Bankovní institut vysoká škola Praha
Zahraničná vysoká škola Banská Bystrica Katedra ekonómie a financií
Firemné bankovníctvo
Corporate banking Bakalárska práca
Autor: Jaroslav Richtárik
Bankovní management
Vedúci práce: hosť. doc. Ing. Jaroslav Belás PhD.
Banská Bystrica apríl, 2009
Prehlásenie:
Prehlasujem, ţe som bakalársku prácu spracoval samostatne a s pouţitím uvedenej literatúry.
V Povaţskej Bystrici, dňa 10.4.2009
Poďakovanie:
Touto cestou vyslovujem poďakovanie hosť. doc. Ing. Jaroslavovi Belásovi PhD. za pomoc, odborné vedenie, cenné rady a pripomienky pri vypracovaní mojej bakalárskej práce.
V Povaţskej Bystrici, dňa 10.4.2009
Jaroslav Richtárik
OBSAH
Úvod ... 6
1. Význam, funkcie komerčnej banky v ekonomike ... 7
2. Firemné bankovníctvo, segmentácia klientov ... 9
2.1. Charakteristika firemného bankovníctva ... 9
2.2. Segmentácia firemných klientov ... 9
2.2.1. Podstata segmentácie ... 11
2.2.2. Definícia segmentov podľa segmentačných kritérií ... 11
2.2.3. Hlavné etapy procesu segmentácie ... 14
2.2.4. Stanovenie segmentačných kritérií ... 15
2.2.5. Segmentácia podnikateľských subjektov ... 16
2.3. Potreby firemných klientov ... 18
2.4. Špecifické produkty pre firemných klientov ... 20
2.5. Aktuálny stav financovania firemných klientov ... 24
2.6. Prieskum spokojnosti firemných klientov ... 29
3. Istrobanka, a.s. ... 32
3.1. Pôsobenie Istrobanky, a.s. na Slovensku ... 32
3.2. Starostlivosť o firemných klientov v Istrobanke, a.s. ... 33
3.3. Produkty Istrobanky, a.s. pre firemných klientov ... 33
Záver ... 45
Zoznam pouţitej literatúry ... 47
ANOTÁCIA Jaroslav Richtárik Firemné bankovníctvo Bakalárska práca
Bankovní institut vysoká škola Praha Odbor Bankovní management
Považská Bystrica, 10.4.2009 Počet strán: 47
Cieľom bakalárskej práce je objasnenie pojmu firemné bankovníctvo a oboznámenie sa s problematikou segmentácie firemných klientov komerčnej banky, pretoţe segmentácia klientov je jedným z hlavných východísk pre určenie obchodnej stratégie a je zároveň povaţovaná za jeden z hlavných princípov marketingového prístupu banky. Ďalším cieľom je poukázať na fungovanie firemného bankovníctva v praxi – v Istrobanke, a.s.
Bakalársku prácu tvoria 3 kapitoly. Obsahuje 7 grafov, 2 obrázky a 1 tabuľku . Prvá kapitola objasňuje pojem komerčná banka a ako sa vyvíjalo bankovníctvo. Druhá kapitola je zameraná na pojem firemné bankovníctvo, segmentáciu firemných klientov komerčnej banky, potrebám firemných klientov , aktuálnemu stavu financovania firemných klientov a prieskumu spokojnosti firemných klientov rôznych bánk. Tretia kapitola je venovaná opisu pôsobenia Istrobanky, a.s. , ktorá vystupuje na slovenskom bankovom trhu, jej produktom a starostlivosti o svojich firemných klientov.
Kľúčové slová: komerčná banka, bankovníctvo, segmentácia, podnikateľský subjekt, firemní klienti, Istrobanka, a.s.
Úvod
V súčasnosti vystupuje na slovenskom bankovom trhu veľké mnoţstvo bánk. Ich príchod zaznamenal rozšírenie ponuky bankových produktov a sluţieb, začala sa uplatňovať firemná kultúra a značne sa zmenil aj vzťah banky ku klientom.
Komerčné banky musia čo najefektívnejšie uspokojovať potreby a poţiadavky svojich klientov. Pre kaţdú banku je názor jej klientov veľmi podstatný . V tomto smere je veľmi dôleţitá segmentácia klientov., pretoţe pomocou nej môţe banka individualizovať a kvantifikovať skupiny so spoločným správaním, vlastnosťami, potrebami a poţiadavkami, ktoré chce uspokojiť. Dôleţitým krokom k tomu, aby banka pochopila správanie klientov, je presný opis toho, kto sú, kde sú, čo poţadujú, teda ich adresná identifikácia. Medzi takýto segment patrí aj firemné ( korporátne ) bankovníctvo tzv. SME klienti, ktoré sa zaoberá výlučne potrebami podnikateľských subjektov, či uţ sú to fyzické osoby, podnikajúce na základe ţivnostenského listu, alebo právnické osoby.
Diplomovú prácu tvoria 3 kapitoly. Prvá kapitola objasňuje pojem banka a vývoj bankovníctva. Druhá kapitola je venovaná firemnému bankovníctvu ako takému a podstate segmentácie firemných klientov. Taktieţ sú tu rozpracované potreby firemných klientov a ich špecifické produkty. Vyuţitie firemného bankovníctva v praxi – Istrobanke, a.s. je obsahom tretej kapitoly. Je tu vysvetlené aj fungovanie firemného bankovníctva v praxi – Istrobanke, a.s.
Cieľom bakalárskej práce je objasnenie pojmu firemné bankovníctvo a oboznámenie sa s problematikou segmentácie firemných klientov komerčnej banky, pretoţe segmentácia klientov je jedným z hlavných východísk pre určenie obchodnej stratégie a je zároveň povaţovaná za jeden z hlavných princípov marketingového prístupu banky. Ďalším cieľom je poukázať na fungovanie firemného bankovníctva v praxi – Istrobanke, a.s.
1. Význam, funkcie komerčnej banky v ekonomike
Komerčné banky sú finančné inštitúcie a vlastne aj akési podnikateľské subjekty, ktoré sa však od ostatných podnikateľských subjektov líšia svojimi špecifickými charakteristikami a rozdielnymi pravidlami podnikania v oblasti bankového sektora. Medzi hlavné činnosti týchto inštitúcií patria na jednej strane prijímanie vkladov od fyzických a právnických osôb a na druhej strane poskytovania úverov vyššie uvedeným osobám. Okrem týchto dvoch činností sa komerčné banky tieţ zaoberajú prevádzkovaním vnútroštátneho a medzinárodného platobného styku a zúčtovaním a samozrejme aj vedením účtov a poskytovaním s nimi súvisiacich sluţieb.
Komerčné banky sa tieţ zameriavajú na uchovávania cenností, zmenárenské a ďalšie finančné operácie. Činnosti podobné tým, ktoré komerčné banky poskytujú dnes, samozrejme v tej základnej podobe, sa začali rozvíjať prakticky súčasne so vznikom peňazí a obchodu, keď sa niektorí obchodníci začali špecializovať na úschovu hotovosti od svojich kolegov a zámoţnejších vrstiev ako na ochranu pred moţnou krádeţou. Pod pojmom banka si teda môţeme predstaviť typ finančného sprostredkovateľa, ktorý zabezpečuje tok finančných prostriedkov medzi jednotlivými ekonomickými subjektami.
Banka realizuje v rámci svojej činnosti operácie, ktoré moţno rozdeliť na aktívne a pasívne operácie. Aktívne operácie sú po získavaní kapitálu, ako zdroje financovania tou najdôleţitejšou časťou – a tým je jeho investovanie, kde sa v závislosti na druhu investície preukáţe, či bude získaný kapitál prinášať svoj cieľ – zisk. Pasívne operácie sa nachádzajú v bankovej súvahe na strane pasív vo forme cudzích zdrojov. Sú primárnym obchodom banky, pretoţe bez ich získania – bez získania cudzích zdrojov nemôţe banka poţičiavať peňaţný kapitál ďalším subjektom.①
①Kráľ, M. Bankovnictví I.,Zlín, Akademie centrum 2008, str. 103
Z hľadiska trhových segmentov je veľmi dôleţité rozdelenie bankových aktivít vo vzťahu k
podnikom – corporate banking
domácnostiam – retail banking
Corporate banking – chápeme ako poskytovanie bankových produktov pre firmy, ktorých zameranie je na podnikateľskú činnosť, čo determinuje aj ich poţiadavky na bankové produkty a sluţby. Pre corporate banking sú typické aktívne úverové operácie.
Retail banking – orientuje sa na predaj bankových produktov a sluţieb vo veľkom, a to predovšetkým obyvateľstva. Pre retail banking sú charakteristické pasívne – vkladové operácie, pretoţe primárnym zameraním individuálnych klientov nie je podnikateľská činnosť, ale snaha týchto klientov je bezpečne a efektívne uloţiť svoje peniaze.②
Z hľadiska rozsahu a druhu uskutočňovaných operácií môţeme komerčné banky rozdeliť na univerzálne , ktoré uskutočňujú všetky základné operácie, a špecializované, ktoré uskutočňujú obmedzenú skupinu operácií.
