– social and regional differences in Slovakia and their solutions riešenie Economic Ekonomicko – sociálne regionálne rozdiely v SR a ich

(1)

Bankovní institut vysoká škola Praha

zahraničná vysoká škola Banská Bystrica Katedra financií, účtovníctva a poisťovníctva

Ekonomicko – sociálne regionálne rozdiely v SR a ich riešenie

Economic – social and regional differences in Slovakia and their solutions

Bakalárska práca

Autor: Tomáš Poljak Bankový management

Vedúci práce: Prof. Ing. Štefan Samson, Csc.

Banská Bystrica Apríl/2013

(2)

VYHLÁSENIE

Vyhlasujem, ţe som bakalársku prácu spracoval samostatne s pouţitím uvedenej literatúry.

Svojím podpisom potvrdzujem, ţe odovzdaná elektronická verzia práce je identická s jej tlačovou verziou a som oboznámený so skutočnosťou, ţe sa práca bude archivovať v kniţnici BIVŠ a ďalej bude sprístupnená tretím osobám prostredníctvom internej databázy elektronických vysokoškolských prác.

V Prešove, dňa 25.04.2013 Tomáš Poljak

(3)

Poďakovanie

Týmto sa chcem poďakovať vedúcemu bakalárskej práce pánovi Prof. Ing. Štefanovi Samsonovi, CSc za profesionálny prístup a cenné rady ktoré mi poskytol počas spracovania bakalárskej práce.

V Prešove, dňa 23.04.2012 Tomáš Poljak

(4)

Anotácia

POLJAK, Tomáš : Ekonomicko – sociálne regionálne rozdiely v SR a ich riešenie.

Bakalárska práca . Bankovní institut vysoká škola Praha, zahraničná vysoká škola Banská Bystrica. Katedra financií, bankovníctva a poisťovníctva. Vedúci práce : Prof. Ing. Štefan Samson, CSc. Rok obhajoby : 2013. Počet strán :

Cieľom bakalárskej práce je analýza ekonomicko – sociálnych rozdielov v regiónoch Slovenskej republiky na základe vybraných ekonomicko – sociálnych ukazovateľov.

Prvá kapitola je zameraná na teoretické vymedzenie základných pojmov tejto problematiky a na ekonomicko – sociálne ukazovatele na hodnotenie úrovne jednotlivých regiónov.

V druhej kapitole sa zaoberáme analýzou a vývojom vybraných ekonomicko – sociálnych ukazovateľov pre hodnotenie úrovne jednotlivých regiónov.

Záverečná tretia kapitola je zameraná na návrhy na riešenie regionálnych rozdielov v SR.

Kľúčové slová : región, regionálne rozdiely, regionálna politika, ekonomicko – sociálne ukazovatele

(5)

Anotation

POLJAK, Thomas : Economic social and regional differences in Slovakia . (Bachelor work).

College of banking, Prague, foreign university, Banská Bystrica Department of financne, banking and insurance. Director of studies : Prof. Ing. Štefan Samson, CSc. Year : 2013.

Number of pages :

The goal of this work is to analyze the economic - social disparities in the regions of the Slovak Republic on the basis of selected economic - social indicators.

The first chapter focuses on the theoretical definition of the basic concepts of this issue and the economic - social indicators to assess the level of individual regions.

The second chapter deals with the analysis and development of selected economic - social indicators for the assessment of individual regions.

The final third chapter focuses on proposals to address regional disparities in Slovakia.

Key words : region, regional disparities, regional policy, economic - social indicators, regional gross domestic product per capita, unemployment rate, monthly salary, household income.

(6)

Obsah

Úvod ... 8

1 Región ... 9

1.1 Vymedzenie pojmu región ... 9

1.2 Typy regiónov ... 10

1.3 Územná jednotka ... 13

1.4 Územnosprávne členenie Slovenskej republiky ... 14

1.5 Spájanie regiónov ... 15

1.6 Regionálne disparity ... 15

2 Regionálna politika ... 17

2.1 Dôvody uskutočňovania regionálnej politiky ... 18

2.2 Ciele regionálnej politiky ... 19

2.3 Nástroje regionálnej politiky ... 20

3 Ekonomicko – sociálne ukazovatele pre hodnotenie jednotlivých regiónov ... 23

3.1 Regionálny hrubý domáci produkt na jedného obyvateľa ... 23

3.2 Nezamestnanosť ... 24

3.2.1 Miera nezamestnanosti ... 25

3.2.2 Výberové zisťovanie pracovných síl (VZPS) ... 26

3.3 Priemerná mesačná mzda zamestnanca ... 27

3.4 Príjem domácností ... 29

4 Analýza a vývoj ekonomicko – sociálnych ukazovateľov v období od roku 2002 po rok 2010 ... 30

4.1 Analýza a vývoj ukazovateľa regionálny hrubý domáci produkt na obyvateľa v sledovanom období ... 30

4.2 Analýza a vývoj nezamestnanosti v sledovanom období ... 32

4.3 Analýza a vývoj priemernej mesačnej mzdy v sledovanom období ... 37

4.4 Analýza a vývoj čistých peňaţných príjmov domácnosti v eurách v sledovanom období 40 4.5 Porovnávanie ekonomicko-sociálnych ukazovateľov za sledované obdobie ... 41

4.6 Hodnotenie sociálno-ekonomickej úrovne regiónov za rok 2010 ... 43

5 Riešenie regionálnych rozdielov ... 44

5.1 Vnútorné zdroje regiónu ... 44

5.2 Investičné stimuly ... 46

Záver ... 47

POUŢITÁ LITERATÚRA ... 48

(7)

Zoznam tabuliek ... 50 Zoznam grafov ... 51

(8)

Úvod

Problematika posudzovania, hodnotenia a porovnávania regiónov v našom štáte je na prvý pohľad takmer bezproblémová. Prevaţne všetci, ktorí sa danou problematikou zaoberajú, zhodnú sa na tom, ţe jednotlivé regióny nie sú rovnako ekonomicky vyspelé, ţe sú medzi nimi rozdiely a ţe tieto rozdiely sú celkom prirodzené a ţe rozdiely medzi regiónmi boli a budú.

Tieţ nie je problém pochopiť, ţe priestor okolo hlavného centra v štáte – hlavného mesta, v našom prípade ,,Bratislavský región,, v porovnaní s inými regiónmi je ekonomicky najvyspelejší.

Problémom sa stáva, či a do akej miery sa tieto rozdiely dajú tolerovať a či ich vývoju treba ponechať voľný priebeh resp. či hospodárskou politikou štátu vývoj týchto rozdielov treba usmerňovať a ekonomickými stimulmi podporovať rozvoj zaostávajúcich.

Pritom nie sme za to, aby sa vyrovnávanie rozdielov medzi regiónmi malo realizovať v prospech zaostávajúcich tak, ţeby sa pribrzdil rozvoj v ekonomicky vyspelejších regiónoch.

Cieľom bakalárskej práce je analýza ekonomicko-sociálnych regionálnych rozdielov a moţnosti riešenia týchto rozdielov.. Tento cieľ chceme splniť pomocou literatúry, webu a analýzy štatistík Štatistického úradu Slovenskej republiky, Úradu práce sociálnych vecí a rodiny a metódami zodpovedajúcimi vyuţitiu týchto zdrojov.

V práci teoreticky vymedzíme základné pojmy spojené s regiónmi, s ich členením a s ich rozdielmi.

Analýzu disparít medzi regiónmi urobíme na základe vybraných ekonomicko – sociálnych ukazovateľov. Týmito ukazovateľmi sú regionálny hrubý domáci produkt na jedného obyvateľa, nezamestnanosť a z nej vyplývajúca miera nezamestnanosti, priemerná mesačná mzda a čisté mesačné príjmy domácností.

Závery z analýzy budú súčasťou návrhov a opatrení na riešenie zväčšujúcich sa regionálnych rozdielov.

(9)

1 Región

1.1 Vymedzenie pojmu región

Pojem ,,región“ nie je presne vymedzený a jednoznačný pojem. Je tomu tak preto, lebo pojem región má veľmi široký obsah. Tento pojem sa pouţíva v mnohých oblastiach napríklad v turistike, administratíve, u ekonómov, v geografii a v mnohých iných. S týmto pojmom mali problémy aj odborníci Rady Európy pri vypracovaní ,, Charty európskeho regionálneho plánovania“ a preto odporučili, aby sa pojem región vzťahoval len na územné celky krajín, ktoré sa nachádzajú medzi mestom a národným hospodárstvom.

Pojem ,,región“ chápe kaţdá vedná disciplína inak. Záleţí to od objektu skúmania.

Keďţe objekty skúmania sú odlišné, tak odlišný je aj obsah pojmu ,,región“ a to v závislosti od objektu, ktorý vyjadruje.

Zoberme si napríklad ekonomické chápanie pojmu región. Toto chápanie vychádza z poznatkov viacerých vedných disciplín dokonca aj iných ako ekonomických. Základné východisko pre ekonomické vymedzenie pojmu ,,región“ je geografický región“ a to preto, lebo práve ,,geografický región a prírodné hranice“ predurčili spôsob naplnenie priestorových jednotiek mnohými prvkami ţivota. ( Samson et al, 2001, s. 11 )

Jednotnú definíciu regiónu pre všetky odbory sa nepodarilo sformulovať kvôli rozdielnym názorom geografov, ekonómov, historikov a mnohých iných odborníkov.

