Bankový sektor v SR - kvantitatívne a kvalitatívne ukazovatele vývoja

(1)

Bankový sektor v SR - kvantitatívne a kvalitatívne ukazovatele vývoja

Bakalárska práca

Miroslava Sajanová apríl, 2012

(2)

zahraničná vysoká škola Banská Bystrica Katedra bankovníctva a poisťovníctva

Bankový sektor v SR – kvantitatívne a kvalitatívne ukazovatele vývoja

Banking Sector in Slovakia – Quantitative and Qualitative Indicators of Development

Bakalárska práca

Autor: Miroslava Sajanová

Bankový manažment

Vedúci práce: doc. Ing. Jana Kotlebová, PhD.

Banská Bystrica apríl, 2012

(3)

Vyhlásenie

Vyhlasujem, že som bakalársku prácu spracovala samostatne a s použitím uvedenej literatúry.

Svojím podpisom potvrdzujem, že odovzdaná elektronická verzia práce je identická s jej tlačenou verziou a som oboznámená so skutočnosťou, že sa práca bude archivovať v knižnici BIVŠ a ďalej bude sprístupnená tretím osobám prostredníctvom internej databázy elektronických vysokoškolských prác.

V Banskej Bystrici, 30.4.2012 Miroslava Sajanová

(4)

Poďakovanie

Touto cestou by som sa chcela poďakovať vedúcej bakalárskej práce doc. Ing. Jane Kotlebovej, PhD., za odborné konzultácie, cenné rady a usmerňovanie pri vypracovaní bakalárskej práce.

Miroslava Sajanová

(5)

Anotácia

SAJANOVÁ, Miroslava: Bankový sektor v SR – kvantitatívne a kvalitatívne ukazovatele vývoja. [Bakalárska práca]. Bankovní institut vysoká škola Praha, zahraničná vysoká škola Banská Bystrica. Katedra bankovníctva a poisťovníctva.

Vedúca práce: doc. Ing. Jana Kotlebová, PhD.Rok obhajoby: 2012. Počet strán - 53 . Cieľom záverečnej bakalárskej práce je analyzovať bankový sektor v SR, posúdiť jeho vývoj od roku 2000 s cieľom identifikovať zraniteľné miesta v súvislosti s aktuálnou finančnou krízou. V prvej kapitole vychádzame z definície banky ako finančného sprostredkovateľa v ekonomike, bankového systému ako takého.

V druhej kapitole približujeme kvantitatívne a kvalitatívne ukazovatele využívané pri hodnotení bánk. V tretej kapitole aplikujeme teoretické poznatky na podmienky SR - charakterizujeme a analyzujeme jej bankový sektor od roku 2000.

Osobitne venujeme pozornosť vplyvu hospodárskej a finančnej krízy na bankový sektor v SR.

Kľúčové slová: komerčná banka, bankový systém, finančné riadenie, kríza

Annotation

SAJANOVÁ, Miroslava: Banking Sector in Slovakia – Quantitative and Qualitative Indicators of Development. [Bachelor Thesis]. Banking Institute College Praha, Foreign University in Banská Bystrica. Department of Banking and Insurance.

Supervisor: Assoc. prof. Ing. Jana Kotlebová, PhD. Year of defense: 2012. Number of pages – 53 .

The goal of this bachelor thesis is to analyze the banking sector in SR, to judge its development since the year 2000 with the aim of the identification of the weak points in connection with the actual financial crisis. The first chapter we start from the definition of a bank as a financial intermediary in the economy, the banking system as such. In the second chapter we approach the quantitative and qualitative indicators used for bank ratings. In the third chapter we apply theoretical knowledge to the Slovak Republic, we characterize and analyze the banking sector since the year 2000. We particularly pay attention to the impact of the financial crisis on the banking sector in

(6)

Keywords: commercial bank, banking system, financial management, crisis

(7)

Obsah

Úvod 8

1. Štruktúra bankovej sústavy 10

1.1 Centrálna banka 12

1.2 Komerčné banky 13

1.2.1 Druhy komerčných bánk 17

2. Kvantitatívne a kvalitatívne ukazovatele využívané pri hodnotení bánk 21 2.1 Ukazovatele finančnej výkonnosti komerčnej banky 22

2.1.1 Ukazovatele štruktúry bilancie 23

2.1.2 Ukazovatele bankovej likvidity 24

2.1.3 Ukazovatele bankovej rentability 26

2.1.4 Ukazovatele produktivity 29

2.1.5 Ukazovatele kvality bankových aktív 30 2.1.6 Ukazovateľ kapitálovej primeranosti 30 2.1.7 Moderné ukazovatele finančnej výkonnosti 31

2.2 Vzťah ku klientom 34

3. Bankový systém SR 38

3.1 Vývoj bankového sektora od r. 2000 – 2008 40

3.2 Vývoj bankového sektora na Slovensku od roku 2009 – 2011 (po

prechode na euro) 45

Záver 48

Zoznam použitej literatúry 50

Zoznam obrázkov, grafov, schém a tabuliek 52

Zoznam skratiek a značiek 53

(8)

Úvod

Finančný trh prešiel za posledné desaťročie rozsiahlymi zmenami, pričom množstvo každodenných nových informácií prudko stúpa. Finančný systém sa skladá z jednotlivých stavebných kameňov, ktorými sú, finančné trhy, finančné inštitúcie a finančné nástroje. Finančný systém je pritom živý a relatívne zložitý komplex.

Súčasný svetový ekonomický i spoločenský vývoj je charakteristický dynamickými zmenami s výraznými integračnými prvkami, výrazným vplyvom informácií a informačných technológií na správanie jednotlivcov a podnikateľských skupín. Rastie finančná gramotnosť klientov finančného trhu, ktorá ovplyvňuje aj rozvoj bankového trhu.

Banky rozširujú svoju činnosť o nové aktivity, ktoré de facto spôsobujú, že už nepôsobia na úzko špecializovanom bankovom trhu, ale vstupujú do konkurencie s ďaľšími finančnými sprostredkovateľmi na trhu, čím sa ich činnosť univerzalizuje.

Tak, ako vznikajú nové riziká v ich činnosti, sa na druhej strane otvárajú aj nové možnosti ich diverzifikácie.

Do systému riadenia banky sa premieta vývoj vonkajšieho prostredia. Prejavuje sa rastúcim dôrazom na strategické i operatívne plánovanie, organizáciu obchodne prevádzkových procesov a spôsoby vnútornej komunikácie, riadenie vzťahov s klientmi, systém riadenia rizík, kontrolné procesy v banke a ochranu informácií.

Riadenie týchto oblastí má jediný integrovaný cieľ, ktorým je riadenie ziskovosti banky s ohľadom na podnikateľské riziká , očakávaným vývojom trhu a vzťahov s klientom.

K zmenám na svetových finančných trhoch prispievajú výraznou mierou globalizácia a liberalizácia svetovej ekonomiky, kedy dochádza k obrovským inovačným procesom, ktoré spôsobujú zmeny v teoretických názoroch resp. tradičnom chápaní niektorých finančných inštitúcií.

Spomedzi všetkých sektorov finančného trhu je bankový sektor oblasťou s najvyššou mierou regulácie.

Cieľom našej práce je analyzovať bankový sektor v SR a posúdiť jeho vývoj od roku 2000 s cieľom identifikovať zraniteľné miesta v súvislosti s aktuálnou finančnou krízou

(9)

Práca je obsiahnutá v troch hlavných kapitolách.

V prvej kapitole vychádzame z definície banky ako finančného sprostredkovateľa v ekonomike, bankového systému ako takého.

V druhej kapitole približujeme kvantitatívne a kvalitatívne ukazovatele využívané pri hodnotení bánk.

V tretej kapitole aplikujeme teoretické poznatky na podmienky SR - charakterizujeme a analyzujeme bankový sektor od roku 2000. Osobitne venujeme pozornosť vplyvu hospodárskej a finančnej krízy na bankový sektor v SR.

(10)

1. Štruktúra bankovej sústavy

Na označenie banky v eurozóne sa používa pojem úverová inštitúcia.

Obr. 1 Postavenie banky v ekonomickom systéme

Zdroj: Kračinovský, M. Zhodnotenie vývoja bankového sektora na Slovensku v období 2001 – 2007.

