Bankovní institut vysoká škola Praha
zahraničná vysoká škola Banská Bystrica
Nové trendy v bankových produktoch
Bakalárska práca
Mária Ujlacká apríl 2014
Bankovní institut vysoká škola Praha
zahraničná vysoká škola Banská Bystrica
Katedra Financií a Bankovníctva
Nové trendy v bankových produktoch
New Trends in Bank Products
Bakalárska práca
Autor : Mária Ujlacká
Bankovní management Vedúci práce : Ing. Valér Demjan, PhD.
Banská Bystrica apríl 2014
Vyhlásenie
Vyhlasujem, ţe som bakalársku prácu spracovala samostatne s pouţitím uvedenej literatúry.
Svojim podpisom potvrdzujem, ţe odovzdaná elektronická verzia práce je identická s jej
tlačenou verziou a som oboznámená so skutočnosťou, ţe sa práca bude archivovať v kniţnici BIVŠ a ďalej bude sprístupnená tretím osobám prostredníctvom internej
databázy elektronických vysokoškolských prác.
V Nitre, dňa ... Mária Ujlacká
Poďakovanie
Moje poďakovanie patrí vedúcemu práce, pánovi Ing. Valérovi Demjanovi, PhD. za veľkú pomoc, podnety, pripomienky a trpezlivosť pri zodpovedaní všetkých otázok.
ANOTÁCIA
UJLACKÁ Mária: Nové trendy v bankových produktoch. [Bakalárska práca]. Bankovní institut vysoká škola Praha, zahraničná vysoká škola Banská Bystrica. Katedra financnií a bankovníctva. Vedúci práce: Ing. Valér Demjan, PhD. Rok obhajoby 2014 Počet strán 48
Bakalárska práca sa zaoberá bankovníctvom, bankovým systémom a momentálnemu zrýchlenému trendu v inováciách v bankovom systéme.
Prvá kapitola obsahuje rozdelenie bankovníctva všeobecne a v skratke oboznamuje o produktoch komerčnej banky, druhá kapitola informuje o narastajúcom trende v inováciách konkrétne Tatra banky, a.s., tretia kapitola sa zaoberá budúcnosťou bankovníctva a jeho distribučných kanálov Kľúčové slová: bankovníctvo, retail banking, centrálna banka, komerčná banka, inovácie
ANNOTATION
UJLACKÁ Mária: New Trends in Bank Products. [ Bachelor thesis ]. College of Banking Prague, foreign university Banska Bystrica. Department of Finance and Banking.
Thesis: Ing. Valér Demjan, PhD. Year of defense: 2014 Number of pages: 48
My Bachelor thesis is about Banking, bank systems and momentary accelerated trend of inovations in the bank system.
The first capture is about allocation of bank in general and shortly says about products of Comercial bank, The second capture informs about growing trend specifically in inovations of Tatra Banka, a.s., The third capture deals with future of banking and their distributive channels
Keywords: Banking, retail banking, Central bank, Comercial bank, inovation
7
OBSAH:
ÚVOD ... 8
1. BANKOVNÍCTVO ... 9
1.1 Bankový systém ... 10
1.1.1 Funkcia bankového systému ... 10
1.1.2 Úloha bankového systému ... 10
1.1.3 Členenie bankového systému ... 11
1.2 Retail banking ... 13
1.3 Centrálna banka ... 14
1.4 Komerčná banka ... 166
1.4.1 Úloha komerčnej banky ... 177
1.4.2 Ciele komerčnej banky ... 188
1.4.3 Bilancia komerčnej banky ... 19
1.5 Produkty komerčnej banky... 20
1.5.1 Bankový účet ... 20
1.5.2 Termínované vklady ... 211
1.5.3. Depozitné certifikáty ... 222
1.5.4. Bankové dlhové cenné papiere ... 233
1.5.5. Úvery ... 233
1.5.6. Platobný styk ... 277
2. PRODUKTY A INOVÁCIE TATRA BANKY, a.s. ... 28 2.1. Produkty Tatra banky a.s. ... 28
2.2. Inovácie Tatra banky a.s. ... 311 3. BUDÚCNOSŤ BANKOVNÍCTVA...39
3.1. Qua vadis bankovníctvo...319 3.2. Nové moţnosti distribučných kanálov...40
3.3. Smartphone banking...45
ZÁVER...49
Pouţitá literatúra: ... ...50
8
ÚVOD
V súčasnosti je bankovníctvo neodmysliteľnou súčasťou ţivota kaţdého človeka, bez rozdelenia veku, pohlavia, povolania, či iných aspektov. Dôkazom je aj krátky náhľad do histórie, ktorá siaha aţ do počiatkov existencie moderného človeka.
Posledné roky boli okrem finančnej a hospodárskej krízy poznačené rapídnym technologickým vývojom, ktorý mal podstatný vplyv aj na súčasnú tvár bankovníctva a tvorbu jeho produktov a sluţieb.
Hlavným cieľom bakalárskej práce je poukázanie na aktuálne trendy v bankovníctve a ich spojenie s rozvojom moderných technológii. Rozvoj moderných technológii má totiţ výrazný vplyv na zmeny správania sa a spôsob ţivota klientov. Sledovanie týchto faktorov tvorí podstatnú váhu pre vytváranie a rozvoj bankých stratégii jednotlivých poskytovateľov bankových sluţieb po celom svete.
Prvá časť nás oboznamuje s bankovým systémom ako takým, pričom popisuje jeho základne funkcie, úlohy a načrtne jeho základné členenie. Ďalej definuje pojem Retail banking, jeho začlenenie a pozíciu v rámci fungovania komerčnej banky. Takisto uvádza rozdiely medzi centrálnou a komerčnou bankou a detailne popisuje hlavné produkty komerčnej banky.
