Aplikácia Štúrovej teórie spontánneho poriadku na súdobé ekonomické problémy

Priemyselne bolo Uhorsko veľmi zaostalé v dobe vrcholiacej Štúrovej verejnej činnosti.

Prvé, čo Štúr radil, nebola požiadavka ochrany nevyspelého priemyslu¹⁰⁴, ale naopak požadoval systematickú aplikáciu jeho recepcie teórie spontánneho poriadku trhového hospodárstva: „Priemysel ale nie ako zelina v dome sklennom vyopatrovaný, lež zo života národa samostatne vyrastený, nedarí sa, iba pri slobode, o čom každá strana histórie svedčí.

V takomto stave, ako sme teraz, nieto sa čo úfať medzi nami väčšiemu priemyslu; prv musí byť

101Ľudovít Štúr: Reči a state, str. 35.

102Ľudovít Štúr: Reči a state, str. 133.

103 „Priemyselníci sú kanál, ktorým dostatek medzi ľudí prochodí; z remeselníkov sa živia z hodnej čiastky roľníci, všelijakí úradníci, služobníci cirkevní atď atď. Keď tí majú, majú všetci, keď tí upadajú, trpia všetci.

Keby národ náš len k tomu poznaniu prišiel, že keď je jedným dobre, dobre je aj druhým a dobre sa vedie celku, tak by sme istotne nepočúvali tie reči: Čo ma do toho? Mňa do toho nič!“ (Ľudovít Štúr: Politické state a prejavy, str. 241) Štúr tu vyzýva a praje si, aby každý pomáhal vzmáhať sa duchu podnikavosti a podporoval podnikateľov, lebo podľa Štúra takto pomáhaním podnikateľom pomáhali sebe samým. Tiež tu vidíme kruhový sebavzťah spontánneho poriadku trhového hospodárstva v myslení Ľudovíta Štúra.

104 Porovnaj s Štefan Heretik: Ekonomické názory Ľudovíta Štúra, In. Ekonomický časopis Slovenskej akademie vied 2/1956; str. 46 – 47; tiež Ján Lisý a kol.: Dejiny ekonomických teórií (Vývoj ekonomickej vedy), str. 310 – 311. V tomto texte sa nebudem venovať Štúrovým názorom na zahraničný obchod.

právo starootcovstva¹⁰⁵ alebo dedičnosti majetku zrušené a tak bezpečnosť majetku a úverku vonkoncom ustálená, prv musí byť úplná rovnosť pred súdom všetkých bez rozdielu vyslovená, služobnosť urbárska zrušená atď. atď., kým sa to u nás k väčšiemu priemyslu priberie, lebo priemysel potrebuje samostatnosť, majetnosť, bezpečnosť. Potom len, keď všetko slobodnejšie vo vlasti našej si vydýchne, i tomuto u nás hodina uderí.”¹⁰⁶ Aj na tomto mieste sa teda Štúr pridržiava zásady zákony bez mravov sú bezmocné, pretože si bol vedomý nevyhnutnosti dodržiavania istých, katallaktických pravidiel v ekonomickom konaní pre fungovanie a rozvoj kapitalizmu.

Je tiež vhodné pripomenúť, ako si bol Štúr vedomý vzájomnej previazanosti ekonomického systému a systému mravnosti a právnosti. Práve vzdelanosť, na ktorej rozvoji Štúr tak veľmi trval, urobí z pokorného poddaného “človeka, svojej hodnosti povedomého, postaví ho hore koncom, urobí ho súcejším do sveta a vo spoločenskom položení urobí ho takým, na ktorého sa spoľahnúť dá.“¹⁰⁷ To, že sa dá na človeka spoľahnúť, znamená istotne predovšetkým, že bude dodržiavať sľuby a zmluvy. Štúr tak spomína hlavné katallakické pravidlá, základ panstva práva – bezpečnosť majetku, jeho prenos dobrovoľnou dohodou, a dodržiavanie sľubov a zmlúv.¹⁰⁸ Okrem týchto, negatívnych katallaktických pravidiel, Štúr vyzdvihuje aj pozitívne vlastnosti potrebné pre rozvoj kapitalizmu, a to najmä podnikavosť, ako som už ukázal.