Konferencia: Národná a regionálna Ekonomika VII, Medzinárodné vedecko – výskumné projekty – výsledky, skúsenosti, previazanie na potreby praxe, 3. október 2008, Učebno - výcvikové zariadenie TU

„Bankovníctvo, ktorého súčasťou sú všetky bankové inštitúcie, patrí k jedným z najvýznamnejších odvetví národného hospodárstva. Umožňuje efektívne využívať dočasne voľné peňažné prostriedky všetkých hospodáriacich jednotiek a riešiť úverom prechodnú potrebu peňažných prostriedkov podnikov, jednotlivcov a ostatných organizácií, hospodárne vykonávať platobný styk tak vo vnútri hospodárstva, ako aj vo vzťahoch so zahraničnými subjektmi a poskytovať služby spojené s peňažným kapitálom.“¹

Usporiadanie bankového systému je determinované politickými a historickými aspektmi, zvyklosťami, tradíciami a ekonomickými špecifikami krajiny. Je súčasťou celkového národohospodárskeho systému krajiny.

Veľký význam majú komerčné banky, ktoré z pozície finančného sprostredkovateľa plnia dôležité funkcie spojené s refinancovaním deficitných subjektov a zhodnocovaním prostriedkov subjektov, ktoré disponujú ich prebytkom. Zvyšovanie náročnosti klientov, konsolidácia a liberalizácia trhu, vývoj nových technológií a rastúca konkurencia

1 KRAČINOVSKÝ, M. Zhodnotenie vývoja bankového sektora na Slovensku v období 2001 – 2007.

Konferencia: Národná a regionálna Ekonomika VII, Medzinárodné vedecko – výskumné projekty – výsledky, skúsenosti, previazanie na potreby praxe, 3. október 2008, Učebno - výcvikové zariadenie TU, Herľany. www3.ekf.tuke.sk/konfera2008/zbornik/files/prispevky/kracinovsky.pdf str. 407.

(11)

nevyhnutne vyvolávajú potrebu prehodnotenia prístupu bánk ku klientom a k trhu. Na druhej strane sa však banky musia zameriavať aj na interné procesy a nemenej dôležité je analyzovanie a monitorovanie ich finančnej situácie.

Banková sústava je vo väčšine štátov sveta dvojstupňová, tvoria ju centrálna banka a komerčné banky.

Obr. 2 Vzťahy medzi jednotlivými sektormi v spoločnosti

Zdroj: Prno, I.,Bankovníctvo.

1 – prijímanie zákonov a iných právnych noriem upravujúcich práva a zodpovednosť bankového sektora voči ostatným sektorom spoločnosti a nezávislosť centrálnej banky pri určovaní menovej politiky,

2 – menovanie vrcholných predstaviteľov centrálnej banky (guvernéra, viceguvernérov a členov bankovej rady) prípadne iných inštitúcií (napr. štátnych peňažných ústavov),

3 – koordinácia hospodárskej politiky a bankové služby vládnemu sektoru, 4 – platba daní, cla a pod.,

5 – určovanie pravidiel podnikania v bankovom sektore a vykonávanie dohľadu nad ich dodržiavaním, 6 – tvorba povinných minimálnych rezerv (PMR),

7 – obchodovanie medzi centrálnou a komerčnými bankami, 8 – prijímanie vkladov v bankách,

9 – poskytovanie úverov,

10 – sprostredkovanie platobného styku,

11 – členstvo v inštitúciách, úverov, obchody s cennými papiermi (CP) a i., 12 – poskytovanie a prijímanie vládnych úverov,

13 – obchodné vzťahy s bankmi iných štátov, 14 – obchodovanie so zahraničnou klientelou.²

Štruktúra bankovej sústavy môže byť aj trojstupňová, napr. v eurozóne ju tvoria ECB, národné centrálne banky a komerčné banky.

Podstatou bankového systému je súhrn všetkých bankových inštitúcií v danom štáte a usporiadanie vzťahov medzi nimi. Bankový systém z inštitucionálneho hľadiska je spojený s konkrétnymi bankami – centrálnou bankou, komerčnými bankami a ďalšími

2 PRNO, I. Bankovníctvo. Bratislava : vydavateľstvo IRIS, 2000. 188 s. ISBN 80-89018-12-2.

(12)

špecializovanými bankami. Z

spôsoby usporiadania vzťahov medzi bankov

Schéma č. 1 Dvojstupňový

1.1

“Centráln

významné úlohy devízovej

operáci inštitúciami.

nepriamych

Hlavným cieľom činnosti centrálnych bánk nie je zisk,

rast trhových cien akcií ). Cieľ je postavený na oveľa vyššej úrovni, ide o

zabezpečovanie cenovej alebo menovej stability, stability devízového kurzu, ekonomického rastu, vyrovnanej platobnej bilancie, stabilných úrokových sadzieb

Centrálna banka je zároveň srdcom bankovej sústavy, nakoľko od jej rozhodnutí závisí rozsah,

Okrem toho, že CB

dohľadu (vydáva licencie pre banky na výkon bankovej činnosti, kontroluje dodržiavanie stanovených podmienok podnikania bánk

inštancie.

3 BELÁS, J. a 80-969189

4 REVENDA, Z.

7261-

spôsoby usporiadania vzťahov medzi bankov Schéma č. 1 Dvojstupňový

Centrálna banka

Centrálna bank významné úlohy devízovej politiky, operáciami, bankov inštitúciami. Menová

nepriamych trhových nástrojov

Centrálna banka je zároveň srdcom bankovej sústavy, nakoľko od jej rozhodnutí závisí rozsah, podmienky, charakter činností komerčných bánk.

Okrem toho, že CB

dohľadu (vydáva licencie pre banky na výkon bankovej činnosti, kontroluje dodržiavanie stanovených podmienok podnikania bánk

inštancie. Komerčným bankám pomáha regulovať ich likviditu.

BELÁS, J. a kol.

969189-7-3.

REVENDA, Z. Peníze a -214-7.

spôsoby usporiadania vzťahov medzi bankov Schéma č. 1 Dvojstupňový

Centrálna banka

banka predstavuje menovú autoritu danej krajiny. Z významné úlohy - predovšetkým ide o

politiky, reguláci bankového systém

Menová politika je uskutočňovaná predovšetkým prostredníctvom trhových nástrojov

Centrálna banka je zároveň srdcom bankovej sústavy, nakoľko od jej rozhodnutí závisí podmienky, charakter činností komerčných bánk.

Okrem toho, že CB formuje základné podmienky na finančnom trhu, vystupuje ako orgán dohľadu (vydáva licencie pre banky na výkon bankovej činnosti, kontroluje dodržiavanie stanovených podmienok podnikania bánk

Komerčným bankám pomáha regulovať ich likviditu.

kol. Manažment komerčnej banky

Peníze a zlato. Praha : vydavateľstvo MANAGEMENT PRESS, 2010.

špecializovanými bankami. Z funkčného hľadiska sú pre bankový systém ch spôsoby usporiadania vzťahov medzi bankov

Schéma č. 1 Dvojstupňový bankový

Centrálna banka

predstavuje menovú autoritu danej krajiny. Z redovšetkým ide o

reguláciu a dohľad

systému, reprezentáciu štátu pred medzinárodnými finančnými politika je uskutočňovaná predovšetkým prostredníctvom trhových nástrojov.” ⁴

formuje základné podmienky na finančnom trhu, vystupuje ako orgán dohľadu (vydáva licencie pre banky na výkon bankovej činnosti, kontroluje dodržiavanie stanovených podmienok podnikania bánk

Manažment komerčnej banky

. Praha : vydavateľstvo MANAGEMENT PRESS, 2010.

funkčného hľadiska sú pre bankový systém ch spôsoby usporiadania vzťahov medzi bankovými inštitúciami v

sektor

predstavuje menovú autoritu danej krajiny. Z redovšetkým ide o emisiu hotovostný

dohľad nad bankami, dozor nad

u, reprezentáciu štátu pred medzinárodnými finančnými politika je uskutočňovaná predovšetkým prostredníctvom Hlavným cieľom činnosti centrálnych bánk nie je zisk,

formuje základné podmienky na finančnom trhu, vystupuje ako orgán dohľadu (vydáva licencie pre banky na výkon bankovej činnosti, kontroluje dodržiavanie stanovených podmienok podnikania bánk), zároveň pôsobí ako veriteľ poslednej

Manažment komerčnej banky. Trenčín : vydavateľstvo GC. TECH, 2007.

funkčného hľadiska sú pre bankový systém ch mi inštitúciami v

predstavuje menovú autoritu danej krajiny. Z hotovostných

nad bankami, dozor nad

u, reprezentáciu štátu pred medzinárodnými finančnými politika je uskutočňovaná predovšetkým prostredníctvom Hlavným cieľom činnosti centrálnych bánk nie je zisk, (ani u

formuje základné podmienky na finančnom trhu, vystupuje ako orgán dohľadu (vydáva licencie pre banky na výkon bankovej činnosti, kontroluje dodržiavanie ), zároveň pôsobí ako veriteľ poslednej Komerčným bankám pomáha regulovať ich likviditu.

