Bankovní institut vysoká škola Praha
zahraničná vysoká škola Banská Bystrica Katedra financií, účtovníctva a poisťovníctva
Analýza slovenského bankového sektora
Analysis of the Slovak banking sector
Bakalárska práca
Autor: Katarína Kloknerová Bankovní management
Vedúci práce: Ing. Valér Demjan, PhD.
Banská Bystrica apríl 2013
Vyhlásenie
Vyhlasujem, ţe som bakalársku prácu spracovala samostatne a s poţitím uvedenej literatúry.
Svojím podpisom potvrdzujem, ţe odovzdaná elektronická verzia práce je identická s jej tlačenou verziou a som oboznámená so skutočnosťou, ţe sa práca bude archivovať v kniţnici BIVŠ a ďalej bude sprístupnená tretím osobám prostredníctvom internej databázy elektronických vysokoškolských prác.
V Galante dňa 25.04.2013 Katarína Kloknerová
Poďakovanie
Moja vďaka patrí môjmu školiteľovi, Ing. Valérovi Demjanovi, za usmernenie, odbornú a konzultantskú pomoc pri vypracovaní mojej bakalárskej práce, za jeho rady a pripomienky, ktoré boli pre mňa cenným prínosom.
V Galante dňa 25.04.2013 Katarína Kloknerová
Anotácia
KLOKNEROVÁ Katarína: Analýza slovenského bankového sektora. [Bakalárska práca]. Bankovní institut vysoká škola Praha, zahraničná vysoká škola Banská Bystrica.
Katedra financií, účtovníctva a poisťovníctva. Vedúci práce: Ing. Valér Demjan, PhD. Rok obhajoby: 2013. Počet strán: 51.
Primárnym cieľom záverečnej práce je analýza slovenského bankového sektora.
Záverečná práca je rozdelená do troch kapitol.
Prvá kapitola je venovaná vymedzeniu základných pojmov súvisiacich s bankovým sektorom, a to konkrétne pojmov bankový sektor, centrálna banka, komerčné banky.
Osobitná pozornosť je venovaná bliţšej charakteristike komerčných bánk z pohľadu ich cieľa, štruktúry, bilancie. Druhá časť je zameraná na konkrétnu analýzu bankového sektora na Slovensku od roku 2000. Záverečná kapitola sa zaoberá moţnosťami vývoja bankového sektora v SR, jeho prognózy do budúcnosti.
Kľúčové slová: bankový sektora, komerčné banky, centrálna banka.
Annotation
KLOKNEROVA KATARINA: analysis of the Slovak banking sector. [Bachelor thesis].
Bankovní institut Prague College, foreign high school in Banská Bystrica. The Department of banking and insurance. Thesis supervisor: Ing. Valér Demjan, PhD. Year: 2013.
Number of pages: 51.
The primary objective of the final thesis is the analysis of the Slovak banking sector.
The final work is divided into three chapters.
The first chapter is devoted to the definition of the basic concepts related to the banking sector, namely the concepts of the banking sector, the Central Bank, commercial banks. Special attention is paid to the characteristics of the commercial banks in terms of their objectives, structure, balance. The second part is focused on a specific analysis of the banking sector in Slovakia since 2000. The final chapter deals with the options for the development of the banking sector in the Slovak Republic, its forecasts for the future.
Key words: Bank, commercial banks, the Central Bank.
6
OBSAH
ÚVOD...7-8 1. BANKOVÝ SEKTOR A KOMERČNÉ BANKY.....9 1.1 Bankový sektor...9-11 1.2 Centrálna banka...11-13 1.3 Regulácia a dohľad bánk...13-14 1.4 Komerčné banky...14-15 1.4.1 Cieľ komerčnej banky...16-17 1.4.2 Členenie komerčných bánk...17-18 1.4.3 Organizačná štruktúra komerčnej banky...18-19 1.4.4 Bilancia komerčnej banky...20-25 1.4.5 Operácie komerčnej banky...25-31 2. ANALÝZA BANKOVÉHO SEKTORA SR...32-40 3. MOŽNOSTI VÝVOJA BANKOVÉHO SEKTORA V SR...41 3.1 Aktuálna situácia bankového sektora SR...42-43 3.2 Prognóza vývoja bankového sektora SR...44-45 3.2.1 Faktory vonkajšieho prostredia...45-46 3.2.2 Faktory vnútorného prostredia...47-48 ZÁVER...49 ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY...50-51
7
ÚVOD
Témou našej bakalárskej práce je analýza slovenského bankového sektora.
Bankový sektor vo všeobecnosti predstavuje súhrn bánk pôsobiacich v danej krajine a taktieţ predstavuje vzájomné vzťahy medzi týmito bankami.
Bankový sektor bezpochyby zaujíma výnimočné postavenie v rámci jednotlivých ekonomických odvetví súčasného sveta. Dosiahnutie dnešnej ekonomickej úrovne, jej udrţanie a zabezpečenie ďalšieho ekonomického pokroku v budúcnosti je bez fungujúceho bankového systému len ťaţko predstaviteľné. Napriek všeobecnému trendu postupnej deregulácie v posledných desaťročiach môţeme zaraďovať bankovníctvo medzi najregulovanejšie odvetvia. Názory na potrebu regulácie bánk sú rôzne, prevaţná časť odborných článkov na tému regulácie sa venuje otázke, do akej miery a pouţitím akých metód reguláciu zavádzať, aby bola čo najefektívnejšia. Ďalším nespochybniteľným trendom za posledné roky je tieţ internacionalizácia – vzájomné prepájanie peňaţných a kapitálových trhov jednotlivých štátov. Z pohľadu účinnosti trhového mechanizmu sa dá tento proces hodnotiť pozitívne, pretoţe umoţňuje kapitálu tiecť do štátov a projektov vďaka efektivite v kapitálových tokoch. A naopak z iného pohľadu a to z pohľadu regulácie bánk, proces tieto činnosti komplikuje.
Cieľom mojej bakalárskej práce je analýza slovenského bankového sektora. Práca sa preto zameriava na podrobné analyzovanie stavu bankového sektora od roku 2000 podľa jednotlivých rokov. Súčasne sa v práci snaţím rozobrať otázku centrálnej banky a komerčných bánk, prognózy bankového sektora. Podľa toho je práca rozdelená do troch kapitol.
Úvodná kapitola je v najpodstatnejšej miere venovaná vysvetleniu bankového sektora a taktieţ sa úvodná kapitola zameriava viac do hĺbky na komerčné banky. Súčasne sa v práci snaţím rozobrať otázku centrálnej banky a komerčných bánk, prognózy bankového sektora. Podľa toho je práca rozdelená do troch kapitol. V súčasnej dobe máme na Slovensku dvojstupňový bankový systém, ktorý funguje na princípe oddelenia výkonu funkcií centrálnej banky s makroekonomickými funkciami od výkonu funkcií komerčných bánk, ktoré fungujú na podnikateľskom princípe. Centrálnou bankou na Slovensku je Národná banka Slovenska.
8
Jadrom druhej kapitoly je podrobná analýza vývoja bankového sektora Slovenskej republiky ako celku za posledné roky. V tejto časti sledujem vývoj vybraných ukazovateľov a charakteristík sektora pred a po prijatí nových regulačných pravidiel s cieľom odhaliť predikciu moţného vývoja v budúcnosti. Sledované ukazovatele (napríklad objem poskytnutých úverov, objem vlastných zdrojov bánk či ukazovatele ziskovosti) sú vyberané tak, aby súviseli s pravidlami kapitálovej primeranosti. Táto analýza je zaloţená na vybraných a usporiadaných zdrojových dátach bankového sektora, ktoré sú pravidelne zverejňované Národnou bankou Slovenska a z ktorých som čerpala podstatnú časť mojej práce. Banky poskytujú povinne zverejňované informácie kaţdoročne vo výročných správach a účtovných závierkach na základe opatrení Národnej banky Slovenska, pričom do súboru analyzovaných bánk sú zahrnuté aj veľké aj menšie banky.
Tretia kapitola popisuje moţnosti vývoja bankového sektora na Slovensku.
K spracovaniu témy analýzy slovenského bankového sektora nás viedla skutočnosť, ţe za posledných pár rokov bol bankový sektor vystavený viacerým vplyvom, či uţ pozitívnym alebo negatívnym a dospieť k záveru v akom stave sa nachádza bankový sektor.
Sme si vedomí toho, ţe nie je moţné v bakalárskej práci rozobrať danú problematiku komplexne a obsiahnuť všetky aspekty sektora. Naším cieľom je zhrnúť a rozobrať doterajšiu prax, poukázať na nedostatky a problémy, nájsť existujúce rezervy a naznačiť moţnosti a spôsoby zvýšenia účinnosti a efektívnosti bankového sektora.
9
1. BANKOVÝ SEKTOR A KOMERČNÉ BANKY
S pojmom bankový sektor sa stretávame ako na akademickej pôde, tak aj vo verejnom sektore, preto by sme si mali uviesť niekoľko charakteristík.
1.1 Bankový sektor
Vo všeobecnosti predstavuje bankový sektor súhrn bánk pôsobiacich v danej krajine a taktieţ predstavuje vzájomné vzťahy medzi týmito bankami.