②Belás, J. Komerčné banky, Ţilina, GEORG 200, s. 53
2. Firemné bankovníctvo, segmentácia klientov
2.1. Charakteristika firemného bankovníctva
Kaţdá komerčná banka na slovenskom bankovom trhu rozdeľuje svoju klientelu do viacerých segmentov, aby tým prispela k skvalitňovaniu starostlivosti o klientov, bankových produktov a sluţieb. Medzi takéto segmenty patrí aj firemné (korporátne) bankovníctvo, tzv.
SME klienti, ktoré sa zaoberá výlučne potrebami podnikateľských subjektov, či uţ sú to fyzické osoby podnikajúce na základe ţivnostenské listu alebo právnické osoby. Kaţdý takýto klient má svojho firemného poradcu, ktorý mu poskytuje poradenstvo v oblasti získavania výhodných produktov, operácií na finančnom trhu a poskytuje mu tak kompletnú starostlivosť z pohľadu banky. Pracovníci komerčnej banky, ktorí majú na starosti firemnú klientelu aktívne oslovujú potencionálnych klientov, rozvíjajú a vytvárajú vzťahy so zverenými klientmi banky v súlade s obchodnou politikou a stratégiou, zodpovedajú za komerčný vzťah a profitabilitu skupiny klientov (súčasných a potenciálnych), ako z krátkodobého, tak aj z dlhodobého hľadiska. Musia riešiť otázky a potreby SME klientov a potenciálnych klientov, proaktívne pristupovať ku všetkým finančným oblastiam SME klienta, zaistiť tak kvalitnú obsluhu, systematicky a štruktúrovane vyhľadávať nové príleţitosti, aby sa tým zabezpečilo napredovanie banky.
2.2. Segmentácia firemných klientov banky
Úvahy o celkovej stratégii banky a jej marketingových a obchodných aktivitách by mali, okrem iného, závisieť od potrieb klientov na danom trhu. Osvedčená a adresná segmentácia klientov sa preto môţe stať základom pre úspešné plánovanie a určovanie vhodných odbytových a marketingových postupov banky.
Segmentácia klientov je tak jedným z hlavných východísk pre určenie obchodnej stratégie a je zároveň povaţovaná za jeden z hlavných princípov marketingového prístupu banky.
Segmentáciou sa rozumie proces rozdelenia klientov do rôznych skupín (segmentov), v ktorých majú klienti rovnaké alebo podobné poţiadavky a potreby, ktoré môţu byť následne uspokojené vhodnými produktmi alebo sluţbami. Segmentácia klientov teda predstavuje rozdelenie klientov do segmentov s cieľom čo najlepšie vyhovieť potrebám jednotlivých segmentov a tým aj jednotlivých klientov.
Proces segmentácie klientov prebieha v niekoľkých fázach. Najskôr je potrebné určiť, ktorý trh sa bude segmentovať, na aký typ klientov sa zameria. Táto fáza primárne súvisí s tým, či sa banka zameriava prevaţne na segment súkromnej klientskej sféry alebo sa zameriava prevaţne na segment podnikateľskej klientskej sféry. Podľa toho budú viac či menej detailnejšie rozpracované segmenty súkromných či podnikateľských klientov. Druhou fázou je určiť tzv. premenné segmentácie. Premenné segmentácie alebo segmentačné kritériá znamenajú také kritériá, ktoré umoţnia definovať rozdiely alebo podobnosti medzi klientmi a ich potrebami. V tretej fáze segmentačného procesu sa stanovia a analyzujú jednotlivé segmenty. Je nutné vybrať čo najpopisnejšie segmentačné kritériá a na základe týchto stanoviť segmenty klientov, ktoré sa budú ďalej analyzovať. Štvrtá fáza segmentácie predstavuje analýzu jednotlivých segmentov klientov a prípravu marketingového prístupu, vhodných produktov a sluţieb pre konkrétne segmenty. .
K navrhnutiu segmentačných kritérií pre firemnú klientelu bánk je potrebné poznať potreby týchto klientov, ich očakávania od ponúkaných bankových produktov a sluţieb, ale aj porovnať uţ pouţívané segmentačné kritériá bánk na slovenskom trhu a segmentačné kritériá pouţívané Európskou úniou. Ţiadne segmentačné kritériá a segmentácia trhu nemôţe byť perfektná a nie je moţné ju aplikovať bez výnimiek. V záujme banky by mal byť vţdy klient a jeho potreby a banka by mala neustále preverovať, či im dané segmentačné kritériá zodpovedajú.
2.2.1 Podstata segmentácie
Pomocou segmentácie môţe banka individualizovať a kvantifikovať skupiny so spoločným správaním, vlastnosťami, potrebami a poţiadavkami, ktoré chce uspokojiť.
Dôleţitým krokom k tomu, aby banka pochopila správanie klientov, je presný opis toho, kto sú, kde sú, čo poţadujú, teda ich adresná identifikácia.
Osvedčená a adresná segmentácia klientov je základom pre úspešné plánovanie a určovanie vhodných odbytových a marketingových postupov. Jej nepochopenie, resp. zlé určenie cieľových skupín klientov, býva často príčinou neúspechu nielen marketingových kampaní, ale aj predaja a tým aj celkového hospodárskeho výsledku.
Pojem segmentácie trhu môţe vyvolať predstavu určitého delenia trhu. Banka zvaţuje, na ktorý segment sa zamerať, ktorý je pre ňu najvýhodnejší. V skutočnosti ide o to, ţe základom cieleného marketingu je poznávanie významných trhových segmentov a ak má byť cielený marketing úspešný, musí byť zaloţený na rešpektovaní trhových podobností či rozdielov a nie na ľubovoľnom rozdelení klientov do segmentov. Ďalej je potrebné si uvedomiť, ţe vytvorené segmenty nie sú trvalé. V čase sa môţu meniť vlastnosti segmentov, ich vystúpenia alebo ich veľkosť. Je teda potrebné priebeţne preverovať, či vybrané segmenty udrţiavajú svoj profil a či marketingová orientácia ešte zodpovedá danému segmentu.
2.2.2. Definovanie segmentov podľa stanovených segmentačných kritérií Prístup k tretiemu kroku segmentácie, stanovenie konkrétnych segmentov korporátnych klientov. Tvorba segmentov a následné priradenie klientov do segmentov je strategickou záleţitosťou banky a súčasne predpokladom pre správne zacielenie obchodnej politiky banky.
Základné segmenty sa delia s vyuţitím segmentačných kritérií stanovených Európskou úniou:
Obrázok č. 1. členenie segmentov
Drobné podniky
(micro enterprises) obrat < 2 mil. EUR Malé podniky
(small enterpises) obrat < 10 mil. EUR Stredné podniky
(middle enterprises) obrat < 50 mil. EUR Veľké podniky
(large enterprises) obrat > 50 mil. EUR
Zdroj: vlastné spracovanie
Uvedené rozdelenie je len základné, ďalej je ho moţné upraviť o relevantné segmentačné kritériá, pretoţe obrat ako jediné kritérium nie je dostatočné.
Segment malých podnikov sa člení na subsegmenty vzhľadom na to, ţe klient s obratom 33 tisíc EUR bude mať pravdepodobne iné potreby ako klient s obratom 2 mil EUR.
Segment malých podnikov sa člení na dva subsegmenty:
Mini enterprises s obratom do 1 mil EUR
Micro enterprises s obratom do 2 mil EUR
V segmente malých podnikov sa nevyuţíva ţiadne ďalšie podporné segmentačné kritérium (vzhľadom na veľkosť týchto klientov a nimi vyuţívaných produktov).
Pre segment malých podnikov sa navrhuje pridať segmentačné kritérium- úverovú angaţovanosť. Do segmentu malých podnikov by patrili klienti s obratom 2 - 10 mil EUR a klienti s obratom niţším ako 2 milióny EUR, ale s úverovej angaţovanosti vyššej ako 3,3 mil EUR.
Uvedené kritérium sa pridáva z dôvodu rozvoja a rastu malých podnikov na slovenskom trhu.
Banky by sa mali zamerať na klientov vyuţívajúcich financovanie vo väčšej miere.
Títo klienti sú pre banku ziskovejší ako tí, ktorí financovanie nevyuţívajú. Títo klienti budú pravdepodobne tieţ ďalej rásť, a preto je potrebné sa im venovať. Úverová angaţovanosť vo výške 3,3 miliónov EUR pre podniky s obratom niţším ako 2 mil EUR nie je zanedbateľná a môţe svedčiť o chystanom rozvoji spoločnosti.
Segment stredných podnikov sa neupravuje o ţiadne doplnkové segmentačné kritérium. Ide o podniky, ktoré sú uţ zabehnuté a ich potreby sa nijako výrazne nemenia.