. Trenčín : vydavateľstvo GC. TECH, 2007.

funkčného hľadiska sú pre bankový systém ch mi inštitúciami v danej ekonomike.

predstavuje menovú autoritu danej krajiny. Zabezpečuj ch peňazí, v

nad bankami, dozor nad platobnými

u, reprezentáciu štátu pred medzinárodnými finančnými politika je uskutočňovaná predovšetkým prostredníctvom

ani u akciových centrálnych bánk rast trhových cien akcií ). Cieľ je postavený na oveľa vyššej úrovni, ide o

Centrálna banka je zároveň srdcom bankovej sústavy, nakoľko od jej rozhodnutí závisí formuje základné podmienky na finančnom trhu, vystupuje ako orgán dohľadu (vydáva licencie pre banky na výkon bankovej činnosti, kontroluje dodržiavanie ), zároveň pôsobí ako veriteľ poslednej Komerčným bankám pomáha regulovať ich likviditu.

. Trenčín : vydavateľstvo GC. TECH, 2007.

funkčného hľadiska sú pre bankový systém charakteristické danej ekonomike.³

abezpečuje viaceré , výkon menovej

ými a zúčtovac u, reprezentáciu štátu pred medzinárodnými finančnými politika je uskutočňovaná predovšetkým prostredníctvom

akciových centrálnych bánk rast trhových cien akcií ). Cieľ je postavený na oveľa vyššej úrovni, ide o efe zabezpečovanie cenovej alebo menovej stability, stability devízového kurzu, ekonomického rastu, vyrovnanej platobnej bilancie, stabilných úrokových sadzieb.

Centrálna banka je zároveň srdcom bankovej sústavy, nakoľko od jej rozhodnutí závisí formuje základné podmienky na finančnom trhu, vystupuje ako orgán dohľadu (vydáva licencie pre banky na výkon bankovej činnosti, kontroluje dodržiavanie ), zároveň pôsobí ako veriteľ poslednej

. Trenčín : vydavateľstvo GC. TECH, 2007. s. 9. ISBN 978 . Praha : vydavateľstvo MANAGEMENT PRESS, 2010. s. 25. ISBN 978

arakteristické

viaceré menovej a zúčtovacími u, reprezentáciu štátu pred medzinárodnými finančnými politika je uskutočňovaná predovšetkým prostredníctvom akciových centrálnych bánk efektívne zabezpečovanie cenovej alebo menovej stability, stability devízového kurzu, Centrálna banka je zároveň srdcom bankovej sústavy, nakoľko od jej rozhodnutí závisí formuje základné podmienky na finančnom trhu, vystupuje ako orgán dohľadu (vydáva licencie pre banky na výkon bankovej činnosti, kontroluje dodržiavanie ), zároveň pôsobí ako veriteľ poslednej

s. 9. ISBN 978- 25. ISBN 978-80-

(13)

Prepojenie medzi centrálnou bankou a komerčnými bankami je viditeľné najmä cez systém povinných minimálnych rezerv.

„Bilancie bánk sú vzájomne prepojené prostredníctvom systému rezerv bankovej sústavy. Systém rezerv nie je vhodné stotožňovať len s povinnými minimálnymi rezervami, lebo ho chápeme širšie ako objem zdrojov v bankovej sústave, ktoré sa potenciálne môžu využívať napríklad na úvery v komerčných bankách.“⁵

Obr. 3 Prepojenie bilancií bánk prostredníctvom systému rezerv bankovej sústavy

Centrálna banka Komerčná banka

Aktíva Pasíva Aktíva Pasíva

1. Úvery komerčným bankám

2. Štátne cenné papiere

3. Zahraničné aktíva

1. Hotovostné obeživo

Rezervy

1.Pokladničná hotovosť

2.Poskytnuté úvery 3.Investície

4.Majetok Rezervy

1.Vlastné zdroje 2.Cudzie zdroje - od centrálnej banky - od iných bánk - vklady vkladateľov - zdroje získané emisiou CP - ostatné zdroje

Zdroj: vlastné spracovanie autorky

1.2 Komerčné banky

„Banku môžeme charakterizovať ako finančného sprostredkovateľa, ktorého hlavnou činnosťou je sprostredkovanie pohybu finančných prostriedkov medzi jednotlivými ekonomickými subjektmi. Komerčná banka ako sprostredkovateľ nakupuje relatívne voľné peňažné prostriedky od subjektov, ktoré ich majú relatívne prebytok a predávajú ich subjektom, ktoré ich majú relatívne nedostatok.“⁶

„Komerčná banka predstavuje podnikateľský subjekt, ktorý má isté špecifiká vo svojej podnikateľskej činnosti. V porovnaní s inými podnikateľskými subjektmi má osobitný predmet podnikateľskej činnosti, ktorým sú peniaze. Banka vykonáva zber

5 BEŇOVÁ, E. a kolektív. Financie a mena. Bratislava : vydavateľstvo IURA EDITION, 2007. s. 236. ISBN 978-80-8078-142-2.

6 HORVÁTOVÁ, E. a kol. Operácie komerčných bánk. Bratislava : vydavatelstvo EKONÓM, 2010. s. 69.

ISBN 978-80-225-2928-0.

(14)

vkladov od jednotlivých ekonomických subjektov (podniky, štát, obyvateľstvo), poskytuje úvery týmto ekonomickým subjektom a vykonáva mimobilančné transakcie.“⁷

Základné aktivity banky možno znázorniť nasledovne:

KLIENT (peniaze) BANKA KLIENT (peniaze)_

Vklady BANKA Úvery_

Polouček definuje komerčnú banku prioritne vo vzťahu k vykonávaným aktivitám a sektoru, v ktorom uskutočňuje svoje obchody s klientmi. „Bežná a jednoduchá definícia bánk vychádza z toho, že banky sú finančné inštitúcie, ktoré prijímajú depozitá a poskytujú úvery.“⁸

„Banky sú začleňované do skupiny finančných sprostredkovateľov, teda subjektov, ktoré na ziskovom princípe realizujú tok finančných prostriedkov medzi ekonomickými subjektmi. Základnou formou bankového sprostredkovania je prijímanie vkladov od ekonomických subjektov a ich alokácie vo forme bankových úverov.“⁹

Zákon o bankách (č.483/2001 Z.z.) definuje obchodnú banku nasledovne: „banka je právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky založená ako akciová spoločnosť, ktorá prijíma vklady a poskytuje úvery a ktorá má na výkon činností udelené bankové povolenie. Iná právna forma banky sa zakazuje.

Banka môže ďalej vykonávať:

1. platobný styk a zúčtovanie

2. poskytovanie investičných služieb

3. obchodovanie na vlastný účet alebo na účet klienta na peňažnom a kapitálovom trhu

4. správu pohľadávok a cenných papierov klienta a s tým súvisiace poradenstvo 5. poskytovanie záruk, akreditívov

6. vydávanie a správu platobných prostriedkov

7. poskytovanie poradenských služieb v oblasti podnikania

7 BELÁS, J. a kol. Manažment komerčnej banky. Trenčín : vydavateľstvo GC. TECH, 2007. s. 57. ISBN 978- 80-969189-7-3.

8 BELÁS, J. – DEMJAN, V. Finančné riadenie komerčnej banky. Žilina: vydavateľstvo GEORG, 2009. s. 6.

ISBN 978-80-99401-06-2.

9 KAŠPAROVSKÁ, V. a kol. Řizení obchodných bánk – vybrané kapitoly. Praha : C. H. Beck, 2006. s. 1.

ISBN 80-7179-381-7.