Podľa J. Medveďa môţeme chápať bankový sektor v uţšom a širšom zmysle slova.
„Bankový sektor v uţšom zmysle slova – subjekty poskytujúce sluţby prostredníctvom týchto foriem:
a) Banky so sídlom na území SR b) Pobočky zahraničných bánk a
c) Úverové inštitúcie voľne poskytujúce cezhraničné bankové sluţby, ktoré na území SR nezakladajú svoje pobočky (inštitúcie elektronických peňazí a ich pobočky).
Pri vymedzení pojmu bankový sektor v širšom zmysle slova by sme rozšírili uvedenú definíciu o ďalšie subjekty peňaţného trhu, ktoré podporujú činnosť subjektov poskytujúcich bankové sluţby, ide o:
a) Fond ochrany vkladov,
b) Zdruţenie pre bankové karty Slovenskej republiky, c) Účelové organizácie ako: - First data Slovakia, s.r.o.
d) Exportno-importná banka Slovenska e) Slovenská konsolidačná, a.s.
f) Centrálny depozitár cenných papierov, a.s.,
g) Slovenskú bankovú asociáciu (v peňaţnom sektore SR pôsobia tieţ: Slovenská asociácia správcovských spoločností, Asociácia obchodníkov s cennými papiermi, Slovenská asociácia poisťovní.“ (Medveď, 2012, s. 45)
Zdravý a fungujúci bankový sektor je predpokladom fungovania hospodárstva ako celku.
10
Typy bankových sústav Jednostupňový bankový systém:
„Jednostupňový bankový systém je charakteristický tým, ţe jedna inštitúcia je nositeľom funkcií centrálnej banky a zároveň aj funkcií komerčných bánk. Moţno ho tieţ označiť za formu organizovania bankového systému, kde splývajú funkcie bánk:
menovopolitická a obchodnopolitická funkcia. Vo všeobecnosti tvoria základ jednostupňového bankového systému plne univerzálne banky, ktoré môţu poskytovať akékoľvek bankové obchody. Jednostupňový bankový systém je dnes moţné povaţovať za historickú formu usporiadania, pre moderné ekonomické systémy je neaplikovateľný.“
(Medveď, 2012, s.42)
V nadväznosti na historický vývoj a politicko-ekonomické prostredie tento systém fungoval v skorých obdobiach rozvoja bankovníctva. Vzhľadom k tomu, ţe neexistovala inštitucionálne oddelená centrálna banka a ani regulatórne orgány, mali banky povolené vykonávať všetky činnosti. Vznikom centrálnych bánk s výhradným právom emisie bankoviek jednostupňový systém takmer skončil, teda jednostupňový bankový systém historicky predchádzal dvojstupňovému bankovému systému.
Dvojstupňový bankový systém:
„Dvojstupňový bankový systém je zaloţený na princípe oddelenia výkonu funkcií centrálnej banky od výkonu funkcií komerčných bánk. Je štandardnou formou usporiadania moderného bankového systému a je typický pre vyspelé trhové ekonomiky.
Inštitucionálne je dvojstupňový bankový systém prezentovaný existenciou centrálnej banky a oddelenej siete komerčných bánk.
Ako základné charakteristiky dvojstupňového bankového systému moţno uviesť:
existenciu centrálnej banky a oddelenú sieť komerčných (obchodných) bánk, oddelený výkon funkcií centrálnej banky od funkcií komerčných bánk, charakteristický model pre trhové hospodárstvo
to, ţe centrálna neúveruje podnikový sektor
ako aj to, ţe komerčné banky podnikajú za účelom dosiahnutia zisku (resp.
maximalizujú trhovú hodnotu svojich akcií) v rámci podmienok vymedzených centrálnou bankou.“ (Medveď, 2012, s. 43)
11
Základnou charakteristikou dvojstupňového bankového systému je inštitucionálne oddelenie centrálnej banky od siete komerčných (obchodných) bánk, tak ako aj ich funkcií.
Dvojstupňový bankový systém môţeme povaţovať za charakteristický model pre trhové hospodárstvo. Ďalšou charakteristikou je aj fakt, ţe komerčné banky podnikajú za účelom dosiahnutia zisku v rámci podmienok vymedzených centrálnou bankou.
1.2 Centrálna banka
Centrálna banka často nazývaná ako banka štátu sa podieľa na tvorbe a riadení menovej politiky. Centrálna banka reprezentuje a zastupuje štát v medzinárodných inštitúciách, ktorá slúţi verejným záujmom. Centrálnu banku môţeme povaţovať za regulátora bankovej sústavy. Centrálna banka predstavuje postavenie v 2-stupňovom bankovom systéme. Jednotnou európskou menou je euro, pričom hlavnou úlohou Európskej centrálnej banky (ECB) je zachovávať kúpnu silu eura. Avšak najdôleţitejšou úlohou ECB je stabilita v eurozóne. Eurozónu tvorí 17 členských štátov Európskej únie, ktoré od roku 1999 zaviedli euro.
Európska centrálna banka (ECB) -
„Ústrednou časťou eurosystému a ESCB je Európska centrálna banka.
Upisovateľmi a drţiteľmi základného kapitálu Európskej centrálnej banky môţu byť výučne centrálne banky členských štátov Európskej únie. Jednotlivé podiely boli stanovené rovnakou váhou na základe podielu HDP a na základe podielu počtu obyvateľov (Lipková et al., 2011, s. 166)
Európska centrálna banka je vrcholnou inštitúciou tak ESCB, ako aj uţšie vymedzeného eurosystému. Z toho vyplýva, ţe okrem niektorých funkcií, v ktorých vystupujú tak Európska centrálna banka, ako aj národné centrálne banky ako partneri, je moţné vymedziť aj sankcie, ktoré sú dané výnimočne ECB, a na druhej strane osobitné úlohy, ktoré plnia národné centrálne banky v eurosystéme a mimo eurozóny, ale v rámci Európskej únie.“ (Beňová, 2007, s. 69)
12 Funkcie centrálnej banky:
„ Funkcie centrálnej banky, podobne ako aj jej postavenie a nástroje sa postupne vyvíjali a menili v závislosti od vývoja platobných systémov a v nadväznosti na funkcie centrálnej banky.
Za hlavné funkcie novodobých centrálnych bánk teda povaţujeme:
vrcholný subjekt menovej politiky – centrálna banka je zodpovedná za výkon menovej politiky v danom štáte, alebo v integrovanom celku štátov. Ide o reguláciu mnoţstva peňazí v ekonomike s určitým cieľom. Tým najhlavnejším je stabilita cenovej hladiny.
Centrálne banky nemajú mnoţstvo peňazí pod plnou kontrolou. Môţu to jedine ovplyvňovať prostredníctvom mnoţstva menových agregátov, alebo prostredníctvom
„ceny peňazí“, teda tak, ţe sa snaţia regulovať úverové agregáty;
banka bánk – centrálna banka vedie účty ostatným bankám, prijíma ich vklady, poskytuje im úvery, realizuje zúčtovanie medzi jednotlivými bankami a vykonáva dohľad a reguláciu nad komerčnými bankami. Prostredníctvom vkladov komerčných bánk vo forme povinných minimálnych rezerv reguluje centrálna banka objem vkladov, s ktorými môţu komerčné banky disponovať úvery od centrálnej banky predstavujú emisiu bezhotovostných peňazí;
emisná funkcia – centrálna banka má výsadné právo vydávať hotovostné peniaze do obedu a zároveň zodpovedá za ponuku (vydávanie) peňazí v ekonomike;
banka štátu – vykonáva niektoré finančné operácie pre vládu, centrálne orgány, samosprávu a pod. Centrálna banka vykonáva pokladničné plnenie štátneho rozpočtu, spravuje štátny dlh a poskytuje úvery štátnemu rozpočtu;
správca devízových rezerv štátu – centrálna banka akumuluje devízové rezervy a realizuje s nimi operácie na devízovom trhu. Operácie centrálnej banky s týmito devízovými rezervami majú štyri základné motívy, a to: udrţiavanie hodnoty devízových rezerv, zabezpečovanie devízovej likvidity krajiny, zaisťovanie výnosnosti devízových rezerv a ovplyvňovanie vývoja menového kurzu domácej meny prostredníctvom nákupu, resp. predaja domácej meny za zahraničné meny;
vrcholný reprezentant štátu – centrálna banka zastupuje štát v medzinárodných finančných a menových inštitúciách.“ (Medveď, 2012, s. 59,60)
13
Orgány ECB:
Európsku centrálnu banku tvoria 3 orgány, a to:
Výkonná rada: má 6 členov, a to prezidenta a viceprezidenta a ďalších štyroch členov. Ich funkčné obdobie trvá 8 rokov. Zodpovednosť výkonnej rady sa zameriava na prípravu stretnutí Rady guvernérov, riadenie ECB ako celku, implementáciu menovej politiky Eurosystému.
Rada guvernérov: má 23 členov pozostávajúcich z Výkonnej rady a guvernérov národných centrálnych bánk členských štátov, ktoré zaviedli euro. Na starosti má zabezpečenie plnenia úloh Eurosystému.
