22
V Slovenskej republiky je základnou jednotkou bankového sektora banková inštitúcia, ktorej postavenie upravuje legislatíva. Podľa Zákona o bankách č. 483/2001 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa pod pojmom banka rozumie:
„Banka je právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky zaloţená ako akciová spoločnosť, ktorá je úverovou inštitúciou podľa osobitného predpisu, a ktorá má bankové povolenie. Iná právna forma banky sa zakazuje.“
Jednou zo základných podmienok na udelenie bankového povolenia je peňaţný vklad do základného imania banky a to najmenej 16 600 000 eur a peňaţný vklad do základného imania banky, ktorá vykonáva hypotekárne obchody, najmenej 33 200 000 eur.
Definícia bankovej inštitúcie vychádza z ekonomickej podstaty. Podľa typov hľadísk:
1. Národnohospodárske hľadisko: predstavuje sprostredkovanie pohybu peňaţného kapitálu medzi rôznymi ekonomickými subjektmi. Zahŕňa získavanie voľného kapitálu od veriteľov, emisiu bezhotovostných peňazí, sprostredkovanie platobného styku a sprostredkovanie finančného investovania na peňaţnom a kapitálovom trhu.
2. Podnikovo-hospodárske hľadisko: predstavujú banky podniky, ktoré uskutočňujú bankové obchody a ich výstupom sú sluţby označované ako bankové produkty.
Banková inštitúcia je finančným sprostredkovateľom, ktorý svoju činnosť realizovať na základe udelenia bankovej licencie centrálnou bankou, pričom podlieha prísnej bankovej kontrole a regulácii. Základnou poţiadavkou je dodrţiavanie kapitálovej primeranosti , ktorá prispieva k obmedzeniu rizík spojených práve s touto formou podnikateľskej činnosti. (Dvořák, 2001, s. 29)
Kaţdá komerčná banka sa snaţí dosahovať výnosnosť svojich aktív. Vytvára nové produkty a prichádza s novými technológiami, aby klienti boli spokojný a ostali naďalej jej klientmi. V dnešnej dobe závisí viac od zamestnancov banky a ich prístupu ku klientom.
23
Banku vieme rozlíšiť z dvoch pohľadov. Ekonomická podstata a legislatívne vymedzenie komerčnej banky. Legislatívne vymedzenie sme uviedli ako prvé v tejto časti.
Do ekonomickej podstaty patria predovšetkým funkcie, ktoré musia banky spĺňať. Patrí sem:
• Finančné sprostredkovanie
Finančným sprostredkovaním rozumieme presun dočasne voľných prostriedkov v ekonomike medzi ekonomickými subjektami. To znamená ţe banka prijíma vklady od klientov, ktorí sporia a poskytuje úvery takým klientom, ktorí potrebujú peňaţné prostriedky.
• Emisia bezhotovostných peňazí
Touto funkciou rozumieme zápis peňazí na účet. V dôsledku tejto funkcie rastie objem vkladov banky a zvyšuje sa aj potreba likvidných prostriedkov. Ak by došlo k nadmernej emisii, môţe dôjsť k narušeniu likvidity banky.
• Hypotekárne obchody
Hypotekárnym obchodom sa rozumie poskytovanie hypotekárnych úverov a s tým spojené vydávanie hypotekárnych záloţných listov ako aj poskytovanie komunálnych úverov a s tým spojené vydávanie komunálnych obligácií bankou. Aby banka mohla poskytovať hypotéky, je potrebné aby získala udelenie od Národnej banky Slovenska.
• Emisia cenných papier
Banky pre klientov vykonávajú emisiu cenných papierov, vykonávajú ich nákup, uschovávajú ich alebo uskutočňujú obchody. Táto funkcia je čoraz viac významnejšia.
Tieto úlohy banka vykonáva na ziskovom princípe. Môţeme tvrdiť, ţe banky fungujú na podobnom princípe ako podniky. Majú spoločný obchodno-podnikateľský charakter.
