Bankovní institut vysoká škola Praha
Zahraničná vysoká škola Banská Bystrica
Katedra financií a finančných obchodov
Analýza negatívnych dopadov materských zahraničných bánk na slovenské dcérske banky
Bakalárska práca
Autor: Petra Otáhalová
Vedúci práce: Ing. Ján Ţidó
Banská Bystrica Apríl, 2010
Prehlásenie
Prehlasujem, ţe som bakalársku prácu vypracovala sama s pouţitím uvedenej literatúry.
Bánska Bystrica, 30. 4. 2010 Petra Otáhalová
Poďakovanie
Touto cestou sa chcem poďakovať svojmu konzultantovi Ing. Jánovi Ţidóvi za odbornú pomoc a cenné rady, ktoré som vyuţila pri písaní tejto bakalárskej práce.
Anotácia
Naša bakalárska práca je predovšetkým zameraná na analýzu negatívnych dopadov materských zahraničných bánk na slovenské dcérske banky. Práca sa skladá zo štyroch hlavných kapitol a kaţdá z nich má aj podkapitoly. V prvej kapitole sme sa zaoberali finančným trhom, ktorý sme aj rozdelili, ďalej medzinárodným finančným trhom, bankovou sústavou a finančnou krízou – jej charakteristikou a príčinami. V druhej kapitole sme naznačili čo je to akciová spoločnosť, uviedli sme zoznam najbezpečnejších bánk a tieţ sme uviedli materské banky vybraných slovenských bánk a ich akcionárov. V tretej kapitole sme sa zamerali na problémy zahraničných materských bánk, v tabuľkách sme uviedli vplyv týchto problémov na slovenské dcérske banky, pohyb zamestnancov a zlyhané úvery. V poslednej, štvrtej kapitole, sme analyzovali SWOT analýzou dopady a opatrenia bánk.
Annotation
Our bachelor thesis deals with an analysis of negative impacst on parent foreisn banks to Slovak subsidiaries. The work consists of four main chapters and each of them contains Subheads too. The first chapter deals with the financial market, which we also split further international financial market, banking system and financial crisis – with it´s characterization and causalities. In the second chapter we defined what a joint stock company is, we presented a list of the safest banks and a list of some Slovak parent banks and their shareholders. The third chapter is targeted at problems of foreign parent banks.
we presented an impact of these problems on Slovak subsidiaries, staff turnover and failing loans. The last chapter deals with the SWAT analysis, it´s impact on banks and bank arrangements.
5
Obsah
Obsah ... 5
Úvod ... 8
1. Banky na finančnom trhu ... 9
1.1. Finančný trh ... 9
1.1.1. Rozdelenie finančného trhu na peňaţný, kapitálový a úverový trh ... 10
1.2. Medzinárodný finančný trh ... 10
1.2.1. Najdôleţitejšie medzinárodné finančné trhy ... 11
1.3. Banka a banková sústava ... 11
1.3.1. Členenie bánk podľa hlavných kritérií ... 13
1.3.2. Druhy bánk ... 14
Hlavné druhy bánk ... 14
1.4. Banky a kríza ... 20
1.4.1. Príčiny vzniku finančnej krízy ... 21
1.4.2. Vzniku finančnej krízy predchádzajú: ... 22
1.4.3. Vypuknutie krízy sprevádzajú: ... 22
1.4.4. Riziko likvidity ... 23
2. Slovenské banky ako súčasť veľkých zahraničných bánk ... 24
2.1. Akciová spoločnosť ... 24
2.2. Najbezpečnejšie banky sveta ... 26
2.3. Slovenské banky ako súčasť zahraničných bánk ... 26
2.3.1. Národná banka Slovenska ... 26
2.3.2. Slovenská sporiteľňa, a. s. ... 28
2.3.3. Dexia banka, a. s. ... 29
2.3.4. Všeobecná úverová banka, a. s... 29
2.3.5. VOLKSBANK Slovensko, a. s. ... 30
2.3.6. Prvá stavebná sporiteľňa, a. s. ... 31
2.3.7. OTP banka Slovensko, a. s. ... 32
6
2.3.8. ČSOB, a. s. ... 32
2.3.9. UniCredit Bank Slovakia, a. s. ... 32
2.3.10. ING Group, N. V. ... 33
2.3.11. Tatra banka, a. s. ... 33
2.3.12. Poštová banka, a. s. ... 33
3. Problémy zahraničnej materskej banky a jej vplyv na banky v SR ... 34
3.1. „Matky a dcéry“ ... 35
3.1.1. Dexia banka Slovensko, a. s. ... 35
3.1.2. Slovenská sporiteľňa, a. s. ... 39
3.1.3. Československá obchodná banka, a. s. ... 39
Zhodnotenie ... 40
3.1.4. UniCredit Banka Slovensko, a. s. ... 41
3.1.5. Tatra banka, a. s. ... 42
Zhodnotenie ... 43
3.1.6. OTP Bank, a. s. ... 44
Zhodnotenie ... 44
3.1.7. Citibank, a. s. ... 45
3.1.8. ING Group, N. V. ... 45
3.2. Pohyb zamestnancov bánk ... 45
3.3. Zlyhané úvery ... 46
3.4. Pohotovostný plán ... 47
3.5. Úverová pomoc ... 48
4. SWOT analýza dopadov a opatrení banky. Návrhy na riešenia. ... 49
4.1. Všeobecná SWOT analýza ... 49
4.2 SWOT analýza Slovenských bánk ... 53
4.2.1 Dexia banka Slovensko, a. s. ... 53
SWOT analýza ... 53
4.2.2 Československá obchodná banka, a. s. ... 54
7
SWOT analýza ... 54
4.2.3 Tatra banka, a. s. ... 55
SWOT analýza ... 55
4.2.4 OTP banka, a. s. ... 55
SWOT analýza ... 55
Záver ... 57
Zoznam pouţitej literatúry ... 58
Zoznam obrázkov ... 60
Zoznam tabuliek ... 61
Prílohy ... 62
8
Úvod
Od vzniku prvej finančnej krízy, ktorá bola v roku 1866 vo Veľkej Británii sa svetová ekonomika významne zmenila a mení sa stále. Tieto zmeny sa dejú aj vďaka negatívnym dopadom kríz, ktoré podrobnejšie rozoberáme v našej bakalárskej práci.
Cieľom našej práce je urobiť prehľad „matiek“ slovenských dcérskych bánk.
Poukázať na problémy bánk a ich samotný vplyv. Za cieľ sme si ďalej stanovili urobiť SWOT analýzu dopadov a opatrení bánk.
Prvá kapitola v bakalárskej práci sa zameriava na finančný trh a jeho rozdelenie.
Vysvetľuje čo je to medzinárodný finančný trh a ktoré z nich sú najdôleţitejšie. Ďalej sa prvá kapitola zameriava na vysvetlenie pojmu banka, na členenie bánk a druhy bánk.
Spojenie banka - kríza je tieţ obsahom prvej kapitoly, kde poukazuje na príčiny vzniku finančnej krízy, čo ju sprevádza a tieţ čo predchádza samotnému vzniku.
Druhá kapitola poukazuje na prehľad najbezpečnejších bánk sveta. Vysvetľuje pojem „akciová spoločnosť“ a hlavne sa zameriava na prehľad zahraničných „matiek“
slovenských dcérskych bánk.
Problémy či uţ materských alebo dcérskych bánk a ich samotný vplyv opisuje tretia kapitola. Finančná kríza negatívne vplýva aj na pohyb zamestnancov a na úvery. Tretia kapitola tieţ opisuje pohotovostný plán a kritéria pre poskytnutie úverovej pomoci od Národnej banky Slovenska.
Dopady finančnej krízy a opatrenia banky rozoberá štvrtá kapitola. Štvrtá kapitola tieţ bliţšie charakterizuje zhodnotenie priebehu svetovej finančnej krízy. Slabé a silné stránky či príleţitosti a ohrozenia uvádza podrobne SWOT analýza v tabuľkovej forme.
9
1. Banky na finančnom trhu
1.1. Finančný trh
Finančný trh je miesto, kde sa stretáva ponuka peňazí a peňaţného kapitálu s dopytom po peniazoch a peňaţnom kapitály.
Ku vzniku a existencii finančných trhov sú pre ich účastníkov motívy. Poskytovateľ peňaţného kapitálu musí mať motivačný dôvod k tomu, aby sa dočasne vzdal svojho kapitálu v prospech niekoho iného a navrhovateľ kapitálu musí prostredníctvom získanej pôţičky zarobiť viac ako ho pôţička stojí.
Medzi tieto dva základné subjekty finančných trhov sa v poslednom storočí včlenilo mnoţstvo rôznych sprostredkovateľov, ktorí uvedenému procesu poţičiavania kapitálu a jeho následnému vráteniu formou splatenia istiny vrátane úrokov zaručujú predovšetkým právnu istotu pre oba hlavné subjekty. Medzi rozhodujúcich sprostredkovateľov patria na poprednom mieste banky.
