Finančná kríza, ktorá vypukla v roku 2008 donútila centrálne banky k výraznej zmene menovej politiky. Kľúčové svetové centrálne banky, ako FED, ECB, Bank of England, Bank of Japan, Swiss National Bank, reagovali na problémy bankového sektora rozšírenou úverovou podporou a uvoľnenou menovou politikou. Pristúpili k zníţeniu svojich základných úrokových sadzieb na historické minimá.
Obrázok č. 14: Základné úrokové sadzby centrálnych bánk
Centrálna banka Úroková sadzba pred krízou (2007) Minimálna sadzba počas krízy
FED 5,25 % 0,00 – 0,25 % Obrázok č.15: Vývoj úrokovej sadzby ECB
Platné od: Fixná sadzba pre hlavné refinančné operácie
15.10.2008 3,75 %
46
Expanzívna menová politika v podobe nízkych úrokových sadzbie bola primárne do roku 2010 nasmerovaná na stabilizáciu globálneho medzibankového trhu avšak ani nízke úrokové sadzby nedokázali výraznejšie podporiť stabilitu finančného trhu. V roku 2008 po páde investičnej banky Lehman Brothers pristúpili centrálne banky neštandardným formám nástrojov.
FED ako prvý začal vyuţívať kvantitatívne uvoľňovanie menovej politiky, čo znamená priamy nákup finančných aktív z trhu na bilanciu centrálnej banky. Išlo o americké vládne dlhopisy, dlţné cenné papiere naviazané na realitný trh a dlhopisy vládou podporovaných realitných agentúr. Prvé kolo spustil FED v marci 2009, druhé v novembri 2009.
ECB na finančnú krízu začala reagovať neskôr ako americký FED. V lete 2008 dokonca pristúpila k navýšeniu svojej základnej úrokovej sadzby na doterajšie historické maximá 4,25 %. V roku 2009 ECB začala poskytovať európskym bankám neobmedzený objem lacnej eurolikvidity v podobe 12-mesačných refinančných operácií. V dôsledku prehĺbenia krízy ECB pristúpila k ďalším neštandardným prvkom uvoľnenej menovej politiky. Rozšírila zoznam akceptovateľných cenných papierov, ktoré slúţili pri refinančných operáciách ECB. Tento krok si vyţiadal prepad ratingov krajín eurozóny do neinvestičného stupňa a tým sa stali cenné papiere týchto krajín nepouţiteľné pri refinančných operáciách. V decembri 2011 a februári 2012 pristúpila ECB k novým refinančnými operáciám. 12-mesačná operácie boli nahradené trojročnými refinančnými operáciami ECB. Okrem kreditného uvoľnovania menovej politiky, čo predstavuje dodávanie neobmedzenej likvidity cez refinančné operácie pri fixnej úrokovej sadzbe, ECB pod tlakom krízy verejných financií pristúpila na priamy nákup rizikového dlhu krajín eurozóny (PIIGS – Portugalsko, Írsko, Taliansko, Grécko, Španielsko). Medveď et al, 2013, s. 86-89). V apríli 2013 naznačil guvernér Európskej centrálnej banky, ţe vzhľadom na stále slabú ekonomiku eurozóny bude ECB pripravená na ďalšie kroky na podporu hospodárstva (http://firmy.etrend.sk/, 23.4.2013). Generálna riaditeľka Medzinárodného menového fondu Christine Lagardeová 18.4.2013 naznačila, ţe nevylučuje, ţe Európska centrálna banka ešte viac zníţí úrokové sadzby (http://finweb.hnonline.sk/, 23.4.2013).
Kroky centrálnych bánk v menovej politike počas finančnej krízy by sa dali zhrnúť do nasledujúcich bodov:
47
kvantitatívne uvoľňovanie menovej politiky cez nákup finančných aktív (realizované, Bank of England, Bank of Japan, FED, Swiss National Bank)
neobmedzené dodávanie likvidity na trh cez dlhodobé refinančné operácie za pevné úrokové sadzby (FED, ECB)
priamy nákup rizikových vládnych dlhopisov a krytých dlhopisov (ECB)
swapové operácie medzi centrálnymi bankami za účelom podpory USD likvidity na medzibankovom trhu
zavedenie menového pegu na výmennom kurze domácej meny (Swiss National Bank).
Všetky kroky majú jedno spoločné a to dodávanie neobmedzenej dlhodobej likvidity komerčným bankám pri minimálnych úrokových sadzbách (Medveď et al, 2013, s. 86-89).