(15)

8. vydávanie cenných papierov 9. finančné sprostredkovanie

10. uloženie cenných papierov a prenájom bezpečnostných schránok 11. poskytovanie bankových informácií

12. hypotekárne obchody 13. funkciu depozitára

14. spracovanie bankoviek, mincí a pamätných peňazí“¹⁰.

Komerčná banka je špecifický podnikateľský subjekt, ktorý podniká s cudzími peňažnými prostriedkami. Za pasívne operácie komerčných bánk sa považuje prijímanie vkladov a za aktívne operácie poskytovanie úverov. Výška vlastného kapitálu banky sa na celkovej bilančnej sume, na strane pasív, pohybuje v rozmedzí od cca 2 % do 9 %.

Z hľadiska kvalitatívneho má veľký význam, z kvantitatívneho je zanedbateľná.

Cudzí kapitál má vysoký stupeň dôležitosti, a komerčné banky ho predávajú vo forme aktívnych operácií.

„Komerčné banky predstavujú podnikateľské subjekty, ktoré sú zamerané na obchodovanie s kapitálom v peňažnej forme. Banky poskytujú rôznym ekonomickým subjektom rozličné služby. Tieto služby predstavujú vynaloženie užitočnej práce a zahŕňajú sa do produktívnej činnosti, a preto je bankovníctvo často označované ako bankový priemysel a jednotlivé druhy činnosti bánk sa nazývajú bankové produkty. Silná konkurencia iných finančných inštitúcií, ale i samotných komerčných bánk stimuluje dnes banky k nepretržitému zdokonaľovaniu týchto produktov. Vypracovanie rozmanitých marketingových stratégií a práca s klientom sú základom úspechu každej komerčnej banky.

Preto aj oblasti bankového manažmentu a marketingu sa venuje dnes veľká pozornosť.“¹¹ Komerčná banka ako špecifický podnikateľský subjekt má v porovnaní s inými podnikateľskými subjektmi špecifické črty a osobitosti. Jej základným cieľom je dosahovať zisk pri dodržiavaní zásad stability a bezpečnosti z hľadiska rizík bankového podnikania. Odlišuje sa nasledovnými skutočnosťami:

- Produkty banky majú peňažný charakter, ako napr. účet, úsporný vklad, výherná vkladná knižka, účty stavebného sporenia, spotrebiteľské úvery, hypotekárne úvery

10 BELÁS, J. a kol. Manažment komerčnej banky. Trenčín : vydavateľstvo GC. TECH, 2007. s. 45. ISBN 978-80-969189-7-3.

11 BELÁS, J. – DEMJAN, V. Finančné riadenie komerčnej banky. Žilina : vydavateľstvo GEORG, 2009. s. 6.

ISBN 978-80-99401-06-2.

(16)

a pod. Banky teda „nakupujú a predávajú“ peniaze s rôznymi podmienkami a tieto operácie sú produktmi bánk.

- Cudzie prostriedky predstavujú prevažnú väčšinu peňazí, s ktorými podnikajú banky. Spája sa tým vyššia náchylnosť podstupovať neprimerané podnikateľské riziká. Každá banka má vlastný kapitál, ktorý vkladajú akcionári alebo zakladatelia, často však predstavuje menej než 5% všetkých zdrojov bánk.

- Zdrojom zisku komerčnej banky je najmä rozdiel medzi úrokmi, ktoré banka inkasuje z úverov, a úrokmi, ktoré platí z vkladov. Vo veľkej miere v súčasnosti tvoria zisk bánk neúrokové zdroje z rôznych poplatkov, ktoré im platia klienti, napríklad za vedenie účtu, za realizáciu platieb, výbery prostriedkov a pod.

Špecifické črty bankového podnikania súvisia aj s prístupom k regulovaniu podnikania v bankovníctve. Banka podniká v prevažnej miere s cudzími peniazmi, regulovanie bankovníctva je v záujme zachovania stability a efektívnosti bankového sektora, ako aj v záujme ochrany záujmov vkladateľov a veriteľov. Regulovanie sa týka aj vstupu do odvetvia a obmedzenia činnosti bánk v dôsledku zavedenia nútenej správy alebo odňatia bankovej licencie.

Výhradnou právomocou bánk je prijímanie vkladov a poskytovanie úverov, iné finančné inštitúcie nesmú zhromažďovať vklady a poskytovať úvery.¹²

Banky majú až okolo 95% cudzích zdrojov, to zdôvodňuje prísnejší dohľad, prísnejšie pravidlá a vyššiu mieru regulácie bankového podnikania.

Banky plnia rôzne funkcie. Za štandardné funkcie sa označujú:

- finančné sprostredkovanie – banky ho uskutočňujú na ziskovom princípe.

Znamená, že kapitál umiestňujú tam, kde prináša (pri danej miere rizika) najvyššie zhodnotenie, kde je jeho umiestnenie najefektívnejšie;

- tvorbu bezhotovostných peňazí – okrem centrálnej banky môžu vytvárať aj komerčné banky. Emitovať hotovostné peniaze môže len centrálna banka;

- uskutočňovanie bezhotovostného platobného styku – komerčné banky tým, že vedú účty pre veľký počet svojich klientov, môžu uskutočňovať vzájomné platby prostredníctvom účtov, bez toho, aby boli potrebné hotovostné peniaze.

12 BEŇOVÁ, E. a kolektív. Financie a mena. Bratislava : vydavateľstvo IURA EDITION, 2007. s. 242.

ISBN 978-80-8078-142-2.

(17)

„Vo svojom vývoji banky začali vytvárať rôzne investičné nástroje, ako aj poskytovať služby, ktoré súvisia s nákupom a predajom týchto nástrojov. Vytvára sa tak špecializované investičné bankovníctvo poskytujúce rôzne špecializované služby.

Investičné bankovníctvo zahŕňa všetky transakcie s cennými papiermi, s finančnými derivátmi s ostatnými nástrojmi, s ktorými sa obchoduje v rámci finančných trhov. Medzi hlavné činnosti investičných bánk patria predovšetkým emisné obchody, vlastné a sprostredkovateľské obchody s investičnými nástrojmi, úschova a správa investičných nástrojov a akvizícia emitentov investičných nástrojov. Hlavným zdrojom zisku komerčných bánk je úrokový rozdiel medzi aktívnymi a pasívnymi obchodmi, v prípade investičných bánk je hlavným zdrojom zisku predovšetkým sprostredkovateľská provízia za poskytnuté služby a rozdiel medzi nákupným a predajným kurzom cenných papierov.

Okrem týchto činností poskytujú banky ďalšie špecializované služby ako hypotekárne bankovníctvo, správa portfóliových aktív, lízing, faktoring a forfaiting, finančné poradenstvo, zabezpečujú platobný styk a pod.“¹³

V moderných trhových ekonomikách banky vykonávajú rozličné funkcie, ktorých šírka je väčšia oproti podmienkam centrálne plánovanej ekonomiky, ale ich základnými funkciami zostávajú predovšetkým finančné sprostredkovanie, emisia bezhotovostných peňazí a vykonávanie bezhotovostného platobného styku.¹⁴

1.2.1 Druhy komerčných bánk

Komerčné banky môžeme členiť podľa týchto kritérií:

1. podľa rozsahu činností 2. podľa vlastníctva 3. podľa pôvodu kapitálu

1. podľa rozsahu činností členíme banky na:

a) univerzálne – orientujú sa na poskytovanie všetkých druhov produktov finančného trhu. Ide o banky s rozhodujúcim postavením na trhu.

b) špecializované – tieto banky majú lepšie možnosti získať silné postavenie na trhu v oblasti svojej špecializácie. Ich nevýhodou je koncentrácia rizika a vyššie nároky na vykonávanie bankového dohľadu v úzkej oblasti špecializácie.

13 CHOVANCOVÁ, B a kol. Finančný trh. Bratislava : vydavateľstvo IURA EDITION, 2006. s.18-19. ISBN 80-8078-089-7-4.

14 GRÚŇ, L. Bankovníctvo a poisťovníctvo. Bratislava : vydavateľstvo EUROUNION, 2001. s. 19. ISBN 80- 88984-25-4.

(18)

Špecializácia bánk sa môže orientovať na určité typy produktov a operácie, skupiny klientov, na určitú fázu sprostredkovania a na geografickú oblasť.

