Bankovní institut vysoká škola Praha Zahraničná vysoká škola Banská Bystrica

(1)

Bankovní institut vysoká škola Praha

Zahraničná vysoká škola Banská Bystrica Katedra financií, účtovníctva a poisťovníctva

Analýza vybraných finančných nástrojov a ich pôsobenie na podnikateľské subjekty

The analyses of Selected Financial Instruments and their Impact on Business

Diplomová práca

Autor: Bc. Monika Sabová

Financie

Vedúci práce: doc. Ing. Marián Kočner, PhD.

Miesto, Banská Bystrica apríl 2013

(2)

Vyhlásenie:

Vyhlasujem, ţe som diplomovú prácu na tému ,,Analýza vybraných finančných nástrojov a ich pôsobenie na podnikateľské subjekty” spracovala samostatne a s pouţitím uvedenej literatúry.

Svojim podpisom potvrdzujem, ţe odovzdaná elektronická verzia práce je identická s jej tlačenou verziou a som oboznámená so skutočnosťou, ţe sa práca bude archivovať v kniţnici BIVŠ a ďalej bude sprístupnená tretím osobám prostredníctvom internej databázy elektronických vysokoškolských prác.

V ..., dňa ... ...

Podpis autora

(3)

Poďakovanie:

Touto cestou vyslovujem poďakovanie pánovi doc. Ing. Mariánovi Kočnerovi, PhD. za pomoc, odborné vedenie, cenné rady a pripomienky pri vypracovaní mojej diplomovej práce.

V ..., dňa ... ...

Podpis autora

(4)

ANOTÁCIA

SABOVÁ, Monika, Bc: Analýza vybraných finančných nástrojov a ich pôsobenie na podnikateľské subjekty. [Diplomová práca]. Bankovní institut vysoká škola Praha, zahraničná vysoká škola Banská Bystrica. Katedra financií, účtovníctva a poisťovníctva Vedúci práce: doc. Dr. Ing. Marián Kočner, PhD. Rok obhajoby: 2013.

Počet strán: 81

Diplomová práca sa zaoberá analýzou vybraných finančných nástrojov a ich pôsobením na podnikateľské subjekty. Primárnym cieľom práce je zostavenie analýzy finančných nástrojov na príklade konkrétnej vybranej spoločnosti. Práca je rozčlenená do štyroch hlavných kapitol, ktoré sa ďalej logicky delia na menšie podkapitoly. Prvá kapitola predstavuje teoretickú časť práce a obsahuje definície základných pojmov súvisiacich s finančným trhom a jeho nástrojmi, finančným rizikom. V druhej kapitole sa uvádza podrobný opis vybranej spoločnosti Firemné sluţby pre podnikateľský sektor, a. s. Tretia kapitola sa zaoberá charakteristikou súčasného stavu skúmanej spoločnosti a analýzou vybraných finančných nástrojov. V tejto časti práce sa nachádzajú výpočty základných ekonomických ukazovateľov za roky 2008 – 2011 a popis ich vplyvu na hospodársky vývoj spoločnosti. Posledná štvrtá kapitola podáva jednotlivé návrhy na optimalizáciu súčasného stavu spoločnosti, pričom vychádza z údajov zistených v tretej kapitole a zameriava sa predovšetkým na negatívne finančné ukazovatele. Pre lepšie znázornenie výsledkov práce boli v práci vyuţité rozličné grafické metódy, predovšetkým prehľadné tabuľky.

Kľúčové slová:

Finančné nástroje, podnikateľské subjekty, finančný trh, ekonomické ukazovatele, analýza finančných nástrojov.

(5)

ANNOTATION

SABOVÁ, Monika, Bc: The analyses of selected financial instuments and their impact on businesses. [Diploma thesis]. Bankovní institut vysoká škola Praha, zahraničná vysoká škola Banská Bystrica. Department of Finance, Accouting, and Insurance.

Supervisor: doc. Dr. Ing. Marián Kočner, PhD. Year of defence: 2013.

Number of pages: 81

Diploma thesis deals with the analysis of selected financial instruments and their impact on businesses. The primary objective of this work is a compilation of analyzes of financial instruments in a selected particular company. The work is divided into four main chapters, which are further logically divided into smaller subsections. The first chapter represents the theoretical part and includes definitions of basic terms related to financial markets, financial Instruments and financial risk. The second chapter gives a detailed description of the selected company Firemné sluţby pre podnikateľský sektor, a. s. The third chapter describes the current state of the choosen company and analysis of selected financial instruments. There is in this thesis the calculations of basic economic indicators for the years 2008 - 2011 and a description of their impact on the economic development of this company presented. Last fourth chapter gives various suggestions for optimizing the current state of company, based on the data obtained in the third chapter and focusing primarily on the negative financial indicators. To better illustrate the results of the work various graphical methods were used, particularly well arranged tables.

Key words:

Financial instruments, business, financial market, economic indicators, the analysis of financial Instruments.

(6)

OBSAH

Obsah 6

Úvod...8 1 SÚČASNÝ STAV RIEŠENEJ PROBLEMATIKY DOMA A V ZAHRANIČÍ 10

1.1 Finančný trh 10

1.2 Členenie finančného trhu 13

1.3 Finančné riziko 15

1.4 Nástroje finančného trhu 17

1.4.1 Nástroje peňaţného trhu 19

1.4.2 Nástroje kapitálového trhu 21

1.4.3 Finančné deriváty 23

2 CIELE DIPLOMOVEJ PRÁCE...26 Východiská pre spracovanie diplomovej práce...27

3 METODIKA SPRACOVANIA DIPLOMOVEJ PRÁCE 28

4 CHARAKTERISTIKA SPOLOČNOSTI FIREMNÉ SLUŢBY PRE

PODNIKATEĽSKÝ SEKTOR, a.s. 29

4.1 Opis a charakteristika spoločnosti 29

4.2 Charakteristika ponúkaných sluţieb 30

4.3 Majetková a kapitálová štruktúra spoločnosti 32

4.4 Organizačná štruktúra spoločnosti 33

5 ANALÝZA VYBRANÝCH FINANČNÝCH NÁSTROJOV SPOLOČNOSTI

FIREMNÉ SLUŢBY PRE PODNIKATEĽSKÝ SEKTOR, A.S. 36

5.1 Súvaha finančná bilancia spoločnosti 36

5.2 Výkaz ziskov a strát spoločnosti za roky 2008 – 2012 38

5.3 Výpočet ukazovateľov likvidity v spoločnosti 40

5.4 Výpočty ukazovateľov rentability a zadlţenosti v spoločnosti 44 5.5 Ukazovatele stupňa finančnej samostatnosti v spoločnosti 56

(7)

5.6 Ukazovateľ platobnej neschopnosti podniku 57

5.7 Ukazovateľ doby úhrad záväzkov 59

5.8 Ukazovateľ doby obraty pohľadávok 60

5.9 Splátkový kalendár na poskytnutý úver spoločnosti 61 5.10 Charakteristika uskutočneného menového forwardu v spoločnosti 62 5.11 Charakteristika emitovaných podielových listov v spoločnosti 62 5.12 Charakteristika poskytnutej zmenky spoločnosti 64 6 NÁVRH PRE OPTIMALIZÁCIU VYBRANÝCH FINANČNÝCH NÁSTROJOV

PRE FIREMNÉ SLUŢBY PRE PODNIKATEĽSKÝ SEKTOR , A.S. 65

6.1 Návrh na optimalizáciu ukazovateľov pohotovej likvidity 66 6.2 Návrh optimalizácia ukazovateľov celkovej likvidity 67 6.3 Návrh optimalizácie ukazovateľa nákladovosti 69 6.4 Návrh optimalizácie ukazovateľa rentability nákladov 69 6.5 Návrh optimalizácie ukazovateľa rentability výnosov 70 6.6 Návrh optimalizácie ukazovateľa rentability aktív 70 6.7 Návrh optimalizácie ukazovateľ rentability trţieb 70 6.8 Návrh optimalizácie ukazovateľa koeficientu samofinancovania 71 6.9 Návrh optimalizácie ukazovateľa celkovej zadlţenosti 71 6.10 Návrh optimalizácie ukazovateľa dlhodobej zadlţenosti 71 6.11 Návrh optimalizácie ukazovateľ krátkodobej zadlţenosti a stupňa finančnej

samostatnosti 72

6.12 Návrh optimalizácie ukazovateľa platobnej neschopnosti 72 6.13 Návrh na optimalizáciu uskutočneného menového forwardu spoločnosti 74 6.14 Návrh na optimalizáciu emitovaných podielových listov v spoločnosti 75 6.15 Návrh na optimalizáciu poskytnutej zmenky spoločnosti 76

Záver 77

POUŢITÁ LITERATÚRA 78

ZOZNAM TABULIEK, OBRÁZKOV A GRAFOV 80

ZOZNAM SKRATIEK 81

(8)

ÚVOD

Hlavným cieľom diplomovej práce je analýza vybraných finančných ukazovateľov a návrh vhodných opatrení pomocou finančných nástrojov v spoločnosti Firemné sluţby pre podnikateľský sektor, a.s..