Hľadanie jednotnej definície regiónu sa javí ako samoúčelné. Dá sa ale konštatovať, ţe región môţe byť ( aj keď nie vţdy ) organicky prepojený územný celok s politickým, hospodárskym a kultúrnym centrom. ( Šimúnek, 2008, s. 8 )

Podľa Skokana (2003) sa pod pojmom región chápe ,,územie s definovanými prvkami, v ktorom existuje špecifická funkčná a súvisiaca infraštruktúra a presadzuje sa spoločný záujem na rozvoji regiónov a na zlepšení blahobytu občanov.

Benčo (2005) definuje región ako ,, časť zemského povrchu s jednou alebo viacerými charakteristikami napr. prírodnými, ktoré sú výsledkom ľudskej činnosti a dávajú jej nejakú mieru jednoty y tým ju robia odlišnú od oblastí, ktorou je obklopená.“

(10)

Podľa Výrostovej (2010) región predstavuje ,,zoskupenie základných priestorových jednotiek do väčšieho územného celku, t.j. za región nemoţno povaţovať obec alebo jej časť.“

Šipikal (2009) vo svojej publikácii hovora o učiacich sa regiónoch. Učiaci sa región chápe ako ,,oblasť, v ktorej zodpovední činitelia spolupracujú a učia sa spoločne riešiť miestne alebo regionálne problémy v partnerskej spolupráci miestnych alebo regionálnych subjektov.“

Niektorí iní autori sú za definíciu regiónu ako základnej jednotky, na ktorú moţno členiť priestor, pričom región predstavuje priestorovo zviazaný systém premenných, ktoré sú medzi sebou v silnejšej interdependencii ako iné premenné. Definujú ho aj ako subsystém priestorového systému štátu alebo štruktúrovaný celok, ktorý sa vyznačuje ekonomickými, sociálnymi, geografickými a inými znakmi. ( Habánik - Koišová 2010, s. 108 )

1.2 Typy regiónov

Odvodené nové typy regiónov sa formujú od geografických regiónov a to na základe rozvoja civilizácie. Patria sem :

- Urbanistický región - ide o hierarchicky štruktúrovaný systém sídel, v ktorom s ohľadom na svoje postavenie v hierarchii, najmä mestá plnia rozmanité sídelné funkcie, ako napríklad funkcie pracovné, obytné, administratívno – riadiace, rekreačné.

- Sociálny región – región tu vystupuje ako územné spoločenstvo ľudí majúcich citový vzťah k územiu, v ktorom ţijú. Znamená to, ţe tu ide o vzťah k obývanému územiu.

- Ekonomický región – ide o také územie, ktoré je ohraničené a zároveň prepojené sociálnymi, urbanistickými a ekonomickými väzbami. Môţeme povedať, ţe ide o symbiózu predchádzajúcich prístupov. ( Samson et al, 2001, s. 11 )

Stejskal (2009 ) hovorí o delení regiónov na : - prirodzené,

- administratívne.

(11)

Prirodzené regióny sú vzťahovo uzavreté územné celky s územnou deľbou funkcií medzi jadrom a zázemím. Vzťahová uzavretosť je relatívny pojem. Ţiadny región nie je plne vzťahovo uzavretý t.j. bez vzťahu k iným regiónom.

Administratívne regióny sú vymedzované pre výkon verejnej správy. Ide o umelé regióny, často krát nezodpovedajúce skutočným procesom a vzťahom prebiehajúcim v území. Okresy, kraje, regióny súdrţnosti – na týchto úrovniach ide o administratívne členenie s rôznou mierou odlišností od prirodzených regiónov.

V závislosti od uplatnenia troch rozdielnych prístupov k ich vymedzeniu rozlišujeme tri typy regiónov :

- región ako nástroj výskumu, - región ako štrukturálna jednotka, - región ako nástroj aktivity.

Región ako nástroj výskumu – je to územné vymedzenie regiónu na základe rovnosti znakov. Na základe kritérií rovnosti znakov dostávame homogénne regióny a nodálne regióny.

Homogénne regióny – pod pojmom homogénne regióny chápeme územia s tou istou orientáciou na ekonomické aktivity. Medzi tieto aktivity patria napríklad priemyselné alebo turistické aktivity.

Nodálne regióny – sú to regióny vnímané ako nejaký komplex sídel navzájom prepojené sídelným centrom. Centrálne mesto poskytuje okoliu pracovné príleţitosti, administratívne sluţby a iné sluţby.

Región ako štrukturálna jednotka – v tejto koncepcii región chápeme ako relatívne autonómny podsystém, ktorý má vysoký stupeň spoločenskej, ekonomickej, urbanistickej a kultúrnej integrity. Štruktúra tohto typu regiónov je vlastne výsledok vyuţívania potenciálu regiónu. Región plní funkcie externého charakteru ( dodávky tovarov, sluţieb ) ako aj funkcie charakteru interného . Regióny takto utvorené by mali tvoriť geografický rámec regionálnej politiky.

Región ako nástroj aktivity – ide o región, ktorý taktieţ voláme aj funkčný región, pretoţe jeho hlavnou úlohou je plnenie v organizme štátu konkrétnych funkcií. Táto kategória regiónov zahŕňa jednotky územno – správneho členenia krajiny a to sú

(12)

kraje, okresy, obvody. Úlohou týchto jednotiek je zabezpečiť výkony územnej verejnej správy. Pri ich vymedzení berieme do úvahy hlavne kritéria ako veľkosť územia, počet obyvateľov, nodalita územia. Do tejto kategórie regiónov zaraďujeme aj rôzne typy programových regiónov, ktoré majú za úlohu plniť funkcie určitého nástroja centra riadenia. Ich hranice môţu, ale nemusia rešpektovať hranice existujúcich regiónov. Tieto hranice sa spravidla rešpektujú pri rozdeľovaní území, v ktorých štát sa snaţí uplatniť diferencovanú rozvojovú politiku. Pri vyhradení problémových regiónov sa uplatňuje účelové geografické vymedzenie konkrétneho územia, kde sa problém lokalizoval. ( Samson et al, 2001 s. 12 )

Podľa Ivaničku (2007) sa región uvádza v nasledovných skupinách : - homogénne areály vyčlenené na základe jedného prvku, - viacprvkové homogénne regióny,

- nodálne regióny, - rozvojové regióny,

regióny plánovania.

Z priestorového hľadiska rozlišujeme tieto tri typy regiónov :

1. subnacionálne územie – sú to čiastkové územia daného štátu. Napríklad Slovensko má 8 regiónov. V Nemecku ako regióny toho druhu sú ,,krajiny“ a vo Švajčiarsku ,,kantóny“.,

2. supranacionálny priestor – región – je to určité priestorové zoskupenie štátov napríklad : Stredná Európa, Stredná Amerika,

3. transnacionálne územie – región – región, ktorý obsahuje čiastkové územia dvoch resp. viacerých štátov a teda presahuje štátne hranice. Ako príklad sa dá uviesť Tirolsko, ktoré zaberá a zjednocuje časť Rakúska a Talianska.

( Samson et al , 2001 s. 16 )

(13)

Tabuľka 1 Príklady pre subnacionálne, supranacionálne a transacionálne regióny

Typ regiónu Príklady

Subnacionálny Porúrie, Mníchovský priestor, aglomerácia Viedeň, Isle de France, Waldviertel, Randstad, stredozápad USA

Supranacionálny Stredná Európa, juhovýchodná Ázia, Škandinávia, Balkán, Blízky východ, región Stredozemného mora, Benelux, Latinská Amerika

Transacionálny Pracovné spoločenstvo Alpy-Adria, EUREGIO

Zdroj : (Maier-Todtlng, 1998, s. 33)

Habánik (2010) rozlišuje regióny podľa geografického hľadiska na : - mikroregión,

- makroregión.

Regióny v transformujúcich krajinách sa delia do dvoch skupín a to podľa úrovne rozvinutosti a podľa schopnosti adaptovať sa na podmienky transformácie. Na základe týchto kritérií regióny delíme na :

- regióny otvorené – sú to regióny, ktoré sú schopné prispôsobovať sa novým trhovým podmienkam a samostatne sa rozvíjať.

- regióny parciálnej adaptácie– hovoríme o regiónoch, v ktorých upadli profilujúce odvetvia a stratili rozvojovú dynamiku. Týmto regiónom sa musí pomáhať pri obnove ich rastovej ekonomiky.

- regióny zaostávajúce – v týchto regiónoch dochádza k poklesu výroby, rastie nezamestnanosť a zastaráva infraštruktúra. Týmto regiónom musí čím skôr pomôcť štát. ( Samson et al, 2001 s. 18 )

1.3 Územná jednotka

Územná jednotka je región, v ktorom sú umiestnené orgány štátnej správy, samosprávy, pripadne ďalšie inštitúcie, má mať dostatočné kompetencie na rozhodovanie.“

Územná jednotka má vytvorené ekonomické a právne predpoklady pre interné rozhodovanie a konanie. Taktieţ má vytvorený aj mechanizmus spolupráce všetkých subjektov vrátane obyvateľstva. Tieto subjekty by sa mali podieľať na rozvoji regiónu.