Za predpokladu, že je ľud utlačený a poddaný je podľa Štúra potrebné verejné školstvo, pretože rast vzdelanosti, následne mravnosti a právnosti ňou (majúci byť) vyvolaný, je mimosystémovou podmienkou zachovania a rozvoja kapitalistikej ekonomiky. Aj Adam Smith sa zasadzuje za tento názor. Bol si vedomý negatívnej spätnej väzby istej charakteristiky deľby práce, a to jednotvárnosti vykonávaných pracovných úkonov. Táto jednotvárnosť vzišlá z deľby práce robí človeka jednostranným, oberá ho o schopnosť predstavivosti, a tým i schopnosti empatie (a následne poriadku mravnosti a právnosti), ale i podnikavosti. Smith navrhoval ako protiťah proti tejto tendencii zaviesť povinné, štátom organizované vzdelávanie¹⁰⁹, čiže dospel k rovnakému záveru, k akému neskôr dospel Štúr.

Štúr je takto dokonca v súlade s poznatkami modernej teórie spontánneho poriadku.

Situácia rozpadajúceho sa feudalizmu, ktorú Štúr zažíval a snažil sa normovať istým smerom,

105 Právo starootcovstva, čiže nescudziteľnosť šľachtického majetku. Šľachta mohla predať dedičnú pôdu len so súhlasom panovníka. Ručenie šľachtickými nehnuteľnosťami bolo týmto existenciou tohto práva vylúčené.

Brzdilo to panstvo práva, rozvoj investovania a rozvoj celej ekonomiky, preto bol Štúr za zrušenie tohto práva.

106Ľudovít Štúr: Reči a state, str. 127.

107Ľudovít Štúr: Reči a state, str. 133.

108 Okrem týchto sa medzi katallaktické pravidlá počíta aj právo prvotného záboru, teda majetkové právo na doteraz nikým nevlastnený majetok spojený s osobnou prácou nového vlastníka.

109 Porovnaj s Ján Pavlík: F. A. Hayek a teorie spontánního řádu, str. 581.

je totiž analogická zmene spoločenského systému v krajinách východnej Európy po roku 1989. Napríklad reformátori ekonomického systému v Československu tvrdili, že námety na reformy nachádzali u Hayeka. Tzv. veľkú privatizáciu však začali v situácii nielen právneho nihilizmu, ale aj absencie morálnych zvyklostí dodržiavania kapitalistických katallaktických pravidiel. Katallaktická morálka nemohla byť v konaní rozšírená po desaťročiach ničenia teóriou a praxou socializmu. Reformátori, údajne nasledujúci Hayeka, zabudli na Hayekovu myšlienku, že „pravidlá na ktorých spontánny poriadok spočíva, môžu byť tiež spontánneho pôvodu, no nemusí tomu tak byť vždy.“¹¹⁰ Štúr by sa takéhoto omylu vďaka svojmu systematickému mysleniu nemohol dopustiť.

