Bankovní institut vysoká škola Praha zahraničná vysoká škola Banská Bystrica

Bankovní institut vysoká škola Praha zahraničná vysoká škola Banská Bystrica Katedra bankovníctva a poisťovníctva

Cena bankových sluţieb komerčných bánk

Bakalárska práca

Autor: Silvia Koišová

Bankovní manaţment

Vedúci práce: Ing. Viktória Vargová, PhD.

Banská Bystrica 2011

Anotácia

KOIŠOVÁ, Silvia: Ceny bankových sluţieb komerčných bánk. [Bakalárska práca].

Bankovní institute Vysoká škola Praha, zahraničná vysoká škola Banská Bystrica. Katedra bankovníctva a poisťovníctva. 2011. Vedúci práce: Ing. Viktória Vargová, PhD.

V našej bakalárskej práci „Ceny bankových sluţieb komerčných bánk“ sa zaoberáme rôznorodosťou cien vo vybraných bankách. Zaoberáme sa s klasifikáciou bankového produktu. Ďalej rozoberáme význam ceny z hľadiska klienta a zvlášť z hľadiska banky. Uvádzame jednotlivé formy a špecifiká cien bankových produktov a sluţieb. Výšku úrokov a poplatkov u vybraných produktov v jednotlivých bankách.

Kľúčové slová: cena, cena bankových sluţieb, úrok, ziskovosť.

Annotation

KOIŠOVÁ, Silvia: Price of banking serviceses in commercial banks. [Bachelor´s work]. Institute of Banking College Prague, Foreign University Banská Bystrica, The Department of Banking and Insurance, 2011. Advisor: Ing. Viktória Vargová, PhD.

In our thesis "The prices of banking services, commercial banks' dealing with diversity in the prices of selected banks. We deal with the classification of banking product. Next, we discuss the importance of price in terms of client and particularly in terms of the bank. Here are the various forms and the specific prices of banking products and services. Amount of interest and fees on selected products in individual banks.

Key words: price, price of bank serviceses, interest rate, profit.

Poďakovanie

Týmto by som chcela poďakovať vedúcej bakalárskej práce Ing. Viktórii Vargovej, PhD., za odborné vedenie, metodologickú pomoc a cenné rady, ktoré mi poskytla pri písaní mojej bakalárskej práci.

Vyhlásenie

Vyhlasujem, ţe som bakalársku prácu spracovala samostatne a s pouţitím uvedenej literatúry.

Svojím podpisom potvrdzujem, ţe odovzdaná elektronická verzia práce je identická s jej tlačenou verziou som oboznámená so skutočnosťou, ţe sa práca bude archivovať v kniţnici BIVŠ a ďalej bude sprístupnená tretím osobám prostredníctvom internej databázy elektronických vysokoškolských prác.

V Banskej Bystrici dňa ...

meno a priezvisko autora

Obsah

Úvod ... 7

1. Cena bankových sluţieb komerčných bánk ... 8

1.1. Cena bankových produktov ako súčasť marketingového mixu ... 8

1.2. Produkt ... 10

1.3. Cena ... 13

1.3.1. Druhy cien bankových produktov ... 14

1.3.2. Faktory ovplyvňujúcu tvorbu cien ... 16

1.3.3. Cenová politika a taktika ... 18

1.4. Výnosy bankovej činnosti ... 19

1.4.1. Ostatné výnosy ... 21

1.4.2. Provízia ... 21

1.5. Úrok ... 22

1.5.1. Bankový úrok ... 23

1.5.2. Očakávaná inflácia a úrok ... 25

1.5.3. Úroková miera a úroková sadzba ... 26

1.5.4. Časová štruktúra úrokovej miery ... 28

2. Ceny bankových produktov v bankovom sektore SR ... 31

2.1. Ziskovosť bankového sektora ... 31

2.2. Vývoj medzibankových úrokových sadzieb ... 35

2.3. Úrok ako cena za poţičiavanie peňazí ... 38

2.4. Význam a vývoj primárnych vkladov ... 42

2.5. Úrokové sadzby termínovaných vkladov vo vybraných bankách ... 46

3. Význam poplatkov v štruktúre výnosov komerčných bánk ... 49

3.1. Vyčíslenie nákladov/ RPMN ... 51

Záver ... 54

Zoznam obrázkov

Obrázok 2.: Delenie výnosov bánk ... 16

Zoznam tabuliek

Tabuľka 1.: Bilancia komerčnej banky ... 7

Tabuľka 2 : Úrokové sadzby ECB... 36

Tabuľka 3: Hypotekárne úvery ... 39

Tabuľka 4 : Termínovaný vklad a internetový termínovaný vklad VÚB ... 46

Tabuľka 5 : Termínovaný vklad VÚB Banka ... 47

Tabuľka 6 : Termínovaný vklad ČSOB ... 47

Tabuľka 7 : Termínovaný vklad Slovenská sporiteľňa ... 48

Tabuľka 8: Hospodárske výsledky bánk ... 50

Tabuľka 9: Náklady bánk ... 51

Tabuľka 10: Príklad ... 52

Zoznam grafov

Graf 2: Hlavné poloţky ziskovosti (mil. EUR) ... 33

Graf 3: Čisté úrokové rozpätie v jednotlivých segmentoch ... 34

Graf 4: Štruktúra úrokovej sadzby ... 35

Graf 5: Úrokové sadzby EURIBOR ... 36

Graf 6: Úrokové sadzby na domácom medzibankovom trhu ... 37

Graf 7 : Úrokové sadzby na nové úvery na bývanie... 38

Graf 8 : Podieľ jednotlivých fixácií úrokovej sadzby z úverov na nehnuteľnosti (%) ... 41

Graf 9: Vývoj úrokových sadzieb z úverov na nehnuteľnosti na Slovensku a v eurozóne a trhových sadzieb ... 42

Graf 10: Vklady domácnosti v bankovom sektore ... 43

Graf 11: Porovnanie skutočnej a modelovanej výšky úrokových sadzieb na stav vkladov domácností ... 44

Graf 12: Trhové podiely bánk na stave vkladov obyvateľstva ... 45

Úvod

Cieľom našej práce je poukázať na druhy cien uplatňovaných bankami a stanoviť ich funkciu pri rozhodovaní klientov. Načrtnúť vývoj úrokových sadzieb ako ceny vybraných produktov. Rozobrať faktory ovplyvňujúce cenotvorbu pri rozhodovaní výšky úrokových sadzieb. V komparatívnej analýze opísať konkrétne faktory vybraných bánk v Slovenskej Republike.

V prvej kapitole našej práci sme sa zameriavali na dôleţitosť marketingového mixu, ktorého súčasťou je aj cena. Komerčné banky poskytujú finančné sluţby resp.

produkty, kde cena je rozhodujúcim premenným pre klienta pri výbere finančnej inštitúcie. Rozobrali sme rôzne formy cien bankových produktov. Zamerali sme sa na faktory ovplyvňujúce cenotvorbu. Cenové ciele komerčnej banky napĺňa cenová politika.

Pri analýze bankových výnosov sme vybrali najdôleţitejšiu zloţku, a to úrok. Zadefinovali sme, čo znamená pre banku úrok a jeho základné formy.

V druhej časti našej bakalárskej práce sme na základe analýz NBS rozobrali ziskovosť bankového sektora Slovenskej Republiky. Označili sme najdôleţitejšie oblasti pri vývoji ziskovosti a znázornili sme dôleţitosť čistých úrokových výnosov. Na výšku úrokov majú veľký vplyv aj medzibankové úrokové sadzby. Pre väčšiu transparentnosť vývoja úrokových sadzieb sme vybrali konkrétny produkt, hypotekárny úver. Na danom produkte sme poukázali na rozdiel v úročení slovenských a európskych hypoték.

Dôsledkom pohybu trhových sadzieb je, ţe banky v krajinách eurozóny majú zväčša menej vkladov ako úverov. Na základe, čoho sme si analyzovali úrokové sadzby termínovaných vkladov aj u vybraných bankách.

V tretej kapitole sa zaoberáme významom poplatkov, ktoré sú tieţ cenou bankových produktov a sluţieb a majú významné postavenie v štruktúre výnosov komerčných bánk. Ďalej sa zaoberáme s vyčíslením RPMN, čo predstavuje celkové náklady spojené s úverom alebo pôţičkou. Klientovi umoţňuje jednoducho porovnať jednotlivé ponuky vo vybraných bankách.

1. Cena bankových sluţieb komerčných bánk

Medzi výrobkami a sluţbami je rozdielna marketingová politika. V bankovníctve je cena poskytnutých sluţieb veľmi podobná a niekedy rovnaká pre rozličné banky. Z toho vyplýva, ţe marketingový mix sluţieb je veľmi zloţitý.

Banky poskytujú svoje produkty pre obyvateľstvo, podniky a štát. Široká škála produktov vyţaduje zmiešanú cenovú stratégiu. Cenotvorbu bánk ovplyvňujú interné aj externé faktory. Deficitný sektor je ochotný zaplatiť potrebnú sumu s úrokmi, ak môţe hneď uspokojiť svoje potreby zo získanej peňaţnej hodnoty. Okrem úroku poznáme aj ďalšie druhy cien bankových produktov. Na základe toho s akou operáciou súvisia môţeme ich zaradiť medzi výnosy alebo náklady.