(14)

Kritéria , ktoré by mala spĺňať územná jednotka :

- primerané územie umoţňujúce komplexné a racionálne vyuţívanie vnútorných zdrojov regiónu a otvorenie hraníc regiónu tokom tovarov, sluţieb, pracovných síl, kapitálu,

- má mať aspoň jedno odvetvie schopné podnietiť rozvoj regiónu, - dostatočný počet malých a stredných podnikov,

- vytvorený vnútorný jednotný vnútroregionálny trh práce, pôdy a kapitálu,

- spôsobilosť zabezpečenia základných ţivotných potrieb obyvateľstva ako sú práca, bývanie, vzdelanie, zdravotná starostlivosť, doprava, spoje, rekreácia, kultúra, osobné sluţby, informácie a kvalitné ţivotné prostredie,

- schopnosť zabezpečiť funkčnú a technickú prepojenosť sídel a štandardnú úroveň urbanizácie a nodalitu územných jednotiek niţšieho rádu,

- rešpektovanie kultúrnych, historických, etnických a iných osobitosti predchádzajúceho vývoja,

- rešpektovanie hraníc územných jednotiek niţšieho rádu, ako sú okresy, obvody.

( Samson et al, 2001, s. 14 )

1.4 Územnosprávne členenie Slovenskej republiky

Tabuľka 2 Územnosprávne členenie Slovenskej republiky Úroveň

NUTS

Počet Územnosprávne jednotky spadajúce pod príslušný NUTS v SR

NUTS 1 1 Slovenská republika

NUTS 2 4 Bratislavský kraj, Západné Slovensko, Stredné Slovensko, Východné Slovensko

NUTS 3 8 Kraje : Bratislavský, Trnavský, Trenčiansky, Nitriansky, Banskobystrický, Ţilinský, Košický, Prešovský

NUTS 4 79 Okresy NUTS 5 2883 Obce

Zdroj : ( Samson, et al, 2001 )

(15)

1.5 Spájanie regiónov

Sú dve kritéria spájania regiónov :

- kritérium homogenity – územné celky sa spájajú do homogénnych regiónov podľa týchto ukazovateľov : zaostalosť, nezamestnanosť, rovnaký priemysel,

- kritérium funkčnosti – podľa tohto kritéria sa spájajú územné celky do funkčných regiónov, ktoré sú úzko späté určitými ukazovateľmi. Jedným z týchto ukazovateľov je napríklad kritérium dennej dochádzky či uţ do práce, na nákupy atď.

( Samson et al , 2001 s. 20 )

1.6 Regionálne disparity

Regionálnu disparitu moţno definovať ako ,,rozdielnosť a nerovnosť znakov, javov alebo procesov, ktoré majú územné umiestnenie a vyskytujú sa aspoň v dvoch entitách územnej štruktúry“( Hučka- Kutscherauer-Tománek, 2008 ). Táto definícia je všeobecná a poukazuje na odlišnosti medzu územiami a regionálne disparity chápe nielen ako regionálny jav.

Habánik (2010) chápe regionálne disparity ako : ,,merateľné rozdiely vo vývoji ohraničených regiónov (celkov) charakterizované súborom vopred alebo neskôr určených indikátorov rôznych typov, pričom je moţné disponovať dátami , resp. údajmi za dlhšie časové obdobie.“

Wishlade a Yuill (1997) rozlišujú tri typy regionálnych disparít :

- ekonomické disparity – rozdiely v kvalite a kvantite výstupu regiónu. K dôleţitým ukazovateľom patria výška HDP na obyvateľa, odvetvová štruktúra, infraštruktúra, demografické trendy, ekonomické trendy, príjem z daní a pod.

- sociálne disparity – týkajú sa príjmu a úrovne ţivotných podmienok obyvateľa.

Nameranie sociálnych disparít sa najčastejšie pouţíva ukazovateľ miera nezamestnanosti.

- územné disparity – prejavujú sa v rôznych geografických a prírodných podmienkach.

Výrazné rozdiely sa prejavujú vo veľkosti, hustote obyvateľstva, vzdialenosti k trhom.

Tento typ disparít sa líši od iných typov tým, ţe nejde o ľudskú aktivitu, ale je to výsledok, ktorý nemoţno zmeniť.

(16)

Tabuľka 3 Typy regionálnych disparít

Typ indikátora sociálny ekonomický ekologický

HDP X

HDP na 1 obyvateľa X

produktivita práce X

priemerná mzda X X

miera nezamestnanosti X X

pridaná hodnota X

vzdelanostná úroveň X X

stredná dĺžka života X X

dopravná infraštruktúra X

Kanalizácia x

Voda x

Ovzdušie x

Zdroj : (Habánik – Koišová, 2010, s. 81)

Príčiny regionálnych disparít môţu byť rôzne. Môţe ísť o rozdielnu vybavenosť regiónov výrobnými faktormi, nedostatočné vyuţívanie výrobných faktorov, rozdiely v ekonomickej štruktúre regiónov, rozdiely v sociálnom kapitáli, dopyte po produktoch regiónov, rozdielne geografické a prírodné podmienky, rozdielne tradície, rozdiely v kultúre, nerovnaké rozdelenie moci v spoločnosti, a pod.

Regionálne disparity majú ekonomické, sociálne i politické dôsledky. Bránia dostatočnému ekonomickému rastu, dochádza k niţšej produkcii a nevyuţívajú sa disponibilné zdroje. Rozdiely v ţivotnej úrovni spôsobujú nespokojnosť, vyššiu mieru kriminality, sociálne vylúčenie v regiónoch s vyššou nezamestnanosťou, čo má aj politické dôsledky. Disparity spôsobujú aj vysoké náklady v prudko rastúcich regiónoch a taktieţ aj inflačné tlaky, ktoré vznikajú v regiónoch s intenzívnou konkurenciou v oblasti kvalifikovanej pracovnej sily, ktorá nastáva v čase expanzie aj ej dôsledkom je nárast miezd. Vysoké mzdy spôsobujú rast dopytu po bytoch.

Vzhľadom na neţiaduce dôsledky disparít zasahuje štát pomocou regionálnej politiky s cieľom zabezpečiť regionálny rozvoj. ( Výrostová, 2010, s. 152 )

(17)

2 Regionálna politika

Problematiku ,,regionálna politika“ uvádzame z hľadiska ucelenosti práce a ako nástroj na riešenie regionálnych disparít medzi regiónmi a ich ekonomicko-sociálneho vývoja.

Existuje mnoho definícií regionálnej politiky. Napríklad G. Maier a G.Todtling (1998) charakterizujú regionálnu politiku ako ,,ovplyvňovanie hospodárskych procesov v územných častiach štátu alebo väčšieho ekonomického priestoru prostredníctvom verejného sektora.“

E. Roger má zasa iný názor. Ten hovorí o regionálnej politike ako o ,,všetkých verejných intervenciách zameraných na zlepšenie priestorového usporiadania ekonomických aktivít.“

Wokoun (2003) definuje regionálnu politiku ako ,,súbor cieľov, opatrení a nástrojov vedúcich k zniţovaniu príliš veľkých rozdielov v socio-ekonomickej úrovni jednotlivých regiónov.“

Blaţek a Uhlíř (2002) chápu regionálnu politiku ako ,,súbor ekonomicky, sociálne a ekologicky zameraných opatrení, pomocou ktorých sa štáty snaţia dosiahnuť národné ciele, ako sú ekonomický rast, trvalo udrţateľný rozvoj, sociálna a politická stabilita, rovnosť šancí obyvateľov a rozdeľovanie príjmov spôsobom, ktorý povaţuje väčšina obyvateľov za spravodlivý a ekonomicky stimulujúci.“

Keď zohľadníme všetky tieto definície, tak môţeme zhrnúť, ţe ,,regionálna politika predstavuje súbor cieľov, nástrojov a činnosti na zlepšenie priestorového usporiadania ekonomických činností, na zniţovanie regionálnych disparít a zabezpečenie ekonomického, sociálneho a územného rozvoja regiónov.“

( Výrostová, 2010, s. 210 )

Uskutočňovaním regionálnej politiky sa prispieva k rozvoju hospodárskych celkov.

Významnými aktérmi sú vlády, územná a regionálne samospráva a jej partnerské inštitúcie.

Čoraz viac rastie význam a postavenie univerzít, vysokých škôl, výskumných a vývojových centier a inovačných centier v regionálnom rozvoji.

Regionálne politika sa uplatňuje ako základný faktor v jednotlivých regiónoch s cieľom výraznejšie podporiť regionálny rozvoj a z pohľadu hospodárskych funkcií štátu a vlády zmierniť regionálne disparity medzi regiónmi v kontexte sociálneho a ekonomického rozvoja.

( Habánik – Koišová, 2010, s. 77 )

(18)

2.1 Dôvody uskutočňovania regionálnej politiky

Výrostová ( 2010 ) hovorí o týchto dôvodoch uskutočňovania regionálnej politiky : - ekonomické dôvody,

- sociálne dôvody, - ekologické dôvody, - politické dôvody.