V priebehu posledných cca 100 aţ 120 rokov sa finančný trh vo vnútri jednotlivých štátov i v jeho medzištátnom rozmere diverzifikoval na hlavné čiastkové trhy podľa funkcií, ktoré plnia v procese optimalizácie ponuky peňazí, kapitálu a dopytu po nich. Jednou z týchto hlavných funkcií je funkcia zaisťovania (angl. hedging). Zaisťuje majiteľa finančného produktu voči vopred identifikovateľnému a vopred kvantifikovanému riziku za cenu niţšiu ako by boli škody vzniknuté, zo vzniku uvedeného a do tej doby iba potenciálneho rizika.
Za hlavný triediaci znak štrukturalizácie dnešného globálneho svetového finančného trhu moţno povaţovať druh obchodovaného finančného aktíva. Z tohto pohľadu, t. j. podľa hlavného druhu finančného aktíva, rozoznávame nasledujúce základné druhy finančných trhov1:
dlhové trhy,
1 KRÁĽ, M. Medzinárodné finance. Str. 33
10
akciové trhy, menové trhy, komoditné trhy.
1.1.1. Rozdelenie finančného trhu na peňaţný, kapitálový a úverový trh
Tabuľka 1: Delenie finančného trhu
Obchody medzi bankami,
bankami a centrálnou bankou
bankami a ďalšími finančnými inštitúciami, s nebankovým sektorom
Úvery
Krátkodobé Peňaţný trh
Úverový trh Peňaţný trh
Dlhodobé
Cenné papier e
Krátkodobé
Dlhodobé Kapitálový trh
Zdroj 1: REVENDA, Z., MANDEL, M., KODERA, J., MUSÍLEK, P., DVOŘÁK, P., BRADA. J., Peňežní ekonomie a bankovníctví, Str. 94
1.2. Medzinárodný finančný trh
V momente prieniku zahraničného subjektu do národných finančných vzťahov a na ich finančné trhy vzniká medzištátna a tieţ medzinárodná dimenzia finančného trhu a nakoniec z pohľadu najvyššej systémovej abstrakcie – je to stupeň celosvetového globálneho trhu.
Ten dnes tvoria nasledujúce hlavné subsystémy:
a) vnútroštátny finančný trh (cca 180 štátov) v tej jeho časti, ktorá neprichádza do styku s vonkajším prostredím, napr. úspory domácich subjektov vloţené do domácej banky a cez ňu poţičané domácim firmám;
b) vnútroštátny finančný trh iba v tej jeho časti, ktorá sa realizuje cez zahraničné finančné trhy;
11
c) tzv. OTC trhy (over the counter) – trhy nachádzajúce sa mimo jurisdikcie národných finančných trhov;
d) špecializované zahraničné finančné trhy zamerané na maximálnu sústredenosť celosvetovej ponuky a dopytu v príslušnom segmente poţadovanom na globálnom finančnom trhu, a tým poskytovanie najvýhodnejších cien ako na strane ponuky, tak aj na strane dopytu. Tieto trhy sú zamerané globálne (pre účastníkov z celého sveta – napr. Chicago Mercantile Exchange) alebo iba regionálne (pre účastníkov z daného kontinentu alebo iba z jeho časti).
1.2.1. Najdôleţitejšie medzinárodné finančné trhy
Z hľadiska umiestnenia možno medzinárodné finančné trhy zaradiť do troch kategórií2: a) Trhy v Londýne – Londýn predstavuje bezkonkurenčné medzinárodné finančné
centrum. Túto dominantnú pozíciu si udrţiava od 30. rokov minulého storočia do dnes, napriek poklesu ekonomickej, politickej a vojenskej sily Veľkej Británie.
Najdôleţitejšie sú tu tzv. eurotrhy (Euro-markets) a trhy zahraničných mien (Foreign Exchange Markets).
b) Trhy v USA - rozvinuli sa po 2. svetovej vojne. Prispelo to k tomu, ţe v USA sa nahromadilo 75% menového zlata západných krajín, ţe dolár sa stal vedúcou svetovou menou a USA vyšli z vojny značne posilnené.
c) Iné dôleţité finančné trhy. Sú menšie ako britské a americké finančné trhy. Vo všetkých priemyselne vyspelých štátoch jestvujú národné (domáce) finančné trhy s rozdielnym podielom zahraničného sektora.
1.3. Banka a banková sústava
Banka je inštitúcia verejného alebo súkromného práva, ktorá od obyvateľov alebo právnických osôb nakupuje peniaze vo forme vkladov a takto získané peniaze za cenu úroku investuje formou pôţičiek.
Banka3 je právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky zaloţená ako akciová
2 MUSA, H. Medzinárodné financie, Str. 80
12
spoločnosť, ktorá a) prijíma vklady a b) poskytuje úvery
a ktorá má na výkon činností podľa písmen a) a b) udelené bankové povolenie. Iná právna forma banky sa zakazuje.
Banka môţe okrem uvedených činností vykonávať, ak ich má uvedené v bankovom povolení, tieto ďalšie činnosti:
a) tuzemské prevody peňaţných prostriedkov a cezhraničné prevody peňaţných prostriedkov,
b) poskytovanie investičných sluţieb, investičných činností a vedľajších sluţieb podľa osobitného zákona a investovanie do cenných papierov na vlastný účet,
c) obchodovanie na vlastný účet.
Banky4, ktoré prijímajú vklady, sú povinné zúčastniť sa (podľa zákona) na ochrane vkladov a platiť príspevky na tento účel do fondu, ak tento zákon neustanovuje inak.
Pobočky zahraničných bánk5 sú povinné zúčastniť sa na ochrane vkladov a platiť príspevky podľa zákona v celom rozsahu, ak v nich uloţené vklady
a) nie sú chránené ani poistené v štáte, v ktorom má zakladajúca zahraničná banka svoje sídlo alebo
b) sú chránené, alebo poistené v štáte, v ktorom má zakladajúca zahraničná banka svoje sídlo v menšom rozsahu, ako to ustanovuje tento zákon; toto ustanovenie sa nevzťahuje na pobočky zahraničných bánk, ktoré pouţívajú výhody jedného bankového povolenia podľa práva Európskej únie.
Má legislatívne záručné práva a povinnosti, a to jednak:
uskutočňovať bankové operácie, poskytovať bankové sluţby;
zhromaţďovať depozitá a poskytovať úvery.
Banková sústava predstavuje otvorený systém, kde jednotlivé banky tvoria prvky tohto systému upravené legislatívou.
3 §2 ods. 1,2 Zákon o bankách č. 483/2001 Z. z.
4 §4 ods. 1 Zákon na ochranu vkladov č. 118/1996 Z. z.
5 §4 ods. 2 Zákon na ochranu vkladov č. 118/1996 Z. z.
13
Bankový systém má spoločné znaky v jednotlivých štátoch, a to:
existencia centrálnej banky, existencia obchodných bánk,
vzhľadom na postavenie centrálnej banky vo vzťahu ku komerčným bankám hovoríme o jednostupňovej bankovej sústave a dvojstupňovej resp. viacstupňovej bankovej sústave.
Jednostupňová banková sústava – sa vyznačuje tým, ţe jedna monobanka plní funkcie centrálnej banky, aj komerčných bánk. Bola u nás za federálnej republiky do roku 1990.
Dvojstupňová resp. viacstupňová banková sústava – je zaloţený na oddelení centrálnej banky od komerčných bank. je charakteristický pre väčšinu vyspelých krajín.
1.3.1. Členenie bánk podľa hlavných kritérií
Z hľadiska prevádzkovaných bankových obchodov na cieľovú skupinu členíme banky na6: reitalilové (consumer – spotrebiteľských) zamerané banky,
whole sale (corporate – firmy) zamerané banky, internacionálne (medzištátne) zamerané banky.
Z hľadiska právnej formy, resp. vlastníctva členíme banky na7: banky zriadené podľa verejného práva,
banky zriadené podľa súkromného práva.
Z hľadiska vykonávaných obchodov členíme banky na8:
univerzálne banky – zameriavajú sa na výkon všetkých druhov bankových obchodov vrátane obchodov s cennými papiermi,
špecializované banky – venujú sa iba určitým druhom obchodov.
6 KRÁĽ, M. Bankovníctví a jeho produkty. Str. 41
7 KRÁĽ, M. Bankovníctví a jeho produkty. Str. 41
8 KRÁĽ, M. Bankovníctví a jeho produkty. Str. 42
14
1.3.2. Druhy bánk
V priebehu historického vývoja vznikla celá rada rôznych bánk z hľadiska ich napr.
právnej formy, druhu vykonávaných bankových obchodov, územnej pôsobnosti atď.