Segment veľkých podnikov si zaslúţi pozornosť nielen vzhľadom na stanovené segmentačné kritériá, ale aj vzhľadom na veľkosť spoločností v ňom zaradených. Podniky s obratom vyšším ako 50 mil EUR by mali byť obsluhované najskúsenejšími bankovými poradcami. Z tohto pohľadu by bolo vhodné zamerať sa nielen na obrat spoločnosti, ale aj na financovanie, ktoré klient vyuţíva a s tým spojené kritérium úverovej angaţovanosti. Ďalej by sa mala zohľadniť príslušnosť k skupine prepojených firiem.
Do segmentu veľkých podnikov preto radíme klientov spĺňajúcich nasledovné parametre:
Obrat vyšší ako 50 mil EUR,
Úverová angaţovanosť vyššia ako 17 mil EUR,
Spoločnosti, ktoré sú členmi skupiny prepojených a zároveň dosiahli obrat viac ako 10 miliónov EUR.
Klient s úverovou angaţovanosťou vyššou ako 17 miliónov EUR je pre banku významným partnerom, ktorý vyuţíva sofistikované finančné sluţby. Je preto potrebné takémuto klientovi poskytnúť tie najkvalitnejšie sluţby, vrátane najskúsenejších zamestnancov.
Navrhované segmentačné kritériá sú v súlade so segmentačnými kritériami EÚ, korešpondujú s vývojom trhu v SR a odráţajú potreby korporátnych klientov. Koncentrácia najväčších a najvýznamnejších klientov v segmente veľkých podnikov zaručuje, ţe budú vybavení najskúsenejšími bankovými poradcami a sluţby im budú šité priamo na mieru.
Banka má tieţ priestor na vytvorenie balíkov produktov špeciálne pre navrhnuté segmenty klientov, ktoré by mali zodpovedať potrebám jednotlivých segmentov.
Správne rozdelenie klientov do segmentov je dôleţité pre kvalitu poskytovaných sluţieb, ktorú klienti vyhľadávajú a vyţadujú. Poskytovanie kvalitných sluţieb je významnou konkurenčnou výhodou na bankovom trhu, preto banky venujú segmentácii čoraz väčšiu pozornosť.
2.2.3. Hlavné etapy procesu segmentácie
Pred začatím procesu segmentácie je potrebné určiť, aký trh sa bude segmentovať, faktory, ktoré ovplyvňujú správanie klientov a definovať kritériá segmentácie postihujúce rozdiely alebo podobnosti medzi jednotlivými skupinami klientov, ktoré budú pouţité na vymedzenie segmentov. Je potrebné vymedziť segmenty tak, aby bolo jasné, akú vhodnú kombináciu marketingových nástrojov pre konkrétny segment pouţiť. Proces segmentácie je moţné rozdeliť do troch fáz:
▪ Fáza prieskumu – výskumník robí neformálne rozhovory a zameriava sa na skupiny zákazníkov tak, aby porozumel ich motiváciám, postojom a správaniu. Na základe výsledkov pripraví formalizovaný dotazník, ktorý sa predkladá vzorke spotrebiteľov z dôvodu získania informácií o:
vlastnostiach a váhach ich dôleţitosti,
poznatkoch o značke a hodnotenie značky,
spôsoboch pouţívania výrobku,
postojoch o kategórii výrobku,
demografických, psychografických a mediagrafických údajoch o respondentoch.
▪ Fáza analyzovania – údaje zozbierané v predchádzajúcej fáze sa ďalej štatisticky spracovávajú. Väčšinou sa ako prvá pouţije faktorová analýza na odstránenie vysokého počtu premenných veličín. Potom sa pouţije zhluková analýza, na vytvorenie určitého počtu maximálne odlišných segmentov. Kaţdý zhluk je vnútorne homogénny a z vonkajšieho hľadiska výrazne odlišný od ostatných zhlukov.
▪ Fáza profilovania – v tejto fáze sa vymedzí profil kaţdého zhluku v zmysle jeho odlišujúcich sa postojov, chovania, demografických, psychografických rysov a mediagrafických zvykov. Kaţdý segment je moţné pomenovať podľa dominantnej rozlišujúcej charakteristiky.
Proces segmentácie trhu sa musí periodicky opakovať, lebo trhové segmenty sa menia.
Veľmi často je odhalenie nových segmentačných moţností na danom trhu spôsob, ktorým môţe firma preniknúť na „zakopaný“ trh. Jedným zo spôsobov ako ho objaviť, je pátrať po hierarchii vlastností, podľa ktorých zákazníci vyberajú tovar /sluţby/ .③
2.2.4. Stanovenie segmentačných kritérií korporátnych klientov
Väčšina bánk na slovenskom trhu dnes uţ pouţíva ako hlavné kritérium trţby klienta dosiahnuté za posledný hospodársky rok. Predtým tomu tak nebolo a väčšina bánk vychádzala z tzv. kreditového obratu klientov. Kreditový obrat znamená sumu finančných prostriedkov prijatých na účet klienta za stanovené obdobie (väčšinou kalendárny rok). Kreditný obrat klienta nie je plne vypovedajúcim kritériom o veľkosti spoločnosti vzhľadom na to, ţe môţe byť skreslený rôznymi vplyvmi (napr. prevody prostriedkov z účtu na účet jedného klienta, derivátovými operáciami, kedy dochádza k prevodu prostriedkov na vnútorné účty banky a späť, a predovšetkým vedením platobného styku vo dvoch alebo viacerých bankových ústavoch).
Ako hlavné segmentačné kritérium by preto banky mali pouţívať trţby klienta podľa podaného daňového priznania. Ďalším, aj keď menej pouţívaným, kritériom je vlastnícka štruktúra. Je potrebné preverovať kým je klient vlastnený, najmä ak je jeho majoritným vlastníkom právnická osoba. Aj malá spoločnosť s trţbami napríklad 33 tisíc EUR môţe byť členom veľkej skupiny, ktorá je navzájom prepojená a treba k nej takto pristupovať.
Pozornosti by tieţ nemali uniknúť spoločnosti vlastnené štátom, štátnymi organizáciami alebo municipalitami. Niektoré banky majú špeciálny segment municipality, kde sa odborníci v miestnej sfére takýmto klientom venujú podľa ich potrieb.
③ Kotler, P.: Marketing management. Praha: Grada Publishing, 1992
Za veľmi dôleţité segmentačné kritérium by mala byť povaţovaná "úverová angaţovanosť klienta". Úverová angaţovanosť klienta predstavuje objem poskytnutých alebo schválených úverov a podsúvahových obchodov u jedného klienta. Toto kritérium by malo byť pre banku dôleţité vzhľadom k výnosom plynúcich z týchto obchodov, na riadenie aktív banky a ďalej na zohľadnenie prístupu ku klientom s veľkým objemom úverovej angaţovanosti.
Na základe uvedených analýz sa navrhujú nasledujúce segmentačné kritériá:
Obrázok č.2
Tržby klienta
Úverová angažovanosť
Príslušnosť k skupine pripojených . Zdroj: vlastné spracovanie
Segmentácia podnikateľských subjektov
2.2.5. Segmentácia podnikateľských subjektov
Podnikateľské subjekty tvoria firemnú klientelu banky. Ide o subjekty, ktoré vykonávajú výrobnú alebo obchodnú podnikateľskú činnosť.
V rámci segmentu podnikateľských subjektov sa najčastejšie pouţívajú tieto kritériá segmentácie:
▪ Podľa oprávnenia podnikať na:
▪ fyzické osoby podnikajúce na základe ţivnostenského listu alebo osvedčenia, resp. oprávnenia, slobodné povolania, (lekári, súkromní advokáti, komerční právnici, daňoví poradcovia, audítori, tlmočníci...),
▪ právnické osoby zapísané v obchodnom registri.
Právnické osoby podľa toho, či pracujú na komerčnom základe alebo nie, môţeme rozdeliť na:
▪ obchodné spoločnosti – v tejto kategórií prevaţujú spoločnosti s ručením obmedzeným a akciové spoločnosti,
▪ inštitúcie – ústredné orgány štátnej správy, miestnej samosprávy, verejné inštitúcie a nadácie.
▪ Podľa vlastníctva na:
▪ súkromné
▪ druţstevné
▪ štátne
▪ neziskové
▪ Podľa konateľov na:
▪ Spoločnosti (Spoločnosť s ručením obmedzeným, akciová spoločnosť, komanditná spoločnosť atď.) a firmy individuálneho vlastníka (Fyzická osoba podnikateľ).
▪ Podľa veľkosti na:
▪ malé firmy,
▪ stredné firmy,
▪ veľké firmy.④
Pri segmentácií podnikateľskej klientely finančné inštitúcie skúmajú aj:
▪ Štruktúru pobočiek, pretoţe veľké firmy sa často skladajú z niekoľkých pobočiek, filiálok, ktoré v dôsledku diverzifikácie alebo zamerania na rôzne trhy môţu mať odlišnú produktovú orientáciu. Získanie jednej filiálky, resp. pobočky spravidla umoţňuje a uľahčuje postupné získanie vedúceho postavenia banky pre celú materskú spoločnosť.