Osobitný prípad rozlíšenia bánk predstavuje oddelenie investičného bankovníctva od univerzálneho bankovníctva. K činnosti investičného bankovníctva patria emisné operácie bánk, operácie s cennými papiermi, výkon funkcie depozitára, depotné operácie, činnosti spojené s fúziami, akvizíciami, realizácia majetkových podielov a vkladov, účasti v konzorciách. V dôsledku rozličných prístupov regulačných orgánov k začleneniu investičného bankovníctva sa sformovali nasledovné základné modely bankových sústav:¹⁵

Tab. 1 Modely bankových sústav Model bankovej sústavy Charakteristika modelu 1. model univerzálneho

bankovníctva

- banky môžu vykonávať operácie tradičného obchodného bankovníctva, ako aj operácie investičného bankovníctva - model pripúšťa určitú mieru špecializácie bánk

- univerzálne bankovníctvo prevláda v Európe 2. model oddeleného

bankovníctva

- model predpokladá prísne oddelenie investičného bankovníctva od komerčného bankovníctva

- model prevládal v USA (Glassov-Steagalov zákon nepripúšťal, aby jedna banková inštitúcia vykonávala operácie komerčného a zároveň investičného bankovníctva)

3. model zmiešaného bankovníctva

- model predpokladá čiastočné oddelenie investičného bankovníctva od komerčného bankovníctva

- nedostatkom modelu je, že nie je možno postaviť „čínsky múr“ v rámci jednej inštitúcie

- model sa formuje v prostredí, kde legislatíva obmedzuje výkon investičného bankovníctva, vyžaduje napríklad oddelenú analytickú evidenciu jednotlivých operácií, zákaz zneužívania informácií o klientoch pri obchodovaní banky na vlastný a cudzí účet.

Zdroj: Beňová E.

2. podľa vlastníctva rozlišujeme:

a) štátne banky – ide o banky, ktoré sú vo vlastníctve štátu. Sú zakladané s úmyslom presadiť svoje záujmy v oblastiach, ktoré nie sú príťažlivé pre súkromný sektor,

b) družstevné banky – fungujú na princípoch družstevného podielového vlastníctva,

15 BEŇOVÁ, E. a kolektív. Financie a mena. Bratislava : vydavateľstvo IURA EDITION, 2007. s. 239 – 241. ISBN 978-80-8078-142-2.

(19)

c) súkromné banky – ide o akciové spoločnosti.

3. podľa pôvodu kapitálu členíme komerčné banky na: domáce a zahraničné banky, ktoré môžu ponúkať svoje služby prostredníctvom pobočky zahraničnej banky, dcérskej spoločnosti, reprezentácie, alebo ďalších foriem cezhraničného poskytovania bankových a finančných služieb v rámci Európskej únie.

„Banky môžu z hľadiska organizácie pôsobiť v podobe nasledovných bankových úradov:

a) korešpondetské banky – peňažné inštitúcie si navzájom vymenia tzv. kontrolné dokumenty (výročná správa, sadzobník poplatkov, podpisové vzory, swiftový, autentifikačný kľúč), na základe ktorých sa môže realizovať výmena korešpondencie bez zneužitia. Pri voľbe korešpondentskej banky sa rozhoduje na základe postavenia banky v domovskej (alebo aj v cudzej) krajine, k akej skupine patrí (podľa zamerania činnosti), aká je jej efektivita z hľadiska služieb, ktoré ponúka, a aké poplatky určuje za poskytnuté služby a pod.

b) reprezentácie – Nejde o podnikateľský subjekt, nemôže prijímať vklady, poúkať úvery, ani prikázať materskej banke úverovať, alebo obchodovať s cennými papiermi, ani realizovať platobný styk, resp. investovať na euromenovom trhu. Ich základnou funkciou je poskytovať informácie, poradenstvo, pomáhať získavať miestne kontakty pre klienta materskej banky, a tak zabezpečiť možnosť umiestnenia investícií budúcich potenciálnych klientov. Sú často bilingválne, t.j. zamestnancami môžu byť aj miestni občania, ktorí sú pravdepodobne lepšími poradcami, lebo poznajú miestne pomery.

c) Pobočky – sú právnou a organizačnou časťou materskej banky. Majú k dispozícii zdroje materskej banky a vlastný miestny úrad. Ich aktíva a pasíva sú vlastne aktívami a pasívami materskej banky. Poskytujú všetky služby v mene materskej banky.

d) Dcérske spoločnosti – sú to samostatné podnikateľské subjekty s vlastným kapitálom a samostatným účtovníctvom, sčasti alebo zväčša vlastnené zahraničnou materskou bankou, ktorá vedie všeobecné bankové obchody. Ide o miestnu banku, ktorej limity sú založené na vlastnom akciovom kapitáli.

e) Afilácie – ide o miestne podnikateľské subjekty sčasti vlastnené zahraničnou materskou bankou, ale nie sú ňou nevyhnutne kontrolované. Môžu mať miestne, ale

(20)

aj zahraničné vlastníctvo, môže ísť o novootvorenú, alebo o miestnu banku, v ktorej zahraničná banka odkúpila časť. Výhoda vyplýva zo spoločného podniku s rôznym pôvodom kapitáluz národného hľadiska.

a) Offshore banky - operujú ako pobočky alebo dcérske spoločnosti materskej banky.

Výhoda spočíva v tom, že nie sú predmetom bankovej regulácie hostiteľskej krajiny, napr. nízka tvorba povinných minimálnych rezerv, nepovinná ochrana vkladov, nízke dane, prísne bankové tajomstvo. Základnou úlohou je prijímať vklady a poskytovať úvery v inej mene, než je mena hostiteľskej krajiny.“¹⁶

16 KOTLEBOVÁ, J., CHOVANCOVÁ, B. Medzinárodné finančné centrá – zmeny v globálnej finančnej architektúre. Bratislava : vydavateľstvo IURA EDITION, 2010. s. 58 – 62. ISBN 978-80-8078-299-3.

(21)

2. Kvantitatívne a kvalitatívne ukazovatele využívané pri hodnotení bánk

Rôznymi metódami, ukazovateľmi, resp. prístupmi môže byť meraná výkonnosť komerčnej banky. Najdôležitejšími sú ukazovatele finančnej výkonnosti banky (zisk, rentabilita, RORAC), pretože v syntetickej podobe vyjadrujú súčasnú výkonnosť (kvalitu) danej banky vo vzťahu k vloženému kapitálu, resp. vo vzťahu k rizikovosti bankových obchodov.

„Porovnávanie výkonnosti jednotlivých obchodných bánk smeruje k dosahovaniu ich vyššej výkonnosti v budúcom období. Riadenie výkonnosti komerčnej banky predstavuje významnú oblasť, ktorá je v centre pozornosti finančného riadenia.

Správne nastavenie kritérií je predpokladom úspešného procesu pre porovnávanie ukazovateľov. Kritéria, ich stanovenie, stanovenie hierarchie kritérií, nastavenie váhy jednotlivých kritérií vychádza z podstaty bankového podnikania a je v kompetencii príslušnej banky.“¹⁷ K aktuálnym prístupom merania výkonnosti a konkurencieschopnosti bánk patria:

a) balanced scorecard – predstavuje prístup k meraniu výkonnosti a konkurencieschopnosti komerčných bánk, ktorý je založený na zisťovaní a hodnotení finančných a nefinančných cieľov a ich vzájomných vzťahov. Tento prístup reaguje na nízku mieru vypovedacej schopnosti finančných ukazovateľov (zisk, ROE, ROA, atď.). Základnými oblasťami sú:

- finančná – meria a hodnotí súhrnné finančné ukazovatele komerčnej banky (ROE, ROA) a parciálne finančné ukazovatele (úroková marža, prevádzková marža atď.), ktoré v peňažnej forme exaktným spôsobom vyjadrujú minulú a súčasnú výkonnosť banky.

- klientska – komerčná banka definuje kritéria a parametre vo vzťahu k spokojnosti a ziskovosti existujúcich klientov, resp. k získaniu nových klientov, významným determinantom je kvalita bankových produktov a služieb.

- interných procesov – ide o proces optimalizácie troch faktorov (čas potrebný na proces, kvalita procesu a náklady procesu), pričom uvedená oblasť

17 BELÁS, J. – DEMJAN, V. Finančné riadenie komerčnej banky. Žilina : vydavateľstvo GEORG, 2009. s.

30 - 32. ISBN 978-80-99401-06-2.

(22)

prostredníctvom implementácie relevantných faktorov môže znamenať značnú konkurenčnú výhodu pre konkrétnu komerčnú banku.