Diplomová práca sa skladá z teoretickej časti, ktorá má názov Súčasný stav riešenej problematiky doma a v zahraničí, kde sa zameriame na charakteristiku finančného trhu, jeho význam a fungovanie v praxi, základné rozdelenie trhu na finančný a kapitálový trh.

Finančný trh sa podrobne člení na peňaţní trh, kapitálový trh, devízový trh, poistný trh a trh drahých kovov. Zameriame sa na definovanie finančného rizika a jeho bliţšie charakterizovanie. V ďalšej časti teórie sa zameriame na charakteristiku a opis nástrojov finančného trhu ako sú cenné papiere, obligácie, opcie futuresy, swapy. Podrobný opis nástrojov peňaţného trhu ako sú štátne pokladničné poukáţky, depozitné certifikáty, zmenky a šeky. V závere teoretickej časti sa zameriame na charakteristiku nástrojov kapitálového trhu ako sú dlhopisy, akcie a podielové listy.

Druhá kapitola práce má názov Charakteristika spoločnosti Firemné sluţby pre podnikateľský sektor, a.s., kde sa zameriame na charakteristiku a opis spoločnosti, portfólio ponúkaných sluţieb spoločnosti od beţných administratívnych prác cez formy zniţovania nákladov na administratívu a ekonomické a právne poradenstvo. Definujeme organizačnú štruktúru, majetkovú a kapitálovú štruktúru spoločnosti.

Tretia časť, analytická časť, má názov Analýza vybraných nástrojov v spoločnosti, kde analyzujeme vybrané finančné nástroje ako sú súvaha, výsledovka, ukazovatele likvidity, rentability, finančnej samostatnosti, platobnej neschopnosti, doby obratu pohľadávok, záväzkov a analýzu splátkového kalendára spoločnosti na poskytnutý úver, charakteristiku menového forwardu spoločnosti, emitovaných cenných papierov a poskytnutú zmenku spoločnosti.

Štvrtá kapitola tvorí návrhovú časť a má názov Návrh pre optimalizáciu vybraných finančných nástrojov pre Firemné sluţby pre podnikateľský sektor, a.s., kde budeme vychádzať z analýz predchádzajúcej časti diplomovej práce, analyzujeme nepriaznivé finančné ukazovatele. Na základe týchto analyzovaných ukazovateľov, ktoré nedosahovali poţadované hodnoty v stanovených intervaloch navrhneme ich optimalizáciu finančných ukazovateľov s cieľom, aby spoločnosť bola v budúcnosti zisková, čím dokáţe plniť svoju

(9)

základnú strategickú funkciu. Optimalizáciou jednotlivých ukazovateľov ako sú likvidita podniku, zlepšenie samofinancovania, zadlţenosti podniku, doby obratu pohľadávok a záväzkov, zlepšenie platobnej schopnosti poskytnutím krátkodobého bankového úveru splatného do 5 rokov a emitovaním dlhopisov, pomocou forwardov a zmenky by sa spoločnosť mohla efektívnejšie dostať zo zlej finančnej a platobnej neschopnosti a tým plniť základné funkcie podniku.

(10)

1 SÚČASNÝ STAV RIEŠENEJ PROBLEMATIKY DOMA A V ZAHRANIČÍ

1.1 Finančný trh a jeho funkcie

Počas rokov fungovania finančného trhu odborníci sformulovali rôzne definície tohto pojmu, rozlišujúce sa na základe hľadiska jednotlivých autorov, ktoré viac či menej vystihujú podstatu finančného trhu.

Finančný systém je jeden z najdôleţitejších vynálezov modernej spoločnosti. Jeho primárnou úlohou je premiestniť vzácny poţičaný kapitál od tých, ktorí sporia, k tým, ktorí si poţičiavajú na spotrebu a investície (Rose, 1995). Fungovanie finančného systému je graficky znázornené na obrázku 1.

Obrázok 1 Finančný systém Tok peňaţných prostriedkov

(úspor)

Tok finančných sluţieb, príjmov a finančných nárokov

Zdroj: Rose, P. S. Peněžní a kapitálové trhy. Finanční systém ve stále globálnejší ekonomice. Praha:

Victoria Publishing, 1995. S. 21.

Zjednodušene môţeme povedať, ţe finančný trh je mechanizmus, prostredníctvom ktorého plynú úspory jedného sektora ekonomiky do iného sektora ekonomiky (Maness, 1980). Finančný trh zároveň dáva jednotlivcom ako aj podnikateľským subjektom moţnosť poţičiavať alebo vypoţičiavať si (Ross – Westerfield – Jaffe, 1996,). V ďalšej literatúre sa hovorí, ţe finančný trh predstavuje derivát trhu pôţičkového kapitálu a trhu akciového kapitálu, čiţe tvorí samostatnú formu existencie týchto dvoch trhov (Novotný, 1992).

Záujemcovia o peňaţné prostriedky (predovšetkým firmy a vlády)

Dodávatelia peňaţných prostriedkov (predovšetkým domácnosti)

(11)

Najviac sa však stotoţňujeme s definíciou, ţe finančným trhom spravidla rozumieme systém vzťahov, inštitúcií a nástrojov umoţňujúcich sústreďovať, rozmiestňovať a znovurozdeľovať dočasne voľné finančné prostriedky medzi ekonomické subjekty na základe ponuky a dopytu (Kráľovič – Vlachynský, 2011).

Na finančnom trhu pôsobia rôzne subjekty ako sú domácnosti, firmy, vlády a tieţ rozličné zahraničné subjekty, ktoré majú k dispozícií často prostriedky, ktoré prevyšujú ich spotrebu, a preto ich za účelom zhodnotenia ponúkajú na finančnom trhu. Stávajú sa tak veriteľmi, resp. investormi pre tých, ktorí si z finančného trhu tieto prostriedky poţičiavajú. Medzi dlţníkom a veriteľom sa vytvára úverový vzťah, pričom dlţník musí veriteľovi za takto získané prostriedky poskytnúť odmenu vo forme úroku, dividendy, kapitálového zisku alebo pod. Výsledkom pôsobenia týchto vzájomných vzťahov je nielen stanovenie ceny konkrétnych finančných nástrojov, ale aj kvantifikácia výnosov pre investora. Na základe toho môţeme skonštatovať, ţe finančný trh plní nasledujúce základné funkcie (Beňová, 2007):

akumulačná - sústreďuje dočasne voľné finančné prostriedky,

alokačná - rozmiestňuje a usmerňuje finančné prostriedky do rôznych oblastí ekonomiky tak, aby bol tento proces z hľadiska potrieb ekonomiky čo najefektívnejší,

redistribučná - znovurozdeľuje voľné zdroje a transformuje ich na investície.

Finančný trh poskytuje vyuţitie zdrojov a prostriedkov všetkým oblastiam ekonomiky, je preto na rozdiel od iných trhov univerzálny. Zároveň je však súčasťou finančného systému a sú jeho funkcie rozšírené o doplnkové funkcie, ktoré definujú fungovanie celého finančného systému (Kudzbel, 1999):

selekčná – selektuje rozvoj a napredovanie ţivotaschopných a perspektívnych podnikov na jednej strane a urýchľuje zánik neperspektívnych podnikov na druhej strane, čím zabezpečuje rovnováhu v ekonomickom procese,

cenotvorná – pôsobením dopytu a ponuky sa vytvára trhová cena.

(12)

Ďalší zdroj hovorí o iných primárnych funkciách finančného systému, ktorými sú (Rose, 1995):

depozitná funkcia – ponúka pomerne ziskové a relatívne málo riskantné moţnosti pre uloţenie úspor,

funkcia zabezpečenia bohatstva – poskytuje nástroje pre uchovanie kúpnej sily aţ do doby, kým bude potrebná na nákup tovaru alebo sluţieb,

funkcia likvidity – ponúka prostriedky pre získavanie finančných prostriedkov prostredníctvom výmeny cenných papierov alebo iných finančných aktív za pokladničnú hotovosť,

kreditná funkcia – poskytuje neustálu ponuku úverov pre podniky, spotrebiteľov a vlády tak, aby boli k dispozícií prostriedky pre zaistenie ich spotreby, ako aj investičných výdajov v rámci danej ekonomiky,

platobná funkcia – poskytuje mechanizmus pre uskutočňovanie platieb za nákup tovaru a sluţieb,

funkcia ochrany proti riziku – ponúka prostriedky na ochranu firiem, spotrebiteľov a vlád pred rizikom, či uţ toto riziko vzniká z činnosti ľudí, v oblasti majetku alebo príjmov,

politická funkcia – poskytuje kanály pre uplatnenie zámerov vlády v oblasti spoločenských cieľov, predovšetkým ak ide o zaistenie vysokej miery zamestnanosti, nízkej miery inflácie a stáleho ekonomického rastu.