Ekonomické dôvody – sem patria :

- plné vyuţitie všetkých výrobných faktorov – dôraz sa kladie hlavne na vyuţitie pracovných síl. Keďţe nezamestnanosť patrí medzi najväčšie problémy nielen v rámci SR, ale aj v rámci EÚ, je veľa regiónov, pre ktoré je typická vysoká miera nezamestnanosti. Tieto regióny dostatočne nevyuţívajú výrobné faktory a to vedie k poklesu regionálneho HDP, ale taktieţ aj k poklesu HDP krajiny,

- ekonomický rast – má veľmi úzky vzťah k plnému vyuţitiu výrobných faktorov. Ak výrobné faktory ( prírodné zdroje, práca, kapitál ) nie sú naplno vyuţité, vedie to k niţšiemu ekonomickému rastu. Ale aj v prípade plného vyuţitia je regionálna politika potrebná, pretoţe kaţdý región má svoju vlastnú ekonomickú štruktúru, - optimálna lokalizácia firiem – nemusí sa zhodovať s optimálnou lokalizáciou

z makroekonomického alebo sociálno ekonomického pohľadu. Firmy neberú do úvahy existenciu externalít a nákladov pre spoločnosť, preto štát zasahuje do lokalizácie ekonomických aktivít,

- náklady preťaţenia – koncentrácia ekonomických aktivít v niektorých mestách prináša so sebou vysoké náklady preťaţenia na obyvateľa. Firmy nezohľadňujú všetky náklady, ktoré vyplývajú z ich lokalizácie napr. investície do škôl, zdravotníckych zariadení ale aj náklady obyvateľov napr. oportunitné náklady dochádzky. Tieto finančné dôsledky je potrebné brať do úvahy.

Sociálne dôvody:

- argument plnej zamestnanosti – potreba dať kaţdému moţnosť pracovať.

- distribúcia regionálneho príjmu – existujú významné rozdiely v regionálnom príjme.

Môţu mať síce objektívne príčiny, zo sociálneho hľadiska ich nemoţno schvaľovať.

- zohľadnenie blahobytu – blahobyt sa týka nielen distribúcie príjmu, ţivotného prostredia, ale aj kultúry, zvykov, spôsobu ţivota a pod.

(19)

Ekologické dôvody :

- majú veľký vplyv na ţivotné prostredie v regiónoch. Patria sem napr. podpora obnoviteľných zdrojov energie, výstavba diaľnic, podpora lokalizácie firiem a pod.

Politické dôvody :

- veľké regionálne disparity v príjme na obyvateľa môţu viesť k váţnym politickým dôsledkom. Regionálna politika sa realizuje aj preto, aby sa dalo predísť sociálnym nepokojom a politickým konfliktom. Ako hlavný dôvod môţeme uviesť potrebu sociálnej a ekonomickej súdrţnosti, aby sa predišlo moţnej dezintegrácií EÚ.

2.2 Ciele regionálnej politiky

Regionálna politika svojim obsahom cieľmi a nástrojmi spadá pod oblasť záujmu hospodárskej politiky, a to najmä rozmiestnením finančných zdrojov a podporou udrţateľnosti hospodárskeho rastu a zamestnanosti. Rovnako aj alokáciou verejných investícií a intervencií, subvencií a dotácií z centra do regiónu administratívnym usporiadaním a sústavou verejných financií. Tento súbor opatrení a nástrojov musí byť vzájomne previazaný a nadväzujúci na programy ekonomiky a únie pri rešpektovaní sociálnych funkcií.

Cieľom hospodárskej politiky štátu je cieľavedomé ovplyvňovanie štruktúry a dynamiky

rozvoja národného hospodárstva. Treba ju uskutočňovať v súčinnosti s inými politikami ( priemyselná, bytová a pod. )

Základná úloha regionálnej politiky je vytvoriť predpoklady pre vyváţený hospodársky a tým aj sociálny rozvoj regiónov. Štát chce uskutočňovaním regionálnej politiky zmierňovať rozdiely v regiónoch.

Vláda všeobecne deklaruje, ţe medzi základné ciele jej regionálnej politiky patria zniţovanie miery nezamestnanosti, reštrukturalizácia hospodárskej sféry, prílev nových investícií, aktívna medziregionálna spolupráca, transfer nových poznatkov a technológií, vyuţívanie rozvojového potenciálu a podobne.

( Habánik - Koišová, 2010, s. 89 )

Podľa Výrostovej ( 2010 ) medzi ciele regionálnej politiky patria :

- vytvorenie predpokladov pre vyváţený ekonomický a sociálny rozvoj regiónov,

(20)

- odstraňovanie rozdielov v ţivotných, pracovných a sociálnych podmienkach v jednotlivých regiónoch,

- podpora rozvoja menej rozvinutých regiónov,

- vytváranie predpokladov pre vyuţitie podmienok existujúcich v regiónoch : zdroje pracovných síl, prírodné a ekonomické zdroje, územnotechnické podmienky,

- podpora ochrany ţivotného prostredia,

- podpora rozsahu a kvality infraštruktúry v regióne vo väzbe na počet obyvateľov – bytové podmienky, dopravná sieť a podobne,

- vytváranie podmienok pre investičný rozvoj.

Lacina ( 2008 ) medzi základné ciele regionálnej politiky zaraďuje :

- snahu o prispievanie k harmonickému a vyváţenému rozvoju jednotných regiónov, - úsilie o zniţovanie rozdielov medzi úrovňami rozvoja jednotlivých regiónov,

- podpora hospodárskeho a sociálneho rozvoja jednotlivých regiónov s dôrazom na vyuţívanie sociálneho a ekonomického potenciálu.

Habánik (2010) za kľúčové ciele regionálnej politiky povaţuje :

- vytváranie predpokladov pre dosahovanie udrţateľného rozvoja, - zabezpečenie vyváţeného sociálno-ekonomického rozvoja,

- efektívne vyuţívanie územia, prírodného, ekonomického, sociálneho a ľudského potenciálu,

- vytváranie podmienok pre rast ţivotnej úrovne obyvateľstva,

- rešpektovanie základných princípov pri jej realizácií, t.j. partnerstvo, subsidarita, programovanie, koncentrácia.

2.3 Nástroje regionálnej politiky

Aby mohla regionálne politika ovplyvňovať správanie podnikov, obyvateľstva a ostatných aktérov, musí mať v trhovom hospodárstve k dispozícií na to potrebné nástroje. Tieto nástroje musia zodpovedať daným cieľom. Podľa druhu a sily vplyvu ich podľa Fursta (1976) moţno rozdeliť na :

- informačné nástroje a poradenstvo, - finančné nástroje,

(21)

- opatrenia v infraštruktúra,

- regulačné a administratívne opatrenia.

Informačné nástroje a poradenstvo sa kaţdého aktéra snaţia ovplyvňovať prostredníctvom jeho vedomostí. Vzhľadom na to, ţe význam informácie rastie, rastie aj ich úloha. Informačné nástroje sa snaţia vylepšovať fungovanie trhu a trhového mechanizmu, preto sú povaţované z hľadiska ekonomickej teórie za efektívne. Majú veľký význam pre všetky subjekty v regióne. Napríklad pre podnikateľov sú dôleţité katalógy lokalizačných výhod, cez ktoré informujú potenciálnych podnikateľov o kvalite a prednostiach daných regiónov. Pre obyvateľstvo sú tieto informačné nástroje dôleţité, pretoţe sa môţu dozvedieť o nových pracovných miestach, moţnosti vzdelávať sa, moţnosti si urobiť rekvalifikačný kurz atď.

Finančné nástroje predstavujú určitú konkrétnu formu finančnej motivácie. Úlohou finančných nástrojov je motivovať ekonomické subjekty k ekonomickej činnosti v regióne.

Motivácia cez finančné nástroje môţe mať podobu dotácií, daňových zvýhodnení, poskytnutia lacnejších úverov a pod. Adresátmi finančnej výpomoci môţu byť podniky ( pomoc pri zakladaní podniku, nová technológia pre podnik ), obyvateľstvo ( vo forme dotácií na vzdelávanie ) ale aj obce a mestá ( získavajú, ak sa finančne podporia také rozvojové projekty, pri ktorých je zainteresovaná väčšina ekonomických subjektov v regióne ).

Opatrenia v infraštruktúre - sem patrí napríklad aspoň minimálne k ekonomickej činnosti nutné zabezpečenie dopravy, zásobovania, telekomunikačnej vybavenosti potrebné pre zabezpečenie podniku v danej lokalite. Výstavbou infraštruktúry ekonomické subjekty získavajú úţitok zo zariadení infraštruktúry. Tieto opatrenia podporujú podnikovú mobilitu a lokalizáciu podnikov pomocou výstavby zásobovacej a odvoznej siete ( energia, prívod a odvod vody ), dopravnej infraštruktúry ( telefónna sieť, počítačové siete ). Čo sa týka vzťahu k obyvateľstvu, sú infraštruktúrne opatrenia zamerané predovšetkým na zabezpečenie bývania, výstavbu bytov, škôl, zariadení kultúrneho významu a pod.

Regulačné a administratívne opatrenia slúţia na to, aby sťaţili a zastavili spoločensky neţelateľný vývoj v danom regióne. Predstavujú tvrdšie a jednoznačnejšie zásahy, ktorými je moţno určité správanie povoliť, ale aj zakázať. Napríklad moţno zakázať vydávanie stavebných povolení v určitých lokalitách, zabrzdiť výstavbu a zakladanie nových podnikov

(22)

v priemyslom zaťaţených lokalitách. Ak sú tieto opatrenia rozumne vyuţívané, môţu prispieť k vývoju regiónu.

Habánik (2010) delí nástroje regionálnej politiky na : - makroekonomické,

- mikroekonomické.

Makroekonomické nástroje majú podobu finančných transakcií na vopred stanovené účely.