Druhá časť sa zameriava na produkty a hlavne inovácie jedného z bankových lídrov v rámci slovenského bankového trhu – Tatra banky, a.s. Je to banka, ktorá aktuálne získala tri najprestíţnejšie ocenenia vo svetovom magazíne Globál Financ. Tieto ocenenia vyplynuli práve s inovatívneho prístupu Tatra banky, a.s. a určovania moderných trendov v rámci rozvoja bankových produktov.
Tretia časť je venovaná moţnému smerovaniu bankovníctva v budúcnosti a ďalšieho rozvoja jeho distribučných kanálov práve so spojením vyuţitia moderných technológií ako je napr. smartphone banking.
9
1. BANKOVNÍCTVO
Pod pojmom bankovníctvo, sa rozumie: sústava peňaţných vzťahov, ktorá sa zrodila so vznikom a pohybom peňazí, pričom diferencovanosť a závaţnosť tejto sústavy závisia od toho, v akej miere peniaze, v ktorom období, plnia svoje základné funkcie. V historickom vývoji išlo jednak o uvádzanie peňazí do obehu, teda o ich emisiu, jednak o ich pohyb podľa daných ekonomických a iných potrieb, ktorej vývojovej etapy. Popri emisnej činnosti, sa predovšetkým sprostredkúvali platby, sústreďovali a uchovávali sa peňaţné prostriedky a rozdeľovali sa formou úveru. (Bankovníctvo, Eva Horvátová, r. 2000)
Počiatky emisnej činnosti sa objavili v 17 storočí, keď Bank of England začala vydávať ,,peňaţné poukáţky“, ktoré predstavovali určitý prototyp budúcich národných mien. V roku 1708 dostala oprávnenie na emisiu bankoviek, ale aţ v roku 1844 sa stala centrálnou bankou v pravom zmysle slova.
V priebehu historického vývoja sa v rámci peňaţníctva vytvárala banková sústava jednak ako sústava úverových orgánov (bánk), jednak ako sústava úverových vzťahov, ktoré sprostredkúvali banky a ktoré existovali medzi bankami. (Bankovníctvo, Eva Horvátová, r. 2000)
Bankovníctvo skúma bankové systémy a inštitúcie, ktoré v nich pôsobia, analyzuje bankové produkty a zaoberá sa aj ekonomickými a legislatívnymi a medzinárodnými faktormi ovplyvňujúcimi efektívnosť a stabilitu bankových subjektov. Bankový systém tvorí spravidla centrálna banka a sieť komerčných bánk. Bankové systémy jednotlivých krajín sú rozmanité, ich formovanie je podmienené konkrétnymi historickými a ekonomickými podmienkami, ktorej krajiny. (BANKY teória a prax, Jozef Medveď a kolektív, r. 2012)
V knihe ,,Bankovní regulace a dohled“ od Lenky Juroškovej, je banka definovaná ako finančný sprostredkovateľ, pričom jej hlavná činnosť spočíva v prijímaní peňazí od verejnosti a poskytovania úverov.
V tradičnom bankovom modeli, bola moţnosť bánk poskytovať pôţičky obmedzená ich schopnosťami získať ďalších vkladateľov. V posledných dekádach ale banky začali vstupovať na peňaţný trh, čím sa im otvoril ďalší zdroj financovania. Banky si tak môţu poţičiavať zdroje od iných finančných, či nefinančných inštitúcií. Ak teda banka potrebuje získať prostriedky, nemusí sa zaoberať získavaním ďalších vkladateľov, ale môţe rýchlo
10
a jednoducho vydať cenné papiere, ktoré si kúpia iné inštitúcie. (Bankovnictví pro bankéře a klienty, Dvořák r. 2005)
1.1 Bankový systém
1.1.1 Funkcia bankového systému
V odbornej literatúre je veľmi veľa definícií pre pojem bankový systém a jeho funkciu a teda sa vám budem snaţiť niektoré priblíţiť ich definíciou.
Bankový systém je systém vzťahov, inštitúcií a pravidiel medzi bankovými a nebankovými subjektmi v ekonomike. Je to súbor finančných inštitúcií, regulačných autorít, ich vzájomných vzťahov a vzťahov k ďalším subjektom. Finančné inštitúcie sú tie, ktoré poskytujú finančné sluţby. (Manaţment komerčnej banky, Jaroslav Belás a kolektív, r.
2007)
Bankový systém tvorený centrálnou bankou a súhrnom bánk, pôsobiacich v danej krajine, ich vzájomnými vzťahmi a tieţ aj ich vzťahmi k okoliu. (podnikovému sektoru, domácnostiam, štátu a k zahraničiu) Funkcie a spôsob fungovania bankového systému je determinovaný k existujúcemu ekonomickému prostrediu v danej zemi, ale aj tradíciou a zapojením danej krajiny do medzinárodnej spolupráce. (Peněţní ekonomie a bankovnictví, Zbyněk Revenda, Martin Mandel, Jan Kodera, Petr Musílek, Petr Dvořák a Jaroslav Brada, r. 1996)
1.1.2 Úloha bankového systému
Bankový systém je najdôleţitejšou časťou finančného sektora, ktorý je zas dôleţitou súčasťou celého národohospodárskeho systému. Základnou úlohou bankového systému je zabezpečenie sprostredkovania aktív v peňaţnej forme medzi jednotlivými ekonomickými subjektmi, ktoré sporia a teda majú voľné zdroje a tými, ktoré si poţičiavajú a teda nemajú dostatočný kapitál. Úlohu sprostredkovateľa prostriedkov plní finančný systém najmä prostredníctvom bankového systému. (Manaţment komerčnej banky, Jaroslav Belás a kolektív, r. 2007)
11
Efektívne fungujúci systém je determinovaný tiaţ fungovaním finančného systému, ktorý má niekoľko zloţiek ( finančné trhy, finančné inštitúcie ako sprostredkovatelia, finančné nástroje, veritelia a dlţníci, finančné transakcie) V kaţdom ekonomickom systéme fungujú trhy výrobných faktorov, trhy s výrobkami, ale tieţ finančné trhy, ktoré tvoria vrchol všetkých uvedených trhov. Finančné trhy tvoria zároveň aj srdce finančného systému. (FINANČNÝ TRH nástroje, transakcie, inštitúcie, Chovancová, Jankovská, Hájniková, Majcher a Šturc, r. 1999)
Definičnou podmienkou efektívneho fungovania ekonomického systému, je fungovanie finančného (bankového) systému. Tento systém musí plniť dve najzákladnejšie funkcie, ktoré sa delia na úlohu sprostredkovateľskú, t.j. zhromaţďovanie úspor a ich transformácia na investície a na úlohu transakčnú, t.j. uskutočňovanie platieb za všetky transakcie v ekonomike.