④Medveď, J., Kováčová, Z.: Finančný a bankový marketing. Bratislava: Sprint vfra, 2003, s. 79
▪ Počet zamestnancov je uţitočným ukazovateľom veľkosti firmy a je vhodný aj ako indikátor citlivosti zmeny poţiadaviek v spojitosti s inými faktormi. Ukazovateľ pridaná hodnota na jedného zamestnanca môţe byť východiskom na určenie potrieb firmy z hľadiska bankovníctva.
▪ Úroveň exportu, počet a umiestnenie pobočiek a filiálok v zahraničí sú ukazovateľmi multinacionálnych aktivít. Úroveň exportu vyjadruje medzinárodné aktivity a v percentuálnom vyjadrení k celkovému obratu je indikátorom dôveryhodnosti firmy.
Informuje aj o moţnom objeme zahraničných aktivít, t.j. o zahraničných platbách, akreditívoch, úveroch v zahraničnej mene.
▪ Beţné aktíva a beţné záväzky je nutné porovnať s priemernými hodnotami odvetvia a záväzky rozčleniť z hľadiska času na krátkodobé a dlhodobé (Csákóová, 1997).
Uvedené kritériá sú do istej miery indikátorom kvality, relatívnej veľkosti, sily a dominancie podnikateľských subjektov a vyuţívajú sa prevaţne u rizikovejších produktov ako sú financovanie či uţ formou úveru, alebo alternatívnymi formami.
2.3. Potreby korporátnych klientov bánk
Potreby korporátnych klientov sa do značnej miery líšia podľa toho, o aký typ spoločnosti ide. Pokiaľ ide o priemyselné podniky, stavebné spoločnosti alebo municipality, sú ich potreby odlišné napríklad od potrieb obchodných spoločností, vzhľadom na investície.
Najvýraznejšie rozdiely potrieb sú medzi podnikmi veľkými, strednými a malými.
Veľké, stabilizované podniky, ktoré majú významné postavenie na trhu, spravidla neinvestujú v rámci svojho rozvoja v takej miere ako podniky menšie, ktoré sa rozvíjajú.
Veľké podniky majú väčšinou kryté prevádzkové financovanie prostredníctvom úveru na obeţné prostriedky alebo prostredníctvom faktoringu. Beţne vyuţívajú leasing technológií, automobilov a štandardné bankové sluţby ako beţný účet, homebanking, platobné karty atď.
Ich potreby sa vzťahujú prevaţne na zabezpečenie kurzových a úrokových rizík, k sofistikovaným depozitným sluţbám, ku kvalite sluţieb a k cenám.
V rámci svojich motivačných programov majú tieto podniky záujem o poskytovanie zamestnaneckých výhod v podobe produktov dôchodkového alebo ţivotného poistenia. Pre banku to znamená príleţitosť ako zvýšiť kríţový predaj produktov ( "cross-selling") u týchto klientov a upevniť s nimi obchodný vzťah.
Stredné podniky s významným postavením na trhu majú často podobné potreby ako podniky veľké. Spravidla nevykonávajú veľké investície, len vyuţívajú existujúce bankové sluţby vrátane financovania a kladú dôraz na kvalitu sluţieb a cenu bankových produktov. Na druhej strane stredné podniky, ktoré sa stále rozvíjajú a ešte nedosiahli poţadovaný podielu na trhu, majú odlišné potreby. Zameriavajú sa na investície, na rozvoj, ale aj na vyuţívanie štandardných bankových sluţieb, u ktorých poţadujú kvalitu. Je tu veľký priestor pre banku štruktúrovať financovanie klienta, a to ako investičné, tak prevádzkové, ponúknuť výrobky v rámci bankovej skupiny, napríklad formou leasingu technológií, zoznámiť klienta so sluţbami faktoringu a poistením pohľadávok s ním spojených, alebo s moţnosťou zabezpečenia kurzových rizík. Tento segment je pre banku zaujímavým aj vzhľadom na to, ţe cena bankových produktov nie je ich prvoradým záujmom.
Väčšina malých podnikov pôsobí na trhu krátku dobu. Tieto podniky sa rozvíjajú, vyuţívajú štandardné bankové sluţby, nekladú taký dôraz na kvalitu a ceny poskytovaných sluţieb.
Väčšina z nich začína vyuţívať úverové produkty tým, ţe nahrádzajú povolené prečerpanie účtov alebo "overdrafts" prevádzkové úvery a viac investujú buď do rekonštrukcie alebo do výstavby svojich spoločností. Tu má banka príleţitosť ponúknuť financovanie investičných potrieb prostredníctvom leasingu technológií, leasingu automobilov a produkty v rámci ponuky celej bankovej skupiny. Najviac vyuţívané výrobky malých podnikov sú beţný účet, internetové bankovníctvo a platobná karta. Vyuţívanie úverových produktov sa zvyšuje s veľkosťou podniku, naopak vyuţívanie tzv. povoleného prečerpania účtu alebo tak
"overdraft" sa zniţuje s veľkosťou podniku.
Kaţdý peňaţný ústav si stanovuje segmentačné kritériá na základe zvolenej stratégie a cieľov. Vzhľadom na to, ţe Slovenská republika prevzala od 1.1. 2005 segmentačné kritériá stanovené Európskou úniou, mali by aj banky na slovenskom trhu pouţívať tieto kritériá vrátane názvov segmentov.
Či si banka ďalej ustanovuje ďalšie segmentačné kritériá a obsluha klientov nebude presne zodpovedať segmentom EÚ, záleţí na banke samotnej a na jej stratégii.
2.4. Špecifické produkty pre firemných klientov
Medzi špecifické produkty pre firemných klientov patria:
Cash Pooling
Konsolidácia zostatkov je automatizovaná sluţba umoţňujúca, aby zostatky na jednotlivých účtoch boli konsolidované alebo kryté z hlavného účtu. Konsolidácia zostatkov je významným nástrojom riadenia financií v rámci spoločností, holdingov alebo koncernov (skupina spoločností) so spoločnými obchodnými záujmami. Banky ponúkajú konsolidáciu zostatkov v súlade s miestnymi podmienkami a právnym prostredím. Banka je schopná pripraviť a poskytnúť svojim klientom riešenia na mieru, ktoré plne spĺňajú ich potreby a poţiadavky.
Systémy Cash Pooling
Konsolidáciu zostatkov môţeme rozdeliť do dvoch základných konceptov:
Fiktívny Cash Pooling
▪ Fiktívny Cash Pooling je zaloţený na fiktívnej konsolidácii zostatkov účtov účastníkov Cash Pooling systému.
▪ Všetci účastníci musia mať otvorený účet v banke.
▪ Kreditné aj debetné zostatky zostávajú na účtoch účastníkov; je poskytnutá spoločná agregátna úverová linka pre všetkých účastníkov alebo kaţdý účastník má vlastnú úverovú linku.
▪ Denné zostatky sú fiktívne konsolidované a úroky sa vypočítavajú na základe fiktívne konsolidovaného zostatku.
▪ Existuje niekoľko spôsobov kalkulácie výsledkov Fiktívneho CP.
Výhody zavedenia pooling systému
▪ Efektívnejšie vyuţitie vnútorných finančných zdrojov.
▪ Úspora úrokových nákladov.
▪ Lepšie podmienky pre riadenie finančných tokov a výkon operácií Treasury.
Všeobecné princípy
V našej legislatíve chýba špeciálna právna úprava vzťahov medzi spoločnosťami, ktoré tvoria holdingovú štruktúru t.j. Holdingový zákon.
▪ Úroky z medzipodnikových pôţičiek (vrátane úrokov z úverov poskytnutých od zahraničného subjektu alebo zahraničnému subjektu) sú z daňového hľadiska odpočítateľnou poloţkou (“Thin capitalization rule”). S účinnosťou od 01.01.2009 vstúpili do platnosti nové pravidlá obmedzujúce daňovú uznateľnosť úrokov z prijatých úverov. Úrok z úverov/pôţičiek poskytnutých závislou osobou, ktoré prekročia 6-násobok výšky vlastného imania, je daňovo neuznateľný. Za závislé osoby sa v tomto prípade povaţujú spoločnosti, ktoré majú minimálne 25% priamy alebo nepriamy podiel na základnom imaní (poskytovateľ na prijímateľovi a naopak). Tieto pravidlá sú aplikovateľné iba ak priemerná ročná výška úverov/pôţičiek od závislých osôb prekročí 33 miliónov EUR.
Syndikovaný úver
▪ veľkým a stredným podnikom
▪ vláde a samosprávnym celkom
▪ finančným inštitúciám
Charakteristika Syndikovaného úveru:
Syndikovaný úver je špeciálna kategória úveru, kedy aranţér alebo skupina aranţérov na základe mandátu k financovaniu dlţníka formuje skupinu veriteľov. Dlţníkom je zvyčajne spoločnosť s výborným ratingom.