Patria sem :

- podpora a kompenzácia nákladov pri dochádzaní za prácou, - pomoc pri riešení otázky ubytovania,

- rekvalifikácia pracovnej sily,

- podpora investičného a podnikateľského prostredia, - subvencie určené na prilákanie zahraničných investícií.

Medzi mikroekonomické nástroje patria : - dane a poplatky,

- prístup k úverom, - protekcionizmus.

(23)

3 Ekonomicko – sociálne ukazovatele pre hodnotenie jednotlivých regiónov

Ekonomicko – sociálne rozdiely medzi regiónmi sa skúmajú uţ dlhšiu dobu. Dospelo sa k záveru, ktorý je dnes všeobecne veľmi uznávaný. Na hodnotenie úrovne regiónov si nevystačíme len s jedným ukazovateľom, ale budeme potrebovať súbor viacerých ukazovateľov. Pritom nestačí poznať len skutočnú ekonomicko – sociálnu úroveň regiónov, ale je potrebné poznať aj trendy ich vývoja. V tejto kapitole sa budeme zaoberať nasledujúcimi štyrmi ukazovateľmi pre hodnotenie úrovne regiónov :

vytváraný regionálny hrubý domáci produkt ( RHDP ) na jedného obyvateľa, počet nezamestnaných a z neho vyplývajúcu mieru nezamestnanosti v regióne, priemerná mesačná mzda zamestnanca v hospodárstve regiónu,

priemerný mesačný príjem domácnosti v regióne.

3.1 Regionálny hrubý domáci produkt na jedného obyvateľa

Ukazovateľ regionálny hrubý domáci produkt ( ďalej len RHDP ) nám vyjadruje

výkonnosť ekonomiky v danom regióne, jeho ekonomický rast. Preto ho povaţujeme za jeden z hlavných ekonomických ukazovateľov pre hľadanie a vyuţitie zdrojov ekonomického rastu v regióne a tým aj pre smerovanie regionálnej hospodárskej politiky. Pod výkonnosťou ekonomiky sa rozumie určitá peňaţná hodnota vytvorená danou ekonomikou za určité obdobie, pomocou systému národných účtov. Kaţdý jeden podnik, drobný podnikateľ (ţivnostník) a nadnárodná korporácia prispieva k vývoju RHDP.

Reálna hodnota RHDP vypovedá o tom, ako sa vyuţívajú potencionálne zdroje, ktorými disponuje daný región. Pre porovnávanie ekonomickej úrovne a výkonnosti jednotlivých regiónov si musíme vytvorený RHDP v absolútnom celkovom vyjadrení rozpočítať na počet obyvateľov. Týmto dostaneme RHDP na jedného obyvateľa. Existuje viacero výhrad voči tomuto ukazovateľu. Jedna z najpresvedčivejších je, ţe údaje o veľkosti RHDP , ktoré máme k dispozícií zo ŠÚ SR, nám neudávajú presne tvorbu hodnoty RHDP pre ten ktorý región, pretoţe administratívne hľadisko regiónu nezodpovedá vţdy presne priestoru reálneho

(24)

procesu tvorby RHDP. Napriek tomu sme presvedčení, ţe ide o východiskový ukazovateľ pre posudzovanie ekonomickej úrovne a výkonnosti vymedzeného priestoru jednotlivého regiónu.

Regionálny hrubý domáci produkt vyjadrujeme v beţných cenách eur. Je to podiel dvoch nasledovných ukazovateľov: RHDP, v ktorom sa uplatňuje kritérium podľa miesta pracoviska a druhého priemerného počtu obyvateľov bývajúcich v danom regióne. Porovnávanie týchto ukazovateľov môţe spôsobiť problémy, ale len tam, kde je vysoká dochádzka za prácou z okolitých regiónov. V našom prípade napr. Bratislavský kraj. V tomto prípade je potrebné RHDP zreálniť.

Ak by sme chceli hlbšiu a dôkladnejšiu analýzu pri posudzovaní hodnotenia úrovne tvorby RHDP, bolo by dobré vyuţiť niektoré ďalšie ukazovatele napr. tvorba pridanej hodnoty na pracovníka v regióne, tvorba veľkosti fixného kapitálu, veľkosť a umiestnenie priamych zahraničných investícií v regióne, podiel na tvorbu RHDP pre vlastný región, pre iné regióny v štáte a pre export atď.

( Zborník Národná a regionálna ekonomika 2010, ekonomická fakulta TUKE, Rozdiely medzi regiónmi, ich vývoj a moţnosti riešenia, s. 870 ).

3.2 Nezamestnanosť

Nezamestnanosť predstavuje taký stav v ekonomike, kde ľudia v produktívnom veku, ktorí sú schopní a ochotní pracovať si nemôţu nájsť prácu na trhu práce. Nezamestnaný je ten, ktorý si aktívne hľadá prácu.

Nezamestnanosť je hlavný problém modernej spoločnosti. V prípade vysokej nezamestnanosti sa zdroje nevyuţívajú a klesajú dôchodky obyvateľstva.

Analýzu nezamestnanosti by bolo uţitočné doplniť o poznanie rozloţenia nezamestnanosti a jej miery podľa veku, vzdelania a dĺţky nezamestnanosti. Pre hlbšie hodnotenie by malo poslúţiť aj poznanie počtu voľných pracovných miest a poznanie počtu uchádzačov o zamestnanie.

Z hľadiska nezamestnanosti delí prieskum obyvateľstvo na tri skupiny :

zamestnaní – patria sem ľudia vykonávajúci akúkoľvek prácu, ľudia, ktorí majú prácu, ale nepracujú pre chorobu, štrajky alebo z dôvodu dovolenky,

(25)

nezamestnaní – patria sem ľudia, ktorí nie sú zamestnaní, ale aktívne si hľadajú prácu, ľudia, ktorí sa chcú vrátiť do práce,

mimopracovná sila – ide tu o ľudí, ktorí napr. navštevujú školu, vedú domácnosť, sú v dôchodku, nemôţu pracovať pre chorobu alebo nehľadajú prácu.

( Samuelson – Nordhaus,1989, s. 286 )

3.2.1 Miera nezamestnanosti

Mieru neschopnosti hospodárstva vyuţívať všetky zdroje práceschopného obyvateľstva, ktoré má k dispozícií, vyjadrujeme ako mieru nezamestnanosti. Zaraďujeme ju medzi hlavné ukazovatele výkonnosti národného hospodárstva.

Aby sme mohli kvantifikovať nezamestnanosť, musíme vymedziť určité kategórie obyvateľstva. Je dôleţité uvedomiť si, ţe z makroekonomického hľadiska sa nezamestnanosť týka obyvateľstva v produktívnom veku. Z tejto skupiny vyčleníme ďalšie skupiny a to zamestnaní a nezamestnaní, ktorí tvoria spoločne tzv. ekonomicky aktívne obyvateľstvo.

Ostatní ľudia v produktívnom veku, ktorí nemajú zamestnanie patria do kategórie ekonomicky neaktívnych. ( Jurečka, et al, 2010, s. 135 )

Na základe tejto kategorizácie obyvateľstva môţeme zostaviť ukazovatele mapujúce vývoj na trhu práce. Na meranie rozsahu nezamestnanosti sa najčastejšie pouţíva ukazovateľ miera nezamestnanosti, ktorú vypočítame podľa vzorca :

n = N/L * 100 ( % )

kde : n – je miera nezamestnanosti N – počet nezamestnaných

L – celkový počet práceschopných, ktorí pracujú alebo sa uchádzajú o pracovné miesto, tzv. ekonomicky aktívne obyvateľstvo

( Fuchs – Tujela, 2003, s. 139 )

Na Slovensku v súčasnosti evidujeme mieru nezamestnanosti 14,71 %, čo je z celkového počtu obyvateľstva SR pribliţne 440 000 osôb.

(26)

Tabuľka 4 Počet nezamestnaných a miera nezamestnanosti v SR k 28.2. 2013

Kraj SR Počet nezamestnaných Miera nezamestnanosti

Bratislavský 21 693 6,07 %

Trnavský 32 096 10,02 %

Trenčiansky 37 545 11,44 %

Nitriansky 56 078 14,58 %

Ţilinský 48 085 13,26 %

Banskobystrický 73 593 20,37 %

Prešovský 89 810 20,75 %

Košický 78 193 18,99 %

Slovenská republika 437 093 14,71 %

Zdroj : http://dlznik.zoznam.sk/nezamestnanost/slovenska-republika

3.2.2 Výberové zisťovanie pracovných síl (VZPS)

Výberové zisťovanie pracovných síl prebieha na území Slovenskej republiky nepretrţite od roku 1993. Cieľom tohto zisťovania je pravidelnosť zabezpečenia potrebných informácií o stave, štruktúre a vývoji trhu práce v SR na báze rovnakého metodického prístupu k meraniu zamestnanosti, nezamestnanosti a ekonomickej neaktivity.

Predmetom zisťovania VZPS sú všetci obyvatelia SR, ktorí mali v referenčnom týţdni vo vybranom resp. náhradnom byte trvalý, prechodný alebo nahlásený pobyt a neexistuje predpoklad, ţeby mohli byť zisťovaní v danom štvrťroku duplicitne v inom z vybratých bytov v rámci SR. Do tohto zisťovania nepatrí inštitucionálne obyvateľstvo t.j. osoby vo výkone trestu, nesvojprávne osoby umiestnené v ústavoch a pod.

