Európska centrálna banka

Nezávislou nadnárodnou menovou autoritou sa v Európskej menovej únii od 1.januára 1999 stala Európska centrálna banka. Európska centrálna banka bola zaloţená 1. júla 1998 so sídlom vo Franfurte nad Mohanom. Nahradila tak svojho predchodcu – Európsky menový inštitút. Od 1. Januára 1999 zodpovedá za výkon menovej politiky v eurozóne, ktorá predstavuje po USA najväčšie ekonomické zoskupenie vo svete. Eurozóna vznikla v momente, kedy zodpovednosť za menovú politiku prešla z národných centrálnych bánk na ECB (Pavlát, 2004, s. 85).

Európsky systém centrálnych bánk pozostáva z Európskej centrálnej banky a národných centrálnych bánk všetkých 27 členov štátov Európskej únie bez ohľadu na to, či prijali alebo neprijali euro (www.ecb.int, 31.3.2013).

36

Obrázok č. 9: Zoznam národných centrálnych bánk tvoriacich Európsky systém centrálnych bánk k 31.3.2013

Zdroj: www.ecb.int, 31.3.2013

To znamená, ţe ESCB zahŕňa aj tie národné centrálne banky členských štátov EÚ, ktoré ešte neprijali euro a to vzhľadom:

 na ich osobitné postavenie – Dánsko a Spojené kráľovsto

 na udelenú výnimku – v súčasnosti platí pre Švédsko a sedem členských štátov z dvanástich, ktoré vstúpili od mája 2004.

Tieto krajiny majú stále svoju vlastnú menu, stále vykonávajú vlastnú menovú politiku a ich centrálne banky si zatiaľ ponechávajú svoju nezávislosť v otázkach menovej politiky.

To znamená, ţe sa nepodieľajú na základných činnostiach menovej únie, ako je napr.

výkon menovej politiky. Nepriek tomu sa však snaţia dodrţiavať zásady menovej politiky zamerané na cenovú stabilitu.

Eurosystém tvoria ECB a národné centrálne banky krajín, ktoré uţ prijali euro.

K 31.3.2013 je to 17 členských štátov, ktorých spoločnou menou je euro. Eurosystém je teda podmnoţinou ESCB (www.ecb.int, 31.3.2013).

37

Obrázok č. 10: NCB tvoriace Eurosystém

Zdroj: www.ecb.int, 31.3.2013

Národné centrálne banky Eurosystému majú vlastnú právnu subjektivitu a táto je oddelená od právnej subjektivity ECB avšak kedţe sú neoddeliteľnou súčasťou Eurosystému, ktorý nesie zodpovednosť za zachovanie cenovej stability v eurozóne, musia národné centrálne banky pri plnení úloh konať v sulade so všeobecnými zásadami a pokynmi ECB, t.z. ţe národné centrálne banky sa podieľajú na výkone jednotnej menovej politiky v eurozóne a vykonávajú operácie, ako je napríklad poskytovanie peňaţných prostriedkov centrálnej banky úverovým inštitúciám, okrem toho zabezpečujú zúčtovanie bezhotovostných domácich a zahraničných platieb, vykonávajú operácie v oblasti riadenia devízových rezerv (Sysáková et al, 2010, s. 58).

Eurosystém plní štyri dôleţité úlohy:

1. Uskutočňovanie menovej politiky stanovenou Radou guvernérov ECB napr.

- Rozhodnutia o kľúčových úrokových sadzbách ECB

- Minimálne akceptovateľnej úrokovej sadzbe pre hlavné refinančné operácie

- Úrokovej sadzbe pre jednodňové refinančné obchody

38

- Úrokovej sadzbe pre jednodňové sterilizačné obchody - Rozhodnutia týkajúce sa menových cieľov

- Devízových rezervách

Výkonná rada zodpovedá za výkon menovej politiky prostredníctvom pokynov národným centrálnym bankám.