Tento druh úveru sa volí predovšetkým preto, ţe bilaterálne financovanie by svojím objemom presahovalo moţnosti jedného veriteľa, ako z pohľadu rizikovej analýzy pozície dlţníka, tak z pohľadu stratégie veriteľa.
Napriek tomu dlţník a veritelia uzatvárajú jednu zmluvu o úvere, práva a povinnosti veriteľov sú od seba oddelené a závislé na sebe. Potom čo je sformovaný syndikát veriteľov, ktorý súhlasí s účasťou za podmienok daných aranţérmi, sa so skupinou aranţérov zvyčajne vyberie jedna banka, ktorá bude pôsobiť ako administrátor (agent) syndikovaného úveru.
Hlavnou charakteristikou syndikovaného úveru je variabilita daná tým, ţe potenciálny dlţník si môţe nechať predloţiť ponuky jednotlivých aranţérov, z ktorých si vyberie konkrétne riešenie. To môţe byť výrazne individuálne a pred uzavretím mandátne zmluvy a môţe dospieť k značným zmenám. Kaţdý prípad je posudzovaný zvlášť, takţe prakticky neexistujú dve totoţné zmluvy o syndikovanom úvere. Veritelia, zdruţení zmluvou o syndikovanom úvere, majú moţnosť svoje pozície predať na sekundárnom trhu. Zmluva toto právo anticipuje a vytvára účinné mechanizmy pre jeho uplatnenie, čo je pre investorov veľmi príťaţlivé.
Štandartné súčasti zmluvy sú ustanovené o grace period, podmienka pari passu a negatívne záväzky (negative pledge), a investory teda pre nich najvýhodnejšie podmienky.
Banky zaisťujú tieto typy syndikovaných úverov v objeme 16 miliónov EUR aţ 330 miliárd EUR
▪ revolvingový
▪ termínovaný alebo postupne splatený termínovaný
▪ splatný na konci
▪ krátkodobý, strednodobý alebo dlhodobý
▪ zaistený alebo nezaistený
Výhody Syndikovaného úveru:
▪ optimalizácia pasív pre klienta
▪ významné zníţenie rizika pre investorov
▪ záznam na trhu (benchmark), uľahčuje stanovenie ceny pri ďalšej syndikácii
▪ dosahovanie optimálnej trhovej ceny pri najniţšom riziku vďaka princípu najlepšej ponuky
▪ príleţitosť získať prostriedky v objeme mnohonásobne prevyšujúce moţnosti bilaterálneho financovania
▪ produkt je pre kaţdého klienta individuálne prispôsobený a umoţňuje teda riešiť konkrétne finančné potreby
Syndikovaný úver umoţňuje:
▪ financovať expanziu korporácie
▪ refinancovať existujúce záväzky
▪ získať alternatívne zdroje financovania
▪ financovať fúzie a akvizície
▪ realizovať projektové financovanie
2.5. Aktuálny stav v oblasti financovania firemných klientov
Podnikateľská aliancia Slovenska uţ šiesty rok kontinuálne monitoruje vývoj podnikateľského prostredia prostredníctvom vlastného Indexu podnikateľského prostredia (IPP). Index v druhom polroku 2006 zaznamenal dva poklesy, čo naznačuje mierne zhoršenie podmienok na podnikanie. Čo sa však podľa názorov manaţérov rozhodne nezhoršilo, je prístup k finančným zdrojom - dlhodobo najlepšie hodnotená poloţka IPP. Z referenčnej hodnoty 100 bodov narástla za sledované obdobie na hodnotu 229,5 bodu.
Pribliţne tri štvrtiny slovenských podnikateľov sa v prieskume pre Svetové ekonomické fórum vyjadrilo, ţe získanie úveru sa za uplynulých 12 mesiacov stalo jednoduchším. V porovnaniach Svetového ekonomického fóra sa Slovenská republika uţ štvrtý rok drţí v prvej desiatke krajín s najvýraznejším zlepšovaním podmienok pre získavanie úverov. V uplynulom roku obsadila SR dokonca druhé miesto medzi 125 krajinami v hodnotení zlepšovania dostupnosti finančných zdrojov. Česká republika obsadila v tomto hodnotení priečku 34., Maďarsko 39. a Poľsko aţ priečku 97. Vnímanie dostupnosti úverov odráţa vývoj úrokových mier, ktorých úroveň v uplynulých rokoch postupne klesala, hoci v priebehu roku 2006 priniesli protiinflačné opatrenia národnej banky mierne zvýšenie.
Podnikatelia vnímajú bankový sektor ako stabilizovaný. V prieskume sa k odpovedi, ţe banky sú všeobecne zdravé s dobrou ziskovou bilanciou, priklonilo aţ 97 % opýtaných.
Vychádzajúc z tohto prieskumu, moţno postupnú stabilizáciu bankového sektora dokumentovať hodnotením finančného zdravia bánk, ktoré je kaţdý rok aktualizované v Správe o globálnej konkurencieschopnosti. Na stupnici od 1 (insolventné) po 7 vzrástla hodnota finančného zdravia bánk na Slovensku medzi rokmi 2002 a 2006 z 5,0 na 6,2 bodu.
Zdravie bánk na Slovensku sa pribliţuje k svetovej špičke, kde banky v najlepšie hodnotených krajinách získali 6,9 bodu.
Bankový sektor v Slovenskej republike prešiel za obdobie posledných rokov radom dynamických zmien, ktoré sa podpísali pod jeho stabilizáciu. Úspešná reštrukturalizácia a súčasné finančné zdravie bánk sú spájané s výraznou expanziou úverov. Tá je všeobecne výsledkom vzrastajúcich úverov domácnostiam, vrátane spotrebných a hypotekárnych úverov.
Rast úverov v podnikovom sektore zostáva zdrţanlivejší. Banky poskytli v prvom polroku 2006 podnikateľom úvery v celkovom objeme 300,1 mld. Sk, čo predstavuje nárast o 9,9 % oproti koncu roka 2005. Napriek tomu je objem poskytnutých úverov v pomere k HDP na Slovensku relatívne nízky v porovnaní s krajinami Eurozóny.
Graf č.1. Štruktúra a úroveň bankových úverov v eurozóne (v % z HDP, 2001 - 2006)
Zdroj: World Bank. Regular Economic Report Part II: Special Topic - Credit Expansion in Emerging Europe: A Cause for Concern?, 2007
Vo všeobecnosti platí, ţe dostupnosť úverov a podmienky pre ich získanie sú tým lepšie, čím kvalitnejšie informácie majú banky o potenciálnych klientoch a čím lepšie sú práva veriteľov a dlţníkov upravené v zákonoch. Svetová banka vo svojej štúdii Doing Business in 2007 skúmala pri hodnotení podmienok pre získanie úveru dva parametre.
Prvým je kvalita ustanovení záloţného a konkurzného práva, týkajúcich sa zabezpečenia úverov. Zo skúmaných parametrov tejto legislatívy vyhovelo kritériám aţ 9 z 10, čomu odpovedá zisk 9 bodov v hodnotení. Priemer vysokopríjmových krajín OECD zostáva na úrovni 6,3 bodu. Druhým skúmaným parametrom bola kvalita fungovania úverových registrov, ktoré sú kľúčom na zvyšovanie transparentnosti vzťahov medzi bankami a ich klientmi. V tomto hodnotení si SR oproti minulému roku polepšila o jeden bod, keď získala tri body zo šiestich. Priemer vysokopríjmových krajín OECD bol na úrovni 5 bodov.
V hodnotení prístupu k financiám sa SR umiestnila celkovo na 13. mieste v konkurencii 175 hodnotených krajín.
Spoločný prieskum Európskej banky pre obnovu a rozvoj a Svetovej banky realizovaný v Slovenskej republike ukazuje pozitívny vývoj v čase, tak v oblasti prístupu k financovaniu ako aj v oblasti nákladov financovania. Kým v roku 2002 označila prístup k financiám ako problém aţ polovica respondentov, v roku 2005 to bolo uţ iba niečo cez 25 %.
Takmer identicky sa vyjadrili oslovené podniky v SR k otázke ohľadom nákladov financovania.
Graf č.2 Spoločný prieskum Európskej banky
Zdroj: EBRD, Business Environment and Enterprise Performance Survey 2005
V oblasti produktovej štruktúry banky smerujú k poskytovaniu komplexnejších produktových balíkov, vernostných programov a komplementárnych sluţieb, ako napr. ţivotné a neţivotné poistenie. V snahe ťaţiť zo synergie v rámci skupiny banky vyhľadávajú investičné príleţitosti a rozširujú svoje aktivity na lízing či faktoring. Do budúcnosti je moţné očakávať ďalší rozvoj produktov bánk - rôznych foriem financovania, ako sú záruky, akreditívy, kreditné karty a podobne. Pre korporátnych klientov sa do ponuky produktov bánk dostávajú sofistikovanejšie produkty spájané s vyšším rozsahom poskytovaného servisu.