Hlavné druhy bánk
a) Obchodné banky
Vznikom nových bánk s ich zameraním na určitých klientov a iba na niektoré výnosné druhy bankových produktov sa pre klasické obchodne banky obmedzuje ich obchodno – podnikateľský priestor. Preto obchodné banky postupne začínajú svoje sluţby ponúkať aj fyzickým osobám, ţivnostníkom, rôznym menším výrobným a obchodným firmám a iným subjektom vrátane štátu, ktoré spĺňajú podmienky pre efektívne vrátenie poţičaných prostriedkov.
Takýmto spôsobom sa obchodné banky stali univerzálnymi, t.j. sú schopné a pripravené poskytovať svojim klientom všetky známe a klientmi vyţadované produkty. Obchodné banky sú potom charakterizované nasledujúcimi základnými charakteristikami:
prijímanie vkladov od všetkých fyzických a právnických osôb, orientujú sa na úverovú obsluhu štátu a veľkých a stredných firiem, majú vysoký podiel na tvorbe druhotných vkladov,
zaisťujú platobný styk pre svojich klientov vnútri štátu a tieţ so zahraničím.
b) Sporiteľne
V dnešnej dobe sa sporiteľne stali sa plnohodnotnými bankami, ktoré vykonávajú všetky dôleţité bankové operácie a poskytujú všetky relevantné bankové produkty, aby si udrţali svoju konkurencieschopnosť. V súčasnosti uţ v Západnej Európe neplatí ani ich prísne regionálne zameranie, vytvárať ľubovoľné mnoţstvo svojich pobočiek na ľubovoľnom území a toto nové právo tieţ patrične vyuţívajú napr. rozšírený Erste Bank na Slovensku, do Čiech, Rumunska atď.
15
V súčasnej dobe sporiteľne preto vykonávajú pre svojich klientov tieţ celú škálu neutrálnych obchodov typu bankových prevodov z príkazu od klienta, devízových a zmenárenských operácií, inkasa zmeniek a šekov, zahraničné platobné operácie atď.
Sporiteľne možno z hľadiska ich zakladateľov členiť na:
Komunálne sporiteľne - (zakladateľom je mesto, obec) vznikli z podnetu samosprávneho celku ako lokálny peňaţný ústav, ktorý do nového investoval základný kapitál, a preto vykonáva nad ňou aj dozor.;
Štátne sporiteľne vznikajú na základe štátneho zákona spravidla centralizáciou miestnych pobočiek. Majú celoštátnu pôsobnosť. Dozor nad ich činnosťami vykonáva štát prostredníctvom svojich k tomuto účelu ustanovených orgánov.;
Poštovné sporiteľne vychádzajú zo siete pôšt, ktoré umoţňujú minimalizovať rôzne náklady a prostredníctvom existujúcej poštovnej siete týmito doplnkovými sluţbami váţne konkurovať iným peňaţným ústavom na danom teritóriu.
Zameriavajú sa predovšetkým na zber vkladov a na rýchly a lacný platobný styk vnútri štátu.;
Zamestnanecké sporiteľne môţu vzniknúť na území niektorých štátov, pričom ich zakladateľmi sú príbuzné profesie alebo rovnaký spoločný záujem zakladateľov.
Tieto dnes spravidla vystupujú v právnej forme úverového alebo peňaţného druţstva.
c) Peňažné a úverové družstvá
Úverové družstvá majú oproti iným peňažným ústavom niektoré výrazné osobitosti:
vlastný kapitál druţstva tvoria vklady podielnikov a akumulované zisky z hospodárenia,
majú zákaz vykonávať riskantné a špekulačné operácie,
majú územnú ohraničenosť spravidla na región, v ktorom pôsobí,
aktívne operácie môţu vykonávať iba so svojimi členmi, pokiaľ zákony alebo stanovy nestanovujú presne vymedzené výnimky.
16
Činnosť úverových druţstiev a ich premena na bankové druţstvá prebieha prakticky vo všetkých významných svetových ekonomikách. Tieto druţstvá fungujú v USA, Japonsku, v SRN, v Rakúsku a ďalších krajinách. V niektorých krajinách majú stále významný podiel v národnej bankovej sústave. V mimobankovej sfére sú druţstvá dnes aktívne v obchode, bytovej výstavbe a v poľnohospodárstve.
d) Hypotekárne banky
Sú to špecializované úverové inštitúcie, ktorých predmetom podnikania bolo poskytovanie dlhodobých pôţičiek, ktoré boli zabezpečené nehnuteľným majetkom.
Hypotekárny úver9:
Hypotekárny úver je úver s lehotou splatnosti najmenej štyri roky a najviac 30 rokov zabezpečený záloţným právom k tuzemskej nehnuteľnosti, a to aj rozostavanej, ktorý je financovaný, ak tento zákon neustanovuje inak, najmenej vo výške 90% prostredníctvom vydávania a predaja hypotekárnych záloţných listov hypotekárnou bankou podľa osobitného predpisu a ktorý poskytuje hypotekárna banka na tieto účely:
a) nadobudnutie tuzemskej nehnuteľnosti alebo jej časti, b) výstavbu alebo zmenu dokončených stavieb,
c) údrţbu tuzemských nehnuteľností alebo
d) splatenie poskytnutého úveru pouţitého na účely podľa písmen a) aţ c), ktorý je hypotekárnym úverom poskytnutým hypotekárnou bankou v konkurze,
e) splatenie poskytnutého úveru pouţitého na účely podľa písmen a) aţ c), ktorý nie je hypotekárnym úverom.
Charakteristické rysy hypotekárnych úverov10:
Ide o spravidla úvery dlhodobé, doba splatnosti sa obvykle pohybuje medzi 5 – 20 rokmi.;
Sú splácané obvykle pravidelnými konštantnými anuitami.;
9 §68 Zákon o bankách 483/2001 Z. z.
10 REVENDA, Z., MANDEL, M., KODERA, J., MUSÍLEK, P., DVOŘÁK, P., BRADA. J., Peňežní ekonomie a bankovníctví, Str. 137
17
Aj keď nemusia byť prepojené z hľadiska bánk s konkrétnym druhom refinancovania, získavajú banky zdroje k ich poskytovaniu najmä emisiou hypotekárnych záloţných listov.;
V niektorých krajinách (najmä USA) je rozšírená sekuritizácia hypotekárnych úverov, ktorá spočíva v tom, ţe oproti poskytnutým hypotekárnym úverom sú emitované tzv. postupované cenné papiere, ktoré sú sekundárne obchodovateľné.
Hypotekárne úvery sa okrem poľnohospodárstva začínajú presadzovať a v súčasnej dobe sa hlavne etablujú pri:
poskytovaní úverov pre bytovú výstavbu,
poskytovaní úverov na nákup pozemkov pre priemyselnú výstavbu a pre financovanie tejto priemyselnej výstavby,
poskytovaní úverov pre komunálne stavby – vodovody, kanalizácia, nemocnice atď.
Osobitným druhom hypotekárnych bánk je komunálna banka. Zakladá ju spravidla napr.
obec alebo mesto. Zakladateľ do nej vkladá svoj nehnuteľný majetok, ktorý tvorí rozhodujúcu časť základného imania banky. Komunálna banka potom poskytuje pôţičky obci (mestu) k výstavbe nových komunálnych podnikov alebo pre kolektívne investície (nemocnice, atď.), prípadne financuje štát formou štátnych dlhopisov. Obec (mesto) za tieto úvery ručí svojim majetkom a svojimi komunálnymi finančnými príjmami vo svojom rozpočte.
Hypotekárne banky aj komunálne banky sa rozvojom bankovníctva v záujme udrţania svojej konkurencieschopnosti v súčasnosti orientujú aj na ostatné druhy bankových obchodov a poskytujú tak celú paletu bankových sluţieb. V krajinách s monopolným postavením hypotekárnej banky došlo k fúziám, keď hypotekárna banky „pohltila“ iný typ banky a tým rozšírila svoju bankovú licenciu alebo táto banka bola pohltená inou bankou, ktorá mala záujem sa dostať k monopolnemu ovládnutiu hypotekárneho trhu v danej zemi.
Posledný prípad je typický pre Rakúsko, kde v priebehu 80. a 90. rokov došlo k pohlteniu monopolnej hypotekárnej banky a vzniku bankovej skupiny GitoCredit-Sparkasse.
18
e) Investičné banky
Sú to peňaţné ústavy, ktoré prijímajú od iných bánk, verejnosti a právnických osôb dlhodobé vklady a emitujú dlhodobé dlhopisy a takto získané prostriedky investujú do stredne a dlhodobých pôţičiek podnikom.
