny pri dlhopisoch, dividendy pri akciách a zastupuje klienta na valných zhromaţdeniach.
Pri uloţení cenných papierov sa banka na základe písomnej zmluvy zaväzuje prevziať listinný cenný papier, aby ho uschovala a spravovala. Opatrovateľ môţe odovzdať cenné papiere do druhotnej úschovy len so súhlasom klienta. (Belás a kol., 2008)
Sústavu cenných papierov podľa Bouškovej (2006, s. 144 - 145) tvoria:
a) akcie,
b) dočasné listy, c) podielové listy, d) dlhopisy, e) vkladové listy,
f) pokladničné poukáţky, g) vkladné kniţky,
h) kupóny, i) zmenky, j) šeky,
k) cestovné šeky, l) náloţné listy, m) skladištné listy,
n) skladiskové záloţné listy, o) tovarové záloţné listy, p) druţstevné podielnické listy,
q) iný druh cenných papierov, ktorý za cenný papier vyhlási osobitný zákon.
32
3.1 Dlhopisy
Podľa zákona č. 530/1990 Zb. o dlhopisoch v znení neskorších predpisov je dlhopis
„cenný papier, s ktorým je spojené právo majiteľa poţadovať splácanie dlţnej sumy v menovitých hodnotách a vyplácanie výnosov z nej k určitému dátumu a povinnosť osoby oprávnenej vydávať dlhopisy (ďalej len „emitent“) tieto záväzky splniť.“ Na lepšiu špecifikáciu dlhopisov kapitálového trhu sa pouţíva synonymum obligácia. Je to cenný papier kapitálového trhu, ktorý je obchodovateľný aj na sekundárnom trhu.
Ak je obligácia materializovaná a má listinnú podobu, je zloţená z:
a) plášťa,
b) kupónového hárka s talónom.
Náleţitosti plášťa sú:
a) označenie emitenta – názov, meno a sídlo emitenta, b) názov dlhopisu a jeho číselné označenie
c) menovitá hodnota dlhopisu – v národnej mene a v cudzej mene, ak je dlhopis vydaný v cudzej mene,
d) spôsob určenia výnosu,
e) vyhlásenie emitenta, ţe dlhuje menovitú hodnotu dlhopisu jeho majiteľom, f) záväzok emitenta splatiť menovitú hodnotu dlhopisu v určitom termíne alebo
termínoch, vyplácať výnos z dlhopisu v stanových termínoch, spôsob týchto výplat a určenie platobného miesta,
g) pri dlhopisoch znejúcich na meno aj meno prvého majiteľa,
h) dátum vystavenia dlhopisov a odtlačok podpisov predstaviteľ emitenta, i) údaj o rozhodnutí orgánu dohľadu o povolení emisie dlhopisov.
Kupónový hárok obsahuje dva kupóny pre kaţdý rok pôţičky, ktoré oprávňujú majiteľa na to, aby mu bol vyplatený úrok. Talón je určený na vyzdvihnutie nového kupónového hárka po prečerpaní kupónov a do konca ţivotnosti obligácie zostávajú ešte nejaké kupónové platby.
33 Obligácie podľa subjektu – emitenta delíme na:
a) štátne obligácie – subjektom je štát zastúpený vládou, ktorý môţe byť v pozícii veriteľa alebo dlţníka vtedy, keď výsledkom hospodárenia štátneho rozpočtu je deficit, ktoré je potrebné pokryť dodatočnými finančnými prostriedkami. Hovoríme o štátnom dlhu. Riešením štátneho dlhu je zadlţenie štátu formou emisie cenných papierov s rôznou dobou splatnosti, kde veriteľmi sú banky a nebanková verejnosť. Štátny dlh sa tak prostredníctvom emisie cenných papierov prenáša na širokú investorskú verejnosť a stáva sa nástrojom monetárnej a fiškálnej politiky. Pri investovaní do štátnych cenných papierov sa investor riadi rizikom, likviditou a výnosnosťou. Z hľadiska rizikovosti sa investor zameriava na moţnosť insolventnosti a trhové riziko. Likvidita pre investora znamená moţnosť vymeniť v prípade potreby cenné papiere za peniaze v hotovosti.