Úrok je jedným z najdôleţitejších foriem cien v bankovníctve. Úroky znamenajú pre prebytkový sektor ekonomiky výnosovú poloţku, lebo bez odmeny by sa nikto nechcel vzdať svojich voľných finančných prostriedkov.

1.1. Cena bankových produktov ako súčasť marketingového mixu

Finančná inštitúcia rozhoduje o stratégii trhovej pozície, potom určí detaily marketingového mixu, ktoré pomáhajú pri dosiahnutí vytýčených krátkodobých a dlhodobých cieľov. Vplyv nástrojov je odlišný, tak v miere ako aj v rýchlosti ich pouţitia, preto je dôleţité správne načasovanie a zosúladenie (Medveď J. a Kováčová Z., 2003, s. 87).

„Marketingový mix sa definuje ako súbor kontrolovateľných marketingových veličín, ktoré finančná inštitúcia spája do určitého celku, aby vyvolala ţelanú reakciu v cieľovom trhu.“ Pri realizácií stratégií a stanovení cieľov je dôleţité opierať sa o štyri základné nástroje marketingu, ktoré sú označované ako „štyri P“: produkt, cena, podpora predaja, miesto. Z určitých vlastností sluţieb (nemateriálna povaha, neoddeliteľnosť, variabilita a neskladovateľnosť) vyplýva hlavný rozdiel medzi marketingovým mixom pre produkt a marketingovým mixom pre sluţbu.

V súčasnosti, keď sa marketingové techniky rozšírili na sektor sluţieb, vznikol rozšírený marketingový mix (Medveď J. a Kováčová Z., 2003, s 87) so 7P:

Product -produkt,

Price -cena,

Place -miesto (distribúcia), Promotion -propagácia (komunikácia), Personnel -personál,

Process -proces,

Physical evidence -fyzické prostredie.

Banky svoje produkty môţu prispôsobovať potrebám klientov lepšie, ak pouţívajú všetky prostriedky marketingového mixu. Manaţment banky aplikuje tieto nástroje marketingového mixu pri realizácií svojich krátkodobých i dlhodobých zámerov. Kaţdá banka preformuluje 7P podľa vlastných potrieb.

Marketingová politika je rozdielna v oblasti výrobkov aj sluţieb. V prípade hmotného produktu bude najdôleţitejší produkt, pretoţe obsahuje práve jeho odlišné vlastnosti. Premenná cena zohráva strategickú úlohu, kým propagácia a distribúcia sú normálnou súčasťou celého procesu.

U sluţieb nemusí byť cena alebo ich charakter, to čím sa líšia od konkurenčnej ponuky. V bankovníctve produkty a ich ceny sú podobné, a preto sú ľahko napodobiteľné.

Z toho vyplýva, ţe dočasné výhody plynúce z inovácie nie je moţné ochrániť na dlhšiu dobu (Medveď J. a Kováčová Z., 2003, s. 88).

Súčasťou marketingového mixu sú ostatné premenné, ktoré hrajú strategickú úlohu pri dosahovaní odlišnosti produktov banky: propagácia, distribúcia, personál, proces a fyzické prostredie. Marketingový mix sluţieb je variabilnejší a zloţitejší ako marketingový mix produktov, preto ho zamestnanci formulujú bez pravidiel. V úspešnosti predaja sluţieb zohráva veľkú úlohu odbornosť a spôsobilosť zamestnanca a prístup ku klientovi.

Marketingový mix sa tvorí pre kaţdý segment trhu a pre kaţdý produkt osobitne.

Marketingový mix nie je statický.

Je optimálny v okamihu svojho vzniku, ale starne spolu s produktom. Musí sa zosúladiť tak, aby sa (Korauš A., 2000, 154):

 dosiahol optimálny účinok v rámci marketingovej stratégie,

 dosiahla nákladovo najvhodnejšia kombinácia,

 jednotlivé nástroje marketingu vzájomne „nerušili“ alebo nevylučovali.

1.2. Produkt

„Úspech na trhu má najčastejšie ten, kto dokáţe včas odhadnúť potreby ľudí, ktorí nevedia, čo potrebujú (Medveď J. a Kováčová Z., 2003, s 89).“ Banky si pri výbere poskytovaných produktov zakladajú efektívnosť fungovania finančnej inštitúcie.

Produktom (Korauš A., 2000, s. 103) si klient uspokojí svoje potreby, poţiadavky a ţelania. Produkt je prvou premennou, ktorú treba zadefinovať v marketingovom mixe.

Má svoj ţivotný cyklus: vzniká, rastie, dosiahne zrelosť a zaniká. Klient pri výbere finančnej inštitúcie, ktoré poskytujú rovnaké produkty zohľadňuje nasledovné premenné – cena, propagácia alebo distribúcia. Marketing pomáha k tomu, aby banky vyvíjali taký produkt, ktorý je niečím výnimočný a dostane sa do povedomia zákazníka.

Klasifikácia bankových produktov a bilancia

Produkty moţno klasifikovať z pohľadu tvorby marketingovej stratégie, ktorá má (Korauš A., 2000, s. 154) význam v klasifikácii bankových produktov podľa ich miesta v bilancii banky.

Bankové operácie zahŕňajú sluţby a produkty, ktoré banky poskytujú pre podniky, obyvateľstvo, štát a iné peňaţné ústavy. Tradične členíme produkty podľa bilancie komerčnej banky, ale v praxi sa viac vyuţíva členenie bankových sluţieb podľa skupín klientov, ktorým sú sluţby adresované. Pre klientov sa pripravujú „balíčky finančných sluţieb“ (Zimková E., 2009, s. 199).

Tabuľka 1.: Bilancia komerčnej banky

Pasívne Aktívne Ostatné

Vklady Pokladničné a medzibankové operácie

Platobný styk a zúčtovanie

Pôţičky Úvery Devízové operácie

Vklady na poţiadanie Operácie na finančnom trhu Zmenárenské operácie Termínované vklady Ostatné finančné operácie Obchodovanie s cennými

papiermi

Úsporné vklady Faktoring

Depozitné certifikáty Forfaiting

Bankové obligácie Leasing

Úvery a pôţičky od iných bánk (tzv. sekundárne

zdroje)

Úschovné operácie

Porad. Sluţby

(Zdroj: vlastné spracovanie podľa Medveď J. a Kováčová Z., 2003, s. 90)

Cudzí kapitál získava banka pasívnymi operáciami od ekonomickej verejnosti prostredníctvom celej škály vkladov a pôţičiek. Vlastný kapitál takto by mal byť doplnený s cudzím kapitálom.

Vyuţitie zdrojov je náplňou aktívnych bankových činností. Spravidla sa za aktívne operácie povaţujú:

 úverové operácie a

 investičné činnosti bánk.

Úverové operácie sa z hľadiska času členia najčastejšie na krátkodobé, strednodobé a dlhodobé. Komerčné banky uprednostňujú investičné činnosti z toho vyplýva, ţe podstatnú časť aktívnych operácií bánk tvoria operácie s cennými papiermi (Petrjánošová B., s.15 in Medveď J. a Kováčová Z., 2003, s. 91).

Medzi ostatné činnosti bánk patrí poradenstvo, čo neustále zvyšuje jeho význam v samotnej ponuke. Pre klienta je dôleţitá kvalita a vlastnosti produktu, ako aj nástroje odlíšenia od (Medveď J. a Kováčová Z., 2003, s. 91) konkurencie. „niečo malé navyše“

predstavuje niečo viac neţ očakávaný produkt. Je to malá pozornosť k produktu alebo určitý bonus, ktorý klient vopred neočakával.

Potenciálny produkt je všetko nové, čo môţe (Ďaďo J., Kiráľová A., 1994, s. 95-97) byť pre klienta atraktívne. Zahŕňa všetky moţné pridané vlastnosti a zmeny produktu, ktoré prinesú klientovi ďalší úţitok. ¹

Pri hodnotení produktového portfólia je potrebné analyzovať aj schopnosť jednotlivých produktov prispôsobiť sa potrebám klientovi. Rýchlosť prispôsobenia je rôzna. Na vzťahy klienta s bankou vplývajú produkty banky. Z tohto pohľadu môţeme pozorovať (Kita J., 2002, s. 11) výskyt týchto prípadov:

 Produkty, ktoré sa najrýchlejšie prispôsobujú poţiadavkám klientov, sú základné produkty (napr. vklady). Ich ponuka sa vyznačuje rozmanitosťou druhov, nevyţaduje však špeciálne náklady a od klienta nevyţaduje špeciálne podmienky.

Tieto produkty poskytujú všetky banky a klienti môţu ukončiť vzťah kedykoľvek.

 Dostatočne rýchlo sa potrebám klientov prispôsobujú produkty, ktoré sa z obchodného hľadiska v marketingu označujú ako „hviezdy“. Tvoria jadro ponuky banky. Sú všeobecne dostupné a predsa príťaţlivé svojimi charakteristikami a kvalitou. Tieto produkty umoţňujú banke diferencovať sa od iných bánk. Spája sa s nimi imidţ banky. V očiach klientov prezentujú výhody, ktoré banka ponúka.

 Pomalšie sa potrebám klientov prispôsobujú produkty, ktoré vystupujú k jadru bankovej ponuky ako komplementárne. Ich pozícia je daná veľkosťou dopytu po tých to produktoch ich špecializáciou a inými vlastnosťami.