Relatívne nový prvok financovania predstavuje projektové financovanie. Ide zväčša o špecifické finančne náročné dlhodobé investičné projekty, pri ktorých dochádza k deleniu rizika medzi viacerých partnerov. Poskytnutý úver sa spláca z tokov cash-flow generovaných realizáciou projektu a úverová analýza skúma reálnosť projektovaných cash-flow a nie historické údaje, ako je to pri klasickom úverovom financovaní. Jedným z najvýznamnejších akvizičných nástrojov v oblasti riadenia hotovosti je tzv. cash pooling, ktorý umoţňuje klientovi zníţenie nákladov z dlţníckej pozície voči banke. Pre malé a stredné podniky je ponuka na trhu čoraz pestrejšia a prístupnejšia. Komerčné banky sa snaţia skracovať čas schvaľovacieho procesu.
Osobitnou kategóriou sú ţivnostníci a začínajúce malé podniky, pre ktorých je dostupnosť úveru ťaţká. Niţšia aktivita bánk v oblasti úverovania malých podnikateľov je dôsledkom nedôvery z minulosti. Absenciu komerčných cudzích zdrojov, či rizikového kapitálu, nahrádzajú vlastné úspory a podporné programy. Produkty bánk pre začínajúce firmy bez podnikateľskej histórie sú rovnaké ako pre tie s dlhšou históriou, no pri schvaľovaní úveru sa kladie väčší dôraz na posúdenie kvality a reálnosti podnikateľského zámeru a kvality zabezpečenia. Pre tento segment klientov zostáva stále najdostupnejšou formou financovania povolené prečerpanie účtu (kontokorent), faktoring či leasing.
Tabuľka č.1
1) Viac ako 11 000 manaţérov zo 125 krajín sveta odpovedalo na otázku, či sa podmienky pre získanie úveru za uplynulý rok zlepšili, resp. zhoršili. Čím vyššia pozícia v rebríčku, tým výraznejšie zlepšenie manaţéri pocítili a naopak. 2) Číslo vyjadruje pozíciu krajiny v rebríčku 125 krajín, ktoré sa do prieskumu zapojili.
Zdroj: Global Competitiveness Report 2006-2007, World Economic Forum (www.weforum.org)
Graf č.3 Priemerné úrokové sadzby
Zdroj: NBS
2.6. Prieskum spokojnosti firemných klientov
Do prieskumu o spokojnosti bolo zapojených desať spoločností z rôznych oblastí podnikania.
Pozostáva z nasledujúcich otázok:
Na otázku „Myslíte si, že je starostlivosť zo strany banky o vás dostačujúca?“ odpovedali respondenti nasledovne:
53% respondentov je spokojných
29% respondentov odpovedalo, ţe by to mohlo byť na lepšej úrovni
18% respondentov nie je spokojných
Graf č.4 Myslíte si, ţe je starostlivosť o vás dostačujúca?
29% 53%
18%
Sme spokojní Mohlo by to byť na lepšej úrovni Nie sme spokojní
Zdroj: vlastné spracovanie
Na otázku „Informuje vás banka o nových produktoch a službách?“
55% respondentov odpovedalo áno
31% respondentov odpovedalo, ţe informovanosť by mala byť na lepšej úrovni
14% respondentov nie je spokojných
Graf č. 5 Informuje vás banka o nových produktoch a sluţbách?
31% 55%
14%
Áno, informuje
Informovanosť by mala byť na lepšej úrovni Nie sme dostatočne informovaní
Zdroj: vlastné spracovanie
Na otázku „Aký kontakt s vašou bankou preferujete?“ odpovedali respondenti takto:
60% respondentov odpovedalo, ţe preferuje osobný kontakt
29% respondentov odpovedalo, ţe preferuje telefonický kontakt
11% respondentov odpovedalo, ţe preferuje písomný kontakt Graf č. 6 Aký kontakt s bankou preferujete?
60%
29%
11%
Osobný kontakt Telefonický kontakt Písomný kontakt
Zdroj: vlastné spracovanie
Na otázku „Ako hodnotíte HOMEBANKING vašej banky a jeho servis?“ odpovedali respondenti nasledovne:
53% respondentov odpovedalo, ţe homebanking je na dobrej úrovni
27% respondentov je spokojných ,ale servis by mal byť promtnejší
20% respondentov má problémy s pouţívaním
Graf č. 7 Ako hodnotíte HOMEBANKING vašej banky?
53%
27%
20%
Je na dobrej úrovni
Sme spokojní, ale servis by mal byť promtnejší Máme problémy s používaním
Zdroj: vlastné spracovanie
Na základe uvedených výsledkov prieskumu môţem prezentovať tieto závery:
- Hodnotenie kvality bankových produktov a sluţieb Istrobanky, a.s. je pozitívne.
- Hodnotenie informovanosti klientov Istrobanky, a.s. je na dobrej úrovni.
- Hodnotenie kvality homebankingu Istrobanky, a.s. je veľmi dobré.
3. Istrobanka, a.s.
3.1. Pôsobenie Istrobanky na Slovensku
Vznik a zameranie banky
ISTROBANKA, a.s., je univerzálnou bankou s úplnou devízovou licenciou, licenciou na vykonávanie hypotekárnych obchodov a licenciou pre poskytovanie poistných produktov.
Vznikla 1.septembra 1992. Povolenie na činnosť získala 1.decembra 1992.
Pobočky a expozitúry Istrobanky sú rozmiestnené po celom území Slovenska, pričom banka nepretrţite buduje nové obchodné miesta. V súčasnosti Istrobanka disponuje sieťou 61 obchodných miest.
V oblasti zahraničného platobného styku má Istrobanka nadviazané korešpondenčné vzťahy s viac ako 600 bankami na celom svete. Komplexné portfólio produktov a sluţieb zahŕňa vkladové, úverové a platobné produkty a sluţby, produkty treasury, medzinárodné bankovníctvo a finančný leasing.
V spolupráci s dcérskou spoločnosťou ISTRO ASSET MANAGEMENT sprostredkováva predaj produktov v oblasti kolektívneho investovania.
Súčastným vlastníkom Istrobanky je KBC, ktorá získala finálny súhlas a uzatvorila akvizíciu Istrobanky.
Po obdrţaní súhlasu NBS a Protimonopolného úradu uzavreli 1. júla 2008 BAWAG P.S.K. a belgická spoločnosť KBC proces odkúpenia Istrobanky. Tento súhlas bol potrebný na získanie 100 percentného vlastníctva Istrobanky a Istro Asset Managementu spoločnosťou KBC.
Akvizícia Istrobanky,a.s., desiatej najväčšej slovenskej banky podľa výšky aktív, bola ohlásená 20. marca minulého roku. Kúpna cena vo výške 350 mil. EUR predstavovala 3,5 násobok jej účtovnej hodnoty.
KBC uţ pôsobí na slovenskom trhu prostredníctvom ČSOB. Zlúčením ISTROBANKY a ČSOB získa na slovenskom trhu 10 percentný podiel a stane sa tak štvrtým najsilnejším hráčom.
V nasledujúcich mesiacoch budú banky riešiť spojenie bánk, ktoré sa očakáva v druhej
3.2. Starostlivosť o firemných klientov v Istrobanke, a.s.
Kaţdý podnikateľ má svojho firemného poradcu, na ktorého sa môţe obrátiť s akoukoľvek otázkou, týkajúcou sa bankových sluţieb - od základných sluţieb, ako sú beţné účty, platobné karty, cez vybavovanie úverov, financovanie nehnuteľností, faktoringové sluţby, sluţby obchodného financovania, cez leasingové poradenstvo aţ po poradenstvo pri financovaní projektov zo zdrojov EÚ. Podnikatelia sa často na banku obracajú napríklad aj pri tvorbe podnikateľského plánu. Aj v tejto oblasti im môţe banka pomôcť.
Veľakrát sa stáva, ţe do banky prídu klienti, ktorí majú konkrétnu predstavu o tom, v akej oblasti chcú podnikať alebo si chcú rozšíriť podnikateľské aktivity a predstavia svoj podnikateľský zámer. Nevedia sa však rozhodnúť, akým spôsobom financovania ho môţu naplniť. K dispozícii sú firemní poradcovia, ktorí im pomôţu.
V súčasnej dobe Istrobanka ponúka svojim firemným klientom nasledovné produkty a sluţby:
1. Firemné financovanie
2. Kapitálový trh a privátne bankovníctvo 3. Účty a vklady
4. Platobný styk
5. Elektronické bankovníctvo 6. Platobné karty
3.3. Produkty Istrobanky, a.s. pre firemných klientov
Firemné financovanie BUSINESSKONTO START
Je určené začínajúcim malým podnikateľom, najmä ţivnostníkom a slobodným povolaniam, ktorí hľadajú bankové sluţby za veľmi výhodných podmienok.