Generálna rada: Pozostáva z prezidenta a viceprezidenta ECB, a guvernérov NCB všetkých 27 členských štátov EÚ. Hlavnou úlohou generálnej rady je poskytovať poradenské funkcie, koordinačnú činnosť, podávanie správ ECB.
1.3 Regulácia a dohľad v bankovom sektore
Bankovou reguláciou rozumieme určovanie a presadzovanie pravidiel a podmienok činnosti bánk, vrátane podmienok pre ich zakladanie.
Bankový dohľad predstavuje konkrétnu kontrolu dodrţiavania týchto pravidiel, vrátane prijímania opatrení na ich nápravu. Bankový dohľad vykonáva Národná banka Slovenska, ktorá zverejňuje metodické usmernenia a odporúčania súvisiace s bankovým dohľadom vo Vestníku Národnej banky Slovenska.
Bankový dohľad sa vykonáva nad:
Jednotlivými bankami
Pobočkami zahraničných bánk Konsolidovanými celkami
Subkonsolidovanými celkami, ktorých súčasťou sú aj banky Finančnými konglomerátmi
Nevyhnutnosť bankovej regulácie a bankového dohľadu moţno posudzovať z dvoch aspektov: makroekonomického a mikroekonomického. Makroekonomický aspekt umoţňuje centrálnej banke efektívnejší výkon v oblasti menovej politiky. V podstatnej miere ide o povinnosti bánk informovať centrálnu banku o svojej obchodnej činnosti
14
a skúmanie centrálnej banky potencionálnu rizikovosť pred jej vznikom. Z druhého aspektu – mikroekonomického vyplýva ochrana klientov pred neúmernou rizikovosťou a potencionálnymi podvodmi bánk.
1.4 Komerčné banky
Komerčná banka vystupuje v ekonomike ako finančný sprostredkovateľ, ktorý slúţi na presun dočasne voľných peňaţných prostriedkov – presun peňaţných prostriedkov od ekonomického subjektu, ktorý ich má prebytok (vklady) k ekonomickým subjektom, ktorý má peňaţných prostriedkov nedostatok (úvery).
Komerčná banka vystupuje oproti centrálnej banke ako samostatný bankový subjekt.
Podľa zákona 483/2001 Z.z. o bankách v znení neskorších predpisov je banka právnická osoba zaloţená ako akciová spoločnosť, ktorá prijíma vklady, poskytuje úvery a má na výkon týchto činností udelené bankové povolenie. Banka svojim klientom ponúka široké portfóliu produktov a sluţieb, ktoré vytvárajú konkurenčnú povahu.
Definícia komerčnej banky
V odbornej literatúre sa máme moţnosť stretnúť s viacerými definíciami komerčnej banky, ktoré uvedieme v našej práci.
Podľa J. Medveďa vychádza „definícia banky z ekonomických funkcií, a to sú:
a) Sprostredkovanie platobného styku b) Finančné sprostredkovanie
c) Emisie bezhotovostných peňazí
d) Sprostredkovanie finančného investovania“ (Medveď, 2012, s. 90)
Polidar definuje banku ako „podnik, kterí od veřejnosti nakupuje peníze v forme vkladov a takto získané peniaze investuje formou pôţičiek. Nákup vkladov, pri ktorých sa podnik dostáva do pozície dlţníka a vznikajú mu peňaţné záväzky, je podstatnou vlastnosťou, ktorá z neho robí banku“. (Polidar, 1999, s. 15)
15
V knihe od Dvořáka sa uvádza definícia banky nasledovne: „Banky sú v podstate podniky (podnikateľské subjekty), ktoré majú ovšem v porovnaní s podnikmi v iných odvetviach ekonomiky radu špecifických rysov prejavujúcich sa v ich postavení a celkovom význame v ekonomike. Na činnosť bánk sa obvykle vzťahujú i v mnohom odlišné pravidlá oproti obecnej úprave podnikania. Základný cieľ činnosti banky (ak je definovaný ako maximalizácia trţnej ceny akcií či maximalizácia zisku) je však zhodný ako u akéhokoľvek iného podniku.“ (Dvořák, 2005, s.117)
Podľa Zákona o bankách č. 483/2001 Z. z. je bankou právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky zaloţená ako akciová spoločnosť, ktorá plní 2 základné funkcie ako sú:
prijímanie vkladov: banky prijímajú vklady od ekonomických subjektov, ktoré majú prebytok peňaţných prostriedkov,
poskytovanie úverov: banky poskytujú úvery ekonomickým subjektom, ktoré majú nedostatok peňaţných prostriedkov.
K ďalším funkciám komerčnej banky patrí:
realizácia platobného styku
poskytovanie ďalších finančných a poradenských sluţieb ovplyvňovanie emisie úverových peňazí a pod.
1.4.1 Primárny cieľ podnikania komerčnej banky
„Primárnym cieľom komerčnej banky je dosahovať maximálny zisk (resp.
maximalizáciu trhových cien akcií) pri zachovaní stability a bezpečnosti banky.
Maximalizácia zisku v pozícii dominantného (primárneho, vrcholového, základného) cieľa podniku je faktor, ktorý je determinovaný podnikateľskou stratégiou daného podniku a existujúcimi bariérami:
a) záujmy klienta - prílišný tlak na dosahovanie maximálneho zisku bez ohľadu na spätnú väzbu ostatných článkov podnikania (klienti bánk, zamestnanci, štát a pod.) môţe znamenať, ţe podnik má krátkodobú perspektívu, v teórii prevláda názor, ţe
16
najspoľahlivejšou cestou k dosahovaniu zisku je spokojný zákazník, tento prístup je dlhodobý a môţe znamenať niţšiu finančnú výkonnosť podniku v krátkom období b) riziko v takto stanovenom cieli (maximálny zisk) absentuje faktor rizika a jeho meranie
vo vzťahu k podnikaniu, pričom riziko predstavuje veľmi dôleţitú súčasť podnikania a komerčnej banky
c) regulácia - intenzita, zamerania a kvalita regulácie bankového sektoru zo strany štátu prináša so sebou dodatočné náklady ,ktoré musí banky hradiť, čím si zniţuje svoje zisky, regulácia však prináša pre banky dodatočné prínosy z titulu regulovanej konkurencie d)
d) morálka v podnikaní predstavuje uplatňovanie pravidiel “slušného podnikania“ vo vzťahu k okoliu podniku to zn. predovšetkým vo vzťahu ku klientom banky, prípadne k štátu a jeho funkciám, ţivotnému prostrediu a pod, morálne aspekty podnikania komerčných bánk môţu znamenať negatívny dopad ziskovosť bánk (moţno napríklad predpokladať, ţe politicko-spoločenský tlak a následná kodifikácia opatrení proti praniu špinavých peňazí a významným spôsobom zníţili ziskovosť mnohých komerčných bánk a pod.) sú však potrebné pre celkový vývoj spoločnosti za istých okolností môţu priniesť aj zvýšenie výkonnosti banky, resp. zmierniť prípadné finančné otrasy v banke (napr. v čase krízy) e)
e) tlak verejnej mienky - predstavuje perspektívny trend ovplyvňovania základného cieľa podniku, pretoţe regulácia trhom, prípadne štátom nie je účinná v kaţdom jednotlivom prípade, resp. v niektorých prípadoch je regulácia prostredníctvom verejnej mienky účinnejšia.
Zisk a jeho objem v absolútnom vyjadrení má nízku vypovedaciu schopnosť v pozícii ukazovateľa výkonnosti banky, Pre korektné hodnotenie výkonnosti banky je nevyhnutné úroveň dosiahnutého zisku analyzovať vo vzťahu k objemu vloţeného kapitálu vlastníkov a porovnať ho s konkurenciou. Riziko banky je spravidla financované vlastným a cudzím kapitálom a tieto veličiny spolu súvisia. Preto je vhodné definovať iné základné ukazovatele výkonnosti komerčnej banky, ktorými sú napr.. rentabilita vlastného kapitálu, rentabilita aktív, RORAC, zisk na jednu akciu a iné.
Zisk predstavuje nevyhnutnú nie však postačujúcu podmienku pre dosahovanie primeranej výkonnosti komerčnej banky. Bez dosahovania zisku banka nemôţe byť výkonná a pri jeho dosiahnutí je potrebné dať ho do súvislosti s významnými veličinami bankového podnikania ktorými sú vlastný kapitál a riziko“. (Medveď, 2012, s. 235)
17
1.4.2 Členenie komerčných bánk
„Komerčné banky môţeme rozčleňovať podľa rôznych kritérií do rôznych kategórií.
V tejto časti uvádzame základné, v odbornej literatúre beţne uvádzané členenie komerčných bánk. Z hľadiska typu vykonávaných aktivít členíme komerčné banky na:
Univerzálne komerčné banky Špecializované komerčné banky
Univerzálne komerčné banky vykonávajú širokú škálu bankových obchodov, spravidla sú to banky s rozhodujúcim postavením na príslušnom bankovom trhu, ich zameranie je determinované prebiehajúcou globalizáciou, existuje pri nich zvýšené riziko monopolného postavenia a získania výraznej ekonomickej sily, takţe sa stanú ,,príliš veľké na pád.