V súčasnosti význam klasických investičných bánk klesá vzhľadom k stále viac sa prehlbujúcej konkurencii v bankovom sektore, ktorá ide cestou univerzalizácie bánk – cieľom je uspokojiť jedného klienta „z pod jednej strechy“. Preto sa k tomuto obrazu transformujú i jednotlivé ostatné investičné banky. Iný smer ich vývoja spočíva v ich transformácií na investičnú spoločnosť (spravidla pod vedením materskej banky, a to vo forme holdingu), alebo priamo na klasickú banku (v roku 2008 USA Goldman Sachs a Morgan Stanley). Tým de facto zaniká v USA americký typ investičného bankovníctva.
f) Splátkové banky
Sú špecializované peňaţné ústavy a ich hlavným predmetom činnosti je poskytovanie spotrebných úverov obyvateľstvu. V niektorých krajinách k predmetu ich činnosti patrí aj poskytovanie malých úverov drobným podnikateľom.
g) Banky so špeciálnymi funkciami
V bankovej sústave kaţdého štátu existujú peňaţné ústavy, ktoré majú za úlohu podporovať niektoré špeciálne oblasti štátneho záujmu. K tomuto účelu majú presne vymedzenú náplň svojej činnosti.
V národnej bankovej sústave sa spravidla nachádzajú tieto špecializované peňažné ústavy:
banky pre obnovu,
banky pre podporu exportu, stavebné sporiteľne,
poľnohospodárske banky, ekologické banky,
likvidačné banky,
19
konsolidačné banky, rozvojové banky, záručné banky.
h) Nebankové subjekty finančných trhov
Na národných a medzinárodných finančných trhoch vyvíjajú svoju činnosť vedľa bánk aj iné finančné subjekty. Veľké banky vrátane najväčších nadnárodných s nimi často spolupracujú alebo ich priamo zakladajú ako svoje dcérske spoločnosti s cieľom poskytnúť svojim klientom tzv. plný servis. Ak sú tieto spoločnosti dcérskymi spoločnosťami bánk a im rovnocenne postavených peňaţných ústavov, v Európskej únií podliehajú ustanovením zákona o peňaţných ústavoch. Je to z dôvodu zaistenia bezpečnosti vkladov sporiteľov. Materské banky alebo peňaţné ústavy sú povinné zahrňovať ich výsledky hospodárenia do svojich konsolidovaných účtovných uzávierok a tým predísť prípadným stratám z rizikových obchodov týchto dcérskych spoločností.
V Slovenskej republike pôsobia tieto banky:
Bankovú sústavu tvorí súhrn všetkých komerčných bánk a centrálna banka (Národná banka Slovenska).
CENTRÁLNA BANKA:
Národná banka Slovenska KOMERČNÉ BANKY:
Banka Slovakia, a. s. – súčasná Privatbanka, a. s. (od 1. novembra 2005) CITIBANKA (Slovakia), a. s.
Československá obchodná banka, a. s.
ČSOB Stavebná sporiteľňa, a. s.
ING Bank, n. v.
Komerčná banka Bratislava, a. s.
OTP Banka Slovensko, a. s.
Poštovná banka, a. s.
20
Prvá komunálna banka, a. s. – súčasná DEXIA banka Slovensko, a. s.
Prvá stavebná sporiteľňa, a. s.
Slovenská sporiteľňa, a. s.
Slovenská záručná a rozvojová banka, a. s.
Stavebná sporiteľňa VÚB-Wüstenrot, a. s.
Tatra banka, a. s.
UniCredit bank Slovakia, a. s. – vznikla fúziou HVB Bank Slovakia, a. s. a UNI Banka, a. s. v apríli 2007
Všeobecná úverová banka, a. s.
BANKY ZALOŢENÉ PODĽA OSOBITNÉHO ZÁKONA:
Eximbanka SR
1.4. Banky a kríza
Krízová situácia (kríza) je významná, neočakávaná situácia, ktorá sa vyznačuje negatívnymi dopadmi na banku, jej integritu a ďalšiu existenciu. Krízová situácia môţe výrazne poškodiť banku, jej zamestnancov, produkty a sluţby a tieţ jej povesť na verejnosti. Kríza svojim charakterom, negatívnymi účinkami, rozsahom váţne naruší, prípadne zmení hospodársky alebo spoločenský chod štátu, územného celku alebo konkrétneho subjektu.
Krízová situácia je charakterizovaná tým, že ide o:
nebezpečnú situáciu, keď sú ohrozené ţivoty a majetok;
vyţaduje si naliehavé riešenie, rýchle rozhodnutia;
ľudia pociťujú ohrozenia seba i organizácie;
postihuje nie iba danú organizáciu, ale aj širšie okolie;
je narušený informačný systém, pre efektívne a správne riešenia chýbajú informácie;
rozhodovanie manaţérov prebieha v časovom strese;
sú zvýšené nároky na fyzickú a psychickú odolnosť;
21
existuje moţnosť prejavov nedôvery, vzniku konfliktov;
postup riešenia je obyčajne sledovaný verejnosťou, najmä médiami.
Najdôleţitejšia je prevencia, zameranie sa na opatrenie, na zníţenie vplyvu rizikových faktorov a vzniku krízových javov.
Príčiny bankových kríz – z analýz Medzinárodného menového fondu
Makroekonomická nestabilita: značné výkyvy cenové, úrokové, kurzové, s dopadom na oceňovanie bankových aktív, na rast zlých úverov, oceňovanie nehnuteľností a pod.;
Preceňovanie dynamických faktorov rastu na úkor reálneho oceňovania rizík a s tým spojená úverová expanzia.;
Nedostatočné riadenie bankových aktív a pasív, meranie a istenie rôznych druhov rizík.;
Prepojenie bankového sektora priamo, alebo nepriamo s hospodárskymi odvetviami, čo vedie k oslabeniu obozretného posudzovania úverových obchodov.;
Nedostatočná autorita bankového dohľadu a jeho tlaku na skvalitňovanie riadenia bánk.;
Nedostatočná trhová disciplína spojená s kvalitou právneho poriadku a jeho vynucovaním.;
Často nepredvídateľné zlyhania subjektívneho činiteľa spolu s nedostatočným istením správania sa pomocou kontrolných mechanizmov a monitorovania.
1.4.1. Príčiny vzniku finančnej krízy
O hospodárskej kríze sa na Slovensku začalo hovoriť v roku 2008 a v druhom polroku sme ju uţ aj skutočne pocítili. Ale o finančnej kríze v USA, ktorá je pôvodcom súčasnej hospodárskej krízy, sa niesli zvesti uţ od prvej polovice roka 2007. Len málokto však očakával, aký výrazný dopad bude mať na celý svet.
Kríza amerických hypotekárnych ústavov prepukla naplno v auguste roku 2007 a jednou z príčin bolo nezodpovedné správanie sa hypotekárnych ústavov. Tie poskytovali pôţičky i ľuďom, ktorí nemali dostatočné príjmy a keď sa zmenili úrokové sadzby, neboli schopní
22
ich splácať. Obligácie týchto hypotekárnych ústavov (dlhové cenné papiere, drţiteľ má právo na inkaso poţičanej čiastky a výnosov, dôleţitá je schopnosť toho, kto obligáciu vydal, plniť si svoje záväzky a od toho sa odvíja i cena obligácie), sa v amerických bankách miešali s akciami iných spoločností. Boli vysoko ocenené, napriek tomu, ţe boli zaručené týmito druhotriednymi hypotékami. Predávali sa do celého sveta a nakazili i finančný sektor v Európe. Cenné papiere bánk, ktoré boli kryté týmito nebonitnými hypotékami, stratili na cene. Trh s cennými papiermi kolaboval. Veľké finančné inštitúcie sa postupne prepadali do strát, niektoré banky padli.
Problémy finančných inštitúcií a neistota na finančných trhoch následne spôsobila spomalenie predovšetkým amerického, ale aj európskeho hospodárstva. Vzájomná previazanosť krajín, globalizácia vo vzťahoch, vyvolala dominový efekt. Výkonnosť globálnej ekonomiky poklesla a bude klesať pokiaľ kríza nepadne na svoje dno. Kedy to bude, na to sú rôzne názory.
Snáď len málokto čakal, ţe finančná kríza v USA môţe prerásť do celosvetovej finančnej krízy. Vláda ubezpečovala, ţe sa nemáme čoho obávať a ţe patríme medzi krajiny, ktoré kríza na finančných trhoch zasiahne len minimálne. Avšak presvedčili sme sa a aj história je toho dôkazom, ţe prognózovanie kríz je veľmi ťaţké.
1.4.2. Vzniku finančnej krízy predchádzajú:
nekritické priaznivé hodnotenia ekonomiky, posilnený príliv zahraničného kapitálu, deficit beţného účtu platobnej bilancie, výrazné zvýšenie devízových rezerv, rastúce tlaky na revalváciu meny, expanzia peňaţnej bázy.