 Produkty, ktoré sa vyznačujú najpomalším prispôsobovaním sa potrebám klientov, avšak hneď ako si ich klient osvojí, má ich vyuţívanie trvalý charakter. Sú to produkty, s vyuţívaním ktorých sú spojené technické, administratívne, právne a iné špecifické poţiadavky. Sú výsledkom dlhodobých vzťahov medzi bankou a klientom.

1 Príklad (Medveď J. a Kováčová Z., 2003, s 91): Všeobecným produktom môţe byť napríklad beţný účet, ktorý je základným druhom bankového produktu a poskytujú ho všetky komerčné banky. Očakávaným produktom v praxi môţe byť napr. zasielanie výpisov z účtu. Klient povaţuje za samozrejmosť, ţe ho banka bude pravidelne informovať o stave na jeho účte. Je to produkt, ktorým napĺňame očakávania klienta. „niečo malé navyše“ predstavuje napríklad poskytovanie papierového vrecka pri výbere vyššej sumy hotovosti. Niečo, čo klient neočakával a my mu to poskytneme.

1.3. Cena

Jedným dôleţitým marketingovým nástrojom je cena. Pre klienta je cena peňaţným vyjadrením hodnoty, ktorú musí vzdať za produkt. V širšom chápaní predstavuje cena sumu hodnôt, ktorú spotrebitelia vymieňajú za prospech z vlastníctva alebo pouţívania produktu (Medveď J. a Kováčová Z., 2003, s. 105), resp. sluţby.

Cena sa v bankách povaţuje za významný prvok marketingového mixu. Cenová politika sa rozhoduje o výške nákladov a výnosov finančnej inštitúcie. Kým ostatné premenné znamenajú pre finančnú inštitúciu náklady, cena predstavuje výnosovú poloţku.

Cenová politika banky môţe plniť (Korauš A., 2000, s. 104) niekoľko úloh. Vhodnou cenovou politikou je moţné pôsobiť:

 expanzívne – na získavanie ďalších nových klientov,

 stabilizačne – na udrţanie si existujúcich klientov,

 selektívne – na výber zaujímavých a vyradene nezaujímavých klientov.

Cenové rozhodnutia musia byť v súlade s celkovou marketingovou stratégiou produktu, hodnotou a kvalitou sluţieb, imidţom, majú vplyv na všetky kroky v oblasti ponuky a marketingu.

Cena bankových produktov

Za hlavný cieľ cenovej politiky banky moţno povaţovať stanovenie takých cien bankových produktov(Medveď J. a Kováčová Z., 2003, s. 105), ktoré by:

 znamenali dostatočnú likviditu banky,

 udrţali, eventuálne zlepšili konkurenčné postavenie na bankovom trhu v porovnaní s ostatnými bankami, resp. inými inštitúciami poskytujúcimi rovnaké produkty,

 odráţali nákladovosť banky a jej útvarov spojených s daným produktom (prípadne aţ nákladovosť jednotlivých produktov), jej kapacitné, kapitálové, likvidné a iné moţnosti.

1.3.1. Druhy cien bankových produktov

Cena sa obvykle určuje v peňaţnej mene krajiny, v ktorej sa produkty ponúkajú.

Určenie cien bankových produktov a sluţieb má svoje špecifiká. Ceny bankových produktov majú rôzne formy. Napriek tomu moţno za základné druhy cien bankových produktov povaţovať:

 úroky – cena za zapoţičanie peňazí,

 provízie a prémie – cena za poskytnutie takej sluţby, kde banka na seba preberá určité riziko (napr. záručná provízia za poskytnutie bankovej záruky)

 priame poplatky – cena za uskutočnenie nejakej sluţby v prospech klienta, s ktorou sú spojené určité náklady, nie sú však pre banku spojené s prevzatím rizika, sú explicitne priamo vyčíslené (napr. poplatky za vedenie účtu, za sprostredkovanie predaja cenného papiera a pod.),

 nepriame poplatky – sú rovnako ako v predchádzajúcom prípade cenou za poskytnutie určitej sluţby bankou, keď banka rovnako ako v predchádzajúcom prípade nepreberá riziko, avšak s tým rozdielom, ţe nie sú pre klienta explicitne (priamo) vyjadrené ako samostatný poplatok, ale sú „skryté v inej cene“ (napr.

pripísanie peňaţných prostriedkov na účet (Medveď J. a Kováčová Z., 2003, s. 106) klienta neskôr ako ich získala, resp. s inou valutou).²

V oblasti vkladových produktov rozoznávame dva druhy ceny s rozdielnym vplyvom na hospodárenie banky (Belás J., 2005, s. 190):

 úroky poskytované vkladateľom, ktoré sú významnou nákladovou poloţkou banky,

 poplatky inkasované bankou, ktoré predstavujú výnosovú poloţku banky.

Vkladové produkty majú negatívny vplyv na efektívnosť banky. Tento striktný pohľad však nemoţno priorizovať, pretoţe pre banku je dôleţitejší komplexný pohľad. Pri efektívnom vyuţití akumulovaných peňaţných fondov i pri minimálnej úrokovej marţi banka dosahuje permanentný zisk.

2 Príklad: Konkurenčné prostredie a samotný vývoj bankového trhu v Slovenskej republike núti finančné inštitúcie, a banky zvlášť, k postupnému zniţovaniu úrokových sadzieb a prechodu od úrokovej k poplatkovej politike, ktorá je v oblasti cenovej politiky kľúčovou oblasťou zvyšovania zisku finančných inštitúcií. Inštitúcie prepájajú základné produkty, vyuţívajú cross selling a nové variácie pre klientov známych produktov, aby mohli uplatniť zvýšenú poplatkovú politiku, ktorú bude akceptovať aj klient.

Pri určovaní ceny z poskytovaných úverov rozoznávame tri druhy úrokových sadzieb (Medveď J. a Kováčová Z., 2003, s. 107): fixná, variabilná a kombinovaná.

Fixná úroková sadzba sa skladá zo štyroch zloţiek, ktorými sú:

 základná sadzba,

 riziková priráţka,

 priráţka za obdobie,

 penalizačný poplatok za predčasné splatenie.

Variabilná úroková sadzba sa skladá zo základnej sadzby a rizikovej priráţky.

Môţe byť určená rôznymi spôsobmi, ako napr. priamym naviazaním na určitú referenčnú úrokovú sadzbu (EURIBOR), keď sa jej výška mení priebeţne podľa výšky referenčnej úrokovej miery, alebo môţe ísť o variabilitu, ktorá sa prejavuje v pravidelných periodických úpravách úrokovej miery podľa podmienok dohodnutých v úverovej zmluve s klientom. Kombinovaná úroková sadzba sa určuje kombináciou dvoch predchádzajúcich spôsobov.

Základná sadzba je minimálna úroková sadzba, ktorú schvaľuje predstavenstvo banky – base rate. Základná sadzba sa môţe určovať na základe:

a) Diskontnej sadzby,

b) Medzibankovej úrokovej sadzby – EURIBOR, c) Prime rate – sadzba pre TOP a VIP klientov.

Určovanie cien nie je jednoduchý proces. Cena by mala odzrkadľovať kompromisnú hodnotu medzi poţiadavkami klienta a trhu. Cena patrí pre kupujúceho medzi najdôleţitejšie faktory. Tento faktor nie je pre výber banky dominantný v prípade minimálnych cenových rozdielov. Vo finančných inštitúciách je význam ceny pre rozhodovanie klientov lepšie badateľný u vysoko bonitných klientov, pre ktorých je cena často rozhodujúcou premennou v ich rozhodovaní. Z tohto dôvodu treba analyzovať faktory, ktoré majú dopad na cenotvorbu v bankách.

1.3.2. Faktory ovplyvňujúcu tvorbu cien

Obrázok 1.: Delenie faktorov ovplyvňujúce tvorbu cien

(Zdroj: vlastné spracovanie podľa Birnerová, E. a Kriţsnová, A., 2008, s. 41-42)

V marketingových cieľoch podnikov sluţieb sa odráţajú interné faktory zahŕňajúce:

 tvorbu príjmov,

 pokrytie nákladov,

 zisk,

 návratnosť investícií,

 podiel na trhu,

 objem trţieb,

 spokojnosť zákazníka,

 spôsob hodnotenia podniku sluţieb okolím atď.

Stanovená cena musí samozrejme korešpondovať s moţnosťami podniku sluţieb, ktoré sú určené najmä výrobnými kapacitami a dosahovanými nákladmi. Kaţdý podnik musí zohľadniť okolie (Birnerová E., 2009, s. 75) a sformovať cenovú predstavu odvodenú z cieľov a moţností podniku sluţieb s ohľadom na vonkajšie, málo ovplyvniteľné podmienky trhu.

Preto sa berú do úvahy aj externé faktory, ktorými sú hlavne:

 ekonomické faktory (veľkosť trhu, počet konkurentov, kúpna sila zákazníkov, pruţnosť dopytu, miera inflácie),

 právne faktory (právna regulácia, trestné postihy za nerešpektovanie stanovených pravidiel na domácom i zahraničnom trhu),

 spoločenské faktory (sila, ktorú reprezentujú skupiny, obhajujúce napr. záujmy spotrebiteľov).

Rozhodovanie o cenách v podnikoch sluţieb je ťaţšie o skutočnosť, ţe okrem uţ spomenutých interných a externých faktorov vplývajú na stanovenie ceny i ďalšie faktory.