Finanční sprostredkovatelia prostredníctvom finančných nástrojov na finančnom trhu zabezpečujú pohyb krátkodobého, strednodobého a dlhodobého kapitálu medzi jednotlivými subjektmi v národnom, resp. medzinárodnom meradle. V súčasnosti sú nimi najmä komerčné banky, sporiteľne, finančné spoločnosti, penzijné fondy, poisťovne, investičné fondy, investičné spoločnosti, obchodníci s cennými papiermi a pod. (Kudzbel, 1999).

Medzi základné funkcie finančných sprostredkovateľov zaraďujeme nasledovné (Beňová, 2007):

(13)

zlučujú aj finančné zdroje, ktoré získavajú od malých veriteľov, a tak vytvárajú veľké finančné balíky,

transakciu úspor na investície realizujú flexibilne, bez ohľadu na teritórium veriteľa a dlţníka či bez ohľadu na menu,

nemalý rozsah rôznych transakcií im umoţňuje prekonať prípadný časový nesúlad medzi potrebami veriteľov a dlţníkov,

zhromaţďujú a poskytujú informácie svojim klientom so zreteľom na ich dôvernosť,

vďaka vysokej úrovni elektronizácie a technickému vybaveniu racionalizujú a urýchľujú platobný styk,

veľkosť kapitálu a kvalifikácia personálu umoţňuje diverzifikovať riziko tak, aby mali klienti čo najniţšie straty.

1.2 Členenie finančného trhu

Finančný trh je moţné členiť podľa rôznych kritérií a hľadísk. Najčastejšie sa v odbornej literatúre stretávame s rozdelením z časového hľadiska, pretoţe tento aspekt zahŕňa i ostatné hľadiská (Beňová, 2007):

peňaţný trh – trh s krátkodobými finančnými operáciami a nástrojmi (7 dní – 3 roky),

kapitálový trh – trh s dlhodobými operáciami a nástrojmi (5 – 10 rokov).

V rámci finančného trhu sa dá tieţ vyčleniť päť segmentov, ktoré sú vzájomne previazané prostredníctvom nástrojov, subjektov, operácií, vlastníctva a pod. Na základe týchto segmentov rozdeľujeme finančný trh na peňaţný, kapitálový, devízový trh, trh drahých kovov a poistný trh (Hrvoľová a kol.2006).

Spomínané členenie poskytuje priestor na bliţšie preskúmanie finančného trhu a jeho jednotlivých segmentov (Dufala a kol., 2006):

(14)

peňaţný trh – slúţi na zabezpečenie likvidity a krytie krátkodobých prevádzkových potrieb. Peňaţné zdroje pochádzajú od subjektov, ktoré majú ich krátkodobý prebytok (finančné nástroje so splatnosťou kratšou ako 1 rok) a účastníkmi trhu sú najmä veľkí investori ako napr. centrálne a komerčné banky, orgány verejného sektora, podniky, medzinárodné a nadnárodné inštitúcie;

kapitálový trh – sprostredkúva strednodobé a dlhodobé zdroje účastníkom trhu, poskytuje osobitné formy úveru (leasing, forfaiting) a moţno na ňom obchodovať s cennými papiermi. Rozdeľujeme ho na primárny (prvý krát emitované cenné papiere) a sekundárny trh (cenné papiere, ktoré uţ boli uvedené na primárnom trhu). Účastníkmi môţu byť jednotlivci, spoločnosti, banky, vlády, medzinárodné a nadnárodné organizácie;

devízový trh – obchoduje sa tu so zahraničnými devízami¹ a na základe ponuky a dopytu sa utvára cena = devízový kurz. Členíme ho na valutový (trh s hotovostnými formami cudzích mien) a devízový (trh s bezhotovostnými formami cudzích mien) trh. Obchodujú tu najmä banky, devízoví makléri, nebankové finančné inštitúcie a v menšej miere i firmy;

trh drahých kovov (komoditný trh) – obchoduje sa tu so zlatom a striebrom, prípadne inými komoditami (ropa, obilie a pod.). Účastníkmi tohto trhu sú banky, špecializované obchodné finančné spoločnosti, finančné inštitúcie, maloobchodní klienti bánk a brokeri;

poistný trh – obchoduje sa tu s peňaţnými prostriedkami a sluţbami poistnej ochrany na princípe podmienenej návratnosti. Účastníkmi sú na strane ponuky ekonomické subjekty ponúkajúce sluţby poistnej ochrany (poisťovacie spoločnosti, zaisťovne) a na strane dopytu sú subjekty, ktoré majú o ich sluţby záujem v súvislosti s uvedomovaním si potenciálneho rizika (podniky, obyvatelia, organizácie). Poisťovacími sprostredkovateľmi sú poisťovací makléri.

V najnovšej odbornej literatúre sa stretávame aj s doplneným šiestym segmentom, ktorým je derivátový trh. Na derivátovom trhu sa obchoduje s rôznymi typmi finančných derivátov. Vo väčšine prípadov ide o obchodovanie s právami: s právom kúpiť alebo predať v budúcnosti isté aktívum, resp. získať isté plnenie (Vlachynský, 2006).

1 Zahraničné devízy predstavujú v cudzine splatné pohľadávky znejúce na cudziu menu.

(15)

Okrem toho členíme finančný trh aj podľa nástrojov na (Dufala a kol., 2006):

úverový trh – trh s úvermi, pôţičkami a trhy s dlhovými (úverovými) cennými papiermi,

trh s cennými papiermi – obchoduje sa tu s rôznymi druhmi cenných papierov, devízový trh – trh s jednotlivými nástrojmi finančného trhu v cudzej mene.

1.3 Finančné riziko

Finančné riziko sa zaraďuje medzi ekonomické (prevádzkové) riziká a predstavuje pravdepodobnosť vzniku finančnej straty alebo výpadku zisku ako následok opačného vývoja v porovnaní s očakávaným vývojom. Najčastejšie býva vyvolané pohybmi na finančných trhoch a zmenami postojov subjektov k jednotlivým finančným nástrojom a pri jednotlivých transakciách. Z hľadiska prístupu k zmierňovaniu finančného rizika rozlišujeme nasledovné druhy rizík (Markovič a kol., 2007):

hedgeovateľné – negatívne dôsledky ich pôsobenia je moţné čiastočne alebo úplne neutralizovať aplikáciou zabezpečovacieho nástroja (napr. finančného derivátu), poistiteľné a zaistiteľné – uzavretím vhodnej poistnej zmluvy môţe podnik predísť stratám v prípade vzniku poistnej udalosti, resp. zabezpečiť kompenzáciu strát ďalším subjektom,

ovplyvniteľné vhodným manaţmentom aktív a pasív – časovým zosúladením viazanosti majetku podniku a zdrojov jeho krytia dochádza k rovnováhe (ide predovšetkým o uplatnenie zlatého bilančného pravidla, zlatého pravidla financovania a pravidiel rizikovej vyváţenosti).

Medzi čiastkové finančné riziká zaraďujeme (Kráľovič – Vlachynský, 2011) riziko financovania,

riziko zmeny cien majetkových cenných papierov, riziko zlyhania protistrany,

riziko zmeny úrokovej sadzby, menové riziko,

(16)

iné finančné riziká.

Z hľadiska nástroja a segmentu trhu rozlišujeme nasledujúce druhy finančného rizika (Markovič a kol., 2007):

úverové riziko – predstavuje pravdepodobnosť zlyhania zmluvného partnera pri plnení záväzkov vyplývajúcich z kontraktu,

cenové riziko – riziko straty zo zmeny trhových cien, ako aj zmeny hodnoty finančných či komoditných nástrojov v dôsledku nepriaznivých trhových podmienok, nepriaznivého vývoja úrokových mier, cien akcií, komodít a menových kurzov,

riziko likvidity a likvidnosti – riziko straty v prípade momentálnej platobnej neschopnosti, resp. riziko straty v prípade malej likvidity trhu finančných nástrojov, ktoré zabraňujú uzatváraniu pozícií, čím sa obmedzuje prístup k peňaţným prostriedkom,

operatívne a právne riziko – operatívne riziká sú zvyčajne vyvolané ľudským alebo technologickým zlyhaním, právne riziko predstavuje riziko straty z porušenia právnych poţiadaviek partnera.