2. Vykonávať devízové operácie

3. Drţať a spravovať oficiálne rezervy krajín eurozóny.

4. Podporovať plynulé fungovanie platobných systémov.

Eurosystém sa ďalej podieľa na finančnom dohľade, poskytuje konzultácie zákonodarným orgánom a zostavuje menovú a finančnú štatistiku (www.ecb.int, 31.3.2013).

Ústrednou časťou ESCB a eurosystému je Európska centrálna banka. Je vrcholnou inštitúciou tak ESCB ako aj uţšie vymedzeného eurosystému.

Orgánmi ECB sú:

Obrázok č. 11: Orgány ECB

Vlastné spracovanie

Výkonná rada ECB – je operatívny riadiaci orgán eurozóny, skladá sa so šiestich členov, ktorých menujú členské štáty eurozóny a sú odborne spôsobilí na tento post.

Skladá sa z:

 prezidenta ECB

 viceprezidenta ECB

 a ďalších 4 členov

Výkonná rada

Generálna rada Rada

guvernérov

39

Realizuje rozhodnutia týkajúce sa menovej politiky a zaoberá sa kaţdodenným riadením Európskej centrálnej banky.

Hlavné úlohy:

 pripravovať zasadnutia Rady guvernérov

 uskutočňovať menovú politiku v eurozóne

 riadiť beţný chod Európskej centrálnej banky

 vykonávať vybrané právomoci, ktoré jej boli zverené Radou guvernérov

Rada guvernérov ECB – je hlavným rozhodovacím orgánom Je zloţená z:

 členov Výkonnej rady

 a guvernérov centrálnych bánk krajín eurozóny Hlavné úlohy:

 zodpovedať za menovú politiku eurozóny (rozhoduje o výške kľučových úrokových sadzieb

 zodpovedať za vnútorné fungovanie Európskej centrálnej banky

Generálna rada ECB – prechodný orgán Je zloţená z:

 prezidenta ECB

 viceprezidenta ECB

 guvernérov centrálnych bánk členských krajín (aktuálne 27 členov) Hlavné úlohy:

 riadi činnosť súvisiacu s existenciou krajín, ktoré nie sú členmi eurozóny. Ak sa všetky štáty zapoja do Eurozóny, táto rada zanikne (Medveď et al, 2013, s. 69-70)

Podľa Maastrichtskej zmluvy je hlavným cieľom Eurosystému udrţiavať cenovú stabilitu. Nakoľko táto zmluvy nedefinuje, čo cenová stabilita v skutočnosti znamená v októbri 1998 Rada guvernérov ECB zverejnila definíciu cenovej stability ako „medziročný nárast harmonizovaného indexu spotrebiteľských cien eurozóny niţší ako 2%“ a zároveň stanovila, ţe „sa udrţiava v strednodobom horizonte“ (www.ecb.int, 31.3.2013). Na výpočet inflácie sa pouţíva harmonizovaný index spotrebiteľských cien na ročnom základe.

40

Obrázok č. 12 : Menový program ECB na strednodobé obdobie

Zdroj: Medveď et al., 2013, s. 460

Na začiatku súčasnej krízy ECB vykonala tieto protikrízové opatrenia:

 umiestnila dočasne navýšenú poţiadavku na likviditu prostredníctvom operácie s fixnou sadzbou. Môţeme povedať, ţe ECB bola prvou centrálnou bankou, ktorá likviditu medzibankových trhov riešila neštandardnými opatreniami

 druhým opatrením bol široký zoznam aktív, ktoré ECB zahrnula pod pojmom kolaterál. Uţ pred krízou ECB sprotredkovala ako kolaterál súkromné papiere. Táto voliteľnosť štruktúry kolaterálu zjednodušila bankovú likviditu obmedzenú počas krízy

 tretím je účasť veľmi veľkého počtu protistrán, ktoré sú schopné zúčastniť sa na refinančných operáciách ECB (http://www.iness.sk/, 23.4.2013).