U iných autorov sa však stretávame aj s iným vymedzením (Vaštíková M., 2008, 106-107) externých faktorov:

 Niektoré vlastnosti sluţieb, a to pozitívne, ale i záporne. Sluţby sú pominuteľné a neskladovateľné, teda nevznikajú náklady na skladovanie. Väčšina sluţieb musí byť blízko ku kupujúcemu a dodávka sluţieb je často spojená s osobou, ktorá sluţbu priamo poskytuje – neoddeliteľnosť. Neopakovateľnosť a malé moţnosti štandardizácie sluţieb zniţujú produktivitu sluţieb, zvyšujú náklady na jednotku produkcie a tým zvyšujú i ceny sluţieb.

 Náklady na „presun sluţby“ k zákazníkovi je potrebné započítať do ceny sluţby, alebo zákazník musí cestovať k producentovi. Pokiaľ sú náklady na presun píliš vysoké, ceny rastú a zákazník hľadá sluţby na inom mieste.

 Ďalším faktorom, ktorý zvyšuje cenu sluţieb, sú vysoké nároky na zamestnancov poskytujúcich sluţby a tým i náklady na zvyšovanie kvalifikácie, školenia.

Cenotvorba v bankovníctve je ovplyvnená profesionalitou banky. Treba zvaţovať protichodné okolnosti na jednej strane ponuku a dopyt na druhej strane, pričom je nutné zohľadňovať aj konkurenčné prostredie a mnoţstvo ďalších faktorov vplývajúcich na cenu, ku ktorým (Payna A., 1996, s. 144) patria:

 umiestnenie sluţby,

 bankové ciele,

 povaha konkurencie,

 ţivotný cyklus sluţby,

 diskontná sadzba centrálnej banky,

 výška povinných minimálnych rezerv (PMR),

 účel úveru,

 trvanie úveru, vkladu,

 pruţnosť dopytu,

 štruktúra nákladov,

 spoločné zdroje,

 prevládajúce ekonomické podmienky,

 kapacita sluţby.

Podrobnejšou analýzou vyššie uvedených faktorov sa v bankách začína proces tvorby cenovej politiky.

Rozhodnutie klienta vplýva na tvorbu ceny, ktorá sa ukáţe v mnoţstve nakúpených výrobkov. Ak klientovi vyhovuje cena daného výrobku, ukáţe sa aj jeho spotrebiteľské správanie. Zákazníci si uvedomujú rozmanitosť produktov a najčastejšie si podľa kvality vytvoria názor, koľko sú (Medveď J. a Kováčová Z., 2003, s. 108) ochotní za daný produkt zaplatiť.

Očakávaná cena je cena alebo hodnota, ktorú je klient ochotný zaplatiť za určitý tovar alebo sluţbu. Cena vyššia alebo niţšia ako očakávaná môţe ovplyvniť rozhodnutie o kúpe. Očakávaná cena sa u klienta formuje na základe jeho minulých skúseností, na základe určitého pocitu spravodlivej ceny a podľa kvality, ktorú klient vníma. Takúto cenu môţe finančná inštitúcia zistiť napríklad pomocou metódy SERVQUAL, ktorá sa pouţíva pri hodnotení kvality sluţieb. Pritom si uvedomujeme skutočnosť, ţe klientom vnímaná hodnota konkrétnej sluţby predstavuje pre finančnú inštitúciu hornú hranicu ceny, ktorú môţe stanoviť.

1.3.3. Cenová politika a taktika

Cenová politika vychádza z (Medveď J. a Kováčová Z., 2003, s. 110) efektívneho vyuţitia cenových taktík. Cenové taktiky zadefinujeme pre konkrétny produkt a závisia od fázy ţivotného cyklu produktu. Cenová politika je operatívny taktický nástroj, ktorý napĺňa cenové ciele a vyváţi ponuku a dopyt.

Cenová politika rozlišuje subjektívne a objektívne stanovenie ceny. Objektívne stanovenou cenou je napríklad fixný poplatok za sluţbu, ktorý je ľahko kvantifikovateľný a neberie do úvahy vnímanie klienta. Subjektívne stanovenou cenou je taká cena, ktorá je upravená o hodnotu vnímanú klientom (efektívnosť, skúsenosť s poskytovateľom sluţby, pohodlie a pod.).

Banka, ktorá ponúka širokú škálu produktov v rozdielnych fázach ich ţivotného cyklu, vyuţíva zmiešanú cenovú stratégiu, t.j. predáva niektoré produkty lacnejšie a iné za vyššie ceny. V portfóliu produktov sa nachádzajú produkty, ktoré po dosiahnutí štádia zrelosti vyţadujú uţ len malé investície a vykazujú vyhovujúcu ziskovú marţu, takţe ich cenu je moţné zníţiť v prípade, ţe inštitúcia je v danej oblasti konkurencieschopná.

„Cenová stratégia prestavuje súhrn opatrení, pokynov, postupov a pravidiel, zásahov v oblasti cien, zameraných na dosiahnutie dlhodobých strategických cieľov

podniku. Je to určitá koncepcia postupu pri rôznych situáciách cenového rozhodovania (Rajňak M. a kol., 1999, s. 20).“

Uţ z definície cenovej stratégie vyplýva, ţe ide o súhrn znalostí, ktoré sú nevyhnutné pre rozhodovanie o cenách (Oláh M., 2006, s. 55). Medzi charakteristické znaky cenovej stratégie patrí:

 vyuţívanie nových metód tvorby cien s väčším zapojením špičkových zamestnancov firmy (metóda dialógu), zapojením najvernejších zákazníkov (ankety o výške ceny), zisťovanie názorov rôznych skupín obyvateľstva na nový tovar,

 ústup od určovania cien na základe dosiahnutia predpokladanej masy zisku na investovaný kapitál,

 vypracovanie perspektívneho programu činnosti na trhu,

 upustenie od sledovania úrovne cien najbliţšieho a najväčšieho konkurenta, v prípade, ţe má inú skladbu nákladov, ciele, atď. (Janok M. a Oláh M. a kol., 1996, s 65).

Cenová stratégia ako súčasť marketingovej stratégie plní dve významné funkcie:

 východiskovú (poznávaciu, informačnú, hodnotiacu),

 taktickú (stanovenie alternatív a kritérií).

Zostavenie dobrej cenovej stratégie kladie vysoké nároky na znalosť rôznych situácií zo strany jej zostavovateľov (Rajňak M. a kol., 1999, s. 21), rozsiahly a kvalitný podkladový materiál a výsledky overené praxou.

1.4. Výnosy bankovej činnosti

Výnosy z finančných činností čiţe z bankových obchodov môţeme nazývať aj ako výnosy bankovej činnosti (Zimková E., 2010, s. 61). Štruktúra bankových výnosov odzrkadľuje štruktúru bankových obchodov s určitými špecifikami v ich identifikácii a vyjadrení.

Obrázok 2.: Delenie výnosov bánk

(Zdroj: vlastné spracovanie podľa Zimková E., 2010, s. 61)

Výnosy z finančných činností tvoria:

Výnosy z pokladničných a medzibankových operácií majú podobu prijatých úrokov a poplatkov z vkladov a z úverov poskytnutých medzi bankami navzájom, ako aj medzi bankami a centrálnou bankou. Patria sem aj zmluvné pokuty a úroky z omeškania.

Výnosy z operácií s klientmi predstavujú prijaté úroky, poplatky a provízie od klientov, ako napr. úroky z úverov, poplatky za spracovanie úveru, za predčasný výber z termínovaného vkladu, za výber z bankomatu, za otvorenie, vedenie a zrušenie vkladového účtu a pod. Výnosy z operácií s cennými papiermi tvoria prijaté kupónové platby, úroky po zdanení, výnosy z nákupu a predaja cenných papierov pre iné subjekty a poplatky za sluţby spojené s úschovou a správou cenných papierov.

Výnosy z devízových operácií predstavujú (Horvátová E., 2000, s. 51) výnosy z aktívnych a pasívnych operácií v cudzej mene, ako aj výnosy z finančných derivátov.

Výnosy z ostatných operácií sú výnosy z inkasa a z podsúvahových operácií.

Rozlišujeme tri najdôleţitejšie druhy výnosov bánk:

 ostatné výnosy,

 provízia,

 úrok.

1.4.1. Ostatné výnosy

Medzi ostatné výnosy patria napr. výnosy zo zhodnotenia portfólia, výnosy zo zhodnotenia cenných papierov (akcie, dlhopisy, opcie atď.), výnosy z obchodov s cudzími menami a výnosy z (Zimková E., 2010, s. 62) predaja nehnuteľností, podielov a pod.

Ostatné výnosy sa nedajú vopred plánovať. Vzhľadom k veľkým rizikám v obchodoch s akciami, cudzími menami a pod. musí banka venovať veľkú pozornosť riadeniu a efektívnosti týchto obchodov.

1.4.2. Provízia

Provízia je neúrokový výnos (Zimková E., 2010, s. 62), ktorý je moţné získať prostredníctvom rôznych bankových činností, ako sú:

 poskytovanie úverov (napr. provízia za uzavretie zmluvy alebo kreditná provízia),

 platobný styk (napr. provízia z obratu alebo provízia za platenie v hotovosti),

 nákup a predaj cenných papierov,

 poradenská činnosť súvisiaca s ukladaním voľných peňaţných prostriedkov,

 sprostredkovanie pri fúziách, prevzatí podnikov a pod.,

 emisia cenných papierov,

 nákup a predaj cudzích mien,

 sprostredkovanie bankových obchodov.