Podľa vzťahu investora k riziku môţeme investorov rozdeliť na investorov (Kudzbel, 2000):

neutrálnych k riziku – investor je ochotný akceptovať investičné príleţitosti, kde je pravdepodobnosť výnosu z investície v rovnováhe s rizikom investície,

averzných voči riziku – investor je ochotný akceptovať investičné príleţitosti, ktorých pravdepodobnosť dosiahnutia čistého výnosu k riziku je väčšia ako 50 %, preferujúcich riziko – investor je ochotný znášať aj vyššiu mieru rizika, ktorá je však vyváţená vyššou mierou zhodnotenia vloţených prostriedkov.

Zmiernenie, resp. elimináciu finančných rizík je moţné realizovať viacerými spôsobmi, ktoré sú rozdelené do dvoch základných skupín (Kráľovič – Vlachynský, 2011):

(17)

preventívne opatrenia – ich cieľom je vyhnúť sa finančnému riziku alebo zabezpečiť, ţe realizácia rizika sa finančne dotkne podniku čo najmenej. Ide o ofenzívne postupy, ku ktorým patria:

o vyhýbanie sa riziku, o diverzifikácia, o poistenie,

o zmluvne dohodnuté opatrenia, o manaţment aktív a pasív, o hedging pomocou derivátov;

odstraňovanie následkov realizácie rizika – ide o defenzívne postupy, hľadajúce úhrady uţ vzniknutých škôd.

1.4 Nástroje finančného trhu

Finančný trh nemôţe fungovať bez sústavy nástrojov umoţňujúcich sústreďovať, rozmiestňovať a znovurozdeľovať dočasne voľné peňaţné prostriedky na základe ponuky a dopytu. Nositeľom a nástrojom týchto pohybov sú cenné papiere. Cenné papiere sú listiny, v ktorých je zapísané právo vlastníka na úhradu pohľadávky voči tomu, kto je v cennom papieri zaviazaný. Cenný papier je vyjadrením tohto práva, a preto uspokojovanie nárokov, ktoré z neho vyplývajú, nie je moţné poţadovať a dosiahnuť bez jeho predloţenia. Ak sa cenný papier zničí, zaniká tým i nárok jeho vlastníka na úhradu pohľadávky (Kráľovič – Vlachynský, 2011).

Aktuálne platná slovenská legislatíva² neuvádza konkrétnu definíciu finančného nástroja, ale taxatívne vymedzuje jednotlivé finančné nástroje, ktorými sú:

prevoditeľné cenné papiere, nástroje peňaţného trhu,

podielové listy alebo cenné papiere vydané zahraničnými subjektmi kolektívneho investovania,

2 § 5 zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných sluţbách v znení neskorších predpisov

(18)

opcie, futures, swapy, dohody o budúcich úrokových mierach a iné deriváty týkajúce sa cenných papierov, mien, úrokových mier alebo výnosov alebo iných derivátových nástrojov, finančných indexov alebo finančných mier, ktoré môţu byť vyrovnané doručením alebo v hotovosti,

opcie, futures, swapy, dohody o budúcich úrokových mierach a iné deriváty týkajúce sa komodít, ktoré sa musia vyrovnať v hotovosti alebo sa môţu vyrovnať v hotovosti na základe voľby jednej zo zmluvných strán; to neplatí, ak k takému vyrovnaniu dochádza z dôvodu platobnej neschopnosti alebo inej udalosti, ktorá má za následok ukončenie zmluvy,

opcie, futures, swapy a iné deriváty týkajúce sa komodít, ktoré sa môţu vyrovnať v hotovosti, ak sa obchodujú na regulovanom trhu alebo na mnohostrannom obchodnom systéme,

opcie, futures, swapy, forwardy a iné deriváty neuvedené v predchádzajúcom bode, týkajúce sa komodít, ktoré neslúţia na podnikateľské účely, majú charakter iných derivátových finančných nástrojov a sú zúčtovávané alebo vyrovnávané prostredníctvom systémov zúčtovania a vyrovnania alebo podliehajú obvyklým výzvam na doplnenie aktív,

derivátové nástroje na presun úverového rizika, finančné rozdielové zmluvy,

opcie, futures, swapy, dohody o budúcich úrokových mierach a iné deriváty týkajúce sa klimatických zmien, dopravných sadzieb, oprávnení na emisie, miery inflácie alebo iných úradných hospodárskych štatistík, ktoré sa musia vyrovnať v hotovosti alebo sa môţu vyrovnať v hotovosti na základe voľby jednej zo zmluvných strán, a to inak ako z dôvodu platobnej neschopnosti alebo inej udalosti majúcej za následok ukončenie zmluvy, ako aj iné deriváty týkajúce sa aktív, práv, záväzkov, indexov a iných faktorov, neuvedené v predchádzajúcich bodoch, ktoré majú charakter iných derivátových finančných nástrojov a obchoduje sa s nimi na regulovanom trhu alebo na mnohostrannom obchodnom systéme, alebo sú zúčtovávané alebo vyrovnávané prostredníctvom systémov zúčtovania a vyrovnania, alebo podliehajú obvyklým výzvam na doplnenie aktív.

(19)

1.4.1 Nástroje peňaţného trhu

Peňaţný trh je veľmi široký, s veľkým objemom transakcií a neexistuje pre neho centralizovaná obchodná aréna, akou je v prípade kapitálového trhu burza. Je to trh s výraznou flexibilitou, častými zmenami a kolísaním úrokových sadzieb. Rozčleňujeme ho na (Beňová, 2007):

medzibankový trh, diskontný trh,

trh s depozitnými certifikátmi,

trh s krátkodobými cennými papiermi miestnych samosprávnych celkov, medzipodnikový trh s komerčnými papiermi.

Peňaţný trh je mechanizmus, prostredníctvom ktorého sa drţitelia prechodných hotovostných prebytkov stretávajú s drţiteľmi prechodných hotovostných deficitov. Na jednej strane je určený na uspokojovanie krátkodobých hotovostných poţiadaviek korporácií, finančných inštitúcií a vlád formou poskytovania pôţičiek a zároveň dáva moţnosť investícií pre tie ekonomické jednotky, ktoré majú záujem o získanie výnosu z ich dočasne voľných hotovostných prebytkov (Rose, 1995).

Jednotlivé nástroje vyuţívajúce sa na peňaţnom trhu môţu byť dematerializované (zaznamenávané len prostredníctvom elektronických médií) alebo môţu mať listinnú podobu (zmenky, šeky, certifikáty...) (Beňová, 2007).

Výhodou investícií na peňaţnom trhu je vyššia likvidita a bezpečnosť. K cenným papierom peňaţného trhu patria (Kudzbel, 1999):

štátne pokladničné poukáţky, depozitné certifikáty,

zmenky, šeky.

(20)

Osobitnou kategóriou sú cenné papiere na tovar:

náloţné listy, konosamenty, skladiskové listy.

Štátne pokladničné poukáţky (Treasury bills) – pokrývajú krátkodobý nesúlad medzi príjmami a výdavkami štátneho rozpočtu. Štát si týmto spôsobom poţičiava prostriedky na pokrytie deficitu štátneho rozpočtu. Vydávajú sa na obdobie so splatnosťou do jedného roka, väčšinou na 3, 6, 9 mesiacov. Emitentom je štát, pričom emisiu zabezpečuje centrálna banka. Sú charakteristické bezpečnosťou a vysokou likviditou.

Nakupujú ich predovšetkým komerčné banky a centrálna banka.

Depozitné certifikáty (Certificate of depozit) – sú krátkodobé zúročiteľné cenné papiere emitované peňaţnými inštitúciami na dohodnutú dobu s pevnou úrokovou sadzbou. Bývajú vystavené na doručiteľa, čím je umoţnená ich obchodovateľnosť. Svojim charakterom sú podobné termínovaným vkladom. Na primárnom trhu ich nakupujú najmä podnikateľské subjekty a domácnosti.

Zmenky – ide o krátkodobý cenný papier, predstavujúci sľub o vyplatení peňaţných prostriedkov. Zmenkou sa vystavovateľ zaväzuje alebo zaväzuje tretiu osobu vyplatiť určenú peňaţnú sumu v určenom čase, na určenom mieste a určenej osobe. Má spravidla krátkodobý charakter. Obchodovanie so zmenkami je na Slovensku upravené osobitnou legislatívou³. Zmenky sú vo fungujúcej trhovej ekonomike najpouţívanejším nástrojom peňaţného trhu.

Šeky – šek predstavuje cenný papier, ktorým vystavovateľ prikazuje šekovníkovi, aby vyplatil doručiteľovi šeku určenú šekovú sumu. Šeky sa pouţívajú ako nástroj platobného styku, v ktorom nahrádzajú hotovostné peniaze. Vydávajú ich komerčné banky vo forme šekových kniţiek. Vystavovateľ šeku (majiteľ účtu v príslušnej banke) vypíše na šek sumu, prípadne meno osoby a pripojí svoj podpis. Banka po predloţení šeku vyplatí uvedenú sumu. Rovnako ako pri zmenkách aj nakladanie so šekmi upravuje rovnaký zákon.