Úspory a investície sú kľúčovými otázkami v kaţdej ekonomike. J.M.Keynes v knihe o súčasnej ekonomike, povaţoval rovnosť úspor a investícií za základnú podmienku rovnováhy v kaţdej ekonomike. Je zrejmé, ţe úspory a investície, ich výška a dynamika závisia predovšetkým od výšky dôchodkov hospodáriacich subjektov a od úrokových sadzieb. Existencia úspor je moţná len vďaka tomu, ţe niektoré hospodárske subjekty sa zriekajú súčasnej spotreby v prospech budúcej spotreby.
Finančný systém uľahčuje transfer nasporených zdrojov od prebytkových subjektov (vytvárajúcich úspory) k deficitným hospodárskym subjektom (tým, ktorí si poţičiavajú).
(BANKY teória a prax, Jozef Medveď a kolektív, r. 2012) 1.1.3 Členenie bankového systému
V teórii sa zvyčajne vymedzujú dve základné kriteriálne hľadiská, na základe ktorých môţeme jednotlivé bankové systémy rozčleniť do typov.
Rozdelenie bankového systému podľa existencie (absencie) inštitucionálneho oddelenia centrálnej banky od komerčných bánk rozčlenený na: a) – jednostupňový a b) – dvojstupňový
A rozdelenie podľa existencie (absencie) oddelenia výkonu bankových činností od činností investičného bankovníctva sa člení na systémy: a) – oddeleného bankovníctva, b) – univerzálneho bankovníctva, c) – zmiešaného bankovníctva. (Bankovníctvo, Eva Horvátová, r. 2000).
12
Aj v knihe - BANKY teória prax, Jozef Medveď a kolektív, r. 2012, je spomenuté rozdelenie systému práve odvolaním sa na Horvátovej knihu – BANKOVNÍCTVO, r.
2000, kde je oproti iným dostupným zdrojom práve spomenuté členenie rozšírené o ,,zmiešané bankovníctvo“.
V krátkosti zhrniem rozdelenie jednostupňového a dvojstupňového systému.
Jednostupňový bankový systém je charakteristický tým, ţe jedna inštitúcia je nositeľom funkcií centrálnej banky a zároveň aj funkcií komerčných bánk. Moţno ho tieţ označiť za formu organizovania bankového systému, kde splývajú funkcie bánk: menovo politická a obchodná politická funkcia. Vo všeobecnosti tvoria základ jednostupňového bankového systému plne univerzálne banky, ktoré môţu poskytovať akékoľvek bankové obchody.
(BANKY, teória a prax, Jozefa Medveď a kolektív., r.2012)
Jednostupňový systém nevylučuje existenciu viacerých bánk v ekonomike, sú však podriadené jednej ,,monobanke“. Nepredstavujú samotné trhové subjekty, ale zabezpečujú len akúsi deľbu práce svojou orientáciou na určitý druh operácií. Stručne povedané, zástancovia tohto systému kritizujú úlohu centrálnej banky a sú za jej zrušenie. Preferujú systém univerzálnych a plne konkurujúcich si bánk. (Financie a mena, Elena Beňová, r.
2005)
Dvojstupňový bankový systém, je zaloţený na princípe oddelenia výkonu funkcií centrálnej banky od výkonu funkcií komerčných bánk. Je štandardnou formou usporiadania moderného bankového systému a je typický pre vyspelé trhové ekonomiky. Inštitucionálne je dvojstupňový bankový systém prezentovaný existenciou centrálnej banky a oddelenej siete komerčných bánk. (BANKY, teória a prax, Jozef Medveď a kolektív, r. 20013)
Z rozdelenia vyplýva, ţe v dvojstupňovom bankovom systéme centrálna banka predstavuje makroekonomické menové centrum, zamerané na stabilitu meny a celého bankového systému. A komerčné banky predstavujú obchodno-podnikateľské subjekty, zamerané na dosahovanie zisku. Komerčná banka sa zvyčajne charakterizuje ako sprostredkovateľ presunu dočasne uvoľneného kapitálu v ekonomike od tých subjektov, ktoré majú dočasný prebytok kapitálu k tým subjektom, ktoré majú nedostatok kapitálu.
(Bankovníctvo, Eva Horvátová, r. 2000)
Druhé členenie bankového systému bolo z hľadiska rozsahu oprávnenia na podnikanie a teda aj to v krátkosti rozviniem.
13
Podstatou ,,oddeleného“ (špecializovaného) bankového systému je inštitucionálne oddelenie komerčného a investičného bankovníctva. V súčasnosti sa ale nevyskytuje vo svojej striktnej podobe v ţiadnej vyspelej krajine.
Podstatou ,,univerzálneho“ bankového systému je to, ţe je štandardne tvorený centrálnou bankou, ktorá má svoje špecifické a uznávané postavenie a sieťou univerzálnych bánk, ktoré môţu poskytovať prakticky všetky bankové činnosti. Tu uţ dochádza k prepojeniu činnosti komerčného a investičného bankovníctva. Na tomto princípe je zaloţená aj súčasná úprava bankovníctva v rámci EU a tieţ je rovnako uplatňovaný aj v podmienkach Slovenskej republiky. ( BANKOVNICTVO teória a prax, Jozef Medveď a kolektív, r. 2013)
V súčasných bankových systémoch jednoznačne prevláda model univerzálneho bankovníctva. Je zaloţený na tom, ţe banky môţu poskytovať celú paletu bankových produktov, to znamená ako klasické produkty komerčného bankovníctva (napríklad prijímanie vkladov, poskytovanie úverov, sprostredkovanie platobného styku), tak aj produkty investičného bankovníctva, napríklad emisné obchody, obchody z cennými papiermi, majetkovú správu aktív a pod. (Peněţní ekonomie a bankovnictví, Zbyněk Revenda/ Martin Mandel/ Jan Kodera/Petr Musílek/ Petr Dvořák, r. 2012).