Rozpočtovanie vývoja provízií môţeme zostaviť s prognózou, koľko transakcií sa bude v danom období uskutočňovať, akú budú mať veľkosť a tarify.

1.5. Úrok

V trhovej ekonomike môţeme úrok označiť ako „cenu cien“ a s tým zvýrazňovať jeho význam pri oceňovaní produktov trhových ekonomík. Podľa (Hrvoľová B. a kol., 2006, s. 81) úroku sa oceňujú všetky druhy renty, cena pôdy, ceny budov, kurzy cenných papierov, devízové kurzy, čím vplýva na všetky dôleţité makroekonomické ukazovatele – investície, bytovú výstavbu, hrubý domáci produkt, spotrebu hodnotu aktív obyvateľstva, zamestnanosť a pod.

Ekonomické subjekty môţu vykonávať svoju činnosť efektívnejšie, ak sa zvýši kapitál, ktorým disponujú (Horvátová E., 2000, s. 103). Kapitál môţeme chápať ako statky, ktoré umoţňujú zvýšenie produkcie budúcich statkov, to pomáha pochopiť úrok v peňaţnej ekonomike.

Úroky platia ekonomické subjekty z dôvodu, ţe voľné finančné prostriedky v súčasnosti sú hodnotnejšie ako tie, ktorými budú disponovať v budúcnosti. Získané zdroje v súčasnosti umoţňuje ekonomickým subjektom zväčšiť ich príleţitosti uspokojovať potreby a pomocou finančných prostriedkov získať viac zo ţiaducich prostriedkov v budúcnosti. Ekonomické subjekty sú ochotné vypoţičiavať si a platiť úrok, ak úrok bude menší ako očakávaný výnos z vypoţičaného kapitálu.

Úrok nie je moţné odstrániť s väčším mnoţstvom peňazí v ekonomike a nie je len súčasťou trhovej ekonomiky (Horvátová E., 2000, s. 103). Z dôvodu, ţe hodnotu statkov vyjadrujeme v peniazoch o úroku sa hovorí ako o náklade. Úrok by existoval aj v nepeňaţnej ekonomike. Ekonomické subjekty nie sú ochotné vzdať svoje voľné finančné prostriedky bez toho, aby na tom zarobili. V dôsledku toho vznikol úrok ako rozdiel medzi hodnotou súčasného statku a budúceho statku, vytvoreného prostredníctvom vypoţičaného statku.

„Úrok sa teda platí, aby viedol ľudí vzdať sa súčasného disponovania zdrojmi. Je to platba za hodnotu príleţitosti, ktorej sa veritelia vzdávajú a platba, ktorú sú ochotní dlţníci dať za príleţitosť, ktorú im pôţička prináša“ (Heyne P., 1991, s. 224).

Peniaze sa vypoţičiavajú na určitú dobu a po uplynutí tejto doby sa vracajú spolu s úrokom.

Štruktúra úroku musí obsahovať (Horvatová E., 2000, 104) tieto zloţky:

1. prémiu za riziko, 2. prémiu za likviditu, 3. očakávanú infláciu, 4. reálny úrok.

1.5.1. Bankový úrok

Úrok sa v bankovníctve spája so sprostredkovateľskou činnosťou komerčných bánk, ktoré pri získavaní zdrojov platia nákladové úroky a prijímajú výnosové úroky.

Subjekty si ukladajú voľné peňaţné zdroje, a inkasujú výnosové úroky z úverových operácií. K úrokom banky patria aj výnosy z operácií z prijatých platieb na účty svojich klientov jeden alebo aj viac dní potom, čo peniaze získala z operácií, keď banka odpíše svojim klientom čiastku. Sprostredkovateľská funkcia bánk poukazovala na význam rozdielu medzi výnosovými a nákladovými úrokmi ako na hlavný zdroj zisku banky.

Význam tejto zloţky zisku však postupne klesá a mení sa v prospech zisku z poplatkov a provízií bánk (Beňová E., 2005, s. 254).

Výška úrokovej miery závisí od viacerých faktorov, ku ktorým zaraďujeme najmä:

 dopyt a ponuku na trhu,

 vývoj ukazovateľov devízového kurzu a inflácie,

 výšku rizika bankového podnikania,

 menovú politiku centrálnej banky.

Základné spôsoby úročenia sú:

 jednoduché úročenie,

 zloţené úročenie.

Jednoduché úročenie:

Jednoduché úročenie predstavuje spôsob výpočtu úroku v rámci jedného roka. Ak sa úrok pripisuje viackrát za rok (Beňová E., 2005, s. 255), úrok za predchádzajúce obdobie sa nezapočítava do istiny pre nasledujúce obdobie.

Vzorec na výpočet jednoduchého úroku má tvar:

Kde U – úrok P – istina

M – úroková miera vyjadrená v % D – počet dní, za ktoré počítame úrok,

Rok – dohodnutý počet dní v roku podľa typu úročenia (aktuálny, 365 alebo 360).

Úrokové obdobie, vyjadrené časťou vzorca d/rok, môţe mať nasledujúce alternatívy:

1. 30/ 360, keď mesiac počítame ako 30 dní bez ohľadu na skutočný počet dní v mesiaci a rok počítame ako 360 dní bez ohľadu na skutočný počet dní v roku.

2. act/act, keď v čitateli vzorca uvádzame skutočný počet dní v jednotlivých mesiacoch a v menovateli skutočný počet dní v roku.

Ďalšie metódy sú odvodené od pôvodných základných metód a vyuţívajú sa na základe dohody alebo pri špecifických nástrojoch.

Pri metóde act/360 sa vo výpočte v čitateli vzorca pouţívajú aktuálne počty dní v jednotlivých mesiacoch a v menovateli vzorca 360 dní. Uplatňovanie tejto metódy pri beţných bankových produktoch nie je štandardné, lebo pomer medzi čitateľom a menovateľom môţe byť viac neţ 1,00, čo by znamenalo, ţe 1 rok je viac ako 1 rok.

Pouţíva sa napríklad pri japonských dlhových nástrojoch.

Teoretická konštrukcia umoţňuje aj metódu 30/act, jej praktické vyuţitie však nie je známe.

Zloţené úročenie

Zloţené úročenie vyjadruje spôsob výpočtu úroku (Beňová E., 2005, s. 256), pri ktorom sa úrok za predchádzajúce obdobie započítava do istiny nasledujúceho obdobia a úročí sa spolu s ňou.

Vzorec na výpočet hodnoty vkladu za n rokov zloţeným úročením je teda takýto:

P

= P x ( 1 + i )

Kde

P_n – hodnota vkladu po n rokoch, P – hodnota pôvodného vkladu,

i – úroková sadzba, (1+i) – úročiteľ, n – počet rokov.

Okrem uvedených základných spôsobov úročenia poznáme anuitné a spojité úročenie. Anuita predstavuje pravidelne opakujúce sa platby v rovnakej výške, v rámci ktorých sa mení pomer medzi výškou úroku a úmoru (splatenej časti dlhu). Spojité úročenie predstavuje spôsob zloţeného úročenia s nekonečne veľkou frekvenciou pripisovania úroku. Vyuţíva sa v ňom poznatok o tom, ţe čím častejšie sa pripisuje úrok, tým vyššia bude jeho výška.

1.5.2. Očakávaná inflácia a úrok

J. M. Keynes vo svojom ranom období vyjadril myšlienku, ţe v prípade, ţe by sa pod vplyvom inflácie zmeny cien prejavili vo všetkých transakciách rovnakou mierou, problém inflácie by neexistoval.

Inflácia spôsobuje prerozdeľovanie prostriedkov v prospech aktívneho obyvateľstva na úkor neaktívneho. Inými slovami inflácia podporuje nesporivosť spojenú s moţným prelievaním potenciálnych investičných zdrojov do finálnej spotreby neinvestičného charakteru. To znamená, ţe znevýhodňuje drţbu aktív v peňaţnej forme.

V dôsledku inflácie je zvýhodnené postavenie dlţníka. Veritelia sú vystavení riziku znehodnotenia svojich prostriedkov(Horvátová E., 2000, s. 106).³

3 K zaujímavému javu v ekonomickom vývoji Slovenska dochádzalo v období vysokej úrovne inflácie, ktorá dosahovala hodnotu 25,3%. Úrokové sadzby z úverov sa pohybovali okolo 20% a všeobecne ich verejnosť vnímala ako vysoké. V skutočnosti však bolo výhodné čerpanie takýchto úverov, keďže znehodnotenie dlžnej sumy bolo vyššie než jej zhodnocovanie o úrok.

Môţeme povedať, ţe inflácia pôsobí proti záujmom investorov do aktív v peňaţnom vyjadrení, napr. do dlhopisov. Miera kompenzácie inflácie, zohľadnená v úrokovej sadzbe dlhopisu, sa spája s rizikom nesprávneho odhadu.

Uvedené riziko sa zvyšuje priamo úmerne dobe splatnosti dlhopisu. Čím je dlhšia splatnosť dlhopisu, tým vyššie je riziko nesprávneho odhadu očakávanej inflácie. Vzťah medzi nominálnou a reálnou úrokovou sadzbou vyjadruje Fisherova rovnica nominálnej úrokovej sadzby, zjednodušene (Horvátová E., 2000, s. 107):

NÚS = RÚS + očakávaná miera inflácie

NÚS – je nominálna úroková sadzba, RÚS – reálna úroková sadzba.