Tretia najväčšia ekonomika sveta Bank of Japan oznámila bezprecedentné uvoľňova- nie menovej politiky v snahe zastaviť deflačný tred a dosiahnúť infláciu na úrovni dvoch percent. Japonsko sa do deflácie začalo posúvať v polovici 90. rokov 20. storočia. Stabilná deflácia je v rozvinutej ekonomike udrţateľná roky, avšak ľudia sú v prostredí, v ktorom dlhodobo klesajú ceny, ochotní menej míňať a peniaze sa hromadia na bankových účtoch.
Rozsiahle kvantitatívne uvoľňovanie je prvým krokom ozdravného plánu a budú nasledovať rozsiahle vládne stimuly a uvoľňovanie regulácie. Tieto opatrenia by mali nakopnúť ekonomiku krajiny, ktorá zápasí s dlhodobým poklesom miezd a starnutím populácie (http://ekonomika.etrend.sk, 23.4.2013).
Medzinárodný menový fond vyzval centrálne banky po celom svete, aby monitorovali dôsledky ich mimoriadne uvoľnených menových politík. Ich snahy o stimuláciu ekonomík totiţ môţu viesť k destabilizácii finančných trhov. Uvoľnené menové politiky prinášajú riziká, ktoré môţu stiahnuť svet naspäť do finančnej krízy. Menové politiky nízkych úrokových sadzieb, ktorých cieľom je naštartovanie úverovania, zvýšenie výdavkov a investícií, ktoré sú nevyhnutné pre rast ekonomík a malo by sa v nich pokračovať, ale tieto politiky môţu mať nepriaznivé účinky, ako nadmerná zadĺţenosť firiem, nafúknutie bublín na akciových trhoch a rizikové investície zo strany dôchodkových fondov. Je potrebné pokračovať v reforme finančných trhoch, aby sa obnovila dlhodobá stabilita finančných trhov a je nutné slabé banky reštrukturalizovať a viac sprísniť kapitálové poţiadavky. V krátkodobom horizonte sa však situácia z hľadiska finančnej stability zlepšila, ale je nevyhnutné zaviesť spoločný bankový dohľad a jednotný mechanizmus
48
lividácii bánk. V USA je reštrukturalizácia bánk v podstate kompletná a FED musí začať uvaţovať o vedľajších účinkoch uvoľnenej menovej politiky, ktorá spôsobuje, ţe investori hľadajú aktíva s vyššími výnosmi a preto nakupujú aktíva, ktoré sú rizikovejšie (http://finweb.hnonline.sk/, 23.4.2013).
49
ZÁVERY A ODPORÚČANIA
Hlavnými úlohami najstarších centrálnych bánk bolo úverovanie štátnych financií a vedenie účtov pre vládu, resp. panovníka. Funkcie centrálnej banky, ako aj jej postavenie sa postupne vyvíjali a menili v závislosti od vývoja platobných systémov. Za hlavné funkcie novodobých centrálnych bánk povaţujeme vrcholný subjekt menovej politiky, banka bánk, emisná funkcia, banka štátu, správca devízových rezerv a vrcholný reprezentant štátu. Pre centrálnu banku je nevyhnutné si stanoviť ciele a aby reflektovala ich kompatibilitu. Menová politika je regulácia operačného cieľa centrálnou bankou prostredníctvom nástrojov menovej poliky za účelom dosiahnutia sprostredkujúceho cieľa a nakoniec konečného cieľa. Je potrebné ak si stanovuje centrálna banka viacero cieľov, aby sa navzájom nevylučovali.
Finačná kríza prinútila centrálne banky k výraznej zmene svojej menovej politiky.
Centrálne banky pristúpili k výraznému uvoľneniu menovej politky, t.j. zníţením úrokových sadzieb na historické minimá. Týmto spôsobom sa pokúsili centrálne banky o stabilizáciu medzibankového trhu ale nedokázali podporiť stabilitu finačného trhu. Príliš uvoľnená menová politika môţe viesť k destabilizácii finačných trhov, ktoré môţu stiahnuť svet naspäť do finančnej krízy uvoľnenej menovej politike. Príliš uvoľnená menová politika na naštartovanie ekonomiky v podobe nízky úrokových sadzieb, môţu mať aj nepriaznivé účinky v podobe nadmernej zadĺţenosti firiem. Príčiny krízy sú spoločné pre väčšinu vyspelých krajín a to je rýchly nárast mnoţstva peňazí v obehu, expadujúci sektor a sprievodný rast zadĺţenosť.