1.2 Retail bankig
Toto slovné spojenie znamená doslova maloobchodné bankovníctvo. Podstatou je konkrétny, špecifický druh podnikania v banke, ktorý sa orientuje hlavne na masový predaj produktov a sluţieb, čo je najmä pre fyzické osoby a malé/ stredné firmy.
Prostredníctvom retailu majú klienti prístup k bankovým sluţbám, ako sú napríklad účty, debetné karty, sporenie, investovanie, poistenie a tieţ aj úverové produkty, t.j.
kreditné karty, bezúčelové pôţičky a pôţičky na bývanie.
Dnes práve retail zavádza elektronické sluţby a riadenie financií cez internet, alebo mobilné aplikácie.
Retail je definovaný ako systém, pozostávajúci zo 4 podsystémov (stratégia, obchodný model, finančný model a organizačný model) a jeho cieľom je prostredníctvom uspokojovania zákazníkov dosahovať zisk. (Retail banking teoretické, metodické a riadiace aspekty, Jaroslav Belás, r. 2008).
14
Retailové bankovníctvo je definované ako ,,druh bankového podnikania, ktorý sa orientuje na masový predaj bankových produktov a sluţieb, predovšetkým obyvateľstvu.
Retailové bankovníctvo sa vyznačuje niektorými špecifickými črtami, ktoré ho odlišujú od privátneho bankovníctva. Z týchto čŕt môţeme spomenúť predovšetkým:
- rozsiahlu sieť obchodných miest vyplývajúcu z veľkého počtu klientov - multikanálovú sieť distribúcie produktov
- maloobchodné techniky predaja
V retailovom bankovníctve výrazne prevládajú depozitné obchody. Úverové obchody, pokiaľ sa vyskytujú, sú jednoduché a automatizované. Z tejto skutočnosti vyplývajú i niektoré ďalšie špecifiká retailového bankovníctva. Zatiaľ, čo pri poskytovaní úverov silnejším partnerom je banka, ktorá môţe svojmu potenciálnemu dlţníkovi diktovať podmienky, získanie depozít ako základného predpokladu pre bankovú činnosť je v prvom rade závislé od klienta, ktorý zvaţuje, ktorej banke chce zveriť svoje úspory. Silnejším partnerom je tu teda klient, o ktorého sa banka musí aktívne uchádzať svojou marketingovou a náborovou činnosťou. (Retail – banking, Jaroslav Belás a Otto Sobek r.
2009)
1.3 Centrálna banka
Centrálna banka má v bankovom systéme osobitné miesto a charakteristiku, ktorú vyjadrujú najmä jej ciele, postavenie a funkcie. Vysvetlenie pojmu ,,centrálna banka“ je zahrnuté úplne v kaţdej knihe, prípadne publikácii, ktorá sa aspoň okrajovo zaoberá bankovníctvom. Určite si ich zopár spomenieme.
Dôvody, prečo sa začali centrálne banky zakladať, neboli vţdy len ekonomické. Avšak ako história ukázala, ich zaloţenie bolo opodstatnené. V súčasnosti sú centrálne banky v trhových ekonomikách inštitúciami, ktoré majú nezastupiteľné miesto a funkcie.
Hlavným a najdôleţitejším cieľom centrálnej banky je vnútorná a vonkajšia stabilita meny. Cieľom centrálnej banky na rozdiel od komerčných bánk tvoriacich druhý stupeň bankového systému, nie je vytváranie zisku. Hlavným dôvodom nezávislosti centrálnej banky je potreba oddeliť právomoc vynakladať peniaze od právomoci vydávať peniaze.
Centrálna banka má viacero osobitných funkcií, ktoré ju odlišujú od ostatných bánk a zároveň má nadradené postavenie. Spravidla je vo vlastníctve štátu. Má hlavnú
15
zodpovednosť za vývoj a kvalitu meny, preto musí mať aj k tomu zodpovedajúcu právomoc – musí byť vo svojich rozhodnutiach čo najviac nezávislá od vlády a ministerstva financií.
Jej cieľ nie je maximalizovať zisk a teda nie je komerčne orientovaná. Jej hlavnou úlohou je zabezpečovať stabilitu meny a určovať menovú politiku. Menová politika reguluje vývoj peňaţnej emisie, ktorá okrem tradičného vydávania bankoviek a mincí zahŕňa i emisiu peňazí v rámci bezhotovostného platobného styku, ktorého podstatnou súčasťou je poskytovanie úverov. Prostredníctvom poskytovania úverov sa dnes emituje prevaţná časť peňazí. (BANKY teória a prax, Jozef Medveď a kolektív, r. 2012)
Centrálna banka, je banka, odlišujúca sa od iných bánk práve svojou nadradenosťou a funkciami. Centrálna banka má hlavnú zodpovednosť za vývoj a kvalitu meny, preto musí mať aj zodpovedajúcu právomoc – musí byť vo svojich rozhodnutiach čo najviac nezávislá od vlády. Jej cieľom nie je maximalizovať zisk, čiţe nie je komerčne orientovaná.
V súčasnosti je hlavným cieľom centrálnej banky udrţanie stability. Centrálna banka nekonkuruje ostatným bankám, tieto sú jej zákazníkmi súčasne s vládou. Ostatným fyzickým a právnickým osobám poskytuje len vybrané špeciálne bankové sluţby vo veľmi obmedzenom rozsahu. Keď sa niektorá z ostatných bánk, aj napriek všetkým zákonným opatreniam a pravidlám dostane do problémov, ktoré nie je schopná sama vyriešiť, centrálna banka sa jej snaţí pomôcť. Dôvodom je obava, aby bankrot jednej banky nezapríčinil reťazovú reakciu, a tým aj bankrot celého bankového systému.