Prostredníctvom úrokovej sadzby sa inflácia ako fenomén peňaţnej politiky premieta do úverovej politiky.

Inflácia ovplyvňuje vývoj úrokových sadzieb dvojako:

1. započítavanie existujúcej inflácie do úrokového výnosu, 2. tendencia započítať do úrokového výnosu očakávanú infláciu.

1.5.3. Úroková miera a úroková sadzba

Existencia pojmov úroková sadzba a úroková miera nás núti zamyslieť sa nad tým, čo je ich podstatou a čím sa odlišujú (Horvátová E., 2000, s. 117). Presne vymedziť resp.

odlíšiť kvantitatívne a kvalitatívne ich môţeme prostredníctvom výpočtov. Najjednoduchší spôsob vyjadrenia rozdielu medzi úrokovou sadzbou a úrokovou mierou je zaloţený na nasledujúcich predpokladoch.

Úroková sadzba je vopred stanovená veličina ako určité percento z istiny (vkladu alebo úveru), pričom môţe predstavovať len potenciálnu investičnú príleţitosť bez toho, aby ju ekonomický subjekt skutočne vyuţil.

Rozhodnutie pre niektoré vkladové alebo úverové produkty, prípadne ich porovnávanie znázorní, ţe úrok v absolútnom vyjadrení závisí od mnohých konkrétnych

podmienok: od spôsobu výpočtu úroku, metód splácania úverov, typu úročenia, frekvencie splácania alebo pripisovania úrokov na vklad a mnohých ďalších podmienok. V dôsledku toho môţu mať jednotlivé produkty rovnakú číselnú vyjadrenú úrokovú sadzbu, ale v konečnom dôsledku dospejeme k rozdielnej sume úrokov v absolútnom vyjadrení, a tým aj k rozdielnej úrokovej miere.

Úroková miera predstavuje pomer úroku k istine.

Úroková miera = úrok / istina

Z kvalitatívneho hľadiska úroková miera vyjadruje stupeň zhodnotenia kapitálu.

Veľmi dôleţité je, či počítanie úroku dôjde v rámci jedného roka, alebo viacerých rokov.

Výpočet úroku akýmkoľvek spôsobom za niekoľko rokov, je moţné prepočítať na ročnú bázu, to znamená vyjadriť aká časť úroku pripadá na rok. Inak by kvantitatívne porovnávanie úrokovej sadzby a úrokovej miery nemalo ţiadnu vypovedaciu schopnosť.

Rozlišovanie pojmov úroková miera a úroková sadzba nie je bezcieľné dokazovanie rozdielností, ale praktické vyuţitie poznatkov o tom, ţe pri rovnakých úrokových sadzbách môţe vzniknúť rozdielny úrok. V dokonalom vyjadrení aj rozdielna úroková miera, napr. pri rovnomernom úročení a pri anuitnom spôsobe výpočtu úroku.

Uvedené súvislosti majú veľký význam pri zladení nákladov bánk, ktoré platia za zdroje s výnosmi, ktoré prijímajú od klientov, napríklad pri splácaní úverov.

Úrokovú sadzbu moţno stanoviť na rôzne časové obdobie, (Belás J., 2005, s. 51) a to na:

 rok (per annum – p.a.), ročná úroková sadzba,

 polrok (per semestrum – p.s.), polročná úroková sadzba,

 štvrťrok (per quartale – p.q.), štvrťročná úroková sadzba,

 mesiac (per mensam – p.m.), mesačná úroková sadzba.

Určitú úrokovú sadzbu v číselnom vyjadrení môţeme previesť na ročnú bázu vynásobením danej úrokovej sadzby počtom uvedených období v roku (polročná sadzba 2, štvrťročná sadzba 4, mesačná sadzba 12).

1.5.4. Časová štruktúra úrokovej miery

Ideálnym stavom z hľadiska časovej štruktúry úrokovej miery moţno povaţovať situáciu, ak sú úrokové sadzby z krátkodobých zdrojov niţšie neţ úrokové sadzby z dlhodobých zdrojov (Horvátová E., 2000, s. 107).

V prípade, ţe veritelia nemali motiváciu vzdať sa disponovania svojimi prostriedkami na dlhšiu dobu, alebo ich očakávania v budúcnosti by boli spojené s rizikami, ukladali by svoje prostriedky len na krátku dobu.

Na časovú štruktúru úrokovej sadzby vplývajú:

1. likvidita vkladu,

2. očakávania (úrokových mier, inflácie a pod.).

Často dochádza k odklonu od zásady, ţe krátkodobé zdroje sú úročené niţšími sadzbami a dlhodobé vklady vyššími sadzbami v podmienkach ekonomickej nerovnováhy alebo pri zmene očakávaní. Ak sa predpokladá zvyšovanie krátkodobých úrokových sadzieb, vkladatelia vkladajú svoje prostriedky na krátku dobu. Výnos z dlhodobého vkladu by ich musel dostatočne motivovať, aby v očakávaní vyšších sadzieb z krátkodobých vkladov zotrvali pri dlhodobých vkladoch. Vkladateľ by sa napríklad rozhodoval medzi 10% výnosom z dvojročného vkladu a veľmi pravdepodobným očakávaným 9% výnosom (alebo viac) z krátkodobého vkladu.

Očakávania často dokazujú tendencie a pri očakávaní rastu krátkodobých úrokových sadzieb vzniká nedostatok dlhodobých zdrojov. Ak sa predpokladá zníţenie krátkodobých úrokových sadzieb v budúcnosti, dlţníci si môţu dovoliť poskytovať niţšie sadzby z dlhodobých vkladov neţ z krátkodobých vkladov. Investor sa rozhoduje medzi istým (z dnešného hľadiska) výnosom napr. 10% z dvojročného vkladu. Napriek tomu, ţe z momentálneho hľadiska by boli dlhodobé sadzby niţšie ako krátkodobé v očakávaní zniţovania krátkodobých výnosov si vkladatelia budú chcieť zabezpečiť stabilné výnosy.

Preferencie investorov podčiarkuje teória preferovaných umiestnení, ktorá vychádza z predpokladu, ţe vklady a úvery rôznej splatnosti predstavujú relatívne izolované trhy a prémia za likviditu nerastie rovnomerne s predlţovaním splatnosti.

Relatívna izolovanosť trhov má dve hľadiská (Horvátová E., 2000, s. 107):

1. časové, ktoré člení jednotlivé preferencie na krátkodobé a dlhodobé (napríklad, ak investor očakáva rast úrokových sadzieb, uprednostní dlhodobý úver alebo, naopak, pri očakávaní zníţenia úrokových sadzieb uprednostní krátkodobé úvery),

2. vecné, ktoré vyjadruje väzby medzi aktívami a pasívami, riadenie likvidity, solventnosti a rizika.

Zhrnutie

Banky svoje produkty môţu prispôsobovať potrebám klientov lepšie, ak pouţívajú všetky prostriedky marketingového mixu. Najdôleţitejšou súčasťou marketingového mixu je produkt, ktorým klient uspokojuje svoje potreby.

Cena bude rozhodujúcim premenným pri výbere z finančných inštitúcií, ktoré poskytujú rovnaké produkty. Pre klienta je cena peňaţným vyjadrením hodnoty, ktorej sa musí vzdať v prospech produktu. Cena by mala odzrkadľovať takú hodnotu, ktorá je výsledkom vzájomnej dohody medzi trhom a poţiadavkami klienta. Pre banku bude cena faktorom, ktorým môţe získať silnú pozíciu na trhu. Cenotvorba v bankovníctve je ovplyvnená rôznymi faktormi. Cenové ciele napĺňa cenová politika, a to svojim operatívnym a taktickým nástrojom.

Najdôleţitejšou súčasťou ceny bankových sluţieb sú poloţky, ktoré banka získava z cien vo forme výnosu. Štruktúra bankových obchodov s určitými špecifikami odzrkadľuje aj bankové výnosy. K bankovým výnosom patrí aj úrok, ako rozdiel medzi hodnotou súčasného statku a budúceho statku vytvoreného prostredníctvom vypoţičaného statku. Sprostredkovateľská funkcia poukazuje na význam rozdielu medzi výnosovými a nákladovými úrokmi, ako aj na hlavný zdroj zisku týchto bánk.

Na úroky vplývajú rôzne faktory ako inflácia, v dôsledku ktorej sú veritelia vystavení určitému riziku. Úrok v absolútnom vyjadrení závisí od mnohých konkrétnych podmienok, a preto majú jednotlivé produkty rovnakú úrokovú sadzbu, ale v konečnom dôsledku majú v absolútnom vyjadrení inú sumu úrokov.

V nasledujúcej kapitole sme sa zameriavali na ziskovosť bankového sektora, kde sme chceli poukázať na štruktúru výnosov. Najväčší podiel v ziskovosti bánk majú úrokové výnosy z rôznych operácií. Výška úroku je viazaná na viaceré faktory, ako rast trhu. Komerčné banky zohľadňujú aj rizikovú marţu a likvidnú priráţku pri stanovení úrokových sadzieb. Domáce banky sú v značnej miere ovplyvnený aj výškou medzibankových sadzieb. Pre väčší prehľad sme znázornili vývoj úrokových sadzieb na konkrétnych bankových produktov.