b) komunálne obligácie - sú emitované miestnymi správnymi jednotkami, ktoré môţu v rámci svojho hospodárenia vykazovať deficit prostriedkov. Emitujú sa ako sériové obligácie, kedy jednotlivé série sú splatené v istom období a ako termínované obligácie, ktoré majú fixný termín splatnosti. Podľa zdroja splácania obligácií členíme komunálne obligácie na generálne a dôchodkové obligácie.
c) hypotekárne záložné listy – emitentom sú špecializované hypotekárne banky alebo komerčné banky, ktorú sú oprávnené vykonávať túto činnosť. Vystupujú v úlohe sprostredkovateľov. Sprostredkovateľ získava peňaţné prostriedky od investorov, ktorým vlastníctvo dlhopisov zabezpečuje príjem v podobe úrokov a v čase splatnosti vyplatenie menovitej hodnoty. Ţiadateľ o hypotekárny úver (dlţník) dáva do zálohy nehnuteľnosť, ktorá kryje hypotekárne záloţné listy a platí sprostredkovateľovi pravidelné splátky, ktoré tvorí splátka istiny a úrokov. Banka je vo vzťahu k príjemcovi úveru veriteľom a vo vzťahu k investorom do dlhopisov dlţníkom.
d) podnikové dlhopisy – sú emitované súkromnými spoločnosťami ako alternatíva úveru. Z hľadiska zabezpečenia poznáme dlhopisy s pevným a pohyblivým zabezpečením. Pri pevnom zabezpečení sú dlhopisy kryté konkrétnym majetkom, pri pohyblivom zabezpečení sú kryté celým majetkom spoločnosti. Z hľadiska účelu pouţitia poznáme dôchodkové obligácie,
34
certifikáty o správe zariadenia a obligácie na financovanie kontroly znečistenia.
Obligácie podľa výnosnosti delíme na:
a) s pevnou úrokovou sadzbou,
b) s pevnou úrokovou sadzbou a podielom na zisku,
c) rozdielom medzi menovitou hodnotou a niţším emisným kurzom obligácie, d) zlosovateľnou prémiou alebo prémiou v závislosti od doby splatnosti obligácie, e) pohyblivou úrokovou sadzbou,
f) kombináciou predchádzajúcich spôsobov. (Chovancová a kol., 2006)
3.2 Vkladové listy
Sú potvrdením o uloţení peňaţných prostriedkov na určitú dobu za stanovenú úrokovú sadzbu, ktoré emitujú banky ako alternatívu vkladov. Výška vkladu je uvedená na vkladovom liste. Pojem vkladový list je zameniteľný s pojmom depozitný certifikát. Svojmu majiteľovi zaručuje zhodnotenie vloţenej sumy pevnou úrokovou sadzbou v dohodnutom čase. Lehota splatnosti je jeden mesiac a vyššie. Investovanie do tohto cenného papiera znamená vyššie riziko v porovnaní so štátnymi pokladničnými poukáţkami. Toto riziko je ovplyvnené kvalitou emitujúcej banky, preto sú úrokové sadzby z vkladových listov o niečo vyššie ako zo štátnych pokladničných poukáţok. Je tu však nízke riziko pohybu úrokovej sadzby.
Tieto cenné papiere predstavujú vysoko likvidné investičné nástroje. (Horniaková, Čunderlík, 2009)
Banka ich nakupuje (aktívna operácia) do svojho portfólia s cieľom získať cenné papiere na predaj, v prípade, ţe potrebuje likviditu.