Právne postavenie centrálnej banky ako nositeľa menovej politiky nie je vo všetkých štátoch rovnaké. Podľa stupňa závislosti centrálnej banky od iných orgánov riadenia sa stretávame s rôznymi typmi centrálnych bánk, ktorých právomoc siaha od takmer úplnej samostatnosti po úplnú závislosť od centrálnych orgánov. ( BANKOVNÍCTVO, Eva Horvátová, r. 2000).
Základné funkcie centrálnej banky v ekonomike a v bankovej sústave predstavujú zloţitý systém vzťahov, ktorý moţno usporiadať vymedzením základných funkcií centrálnej banky:
- funkcia vrcholného subjektu menovej politiky - funkcia banky bánk
- emisná funkcia - funkcia banky štátu
- funkcia vrcholného subjektu pri zastupovaní v medzinárodných finančných a menových inštitúciách. (BANKOVNÍCTVO, Eva Horvátová, r. 2000)
16
Pre menovú politiku, teda pre centrálnu banku, ktorá v štáte predstavuje inštitúciu realizujúcu menovú politiku, je dôleţité, aby pri stanovovaní si svojich cieľov reflektovala ich kompatibilitu. Teda mala by si stanoviť dosiahnutie takých cieľov, ktoré si navzájom neprotirečia, ale majú jeden spoločný zámer.
Slovenská republika sa 1.mája 2004 stala súčasťou Európskej únie a teda Národná banka Slovenska sa týmto dátumom stala súčasťou Európskeho systému centrálnych bánk.
Euro systém, tvorený Európskou centrálnou bankou a národnými centrálnymi bankami členských štátov, ktoré zaviedli euro, je menovým orgánom eurozóny. Primárnym cieľom je udrţiavať cenovú stabilitu v prospech všetkých. Vzhľadom na významnú úlohu euro systému vo finančnej oblasti je snahou chrániť finančnú stabilitu a presadzovať finančnú integráciu v Európe. (BANKOVNÍCTVO teória a prax, Jozef Medveď a kolektív, r.2012),
1.4 Komerčná banka
Zhrnutie jednou vetou.. Komerčná banka je špecifický podnikateľský subjekt, zameraný na dosahovanie zisku pri zohľadnení primeraného rizika podnikania v oblasti bankovníctva. Tento všeobecný druh definície je známy vrámci všeobecného vzdelania kaţdého človeka.
Pri vymedzení banky je nevyhnutné rozlišovať dva prístupy, prvý prístup vychádza z jej ekonomickej podstaty a druhý prístup z jej legislatívneho vymedzenia. Tu treba upozorniť na skutočnosť, ţe niektoré inštitúcie, ktoré spĺňajú znaky banky, nemusia byť bankami aj z právneho hľadiska.
Základné vymedzenie banky vo svojej podstate vychádza z ekonomických funkcií.
Medzi ne patria naskledujúce funkcie jako sprostredkovanie platobného styku, finančné sprostredkovanie, emisia bezhotovostných peňazí a sprostredkovanie finančného investovania.
Kaţdá komerčná banka má určitú organizačnú štruktúru, má určitým spôsobom usporiadané jednotlivé oddelenia a divízie, jako aj sieť pobočieka zastúpení. Treba upozorniť, ţe neexistuje univerzálna organizačná štruktúra, ktorá by bola aplikovateľná na všetky banky. Organizačnú štruktúru ovplyvňuje viacero faktorov. Medzi najdôleţitejšie patria veľkosť banky a jej zameranie na určitý segment trhu. Akciová spoločnosť je
17
prevládajúcou organizačnou formou vo svete a tak isto aj v podmienkach Slovenskej republiky.
Vzájomné pôsobenie medzi centrálnou bankou a komerčnými bankami je moţné vďaka previazanosti bilancií bánk. Prístup k poloţkám bilancie v bankovníctve je špecifický, vyţaduje definovať prístup k aktívam a pasívam v centrálnej banke a v komerčnej banke.
Kapitál banky v podstate rozdeľujeme na vlastný kapitál (cca 5%), ktorý tvoria vlastné finančné zdroje banky (hlavne ide o peňaţné vklady akcionárov), a cudzí kapitál (cca 95%), ktorý tvoria peňaţné zdroje ostatných kooperujúcich bánk.
V súčasnosti realizujú banky širokú škálu bankových obchodov, ktoré sa neustále rozvíjajú a v rôznych smeroch modifikujú. Z toho dôvodu je náročné uviesť ich všeobecnú charakteristiku a úplnú systematizáciu. ( BANKOVNÍCTVO teória a prax, Jozef Medveď a kolektív, r.2012)
Komerčná banka, je inštitúcia, ktorá prijíma peňaţné vklady od vkladateľov, vypláca vkladateľom na ich poţiadanie peniaze naspäť alebo ich prevádza na iné účty a voľné peňaţné prostriedky poţičiava vhodným zákazníkom.
Z právneho a ekonomického hľadiska je dôleţité, ţe banka vystupuje voči svojim klientom vo svojom méně a na svoj účet. Medzi klientami nie sú z titulu bankových operácií ţiadne vzťahy, ani sa nepoznajú. Na všetky obchody, peňaţné sluţby a stavy na účtoch sa vzťahuje bankové tajomstvo. (BANKOVNÍCTVO, Eva Horvátová, r.2000) Komerčná banka, je podnikateľský subjekt, ktorý má v porovnaní s inými podnikateľskými subjektami mnohé špecifické črty a osobitosti. Keďţe komerčné banky vykonávajú široké spektrum operácií, je veľmi zloţité formulovať úplnú a výstiţnú definíciu banky.