Medzi ukazovatele VZPS zaraďujeme :

- Ekonomicky aktívne obyvateľstvo – osoby od 15 rokov patriace medzi pracujúcich v civilnom sektore, nezamestnaných alebo príslušníkov ozbrojených zloţiek,

- Pracujúci – osoby od 15 rokov vykonávajúce aspoň jednu hodinu prácu za mzdu, plat alebo prácu za účelom dosiahnutia zisku,

- Zamestnanci – osoby vykonávajúce prácu za mzdu alebo plat, - Samozamestnaní – osoby pracujúce vo vlastnom podniku,

(27)

- Nezamestnaní – osoby, ktoré v sledovanom týţdni nemali ţiadnu prácu,

- Dĺţka trvania nezamestnanosti – doba hľadania práce od ukončenia predchádzajúcej práce.

Existujú aj ďalšie ukazovatele : členovia produkčných druţstiev, podzamestnaní, dĺţka trvania nezamestnanosti, ekonomicky neaktívne obyvateľstvo od 15 rokov, ekonomicky neaktívne obyvateľstvo spolu, miera ekonomickej aktivity, miera ekonomickej aktivity podľa veku, miera zamestnanosti od 15 rokov, miera zamestnanosti podľa veku, miera zamestnanosti podľa vzdelania, miera nezamestnanosti, miera nezamestnanosti podľa veku, miera nezamestnanosti podľa vzdelania.

http://portal.statistics.sk/files/Sekcie/sek_600/Socialne_statistiky/Trh_prace/VZPS- metodika06.pdf

3.3 Priemerná mesačná mzda zamestnanca

Mesačná mzda zamestnanca nám vyjadruje pracovný príjem jedného zamestnanca . Tento ukazovateľ je závislý od výkonu a úrovne ekonomiky v regióne, jej štruktúrou a dosahovanou efektívnosťou.

Zákonník práce definuje mzdu ako ,, peňaţné plnenie alebo plnenie peňaţnej hodnoty poskytované zamestnancovi za prácu. Za mzdu sa nepovaţuje plnenie poskytované v súvislosti so zamestnaním podľa iných ustanovení tohto zákona, alebo podľa iných osobitných predpisov, najmä náhrada mzdy, odstupné, odchodné, cestovné náhrady príspevky zo sociálneho fondu, výnosy z kapitálových podielov ( akcií ) alebo obligácií a náhrada za pracovnú pohotovosť. Za mzdu sa tieţ nepovaţuje ďalšie plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po zdanení.“ ( Zákon Národnej Rady SR č.

433/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. )

Pre hlbšie poznanie ukazovateľ priemernej mesačnej mzdy zamestnancov by sme mohli doplniť o prvotným a druhotným rozdeľovaním dôchodkov. Medzi prvotné dôchodky patria pracovné dôchodky, ktoré zahŕňajú odmeny, prémie a mzdy. Druhotné dôchodky sú vlastne transferové dôchodky. Patria sem rôzne sociálne dávky nadobúdajúce peňaţnú podobu, ktoré sa získavajú prerozdeľovaním peňaţných dôchodkov.

(28)

Podľa výsledkov Štatistického úradu Slovenskej republiky priemerná mesačná mzda jedného zamestnanca hospodárstva SR za rok 2012 dosiahla sumu 805 eur. Tento údaj je podľa štvrťročného štatistického výkazníctva bez podnikateľských príjmov, vrátane platov ozbrojených zloţiek, vrátane profesionálnych vojakov, údaje sú upravené o štatistický odhad neevidovanej mzdy.

http://portal.statistics.sk/files/Odbory/odb_410/Informacny_servis/mzda_2012.pdf

Tabuľka 5 Medziročné porovnanie priemernej mesačnej hrubej mzdy v krajoch SR v eurách

BA TT TN NT ZA BB PO KE

2.Q 2011 1 133 791 737 718 750 707 656 790 2.Q 2012 1 186 823 778 753 770 741 687 824

Zdroj http://www.mzdovecentrum.sk/clanok-kaviaren/priemerna-mzda-na-slovensku-vzrastla- o-5-percent-na-867-eur.htm

Graf 1 Medziročné porovnanie priemernej mesačnej hrubej mzdy v krajoch SR v eurách

Zdroj http://www.mzdovecentrum.sk/clanok-kaviaren/priemerna-mzda-na-slovensku-vzrastla- o-5-percent-na-867-eur.htm

(29)

3.4 Príjem domácností

Domácnosť disponuje určitým mnoţstvom prostriedkov, ktoré sú nevyhnutné pre jej existenciu.

Príjem domácnosti nám vyjadruje čisté peňaţné príjmy na jedného člena domácnosti.

Tvoria ho čisté pracovné príjmy, časť príjmov zo súkromného podnikania, ktoré podnikateľ vyčlení pre svoju domácnosť, sociálne príjmy (dávky dôchodkového zabezpečenia, nemocenského poistenia, štátne sociálne dávky, dávky sociálnej pomoci a podpora v nezamestnanosti) a ostatné príjmy ( príjmy z majetku, príjmy z predaja poľnohospodárskych produktov, príjmy od inštitúcií a súkromných osôb, príjmy z pôţičiek atď.)

( Zborník Národná regionálna ekonomika 2010,Ekonomická fakulta TUKE, Rozdiely medzi regiónmi, ich vývoj a moţnosti riešenia, s. 875 ).

(30)

4 Analýza a vývoj ekonomicko – sociálnych ukazovateľov v období od roku 2002 po rok 2010

V našej analýze ekonomicko – sociálnej úrovne a rozdielov medzi regiónmi budeme vychádzať z uvedených štyroch ukazovateľov ( viď kapitola 3 ). Hodnotenie rozdielov cez tieto ukazovatele povaţujeme za dostačujúce. Na druhej strane sme tieţ toho názoru, ţe na uskutočňovanie racionálnej regionálnej politiky nestačí poznať len ekonomicko – sociálnu úroveň regiónov, ale na báze poznania úrovne a rozdielov regiónov treba poznať aj trend ich vývoja a ten je tieţ súčasťou tejto analýzy.

4.1 Analýza a vývoj ukazovateľa regionálny hrubý domáci produkt na obyvateľa v sledovanom období

Ako uţ bolo uvedené vyššie, regionálny hrubý domáci produkt nám vyjadruje výkonnosť ekonomiky v danom regióne a jeho ekonomický rast.

Keďţe porovnávané regióny sa vyznačujú rôznym počtom obyvateľov, tak na hodnotenie regionálnych disparít medzi nimi je potrebné pouţiť ukazovateľ HDP na jedného obyvateľa.

Regionálny HDP na obyvateľa je podielom dvoch ukazovateľov : regionálneho hrubého domáceho produktu ( uplatňuje sa v ňom kritérium zostavovania podľa miesta pracoviska ) a priemerného počtu obyvateľov trvalo bývajúceho v danom regióne zaloţeného na princípe rezidencie. Vo väčšine regiónov porovnávanie týchto ukazovateľov nespôsobuje väčšie problémy, ale v regiónoch s vysokou dochádzkou za prácou z okolitých regiónov ( regióny hlavných miest ) je tento ukazovateľ nadhodnotený.

V tejto podkapitole budeme skúmať a analyzovať rozdiely a vývoj RHDP v jednotlivých krajoch Slovenska za obdobie od roku 2002 do roku 2010.

http://www.derivat.sk/files/casopis%202012/Dec_2012_Neupauerova-prispevok.pdf

(31)

Tabuľka 6 Regionálny HDP na obyvateľa za obdobie od roku 2002 po rok 2010

Kraj SR

Regionálny hrubý domáci produkt v tis. eur na obyvateľa Rok

2002 2003 2004

Bratislavský 15 467 16 978 18 958

Trnavský 6 844 7 874 8 852

Trenčiansky 6 255 6 946 7 771

Nitriansky 5 787 6 546 7 416

Ţilinský 5 592 6 038 6 793

Banskobystrický 5 912 6 484 6 910

Prešovský 4 237 4 578 5 022

Košický 6 716 6 706 7 392

SR 7 101 7 768 8 639

Kraj SR Rok

2005 2006 2007

Bratislavský 22 270 23 784 26 918

Trnavský 9 896 12 427 13 675

Trenčiansky 8 081 9 537 10 503

Nitriansky 8 126 8 756 9 509

Ţilinský 7 537 8 270 9 553

Prešovský 5 385 5 583 6 259

Košický 7 721 8 599 9 362

SR 9 447 10 561 11 778

Kraj SR Rok

2008 2009 2010

Bratislavský 28 503 28 318 29 241

Trnavský 14 178 12 811 13 634

Trenčiansky 11 205 10 285 10 744

Nitriansky 10 481 9 824 10 078

Ţilinský 10 776 10 028 10 746

Prešovský 7 258 6 700 6 861

Košický 10 180 9 070 9 581

SR 12 737 11 939 12 482

Zdroj : ŠÚ SR

(32)

Z tabuľky nám vyplýva, ţe najvyšší RHDP na obyvateľa počas celého sledovaného obdobia vytváral Bratislavský kraj Hneď po ňom nasledoval Trnavský kraj, no oproti Bratislavskému kraju výrazne zaostáva. Jednoznačne najhoršie na tom bol Prešovský kraj, ktorý za sledované obdobie vykazoval najniţšiu hodnotu RHDP na obyvateľa. O niečo lepšie ako Prešovský kraj boli na tom Banskobystrický kraj a Nitriansky kraj.