O všetkom spoločenskom snažení si totiž myslel toto: „Keď sa čo stavia a pevne sa postaviť má, musí sa od základu začínať, tak i my pri považovaní národa nášho v krajine našej uhorskej začíname odspodku, od ľudu obecného.”¹¹¹ Nemohol a nechcel si to – v tomto období svojej filozofie – dovoliť už preto, že keďže u Štúra platí il mondo va da se, potom tiež platí, že akýkoľvek spoločenský systém vyrastá zo všetkých ľudí tvoriacich systém, z ich morálnych, politických a ekonomických preferencií. Stavať od základov – to bolo Štúrovi aj heslom do praxe. Že to neboli len plané reči dokazuje to, že nasledujúci text je úvodom hlavného článku hneď druhého čísla Štúrových národných novín, ktorými chcel pre spoločnosť niečo urobiť: “On (ľud) je podstatnou čiastkou národa nášho, on je jedným zo základov v každej krajine, on sám najmenej myslí a aj najmenej vie, čoho by sa chápať a čo k svojmu dobrému by od seba odvrhovať mal, slušne teda na ľud obecný pozorlivosť našu obraciame a keď nám on plody práce rúk svojich podáva, my mu plody práce našej duchovnej, myslenia a skusovania, podávame.”¹¹² Keď som vyššie citoval Hayekov výrok, že liberál sa má starať o spoločnosť ako záhradník o rastlinu, tak Štúr sa tu – a nielen na tomto mieste - správa práve tak. Štúr konal v 40-rokoch a konanie inšpiroval s uvedomovaním si vzájomných vzťahov politického, ekonomického a morálneho a kultúrneho systému.

Záver

Hlavným noetickým zámerom práce bolo identifikovanie a popísanie teórie spontánneho poriadku Ľudovíta Štúra. Medzi rokmi 1840 a 1848 Ľudovít Štúr zastával teóriu spontánneho poriadku v teórii i praxi, v miere, v ktorej mu to bolo umožnené.

Niekedy trvá dlho, kým čas dozreje na prijatie istej myšlienky. Keď počas života sv.

Tomáša Akvinského objavili niektoré spisy Aristotela, časovo vzdialené 15 storočí, tento

110 Citované v Ján Pavlík: F. A. Hayek a teorie spontánního řádu, str. 564.

111Ľudovít Štúr: Ľud náš obecný. In. Ľudovít Štúr: Hlas k rodákom, str. 160.

112Ľudovít Štúr: Ľud náš obecný. In. Ľudovít Štúr: Hlas k rodákom, str. 160.

objav Filozofa sa stal jedným z pilierov tomistickej teológie, ktorá následne zbierala jeden úspech za druhým.

Od smrti Ľudovíta Štúra ubehlo nedávno 150 rokov. My ekonómovia sa často sťažujeme, že vhodné reformy sú politicky nepresaditeľné. Ale mýlime sa. Štúr vďaka svojej teórii spontánneho poriadku vedel o vzájomnej súvislosti ekonomického a sociálne-kultúrneho systému. Dnes sa – s prepáčením – ekonómovia hnevajú, že voliči ľahko naletia populistom.

V Štúrovej dobe však oveľa vyššie percento obyvateľov žilo spokojne po svojich denných robotách na panskom, v ohlupujúcich krčmách a nevidelo, ba nechcelo vidieť žiaden spôsob ako sa vymaniť z tohto stereotypu poddanstva. My sa sťažujeme na to, že všetky systémy ľudského spolužitia sú narušené a preto je ťažké reformovať celý systém¹¹³. No v Štúrovej dobe ani neslýchali o poriadkoch a vertikálnej priestupnosti spoločenského systému, akú tu dnes máme. Zabudli sme na Štúrovu teóriu spontánneho poriadku. Zostala nepovšimnutá, zastrčená v prostrednom období Štúrovej filozofie. Lenže my sme tí, ktorí zostali škodní pre tento fakt zabudnutia Štúrovej teórie spontánneho poriadku.

Problémy, ktoré my považujeme za neriešiteľné, by zrejme Štúr 40-tych rokov riešil s nesmiernym šťastím. Po prvé by bol šťastný už z toho, že by mohol pomáhať riešiť tieto problémy. Len vybavenie licencie na noviny mu trvalo asi 4 roky poklonkovania viedenským a budapeštianskym úradníkom. Dnes je napríklad týždenník .týždeň s názormi blízkymi prostrednému obdobiu Štúrovej filozofie jedným z najčítanejších na Slovensku. A je ziskový!! Koľký je to rozdiel oproti dobe Štúra, keď všetky aktivity tohto druhu boli na Slovensku kvôli nízkemu dopytu v podstate dobrovoľníctvom. Štúr čelil horším spoločenským neporiadkom než akým čelíme my.

