Bankový systém

Bankový systém je systém vzťahov, inštitúcií a pravidiel medzi bankovými a nebankovými subjektami v ekonomike. Jeho usporiadanie je vymedzené politickými a historickými aspektami, zvyklosťami, tradíciami a ekonomickými špecifikami krajiny (Belas, 2010, s. 22). Podľa existencie inštitucionálneho oddelenia centrálnej banky od komerčných bánk rozlišujeme dva druhy bankových systémov:

Obrázok č.1 - Jednostupňový a dvojstupňový bankový system

Zdroj: Revenda, 2011, s. 18

V jednostupňovom bankovom systéme vykonáva väčšinu operácií jediná centrálna banka a často tu pôsobia aj ďalšie banky, ktoré sú:

Bankový systém

Jednostupňový I. stupeň Centrálna banka a ostatné banky

Dvojstupňový

I. stupeň Centrálna banka

II. stupeň Obchodné a ďalšie banky

9

 špecializované na predom veľmi úzko vymedzený rozsah bankovej činnosti, alebo na vymedzené sektory, alebo oblasti napr. zahraničný obchod, sektor obyvateľstva, poľnohospodárstva, investičnej výstaby a pod.

 závislé na rozhodnutiach centra, resp. centrálnej banky – nejde teda o podnikateľské subjekty a ich rozhodovacie právomoci sú veľmi úzke.

Jednostupňové bankové systémy sa vyskytovali a vyskytujú v netrhových ekonomikách. Aţ do konca 80. rokov 20. storočia existovali vo väčšine centrálne plánovaných (socialistických) ekonomík, vznikali po druhej svetovej vojne a to centralizáciou predtým existujúcich dvojstupňových systémov. V centrálne plánovaných ekonomikách sa postavenie bánk zásadným spôsobom líšilo od postavenie bánk v trţnej ekonomike. Hlavným cieľom činnosti nebol zisk, ale splnenie ukazovateľov zadaných plánom z centra. Funkčne tak banky pôsobili ako špecializované pobočky centrálnej banky. Dominantné postavenie mala teda centrálna banka, ktorá nepriamo riadila činnosť ďalších bánk. V systéme hierarchie riadenia však centrálna banky zaujímala skôr pasívne postavenie a jej činnosť bola riadená plánom, ktorý stelesňoval záujmy vládnucej politickej sily bez väčších ohľadov na potreby ekonomiky. Hlavným cieľom bolo splnenie úloh plánu. Okrem toho:

 úvery podnikovému sektoru poskytovali predovšetkým centrálne banky prostredníctvom svojich pobočiek a nie prostredníctvom obchodnej alebo inej banky

 podniky mali v zásade nárok na úver a úverujúca banka, resp. pobočka centrálnej banky nemala veľa moţností poskytnutie úveru odmietnuť

 banky pôsobili bez ohľadu na výsledky hospodárenia, moţnosť prípadného bankrotu bola vylúčená.

Jednostupňové bankové systémy nefungujú príliš efektívne, nakoľko v nich chýbajú podnikateľské aktivity komerčných a ďalších bánk. Podniková sféra (štátny sektor) si nárokuje na úvery pri častej absencii kritérií ich návratnosti. To sa prejavuje predovšetkým v nedostatočnej finančnej disciplíne s konečnými dôsledkami v podobe narušenia peňaţnej rovnováhy v ekonomike (Revenda, 2011, s. 18-19).

Dvojstupňový bankový systém, čiţe centrálna banka a komerčné banky je všeobecne akceptovaný systém, ktorý je typický pre vyspelé ekonomiky (Belas et al, 2010, s.30). Je v ňom funkčne oddelené centrálne a komerčné bankovníctvo a centrálna banka aţ na

10

výnimky nevykonáva činnosti, ktoré spadajú do oblasti pôsobenia komerčných a ďalších bánk. Banky sú v zásade celkom samostatné pri vlastnom rozhodovaní a z toho vyplýva, ţe činnosť a výsledky hospodárenia ovplyvňujú ich existenciu, vrátane moţného úpadku.

Dvojstupňové bankové systémy sú charakteristické vyšším počtom komerčných a ďalších bánk. Aj v dvojstupňových bankových systémoch existuje medzi jednotlivými trţnými ekonomikami mnoţstvo, niekedy aj dosť podstatných, rozdielov. Najdôleţitejším je rozdiel medzi univerzálnymi a špecializovanými systémami. Ďalšie hlavné rozdiely sú spojené s mierou otvorenosti a usporiadaním bánk.

Obrázok č. 2: Základné členenie bankových systémov v trhových ekonomikách

Zdroj: Revenda, 2011, s. 20

V univerzálnych bankových systémoch obchodné banky môţu vykonávať operácie s cennými papiermi bez väčších obmedzení a investičné banky môţu prijímať primárne vklady od verejnosti.

Špecializované bankové systémy prísne oddeľujú činnosti obchodných a investičných bánk. Obchodné banky, ktoré prijímajú primárne vklady od verejnosti, nesmú vykonávať

ban ko vý sy st ém

univerzálny obchodné a investičné bankovníctvo nie je oddelené

špecializovaný obchodné bankovníctvo je striktne oddelné od investičného bankovníctva

miera orvorenosti vysokootvorený vysoký podiel zahraničných bánk na domácom bankovom trhu

málootvorený nízky podiel zahraničných bánk na domácom trhu

usporiadanie

pobočkový málo bánk, veľa pobočiek

unitárny veľa bánk, málo pobočiek

prepojený relatívne veľa bánk navzájom prepojených vlastníckymi podielmi

11

operácie s akciami a niektorými cennými papiermi na vlastný účet. Investičné banky, ktoré sa špecializujú na operácie s akciami, nesmú prijímať primárne vklady od verejnosti.

Miera otvorenosti domácich bankových systémov voči zahraničným bankám je vyšší v krajinách Európskej únie, ako v Japonsku a USA, ktoré vytvárajú regulačné bariéry. K preniknutiu na tieto trhy musia zahraničné banky splniť tvrdšie podmienky neţ domáce subjekty a aj napriek splneniu týchto podmienok majú mnoţstvo ďalších obmedzení.

Usporiadanie bánk je stanovené zákonodárstvom a tradíciami. V Európe zatiaľ prevláda pobočkové bankovníctvo. Relatívne vysoký počet fúzií a akvizícií vedie k zvyšovaniu vzájomných vlastníckych prepojení medzi bankami. Unitárne bankovníctvo je spojené s USA. Ide o pozostatok úprav z minulosti, kedy americké banky aţ do roku 1997 mohli iba obmedzene otvárať pobočky v inom americkom štáte (Revenda, 2011, s. 19-20)