- - učenia sa a rastu – identifikujú sa potreby, nastavia ciele a kritéria pre rast kvality bankového personálu a oblasť IT, vzhľadom na charakter bankového podnikania je táto oblasť mimoriadne významná, pretože úspešnosť komerčnej banky je determinovaná činnosťou personálu v pobočkovej sieti.

b) benchmarking – je to komplex aktivít zameraný na porovnávanie produktov, procesov, metód a výsledkov vlastnej banky s relevantnými konkurentmi na trhu.

Predstavuje permanentnú aktivitu bankového manažmentu. Pravidelne sa porovnáva kvalita vlastných produktov s konkurenciou, cenové parametre produktov, segmentačné aktivity a ďalšie faktory, ktoré determinujú výkonnosť banky. Cieľom tohto procesu porovnávania je rast vlastnej výkonnosti a konkurencieschopnosti na základe porovnávania s konkurentmi, analýzy kľúčových determinantov rastu vlastnej výkonnosti a ich budúcej tvorivej implementácie do manažérskych aktivít.

c) finančná analýza – vyjadruje exaktnú metódu hodnotenia pomerových ukazovateľov bankovej výkonnosti a konkurencieschopnosti, ktoré boli dosiahnuté v minulom období. Má isté obmedzenia, pretože vychádza z účtovných podkladov, ktoré zachytávajú v peňažnej forme minulé procesy a ich výsledky. Ukazovatele finančnej analýzy sa rozdeľujú na:

- ukazovatele štruktúry bilancie - ukazovatele bankovej likvidity - ukazovatele bankovej rentability - ukazovatele produktivity

- ukazovatele kvality bankových aktív - kapitálová primeranosť

- hodnota akcie.¹⁸

2.1 Ukazovatele finančnej výkonnosti komerčnej banky

Ukazovatele finančnej výkonnosti:

- vychádzajú zo stratégie komerčnej banky,

18 KAŠPAROVSKÁ, V. a kol. Řizení obchodných bánk – vybrané kapitoly. Praha : C. H. Beck, 2006. s. 16 – 26. ISBN 80-7179-381-7.

(23)

- vyjadrujú mieru zhodnocovania majetku akcionárov, - majú finančnú podstatu,

- komplexne zachytávajú finančné procesy v banke,

- sú vhodnými ukazovateľmi výkonnosti banky.

Na základe týchto kritérií sa môžu definovať nasledovné najdôležitejšie ukazovatele finančnej výkonnosti komerčnej banky:

a) zisk – je nevyhnutný, nie však postačujúci predpoklad finančnej výkonnosti banky, pretože výška zisku v absolútnom vyjadrení iba vypovedá o tom, že banka má vyššie výnosy než náklady a neberie do úvahy ďalšie finančné parametre banky, b) rentabilita vlastného kapitálu a rentabilita aktív banky

c) rentabilita ekonomického kapitálu (napr. RORAC – návratnosť rizikovo upraveného kapitálu).¹⁹

2.1.1 Ukazovatele štruktúry bilancie

Prvá fáza finančnej analýzy by mala poskytnúť celkový rámcový obraz o bilančnej rovnováhe a podnikateľskom zameraní banky, ktorý vychádza zo štruktúry bilancie banky. Položky bilancie sú spravidla agregované do skupín podľa typu pohľadávok z aktív a záväzkov z pasív a podľa ich likvidity. Význam ukazovateľov štruktúry bilancie spočíva v tom, že:

- umožňujú porovnávať banky s približne rovnakým zameraním, čo zvyšuje vypovedajúcu schopnosť a objektivitu ostatných skupín ukazovateľov a

- určujú mieru rovnováhy medzi jednotlivými zložkami aktív a pasív, a majú tak význam z hľadiska zaistenia likvidity banky. ²⁰

K používaným ukazovateľom štruktúry patrí pomerový ukazovateľ vyjadrujúci podiel úverových pohľadávok na celkových aktívach.

ú ľ á č é í x 100

Ukazovateľ sa ďalej môže špecifikovať na menšie ukazovatele podľa časového charakteru úverových pohľadávok, podľa typu klientov či odvetví. Okrem toho, že indikuje

32 - 33. ISBN 978-80-99401-06-2.

20 KAŠPAROVSKÁ, V. a kol. Řízení obchodních bánk. Praha : vydavateľstvo C. H. BECK, 2006. s. 27 - 28.

ISBN 80-7179-381-7.

(24)

podnikateľské zameranie banky, je taktiež aj významným ukazovateľom miery koncentrácie určitého typu úverových pohľadávok v portfóliu banky a tým indikátorom rizika plynúceho z koncentrácie investícií.

Podobne konštruované sú ukazovatele na strane pasív, medzi základné z nich patrí ukazovateľ zachytávajúci podiel záväzkov k nebankovým klientom na celkových pasívach.

áä č é í x 100

„Na strane pasív tak možno tvoriť aj ďalšie ukazovatele štruktúry ako napr.

záväzky voči bankám k celkovým pasívam, záväzky z dlhových cenných papierov k celkovým pasívam atď.

Modifikáciou týchto ukazovateľov štruktúry sú ukazovatele založené na porovnávaní jednotlivých typov úverových pohľadávok na celkových úverových pohľadávkach banky, alebo na porovnávaní jednotlivých typov bankových záväzkov na celkových cudzích zdrojoch.

Vo finančnej analýze využitie ukazovateľov štruktúry bilancie je významné, pretože umožňuje indikovať podnikateľské zameranie banky a tým dosiahnuť vyššiu objektivitu pri medzibankovom porovnávaní a ďalej v tom, že umožňuje zistiť mieru koncentrácie bankového portfólia a odhaliť tak prípadné riziko z koncentrácie.“²¹

2.1.2 Ukazovatele bankovej likvidity

Súčasťou štruktúry bilancie sú aj ukazovatele vypovedajúce o štruktúre aktív a pasív z hľadiska ich likvidnosti.

Tab. 2 Zjednodušená štruktúra bilancie banky²²

Aktíva Pasíva

1. Pokladničná hotovosť 1. Záväzky voči bankám 2. Vklady v centrálnej banke 2. Záväzky voči klientom

3. Štátne pokladničné poukážky 3. Záväzky z dlhodobých cenných a poukážky centrálnej banky papierov

4. Pohľadávky za banky 4. Rezervy

21 Tamže

22 KAŠPAROVSKÁ, V. a kol. Řízení obchodních bánk. Praha : vydavateľstvo C. H. BECK, 2006. s. 4. ISBN 80-7179-381-7.

(25)

5. Pohľadávky za klientov 5. Ostatné pasíva

6. Cenné papiere 6. Podriadený dlh

7. Majetkové účasti 7. Základný kapitál

8. Dlhodobý hmotný a nehmotný 8. Kapitálové fondy

majetok 9. Rezervné fondy a ostatné fondy

9. Pohľadávky zo zapísaného základného zo zisku

kapitálu 10. Emisné ážio

10. Ostatné aktíva 11. Nerozdelený zisk z predchádzajúcich

období

Z tabuľky je zrejmé, že časť svojho majetku môže banka použiť k vyrovnaniu záväzkov bez toho, aby výrazne ohrozila svoju činnosť a to je dôvodom, prečo banka uvedené typy aktív vo svojom majetku drží. Sú to tzv. likvidné aktíva. K ukazovateľom, ktoré vyjadrujú mieru platobnej schopnosti banky možno zaradiť ukazovateľ okamžitej likvidity:

! " é í

ž é áä x 100

Medzi vysoko likvidné aktíva patria - pokladničná hotovosť banky,

- vklady v centrálnej banke tvorené povinnými minimálnymi rezervami a dobrovoľnými rezervami,

- neterminované vklady v iných bankách (nostro účty).

Ide o finančné prostriedky, ktoré má obchodná banka okamžite k dispozícii.

K okamžite splatným záväzkom zaraďujeme neterminované primárne vklady klientov, prípadne okamžité splatné záväzky iným bankám.

Ďalším prakticky využívaným ukazovateľom je ukazovateľ bežnej likvidity:

!$ ! é í

%á $é áä x 100

Ukazovateľ vyjadruje, do akej miery existuje rovnováha medzi likvidnými aktívami a krátkodobými záväzkami banky.²³

23 KAŠPAROVSKÁ, V. a kol. Řízení obchodních bánk. Praha : vydavateľstvo C. H. BECK, 2006. S. 29.

ISBN 80-7179-381-7.