Obsah konta:
▪ vedenie beţného účtu,
▪ platobná karta CIRRUS Maestro/VISA Electron - bezplatné vydanie jednej platobnej karty podľa vlastného výberu a zároveň bezplatné kaţdé ďalšie obnovenie tejto platobnej karty,
▪ 10 pohybov na účte uskutočnených elektronicky,
▪ sluţby elektronického bankovníctva - Internetbanking, Mobilbanking, Phonebanking,
▪ aktivácia zasielania TAN zoznamu - autorizácia aktívnych operácií elektronického bankovníctva s maximálnym denným limitom 5000,00 € (150630 Sk),
▪ mesačný výpis z účtu,
▪ povolené prečerpanie prostriedkov na beţnom účte (po splnení podmienok stanovených bankou) - poskytnutie a schválenie úveru priamo na obchodnom mieste, kde je beţný účet vedený.
BUSINESSKONTO EFEKT
Je určené menším podnikateľským subjektom a ţivnostníkom, ktorí aktívne vyuţívajú elektronický spôsob narábania so svojimi prostriedkami a chcú mať pod kontrolou výdaje za bankové sluţby.
Obsah konta:
▪ vedenie beţného účtu,
▪ platobná karta CIRRUS Maestro/VISA Electron - bezplatné vydanie jednej platobnej karty podľa vlastného výberu a zároveň bezplatné kaţdé ďalšie obnovenie tejto platobnej karty, 50
% zľava pri vydaní druhej platobnej karty ,
▪ 30 pohybov na účte uskutočnených elektronicky,
▪ sluţby elektronického bankovníctva - Internetbanking, Mobilbanking, Phonebanking,
▪ vydanie "Autentizačného kalkulátora DP GO1" - autorizácia aktívnych operácií elektronického bankovníctva s maximálnym denným limitom 35000,00 € (1054410 Sk),
▪ mesačný výpis z účtu,
▪ povolené prečerpanie prostriedkov na beţnom účte /po splnení podmienok stanovených bankou/ - poskytnutie a schválenie úveru priamo na obchodnom mieste, kde je beţný účet vedený.
BUSINESSKONTO PROFIT
Je určené stredne veľkým spoločnostiam, ktoré udrţiavajú pravidelný kontakt s bankou, uskutočňujú aktívny platobný styk a hľadajú výhodné podmienky pre svoje podnikateľské aktivity.
Obsah konta:
▪ vedenie beţného účtu a progresívne úročenie,
▪ platobná karta MasterCard Standard/VISA Classic - bezplatné vydanie jednej platobnej karty podľa vlastného výberu a zároveň bezplatné kaţdé ďalšie obnovenie tejto platobnej karty, 50 % zľava pri vydaní druhej platobnej karty,
▪ 50 pohybov na účte uskutočnených elektronicky,
▪ sluţby elektronického bankovníctva - Internetbanking, Mobilbanking, Phonebanking,
▪ vydanie "Autentizačného kalkulátora DP GO1" - autorizácia aktívnych operácií elektronického bankovníctva s maximálnym denným limitom 35000,00 € (1054410 Sk),
▪ mesačný výpis z učtu,
▪ povolené prečerpanie prostriedkov na beţnom účte /po splnení podmienok stanovených bankou/ - poskytnutie a schválenie úveru priamo na obchodnom mieste, kde je beţný účet vedený.
INVESTÚVER EXPRES, INVESTÚVER EXTRA
Investičné úvery INVESTÚVER EXPRES a INVESTÚVER EXTRA ponúka
ISTROBANKA v rámci programu, ktorý je zameraný na financovanie a podporu mikro a malých podnikateľských subjektov v spolupráci s Európskou úniou (EÚ) a Európskou bankou pre obnovu a rozvoj (EBRD).
Finančné prostriedky sú určené na nákup strojov alebo zariadení, technológií, nadobudnutie nehnuteľnosti alebo jej rekonštrukciu a financovanie prevádzkových potrieb.
Charakteristika
▪ financovanie aţ do výšky 125 000 EUR (resp. ekvivalent v USD),
▪ INVESTÚVER EXPRES - do výšky aţ 25 000,- EUR ; INVESTÚVER EXTRA - do ▪ výšky aţ 125 000,- EUR,
▪ variabilné úrokové sadzby v závislosti od meny,
▪ moţnosť čerpania v EUR a USD,
▪ splácanie v mesačných alebo v štvrťročných splátkach,
▪ splatnosť úveru aţ do 6 rokov,
▪ nízka administratívna náročnosť.
Miliardová pomoc podnikateľom
Miliardová pomoc od ISTROBANKY umoţní získať malým a stredným podnikateľom aţ 1700000,00 € (51214200 Sk) na rozvoj podnikateľského zámeru za maximálne výhodných podmienok.
Hlavné atribúty produktu:
▪ kontokorentný úver na financovanie prevádzkových potrieb,
▪ výhodné úročenie,
▪ úver vo výške 70000,00 € (2108820 Sk) aţ 1700000,00 € (51214200 Sk),
▪ financovanie na dobu 12 mesiacov s moţnosťou obnovy.
IMPULZ
Produkt je určený pre malých a stredných podnikateľov (ţivnostníkov a právnické osoby podnikajúcich aspoň 2 roky), ktorí potrebujú preklenúť krátkodobý nedostatok finančných prostriedkov. IMPULZ predstavuje moderný spôsob financovania prevádzkových potrieb pomocou kontokorentného účtu vedeného v silnej a stabilnej finančnej inštitúcii.
Charakteristika úveru:
▪ atraktívne úročenie 7,9 % p.a.
▪ moţnosť čerpať úver uţ od 5. dňa od odovzdania kompletných podkladov.
OBNOVA
Úver pre spoločenstvá vlastníkov bytov a nebytových priestorov, fyzické a právnické osoby, ktoré vykonávajú správu bytov na základe zmluvy o výkone správy, bytové druţstvá a osobitne pre vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ktorí nemajú zriadené spoločenstvo vlastníkov.
Hlavné atribúty produktu:
▪ výhodná úroková sadzba - variabilná alebo fixovaná na 5 rokov,
▪ bez poţiadavky zabezpečenia nehnuteľnosťou,
▪ bezplatné poradenstvo,
▪ rýchle spracovanie ţiadosti.
Preklenovací úver AGROPODNIKATEĽ
ISTROBANKA poskytuje kontokorentný úver pre poľnohospodárskych prvovýrobcov - ţiadateľov o podporu z Pôdohospodárskej platobnej agentúry. Určený je fyzickým i právnickým osobám, ktoré vykonávajú podnikateľskú činnosť v oblasti poľnohospodárstva minimálne 2 roky.
Úver je určený na preklenutie prechodného nedostatku finančných prostriedkov vyplývajúceho z časového nesúladu medzi vznikom nákladov na zaloţenie úrody a poskytnutím dotácie. Úver je čerpaný jednorázovo, resp. postupne , bez predkladania faktúr.
Charakteristika úveru:
▪ výška úveru aţ do 100 % z celkovej podpory PPA, maximálne však 170000,00 € (5121420 Sk),
▪ splatnosť úveru do obdrţania priamej platby, najneskôr do 30.6. nasledujúceho roka po poskytnutí úveru.
Eurotím: Financovanie projektov zo štrukturálnych fondov EÚ, programovacie obdobie 2007 – 2013
Istrobanka, a.s. aktívne podporuje projekty financované zo štrukturálnych fondov EÚ.
Pre firemnú klientelu je vytvorený tzv. EUROTÍM, ktorého členov nájdete na kaţdej pobočke Istrobanky. Tento ponúka kompletný servis od prvotného poradenstva v oblasti fondov EÚ aţ po poskytnutie úveru.
Špecialisti Istrobanky, a.s. pomáhajú nájsť vhodný program pre projekty klientov z oblastí 10 operačných programov:
▪ Regionálny operačný program,
▪ Ţivotné prostredie,
▪ Doprava,
▪ Informatizácia spoločnosti,
▪ Výskum a vývoj,
▪ Konkurencieschopnosť a hospodársky rast,
▪ Zdravotníctvo,
▪ Zamestnanosť a sociálna inklúzia,
▪ Vzdelávanie,
▪ Bratislavský kraj,
▪ Osobitne z Programu rozvoja vidieka a poskytnú konkrétne sluţby a produkty:
▪ poradenstvo,
▪ vypracovanie projektu,
▪ vystavenie úverového prísľubu,
▪ predfinancovanie projektu - preklenovací úver,
▪ spolufinanancovanie projektu - investičný úver.
INVESTIČNÝ ÚVER
Úver slúţi na financovanie investičných potrieb potrebných na rozvoj firmy. Banka poskytuje tento typ úveru v strednodobom alebo dlhodobom časovom horizonte.
Účel úveru:
▪ obstaranie nehnuteľného majetku, hnuteľného investičného majetku,
▪ inovácia, rekonštrukcia a modernizácia výrobných zariadení a stavieb,
▪ modernizácia, rekonštrukcia, rozšírenie a údrţba stavieb.
Splatnosť úveru:
▪ do 10 rokov od prvého čerpania,
▪ splátka istiny: mesačne, štvrťročne, polročne z odpisov a zisku,
▪ splátka úrokov: mesačne, výnimočne štvrťročne.