Keď Štúr začínal, neexistovala na Slovensku takmer žiadna občianska aktivita. Práva jednotlivcov boli viac než pošľapávané. Spoločenský život národný zakrpatel na jazykovej roztrieštenosti. Poddanskú neschopnosť k vyšším veciam bolo poznať i u tých, čo sa snažili vzdelávať. Privilégiá šľachty, poddanstvo a merkantilistická politika Rakúska voči Uhorsku ešte v polovici 19. storočia, výchova v cudzom jazyku a žiadna podnikavosť bránili rozvoju kapitalizmu. Ešte len toto sú problémy vyžadujúce interdependentný pohľad z viacerých sfér života spoločnosti! Čo je oproti tomuto problém právneho nihilizmu v Českej republike na začiatku tzv. Veľkej privatizácie? Teoreticky bola transformácia omnoho menší problém než zrušenie feudalizmu štúrovej doby. Na druhej strane Vladimír Forst správne poznamenáva, že

113 „Každá snaha o poriadok stojí pred problémom, že je dnes v celom svete otrasená do základov nielen oblasť, ne ktorú sa zameriava, ale že sú otrasené všetky poriadky ľudského súžitia.“ (Walter Eucken: Zásady hospodářského řádu, str. 252)

riešenie slovenských problémov v polovici 19. storočia vyžadovalo poriadny kus teoretickej systémovej a praktickej invenčnosti.¹¹⁴ Úzka špecializácia však zrejme pomohla ekonómom k ekonomickému fachidiotizmu, čím je porušená základná požiadavka Waltera Euckena na systémové myslenie. Zrejme mal Friedrich Hayek do veľkej miery pravdu keď tvrdil, že ekonóm bez spoločenskej teórie bude pravdepodobne nanič.

Ľudovít Štúr istotne nebol profesionálnym ekonómom. Jeho návrhy hospodársko-politických zmien v súladnom smere s reformami v iných oblastiach života spoločnosti nasvedčujú, že v Ľudovítovi Štúrovi máme brilantný príklad, ktorý je hodný nasledovania aj dnes. Svojím kultúrnym citom a prekvapivým prehľadom nám Štúr môže pomôcť preklenúť tento nedostatok rozumenia spoločenským vedám vo vzdelávaní ekonómov. Osobne mi Ľudovít Štúr dal veľkú lekciu, za čo som mu veľmi vďačný.

Štúr tvrdil, že najkrajšie ľudské diela sú diela duchovné, pod čím mal na mysli všetky mysliteľné občianske aktivity. Aj naša doba má svoje potreby. Zadosťučinenie týmto potrebám môže byť pre každého zúčastneného aktivistu aj estetickým zážitkom. A budem potešený, ak táto moja rekonštrukcia Štúrovej teórie spontánneho poriadku pomôže predísť záveru, ku ktorému dospel kresťanský aforista Gilbert Keith Chesterton: „Svet nezahynie na nedostatok divov, ale na nedostatok údivu.“

114 Vladimír Forst: Ľudovít Štúr, str. 11.

Použitá literatúra

• Dupkala, Rudolf: Štúrovci a Hegel (K problematike slovenského hegelianizmu a antihegelianizmu). Mana Con, Prešov 1996. ISBN 80-89040-00-4.

• Dupkala, Rudolf: Úvod do filozofie dejín. (Príspevok k problematike „historiosofie“).

Fotopress, Bardejov 2005. ISBN 80-968972-8-4.

• Eucken, Walter: Zásady hospodářského řádu. Liberální institut, Praha 2004. ISBN 80-86389-32-4.