2. Ceny bankových produktov v bankovom sektore SR

Cieľom činnosti banky, tak ako ktoréhokoľvek iného podnikateľského subjektu, je produkovať zisk. Ak by banka nebola zisková, tak by sa jej vlastníci (akcionári) snaţili umiestniť svoj kapitál radšej v iných odvetviach. To znamená, ţe výnosy banky musia byť vyššie ako náklady, a to v takom rozsahu, aby zisk, ktorí dostanú akcionári, bol z dlhodobého hľadiska primeraný ostatným odvetviam. Výnosy banky tvoria tieto rozhodujúce poloţky:

- prijaté úroky,

- prijaté poplatky a provízie, - výnosy z cenných papierov, - výnosy z devízových operácií,

- ostatné príjmy (Iľanová, J.2009, s. 125).

Na udrţanie finančnej stability bankového sektora je podstatne, aby mali banky dostatočný kapitálový vankúš na krytie prípadných strát, resp. ďalších aktivít najmä na úverovom trhu. Nevyhnutným predpokladom je aj stratégia vykonávania bankových činnosti v takej forme, aby dokázala generovať zisk v dostatočnej výške. Z tohto hľadiska moţno vývoj ziskovosti v roku 2010 a na začiatku roku 2011 hodnotiť pomerne optimisticky (Pavol Jurča, Štefan Rychtarik, Slovensky bankovy sektor z makroprudencialnej perspektivy, s. 2).

2.1. Ziskovosť bankového sektora

Čistý zisk bankového sektora sa v prvom polroku 2010 nedosiahol úrovne pred krízového obdobia. Bankovému sektoru rástol zisk z retailových operácii a čistý úrokový výnos z cenných papierov. Pokles prevádzkových nákladov prispelo aj k zlepšeniu prevádzkovej efektivity bánk. Objem opravných poloţiek a rezerv v bankovom sektore sa medziročne výrazne nemenil.

Čistý zisk bankového sektora za prvý štvrťrok 2011 vzrástol medziročne o polovicu a dosiahol predkrízovú úroveň. Priaznivý vplyv na vývoj ziskovosti mal pokles nákladov

na straty z kreditného rizika v portfóliu úverov, predovšetkým v retailovom sektore. Rast čistých úrokových výnosov z retailu, ktorý bol hlavným faktorom nárastu zisku v roku 2010, sa v roku 2011 spomalil. Dôvodom bola predovšetkým rastúca konkurencia medzi bankami na strane vkladov aj úverov. Jej negatívny vplyv na ziskovosť bol najmä v skupine veľkých bánk čiastočne zmiernený rastom príjmov z poplatkov. Ukazovateľ primeranosti vlastných zdrojov zostal v porovnaní s koncom roka 2010 na nezmenenej úrovni 12,6 %. (Analýza bankového sektora z hľadiska obozretnosti na makroúrovni, 1.Q 2011, s. 3)

Pokračovanie oţivenia ekonomického rastu prispelo počas prvého štvrťroka 2011 k ďalšiemu nárastu čistého zisku. Bankový sektor vykázal k 31. marcu 2011 čistý zisk vo výške 175 mil. EUR, čo predstavuje medziročný nárast o 50 %. Dosiahnutý čistý zisk bol dokonca mierne vyšší ako v predkrízovom období. Stratu zaznamenala iba jedna banka a šesť pobočiek zahraničných bánk. Hoci nárast zisku zaznamenala väčšina bánk, nárast nebol rozdelený rovnomerne. Vysoký podiel na tomto náraste (aţ 94 %) mala predovšetkým skupina veľkých bánk. Úplný výsledok hospodárenia (t. j. čistý zisk zníţený o daňovo upravené straty z precenenia finančných nástrojov v portfóliu na predaj) bol v porovnaní s vykázaným ziskom mierne niţší (o 2,2 %). (Analýza bankového sektora z hľadiska obozretnosti na makroúrovni, 1.Q 2011, s. 21)

Graf 1.: Rozdelenie ROE v bankovom sektore

Zdroj: www.nbs.sk

Čistý zisk bankového sektora dosiahol k 31. decembru 2010 podľa predbeţných koncoročných údajov hodnotu 514 mil. EUR, čo predstavuje výrazný medziročný nárast o

105 %. K tomuto nárastu výrazne prispel predovšetkým vývoj počas druhého polroka 2010, keď bankový sektor zaznamenal takmer štvornásobne vyšší zisk v porovnaní s druhým polrokom 2009. Z celkového počtu 15 bánk dosiahlo zisk 12 bánk, 3 banky vykázali za rok 2010 stratu. V porovnaní s rokom 2009 sa však zníţil počet bánk, ktoré vykázali stratu (z 5 na 3), ako aj celková výška straty (o 52 %). Stratu dosiahlo aj 9 pobočiek zahraničných bánk. (Analýza slovenského finančného sektora za rok 2010, s. 41)

Uvedený medziročný nárast ziskovosti bol v sektore rozloţený výrazne heterogénne. Hoci rast čistého zisku dosiahlo aţ 13 bánk, aţ 88 % celkového nárastu tvoril rast zisku v 3 bankách. Ako však ukazuje graf 3, mediánová hodnota ROE sa vrátila takmer na predkrízovú úroveň z rokov 2007 a 2008. Na druhej strane, medzikvartilové rozpätie vyjadrujúce heterogenitu ziskovosti v bankovom sektore stále zostáva pomerne veľké.

Graf 2: Hlavné položky ziskovosti (mil. EUR)

Zdroj: www.nbs.sk

Čistý zisk bankového sektora za prvý polrok 2010 dosiahol hodnotu 240 mil. €, čo predstavuje významný medziročný nárast o 34 %. Na jeho stále značne niţšiu hodnotu v porovnaní s predkrízovým obdobím okrem doznievajúcej krízy vplýva aj výpadok devízových príjmov bánk po prijatí eura v roku 2009. Na nárast čistého zisku mali vplyv

najmä nárast zisku z retailových operácií, nárast čistého úrokového výnosu z cenných papierov a pokračovanie poklesu prevádzkových nákladov. Naďalej relatívne významný kladný úrokový diferenciál medzi dlhými a krátkymi úrokovými sadzbami prispel k nárastu zisku z retailových operácií aj operácií s cennými papiermi. V prvom polroku 2010 celkové čisté úrokové rozpätie medziročne stúpli najmä vďaka výraznému poklesu (39 %) úrokových nákladov na vklady domácností. V ostatných sektoroch čisté úrokové aj neúrokové výnosy ďalej klesali, a to napriek miernemu zvýšeniu čistého úrokového rozpätia v sektore podnikov.

Graf 3.: Čisté úrokové rozpätie v jednotlivých segmentoch

Zdroj: www.nbs.sk

Pokles čistých úrokových aj neúrokových výnosov z ostatných sektorov bol spôsobený predovšetkým poklesom objemu úverov, prejavilo sa to najmä v podnikovom sektore. Rozhodujúcim faktorom brániacim výraznejšiemu poklesu ceny úverov sú vysoké likvidné a rizikové náklady. Pred krízou likvidnú priráţku banky nespomínali, jej výška sa blíţila k nule. Dnes je to náklad, ktorý začínajú započítavať do ceny úveru. Likvidná priráţka súvisí práve s opatrnosťou bánk a rizikom nesplácaných úverov, ktorému by mohli byť banky potenciálne v budúcnosti vystavené. V poslednej dobe dochádza k oţiveniu trhov, no výška úrokov nie je viazaná len na rast trhu, ale ovplyvňuje ju aj riziková marţa. V období krízy narastá aj táto marţa. Ak sa ekonomika otriasa v neistote, stúpa nezamestnanosť, predstavuje to pre banky riziko, ţe klienti nebudú schopní plniť

svoje záväzky. Banky v takejto situácii zvyšujú svoje rizikové marţe. Pokles trhových sadzieb teda klienti nemusia pocítiť na výške úroku, pretoţe ho banky dorovnávajú navýšením rizikovej marţe.

Graf 4.: Štruktúra úrokovej sadzby

Zdroj: www.fem.uniga.sk 2009

2.2. Vývoj medzibankových úrokových sadzieb

Implikované úrokové sadzby pri obchodoch s domácimi a zahraničnými bankami naznačujú, ţe cena medzibankových zdrojov domácich bánk sa hýbe do značnej miery paralelne s medzibankovými sadzbami EURIBOR. Domáce banky tak nie sú vystavené vyšším kreditným priráţkam na medzibankovom trhu v porovnaní s medzibankovým trhom eurozóny. Pozitívne moţno hodnotiť okrem nízkych implikovaných sadzieb na úrovni EURIBOR-a s mesačnou splatnosťou aj rozptyl úrokových sadzieb medzi jednotlivými bankami, ktorého hodnota sa výrazne nemenila ani počas prvého štvrťroka 2011. (Analýza bankového sektora z hľadiska obozretnosti na makroúrovni, 1.Q 2011, s.