1.4.3. Vypuknutie krízy sprevádzajú:
odliv zahraničného kapitálu,
23
pokles devízových rezerv, devalvácia meny,
reštrikcia menovej krízy,
spomalenie hospodárskeho rastu.
1.4.4. Riziko likvidity
11Pravidla pre riadenie tohto rizika sú empirickej povahy a ich aplikácie závisia na skladbe bilancie kaţdej individuálnej banky, banka toto riziko riadi spoločne s úrokovým, pretoţe kroky podnikané k obmedzeniu jedného z týchto rizík zniţujú i druhé riziko. Cieľom riadenia rizík je udrţiavať kaţdý obchodný deň súlad medzi prílivom a odlivom hotovosti.
11 BABOUČEK, Ivan a kolektív. Regulace činnosti bank. Str. 104
24
2. Slovenské banky ako súčasť veľkých zahraničných bánk
Banka a pobočka zahraničnej banky12 vykonávajú obchody so svojimi klientmi na zmluvnom základe. Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné pri výkone svojej činnosti postupovať obozretne, najmä sú povinné vykonávať obchody
a) spôsobom, ktorý zohľadňuje a zmierňuje riziká;
b) spôsobom, ktorý nepoškodzuje záujmy ich vkladateľov z hľadiska návratnosti ich vkladov a ktorý neohrozuje bezpečnosť a ekonomickú situáciu banky a pobočky zahraničnej banky alebo bezpečné fungovanie bankového systému porušením zákonov alebo iných všeobecne záväzných právnych predpisov;
c) za výhodných ekonomických a právnych podmienok pre banku alebo pobočku zahraničnej banky a pre ich klientov pri nimi vykonávaných obchodoch na účet klienta a pri vynaloţení odbornej starostlivosti; vynaloţenie odbornej starostlivosti je banka a pobočka zahraničnej banky povinná hodnoverne preukázať;
d) tak, aby pri kaţdom obchode za banku alebo pobočku zahraničnej banky konali najmenej dve osoby; ak to z prevádzkových dôvodov nie je moţné, sú povinné bezodkladne zabezpečiť kontrolu vykonaného obchodu osobami, ktoré sa na jeho vykonaní nezúčastnili.
2.1. Akciová spoločnosť
Zakladateľom môţe byť 1 právnická osoba, ktorá zakladá akciovú spoločnosť zakladateľskou listinou, alebo dve a viac fyzických osôb, ktoré uzatvárajú zakladateľskú zmluvu. Súčasťou zakladateľskej listiny a zakladateľskej zmluvy je návrh stanov. Hodnota základného imania musí byť minimálne 33.193,92 €. Spoločnosť zodpovedá za porušenie svojich záväzkov celým svojím majetkom.
Poznáme dve možnosti založenia:
1. Sukcesívne (postupné) – zadá sa výzva na upisovanie akcií.;
12 §27 ods. 1 Zákon o bankách 483/2001 Z. z.
25
2. Simulatívne (jednorazové) – ak má niekto 51% akcií znamená to, ţe vlastní väčší podiel.
Orgánmi a. s. je valné zhromaţdenie, predstavenstvo a dozorná rada.
Práva akcionára sú:
Má právo na podiel na zisku spoločnosti – právo na výnos z akcií tzv.
DIVIDENDU.;
právo zúčastniť sa na zasadnutí valného zhromaţdenia.;
Vlastník akcií, ktoré majú hodnotu aspoň 5% základného imania môţe poţiadať o zvolanie mimoriadneho valného zhromaţdenia.;
Akcionár má právo poţadovať úplné a pravdivé informácie a vysvetlenia.;
V prípade zániku spoločnosti má nárok na podiel na likvidnom zostatku.
Majoritný akcionár je akcionár s väčšinovým podielom, s podielom 51% a viac.
Minoritný akcionár je akcionár s podielom menej ako 50% akcií.
26
2.2. Najbezpečnejšie banky sveta
Tabuľka 2: 50 najbezpečnejších bánk sveta
Najbezpečnejšie banky sveta
1. Kreditanstalt für Wiederaufbau (KfW) Nemecko 2. Caisse des Depots et Consignations (CDC) Francúzsko
3. Bank Nederlands Gemeenten (BNG) Francúzsko
4. Landwirtschaftliche Rentenbank Nemecko
5. Zuercher Kantonalbank Švajčiarsko
6. Rabobank Group Holandsko
7. Landeskreditbank Baden-Wuerttemberg-Foerderbank Nemecko
8. NRW. Bank Nemecko
9. BNP Paribas Francúzsko
10. Royal Bank of Canada Kanada
13. Banco Santander Španielsko
18. HSBC Holdings plc Veľká Británia
28. Deutsche Bank AG Nemecko
29. Intesa Sanpaolo Taliansko
32. The Bank of New York Mellon Corporation Veľká Británia
39. J.P. Morgan Chase & Co. Veľká Británia
49. Northern Trust Corporation Veľká Británia
Zdroj 2: www.gfmag.com + vlastné spracovanie
2.3. Slovenské banky ako súčasť zahraničných bánk
2.3.1. Národná banka Slovenska
13Národná banka Slovenska je centrálnou bankou Slovenskej republiky.
Od 1. januára 2009 je Národná banka Slovenska súčasťou Eurosystému. V spolupráci s Európskou centrálnou bankou a ostatnými centrálnymi bankami krajín eurozóny zabezpečuje stabilný menový vývoj a hospodársky rast v eurozóne. V rámci Eurosystému je úlohou Národnej banky Slovenska prispievať k zabezpečeniu:
13 www.nbs.sk
27
a) menovej politiky,
b) devízových operácií a devízových rezerv, c) vydávania eurových bankoviek a mincí, d) platobného styku,
e) zberu a zostavovania štatistík, f) medzinárodnej spolupráce,
g) vzájomnej spolupráce a podpore centrálnych bánk, h) finančnej stability v eurozóne.
Národná banka Slovenska14 je právnickou osobou so sídlom v Bratislave; nezapisuje sa do obchodného registra. Národná banka Slovenska v rozsahu svojej pôsobnosti vydáva všeobecne záväzné právne predpisy, ak to ustanovuje tento zákon alebo osobitný zákon;
všeobecne záväzné právne predpisy Národnej banky Slovenska sa vyhlasujú v Zbierke zákonov Slovenskej republiky. Národná banka Slovenska vedie konania a vydáva rozhodnutia, ak to ustanovuje tento zákon alebo osobitný zákon. Národná banka Slovenska má v majetkovoprávnych vzťahoch pri nakladaní s vlastným majetkom postavenie podnikateľa.
Národná banka Slovenska15 je podľa pravidiel platných pre Eurosystém oprávnená ukladať a uplatňovať aj sankcie súvisiace s povinnými minimálnymi rezervami, s obchodmi alebo s inými operáciami menovej politiky podľa osobitného predpisu.
Ďalšou dôleţitou úlohou Národnej banky Slovenska je výkon dohľadu nad finančným trhom.
Kvalitatívne nová úroveň spolupráce Národnej banky Slovenska (ďalej len „NBS“) s Európskou centrálnou bankou (ďalej len „ECB“) sa datuje od roku 2002. Prezident ECB v septembri 2002 oznámil guvernérovi NBS, ţe Generálna rada ECB rozhodla o jeho prizvaní na pravidelné zasadnutia generálnej rady v úlohe pozorovateľa. Od júna 2003 boli teda na tieto zasadnutia prizývaní ako pozorovatelia aj guvernéri centrálnych bánk štátov, ktoré 16. apríla 2003 podpísali Prístupovú zmluvu k Európskej únií. Zároveň Európska
14 §1 ods. 2, 3, 4 Zákon o Národnej banke Slovenska č. 566/1992 Z. z.
15 §21 Zákon o Národnej banke Slovenska č. 566/1992 Z. z.
28
centrálna banka poţiadala NBS, aby nominovala svojich zástupcov ako pozorovateľov do jednotlivých výborov a pracovných skupín Európskeho systému centrálnych bánk (ďalej len „ESCB“). Po vstupe do Európskej únie 1. mája 2004 sa guvernéri centrálnych bánk desiatich členských štátov vrátane Národnej banky Slovenska stali členmi Generálnej rady ECB a do kaţdého výboru ESCB boli z NBS nominovaný dvaja členovia. Plnenie konkrétnych úloh ESCB je zabezpečované najmä prostredníctvom výborov ESCB.
V súčasnosti je vytvorených 12 výborov. Význam účasti predstaviteľov NBS na rokovaniach výborov je v získavaní skúseností so systémom práce v jednotlivých výboroch a v zabezpečovaní úloh, ktoré z práce výborov vyplývajú pre NBS.
2.3.2. Slovenská sporiteľňa, a. s.
Na Slovensku je to banka s najdlhšou tradíciou sporiteľníctva.