Hlavným cieľom je dosahovanie maximalizácie zisku. Banky to na rozdiel od podnikateľských subjektov majú zloţitejšie, pretoţe sú závislé na makroekonomickom vývoji a na situácií na finančnom trhu.
Je síce pravda, ţe hlavnou úlohou je dosiahnutie zisku, ale je potrebné brať do úvahy aj ostatné faktory - likvidita, rentabilita a solventnosť. Tieto pravidlá sú v rozpore, pretoţe v
24
prípade ak banka dosahuje vyšší zisk, tým podstupuje rizikovejšie obchody čo ohrozuje jej likviditu. V opačnom prípade ak si banka chce udrţať likviditu tak bude musieť drţať viac likvidných aktív, ktoré sú charakteristické tým, ţe majú niţšiu výnosnosť. Preto dôleţitou úlohou banky je, aby zosúladila tieto tri ciele a aby sa dosahovali optimálne výsledky.
(Medveď, 2013, s. 99-101)
1.6. 1 Banková sústava
Podľa Pospíšila (Pospíšil, 2007, s. 25 ) banková sústava predstavuje zoskupenie všetkých bánk v danom štáte a súhrn záväzných pravidiel ich fungovania. Jej aktuálny stav je determinovaný nielen historickým vývojom, ale tieţ ekonomickým a právnym prostredím príslušnej krajiny, tradíciami a vplyvom medzinárodnej politickej a hospodárskej situácie a medzinárodných bankových inštitúcií.
Sysáková – Šlahor (2010, s. 44-45) hovorí vo svojej publikácii, ţe banková sústava je tieţ systémom, ktorý je vytváraný bankami a môţe byť na rôznom stupni rozvoja a závisí od typu hospodárstva. Rozlišujeme dva typy bankovej sústavy:
- Jednostupňovú bankovú sústavu
V politicko-ekonomických podmienkach tento systém v minulosti fungoval od začiatku obdobia rozvoja bankovníctva. Pri jednostupňovej bankovej sústave centrálna banka vykonáva funkcie, ktoré ústredná banka nevykonáva. Patrí sem poskytovanie úverov podnikateľským subjektom, priame riadenie ostatných bánk a pod..
- Dvojstupňovú bankovú sústavu
Pre vyspelé krajiny je charakteristická dvojstupňová banková sústava. Je zaloţená na princípe oddelenia výkonu funkcií centrálnej banky od výkonu funkcií komerčných bánk.
Prvý stupeň tvorí centrálna banka, ktorá je dôleţitým subjektom zabezpečujúcim stabilitu meny, a ktorá vedie menovú politiku v danej krajine. Zabezpečuje tieţ proces účelného rozvoja obchodného bankového systému, ktorý spadá pod jej dohľad a reguláciu.
Druhý stupeň tvoria komerčné banky, zaraďujeme sem sporiteľne, hypotekárne banky, investičné banky, obchodné banky a banky so špeciálnymi funkciami. Hlavnou úlohou
25
obchodných bánk je sprostredkovanie dočasne voľných peňaţných prostriedkov. Finančná inštitúcia vystupuje ako sprostredkovateľ medzi veriteľom a dlţníkom.
„V Slovenskej republike v súčasnosti existuje štandardná dvojstupňová banková sústava, na ktorej vrchole (prvý stupeň) je Národná banka Slovenska, a ktorej druhý stupeň tvoria obchodné, komerčné banky. NBS vznikla 1.januára 1993 po zániku prvého československého štátu rozdelením štátnej banky československej zákonom č. 566/1992 Zb. z. o Národnej banke Slovenska, ktorý bol výraznou mierou novelizovaný zákonom 4.
149/2001 Zb. z. Podľa tohto zákona bola NBS zriadená ako nezávislá centrálna banka SR, ktorej nezávislosť garantuje Ústava SR.“ (Sysáková – Šlahor, 2010, s. 45)