3 Zákon č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový

(21)

1.4.2 Nástroje kapitálového trhu

Kapitálový trh je trhom strednodobého a dlhodobého kapitálu, ktorý slúţi hlavne na financovanie investícií, prevaţne prostredníctvom obchodovateľných cenných papierov, ale aj strednodobých a dlhodobých úverov, finančného lízingu a pod. K nástrojom kapitálového trhu patria (Hrvoľová, 2006):

strednodobé a dlhodobé úvery (revolvingové, hypotekárne, stavebné úvery a pod.), finančný lízing a forfaiting (osobitné formy strednodobých a dlhodobých úverov), strednodobé a dlhodobé cenné papiere, ktoré moţno rozdeliť na:

o dlhové cenné papiere (obligácie, hypotekárne záloţné listy, pozemkové dlţobné úpisy, vkladové listy a pod.),

o majetkové cenné papiere (akcie, podielové listy, podiely, druţstevné podielnické listy, kuksy a pod.).

Iné členenie rozlišuje nasledovné druhy nástrojov kapitálového trhu (Beňová a kol., 2007):

dlhopisy, akcie,

podielové listy.

Dlhopis – cenný papier, ktorý vyjadruje úverový vzťah medzi dlţníkom a veriteľom. Má vopred stanovené splátky vrátane úrokov a pevne stanovenú lehotu splatnosti. Majiteľ dlhopisu nemá právo účasti na riadení ani ovplyvňovaní chodu spoločnosti. Podľa emitenta rozlišujeme dlhopisy:

štátne obligácie (bondy) – emituje ich štát pri dlhodobom deficite štátneho rozpočtu. Vyznačujú sa predovšetkým vysokou bezpečnosťou, pričom ich výnosnosť ovplyvňujú nielen vnútroekonomické podmienky, ale pri umiestňovaní na zahraničných trhoch aj medzinárodné ekonomické podmienky;

komunálne obligácie – emitujú ich miestne správne jednotky (obce, regióny), pričom môţu mať podobu generálnych alebo dôchodkových obligácií;

(22)

bankové obligácie – sú emitované komerčnými bankami;

hypotekárne záloţné listy – ich emitentom sú špecializované hypotekárne banky, resp. oprávnené komerčné banky. Vystupujú ako sprostredkovatelia medzi veriteľom (investorom) do hypotekárnych záloţných listov a dlţníkom (príjemcom) hypotekárneho úveru. Dlţník dáva do zálohy nehnuteľnosť, ktorá kryje hypotekárne záloţné listy;

podnikové obligácie – emitujú ich väčšie súkromné spoločnosti ako alternatívu úveru, pričom môţe ísť o zabezpečené alebo nezabezpečené obligácie.

Akcie – predstavujú podiel na majetku spoločnosti. Môţu byť v listinnej alebo dematerializovanej podobe. Akcionár je spoluvlastníkom spoločnosti, z čoho mu vyplývajú aj určité práva a povinnosti (napr. právo účasti a hlasovania na valnom zhromaţdení, nárok na dividendu, predkupné právo pri emisii nových akcií, a pod.). Z hľadiska prevoditeľnosti rozoznávame akcie na meno (znejú na konkrétne meno, prevoditeľnosť sa uskutočňuje rubopisom a môţe byť obmedzená) a akcie na doručiteľa (majú anonymný charakter, sú ľahko obchodovateľné). Z hľadiska oprávnenia na vyplácanie dividend rozdeľujeme akcie na kmeňové a prioritné.

Podielové listy – sú spojené s investovaním do podielových fondov, ktoré zakladajú správcovské spoločnosti. Podielový list je cenný papier, ktorý dáva vlastníkovi právo podieľať sa na majetku v podielovom fonde a právo podieľať sa na výnosoch z tohto majetku. Podielnici nemajú nárok zasahovať do riadenia fondu a majetok podielových fondov musí byť oddelený od majetku správcovskej spoločnosti. Výnosy podielových fondov sa tvoria len z výnosov cenných papierov, ktoré podielový fond nakupuje za prostriedky podielnikov.

Kapitálový trh má rôzne pozitívne ako aj negatívne stránky. Podstatné však je, ţe rozvinutý kapitálový trh poskytuje firmám mnoţstvo príleţitostí na (Vosoba a kol., 1998):

hľadanie dlhodobých finančných zdrojov (emisie akcií, dlhopisov),

kumulovanie finančných zdrojov pre budúce plánované investície (tvorba portfólia),

(23)

umiestňovanie krátkodobých finančných prebytkov (nákup dlhopisov - najlepšie štátnych),

zaisťovanie majoritného podielu určenej firmy (oficiálny nákup, skryté prevzatie), hodnotenie celkovej ekonomickej situácie v štáte (sledovanie burzových a ďalších

indexov, sledovanie kurzov najvýznamnejších konkurentov a oblastí podnikania), krátkodobé ovplyvňovanie trhovej ceny firemných akcií (zverejňovanie firemných

plánov, dividendová politika, zámerný odkup a predaj vlastných akcií firmy).

Nástroje peňaţného a kapitálového trhu nie sú nemenné. Inovácie finančných nástrojov spočívajú vo vytváraní pruţnejších spôsobov financovania a obvykle sú spojené so vznikom nástrojov, ktoré majú charakteristické črty a prednosti aj niekoľkých doteraz pouţívaných nástrojov. Modifikované finančné nástroje sú spravidla schopné lepšie vyhovieť potrebám účastníkov finančného trhu a umoţňujú jeho dynamickejší vývoj (Kráľovič – Vlachynský, 2011).

1.4.3 Finančné deriváty

Rozvoj obchodovania s finančnými derivátmi je spätý s prelomom sedemdesiatych a osemdesiatych rokov 20. storočia. Zmenu si vyţiadali ekonomické príčiny, nestabilná situácia na finančných trhoch ako aj rozvoj informačných a komunikačných systémov.

Rastúci dopyt po nových nástrojoch viedol k vzniku finančných derivátov⁴. Cena finančného derivátu je odvodená od ceny finančného produktu na spotovom – promptnom trhu. Nastáva fixácia ceny a obchodných podmienok dnes s tým, ţe k vyrovnaniu obchodu dôjde v dohodnutom budúcom termíne (Kudzbel, 1999).

Hlavným cieľom finančných inovácií bolo vyhnúť sa finančným rizikám ich rozloţením a prenesením na iné subjekty (hedging), snaha špekulatívnou formou dosiahnuť zisk (trading) a obísť rôzne regulačné opatrenia štátnych a iných orgánov. Celkovo môţeme deriváty rozdeliť do dvoch základných skupín (Beňová a kol., 2007):

pevné termínové kontrakty (forwardy, swapy, futures), opčné kontrakty.

4 V odbornej literatúre sa tieto nástroje označujú aj ako „finančné inovácie“.

(24)

Forward - neštandardizovaný kontrakt, ktorý sa realizuje mimo burzy. Je to v podstate individuálna dohoda medzi kupujúcim a predávajúcim finančného aktíva o podmienkach obchodu (cena, mnoţstvo), ktorý sa realizuje k uvedenému budúcemu dátumu, pričom obidve strany majú povinnosť tieto podmienky splniť. Z toho vyplýva, ţe ani jedna zo strán nemôţe od kontraktu odstúpiť.

Futures - ide naopak o štandardizovanú dohodu, v ktorej dochádza k výmene finančných aktív medzi dvoma stranami za vopred stanovených podmienok. Ich výhodou je to, ţe medzi zmluvné strany vstupuje sprostredkovateľ (napr. burza), z čoho vyplýva aj vyššia obchodovateľnosť. Burza určuje aj objekty obchodovania a všetky ostatné podmienky kontaktu.

Swapy – predstavujú časovo limitovanú výmenu úrokových záväzkov, napríklad výmenu pôţičky s fixnou úrokovou sadzbou za pôţičku s variabilnou úrokovou sadzbou alebo pohľadávok (určité meny) medzi dvoma či viacerými stranami. Realizuje sa mimo burzy.

Opcie – líšia sa tým, ţe kupujúci alebo predávajúci (podľa typu opcie) môţe pri nevýhodných podmienkach od dohody ustúpiť. Jedna zo zmluvných strán má teda právo a druhá povinnosť kontrakt realizovať, pričom za toto právo musí zaplatiť prémiu v podobe opcie. S opciami sa obchoduje nielen na burze ale i na mimoburzových trhoch.

Konkrétne rozdiely medzi forward a futures sú prehľadne znázornené v tabuľke 1.