V januári 2001 sa uskutočnil podpis zmluvy medzi Erste Bank a Ministerstvom financií Slovenskej republiky. Predmetom zmluvy bol predaj majoritného balíka akcií, Slovenská sporiteľňa je teda začlenená do silnej finančnej skupiny Erste Bank der oesterreichischen Sparkassen a vlastní 100% akcií.
Obrázok 1: Slovenská sporiteľňa, a. s. - akcionár
Zdroj 3: www.slsp.sk + vlastné spracovanie
29
2.3.3. Dexia banka, a. s.
Majoritným akcionárom Dexia banky Slovensko, a. s. sa v máji 2000 stala nadnárodná finančná skupina Dexia, uskutočnilo sa to prostredníctvom dcérskej spoločnosti Dexia Kommunalkredit Bank. Súčasnými akcionármi sú:
1. Dexia kommunalkredit Bank s podielom 85,47%;
2. Slovenské mestá a obce: 11, 95%;
3. Fyzické osoby: 0,95%;
4. Právnické osoby: 1,63%.
Obrázok 2: Dexia banka Slovensko, a. s. - akcionári
Zdroj 4: www.dexia.sk + vlastné spracovanie
2.3.4. Všeobecná úverová banka, a. s.
Majoritným akcionárom Všeobecnej úverovej banky, a. s. je talianská banková skupina Intesa Sanpaolo. Vlastní väčšinový podiel vlastného imania spoločnosti, a to 96,76%.
Intesa Sanpaolo vznikla v januári 2007 fúziou významných talianských bánk, Banca Intesa a Sanpaolo MI.
30
Tabuľka 3: Akcionári Všeobecnej úverovej banky, a. s.
Akcionári VÚB, a. s. Počet akcií Podiel v % Intesa Sanpaolo Holding International S. A. 12 558 127 96,763 927
Ostatné právnické osoby 91 140 0,702 260
Fyzické osoby 328 841 2,533 813
SPOLU 12 978 108 100,000 000
Zdroj 5: www.vub.sk
Obrázok 3: Všeobecná úverová banka, a. s. - akcionári
Zdroj 6: www.vub.sk + vlastné spracovanie
2.3.5. VOLKSBANK Slovensko, a. s.
Na slovenskom trhu úspešne pôsobí od roku 1991, jej hlavným akcionárom je rakúska spoločnosť Volksbank International AG (VBI).
31
Tabuľka 4: Akcionári VOLKSBANK Slovensko
Akcionári VOLKSBANK Slovensko, a. s. Podiel v % Krajina pôvodu Volksbank International AG 90,9987 Rakúsko
VOLKSBANK Donau-Weinland 0,1344 Rakúsko
VOLKSBANK Ötscherland 1,7277 Rakúsko
VOLKSBANK Waldviertler Horn 0,1277 Rakúsko
EM. RO. POPOLARE Spa. 3,3591 Taliansko
Banca Popolare di Vicenza 2,2922 Taliansko
Drobní akcionári 1,3602
Zdroj 7: www.volksbank.sk + vlastné spracovanie
Obrázok 4: VOLKSBANK Slovensko - akcionári
Zdroj 8: www.volksbank.sk + vlastné spracovanie
2.3.6. Prvá stavebná sporiteľňa, a. s.
Prvá špecializovaná banka tohto druhu vo východnej a strednej Európe začala vykonávať svoju činnosť 16. novembra 1992 bola zaloţená tromi renomovanými európskymi bankovými domami. Súčasnými akcionármi sú16:
1. Bausparkasse Schwäbisch Hall AG., Spolková republika Nemecko s 32,5 percentným podielom na základnom imaní spoločnosti.;
16 www.pss.sk
32
2. Raiffeisen Bausparkasse G.m.b.H., zastúpená Raiffeisen Bausparkassen Holding G.m.b.H., Wien, Rakúska republika s 32,5 percentným podielom na základnom imaní spoločnosti.;
3. Erste Group Bank AG, Wien, Rakúska republika s 25,02 percentným podielom na základnom imaní spoločnosti.;
4. Slovenská sporiteľňa, a. s., Bratislava, Slovenská republika s 9,98 % percentným podielom na základnom imaní spoločnosti.
2.3.7. OTP banka Slovensko, a. s.
Od 4. apríla 2002 je majoritným vlastníkom OTP banka Slovensko, a. s. najväčšia maďarská banka OTP Bank Rt, ktorá vlastní 97,23% akcií. Ďalšími vlastníkmi sú slovenské spoločnosti a drobní akcionári.
2.3.8. ČSOB, a. s.
Československej obchodnej banky, a. s. sa stala právnym nástupcom, ktorý prevzal všetky práva a povinnosti ISTROBANKY, a. s., toto zlúčenie nadobudlo platnosť dňa 1. júla 2009.
Jej hlavným akcionárom a zároveň aj materskou spoločnosťou je jedna z najvýznamnejších bankopoisťovní v západnej Európe belgická KBC. Víziou tejto belgickej spoločnosti KBC je rásť rýchlejšie ako konkurencia vďaka kvalifikovanému a motivovanému tímu profesionálov a vďaka silnej orientácii na zákazníka.
Dcérskymi spoločnosťami sú: ČSOB Asset Management, ČSOB Dôchodcovská správcovská spoločnosť, ČSOB Factoring, ČSOB Leasing, ČSOB Stavebná sporiteľňa a ČSOB Poisťovňa.
2.3.9. UniCredit Bank Slovakia, a. s.
Vznikla fúziou, v roku 2007, UniBanky, a. s. a HVB Bank Slovakia a. s.. Na slovenskom trhu tieto banky pôsobili a budovali si výnimočné renomé uţ vyše 17 rokov pred tým.
UniCredit, s celkovým majetkom 1, 060 miliardy €, sa radí medzi popredné finančné skupiny v Európe.
33
2.3.10. ING Group, N. V.
Táto finančná skupina vznikla prepojením NMB Post Groep (banková skupina) a Nationale-Nederladnen (najväčšia holandská poisťovňa), ich príbuzné korene dali názov novej spoločnosti Internationale Nederlanden Group. No neskôr sa rozšíril názov ING, a preto spoločnosť zmenila názov na ING Group N. V.
ING Group N. V. je kótovaná na burze v Amsterdame. Vlastní všetky akcie ING Bank N.
V. a ING Verzekering N. V. Jediným vlastníkom svojej dcérskej spoločnosti ING Continental Europe Holdings B. V. so sídlom v Haagu, ktorá je na 100% vlastníkom akciových spoločností vo východnej a strednej Európe (v Českej republike, na Slovensku, v Maďarsku, Poľsku a Rumunsku), je ING Verzekering N. V.
2.3.11. Tatra banka, a. s.
Tatra banka bola ako prvá súkromná banka na Slovensku a vznikla v roku 1990. Je členom jednej z dcérskych spoločnosti Raiffeisen Banking Group, a to RZB Group.
Činnosť jej dcérskych spoločností Tatra Asset Management, Tatra Leasing a Doplnková dôchodková spoločnosť Tatra banky, a. s. (v rámci Tatra banka Group) je veľmi úspešná.
2.3.12. Poštová banka, a. s.
Tabuľka 5: Aktuálna akcionárska štruktúra Poštovej banky
Akcionári Poštovej banky Podiel v
(%)
ISTROKAPITAL SE 93,813
Slovenská pošta, a. s. 5,001
BAWAG P. S. K. Bank fur Arbeit unf Wirtschaft und Österreichische Postsparkasse AG
0,996
MDPaT SR 0,102
UNIQA Versicherungen AG 0,088
Zdroj 9: www.pabk.sk
34
3. Problémy zahraničnej materskej banky a jej vplyv na banky v SR
Tabuľka 6: Problémy bánk v rôznych krajinách
Kríza 80. rokov Kríza 90. rokov Vrchol
krízy
Zlyhané úvery
1990 1994 1995 1996
Mexiko 1982 4,1 2,3 10,5 19,1 12,5
USA 1987 4,1 3,3 1,9 1,3 1,1
Fínsko 1992 8,0 4,6 3,9 2,7
Nórsko 1992 9,1 5,4 4,5 3,2
Švédsko 1992 11,0 6,0 4,0 3,0
Česká republika
38,8 33,6 30,7
Zdroj 10: JIŘÍ, J. Bankovní krize a ekonomická transformace, Str. 24
Kompletná tabuľka „problémy bánk v rôznych krajinách“ je uvedená ako príloha.
Národná banka Slovenska17 môţe výnimočne poskytnúť banke krátkodobý úver na dočasnú podporu likvidity, ak je to v súlade so zákazom menového financovania; nárok na vrátenie takého úveru má prednosť pred všetkými ostatnými záväzkami banky. Kaţdý takýto úver musí byť dostatočne zabezpečený majetkovými hodnotami podľa § 23 a pri poskytovaní takéhoto úveru nemoţno zvýhodňovať ani nezvýhodňovať ţiadnu banku v porovnaní s inými bankami.