Univerzálne banky predstavujú dominantný prvok v bankovom systéme vyspelých krajín a majú celý rad výhod .Výhody spočívajú v tom, ţe majú spravidla väčšiu ekonomickú silu, a z toho dôvodu existujú silnejšie ekonomické dôvody zabrániť krachu banky. Zároveň majú lepšie predpoklady pre diverzifikáciu rizika. Medzi nevýhody univerzálnej komerčnej banky zaraďujeme skutočnosť, ţe vytvárajú spravidla vyššie náklady, sú podstatne náročnejšie na riadiaci proces a prípadný krach veľkej banky má negatívny dopad na ekonomiku“. (Belás, 2010, s. 79)
Ďalšou funkciou univerzálnych bánk je vykonávanie druhov bankových operácií, ktoré ich realizujú na základe povolenia centrálnej banky.
„Špecializované komerčné banky sa prednostne zameriavajú na špeciálne produkty (hypotekárne úvery, stavebné sporenie a pod.), segmenty (retail, corporate, komunálny sektor a pod.), teritóriá. V tomto kontexte je potrebné pripomenúť, ţe názov komerčnej banky nemusí zodpovedať jej hlavnému zameraniu. Tieto banky dokáţu poskytovať kvalitnejšie sluţby ( z dôvodu špecializácie), potrebujú niţšie náklady na výkon svojej činnosti a riadia spravidla menej pobočiek, čo vytvára predpoklady pre kvalitnejšie riadenie banky. Nevýhody: špecializovaná komerčná banka má zredukovaný priestor pôsobnosti, menšiu konkurenčnú schopnosť v procese globalizácie, vyššie nároky na výkon bankového dohľadu a väčšiu koncentráciu rizika.“ (Belás, 2010, s. 80)
„Z hľadiska pôvodu kapitálu členíme komerčné banky na:
18
Domáce banky - vlastníkom komerčnej banky sú domáce podnikateľské subjekty Zahraničné banky - z hľadiska vlastníctva dominuje zahraničný kapitál
Zmiešané banky - predstavujú mix domáceho a zahraničného kapitálu.
Z hľadiska vlastníctva kapitálu komerčnej banky rozčleňujeme komerčné banky na:
Štátne banky – vlastníkom banky je štát, spravidla predstavujú nástroj realizácie vládnej politiky, v súčasnom období je to v Slovenskej republike napr. Slovenská záručná a rozvojová banka, a.s. Bratislava
Druţstevné banky – sú to tzv. ľudové banky, ktoré sú veľmi rozšírené napr.
v Nemecku, vlastníkom bankového kapitálu je druţstvo a
Súkromné banky – banku vlastní súkromný vlastník, resp. skupina vlastníkov na základe drţby akcií banky, akciová spoločnosť predstavuje najrozšírenejšiu firmu vlastníctva banky v súčasnom období.“ (Belás, 2010, s. 80)
1.4.3 Organizačná štruktúra komerčnej banky
„Podľa zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je komerčná banka povinná v stanovách upraviť organizačnú štruktúru a systém riadenia banky tak, aby zabezpečovali riadny a bezpečný výkon povolených bankových činností a zabraňovali vzniku konfliktu v rámci banky, a je povinná upraviť vzťahy a spoluprácu medzi štatutárnym orgánom, dozornou radou, vedúcimi zamestnancami banky, útvarom vnútornej kontroly a vnútorného auditu. Banka je taktieţ povinná zahrnúť do stanov zásady odmeňovania, ktoré sú zohľadňované v rámci systému riadenia rizík banky a ktoré podporujú, ako aj upraviť činnosť výboru pre odmeňovanie v banke.
Banka je povinná vo svojich vnútorných predpisoch upraviť podrobnosti o:
a) Organizačnej štruktúre banky s dôrazom na identifikáciu zodpovedných osôb za výkon bankových činností v rámci banky,
b) Systéme vnútornej kontroly, do ktorého je zahrnutý aj útvar vnútornej kontroly a vnútorného auditu.“ (Medveď, 2012, s. 99)
Na to, aby fungovala komerčná banka, musí mať svoju organizačnú štruktúru. Kaţdá komerčná banka má rôznu štruktúru, neexistuje univerzálna, pričom kaţdá z nich musí
19
obsahovať jednotlivé oddelenia a divízie, ako aj sieť pobočiek a zastúpení. Organizačnú štruktúru banky ovplyvňuje niekoľko faktorov. K najdôleţitejšiemu faktoru ovplyvňujúcemu organizačnú štruktúru banky je veľkosť. Malá banka býva často zameraná na prijímanie vkladov a poskytovanie úverov menším klientom, predovšetkým obyvateľstvu. Veľká banka poskytuje širokú škálu sluţieb malým klientom, ale a komerčným zákazníkom, firmám a korporáciám.
Ďalšou dôleţitou súčasťou komerčnej banky je existencia oddelení, resp. odborov, ktoré sú nevyhnuté pre fungovanie kaţdej komerčnej banky.
Iný pohľad na organizačnú štruktúru komerčnej banky nám dopĺňajú ďalšie stupne organizačnej štruktúry: ústredie banky a pobočka banky. Tieto dva stupne organizačnej štruktúry komerčnej banky majú podstatný vplyv vo vzťahu k ekonomickému vymedzeniu komerčnej banky.
„Ústredie banky je riadiacim, metodickým a výkonným útvarom komerčnej banky.
V rámci riadiacich činností vykonáva príslušné riadiace aktivity, zaväzuje podriadené útvary banky a vymáha plnenie predpísaných úloh. V metodickej oblasti predpisuje pobočkám spôsob uskutočňovania bankových obchodov s jej klientmi, kontroluje dodrţiavanie predpísaných postupov a pripravuje nové metodické usmernenia pre pobočky v nadväznosti na nové skutočnosti, obchody a dosiahnuté výsledky.“ (Belás, 2010, s. 237)
„Pobočka banky je organizačný útvar výkonného charakteru, ktorý uskutočňuje bankové obchod so zákazníkmi. Je podriadená ústrediu banky, nemá právnu subjektivitu a je finančne, personálne, administratívne a materiálne vybavená na plnenie stanovených úloh. Pobočky banky majú významné postavenie v distribučnej sieti komerčnej banky.
Predstavujú miesta kontaktov banky s klientmi, sú významnými predajnými miestami, vytvárajú imidţ banke. V súčasnosti je v niektorých komerčných bankách píliš vysoká miera koncentrácie rozhodovania v prostredí banky, v dôsledku čoho je ich obchodná činnosť pomerne nepruţný. V niektorých bankách došlo k oddeleniu retailových pobočiek od firemných pobočiek, zn. ţe vybrané pobočky uskutočňujú bankové obchody k prioritnému segmentu.“ (Belás, 2010, s. 238 )
20
1.4.4 Bilancia komerčnej banky
Na to, aby bolo dodrţané dvojstupňové fungovanie medzi centrálnou bankou a komerčnými bankami je potrebná vzájomná synchronizácia bilancií bánk.
„V schematickej bilancii centrálnej banky pasíva predstavujú zdroje, resp. menovú bázu. Aktíva definujeme ako spôsob tvorby zdrojov centrálnej banky. V komerčnej banke je odlišný prístup k bilancii. Pasíva predstavujú zdroje komerčnej banky, aktíva spôsob pouţitia týchto zdrojov. Napríklad, ak banka získa zdroje v podobe vkladov vkladateľov, tie predstavujú pasíva banky. Keď tieto zdroje poskytne v podobe úverov klientom, poskytnuté úvery predstavujú aktíva banky. Podobne moţno interpretovať aj prístup k iným poloţkám aktív a pasív. Dôleţité pritom je, aby sa jednotlivé poloţky posudzovali z pohľadu banky.
Bilancie bánk sú vzájomne prepojené prostredníctvom bankového systému rezerv bankovej sústavy. Systém rezerv nie je vodné stotoţňovať len s povinnými minimálnymi rezervami, lebo ho chápeme širšie – ako objem zdrojov v bankovej sústave, ktoré sa potenciálne môţu vyuţívať napríklad na úvery v komerčných bankách.
Všetky nástroje menovej politiky centrálnej banky vplývajú na zmenu zdrojov v bankovej sústave. Pôsobenie týchto zmien moţno zhrnúť do troch základných okruhov:
a) Sprostredkovanie nákupu a predaja štátnych cenných papierov centrálnou bankou komerčným bankám – nákup štátnych cenných papierov komerčnými bankami odčerpáva disponibilné prostriedky z bankového sektora, zniţuje mnoţstvo rezerv.