(25)

Tabuľka 1 Rozdiely medzi forward a futures

KRITÉRIUM FORWARD FUTURES

Veľkosť kontraktu Podľa dohody obidvoch strán Štandardizované Dátum dodávky Podľa dohody obidvoch strán Štandardizované Účastníci

Banky, makléri, veľké spoločnosti (nie široká verejnosť)

Banky, makléri, veľké spoločnosti (široká odborná verejnosť)

Metódy transakcie

Dohodnuté bankou alebo maklérom prostredníctvom telefónu. Okruh účastníkov obmedzený.

Stanovené aukciou medzi mnohými kupujúcimi a predávajúcimi na burzovom parkete

Poplatky

Poplatky vystupujú vo forme rozpätia medzi cenou, za ktorú banka predáva a kupuje

kontrakt (bez vplyvu zákazníka).

Štandardné maklérske poplatky a pri veľkých obchodoch

dohodnuté poplatky Bezpečnostné

depozitum

Ţiadne. Banky však prevádzajú celkové kompenzácie.

Vyţaduje sa depozitum Clearing Neexistuje zvláštny clearing. Existuje burzový clearing a

denné vysporiadanie obchodov Ekonomické

opodstatnenie

Uľahčenie obchodovania a zaistenia

Uľahčenie obchodovania a zaistenia, funkcia verejného stanovenia ceny

Prístupnosť Obmedzená na veľkých zákazníkov

Otvorená pre všetkých, ktorí sa chcú zaisťovať alebo sú ochotní špekulovať a riskovať určitý kapitál

Regulácia Samoregulácia Existujú regulačné orgány

Zakončenie dodávkou

V absolútnej väčšine

kontraktov Iba v niekoľkých percentách

Cenové obmedzenia Ţiadny denný limit Burza môţe stanoviť denný limit Trhová likvidita Moţnosť opačnej operácie Moţnosť zámernej operácie

Zdroj: Kudzbel, M. Finančné deriváty: termínové kontrakty, opčné kontrakty, swapy. Bratislava: Marada Capital Services, a. s., 2000. S. 39

(26)

2 Ciele diplomovej práce

Hlavným cieľom diplomovej práce je analýza vybraných finančných nástrojov podniku Firemné sluţby pre podnikateľský sektor, a.s. Cieľom práce je analýza najmä tých ukazovateľov, ktoré nepriaznivo ovplyvňujú ekonomickú a finančnú činnosť podniku a na základe ich vyhodnotení spracovanie návrhovej časti práce. V návrhovej časti práce sú definované riešenia na zlepšenie ekonomickej situácie sledovanej spoločnosti aj pomocou finančných nástrojov.

Medzi čiastkové ciele diplomovej práce patrí charakteristika jednotlivých finančných nástrojov a ekonomických ukazovateľov ako aj ich hodnoty a spôsoby pôsobenia na ekonomickú situáciu spoločnosti Firemné sluţby pre podnikateľský sektor, a.s. Čiastkovým cieľom diplomovej práce je charakteristika analyzovanej spoločnosti a zhodnotenie jej situácie vplyvom jednotlivých ekonomických ukazovateľov a ich hodnôt.

Čiastkovými cieľmi práce sú charakteristika faktorov ovplyvňujúcich ekonomický vývoj firmy za spomínané obdobie a je na základe zistení v analytickej časti porovnanie ekonomických ukazovateľov, ktoré ovplyvňujú nepriaznivé ekonomické prostredie firmy.

Čiastkovým cieľom práce je tieţ definovanie organizačnej štruktúry podniku, charakteristika kapitálovej a majetkovej štruktúry spoločnosti.

(27)

VÝCHODISKÁ PRE SPRACOVANIE DIPLOMOVEJ PRÁCE

Postup spracovania diplomovej práce

1. Definovanie cieľa a čiastkových cieľov diplomovej práce.

2. Spracovanie teoretickej časti diela na základe dostupnej literatúry a iných zdrojov.

3. Zhrnutie teoretickej časti.

4. Analýza vybraných finančných nástrojov spoločnosti.

5. Vyhodnotenie poznatkov na základe analyzovania, spracovania a osobnej dedukcie.

6. Definovanie a vytvorenie návrhovej časti diplomovej práce.

7. Zhrnutie získaných poznatkov a skutočností.

(28)

3 Metodika spracovania diplomovej práce

Analytická časť práce je východiskom pre časť návrhovú. Na získanie podkladov pre spracovanie návrhovej časti sa analytická časť práce venuje moţnostiam vyuţívania finančných nástrojov a ich jednotlivých prvkov.

Vyhodnotenie je spracované na základe osobne spracovaných údajov, nakoľko sa jedná o spoločnosť, ktorej interné údaje ako sú súvaha a výkaz ziskov a strát, ich hodnoty, údaje o spoločníkoch a štruktúra spoločností sú pozmenené so súhlasom spoločníkov reálnej spoločnosti.

Pri analýze hodnotenia fungovania spoločnosti sme vyuţili vlastné názory a dedukcie sú subjektívne a nie sú podloţené finančnými ani inými internými dokumentmi spoločnosti.

V diplomovej práci budú skúmané nasledovné kategórie:

1. Ukazovatele likvidity podniku.

2. Rentabilita nákladov, nákladovej účinnosti.

3. Rentabilita zisku, nákladov, výnosov.

4. Ukazovatele stupňa finančnej samostatnosti.

5. Ukazovatele platobnej neschopnosti podniku.

6. Ukazovateľ doby úhrad záväzkov a doby obratu pohľadávok.

7. Splátkový kalendár na poskytnutý úver firme.

8. Menový forward vo firme.

9. Emitovanie podielových listov.

10. Zmenka spoločnosti Firemné sluţby pre podnikateľský sektor, a.s..

V diplomovej práci sme vyuţili nasledujúce metódy:

- Analytická – analýza firmy, majetku, súvahy, výkazov ziskov a strát.

- Komparatívna metóda – porovnáva sledované ekonomické ukazovatele za jednotlivé roky.

(29)

4 CHARAKTERISTIKA SPOLOČNOSTI FIREMNÉ SLUŢBY PRE PODNIKATEĽSKÝ SEKTOR, A.S.

4.1 Opis a charakteristika spoločnosti

Zakladateľmi spoločnosti Firemné sluţby pre podnikateľský sektor, a.s. sú štyria konatelia. Spoločnosť vznikla dňa 1. 1. 2008 zápisom do obchodného registra, ktorej hlavným predmetom podnikateľskej činnosti je poskytovanie informačných poradenských sluţieb pre podnikateľské subjekty. Spoločnosť sa skladá z jednej materskej spoločnosti Firemné sluţby pre podnikateľský sektor, a.s. a šiestich dcérskych spoločností, ktoré majú svoju prevádzku v týchto mestách:

Firemné sluţby pre podnikateľský sektor Košice.

Firemné sluţby pre podnikateľský sektor Poprad.

Firemné sluţby pre podnikateľský sektor Vranou nad Topľou.

Firemné sluţby pre podnikateľský sektor Trebišov.

Firemné sluţby pre podnikateľský sektor Michalovce.

Firemné sluţby pre podnikateľský sektor Prešov.

Firemné sluţby pre podnikateľský sektor, a.s. má štatút chráneného pracoviska a prevaţne zamestnáva zdravotne postihnutých občanov, ktorým firma poskytuje moţnosť sebarealizácie a presvedčiť aj ostatné firmy o svojich pracovných schopnostiach.

Zamestnanci spoločnosti si váţia túto moţnosť, ţe manaţment spoločnosti im dal šancu rozvíjať svoje získané pracovné schopnosti, čím dokáţu byť sebestačnými vďaka získaniu pracovnej moţnosti.

Súčasný stav spoločnosti Základné údaje:

Názov spoločnosti: Firemné sluţby pre podnikateľský sektor, a.s.

Adresa spoločnosti: Prešovská cesta 74, 040 01 Košice Telefónne číslo: 0800 144444

IČO: 00 539 712

(30)

Právna forma: akciová spoločnosť

Vklady spoločníkov : 6250 € + 6250 € + 6250 € + 6250 € + 100 000 € akcionári = 125 000 €

E-mail: fspps@fspps.sk

Webová stránka: www.fspps.sk

4.2 Charakteristika ponúkaných sluţieb spoločnosti

Spracovanie jednoduchého a podvojné účtovníctva, miezd a daňových priznaní.

Asistenčné sluţby pre podnikateľov.

Zniţovanie nákladov na administratívu.

Marketingové poradenstvo.

Právne poradenstvo.

Ponuka sluţieb v rámci náhradného plnenia.

Prvým z ponúkaných produktov sluţieb je spracovanie jednoduchého účtovníctva, podrobná evidencia príjmov a výdavkov, vedenie peňaţného denníka, spracovanie podvojného účtovníctva a beţných účtovných prípadov, evidencie majetku, skladového hospodárstva, spracovanie pohľadávok a záväzkov. Komplexné spracovanie miezd a spracovanie daňových priznaní pre fyzické, právnické osoby a ďalšie právne subjekty.