Národná banka Slovenska18 môţe Fondu ochrany vkladov a Garančnému fondu investícií poskytnúť krátkodobý úver na pokrytie jeho naliehavých a nepredvídaných potrieb likvidity vtedy, ak sú ohrozené aspekty systémovej stability a ak je to v súlade so zákazom menového financovania. Kaţdý takýto úver musí byť dostatočne zabezpečený majetkovými hodnotami podľa § 23.
17 §24 ods. 1 Zákon o Národnej banke Slovenska č. 566/1992 Z. z.
18 §24 ods. 2 Zákon o Národnej banke Slovenska č. 566/1992 Z. z.
35
Týždenník Trend zverejnil dňa 8. decembra 2009 článok: Slovensko môže pomôcť svojim bankám19
Európska komisia schválila slovenskú schému pomoci zameranú na udrţanie stability slovenského bankového sektora. Schéma obsahuje kapitálové injekcie a záruky finančným inštitúciám oprávneným na poskytnutie tejto pomoci. Slovenská schéma je podľa komisie v súlade s pravidlami týkajúcich sa štátnej pomoci. „Opatrenia najmä nie sú diskriminujúce a ich trvanie a pôsobnosť sú obmedzené. Vyţaduje sa pri nich poskytnutie trhovej odplaty a obsahujú dostatočné záruky zabraňujúce ich zneuţitiu,“ stojí v stanovisku Komisie.
Podľa komisárky pre hospodársku súťaţ Neelie Kroesovej by slovenská schéma pomoci bankám mala prispieť k zmierneniu nepriaznivých vplyvov krízy na bankový sektor a reálne hospodárstvo Slovenska. „Vďaka úzkej spolupráci medzi Komisiou a slovenskými orgánmi sme v súčasnosti spokojní s podobou schémy, ktorá nenaruší hospodársku súťaţ na vnútornom trhu v prílišnej miere,“ povedala komisárka.
Slovensko sa zaviazalo, ţe opatrenia týkajúce sa poskytovania štátnych kapitálových príspevkov a poskytovania štátnych záruk bude implementovať iba počas obdobia najviac šiestich mesiacov po schválení schémy Komisiou. Slovensko sa takisto zaviazalo, ţe kaţdých 6 mesiacov predloţí Komisii správu o implementácii schémy.
3.1. „Matky a dcéry“
Pri slovenských bankách platí nepísané pravidlo, ţe matky robia problémy svojim dcéram, preto sa by sme chceli priblíţiť aj nejaké tie problémy z tejto oblasti.
3.1.1. Dexia banka Slovensko, a. s.
Jej materská Dexia Group si pripísala miliardové škody zo svojej činnosti v USA, no okrem toho bola Dexia banka Slovensko namočená v kríze, respektíve si neustráţila obchodovanie niektorých svojich klientov na devízových trhoch. Následne vedenie skupiny odvolalo šéfov Dexia banky Slovensko, pretoţe sa tým dostala do straty 84 miliónov eur.
19 www.etrend.sk
36
Kríza zachytila matku Dexia banky a to v roku 2008 a o dva roky na to Slovenská tlačová agentúra a Medical & Financial Consulting, s. r. o uverejnili články o predaji Dexia banky Slovensko:
Akcie spoločnosti klesali na najnižšiu hodnotu za posledných dvanásť rokov, zverejnené dňa 29. septembra 2008 a aktualizované 30. septembra 2008 o posledný odstavec.20
Akcie belgicko-francúzskej Dexia banky klesli na dvanásťročné minimum.
Hodnotou firmy zatriasla správa vo francúzskom denníku Le Figaro, v ktorej noviny informovali o pláne banky navýšiť svoj základný kapitál, bez uvedenia akéhokoľvek zdroja. Informovali o tom agentúry Bloombeg, Reuters a Agence France-Presse (AFP).
V priebehu jedného dňa prišla Dexia banka o pätinu svojej trhovej hodnoty. Jej akcie klesli o 32,8% na 6,75 eura. O reakcii na finančnú krízu rokovala dozorná rada finančného inštitútu.
Hovorkyňa Dexia banky Ulrike Pommeeová podľa agentúry AFP trvá na tom, ţe nehrozí bezprostredný kolaps. „Naša likvidita je veľmi dobrá. Naša skupina má spoľahlivú výšku kapitálu,“ povedala, no zároveň dodala, ţe „situácia (na finančných trhoch) je tak výnimočná, ţe vývoj sa musí nepretrţite sledovať.“ Ulrike Pommeeová odmietla komentovať správy o pripravovanom rýchlom zvýšení kapitálu banky.
Belgický minister financií Didier Reyders pre AFP povedal, ţe štát je pripravený pomôcť Dexia banke. Francúzska ministerka financií Christine Lagardeová takisto vyjadrila podporu. Pre AFP pripomenula, ţe štátna finančná inštitúcia Caisse de Depots, ktorá spravuje niekoľko miliárd eur francúzskych verejných peňazí investovaných do veľkých firiem a finančných skupín, je akcionárom Dexia banky a „prevezme zodpovednosť“.
Caisse de Depots je drţiteľom 11% akcií Dexia banky.
Belgicko-francúzska Dexia banka sa špecializuje na poskytovanie úverov mestám a obciam. Má viac ako 5 miliónov individuálnych klientov v Belgicku, Luxembursku, Turecku a Slovensku.
Agentúra Bloomberg informovala, ţe vlády Belgicka, Francúzska a Luxemburska podporia Dexia banku 6,4 miliardami eur.
Francúzsky denník Les Echos uviedol 5. februára 2010, že skupina Dexia pravdepodobne dostane od Európskej komisie súhlas na prijímanie štátnej pomoci, ak splní určité podmienky.21
20 www.etrend.sk
37
Belgicko-francúzska finančná skupina Dexia pravdepodobne dostane súhlas od Európskej komisie na prijímanie štátnej pomoci, ak splní určité podmienky, uviedol francúzsky denník na svojej internetovej stránke. Dexia podľa denníka sľúbila, ţe do roku 2014 zredukuje súvahu o 45% a predá svoje firmy v Taliansku a na Slovensku a ukončí podnikanie v oblasti poisťovníctva v Turecku a poskytovanie úverov miestnym samosprávam v Španielsku.
Európska komisia mala rozhodnúť do konca februára. Dexia dostala pomoc v sume 6,4 mld. eur od Belgicka, Francúzska a Luxemburska a od hlavných akcionárov v septembri 2008 po tom, ako ju postihla finančná kríza. Francúzska investičná spoločnosť Caisse des Depots sa v januári 2010 vyjadrila, ţe je rozhodne proti rozdeleniu Dexie. Caisse des Depots sa stalo najväčším akcionárom Dexie s podielom 17,6%.
Dexia banka Slovensko pôsobí na slovenskom trhu od roku 1993, pôvodne pod názvom Prvá komunálna banka, pod ktorým vystupovala do konca septembra 2003. Finančná skupina sa stala majoritným akcionárom Dexia banky Slovensko v máji 2000.
Rozhodujúcim akcionárom banky je rakúska Dexia Kommunalkredit Bank, ktorá vlastní 85,5% akcií. Zostávajúca časť patrí slovenským mestám a obciam a individuálnym investorom, čo môţeme vidieť aj v druhej kapitole znázornené na obrázku č.2.
Predaj Dexia banky Slovensko zverejnené dňa 6. februára 201022
V nasledujúcich troch rokoch skupina Dexia predá spoločnosti Dexia Crediop, Dexia Sabadell a Dexia banka Slovensko.
Belgicko-francúzska finančná skupina Dexia má do 31. októbra 2012 nájsť nového majoritného akcionára pre svoju dcérsku spoločnosť na Slovensku – Dexia banku Slovensko. „Táto budúca zmena vlastníctva, vyplývajúca z rozhodnutia Európskej komisie o skupine Dexia, nebude mať ţiadny vplyv na klientov Dexia banky, ani na sluţby pre nich,“ povedal generálny riaditeľ Dexia banky Stefaan Depaepe.
Ako súčasť rokovaní s Európskou komisiou bolo prijaté rozhodnutie o predaji 70- percentného podielu v Dexia Crediop, 88,7-percentného podielu v Dexia banke Slovensko do 31. októbra 2012 a 60-percentného podielu Dexia Sabadell do 31. decembra 2013.
Skupina Dexia verí, ţe tieto spoločnosti budú mať väčšiu hodnotu v rukách iných akcionárov.