Opačný proces, keď dochádza k vyplateniu týchto cenných papierov, zvyšuje mnoţstvo rezerv v bankovom systéme;
b) Úvery centrálnej banky komerčným bankám – poskytnutie úverov centrálnou bankou komerčným bankám zvyšuje mnoţstvo rezerv v bankovej sústave a naopak, splácanie úverov komerčnými bankami zniţuje mnoţstvo rezerv v bankovej sústave;
c) Zmena percentuálnej sadzby povinných minimálnych rezerv – zníţenie sadzby povinných minimálnych rezerv zvyšuje mnoţstvo peňazí v obedu a naopak, zvýšenie sadzby povinných minimálnych rezerv zniţuje mnoţstvo peňazí v obehu“ (Beňová et al., 2007, s.236-237).
21
Kaţdá bilancia nám poskytuje informáciu o štruktúre majetku skúmaného podniku a informáciu o financovaní tohto majetku.
„Majetok – aktíva, ukazuje ľavá strana bilancie, zdroje financovania sú zachytené na pravej strane bilancie. Poloţky na pravej strane bilancie sa označujú ako pasíva a zahŕňajú ako cudzie, tak aj vlastné zdroje. Pravá strana bilancie sa označuje tieţ ako záväzky a kapitál, pričom záväzky predstavujú cudzie zdroje a kapitál zdroje vlastné.
Aj keď pre všetky banky v danej krajine platí zvyčajne jednotná formálna štruktúra bilancie, je zrejmé, ţe v podiele jednotlivých poloţiek bilancie a teda ich významu pre banku budú, samozrejme, medzi jednotlivými bankami rozdiely vyplývajúce z rôznej štruktúry uskutočňovaných obchodov“ (Revenda et al., 2008, s. 123)
Tabuľka 1
Zjednodušená bilancia komerčnej banky Bilancia komerčnej banky
Aktíva (forma majetku) Pasíva (zdroje krytia) a) Pokladničná hotovosť
b) Vklady v centrálnej banke
c) Štátne pokladničné poukáţky a poukáţky centrálnej banky
d) Pohľadávky voči bankám e) Pohľadávky voči klientom f) Cenné papiere
g) Majetkové účasti
h) Dlhodobý hmotný a nehmotný majetok i) Pohľadávky z upísaného základného
kapitálu j) Ostatné aktíva
k) Záväzky voči bankám l) Záväzky voči klientom
m) Záväzky z dlhodobých cenných papierov
n) Rezervy o) Ostatné pasíva p) Podriadený dlh q) Základný kapitál r) Kapitálové fondy
s) Rezervné fondy a ostatné fondy zo zisku t) Emisné áţio
u) Nerozdelený zisk z minulých období Zdroj: Medveď, 2012, s. 105
22
Aktíva komerčnej banky
„Pokladničná hotovosť – táto bilančná poloţka vyjadruje hotovostné peniaze v tuzemskej mene aj v zahraničných menách. Predstavuje najviac likvidné aktívum nesúce však nulový príjem. Banka ju vyuţíva na hotovostné operácie pokladniach banky.
Vklady v centrálne banke – časť týchto vkladov má podobu povinných minimálnych rezerv. Zvyšná časť vkladov tvorí tzv. dobrovoľné rezervy v centrálnej banke. Cieľom ich tvorby je zabezpečenie likvidity banky, teda zabezpečenie schopnosti banky plniť si svoje záväzky voči iným bankám. Výnos je závislý od toho, či sú alebo nie sú vklady centrálnou bankou úročené.
Štátne pokladničné poukáţky a poukáţky centrálnej banky – ide relatívne o likvidné a takmer bezrizikové aktíva, ktoré banka drţí spravidla s cieľom posilnenia likvidity alebo zníţenia rizikovosti svojho portfólia.
Pohľadávky voči bankám – tieto pohľadávky majú podobu vkladov v iných bankách alebo úverov poskytnutých iným obchodným bankám. Banky ich tieţ drţia z dôvodu realizácie platobného styku.
Pohľadávky voči klientom – pri univerzálnych bankách je táto súvahová poloţka dominantná. Ide o pohľadávky z poskytnutých úverov všetkým typom nebankových klientov, teda firmám, domácnostiam, municipalitám. V porovnaní s predchádzajúcimi skupinami prinášajú relatívne vyššie výnosy, ale sú súčasne spojené s vyššou mierou rizika a niţšou likviditou.
Cenné papiere – v tejto súhrnnej poloţke sú obsiahnuté obchodovateľné dlhopisy s pohyblivým aj pevným výnosom a tieţ aj majetkové cenné papiere. Banky ich spravidla drţia s cieľom obchodovania, a tým získania výnosov z cenových rozdielov. Dlhopisy môţu byť drţané dlhodobo, resp. do obdobia splatnosti s cieľom dosiahnutia úrokového výnosu.
Majetkové účasti – ide o dlhodobo drţané akcie, prostredníctvom ktorých banka získava vplyv nad inou spoločnosťou. Moţno rozlíšiť majetkové účasti s rozhodujúcim vplyvom a podstatným vplyvom.
Dlhodobý hmotný a nehmotný majetok – ide o majetok, ktorý banka potrebuje na vykonávanie svojej činnosti, ako sú budovy a pozemky vo vlastníctve, dopravné
23
prostriedky a pod. Vlastnosťou dlhodobého hmotného majetku je, ţe sa postupne opotrebováva – znehodnocuje, čo je účtovne zachytené formou odpisov (napr. budovy, dopravné prostriedky), alebo je vyuţívaný bez toho, aby sa znehodnotil (napr. pozemky).
Dlhodobým nehmotným majetkom je napríklad nakúpený softvér, ktorý banka dlhodobo vyuţíva, môţe ním byť aj „goodwill“, teda dobré meno banky, ktoré sa finančne vyjadruje napríklad pri fúziách alebo akvizíciách.
Pohľadávky z upísaného základného kapitálu – ide o pohľadávky voči akcionárom, ktoré vyplývajú z upísaného a doposiaľ nesplateného základného kapitálu akcionármi banky.
Ostatné aktíva – ide o rôznorodú skupinu aktív. Patria sem napríklad pohľadávky voči zamestnancom alebo daňové pohľadávky voči štátu, tieţ kladné reálne hodnoty derivátov“. (Kašparovská et al., 2006, s. 4-5).
„Z charakteru jednotlivých poloţiek aktív vyplýva niekoľko zásadných poznatkov o majetku banky:
a) Prevaţnú časť majetku banky tvorí finančný majetok, čo je logické vyjadrenie podnikateľského zamerania banky ako obchodníka s peniazmi,
b) Štruktúra majetku banky vystavuje banku relatívne vyšším podnikateľským rizikám, c) Časť majetku banky je uchovaná vo veľmi likvidnej podobe, keďţe banka vyuţíva tento
majetok na posilnenie svojej likvidity, teda schopnosti plniť si svoje záväzky voči klientom,
d) Vysoká likvidita zabezpečená drţbou vysoko likvidných aktív síce zniţuje riziko platobnej neschopnosti voči klientom, avšak zniţuje tieţ výnosnosť bankového podnikania a z dlhodobého hľadiska obmedzuje moţnosť rozvoja banky“. (Medveď, 2012, s. 104)
Pasíva komerčnej banky
„Záväzky voči bankám – do tejto poloţky patria úvery a vklady od iných bánk. Teda ako úvery poskytované centrálnou bankou, tak úvery nakupované od iných komerčných bánk.
Záväzky voči klientom – sú tvorené všetkými typmi primárnych vkladov. Poloţka obsahuje tieţ prijaté úvery od nebankových subjektov, napríklad vládnych inštitúcií.
24
Záväzky z dlhodobých cenných papierov – ide o bankou emitované dlhopisy, vďaka emisii získava zdroje na financovanie svojich aktív.
Rezervy – sú cudzie zdroje, vytvorené na vrub nákladov a určené na krytie rizík plynúcich z bankového podnikania. Časť z nich má charakter zákonných rezerv.
Ostatné pasíva – ide o poloţku cudzích zdrojov, ktorá obsahuje záväzky banky rôznorodého charakteru. Podobne ako pri poloţke ostatné aktíva.
Podriadený dlh – je špecifickým zdrojom v tom zmysle, ţe predstavuje prechod medzi cudzími a vlastnými zdrojmi banky. Ide o peňaţnú pôţičku banke, ktorá je charakteristická tým, ţe nie je zabezpečená, má určenú minimálnu splatnosť a v prípade krachu banky sú pohľadávky veriteľov plynúce z podriadeného dlhu vyrovnané aţ po uspokojení pohľadávok ostatných veriteľov.
Základný kapitál – ide o v vlastný zdroj banky, ktorý je tvorený vkladmi akcionárov, resp. účtovnou hodnotou akcií upísaných akcionármi banky.
Rezervné fondy a ostatné fondy zo zisku – ide o vlastné zdroje, ktoré si tvorí zo zdaneného zisku. Tvorba časti z nich á zákonný charakter.
Kapitálové fondy - ide o fondy, ktoré banka tvorí z iných zdrojov ako z bankového zisku, napríklad bezplatným nadobudnutím majetku, dotáciami.
Emisné áţio – je rozdielom medzi emisným kurzom a menovitou hodnotou akcií banky.
Nerozdelený zisk z minulých období - táto poloţka môţe byť po splnení zákonom stanovených podmienok súčasťou vlastných zdrojov banky (Kašparovská et al., 2006, s. 6- 7).