• Forst, Vladimír: Ľudovít Štúr. Melantrich, Praha 1986. ISBN 32-020-86.

• Gašparovič, Ivan: Príhovor prezidenta SR Ivana Gašparoviča pri príležitosti Celonárodnej pietnej spomienky na 150. výročie úmrtia Ľudovíta Štúra v Modre, 12.

januára 2006. Dostupné a navštívené 13. 10. 2006 na http://www.stur.sk/prejav_prezidenta.htm

• Hajko, Dalimír: Začiatky marxistickej filozofie na Slovensku. Pravda, Bratislava 1987.

ISBN neuvedené.

• Hayek, Friedrich August: Osudná domýšlivost – omyly socialismu. Sociologické nakladatelství, Praha 1995. ISBN 80-85850-05-2.

• Hurban, Jozef Miloslav: Ľudovít Štúr. Rozpomienky. Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry, Bratislava 1959. ISBN 301-13-631.

• Kollár, Karol - Kopčok, Andrej - Pichler, Tibor (eds.): Dejiny filozofie na Slovensku v XX. storočí. Filozofický ústav Slovenskej akadémie vied, Bratislava 1998. ISBN 80-85402-32-7.

• Lisý, Ján a kol.: Dejiny ekonomických teórií (Vývoj ekonomickej vedy). Elita, Bratislava 1999. ISBN 80-85323-93-1.

• Novak, Michael: Filosofie svobody. Vyšehrad, Praha 1998. ISBN 80-7021-264-0.

• Ondrejovič, Slavomír: Zo slovensko-nemeckých vedecko-kultúrnych vzťahov (Wilhelm von Humboldt a Ľudovít Štúr). In. Wilhelm von Humboldt: O rozmanitosti stavby ľudských jazykov a ich vplyve na rozvoj ľudského rodu. Veda, Bratislava 2000.

ISBN 80-224-0607-4.

• Otáhal, Milan: Význam bojů o rukopisy. In. Machovec, Milan – Pithart, Petr – Pojar, Miloš (eds.): Masarykův sborník VII. Academia, Praha 1992. ISBN 80-200-0271-5.

• Pavlík, Ján: F. A. Hayek a teorie spontánního řádu. Professional publishing, Praha

• Štúr, Ľudovít: Dielo I.. Tatran, Bratislava 1986. ISBN 61-851-86.

• Štúr, Ľudovít: Dielo I. Slovenský Tatran, Bratislava 2003. ISBN 80-222-0514-1

• Štúr, Ľudovít: Dielo II. Slovenský Tatran, Bratislava 2003. ISBN 80-222-0515-X.

• Štúr, Ľudovít: O národných piesňach a povestiach plemien slovanských. Matica slovenská, Martin 1932. ISBN neuvedené.

• Štúr, Ľudovít: Hlas k rodákom. Tatran, Bratislava 1971. ISBN neuvedené.

• Štúr, Ľudovít: Politické state a prejavy. Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry, Bratislava 1954. ISBN neuvedené.

• Štúr, Ľudovít: Reči a state. Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry, Bratislava 1953. ISBN neuvedené.

• Štúr, Ľudovít: Slovania, bratia! (Výber z tvorby). Interpopulart Slovakia, Bratislava 1996. ISBN 80-88834-33-3.

• Štúr, Ľudovít: Slovanstvo a svet budúcnosti. Slovenský inštitút medzinárodných štúdií, Bratislava 1993. ISBN 80-901173-2-5.

• Zeleňák. E.: Historicizmus v Štúrovom diele Slovanstvo a svet budúcnosti. Dostupné na: http://www.fhv.umb.sk/Katedry/Katedra filozofickych vied/praces/zel.htm Navštívené 13. 10. 2006

In document Hlavní práce4505_xkrit06.pdf, 286.4 kB Stáhnout (Stránka 29-35)