(26)

Charakter krátkodobých záväzkov majú všetky záväzky banky splatné v určitom krátkodobom časovom horizonte, t.j. záväzky voči nebankovým klientom, bankám a ostatným veriteľom.

Uvedené ukazovatele likvidity založené na súvahových položkách sú stavovou veličinou k určitému okamžiku, nevyjadrujú platobnú schopnosť banky v priebehu určitého obdobia

2.1.3 Ukazovatele bankovej rentability

"Rentabilitou sa rozumie ako efektívne sú zhodnocované prostriedky akcionárov a vkladateľov (vložený vlastný a cudzí kapitál).

Ukazovatele rentability vypovedajú o výslednom efekte (ziskovosti) vložených peňazí pri uskutočňovaní komerčných aktivít banky.²⁴ Táto skupina ukazovateľov sa orientuje na analýzu dosiahnutého hospodárskeho výsledku banky a vypovedá o vzťahu medzi výsledkami hospodárenia banky a vloženými vlastnými zdrojmi či aktívami, a tiež vyjadruje mieru zhodnotenia prostriedkov vložených akcionármi banky (vlastné zdroje) alebo zobrazuje schopnosť bankového managementu zhodnotiť zverené zdroje (celkové aktíva).

Zisk komerčnej banky vo svojej absolútnej hodnote nevypovedá o tom, či dosiahnutý zisk je nadpriemerný, priemerný alebo podpriemerný vo vzťahu k ostatným parametrom banky.

Obr. 4 Vzťah rentability komerčnej banky k ostatným ukazovateľom finančnej výkonnosti

Zdroj: Belás, J.

56. ISBN 978-80-99401-06-2.

(27)

Rentabilita komerčnej banky sa meria pomerovými finančnými ukazovateľmi, podobne ako vo výrobných podnikoch. Tieto ukazovatele dokážu presnejšie a objektívnejšie informovať o celkovej výkonnosti banky, sú zdrojom vzácnych informácií pre akcionárov banky, manažment a odbornú verejnosť. Základnými ukazovateľmi rentability sú:

1. rentabilita aktív (ROA – return on assets)

&'( čistý zisk celkové aktíva

Vyjadruje podiel čistého zisku na celkových aktívach spoločnosti, resp. 1 euro aktív komerčnej banky prináša x centov čistého zisku. Je dôležitý pre manažment banky, pretože hodnotí jeho kvalitu prostredníctvom hodnotenia výnosovosti bilancie banky.

2. Rentabilita vlastného kapitálu (ROE – return on equity capital) – podiel čistého zisku na vlastnom kapitáli banky:

&'5 čistý zisk vlastný kapitál Je významný pre akcionárov banky ²⁵

„Pri ich konštrukcii možno vychádzať z rôznych úrovní bankového zisku (zisk z bežnej obchodnej činnosti, zisk pred zdanením, čistý zisk po zdanení).

Ide o ukazovatele syntetického typu, pretože v sebe zahŕňajú kombinovaný vplyv ďalších ukazovateľov ako sú ukazovatele produktivity, intenzity atď.

Na ich základe možno zisťovať príčiny daného stavu, resp. definovať slabé a silné stránky v ekonomickej činnosti banky.

Pri interpretácii ROE je treba myslieť na určité obmedzenia ukazovateľa, pretože jeho význam nemožno absolutizovať, teda sa domnievať, že jeho vypovedajúca hodnota je vždy lepšia než napr. hodnota jeho jednotlivej zložky“.²⁶

Ukazovatele ROA a ROE spolu úzko súvisia. ROE môžeme vyjadriť pomocou ROA a finančnej páky nasledovne:²⁷

&'5 /á /í 9 í/á &'( 9 !:

kde:

56. ISBN 978-80-99401-06-2.

26 KAŠPAROVSKÁ, V. a kol. Řízení obchodních bánk. Praha : vydavateľstvo C. H. Beck, 2006. S. 30. ISBN 80-7179-381-7.

58. ISBN 978-80-99401-06-2.

(28)

LM – finančná páka predstavuje pomer aktív ku vlastnému kapitálu (LM)

„Výška ROE závisí od veľkosti ROA a finančnej páky. Ak chce banka dosiahnuť rovnaké ROE pri poklese ROA znamená to potrebu zvýšiť zapojenie cudzieho kapitálu pri nezmenenej výške vlastného kapitálu (zvýšiť finančnú páku), v tejto situácií banka vlastne dosahuje nižšiu rentabilitu aktív, ktorú kompenzuje vyššou mierou zapojenia cudzích zdrojov, ktorá sa transformuje do vyššieho objemu celkových aktív, tento prístup môže naraziť na bariéru kapitálovej primeranosti.“

ROA v banke znamená, že na dosiahnutie rovnakej úrovne ROE potrebuje nižšiu hodnotu cudzích zdrojov, ktorá sa transformuje do nižšieho objemu celkových aktív.

Oba ukazovatele predstavujú integrované ukazovatele finančnej výkonnosti komerčnej banky, ktoré banka vypočíta na základe veľkého počtu uskutočnených obchodov so svojimi klientmi, cena pre klienta je do značnej miery determinovaná konkurenciou (možnosť rozdielov v cene je minimálna) a preto je rentabilita banky úzko spätá s meraním a oceňovaním rizika bankových obchodov.

Hodnota ROA je vyjadrená v percentách niekoľkonásobne menšia než hodnota ROE, čo vyplýva zo vzorca na výpočet jednotlivých ukazovateľov.

Keďže ROE vychádza z ročného zisku, nie je schopný postihnúť finančné dopady rozhodnutí, ktoré sa týkajú viacerých období.

Druhým problémom pri interpretácii ROE je skutočnosť, že v sebe nezachytáva riziká, ktoré banka pri svojej podnikateľskej činnosti podstupuje. Zvýšenie ROE je možné dosiahnuť rastom zisku za cenu neprimeraných podnikateľských rizík, alebo znížením hodnoty vlastného kapitálu ku ktorému je zisk viazaný, no z dlhodobého hľadiska sú oba spôsoby neúnosné, pretože môže dôjsť k podkapitalizovaniu banky. Pri interpretácii ROE je vhodné dať jeho stav a vývoj vždy do kontextu s vývojom rizikovosti bankových investícií.

Problémom súvisiacim s interpretáciou ROE je aj situácia, kedy je tento ukazovateľ využitý ako meradlo pre porovnávanie výkonnosti investícií akcionárov, keďže ROE vždy vychádza z účtovnej hodnoty kapitálu banky a účtovná hodnota kapitálu sa obvykle a niekedy pomerne výrazne líši od trhovej hodnoty kapitálu banky, je teda pre akcionárov tá trhová hodnota významnejšia, pretože vo vzťahu k zisku meria aktuálnu výnosnosť ich akcií. ²⁸

65 – 66. ISBN 978-80-99401-06-2.

(29)

Ukazovatele bankovej likvidity a rentability sú významné, pretože vypovedajú o miere naplnenia základných podnikateľských cieľov banky súvisiacich s hľadaním optima medzi maximalizáciou zisku na strane jednej a nutnosťou pokryť svoje záväzky na strane druhej.

2.1.4 Ukazovatele produktivity

Ide o skupinu ukazovateľov odrážajúcich kvalitu manažérskeho riadenia banky.

V tejto kategórii je možné využiť ukazovateľ celkovej produktivity, ktorým je obvykle dosiahnutý zisk na bankového zamestnanca:²⁹

č ý í

%%ý %číý č x 100

Alebo vo vyjadrení:

í

%%ý %číý č x 100

Mimo hodnotových ukazovateľov možno využiť aj objemové ukazovatele produktivity ako sú objemy úverov či depozít na bankového zamestnanca:

ú $; % ý ú%

%%ý %číý č x 100

$; úý í

%%ý %číý č x 100

Vo vzájomnej súvislosti s ukazovateľmi produktivity je vhodné posúdiť stav a vývoj ukazovateľov nákladovej intenzity, ktoré sa obvykle vyjadrujú v priemernej výške mzdových či celkových nákladov na zamestnanca banky.

< % á á

%%ý %číý č x 100

< é á

%%ý %číý č x 100

Ukazovatele bankovej produktivity sú vyjadrením kvality manažérskeho riadenia banky. Vývoj týchto ukazovateľov indikuje efektívnosť využitia bankových zdrojov.