Poloţky základný kapitál, rezervné fondy a ostatné fondy zo zisku, kapitálové fondy, emisné áţio a nerozdelený zisk z minulých období tvoria vlastný kapitál banky. Ostatné poloţky sú cudzie zdroje, teda dočasné, pri nich má banka záväzok vrátiť zdroje veriteľom v zmluvne dohodnutom horizonte.
Okrem základných poloţiek (obchodov), ktoré sú súčasťou súvahy (bilancie) komerčnej banky, komerčná banka realizuje aj iné obchody, ktoré predstavujú budúcu pohľadávku alebo zväzok. Tieto budúce pohľadávky alebo záväzky sa evidujú len ako
25
podsúvahové poloţky. V podstate moţno povedať, ţe podsúvahové poloţky sú také, ktoré z hľadiska aktuálneho stavu nie je moţné zaradiť medzi aktíva ani pasíva, keďţe v súčasnosti nie sú pohľadávkami ani záväzkami. Typickým príkladom sú bankové záruky, v čase poskytnutia bankovej záruky táto poloţka nie je záväzkom banky, je len akýmsi prísľubom zo strany banky, ţe v prípade, ak klient, ktorý si zobral úver s bankovou zárukou, nebude schopný tento úver splácať, tak sa predmetná „banková záruka“ stane záväzkom banky“. (Medveď, 2012, s. 105)
1.4.5 Operácie komerčnej banky
„Základné aktivity komerčnej banky sú získavanie vkladov a poskytovanie úverov vo vzťahu k jednotlivým ekonomickým subjektom.
Komerčné banky získavajú vklady od jednotlivých ekonomických subjektov a poskytujú týmto ekonomickým subjektom úvery ďalšie produkty mimo bilančného charakteru. Významný potenciál pre rast banky je skutočnosť, ţe jednotlivý ekonomický subjekt z objektívnych dôvodov spravidla poţaduje depozitné i úverové operácie súčasne a prípadne i v kombinácií s ďalšími bankovými sluţbami.
Rozmanité finančné potreby jednotlivých ekonomických subjektov objektívne vyvolávajú intenzívny a komplexný dopyt po bankových produktoch a sluţbách. Napr.
individuálny klient spravidla vyuţíva na drobné platby beţný účet, chráni sa proti budúcim rizikám vytváraním zloţiek na depozitných účtoch a pociťuje potrebu zabezpečiť si svoje dôleţité ţivotné potreby v predstihu prostredníctvom úverových peňazí. Podniky vo veľkom rozsahu vyuţívajú operácie platobného styku z dôvodu existencie obchodných vzťahov a potreby ich peňaţného zavŕšenia a v nadväznosti na podnikové ciele vyuţívajú vo svojom finančnom riadení úverové produkty bánk, produkty investičného bankovníctva a doplnkové bankové operácie. Podobné operácie vyţadujú od bankového sektoru aj štát aj zahraničie.
Jednotlivé ekonomické subjekty sa v konečnom dôsledku spravidla súčasne podieľajú na aktívnych pasívnych a mimobilančných operáciách komerčnej banky. V tomto kontexte komplexná starostlivosť o klienta predstavuje významný spôsob zvyšovania výkonnosti komerčnej banky (moţnosť získať dodatočné výnosy z predaja ďalších produktov, úspora nákladov na získavanie nových klientov a pod.) a spokojnosti klienta (úspora času a nákladov na operácie v inej banke).
26
Komerčné banky v súvislosti s definovanými základnými peňaţnými aktivitami prostredníctvom špecializovaných finančných činností uskutočňujú transformáciu peňazí a kapitálu.
Najdôleţitejšími formami transformácie peňazí sú: kvalitatívna transformácia peňazí (premena úspor na investície zvyšuje kvalitu ekonomické systému) kvantitatívna (veľa malých vkladov kryje veľký úver) časovou transformáciu peňazí (transformácia doby splatnosti bilančných a mimo bilančných nástrojov, napr. dlhodobé úvery sú kryté krátkymi zdrojmi) teritoriálnu transformáciu rizika (dochádza k procesu diverzifikácie a minimalizácie rizika prostredníctvom zmeny finančných nástrojov, napr. predaj rizikových cenných papierov a následný vklad peňazí do centrálnej banky a pod.) a menovou transformáciu peňazí (napr. úvery v USD sú kryte vkladmi v EUR a pod.).
Efektívna transformácia peňazí bankovým systémom je determinovaná špecializáciou a vysokou odbornosťou týchto finančných inštitúcií“.(Belás, 2010, s. 60) Aktívne operácie komerčnej banky
„Poskytovanie úverov a ďalšie formy financovania patria medzi najdôleţitejšie obchod komerčných bánk. Banky poskytujú celý rad rôznych úverov, ktoré sa vzájomne odlišujú mnohými charakteristikami. Zostaviť prehľad všetkých v praxi sa vyskytujúcich úverov je takmer nemoţné, samo triedenie úverov nie je jednoduchou záleţitosťou.
Zameriame sa preto na vysvetlenie princípov zásadných foriem úverov. Bankové produkty, prostredníctvom ktorých banky kryjú finančné potreby svojich klientov, môţeme rozdeliť do troch základných skupín: peňaţné úvery, záväzkové úvery a záruk, alternatívne formy financovania.
Banka pri úverových operáciách vystupuje voči svojim klientom v aktívnom postavení, čiţe ako veriteľ. Úver je pre podnik návratnou formou získavania cudzích externých zdrojov. Je to ekonomický vzťah medzi veriteľom a dlţníkom, ktorý vzniká pri odovzdaní konkrétnej hodnoty na dočasné pouţitie, t. j. s podmienkou návratnosti. Tento vzťah má podobu zmluvy. Veriteľ dáva dlţníkovi k dispozícii istú hodnotu v peniazoch, resp. v tovare a stará sa o správu dlhu. Dlţník sa zaväzuje splatiť svoj dlh v dohodnutom termíne a forme (spravidla v peniazoch), ako aj platiť príslušný úrok. Medzi hlavné peňaţné úverové operácie patrí kontokorentný úver, eskontný úver, negociačný úver, hypotekárny úver, spotrebné úvery.
27
Záväzkové úvery a záruky sú také produkty banky, pri ktorých komerčná banka priamo neposkytuje klientovi likvidné prostriedky, ale sa len za neho zaručí, ţe v prípade ak si klient nesplní svoje záväzky, tak to za neho urobí daná banka. V praxi sa môţeme stretnúť napríklad s akceptačným úverom a avalovým úverom, avšak oveľa rozšírenejšie sú v súčasnosti rôzne druhy bankových záruk.
Pri poskytovaní úverov banka berie do úvahy tieto princípy:
1. zmluvný princíp – úverový vzťah sa vţdy zakladá úverovou zmluvou
2. princíp účelovosti – úver sa poskytuje na určitý účel napríklad obstaranie dlhodobého hmotného majetku, zloţenie podielov do obchodnej spoločnosti a pod.
3. princíp návratnosti – banka poskytnutím úveru podstupuje riziko, ţe dlţník nebude schopný poskytnutý úver a príslušné úroky splácať. Preto banka pred poskytnutím úveru musí posúdiť bonitu dlţníka (hospodársku spôsobilosť).
4. princíp zabezpečenia úveru – aby bola zabezpečená návratnosť úveru a úroku, banka vyţaduje určité ručenie.
5. princíp zúročiteľnosti – ide o zúročenie poskytnutých peňazí prostredníctvom úrokovej sadzby (resp. sankčné úroky pri omeškaní platby).
6. princíp terminovanosti – splatenie úveru v dohodnutom termíne splatnosti.“ (Medveď, 2012, s. 163)
Úvery môţeme členiť na krátkodobé, strednodobé a dlhodobé:
Krátkodobé úvery:
1. „kontokorentný úver – ide o kombináciu vkladového a úverového účtu. Ak sú výdavky klienta väčšie ako príjmy, účet sa dostáva do debetu, ale len do výšky úverového limitu.
2. eskontný úver – úver je krytý zmenkami. Banka nakupuje od klienta zmenky pred ich splatnosťou za nominálnu hodnotu zníţenú o diskont – úrok. V čase jej splatnosti ju predkladá zmenkovému dlţníkovi na úhradu.
3. ručiteľský úver – úver krytý ručením treťou osobou.
4. lombardný úver – úver, ktorý je zabezpečený zaloţením hnuteľného majetku (cenné papiere, drahé kovy, umelecké diela, tovar, zásoby). Výška lombardného úveru je od 60 – 90% z hodnoty zálohy.
5. účelový (spotrebiteľský) úver – poskytuje sa jednotlivcom na nákup tovaru a sluţieb, napr. dovolenky
6. faktoringový úver – odkúpenie krátkodobých pohľadávok“ (Medveď, 2012, s. 164,165)
28 Strednodobé a dlhodobé úvery
1. „Emisná pôţička – úver je poskytnutý odkúpením dlhopisov, ktoré dlţník (podnik) emituje za účelom obstarania finančných zdrojov. Emitent sa obracia s ponukou na odkúpenie dlhopisov na širokú verejnosť. Emisiu dlhopisov zabezpečuje banka, pričom spravidla časť dlhopisov odkúpi a tým poskytne podniku emisnú pôţičku. Po uplynutí lehoty splatnosti vyplatí podnik majiteľom dlhopisov ich menovitú hodnotu a úrok.