Za sledované obdobie sme zistili, ţe poradie krajov podľa vytvorenej hodnoty RHDP na jedného obyvateľa k roku 2010 má byť nasledovné : Bratislavský kraj (1.) 29 241 eur, Trnavský kraj (2.) 13 634 eur , Ţilinský kraj (3.) 10 746 eur , Trenčiansky kraj (4.) 10 744 eur, Nitriansky (5.) 10 078 eur , Košický kraj (6.) 9 581 eur , Banskobystrický kraj (7. ) 8 974 eur , Prešovský kraj (8.) 6 861 eur.

Rozdiely za uvedené obdobie medzi Bratislavským a Prešovským krajom, teda krajom s najvyšším resp. najniţším vytvoreným RHDP na jedného obyvateľa narastali. Kým v roku 2002 bol rozdiel medzi týmito krajmi vo vytvorenom RHDP na obyvateľa 11 230 eur, tak na konci sledovaného obdobia v roku 2010 bol ten rozdiel aţ 21 245 eur. Prešovský kraj výrazne zaostával nie len za Bratislavským krajom, ale aj za ostatnými krajmi.

Poradie krajov podľa rastu RHDP na jedného obyvateľa za sledované obdobie od roku 2002 po rok 2010 je nasledovné : Bratislavský kraj ( 1.) 13 774 eur , Trnavský kraj ( 2.) 6 790 eur , Ţilinský kraj ( 3.) 5 154 eur , Trenčiansky kraj ( 4.) 4 489 eur , Nitriansky kraj ( 5.) 4 291 eur , Košický kraj ( 6.) 3 405 eur ), Banskobystrický kraj ( 7.) 3 062 eur , Prešovský kraj ( 8.) 2 624 eur.

4.2 Analýza a vývoj nezamestnanosti v sledovanom období

Nezamestnanosť a jej miera je ukazovateľ, ktorý hovorí o vyuţití resp. nevyuţití jedného zo zdrojov rast ekonomiky. Ukazovateľ miery nezamestnanosti úzko súvisí s ukazovateľom tvorby HDP. Platí, ţe čím viac ľudí pracuje v hospodárstve a čím je niţšia miera nezamestnanosti, tým je moţná vyššia tvorba HDP.

V nasledujúcich tabuľkách udávame údaje o nezamestnanosti a jej miere na Slovensku podľa VZPS za obdobie od roku 2002 po rok 2010.

(33)

Tabuľka 7 Miera nezamestnanosti v % za obdobie od roku 2002 po rok 2010

Kraj SR

Miera nezamestnanosti v % Rok

2002 2003 2004

Bratislavský 8,6 6,9 8,2

Trnavský 16,1 13,2 12,5

Trenčiansky 11,3 9,2 8,6

Nitriansky 23,8 23,4 20,3

Ţilinský 17,3 17,2 17,5

Banskobystrický 25,2 23,8 26,6

Prešovský 20,1 20,4 22,9

Košický 24,1 23,0 25,2

SR 18,3 17,1 17,7

Kraj SR Rok

2005 2006 2007

Trnavský 10,4 8,8 6,5

Ţilinský 15,2 11,8 10,1

Prešovský 21,5 18,1 13,8

Košický 24,7 20,3 15,9

SR 15,8 13,1 10,9

Kraj SR Rok

2008 2009 2010

Trnavský 6,2 9,1 12,0

Ţilinský 7,7 10,6 14,5

Prešovský 13,0 16,2 18,6

Košický 13,5 15,5 18,3

SR 9,5 11,9 14,2

Zdroj : ŠÚ SR

(34)

Tabuľka 8 Počet nezamestnaných v tis. osôb za obdobie od roku 2002 po rok 2010

Kraj SR

Počet nezamestnaných v tis. osôb Rok

2002 2003 2004

Trnavský 45,7 37,1 36,0

Ţilinský 57,8 57,1 57,9

Prešovský 73,3 74,1 85,4

Košický 86,2 83,1 91,3

SR 486,9 459,2 480,8

Kraj SR Rok

2005 2006 2007

Trnavský 30,1 25,4 18,7

Ţilinský 50,3 39,4 33,6

Prešovský 80,1 68,0 51,7

Košický 87,0 71,3 54,7

SR 427,5 353,4 291,8

Kraj SR Rok

2008 2009 2010

Trnavský 18,3 27,5 36,6

Ţilinský 25,9 35,4 48,7

Prešovský 48,7 62,4 72,0

Košický 47,2 55,8 65,8

SR 257,5 324,2 389

Zdroj : ŠÚ SR

(35)

Z tabuliek jasne vyplýva, ţe za rok 2002 najniţšiu mieru nezamestnanosti vykazoval Bratislavský kraj a to 8,6 % ( 28,7 tis. osôb ) naopak najvyššiu mieru nezamestnanosti vykazoval Banskobystrický kraj a to 25,2 % ( 82,2 tis. osôb ). Vysokú mieru nezamestnanosti vykazovali aj kraje na východe Slovenska a to Prešovský a Košický kraj.

Rok 2003 priniesol pre väčšinu krajov na Slovensku zníţenie miery nezamestnanosti.

Najväčší krok k lepšiemu urobil Trnavský kraj, ktorý zníţil mieru nezamestnanosti takmer o 3

%. Naopak, v Nitrianskom a Prešovskom kraji miera nezamestnanosti stúpla o 0,6 resp. 0,3

%.

Nasledujúci rok 2004 priniesol zlepšenie len pre tri kraje : Trnavský, Trenčiansky a Nitriansky. Trnavský kraj zníţil mieru nezamestnanosti o 0,7 %, Trenčiansky o 0,6 % a Nitriansky o 3,1 %. Z toho vyplýva, ţe najviac sa darilo Nitrianskemu kraju, ktorému sa podarilo zníţiť počet nezamestnaných pribliţne o 10 000 osôb. Najviac sa miera nezamestnanosti zvyšovala v Banskobystrickom kraji ( 26,6 % ) a v krajoch Východného Slovenska. V prešovskom kraji miera nezamestnanosti stúpla o 2,5 % a v Košickom o 2,2 %.

Za rok 2005 najniţšiu mieru nezamestnanosti dosiahol Bratislavský kraja to 5,2 %, čo je pribliţne 17,1 tis. osôb. Dobre na tom boli aj Trnavský a Trenčiansky kraj s mierou nezamestnanosti 10,4 % ( 30,1 tis. osôb ) resp. 8,1 % ( 23,9 tis. osôb ). Najvyššiu mieru nezamestnanosti dosahovali Košický kraj ( 24,7 % ), Banskobystrický kraj ( 23,8 % ) a Prešovský kraj ( 21,5 % ). Tieto tri kraje dosahovali dokopy počet nezamestnaných 244,7 tis. osôb, čo je skoro o 62 tis. osôb viac ako počet nezamestnaných vo zvyšných piatich krajoch.

Rok 2006 bol výraznejším rokom zmien k lepšiemu hlavne pre Nitriansky kraj, ktorému sa podarilo zníţiť mieru nezamestnanosti najviac zo všetkých krajov a to aţ o 4,6 %.

Nezaostával ani Ţilinský kraj, ktorý dokázal zníţiť mieru nezamestnanosti o 3,4 % oproti predchádzajúcemu roku, čo znamená, ţe prácu si našlo 19,4 tis. obyvateľov tohto kraja.

V Prešovskom kraji sa zníţila miera nezamestnanosti o 3,4 %. Prácu s našlo pribliţne 12 tis.

obyvateľov kraja. Najniţšiu mieru nezamestnanosti vykazoval Bratislavský kraj ( 4,3 % ), naopak najvyššia miera nezamestnanosti bola zaznamenaná v Banskobystrickom kraji a to aţ 21,1 %.

V roku 2007 najväčší progres zaznamenali kraje na Východnom Slovensku a to Prešovský a Košický kraj. Košickému kraju sa podarilo zníţiť mieru nezamestnanosti najviac oproti ostatným krajom Slovenska a to z 20,3 % na 15,9 %, čo znamená pokles miery nezamestnanosti o 4,4 %. Prešovský kraj mal v porovnaní s rokom 2006 mieru nezamestnanosti niţšiu o 4,3 %. Spolu v týchto dvoch krajoch za pomerne úspešný rok 2007

(36)

sa podarilo nájsť si prácu pribliţne 106,5 tis. obyvateľom. Najniţšiu mieru nezamestnanosti vykazoval Bratislavský kraj ( 4,2 % ). Suverénne najvyššiu mieru nezamestnanosti za rok 2007 sme zistili u Banskobystrického kraja.

Najniţšiu mieru nezamestnanosti v roku 2008 sme registrovali v Bratislavskom kraji ( 3,6 % ), Trnavskom kraji (6,2 % ) a Trenčianskom kraji (4,7 % ). Tieto tri kraje majú dokopy menšiu mieru nezamestnanosti ( 14,5 % ) ako Banskobystrický kraj, kraj s najvyššou mierou nezamestnanosti (18,2 % ) a to rovno o 3,7 %. Po Banskobystrickom kraji najvyššia miera nezamestnanosti bola registrovaná v Prešovskom a Košickom kraji. V košickom kraji to bolo 13,5 %, čo je v prepočte pribliţne 47,2 tis. ľudí a v Prešovskom kraji 13 %, čo je asi 48,7 tis. ľudí.