Zabezpečenie úveru:
▪ záloţné právo na peňaţné prostriedky, nehnuteľný majetok, hnuteľný majetok,
▪ zabezpečovací prevod k peňaţným prostriedkom, hnuteľnému majetku,
▪ banková záruka (napr. Slovenská záručná a rozvojová banka),
▪ zmenka.
Typ úveru:
▪ účelový na vymedzené obdobie.
BANKOVÁ A COLNÁ ZÁRUKA
Banková záruka je písomné prehlásenie banky v záručnej listine, ţe uspokojí veriteľa do výšky určitej peňaţnej čiastky podľa obsahu záručnej listiny, ak určitá tretia osoba (dlţník) nesplní určitý záväzok alebo budú splnené iné podmienky stanovené v záručnej listine.
Cieľová skupina:
▪ právnické osoby.
Charakteristika a využitie produktu:
Banková záruka je neodvolateľný záväzok banky zaplatiť na výzvu veriteľa vopred určenú peňaţnú čiastku v prípade nesplnenia záväzku dlţníkom (tzn. toho na ţiadosť a príkaz koho bola záruka vystavená), tzn. nedodanie podľa podmienok kontraktu (čo do objemu, včasnosti a/alebo kvality) alebo nezaplatenie za uskutočnenú dodávku/poskytnutú sluţbu odberateľom.
ISTROBANKA vystavuje:
Platobné záruky
▪ záruka za zaplatenie dodávateľského úveru - dodávky investičných celkov, faktúry,
▪ záruka za zaplatenie splátok úveru, finančného úveru,
▪ záruka za splatenie leasingových splátok,
▪ záruka za zaplatenie zmenky ,
▪ záruka za zaplatenie daňového dokladu.
Neplatobné záruky
▪ záruka za ponuku do verejnej súťaţe (vádium-bid bond-tender guarantee-provisional guarantee),
▪ prísľub vystaviť bankovú záruku (letter of intent -letter of commitment),
▪ záruka za vrátenie platby poskytnutej vopred -akontačná záruka (advance payment guarantee - down payment guarantee-repayment guarantee - refund bond- restitution bond),
▪ záruka za dobré prevedenie kontraktu - kaučná záruka (performance guarantee - final guarantee),
▪ záruka za splnenie povinnosti dodávateľa počas technickej záruky (guarantee for warranty obligation - maintenance guarantee),
▪ záruka za zádrţné (retention guarantee).
Colné záruky a ostatné typy záruk
▪ colné vinkulácie, colné záruky, colné záruky v rámci spoločného tranzitu,
▪ procesná záruka, súdna záruka (vystavuje sa napr. v prípade súdneho/arbitráţneho procesu vedeného v zahraničí na základe poţiadavky zahraničného súdu a vystavuje sa do výšky predpokladných procesných nákladov - súdnych výloh),
▪ záruka za stratené dokumenty, resp. sľub odškodnenia - indemnita - Letter of indemnity (najčastejšie sa vystavuje v prípade stratených konosamnetov a vystavuje sa v prospech prevádzkovateľa lodnej dopravy, kapitána lode alebo majiteľa lode).
Výhody:
▪ vystavením platobnej záruky získava príjemca istotu zaplatenia,
▪ vysoká dôveryhodnosť ručiteľa (banky).
Bankové záruky v prospech Štátneho fondu rozvoja bývania:
▪ pre obce, mestá a mestské časti Bratislavy a Košíc na zabezpečenie úveru na výstavbu nájomných bytových domov,
▪ pre Spoločenstvá vlastníkov bytov a nebytových priestorov, bytové druţstvá a osobitne pre Vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytových domov na zabezpečenie úveru určeného na obnovu bytového domu.
PROJEKTOVÉ FINANCOVANIE
Projektové financovanie - špecialisti pre financovanie investičných projektov v najrozličnejších oblastiach Špecializovaný team Oddelenia projektového financovania sa zameriava na poskytovanie individuálnych finančných riešení pre firemných klientov v nasledovnej palete produktov:
▪ poskytovanie úverových produktov so zameraním na stredno- a dlhodobé financovanie nehnuteľností a dlhodobých aktív,
▪ poskytovanie financovania na báze leasingu - finančný a operatívny leasing nehnuteľností a dlhodobých aktív,
▪ poskytovanie iných špeciálnych foriem financovania (akvizičné financovanie, štruktúrované financovanie, equity financing),
▪ financovanie a participácia na developmente projektov v spolupráci s obcami a mestami.
Elektronické bankovníctvo v Istrobanke CORPORATEBANKING CLASSIC
Corporatebanking Classic patrí do osobitnej skupiny sluţieb elektronického bankovníctva, ktorá dokáţe splniť vysoké poţiadavky na rýchlosť, spoľahlivosť, bezpečnosť či flexibilitu klientov, ktorí vykonávajú denne desiatky a viac obratov.
Elektronická výmena dát prostredníctvom sluţby Corporatebanking Classic prináša výrazné zrýchlenie komunikácie s bankou a vysoký komfort spracovávania finančných transakcií.
Klientsky softvér sluţby Corporatebanking Classic vďaka širokej moţnosti konfigurácie súborov pre export a import umoţňuje prepojenie na akýkoľvek ďalší finančný softvér.
Vďaka širokým moţnostiam konfigurácie a dlhoročným skúsenostiam s prevádzkou tejto sluţby sme presvedčení, ţe sluţba Corporatebanking Classic dokáţe uspokojiť aj tie najnáročnejšie poţiadavky kladené na korporátne systémy elektronického bankovníctva.
Corporatebanking Classic aj cez internet:
Táto moţnosť je predovšetkým určená inštitúciám a právnickým subjektom, ktoré disponujú pevným pripojením na internet. V prípade, ţe klient pouţíva ISDN modem na pripojenie do internetu a nie je technicky moţné pouţiť ten istý modem na komunikáciu klienta s bankou, má klient moţnosť najskôr sa prihlásiť do internetu a následne sa spojiť cez internet s bankou.
Výhody komunikácie cez internet:
▪ rýchlejšie a spoľahlivejšie spojenie,
▪ transparentný prenos dát,
▪ nie sú potrebné dodatočné investície do modemu a telefónnej linky.
Corporatebanking Classic poskytuje nasledovné služby:
▪ príkaz na úhradu pre tuzemský platobný styk,
▪ cezhraničné prevody,
▪ inkasný príkaz,
▪ denný sumár s detailným popisom obratov a transakcií,
▪ kurzový lístok,
▪ správu trvalých príkazov,
▪ tvorba a tlač tlačových zostáv,
▪ import a export dát z/do informačných systémov tretích strán.
Bezpečnosť:
Banka zaručuje bezpečnosť sluţby pouţitím bezpečnostných metód svetových štandardov. Pri prevádzke sluţby Corporatebanking Classic banka vyţaduje pouţitie digitálnych podpisov uloţených na čipovej karte. Mechanizmus digitálneho podpisu umoţňuje, aby klient elektronicky podpísal kaţdú správu posielanú do banky svojím jednoznačným, objektívne preukázateľným a nesfalšovateľným digitálnym podpisom. Autentizácia (vzájomné overenie totoţnosti banky a klienta) sa uskutočňuje prostredníctvom RSA algoritmu. Všetky prenášané dáta sú trojnásobne šifrované algoritmom DES. Pri sluţbe Corporatebanking Classic klient podpisuje kaţdú správu pomocou tajného-súkromného kľúča, ktorý má uloţený na čipovej karte.
CORPORATE BANKING PRE MALÉ A STREDNÉ PODNIKY
Corporatebanking for Small Business je zjednodušenou verziou sluţby Corporatebanking Classic určenou predovšetkým pre malých a stredných podnikateľov. Sluţba prináša komfort a efektivitu pri správe finančných prostriedkov, výrazné zrýchlenie komunikácie s bankou a vysoký komfort spracovávania finančných transakcií. Corporatebanking for Small Business umoţňuje prepojenie na ďalší finančný softvér.
Corporatebanking for Small Business Istrobanka ponúka bez zriaďovacieho poplatku.
Corporatebanking for Small Business s pripojením do banky prostredníctvom bezplatného
"zeleného" čísla - optimálne riešenie pre malých a stredných podnikateľov.
Bezpečnosť:
Banka zaručuje bezpečnosť sluţby pouţitím bezpečnostných metód svetových štandardov. Pri prevádzke sluţby Corporatebanking for Small Business banka vyţaduje pouţitie digitálneho
Mechanizmus digitálneho podpisu umoţňuje, aby klient elektronicky podpísal kaţdú správu posielanú do banky svojím jednoznačným, objektívne preukázateľným a nesfalšovateľným digitálnym podpisom. Autentizácia (vzájomné overenie totoţnosti banky a klienta) sa uskutočňuje prostredníctvom RSA algoritmu. Všetky prenášané dáta sú trojnásobne šifrované algoritmom DES. Pri sluţbe Corporatebanking for Small Business klient podpisuje kaţdú správu pomocou tajného-súkromného kľúča, ktorý je uloţený v šifrovanej databáze.