2. Pôţička na úverový úpis – dlţník podpíše banke záväzkovú listinu – úverový úpis 3. Hypotekárny úver – hypotekárne obchody môţe uskutočňovať kaţdá komerčná banka
ak dostane na túto činnosť povolenie od Národnej banky Slovenska. Hypotekárny úver banka poskytuje právnickým i fyzickým osobám na výstavbu, rekonštrukciu a údrţbu nehnuteľností. Ide o dlhodobý úver s lehotou splatnosti minimálne 5 a najviac 30 rokov.
Vo vyspelých štátoch je to minimálne 15 – 20 rokov. Úver musí byť zabezpečený záloţným právom. Záloţné právo je právny prostriedok zabezpečenia pohľadávok (ručí sa za úver inou nehnuteľnosťou). Úver sa môţe poskytnúť do výšky 60% hodnoty zaloţenej nehnuteľnosti. Ţiadateľ o hypotekárny úver musí spĺňať dve podmienky:
- musí vlastniť nehnuteľnosť, ktorú vyuţije na krytie úveru, - musí mať dostatočný príjem na splácanie úveru a úrokov.
4. Komunálny úver – je zabezpečený záloţným právom k nehnuteľnosti majetku obce. Je financovaný prostredníctvom vydávania a predaja komunálnych obligácií hypotekárnou bankou.
5. Účelový (spotrebný) úver – poskytuje sa väčšinou jednotlivcom na financovanie predmetov dlhodobej spotreby. Môţe byť krátkodobý alebo strednodobý.“ (Medveď, 2012, s. 165)
Pasívne operácie komerčnej banky
„Cieľom pasívnych obchodov komerčnej banky je podľa Belása (2010) získať kvantitatívne dostatočnú a kvalitatívne optimálnu štruktúru peňaţných zdrojov pre financovanie aktívnych bankových obchodov (poskytovanie úverov, investície do cenných papierov a ďalšie druhy bankových operácií, prostredníctvom ktorých banka vytvára zisk) a na krytie bankových investícií do oblastí, ktoré priamo nevytvárajú zisk obchodnej banky, sú však objektívne potrebné pre činnosť banky, napr. budovy, zariadenia budov, informačné technológie a pod. Moţno hovoriť o fixných investíciách, ktoré s kryté vlastným kapitálom banky.
29 Z pohľadu štruktúry bankových pasív:
Vlastný kapitál tvorí asi 5% pasív – ide o vlastné finančné zdroje banky, predovšetkým peňaţné vklady akcionárov, emisné áţio, rezervné fondy, kapitálový fond, zisk a podriadené dlhy;
Cudzí kapitál tvorí takmer 95% pasív – ide o zdroje získané primárne od iných ekonomických subjektov – od fyzických, právnických osôb, zdroje získavané emisiou cenných papierov, resp. sekundárne, ktoré sú ískavané na medzibankovom trhu. Prevaţná časť cudzích zdrojov sa sústreďuje vo forme vkladových produktov.“ (Medveď, 2012, s. 141)
Vklady na požiadanie
„Typickým príkladom vkladu na poţiadanie je beţný účet. Jeho zriadenie v banke je spravidla prvým krokom podnikateľa po získaní oprávnenia na podnikanie. Zriaďuje sa, hoci v kaţdej banke podľa konkrétnych ňou stanovených podmienok, na základe rámcových pravidiel ustanovených v Obchodnom zákonníku.
Zriaďuje sa na základe písomnej zmluvy medzi bankou a podnikateľským subjektom. Banka sa v nej zaviaţe zriadiť účet – vţdy od určitého konkrétne dohodnutého termínu, na dohodnutú menu (spravidla domácu, ale môţe byť vedený aj ako devízový účet v cudzej mene).
Pre beţné účty podnikateľov je typické, ţe ich zostatok sa často mení, vzhľadom na to, ţe vlastník účtu môţe s prostriedkami na účte manipulovať doslova kedykoľvek na poţiadanie (odtiaľ aj názov „na poţiadanie“). Sú to účty na platenie, nie na sporenie. Účet sa zniţuje o poukázané úhrady na ťarchu účtu a zvyšuje sa o poukázané príjmy v prospech účtu. Údaje o prijatých a uskutočnených platbách banka oznamuje podnikateľovi v termínoch o spôsobom stanoveným v zmluve. Môţe to byť formou písomného výpisu, technického nosiča dát alebo prenosom dát.
Beţné podnikateľské účty bývajú úročené nízkou úrokovou sadzbou. Konkrétna výška úrokov sa mení v závislosti od úrokovej hladiny na peňaţnom trhu. Banka nedohodne fixnú úrokovú sadzbu, ale v zmluve o vedení účtu si stanoví moţnosť zmeny úrokovej miery, jej priebeţnú aktualizáciu.
V zmluve sa tieţ dohodne, či účet klienta bude mať vţdy kreditný zostatok (stav plus) alebo je moţné ísť do debetného zostatku (do stavu mínus). Ak sa dohodne debetný zostatok, banka zároveň so zmluvou o vedení účtu uzatvorí zmluvu o úvere. Banka vtedy stanoví úverový rámec, v rámci ktorého sa môţe priebeţne čerpať úver. Pri nedostatku
30
vlastných prostriedkov na účte je v tomto prípade dovolené skĺznuť do bankou stanoveného mínusového zostatku, ktorý je však uţ úročený ako úver.
Úsporné vklady
Pre banku predstavujú stabilnejší zdroj príjmov. Predpokladá sa, ţe vkladateľ s nimi nebude určitú dobu disponovať. Sú úročené vyšším úrokom neţ beţné účty. Typickým príkladom úsporných vkladov sú známe vkladné kniţky. Môţu byť obyčajné, výherné, prémiové a podobne v závislosti od ponuky jednotlivých bánk.
Termínované vklady
Pri termínovaných vkladoch sa vkladateľ zaviaţe, ţe nebude s prostriedkami istú dobu disponovať, za čo mu banka pripisuje vyšší úrok. Doba viazanosti prostriedkov pri tomto druhu vkladov býva v rozmedzí od 1 mesiaca aţ po 24 mesiacov, v individuálnych prípadoch sa môţe dohodnúť i vyššia viazanosť i vyšší úrok.
Podobný charakter majú i účty stavebného sporenia.
Vkladové listy a depozitné certifikáty
Majú formu cenných papierov. Emitujúca banka sa v certifikáte zaviaţe zaplatiť vklad v stanovenom termíne a vyplatiť drţiteľovi certifikátu úrok. Úroková sadzba je dohodnutá s prihliadnutím na dobu, na ktorú má banka uvedený vklad k dispozícii a to na základe úrokových sadzieb platných pri ich vystavení. Vklad pred lehotu splatnosti nie je moţné vybrať. Certifikáty sú však spravidla obchodovateľné, teda vlastník ich môţe predať, darovať a podobne. Splatnosť môţe byť rôzna, väčšinou sa pohybuje od 30 aţ do 90 dní. V našej bankovej praxi sa stretávame aj s vkladovými listami, ktoré majú splatnosť jeden i viac rokov.
Obligácie
Obligácie sú strednodobé a dlhodobé úverové cenné papiere s pevnou lehotou splatnosti – najčastejšie 5 aţ 15 rokov, v ktorých sa dlţník (emitent) zaväzuje, ţe v stanovenej lehote splatí nominálnu hodnotu obligácie a ţe v stanovenej lehote bude vyplácať úrok, prípadne iné platby (prémie). Emisiou obligácií si banka zaobstará peňaţné zdroje na dlhšie obdobie s istotou, ţe veriteľ nemôţe neskôr svoje rozhodnutie zmeniť.
Finančný investor však môţe obligácie predať na sekundárnom kapitálovom trhu.
V závislosti od emitenta v praxi rozlišujeme obligácie bankové, štátne, podnikové a
31
komunálne. Bankové obligácie môţu byť v listinnej podobe (tradičná fyzická podoba) alebo v dematerializovanej podobe (záznam o jej existencii).“ (Lisý, 2007, s. 97)
32
2. ANALÝZA BANKOVÉHO SEKTORA SR
Bankovníctvo ako časť národného hospodárstva sa začalo rozvíjať začiatkom 90.
Rokov vznikom komerčných bánk a nástupom trhovej ekonomiky. Tento vývoj ovplyvnil bankovníctvo rôznymi výraznými zmenami. Bankovníctvo sa začalo rozvíjať hlavne kvôli stále väčšiemu prílivu zahraničného kapitálu.
Cieľom mojej BP je zhodnotiť najpodstatnejšie zloţky bankovníctva, akými sú vklady, úvery, efektívnosť, rentabilita a ich vplyvy na celý bankový sektor, vo vývoji od roku 2000.
Analýza bankového sektora na Slovensku
Od 90-tich rokov sa na Slovensku prejavili výrazné zmeny v oblasti bankovníctva.