Náleţitosti depozitného certifikátu sú:
a) označenie emitenta,
b) názov cenného papiera a jeho označenie, c) menovitá hodnota,
d) spôsob určenia výnosu a termíny výplaty
35
e) vyhlásenie emitenta, ţe dlhuje menovitú hodnotu depozitného certifikátu jeho majiteľovi,
f) termín splatnosti,
g) záväzok emitenta splatiť menovitú hodnotu v určenom termíne a vyplácať výnos v určených termínoch, spôsob výplat a určenie platobného miesta, h) údaje o prvom majiteľovi,
i) faximile podpisu. (Chovancová a kol., 2006)
3.3 Pokladničné poukážky
Pokladničná poukáţka je cenný papier so splatnosťou najviac jeden rok od jeho vydania, pričom výnos sa určuje rozdielom medzi menovitou hodnotu pokladničnej poukáţky a jej emisným kurzom. Potvrdzuje právo majiteľa poţadovať pri jej splatnosti výplatu peňaţných prostriedkov vo výške jej menovitej hodnoty. Emitentom môţe byť Ministerstvo financií SR – štátne pokladničné poukáţky, Národná banka Slovenska, banka alebo zahraničná banka prostredníctvom pobočky na území Slovenskej republiky. (Horniaková, Čunderlík, 2009)
V Slovenskej republike sú emitované dva druhy pokladničných poukáţok:
a) štátne pokladničné poukážky - sú cenné papiere, ktoré predstavujú krátkodobé pôţičky zo strany investorov (komerčných bánk, právnických osôb). Vďaka štátnym pokladničným poukáţkam je moţné kryť beţný deficit štátneho rozpočtu. Sú emitované s dobou splatnosti do jedného roka, vydávané v dematerializovanej podobe, diskontované a splácané na trhu krátkodobých cenných papierov. (Pinter, 2008)
b) pokladničné poukážky NBS – emituje ich centrálna banka s cieľom riadiť likviditu v bankovom sektore. Banka prostredníctvom tohto nástroja ovplyvňuje mnoţstvo peňazí v obehu.
36
Výhody štátnych pokladničných poukáţok pre investorov:
a) sú okamţite predajné a majú pomerne stabilnú cenu, b) štát je najväčší emitent,
c) vysoká bezpečnosť,
d) rýchla reakcia na zmeny inflácie a úrokovej miery, e) vysoká obchodovateľnosť na sekundárnom trhu, f) krátka doba splatnosti,
g) vysoká fluktuácia v závislosti od zmien ekonomických podmienok a pod., vo väčšine krajín sú oslobodené od daní.
Poznáme dva druhy emisií štátnych pokladničných poukáţok:
a) bežná – ide o primárny predaj všetkým účastníkom trhu štátnych cenných papierov, výlučne aukčnou formou,
b) špeciálna – ide o aukciu vybraných účastníkov trhu alebo neaukčný spôsob pre jedného alebo viacerých investorov za pevnú cenu. (Chovancová a kol., 2006)
3.4 Zmenky
Je cenný papier, ktorý obsahuje zákonom predpísané náleţitosti. Majiteľ má právo na zaplatenie pohľadávky v nej uvedenej, ktorú má voči tomu, kto na túto listinu napísal svoje záväzkové vyhlásenie a podpísal ho.
Zmenky podľa spôsobu vystavenia členíme na:
a) vlastná zmenka – pri jej realizácii vystupujú dve osoby. Vystaviteľ sa zaväzuje zaplatiť určitú sumu v presne určenom čase. Ak ide o vlastnú zmenku vystaviteľ zmenky je zároveň dlţníkom (trasátom) a majiteľ zmenky je
37
veriteľom (remitentom). Zmenkový dlţník je zodpovedný za zaplatenie zmenky remitentovi.
b) cudzia zmenka – vystupujú tu tri strany. Vystaviteľ zmenky určuje inej osobe (zmenečníkovi), aby zaplatila určitú sumu v presne určený deň osobe označenej v rade – veriteľovi (remitentovi). (Miháliková, Horniaková, 2002)
Eskont zmenky znamená odkúpenie cudzej alebo vlastnej zmenky pred jej splatnosťou s postihom na klienta (ţiadateľa o eskont zmenky). Splatnosť zmenky je minimálne 30 dní a maximálne 1 rok od jej vystavenia. Banka hodnotí bonitu zmenkových subjektov. Ak zmenkový dlţník zmenku neuhradí, banka si uplatňuje regresné právo voči predávajúcemu zmenky. Po analýze obchodného prípadu banka navrhne štruktúru obchodu a vypracuje zmluvy o eskonte zmenky. Zmenky môţu byť vystavené v mene EUR alebo inej cudzej mene. Zmenky kryjú obchodné pohľadávky klienta voči jeho obchodnému partnerovi a musia byť doloţené platnou zmluvou (kúpno-predajná zmluva, potvrdená objednávka, kontrakt). Banka pri eskonte poukáţe klientovi nominálnu hodnotu zmenky zníţenú o úrokovú zráţku (diskont) a spracovateľský poplatok. Úroková sadzba sa odvíja od lehoty splatnosti zmenky a od meny.