Vymedzenie pojmu banka z nášho legislatívneho hľadiska zahŕňa nasledujúce charakteristiky:
- banka je právnická osoba so sídlom v danej krajine - má povolenie pôsobiť ako banka (banková licencia) - prijíma vklady
- poskytuje úvery ( Bankovníctvo, Eva Horvátová, r. 2000) -
1.4.1 Úloha komerčnej banky
Ekonomické hľadisko vymedzenia pojmu banka zahŕňa aj charakteristiky, ktoré zohľadňujú úlohy banky z hľadiska menovej politiky a jej funkcií na finančnom trhu:
18
- príjma vklady, - poskytuje úvery
- vykonáva platobný styk
- ovplyvňuje emisiu úverových peňazí - zabezpečuje finančné sprostredkovanie
Osobitnú pozornosť si zaslúţi úloha komerčných bánk jako finančných sprostredkovateľov. (Bankovníctvo, Eva Horvátová, r.2000)
Finančné riadenie komerčnej banky má za úlohu definovať, analyzovať a riadiť finančné ukazovatele v súlade s definovanými streategickými cieľmi, ktoré sú presne špecifikované v oblasti výkonnosti a konkurencieschopnosti komerčnej banky vzhňadom na definované riziká a regulačné obmedzenia. Finančné riadenie komerčnej banky definujeme jako komplex aktív, ktoré vykonáva komerčná banka so zámerom dosahovať stanovené ciele vo finančnej oblasti. Súčasťou fiančného riadenia banky sú dve základné aktivity, ktoré sú zamerané na riadenie výkonnosti banky a riadenie rizík komerčnej banky.
(BANKY teória a prax, Jozef Medveď a kolektív, r. 2012)
Význam bánk stále rastie. ,, Peniaze sú krvou ekonomiky a banky sú jej tepnami.“
Prijímajú a poţičiavajú peniaze vo veľkých mnoţstvách. Sú schopné príjmať peniaze od miliónov drobných vkladateľov a koncentrovať ich do obrovských súm na financovanie aj naväčších projektov. Plnia významnú sprostretkovateľskú úlohu. Banky pracujú s peniazmi vkladateľov, ktoré musia vrátiť. V prípade, ţe majú pochybnosti, úvery neposkytnú. Tým, ţe vyberajú najefektívnejšie vyuţitie peňaţných prostriedkov, vytvárajú aj predpoklady pre celkový ekonomický rast. (Bankovníctvo, Eva Horvátová, r.2000)
1.4.2 Ciele komerčnej banky
Banka, je predovšetkým podnikateľský subjekt, ktorý má v porovnaní s inými podnikateľskými subjektami mnohé špecifické črty a osobitosti.
Základný cieľ komerčnej banky sa formuluje jako snaha o dosahovanie maximálneho zisku (maximalizácia trhových cien akcií banky) pri dodrţiavaní zásad stability a bezpečnosti z hľadiska rizík bankového padnikania. ( BANKOVNÍCTVO, Eva Horvátová, r.2000)
Základným cieľom kaţdej komerčnej banky, tak ako aj kaţdého podniku, je dosahovanie zisku pri zachovaní stability a bezpečnosti. Aby banka dosiahla zisk, musia
19
byť výnosy z aktívnych operácií vyššie ako náklady na činnosť banky. Základnou rovnicou hospodárskeho výsledku je
HV = VÝNOSY – NÁKLADY
pričom ak HV > 0, tak hovoríme o zisku, naopak hovoríme o strate.
Výnosy komerčnej banky sa dajú členiť nasledovne:
- výnosy z poskytnutia úveru (úroky) - výnosy z poplatkov za bankové sluţby - výnosy z obchodov s cennými papiermi
- výnosy z provízií a za iné obchodné aktivity banky
Náklady sa dajú členiť na:
- náklady na získanie zdrojov (nákladové úroky) - náklady na prevádzku banky (reţijné náklady)
Ďalšími cieľmi banky sú: rentabilita, likvidita, solventnosť a bezpečnosť. Tieto zásady sú veľmi podstatné pre správne a zdravé fungovanie banky. (Bankovníctvo, Eva Horvátová, r. 2000)
1.4.3 Bilancia komerčnej banky
Vzájomné pôsobenie medzi centrálnou bankou a komerčnými bankami je moţné vďaka previazanosti bilancií bánk. Prístup k poloţkám bilancie v bankovníctve je špecifický, vyţaduje definovať prístup k aktívam a pasívam v centrálnej banke a v komerčnej banke.
V schematickej bilancii centrálnej banky pasíva predstavujú zdroje, resp. menovú bázu. Aktíva definujeme ako spôsob tvorby zdrojov centrálnej banky. V komerčnej banke je odlišný prístup k bilancii. Pasíva predstavujú zdroje komerčnej banky, aktíva spôsob pouţitia týchto zdrojov. Napríklad, ak banka získa zdroje v podobe vkladov vkladateľov, tie predstavujú pasíva banky. Keď tieto zdroje poskytne v podobe úverov klientom, poskytnuté úvery predstavujú aktíva banky. Podobne moţno interpretovať aj prístup k iným poloţkám aktív a pasív. Dôleţité pri tom je, aby sa jednotlivé poloţky posudzovali z pohľadu banky. Bilancie bánk sú vzájomne prepojené prostredníctvom bankového systému rezerv bankovej sústavy. Systém rezerv nie je vhodné stotoţňovať len s povinnými minimálnymi rezervami, lebo ho chápeme širšie – ako objem zdrojov
20
v bankovej sústave, ktoré sa potencionálne môţu vyuţívať napríklad na úvery v komerčných bankách. (BANKY teória a prax, Jozef Medveď a kolektív, r. 2012)
1.5 Produkty komerčnej banky
V súčasnosti poskytujú banky širokú škálu produktov, ktoré sa neustále rozvíjajú a rôznym spôsobom modifikujú. Z tohto dôvodu je náročné uviesť ich všeobecnú charakteristiku a systematizáciu.