Celkovou zmenou v štruktúre, orientácii a prioritách v oblasti poskytovania sluţieb nastal prudký nárast bankovníctva, ktorý môţeme zaznamenávať od čias centrálne plánovanej ekonomiky, čím sa banky stali postupne samostatnými ekonomickými subjektmi.
Druhá polovica 90-tich rokov nám priniesla nepriaznivú situáciu, banky boli vo veľmi zlej finančnej situácii, čo mohlo spôsobiť zrútenie finančného trhu na Slovensku.
Pre vylepšenie situácie na slovenskom finančnom trhu nasledovalo ozdravenie bánk prijatím rôznych reštrukturalizácií opatrení. Po ozdravení sa bankový sektor začal vyvíjať pozitívnym smerom čo pozitívne vplývalo na vysoký podiel klasifikovaných úverov, nízku likviditu a hlbokú podkapitalizovanosť.
Rok 2001
Pre rok 2001 bolo najpodstatnejšou udalosťou ukončenie reštrukturalizácie a privatizácia bánk s rozhodujúcim objemom aktív v bankovom sektore. Ku koncu roka 2001 pôsobilo v slovenskom bankovom sektore 21 bankových subjektov, z toho 19 bánk, 2 pobočky zahraničných bánk a 10 zastúpení zahraničných bánk. Ako je znázornené v grafe, perspektíva bilančnej sumy bankového sektora bola ovplyvnená v značnej miere nárastom primárnych zdrojov o 10,83 % na objem 660,9 mld. SK. Rok 2001 predstavuje nárast primárnych vkladov o viac ako 16 % a nárast sekundárnych zdrojov o 5,33 %.
(http://www.nbs.sk/, 27. 03. 2013)
33 Rok 2002
V roku 2002, v porovnaní s rokom 2001 sa začali javiť výsledky reštrukturalizácie bankového sektora. Na Slovensku sme zaznamenali pozitívne zmeny štruktúry výnosov, taktieţ prosperitu aktív bánk a taktieţ ostatných finančných ukazovateľov. V roku 2002 pôsobilo na slovenskom bankovom trhu 20 bankových subjektov (18 bánk a 2 pobočky zahraničných bánk) a 7 zastúpení zahraničných bánk. Banky vykázali ku koncu roka 2002 čistý zisk v objeme 11,84 mld. Sk. V porovnaní bilančnej sumy bankového sektora oproti roku 2001 sme zaznamenali nárast o 9,17 % v objeme viac ako 1 bilión Sk, čo môţeme povaţovať za ďalšiu pozitívnu zmenu. Rok 2002 predstavuje nárast primárnych zdrojov o 3,85 %, ovplyvnených vývojom bilančnej sumy, a sekundárne zdroje sa zvýšili o 14 %.
(http://www.nbs.sk/, 27. 03. 2013) Rok 2003
Situácia bankového sektora v roku 2003 bola stabilná. V tomto čase pôsobilo na Slovensku v celku 21 bankových subjektov, a to 18 bánk a 3 pobočky zahraničných bánk.
V komparácii s predchádzajúcim rokom sa podiel zahraničných investorov na celkovom upísanom základnom imaní bánk zvýšil o 0,7 %, a to z 88,9 % na 89,6 %. Vývoj bilančnej sumy v tomto roku upadával na úroveň 985,4 mld.Sk. (graf č.?), čo môţeme pripísať ako dôsledok poklesu sekundárnych zdrojov o takmer 50 %. Banky určili kumulovaný čistý zisk v hodnote 11,3 mld. SK, čo znamenalo pokles v medziročnom porovnaní.
Zaznamenali sme značný nárast nákladov z operácií s cennými papiermi o 5,6 mld. Sk pri miernom poklese výnosov o 2,1 mld. Sk.
(http://www.nbs.sk/, 27. 03. 2013)
34 Rok 2004
Ekonomické prostredie bankového sektora
Slovenský bankový sektor bol v roku 2004 priaznivo ovplyvnený ekonomickým prostredím, a to najmä vonkajších vplyvov oţivenia globálnej ekonomiky a ďalšie napredovanie pozitívnych trendov v bankových skupinách v EÚ. Taktieţ na slovenský bankový sektor pozitívne vplývali aj domáce faktory, najmä makroekonomický vývoj Slovenskej republiky.
V roku 2004 pôsobilo na slovenskom bankovom trhu 21 bankových inštitúcií. Pozitívnym vývojom bilančnej sumy o 18,01 %, v hodnotovom vyjadrení 1 163 mld. Sk sa veľmi výraznou mierou podieľali primárne sa sekundárne zdroje, ktoré sa zvýšili oproti minulému oku o 11,74 %.
Moţné riziká pri vstupe Slovenska do EÚ sa nijako výraznejšie neprejavili v podnikaní slovenských bánk, takisto sa ani nepotvrdili obavy a hrozby z vyššieho konkurenčného tlaku.. Z pohľadu regulácie sú banky v rozdielnych fázach prípravy na implementáciu Novej Bazilejskej dohody o kapitáli.
Makroekonomické prostredie v SR
Rok 2004 priniesol veľkú vlnu pozitív pre slovenskú ekonomiku.
Zlepšenie makroekonomických ukazovateľov znamenal pre slovenských obchodníkov pulz ekonomiky, čo podporilo zvýšený záujem o Slovensko. Taktieţ zlepšenie makroekonomických ukazovateľov zapríčinilo zhodnocovanie domácej meny oproti USD a EUR.
Ďalším pozitívom zo spomínaných ukazovateľov bol vývoj situácie domácností na slovenskom trhu, ktorý zaznamenal pozitívny trend. Nárastom spotreby domácností a vyššou tvorbou kapitálu sme zaznamenali rast reálneho HDP, ktorý sa pohyboval nad 5%-nou hranicou a za celý rok 2004 dosiahol hodnotu 5,5%.
V roku 2004 pokračovalo zniţovanie úrokových sadzieb, aj krátkodobých aj dlhodobých.
35
Ďalším pozitívom pre slovenskú ekonomiku bolo v tom čase pokles nezamestnanosti, zvýšenie reálnych miezd, ako aj zvýšenie objemu disponibilných príjmov domácností.
(http://www.nbs.sk/, 28. 03. 2013)
Rok 2005
Rok 2005 vykazoval pre slovenský bankový sektor priaznivý stav. Tento trend ovplyvnený pozitívnym ekonomickým vývojom, sme zaznamenali v bilančnej sume, ktorá nám vzrástla z 1,163 bilión Sk na viac ako 1,4 bilión Sk, čo znamená nárast o 28 %. V porovnaní s rokom 2004, bol rok 2005 ziskovejší. Počet bánk pôsobiacich na Slovensku sa nezmenil, kedy pôsobilo 23 bankových inštitúcií. Podiel zdrojov od klientov síce klesol zo 66 % na 60 % ale objem naopak narástol a to najmä vďaka vkladom podnikov a nerezidentov.
V nezmenenej miere ostali pobočky zahraničných bánk, kde pokračoval nárast ich zdrojov.
Počet sa zvýšil z 2 na 5. Pozitívnym javom je medziročný nárast čistého zisku bankového sektora o 13,4 % (obr. č. ), negatívom je medziročný pokles ukazovateľa kapitálovej primeranosti z dôvodu opätovného nárastu úverov na strane aktív. Tieto predpoklady o schopnosti bánk nám pomáhajú zvládnuť moţné riziká. Najvýznamnejším bolo pre rok
36
2005 kreditné riziko. Aj napriek stúpajúcemu rastu zadlţenosti domácností je moţné očakávať, ţe budú domácnosti schopné splácať svoje záväzky včas a bankový sektor sa vyhne moţnému riziku zhoršenia kvality úverových portfólií bánk. Rizikovou situáciou sa javí stále rastúca konkurencia medzi bankami, čo môţe viesť k poskytovaniu úverov rizikovejším klientom. (http://www.nbs.sk/, 28. 03. 2013)
Graf č. Vklady klientov a financovanie úverov Graf č. Rozloženie ukazovateľa ROE v bankovom
sektore
Rok 2006
Pre rok 2006 bola pozitívnym javom konsolidácia malých a stredných bánk. Dôvodom bolo efektívnejšie uspokojenie finančných potrieb klientov, úspornosť nákladov, lepšie postavenie na trhu.
Najväčsou mierou pre bankový sektor bol pozitívny ekonomický vývoj. Postavenie bánk vzrástlo hlavne vďaka poskytvaním úverov klientom, ktoré oproti predchádzajúcemu roku vzrástli o 20 %. Vzrástli predovšetkým úvery domácnostiam a podnikom.pri domácnostiach to boli úvery na bývanie, pri podnikoch išlo o financovanie komerčných nehnuteľností a nehnuteľností na bývanie. U ostatných sektorov sa podiel úverových operácií zníţil.
Základným pozitívom pre bankový sektor sú vklady domácností. Objem vkladov domácností prejavujúci sa na bilančnej sume vzrástol. Naopak sme zaznamenali v roku 2006 nepatrný pokles investícií bánk do cenných papierov. Ďalším pozitívnym javom bol