Druhým ponúkaným druhom sluţieb sú asistenčné sluţby pre podnikateľov, ktoré majú za úlohu pomôcť zvládnuť krízové situácie, zabezpečiť ubytovanie pre zamestnancov počas sluţobnej cesty, zabezpečiť prepravu tovaru od dodávateľa k predajcovi a profesionálne zorganizovať obchodné stretnutia s budúcimi obchodnými partnermi.

Tretím druhom ponúkaných sluţieb je poradenstvo pri zniţovaní nákladov na administratívu, a to najmä ak má zákazník problém s narastajúcou administratívou a s personálnym zabezpečením zamestnancov, ktorí by vykonávali tieto činnosti. Pre zadanie

(31)

zákazky zákazník jednoducho vyplní dostupný elektronický formulár na internete.

Spoločnosť tieţ realizuje kompletné administratívne a sekretárske sluţby - prepisovanie textov, hromadné vypracovanie a odoslanie obálok, ponúk, reklamných katalógov, reklamných predmetov a korešpondencie, ako aj kopírovacie sluţby.

Štvrtým druhom ponúkaných druhov sluţieb je marketingové poradenstvo a sluţby spojené s touto činnosťou. Ak zákazník, začínajúca firma, uvaţuje o analýze trhu, alebo prieskume marketingoví pracovníci spoločnosti Firemné sluţby pre podnikateľský sektor, a.s. mu pomôţu nájsť optimálne riešenie obchodnej stratégie presadenia sa na domácom trhu.

Piatym druhom ponúkaných sluţieb je právne poradenstvo. Ak má zákazník pri uzatváraní obchodných zmlúv pochybnosti o správnosti zmluvy. právnik spoločnosti Firemné sluţby pre podnikateľský sektor, a.s. dokáţe poradiť, prípadne pomôţe skoncipovať zmluvu tak, aby nebola spochybniteľná a spĺňala všetky atribúty zmluvy.

Navyše ako klient spoločnosti získa po zaregistrovaní sa a zaplatení registračného poplatku bezplatné právne poradenstvo prostredníctvom telefonickej linky alebo formou elektronickej, e-mailovej komunikácie.

Šiestym druhom ponúkaných sluţieb je zakladanie obchodných spoločností a s tým spojené administratívne a právne výkony. Ak si začínajúci podnikateľ alebo skupina podnikateľov nevie poradiť ako čo najrýchlejšie vyriešiť zaloţenie spoločnosti, potrebuje poskytnúť adresu pre účely umiestnenia sídla spoločnosti, nevie zorganizovať valné zhromaţdenie spoločnosti spoločnosť Firemné sluţby pre podnikateľský sektor, a.s.

dokáţe vyriešiť aj tieto problémy. Spoločnosť Firemné sluţby pre podnikateľský sektor, a.s. poskytuje kompletnú starostlivosť a právnu pomoc pri zaloţení spoločnosti. Asistuje pri styku so štátnou správou, prípadne dokáţe jednoducho predať zaloţenú obchodnú spoločnosť, pripravenú na okamţitý predaj. Ďalej dokáţe zabezpečiť sluţby OFFICE HOUSE, vrátane označenia sídla spoločnosti obchodným názvom, prijímania písomností zasielaných na adresu cudzej spoločnosti, zaistenia kontaktu spoločnosti s verejnosťou a orgánmi štátnej správy, vrátane administratívnych prác, od zasielania korešpondencie aj s faxovým či e-mailovým oznámením o obdŕţaní pošty.

(32)

Posledným druhom ponúkaných sluţieb je poskytovanie náhradného plnenia zadaním zákazky chránenému pracovisku. Tento posledný druh ponúkaných sluţieb pre spoločnosť Firemné sluţby pre podnikateľský sektor, a.s. je jedným z hlavným strategických nástrojov, kde v zmysle Zákona o sluţbách zamestnanosti, má kaţdá organizácia, firma s počtom nad 20 zamestnancov zákonnú povinnosť zamestnávať povinný podiel občanov so ZP, ktorý predstavuje 3,2% z celkového počtu zamestnancov.

Ak túto zákonnú povinnosť zamestnávateľ nesplní, je povinný zaplatiť odvod za neplnenie povinnosti zamestnávania občanov so ZP vo výške 3-násobku minimálnej mzdy za kaţdého chýbajúceho zamestnanca so ZP. Zákazník si dokáţe splniť povinnosť aj tým, ţe zadá zákazku chránenej dielni alebo chránenému pracovisku, a to v rozsahu 1400 odpracovaných hodín ročne za kaţdého invalidného zamestnanca so ZP, ktorého by mali zamestnať, resp. zadá zákazku vo výške trojnásobku celkovej minimálnej hodnoty práce.

Ak sa zákazník stane klientom spoločnosti a objedná si sluţby od Firemné sluţby pre podnikateľský sektor, a.s., splní si tým zákonnú povinnosť náhradným plnením - zadaním zákazky pre chránené dielne alebo chránené pracoviská, nakoľko analyzované spoločnosti sú chránenými pracoviskami s priznaním štatútu chráneného pracoviska od Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Ďalšou výhodou je, ţe ak zákazník zadá zákazku pre Firemné sluţby pre podnikateľský sektor, a.s., je táto cena za poskytnuté sluţby plným daňovým výdavkom, čo je z hľadiska daňového, oveľa výhodnejšie, ako platiť odvod za neplnenie povinnosti zamestnávania občanov so ZP.

4.3 Majetková a kapitálová štruktúra spoločnosti Aktíva – majetok podniku

Stále aktíva:

HIM – Budova.

PC – zostavy.

Kancelársky nábytok.

Kopírovacie zariadenia.

Inventár.

NIM.

(33)

Softvér (Windows 8, Office 2010, účtovníčke programy, ALFA, OMEGA a OLYMP).

Obeţné aktíva:

Pokladnica.

Peniaze na bankovom účte.

Zásoby (náplne do tlačiarne, do kopírovacích zariadení, kancelárske papiere).

Pasíva – kapitál podniku:

Vlastné zdroje:

Základné imanie.

Cudzie zdroje:

Dlhodobý bankový úver.

Krátkodobý bankový úver.

4.4 Organizačná štruktúra spoločnosti

Organizačná štruktúra Firemné sluţby pre podnikateľský sektor, a.s. je tvorená zamestnancami zo 6 pobočiek.

Na čele kaţdej pobočky je jeden riaditeľ pobočky, ktorý zodpovedá za správne a efektívne fungovanie spoločnosti.

Administratívnou podporou riaditeľa pobočky je asistentka riaditeľa, ktorá vykonáva administratívne úkony za účelom efektívneho a plynulého fungovania pobočky spoločnosti.

V kaţdej z pobočiek pracujú traja účtovníci, ktorí majú jednotlivo rozdelené agendy od jednoduchého účtovníctva, podvojné, spracovanie miezd a daňových priznaní.

(34)

Kaţdá pobočka spoločnosti má svojho marketingového pracovníka, ktorý vypracúva na základe poţiadaviek zákazníkov jednotlivé marketingové, strategické, podnikateľské plány a zámery.

Pobočky spoločnosti Firemné sluţby pre podnikateľský sektor, a.s. tvoria dvaja administratívni pracovníci, ktorí podľa pokynov nadriadeného riaditeľa pobočky, alebo odborných zamestnancov ako sú účtovníci, marketingoví pracovníci a právnici asistujú pri rôznych administratívnych prácach a úkonoch sú zodpovední za administratívnu agendu.

Na zabezpečenie právneho poradenstva pre klientov spoločnosti má kaţdá pobočka aj 2 právnikov, ktorí sa zaoberajú právnym poradenstvo a prípravou právnych zmlúv podľa poţiadaviek klientov spoločnosti.

(35)

Obrázok 2 Organizačná štruktúra spoločnosti Firemné sluţby pre podnikateľské subjekty, a.s.

++++++++

Valné zhromaţdenie spoločnosti

Dozorná rada

Pobočka KE

Generálny riaditeľ Predstavenstvo

Riaditeľ pobočky Asistentka riad.

spoločnosti Účtovníci Marketingový pracovník

Administratívni pracovníci Právnici

Pobočka PP Pobočka VT Pobočka TV Pobočka MI Pobočka PO

Riaditeľ pobočky

Asistentka riad.