Bankovníctvo patrí svojou podstatou do sféry sluţieb, čo určuje špecifické črty bankových produktov, a to - nehmotný charakter (nie sú skladovateľné, sú abstraktné, nie sú patentovateľné), dualizmus (prepojenie hodnotovej a vecnej stránky), vzájomná prepojenosť a podmienenosť.
Systematizácia bankových obchodov je široká. Medzi významné kritériá členenia bankových obchodov moţno zaradiť:
- vzťah k bilancii banky (pasívne, aktívne a neutrálne obchody)
- účel (funkcia), ktorú plní pre klienta (finančné úverové produkty, depozitné produkty, produkty investičného bankovníctva, pokladničné a zmenárenské sluţby) - hľadisko segmentácie ( retailové, wholesalové produkty). (BANKY, teória a prax,
Jozef Medveď a kolektív, r. 2012) 1.5.1 Bankový účet
Bankový účet je základný bankový produkt, ktorý vytvára prdpoklad poskytovania ďalších bankových produktov a sluţieb. Legislatívne je problematika zriadenia, vedenia a rušenia účtov upravená v podmienkach SR vo Všeobecných obchodných podmienkach NBS a vybranými ustanoveniami Obchodného zákonníka. (BANKY teória a prax, Jozef Medveď a kolektív, r. 2013)
Druhy účtov:
- beţný účet
- kontokorentný účet
- vkladový, resp. úsporový účet - úverový účet
21
- depotový účet
Kaţdý účet v banke má svoje číslo. Banka oznámi číslo účtu klientovi pri jeho zriadení. Banka nezriaďuje klientom anonymné účty.
Banka je povinná zachovávať bankové tajomstvo, t.j. neposkytovať tretím osobám informácie o svojich klientoch. Toto tajomstvo sa podľa zákona o bankách vzťahuje aj na stavy na účtoch.
Všetky platobné operácie, pri ktorých sa vkladá, alebo vyberá hotovosť sa zahŕňajú do hotovostného platobného styku.
Bezhotovostný platobný styk predstavuje platobné operácie vykonávané prostredníctvom účtovných peňazí (prevodom peňazí medzi účtami, alebo prostredníctvom zmeniek, šekov a platobných kariet). (Bankovníctvo, Eva Horvátová, r. 2000)
K beţnému účtu v dnešnej dobe, patrí neodkladne elektronické bankovníctvo.
Elektronické bankovníctvo je pojem, ktorý sa pouţíva na označenie elektronickej formy komunikácie medzi bankou a klientom. Je to určitá alternatíva klasickej obsluhy a bliţšie sa mu budem venovať práve v poslednej časti, keďţe aj elektronické bankovníctvo prechádza prudkou zmenou inovácie bankových sluţieb na Slovensku.
1.5.2 Termínované vklady
Pri tomto vklade sa klient dobrovolne zrieka na určitý čas moţnosti disponovať so svojimi prostriedkami. Termínované vklady pre banku predstavujú pomerne stabilný peňaţný zdroj na krytie aktívnych obchodov. (BANKY teória a prax, Jozef Medveď a kolektív, r. 2013)
Z ekonomického významu moţno definovať termínované vklady nasledovne - predstavujú formu uloţenia úspor v peňaţnej forme v bankovom systéme - sú formou dlhodobo odloţenej spotreby
- sú spájané so vzdaním sa práva majiteľa voľných zdrojov disponovať s prostriedkami na účte za isté obdobie
- klient sa tak vzdáva moţnosti alternatívneho vyuţitia vlastných prostriedkov - kompenzáciu za vzdanie sa dispozičného práva s prostriedkami, predstavuje úrok
- výška úroku je vyššia v porovnaní s úrokmi na netermínovaných účtoch
22
- výška úroku je determinovaná viacerými faktormi, ako napr. výška vkladu., obdobie trvania vkladu, dôveryhodnosť banky a pod.
- cena týchto zdrojov je pomerne nízka v porovnaní s inými investičnými príleţitosťami
- termínované vklady sa spájajú s nízkym podstupovaným rizikom vzhľadom na skutočnosť, ţe tento typ vkladu je chráneným v zmysle legislatívy
- termínované vklady sú súčasťou menového agregátu M2 (Management komerčných bánk, bankových obchodov a operácií. Jaroslav Belás, r. 2010)
výhody termínovaných vkladov pre banku – získanie stabilných zdrojov, na financovanie dlhodobých aktív, zabezpečenie likvidity banky, niţšia náročnosť pri technickej obsluhe účtov
výhody termínovaných vkladov pre klienta – bezpečnosť uloţenia vkladov, nizke riziko, výššie úrokové výnosy v porovnaní s netermínovanými účtami. (BANKY teótria a prax, Jozef Medveď a kolektív, r. 2013)
1.5.3. Depozitné certifikáty
Tieto certifikáty emitujú banky s cieľom získať krátkodobé a dlhodobé voľné peňaţné zdroje od obyvateľstva, podnikateľských subjektov aj od veľkých investorov.
Depozitné certifikáty, sú úročené potvrdenky o uloţení peňaţných prostriedkov do bánk, alebo iných depozitných inštitúcií na presne stanovené obdobie. (Peniaze, banky, finančné trhy, Stanislav Polouček, r. 2010)
Moţno ich označiť aj jako zhmotnené termínované vklady a pre klientov bánk predstavujú alternatívu termínovaných bankových vkladových účtov. Oproti termínovaným vkladom však nie je moţné poţiadať o ich vyplatenie pred termínom splatnosti, preto sú z pohľadu banky povaţované za stabilnejší zdroj voľných prostriedkov. Depozitné certifikáty umoţňujú komerčnej banke osloviť širšiu verejnosť pri získavaní voľných zdrojov. Nominálna hodnota depozitného certifikátu spravidla určuje aj cieľovú skupinu investorov. (BANKY teória a prax, Jozef Medveď a kolektív, r.2013)
23
1.5.4. Bankové dlhové cenné papiere
Pre označenie sa pouţívajú dva výrazy – dlhopis, aj obligácia. Ich pouţívanie nie je pevne stanovené.