Rok 2009 bol rokom začiatku hospodárskej krízy. Dôsledky hospodárskej krízy sa výrazne dotkli aj krajov Slovenskej republiky. Kvôli kríze a z nej vyplývajúcemu hromadnému prepúšťaniu sa zvýšila miera nezamestnanosti celkovo o 19,5 % čo znamená, ţe o prácu prišlo aţ 66,7 tis. dovtedy pracujúcich ľudí. Bratislavskému, Trnavskému a Trenčianskemu kraju sa podarilo udrţať mieru nezamestnanosti pod 10 %. Len niečo nad 10 % vykazoval Ţilinský kraj. Banskobystrickému kraju síce stúpla miera nezamestnanosti najmenej, no aj napriek tomu jeho miera nezamestnanosti bola najväčšia a to 18,8 %.

Rovnako ako rok 2009, aj rok 2010 bol rokom zvyšovania miery nezamestnanosti.

V Ţilinskom kraji stúpla miera nezamestnanosti najviac zo všetkých a to aţ o 3,9 %. Výrazne miera nezamestnanosti stúpla aj v Košickom, Trnavskom Trenčianskom kraji.

V Banskobystrickom kraji miera nezamestnanosti dokonca klesla o 0,2 %, no napriek tomu spolu s Košickým krajom vykazovali najvyššiu mieru nezamestnanosti a o 18,6 %. V tom čase najniţšiu mieru nezamestnanosti vykazovali Bratislavský a Trenčiansky kraj.

Poradie krajov v dosahovanej miere nezamestnanosti bolo v roku 2010 nasledovné : Bratislavský kraj ( 1.) 6,1 % , Trenčiansky kraj ( 2.) 10,2 % , Trnavský kraj ( 3.) 12 % , Ţilinský kraj ( 4.) 14,5 % , Nitriansky kraj ( 5.) 15,4 % , Košický kraj ( 6.) 18,3 % , Banskobystrický kraj ( 7.) 18,6 % , Prešovský kraj ( 8.) 18,6 % .

Poradie krajov v počte nezamestnaných osôb k roku 2010 bolo nasledovné : Bratislavský kraj ( 1.) 20,9 tisíc , Trenčiansky kraj ( 2.) 30,7 tisíc , Trnavský kraj ( 3.) 36,6 % , Ţilinský kraj ( 4.) 48,7 tisíc , Nitriansky kraj ( 5.) 54,1 tisíc , Banskobystrický kraj ( 6.) 60,3 tisíc , Košický kraj ( 7.) 65,8 tisíc , Prešovský kraj ( 8.) 72 tisíc .

(37)

4.3 Analýza a vývoj priemernej mesačnej mzdy v sledovanom období

Ekonomickú úroveň regiónov ovplyvňuje aj proces prerozdeľovania, t. z. mzdy pracovníkov zamestnaných v regiónoch. Ako bolo uvedené v predchádzajúcej kapitole, mesačná mzda nám vyjadruje príjem jedného zamestnanca a je závislá od úrovne regiónu a od výkonu ekonomiky v danom regióne.

Priemerná hrubá mesačná mzda predstavuje podiel miezd bez ostatných osobných nákladov pripadajúcich na jedného zamestnanca evidenčného počtu za mesiac. Zahŕňa základnú mzdu alebo plat, príplatky a doplatky k mzde alebo platu, ktoré boli v danom období zamestnancom účtované k výplate. Ide tu o hrubú mzdu t. z. mzdu pred zníţením o poistné a sociálne zabezpečenie, zálohové splátky na dane z príjmu fyzických osôb a ďalšie zákonné alebo so zamestnancom dohodnuté zráţky. Nezahrňujú sa sem podnikateľské príjmy.

Zdroj : http://www.kurzy-online.sk/makroekonomika/priemerna-mzda/

Priemerné mesačné mzdy sú vypočítané spriemerovaním súčtu celkovej mesačnej mzdy na mesačnej báze a jeho vydelením priemernou dennou úrovňou zamestnanosti počas štvrťroka. Údaje sa zverejňujú ako priemerné hrubé nominálne mesačné mzdy.

Zisťovanie priemernej hrubej mesačnej mzdy zahŕňa : mesačný počet zamestnancov, mzdy (platy), zamestnanci pracujúci na plný úväzok a zamestnanci pracujúci na skrátený úväzok prepočítaný na plne zamestnaných.

Mzdy zahŕňajú mesačné odmeny, odmeny za dlhšie obdobie, príplatky za nadčasy a prekáţky v práci, a tieţ iné príplatky.

Zdroj : ŠÚ SR

(38)

Tabuľka 9 Priemerná mesačná mzda v eurách za obdobie od roku 2002 po rok 2010

Kraj SR

Priemerná mzda v eurách Rok

2002 2003 2004

Trnavský 414,5 443,5 487,0

Trenčiansky 414,1 422,7 461,6

Nitriansky 379,3 403,2 439,9

Ţilinský 400,2 418,7 462,4

Prešovský 358,6 377,9 416,1

Košický 433,3 469,3 512,5

SR 420,2 446,1 489,9

Kraj SR Rok

2005 2006 2007

Bratislavský 770.5 825,2 876,9

Trnavský 534.0 584,5 635,8

Trenčiansky 501.9 543,8 582,6

Nitriansky 473.3 511,0 551,3

Ţilinský 503.6 545,6 558,8

Banskobystrický 482.7 519,7 559,7

Prešovský 437.7 497,6 497,6

Košický 556.6 626,8 626,8

SR 532.5 611,2 611,2

Kraj SR Rok

2008 2009 2010

Trnavský 676,2 689,0 705,0

Trenčiansky 630,2 634,8 657,0

Nitriansky 606,4 624,6 626,0

Ţilinský 646,0 656,9 686,0

Prešovský 545,7 573,0 594,0

Košický 671,9 684,0 716,0

SR 665 679,7 701,0

Zdroj : ŠÚ SR

(39)

Z tabuľky nám jasne vyplýva, ţe priemerná mzda rástla počas celého sledovaného obdobia vo všetkých krajoch. Najväčší nárast priemernej mesačnej mzdy sme zaznamenali v Bratislavskom kraji a to o necelých 406 eur, Naopak, najniţší nárast priemernej mesačnej mzdy sme zaznamenali v Prešovskom regióne. Od roku 2002, kedy bola priemerná mzda v Prešovskom regióne 358,6 do roku 2010 nám vzrástla len o 235,4 eur. Druhý najniţší nárast priemernej mesačnej mzdy sme zaznamenali v Nitrianskom kraji, kde sme zaznamenali nárast pribliţne o 247 eur. Po Bratislavskom kraji zaznamenal najvyšší nárast Trnavský kraj, kde za sledované obdobie priemerná mzda vzrástla o 290 eur.

Za celé sledované obdobie sme zistili, ţe najvyššiu priemernú mesačnú mzdu dostávali zamestnanci Bratislavského kraja. Ich priemerná mzda činila sumu 809,60 eur. Hneď za Bratislavským krajom sa umiestnil Košický kraj s priemernou mesačnou mzdou 585,06 eur za sledované obdobie hlavne vďaka hutníckemu kombinátu US STEEL.

Najniţšiu priemernú mesačnú mzdu počas celého sledovaného obdobia dostávali zamestnanci Prešovského kraja. Ich priemerná mzda sa pohybovala vo výške 477,6 eur.

Len v Bratislavskom kraji sa priemerná mesačná mzda v roku 2010 pohybuje v sume nad celoslovenským priemerom ( 805 eur ).

Rozdiel medzi najvyššou priemernou mzdou zamestnancov v Bratislavskom kraji v roku 2010 a najniţšou mzdou v Prešovskom kraji za rok 2010 predstavoval sumu 407 eur. Mzda zamestnanca v Prešovskom kraji bola zhruba 56 % z priemernej hrubej mesačnej mzdy zamestnanca v Bratislavskom kraji.

Poradie regiónov bolo v roku 2010 podľa dosiahnutej priemernej mesačnej mzdy zamestnanca nasledovné : Bratislavský región ( 1. ) 991 eur , Košický región ( 2.) 716 eur , Trnavský región ( 3.) 705 eur , Ţilinský región ( 4.) 686 eur , Trenčiansky región ( 5.) 657 eur, Banskobystrický región ( 6.) 635 eur , Nitriansky región ( 7. ) 626 eur , Prešovský región ( 8.) 594 eur.

(40)

4.4 Analýza a vývoj čistých peňaţných príjmov domácnosti v eurách v sledovanom období

Tabuľka 10 Čistý peňaţný príjem domácnosti v eurách za obdobie od roku 2002 po rok 2010

Kraj SR

Čistý peňaţný príjem domácnosti v eurách Rok

2002 2004 2005

Trnavský 212,2 239,2 253,6

Trenčiansky 212,8 221,1 242,2

Nitriansky 211,8 230,2 260,7

Ţilinský 214,2 235,3 241,2

Prešovský 205,0 221,4 222,8

Košický 233,7 235,4 243,7

SR 223,5 243,8 254,3

Kraj SR Rok

2006 2007 2010

Trnavský 286,0 335,0 543,0

Trenčiansky 282,8 310,0 509,0

Nitriansky 285,3 322,0 493,0

Ţilinský 277,1 307,0 522,0

Prešovský 247,5 285,0 466,0

Košický 269,6 305,0 494,0

SR 288,2 323,0 542,0

Zdroj : ŠÚ SR