Riaditeľ pobočky

Riaditeľ pobočky Riaditeľ pobočky Riaditeľ pobočky

Asistentka riad.

spoločnosti

Asistentka riad.

spoločnosti

Asistentka riad.

spoločnosti Účtovníci Účtovníci Účtovníci Marketingový

pracovník

Marketingový pracovník

Administratívni pracovníci

Právnici Právnici Právnici

Zdroj: Vlastné spracovanie

(36)

5 ANALÝZA VYBRANÝCH FINANČNÝCH NÁSTROJOV SPOLOČNOSTI FIREMNÉ SLUŢBY PRE PODNIKATEĽSKÝ SEKTOR, A.S.

Súvaha⁵ je prehľadné usporiadanie jednotlivých zloţiek majetku (aktív) a zdrojov krytia (pasív) v peňaţnom vyjadrení k určitému dátumu, aktíva sa uvádzajú v súvahe na strane ľavej a pasíva na strane pravej. Súvaha sa zostavuje vo forme veľkého písmena T.

Deň ku ktorému sa súvaha zostavuje sa v účtovníctve nazýva pojmom Súvahový deň.

V súvahe rozlišujeme súvahovú poloţku stanoveným opisom, tvorí ju uvedený majetok alebo zdroje krytia. Súvaha predstavuje vyjadrenie majetku alebo zdrojov krytia.

V účtovníctve poznáme nasledovné druhy súvah:

a/ riadna súvaha zostavuje sa vţdy k poslednému dňu účtovného obdobia t.j. k 31.12 a b/ mimoriadnu súvahu, ktorá sa zostavuje sa len vo výnimočných prípadoch.

5.1 Súvaha, finančná bilancia spoločnosti

Z postupného hodnotenia súvah spoločnosti vypláva, ţe spoločnosť od svojho vzniku postupne zvyšovala vlastné a cudzie zdroje krytia. Podrobnejší popis súvah spoločnosti, pomer vlastných a cudzích zdrojov spoločnosti v rokoch 2008 – 2012 je opísaný v nasledujúcich súvahách :

Aktíva Súvaha k 1. 1. 2008 Pasíva Budova 285000 € Základné imanie 125000 € DHIM 16600 € Fondy 95000 € Krátkodobé CP 30000 € Dl. Záväzky 110000 € Finančný majetok 3320 € Kr. záväzky 115000 € Zásoby 3000 € Dlhodobý Bank. úver 7 920 € Bankový účet 15000 €

Pokladnica 5000 € Pohľadávky 66000 € Materiál 20000 € Výrobky 15000 €

Aktíva – spolu 458920 € Pasíva – spolu 458920 €

5 Súvaha podniku: pracovný zošit : súpis aktív a pasív : zostavenie súvahy : pre 2. roč. stred. ekon. škôl, odbor všeobecná ekonomika, František Petrík, SPN, 1975, strana: 31

(37)

Aktíva Súvaha k 1. 1. 2009 Pasíva Budova 305000 € Základné imanie 135000 € DHIM 16600 € Fondy 102000 € Krátkodobé CP 25000 € Dl. Záväzky 125000 € Finančný majetok 3320 € Kr. záväzky 130000 € Zásoby 4000 € Dlhodobý Bank. úver 7 920 € Bankový účet 18000 €

Aktíva Súvaha k 1. 1. 2010 Pasíva Budova 285000 € Základné imanie 125000 € DHIM 36600 € Fondy 95000 € Krátkodobé CP 25000 € Dl. Záväzky 110000 € Finančný majetok 3320 € Kr. záväzky 13920 € Zásoby 4000 € Dlhodobý Bank. úver 122000 € Bankový účet 25000 €

Aktíva – spolu 465 920 € Pasíva – spolu 465 920 €

Aktíva Súvaha k 1. 1. 2011 Pasíva Budova 297000 € Základné imanie 152 040 € DHIM 16600 € Fondy 95 000 € Krátkodobé CP 45000 € Dl. Záväzky 110 000 € Finančný majetok 3320 € Kr. záväzky 155 040 € Zásoby 4000 € Dlhodobý Bank. úver 7 920 € Bankový účet 25000 €

Pokladnica 9080 € Pohľadávky 88000 € Materiál 32000 €

(38)

Aktíva Súvaha k 1. 1. 2012 Pasíva Budova 285000 € Základné imanie 152040 € DHIM 16600 € Fondy 95000 €

Krátkodobé CP 45000 € Dl. Záväzky 110000 € Finančný majetok 3320 € Kr. záväzky 175040 € Zásoby 4000 € Dlhodobý Bank. úver 7920 € Bankový účet 35000 €

5.2 Výkazy ziskov a strát spoločnosti za roky 2008-2012

Náklady Výkaz ziskov a strát za rok 2008 Výnosy Náklady na obstaranie 27000 € Trţby za poskytnuté sluţby 235000 €

Mzdové náklady 500000 € Ostatné výnosy 365000 € Náklady na energiu 6000 €

Náklady na nájomné 18000 € Ostatné náklady 14000 € Zisk 35000 €

Náklady – spolu 600000 € Výnosy – spolu 600000 €

(39)

(40)

Graf 1 Štvrťročné porovnanie dosiahnutého zisku spoločnosti za roky 2008 - 2012

0 10000 20000 30000 40000 50000 60000 70000 80000

1. štv. 2. štv. 3. štv. 4. štv.

rok 2008 rok 2009 rok 2010 rok 2011 rok 2012

Zdroj: vlastné spracovanie

5.3 Výpočet ukazovateľov likvidity v spoločnosti

Likvidita⁶ – prestavuje schopnosť podniku (spoločnosti) v stanovenom čase a termíne uhrádzať svoje záväzky.

L1 Pohotová likvidita = pohotovostné peňaţné prostriedky krátkodobé záväzky

Pohotová likvidita vyjadruje solventnosť podniku. Jej ideálna hodnota je 1, vtedy je k dispozícii toľko platobných prostriedkov, koľko činia záväzky. Vypovedá o vzťahu medzi najlikvidnejšou časťou majetku a krátkodobými záväzkami. Krátkodobými záväzkami rozumieme záväzky z obchodného styku, beţné bankové úvery, krátkodobé finančné výpomoci, teda všetky dlhy podniku splatné do jedného roka vrátane splátok

6 Romana Nývltová ,Finančné řízení podniku, Grada publishing, 2010 ISBN 978-80-247-3158-2, str. 168

(41)

strednodobých a dlhodobých úverov. Za optimálne hodnoty sú povaţované hodnoty z intervalu 0,8 - 1,0.

L2 Beţná likvidita = pohotovostné peňaţné prostriedky + krátkodobé pohľadávky krátkodobé záväzky

Beţnú likviditu tvoria dlhodobé a krátkodobé pohľadávky, sú to poloţky čerpané zo súvahy a predstavujú súčet všetkých pohľadávok podniku. Finančný majetok je poloţka čerpaná zo súvahy a predstavuje súčet poloţiek: Peniaze, Účty v bankách, Krátkodobý finančný majetok. Krátkodobé záväzky je poloţka čerpaná zo súvahy a predstavuje súčet všetkých krátkodobých záväzkov podniku, napr. záväzky z obchodného styku voči spoločníkom, voči zamestnancom, štátu. Odporúčané hodnoty beţnej likvidity sú v intervale 1 - 1,5. Za optimálnu hodnotu sa povaţuje 1,5. Ak ukazovateľ beţnej likvidity sa rovná 1 znamená, ţe podnik je ešte schopný uhrádzať svoje dlhy. Pri pomere menšom ako 1 podnik sa musí spoliehať na predaj zásob.

Pri beţnej likvidite sa neberú do úvahy zásoby, pretoţe predstavujú najproblematickejšiu časť obeţných aktív. S ich premenou na platobné prostriedky môţu byť spojené značné straty. Čitateľ zlomku je rozšírený o krátkodobé pohľadávky. Len pohľadávky, ktoré sa uhradia, moţno pouţiť pri výpočte vlastnej schopnosti hradiť záväzky. Krátkodobé záväzky teda nemajú presiahnuť objem finančného majetku a krátkodobých pohľadávok.

L3 Celková likvidita = pohot. peňaţné prostriedky + krátkodobé pohľadávky + zásoby krátkodobé záväzky

Celková likvidita - Obeţné aktíva sú poloţkou čerpanou zo súvahy. Súčasťou obeţných aktív sú zásoby, dlhodobé pohľadávky, krátkodobé pohľadávky a finančný majetok. Krátkodobé záväzky sú poloţkou čerpanou zo súvahy a predstavujú súčet všetkých krátkodobých záväzkov podniku, napr. záväzky z obchodného styku voči spoločníkom, voči zamestnancom, štátu. Odporúčané hodnoty ukazovateľa sú 1,6 – 2,5.

Optimálna hodnota ukazovateľa je 2,5. Z tejto hodnoty moţno interpretovať, ţe krátkodobé záväzky nemajú presiahnuť 40% hodnoty obeţných aktív. Ak je celková likvidita menšia ako 1 – vypovedá o tom, ţe podnik je celkom nelikvidný. Hodnota ukazovateľa 1 je nedostatočná, pretoţe pri podnikaní nie je moţné mať všetky prostriedky v peňaţnej forme