Európska menová a hospodárska únia je unikátne zoskupenie, ktoré kombinuje centrálnu menovú politiku realizovanú ECB s decentralizovanými ekonomickými a rozpočtovými politikami, čo má za následok, ţe niektoré krajiny začali profitovať zo spoločnej meny bez adekvátnych reforiem, štáty stratili konkurencieschopnosť z dôvodu vysokých dlhov a deficitu, čo spôsobilo, ţe počas krízy boli mimoriadne zraniteľné.
Kroky ktoré je nevyhnutné zaviesť spoločný bankový dohľad a jednotný mechanizmus likvidácie bánk. Je nutné pokračovať v reformách finančných trhov, aby sa obnovila stabilita, sprísniť kapitálové poţiadavky a slabé banky reštrukturalizovať. Je nevyhnutné, aby centrálne banky pokračovali v aktivitách na podporu krízou postihnutých ekonomík.
50 ZOZNAM POUŢITEJ LITERATÚRY
Bibliografia:
1. BELAS, J. et al. 2010. Management komerčných bank, bankových obchodov a operácií. 1. vyd. Ţilina: Georg Ţilina, 2010. 471 s. ISBN 978-80-89401-18-5 2. BEŇOVÁ, E. et al. 2007. Financie a mena. 2. vyd. Bratislava: Iura edition, 2007.
391 s. ISBN 978-80-8078-142-2
3. IŠA, J. 2008. Globálne centrálne bankové systémy – Federálny rezervný system a eurosystém. Bratislava: Ekonomický ústav SAV, 2008. 88 s ISSN 1337-5598 4. JÍLEK, J. 2004. Peníze a měnová politika. Praha: GRADA Publishing, 2004. 744 s.
ISBN 80-247-0769-1
5. KOPRLOVÁ, J. 2010. Kľúčoví nositelia hospodárskej politiky vo svete a ich postavenie: centrálna banka Spojených štátov amerických – The Federal Reserve System. In Slovenská politologická revue. ISSN 1335-9096
6. KOTLEBOVÁ, J., SOBEK, O. 2007. Menová politika, stratégie, inštitúcie a nástroje. Bratislava: Iura Edition, 2007. 317 s. ISBN 978-80-8078-092-0
7. KOTLEBOVÁ, J., CHOVANCOVÁ, B. 2010. Medzinárodné finančné centrá,
SPRINT 2, 2013. 649 s. ISBN 978-80-89393-73-2
10. PAVLÁT, V. 2004. Centrální bankovníctví. Praha: Eupress, 2004. 137 s. ISBN 80-86754-29-4
11. POLOUČEK, S. et al. 2010. Peniaze, banky, finančné trhy. Bratislava: IURA Edition, 2010. 476 s. ISBN 978-80-8078-905
12. REVENDA, Z. et al. 2005. Peneţní ekonomie a bankovnictví. Praha: Management Press, 2005. 627 s. ISBN 80-7261-132-1
13. REVENDA, Z. 2011. Centrální bankovníctví. 3. vyd. Praha: Management Press, 2011. 558 s. ISBN 978-80-7261-230-7
14. SOBEK, O. 2003. Menová teória a politika. Bratislava: Vydavateľstvo Ekonóm, 2003. 184 s. ISBN 80-225-1618-X
51
15. SYSÁKOVÁ, V., ŠLAHOR, Ľ. 2010. Peniaze a bankovníctvo. Bratislava:
KARTPRINT Bratislava, 2010. 142 s. ISBN 978-80-88870-89-0 Internetové zdroje:
16. http://www.nbs.sk/sk/menova-politika/oblast-posobenia-menovej-politiky 17. http://www.ecb.int/home/pdf/students/booklet_sk.pdf
18. http://www.ecb.int/ecb/orga/escb/html/index.sk.html
19. http://www.nbs.sk/_img/Documents/_MesacnyBulletin/2012/protected/mb0912.pdf 20. http://www.ecb.int/pub/pdf/other/escb_sk_websk.pdf
21. http://ekonomika.etrend.sk/svet/japonska-centralna-banka-otvara-kohutiky-tuzi-po-inflacii.html
22. http://www.iness.sk/stranka/2228-Kriza-a-nove-vyzvy-pre-FED-a-ECB.html 23.
http://firmy.etrend.sk/firmy-a-trhy-financny-sektor/ecb-uroky-nezmenila-naznacila-vsak-znizenie.html
24. http://finweb.hnonline.sk/c1-59718070-lagardeova-ecb-moze-este-znizit-urokove-sadzby
25. http://finweb.hnonline.sk/c1-59711330-mmf-varuje-centralne-banky-kvoli-ich-politike