V súčasnosti ide o významný ukazovateľ konkurencieschopnosti banky.

29 KAŠPAROVSKÁ, V. a kol. Řízení obchodních bánk. Praha : vydavateľstvo C. H. BECK, 2006. s.31.

ISBN 80-7179-381-7.

(30)

2.1.5 Ukazovatele kvality bankových aktív

Obvykle porovnávajú objem vytvorených rezerv a opravných položiek k základni, z ktorej sú tvorené. Platí, že tvorba opravných položiek súvisí vždy s očakávanou stratou z pohľadávky.

K ukazovateľom kvality aktív patrí:

= %é ž ú%

é ú%é ľ á č x 100

= é %é ú%é ľ á é ú%é ľ á č x 100

= %é ú%é ľ á

é ú%é ľ á č x 100

Posudzovanie týchto ukazovateľov v časovom rade vypovedá o zmene kvality úverového portfólia banky.

V niektorých prípadoch sa do tejto skupiny priraďuje aj ukazovateľ vyjadrujúci podiel bankových rizikovo vážených aktív na celkových aktívach:

=% % ážé í é í x 100

Ukazovatele kvality bankových aktív vypovedajú o rizikovosti bankového portfólia a dôležitý je ich vývoj v časovom rade. ³⁰

2.1.6 Ukazovateľ kapitálovej primeranosti

„Vyjadruje vzťah medzi skutočnou výškou kapitálu banky a jeho požadovanou výškou vzhľadom k rizikovosti bankového portfólia. Cieľom je zaistiť dostatočnú výšku bankového kapitálu ako zdroja ku krytiu strát a zabrániť tak prenosu strát na bankového veriteľa. Ukazovateľ kapitálovej primeranosti je sledovaný orgánmi dohľadu a je bankami pravidelne zverejňovaný. Pri jeho interpretácii je vždy potrebné vychádzať z požiadavky určitej rovnováhy medzi výnosnosťou bankového podnikania a jeho bezpečnosťou.

Ukazovatele kapitálovej primeranosti sú zjednotené v medzinárodnom meradle.

Najvýznamnejším ukazovateľom je tzv. Cooke - Ratio (capital assets ratio) definovaný ako pomer kapitálu k súčtu tzv. rizikovo – vážených aktív a úverových mimosúvahových položiek. „

30 KAŠPAROVSKÁ, V. a kol. Řízení obchodních bánk. Praha : vydavateľstvo C. H. BECK, 2006. s. 32 – 34.

ISBN 80-7179-381-7.

(31)

>(& =á

&"( ? Ú5

Pričom: CAR (capital assets ratio) – koeficient kapitálovej primeranosti RVA – rizikovo vážené aktíva

ÚEPP – úverové ekvivalenty podsúvahových položiek

Výška kapitálovej primeranosti závisí priamo úmerne od výšky kapitálu a nepriamo úmerne od výšky rizikovo vážených aktív a mimosúvahových položiek.

Minimálna kapitálová primeranosť v podmienkach SR od konca roka 2011 by mala byť podľa rozhodnutia regulačných orgánov 9%, pričom meranie rizika pri využití externého ratingového hodnotenia rizikových váh a interného hodnotenia bánk zároveň aj využitia štatistických modelov platí nasledovný vzťah:

>(& á 9% ý á

é % ážé í ý á

&"Ú( ? 'C& ? ''& D 100

kde: RVÚA – rizikovo vážené úverové aktíva OTR – objem trhového rizika

OOR – objem operačného rizika³¹

Banka môže výšku kapitálovej primeranosti ovplyvniť (zvýšiť ju) dvojakým spôsobom:

1. buď zvýšením kapitálu, alebo

2. znížením objemu rizikovo – vážených aktív.

„Na základe ukazovateľa kapitálová primeranosť nie je možné presne, z kvalitatívneho hľadiska posúdiť úroveň tej ktorej banky. Platí to predovšetkým pri porovnávaní bánk v medzinárodnom meradle a za dlhšie časové obdobie. Dôvodom je skutočnosť, že metodiky výpočtu uvedeného ukazovateľa sa často menia a nedochádza k presnej časovej koordinácii pri ich zavedení do metodiky výpočtu.“³²

2.1.8 Moderné ukazovatele finančnej výkonnosti

Pri hodnotení výkonnosti sa vychádza z dvoch prístupov :

31 BELÁS, J. a kol. Management komerčných bánk, bankových obchodov a operácií. Žilina: vydavateľstvo GEORG, 2010. s. 302, ISBN 978-80-89401-18-5.

32 HORVÁTOVÁ, E. a kol. Operácie komerčných bánk. Bratislava : Ekonomická univerzita.

Národohospodárska fakulta. Vydavateľstvo EKONÓM, 2010. s. 172-174. ISBN 978-80-225-2928-0.

(32)

1. externý pohľad – znamená, že sa banka porovnáva s výkonnosťou ostatných komerčných bánk v štandardnom systéme ukazovateľov ako sú trhová cena akcie, ROE, veľkosť bilancie, kvalita aktív, ROA, pomer úverov ku vkladom, rast aktív v porovnaní s rastom HDP a pod.

2. interný pohľad – vychádza z iných ukazovateľov, ktoré sú determinované tesnou závislosťou zisku a rizika v bankovom podnikaní, nositeľom informácie nie je účtovníctvo banky a tieto informácie majú dôverný charakter.

EVA (Economic Value Added) je najčastejším používaným ukazovateľom výkonnosti podniku, ktorým sa meria, ako daný podnik (banka) za sledované obdobie zvýšil alebo znížil hodnotu podniku pre jeho vlastníkov.

Používa sa v nasledovných oblastiach:

- meranie výkonnosti podniku, - hodnotenie investičných projektov, - odmeňovanie manažérov,

- oceňovanie podnikov a akvizícií.

Táto ekonomická pridaná hodnota predstavuje vo svojej podstate ekonomický zisk, ktorý vytvorí podnik po zaplatení všetkých nákladov vrátane všetkých nákladov na vlastný a cudzí kapitál.³³

5"( <'(C E F(>> 9 >

kde:

NOPAT (Net Operating Profit After Taxes) – predstavuje zisk z hlavnej činnosti po zdanení

C (Capital) – kapitál viazaný v hlavných činnostiach podniku

WACC (Weighted Average Costs of Capital) – priemerné vážené náklady kapitálu Ukazovateľ EVA definuje štyri základné cesty zvýšenia výkonnosti podniku:³⁴ - zvýšiť zisk,

- zvýšiť tržby, - znížiť kapitál, - riadiť riziko.

71 - 73. ISBN 978-80-99401-06-2.

34 PAVELKOVÁ, D., KNÁPKOVÁ, A. Výkonnost podniku z pohledu finančního manažera. Praha : Linde, 2005. s. 105

(33)

5ý G5"(H E <á á 9 5ý á

Tento ukazovateľ umožňuje analyzovať nositeľa ekonomického zisku a vypovedá o vnútornej výkonnosti banky. V prípade, ak je ekonomický zisk väčší ako 0 dochádza k zvýšeniu hodnoty banky pre akcionárov.

Dve hlavné záujmové skupiny vystupujú v procese manažmentu kapitálu. Regulátor preferuje kapitálovú primeranosť (KP) a akcionári banky sledujú predovšetkým výnos kapitálu (ROE). Obe sú naplnené vtedy, ak sa komerčná banka bude snažiť o maximalizáciu zisku pri minimalizácii rizika.

= Kapitál

Riziko 9 0,099 ROE Zisk Kapitál

Po úprave dostaneme Zisk/Riziko x 0,09 = RORAC

&'&(> /5ý á

Komerčné banky vychádzajú z dvoch nasledovných ukazovateľov, ktoré sa používajú pri hodnotení svojej výkonnosti:

a) RORWA (Return On Risk Weighted Assets) – návratnosť rizikovo vážených aktív b) RORAC (Return On Risk Adjusted Capital) – návratnosť rizikovo upraveného

kapitálu. Je modernejší a komplexný ukazovateľ pre riadenie ziskovosti komerčnej banky, pretože abstrahuje od výšky rizikových aktív, meria rentabilitu ekonomického kapitálu a vypovedá o tom, aká je návratnosť vloženého kapitálu do podnikania v súvislosti s podstupovanými rizikami.