21 www.sita.sk
22 www.sita.sk
38
Dexia bude pokračovať v ďalšom rozvoji svojich hlavných obchodných aktivít. Ide o verejné a komerčné bankovníctvo hlavne vo Francúzsku a Belgicku, retailové a komerčné bankovníctvo v Belgicku, Luxembursku a Turecku, ako aj správu aktív, poisťovníctvo a sluţby pre investorov.
Skupina Dexia bude pokračovať v podpore Dexia banky Slovensko a pripravovať ju na novú budúcnosť. Rozsiahly časový rámec zmeny umoţňuje skupine Dexia pripraviť plynulý prechod vlastníctva. Pred predajom skupina zabezpečí, aby Dexia banka Slovensko v oblasti obchodu ďalej rástla.
Predaj Dexie neohrozí vklady klientov, 8. február 201023
Samosprávy miest a obcí ako hlavní klienti Dexia banky Slovensko, ale ani radoví občania sa nemusia obávať, ţe po predaji tohto bankového domu prídu o svoje vklady. Dohoda Európskej komisie a finančnej skupiny Dexia o predaji svojej slovenskej „dcéry“ bude pod prísnym dohľadom Bruselu. Nový majiteľ slovenskej Dexie by mal byť známy do októbra 2012. „Táto budúca zmena vlastníctva nebude mať ţiadny vplyv na klientov Dexia banky, ani na sluţby pre nich,“ vyhlásil generálny riaditeľ Dexia banky Steraan Depaepe.
Banka bude aţ do svojho predaja normálne fungovať, poskytovať úvery a prijímať vklady.
Jej prechod pod nového majoritného akcionára by nemal mať vplyv ani na slovenský bankový trh, predpokladá výkonný riaditeľ Slovenskej bankovej asociácie Ladislav Unčovský. „Uţ dávnejšie sa totiţ hovorí, ţe bankový sektor sa bude u nás trochu koncentrovať. Takţe aj to môţe byť jednou z príčin, prečo sa Dexia dohodla s Bruselom na predaji.“ Unčovský tvrdí, ţe „klientom nehrozí ţiadne riziko“. Paniku nemajú ani mestá a obce, ktoré Dexia úveruje spomedzi slovenských bánk najviac.
O novom vlastníkovi Dexia banky Slovensko sa pravdepodobne ešte nerokuje. „Správa o predaji je veľmi čerstvá a na jeho realizáciu sú tri roky,“ dodal Unčovský. Analytik spoločnosti Symsite Research Vladimír Dohnal predpokladá, ţe slovenskú Dexiu pravdepodobne kúpi niektorá z menších bánk, ktoré sú uţ na našom trhu. Proti jej ovládnutiu väčšími bankami by podľa neho mohol mať výhrady Protimonopolný úrad.
„Ktokoľvek banku kúpi, bude mať záujem, aby sa mu peniaze vrátili cez poskytovanie kvalitných sluţieb,“ tvrdí Dohnal. Preto sa ani podľa neho netreba obávať o peniaze uloţené v Dexii.
23 www.mfc.sk
39
Tabuľka 7: Dexia banka a jej čísla 2008 2009 Čistý zisk v mil. € -96,0 -13,2 Úvery v mld. € 1,61 1,68 Vklady v mld. € 1,72 1,87
Zdroj 11: www.dexia.sk + vlastné spracovanie
3.1.2. Slovenská sporiteľňa, a. s.
Rakúska matka Erste Group dostane od rakúskej vlády 2,7 miliardy eur. Banka investovala do akcií islandských bánk 300 miliónov eur, čo priznali nedávno manaţéri Erste Group.
Toto bolo len jedno z viacerých zlých rozhodnutí spomínanej rakúskej banky, ktorá na Slovensku podniká prostredníctvom Slovenskej sporiteľne.
Tabuľka 8: Slovenská sporiteľňa a jej čísla 2008 2009
Čistý zisk v mil. € 155,7 11,9 Úvery v mld. € 5,63 6,01 Vklady v mld. € 8,57 7,83
Zdroj 12: www.slsp.sk + vlastné spracovanie
3.1.3. Československá obchodná banka, a. s.
KBC, belgická finančná skupina a materská banka Československej obchodnej banky, sa musela oprieť o vládnu pomoc, pretoţe mala zakúpené zlé cenné papiere v hodnote 1,6 miliardy eur.
Belgická KBC odkúpila takmer polovičný podiel od svojej dcéry, zverejnené dňa 15.
decembra 200924
24 www.etrend.sk
40
Belgická KBC „upratovala“ v stredoeurópskych dcérach. Výsledkom je to, ţe slovenská ČSOB je uţ plne pod jej priamou kontrolou. Dokončila kúpu takmer polovičného podielu od svojej českej dcéry ČSOB.
Majetkový podiel, ktorý bol doteraz vlastnený ČSOB finančnou skupinou Českej republiky odkúpila belgická matka za 484 milióna eur. V rámci neho mali menšinové podiely český ČSOB Leasing a ČSOB Factoring. Podiel bol podľa pravidiel českého obchodného zákonníka ocenený externým znalcom. KBC odkúpením vlastní v slovenskej ČSOB stopercentný akcionársky podiel. Transakcia nemá ţiadny vplyv na finančnú pozíciu skupiny KBC Group na konsolidovanom základe, informovala KBC.
Skupina uzavrela v polovici roka 2008 kúpu slovenskej Istrobanky. Odpredaj podielu v ČSOB materskej spoločnosti nadväzuje na právne zlúčenie ČSOB a Istrobanky, ktoré sa uskutočnilo v júli roku 2009. Nákup 49,54-percentného podielu v slovenskej ČSOB spoločnosťou KBC má najmä zjednodušiť štruktúru akcionárov.
KBC musela v rámci plánu splácania štátnej pomoci, ktorú prijala, predloţiť Európskej komisii reštrukturalizačné zámery. Komisia ich schválila v novembri 2009. Ich súčasťou je odpredaj niektorých aktív. Na burzu by malo ísť i pravdepodobne 40% akcií českej ČSOB.
Zhodnotenie
Po rozhovore s riaditeľom pobočky Československej obchodnej banky sme zistili, ţe vplyv negatívnej správy o matke sa na dcérskej banke neprejavil. Národná banka Slovenska Československej obchodnej banke garantovala vklady, ale pomoc jej v krízových časoch neposkytla. Pomoc dostala od vlády. Banka nepocítila odliv klientov no vklady výberov a poskytovanie úverov začali patriť medzi menej pouţívané bankové operácie. Keďţe podielové fondy nie sú garantované správanie klientov aj tejto banky je konzervatívne.
Z dôvodu zlúčenia Československej obchodnej banky a Istrobanky musela banka zniţovať počet zamestnancov.
Tabuľka 9: Československá obchodná banka a jej čísla 2008 2009
Čistý zisk v mil. € 28,5 1,4 Úvery v mld. € 2,74 2,78 Vklady v mld. € 3,17 3,04
Zdroj 13: www.csob.sk + vlastné spracovanie
41
3.1.4. UniCredit Banka Slovensko, a. s.
Ešte pred začiatkom roka sa dostala do problémov talianska Unicredit Group. Cítila sa dosť silná na to, aby expandovala na americký trh, ale pod vplyvom finančnej krízy sa jej rating zmenil k horšiemu a banka začala vyplácať dividendy svojimi akciami.
Taliani posunuli banke dve miliardy eur z emisie akcií, 5. marec 201025
Polovicu zo štyroch miliárd eur, ktoré získala talianska UniCredit emisiou akcií, posúva na Bank Austria. Tá spravuje väčšinu jej aktív v strednej a východnej Európe. UniCredit sa podľa agentúry Reuters ešte v roku 2009 nechala počuť, ţe doplní zdroje do Bank Austria, keď vyhlasovala, ţe radšej si zabezpečí prísun zdrojov z trhu, neţ by vyuţila štátnu pomoc od Talianska, či Rakúska. Prepočet na údaje ku koncu tretieho kvartálu podľa agentúry ukazuje, ţe kapitálové posilnenie zvýši ukazovateľ kapitálového vybavenia Bank Austria na 9,5%.
Len krátko predtým z rakúskej centrálnej banky varovanie o tom, ţe rakúske banky operujúce v bývalej komunistickej časti Európy budú potrebovať dodatočný kapitál vo výške niekoľkých miliárd eur. V tomto regióne majú najväčšie zastúpenie najmä UniCredit Bank Austria, Erste Group Bank a Raiffeisen International. „Sme v situácií, kedy ešte nezaznamenávame vrchol odpisov zlých úverov vo východnej Európe,“ upozornil podľa Reuters Andreas Ittner z rakúskej centrálnej banky.
Tabuľka 10: UniCredit banka a jej čísla 2008 2009 Čistý zisk v mil. € 71,8 22,1 Úvery v mld. € 2,54 2,41 Vklady v mld. € 2,72 2,21
Zdroj 14: www.unicreditbank.sk + vlastné spracovanie
25 www.etrend.sk