20)

Tabuľka 2 : Úrokové sadzby ECB

Platné od Jednodňové refinančné

operácie

Hlavné refinančné

operácie

Jednodňové sterilizačné

operácie

13.4.2011 2,00 % 1,25 % 0,50 %

13.5.2009 1,75 % 1,00 % 0,25 %

8.4.2009 2,25 % 1,25 % 0,25 %

11.3.2009 2,50 % 1,50 % 0,50 %

21.1.2009 3,00 % 2,00 % 1,00 %

1.1.2009 3,00 % 2,50 % 2,00 %

Zdroj: www.nbs.sk

Vývoj úrokových sadzieb na európskom medzibankovom trhu počas roka 2010 bol ovplyvnený operáciami ECB. Úrokové sadzby EURIBOR sa drţali počas prvej polovice roka na svojich historických minimách. Po postupnej maturite ročných refinančných operácií ECB (júl, september) sa sadzby postupne zvýšili, pričom sa zvýšila aj ich volatilita. Viditeľné to bolo najmä pri sadzbách s kratšou splatnosťou. Na konci roka sa uţ vývoj sadzieb príliš nemenil, ani po maturite posledného objemu ročných refinančných operácií.

Graf 5: Úrokové sadzby EURIBOR

Zdroj: NBS

Údaje na pravej strane sú v percentách. Údaje na ľavej strane sú v percentuálnych bodoch. Keďţe nárast sadzieb s kratšou maturitou bol výraznejší, ako sadzieb s dlhšou maturitou, strmosť výnosovej krivky (definovaná ako rozdiel EURIBOR-u s ročnou a mesačnou splatnosťou) v druhej polovici roka poklesla, hlavne po maturite jednotlivých ročných refinančných operácií. Ku koncu roka nastala mierna korekcia aj strmosti vo forme nárastu na úroveň z júla 2010.

Priemerná sadzba (v %) – nerezidenti/nerezidenti označuje priemernú úrokovú sadzbu vypočítanú z medzibankových vkladov prijatých od nerezidentských/rezidentských bánk. Úrokové sadzby sú vypočítané zo stavu ku koncu jednotlivých mesiacov z krátkodobých prijatých úverov a vkladov do 1 roka v EUR. Sadzby boli vypočítané ako váţený priemer váţený objemom jednotlivých obchodov. Spready boli vypočítané ako rozdiel úrokovej sadzby banky s najväčšou priemernou sadzbou a banky s najmenšou sadzbou. Vývoj implikovanej úrokovej sadzby na domácom medzibankovom trhu viac- menej kopíroval vývoj sadzieb EURIBOR-u. Hodnoty týchto úrokových sadzieb ostávajú aj naďalej blízko hodnoty úrokovej sadzby EURIBOR-u s mesačnou splatnosťou, čo odzrkadľuje krátku maturitu medzibankových operácií. Pozitívne je, ţe napriek nárastu priemerných úrokových sadzieb,

Graf 6: Úrokové sadzby na domácom medzibankovom trhu

Zdroj: NBS

ostávajú rozdiely medzi najvyššou a najniţšou úrokovou sadzbou na domácom medzibankovom trhu naďalej na pomerne nízkych úrovniach. (Analýza Slovenského finančného sektora za rok 2010, 2011, Národná banka Slovenska, s. 39)

2.3. Úrok ako cena za poţičiavanie peňazí

V porovnaní s rokom 2009 sa situácia na trhu financovania bývania v roku 2010 výrazne zmenila. Kým v priebehu roka 2009 pokračoval trend spomaľovania rastu úverov, v prvom štvrťroku 2010 sa spomaľovanie zastavilo a v nasledujúcich mesiacoch sa medziročný rast stavu úverov zvyšoval. V rámci jednotlivých typov úverov na bývanie sa výraznejšie presadzovali najmä tzv. iné úvery na bývanie. Od začiatku roka 2009 tak klesal význam klasických hypotekárnych úverov. Zmena trendu na začiatku roka 2009 bola viac menej ovplyvnená jednou bankou, ktorá takmer úplne obmedzila hypotekárne úvery a nahrádzala ich inými úvermi na bývanie. V druhej polovici roka 2010 tento trend zvýraznili aj ďalšie vybrané banky, keď rast nových úverov v týchto bankách tvorili prevaţne iné úvery na bývanie.

To, ţe sa banky pri úrokových sadzbách na nové úvery na bývanie správali inak ako zvyčajne, naznačuje aj porovnanie skutočnej výšky úrokových sadzieb a modelovanej výšky, ktorá berie do úvahy dlhodobé správanie sa bánk. Z pohľadu dlhodobého správania sa bánk pri stanovovaní úrokových sadzieb, najmä vo vzťahu k zmenám sadzieb na medzibankovom trhu, zmenám výnosovosti štátnych dlhopisov alebo likvidnej prémie, úrokové sadzby v poslednom štvrťroku 2010 by mali ostať viac menej stabilné. Vývoj v poslednom štvrťroku 2010 však bol úplne odlišný.

Graf 7 : Úrokové sadzby na nové úvery na bývanie

Zdroj: www.nbs.sk

Trend poklesu podielu hypotekárnych úverov má niekoľko dôvodov. S hypotekárnymi úvermi je spojená povinnosť emitovať hypotekárne záloţné listy. Banky sa tak poskytovaním iných úverov na bývanie zbavujú povinnosti tvoriť takéto dlhodobé zdroje.

Obmedzujúce sú aj iné povinnosti spojené s hypotekárnymi úvermi. V druhom polroku 2010 bola obmedzujúca najmä výška pomeru úveru a jeho zabezpečenia, tzv. LTV, keď v tomto období výrazne stúpol objem iných úverov na bývanie s LTV nad 70 % (Analýza Slovenského finančného sektora za rok 2010, s. 29-31).

Tabuľka 3: Hypotekárne úvery

Zdroj: http://financie.etrend.sk

"Z veľkých bánk na sadzby siahli ČSOB a VÚB, pričom obe upravovali len jednoročnú fixáciu," (Marián Ovčarik, dostupné online: http://peniaze.pravda.sk/). Kým VÚB sadzby zníţila a v súčasnosti je moţné hypotéku získať s najniţším úrokom 3,50 percenta, ČSOB sadzby upravila smerom nahor. Jednoročné hypotéky ponúka od úroku 3,99 percenta. Z menších bánk sadzby upravila len Volksbank. Tá zvýšila úroky pri všetkých typoch fixácií úrokovej sadzby. Najlacnejšie tu moţno v súčasnosti získať hypotéku s ročnou viazanosťou úroku za 4,29 percenta. Súčasné sadzby sú pravdepodobne na minime a ďalej uţ klesať nebudú. Naopak, keďţe Európska centrálna banka naznačila, ţe v najbliţšom roku bude postupne zvyšovať základnú úrokovú sadzbu aţ o jedno percento, odrazí sa to pravdepodobne aj na raste úrokov z hypoték. Rebríček najlacnejších hypoték naďalej vedie OTP Banka. Pri ročnej fixácii úrokovej sadzby dá ţiadateľovi s priemernou bonitou úver vo výške 45-tisíc eur na 15 rokov s úrokovou sadzbou 3,55

percenta. Rovnaký úver ale s päťročnou viazanosťou úroku poskytuje s úrokom 4,45 percenta.

Priemerné úroky z hypoték v eurozóne pritom uţ vzrástli. Svedčí o tom, ţe rozdiel v úročení slovenských a európskych hypoték sa podľa správy Národnej banky Slovenska zmenšil o 0,3 percenta. Slovenské banky tak v súčasnosti poţičiavajú priemerne o 1,1 percentného bodu drahšie ako je priemer eurozóny. Moţno však predpokladať, ţe onedlho budú nasledovať krok západných bánk a úroky takisto zvýšia. (SHUTTERSTOCK, 2011, http://peniaze.pravda.sk/)

Aj keď prvý polrok 2010 ukázal známky zlepšenia situácie, uţ začiatok druhej polovice roka potvrdil, ţe fundamenty na trvale oţivenie sú neiste. Miera neistoty osobného vnímania a obáv zo straty prace pôsobí proti výraznému nárastu dopytu po úveroch smerujúcich do reálnej ekonomiky. Vo zvýšenej miere je potrebná podpora dopytu po úveroch zo strany bank či developerov v podobe marketingových akcii a zliav. Môţeme konštatovať, ţe stav úverov rastie pomalšie ako objem nových úverov a ich premietnutie do nárastu nových obchodov či stavieb jednoznačne nebadať. S istotou však vieme povedať, ţe splácaných a nedočerpaných uver je viac ako prírastkov nových úverov. Na druhej strane ale nevieme presne, aký podiel na splácaných úveroch majú predčasne a riadne splatene úvery, nedočerpane úvery a konsolidovane úvery v rámci jednej banky (Krčmár M., 2010, s. 9).

Aj v 1. štvrťroku zostala štruktúra poskytovaných úverov nezmenená v porovnaní s rokom 2010. Iné úvery na nehnuteľnosti si zachovali dominantný podiel na úrovni pribliţne 71 %. Podiel hypotekárnych úverov zostal na 20 % a úverov zo stavebných sporiteľní sa nepatrne zníţil na 9 %. Domácnosti pokračovali aj v priebehu 1. Štvrťroka 2011 v preferovaní strednej doby fixácie (nad 1 rok do 5 rokov). Podiel úverov s takouto dobou fixácie zostal na úrovni z predchádzajúceho štvrťroka (na 68 %). Lákavé ponuky bánk s výhodným úročením úverov s pohyblivou sadzbou a začiatočnou fixáciou sadzby do 1 roka zvýšili mierne záujem domácností o tieto úvery a naopak zníţil sa dopyt po úveroch s dobou fixácie nad 5 rokov.