Náleţitosti zmenky sú:
a) označenie zmenka,
b) bezpodmienečný platobný príkaz pri cudzej zmenke, platobný prísľub pri vlastnej zmenke zaplatiť určitú sumu,
c) údaj splatnosti,
d) miesto, kde sa má platiť,
e) meno toho, komu alebo na rad ktorého sa má platiť, f) dátum a miesto vystavenia zmenky,
g) podpis vystaviteľa (trasanta),
h) meno zmenečníka (pri cudzej zmenke). (Chovancová a kol., 2006)
38
4 Porovnanie investičných služieb vybraných bánk na Slovensku
Sluţby investičného bankovníctva ponúka na Slovensku veľa finančných inštitúcií, jedná sa najmä o univerzálne banky, ktoré tieto sluţby poskytujú. Ich investičné sluţby zahŕňajú činnosti od emisie cenných papierov cez investičné poradenstvo aţ po projektové financovanie.
Pre porovnanie investičných sluţieb a podmienok ich poskytnutia som si vybrala Tatra banku, a. s., Slovensku sporiteľňu, a. s. a UniCredit banku, a. s.
4.1 Tatra banka, a. s.
2Tatra banka, a. s. ponúka ako svoje investičné sluţby:
a) depozit s opciou, b) investičnú zmenku,
c) brokerské sluţby s cennými papiermi na domácom trhu a zahraničných trhoch, d) emisie cenných papierov.
Depozit s opciou
Depozit s opciou je produkt, ktorý ponúka klientovi vyššie zúročenie finančných prostriedkov výmenou za riziko, ţe na konci mu banka môţe jeho peniaze vyplatiť v inej
2 Spracované podľa
http://www.tatrabanka.sk/cms/page/sk/velki_podnikatelia/treasury_a_investicne_bankovnictvo/kratkodobe_zhod nocovanie_a_investovanie/depozit_s_opciou.html?__menuClick=1
http://www.tatrabanka.sk/cms/page/sk/velki_podnikatelia/treasury_a_investicne_bankovnictvo/kratkodobe_zhod nocovanie_a_investovanie/investicna_zmenka.html?__menuClick=1
http://www.tatrabanka.sk/cms/page/sk/velki_podnikatelia/treasury_a_investicne_bankovnictvo/kratkodobe_zhod nocovanie_a_investovanie/sluzby_brokerage_s_cennymi_papiermi.html?__menuClick=1
http://www.tatrabanka.sk/cms/page/sk/velki_podnikatelia/treasury_a_investicne_bankovnictvo/kratkodobe_zhod nocovanie_a_investovanie/emisie_cennych_papierov.html?__menuClick=1
39
mene, ako bola pôvodná mena jeho depozitu. Uţ pri dohadovaní obchodu sa banka dohodne s klientom na novej mene a výmennom kurze.
Pri obchodovaní s týmto produktom treba rátať s tým, ţe pri splatnosti depozitu môţe banka klientovi vyplatiť inú menu, ako bola pôvodná mena depozitu. To, o akú menu pôjde a v akom kurze, si klient určí sám pred dohodnutím obchodu. Od toho závisí aj výsledná výška depozitu. Maximálna splatnosť tohto produktu je 3 mesiace. Obchod je dohodnutý telefonicky, potom nasleduje písomná konfirmácia.
Podmienky:
a) podpísanie Rámcovej zmluvy o zmluvách a o vkladoch s menovými obchodmi, b) minimálny objem jedného obchodu je v ekvivalente 300 000 USD,
c) dohadovanie obchodov v čase medzi 8.30 h a 16.00 h.
Investičná zmenka
Investičná zmenka je nástroj na krátkodobé investovanie peňaţných prostriedkov.
Výhodou zmenky je flexibilita – splatnosť 14 – 365 dní a výnos, ktorý odráţa aktuálnu situáciu na peňaţnom trhu v čase dohadovania obchodu. Obchod sa dohaduje telefonicky, potom nasleduje faxová konfirmácia. Investičné zmenky zostávajú v úschove Tatra banky, a.
s.
Pouţitie: krátkodobé investovanie peňaţných prostriedkov v rôznych menách.
Podmienky:
a) podpísanie Rámcovej zmluvy o vystavovaní investičných zmeniek a zmluva o úschove listinných investičných zmeniek,
b) minimálny objem jedného obchodu je 331 939,19 EUR, c) dohadovanie obchodov v čase medzi 8.30 a 16.00 h.