Pojem obligácia sa zvyčajne pouţíva s bankovými dlhovými cennými papiermi.
Vo všeobecnosti je dlhový cenný papier emitovaný v prípade potreby zabezpečenia väčšieho objemu dlhodobých peňaţných zdrojov. Eminent dlhopisu sa zaväzuje, ţe v stanovenej lehote splatnosti jednorazovo, alebo postupne splatí nominálnu hodnotu dlhopisu, ako aj výnosy z dlhopisu. Banka pristupuje k emisii bankových obligácií so zámerom získania zdrojov na dlhšie obdobie (4-5 rokov) pri eliminácii rizika, ţe by veriteľ neskôr odstúpil od tohto obchodu. Emisiou bankových obligácií sa banka snaţí získať ďalší kapitál na zabezpečenie svojej činnosti a rozvoj. (BANKY teória a prax, Jozef Medveď a kolektív, r.2013)
Na stanovenie výšky výnosu z obligácií vplývajú: rating emitenta a rating obligácie. Bankové obligácie sú emitované veľkými bankami, ktoré majú často medzinárodný charakter. Pri realizácii veľkých projektov môţu vytvárať aj bankové zoskupenia a emisiou si tak získať potrebný dodatočný kapitál. (Peniaze, banky, finančné trhy, Stanislav Polouček, r. 2010)
Osobitným druhom bankových obligácií sú hypotekárne záložné listy. Eminentom sú špecializované hypotekárne banky, resp. banky, ktoré majú oprávnenie na vykonávanie hypotekárnych obchodov. Sú radené medzi najbezpečnejšie cenné papiere na kapitálovom trhu, lebo sú kryté reálnym nehnuteľným majetkom. Záloţné práva, ktoré vyplývajú z hypotekárnych záloţných listov, majú prednosť pri uspokojovaní nárokov zo zaloţených nehnuteľností ped inými záloţnými právami. (Peniaze, banky, finančné trhy, Stanislav Polouček, r. 2010)
1.5.5. Úvery
Medzi najdôleţitejšie obchody komerčných bánk patrí poskytovanie úverov a ďalších foriem financovania.
24
Podľa § 5 písm.b) zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, rozumieme pod pojmom úver, dočasné poskytnutie peňaţných prostriedkov v akejkoľvek forme, vrátane faktoringu a forfaitingu. (Zbierka zákonov o bankách, r. 2001)
Banky poskytujú celý rad rôznych úverov, ktoré sa vzájomne odlišujú mnohými charakteristikami. Zostaviť ich prehľad je takmer nemoţné, samo triedenie nie je jednoduché.
Základným kritériom je lehota splatnosti, na ktorú sa poskytujú. Podľa toho, členíme úvery na
- krátkodobé – úvery s lehotou splatnosti do 1 roka
- strednodobé – úvery s lehotou splatnosti od 1 do 5 rokov
- dlhodobé – úvery s lehotou splatnosti nad 5 rokov ( Bankovnictví pro bankéře a klienty, Petr Dvořák, r. 2005)
Podľa úverovaných subjektov rozlišujeme
- úvery pre fyzické osoby (občania a domácnosti)
- úvery pre podikateľov ( podnikateľská sféra) (Bankovníctvo, Mária Mičeková, r. 2006)
Členenie podľa účelovosti úveru:
- účelové – peňaţné prostriedky sú na konkrétny účel
- bezúčelové – klient môţe čerpať úver na čokoľvek bez bliţšieho špecifikovania
Z hľadiska zabezpečenia:
- zabezpečené – splatenie úveru je zaistené tzv. zárukami a pri spotrebiteľských úveroch poznáme osobné ručenie, kde sa tretia strana zaväzuje za dlţníka úver splatiť
- nezabezpečené – pri tomto druhu úveru nie je dohodnutý ţiadny
zabezpečovací nástroj a poskytuje sa len bonitným klientom, resp. v nízkych sumách. (BANKY teória a prax, Jozef Medveď a kolektív, r.2013)
Najpouţívanejšie typy úverov si rozoberieme aj bliţšie.
a) kontokorentný úver- je krátkodobý úver, poskytovaný na kontokorentnom účte, ktorý je v podstate kombináciou vkladového a úverového účtu, čo znamená, ţe beţný účet klienta môţe mať debetný aj kreditný zostatok. Výška debetného rámca je dohodnutá v zmluve vo forme úverového limitu. Z pohľadu klienta ide o flexibilnú formu čerpania úveru, keď v prípade potreby čerpá úverové prostriedky automaticky zo
25
svojho účtu, aj keď na ňom nemá dostatočné prostriedky. Úroky platí len zo skutočne vyčerpanej čiastky. Banka tento druh úveru prolonguje, ak sú klientom dodrţané dohodnuté podmienky. Výška úrokovej sadzby sa pohybuje v našich podmienkach v rozmedzí 8 aţ 20 % p.a., čo však závisí od viacerých faktorov.
Tento druh úveru slúţi zvyčajne na preklenutie nesúladu príjmov a výdavkov, na pokrytie nepredvídaných výdavkov, prípadne v prípade podnikateľských subjektov aj na pokrytie prevádzkových potrieb. (BANKY teória a prax, Jozef Medveď a kolektív, r.2013)
b) eskontný úver- je to krátkodobý úver, ktorý poskytujú banky prostredníctvom odkupu zmenky pred jej splatnosťou, za čo si zráţa úrok. Moţno teda povedať, ţe právnou podstatou eskontu, je odkúpenie doposiaľ nesplatených zmeniek, s určitou splatnosťou a to po zráţke úroku odo dňa eskontu do dňa splatnosti pohľadávky a provízie pre banku. Banka eskontuje obchodné zmenky, čím umoţňuje majiteľovi zmenky premeniť zmenku na peniaze. Nákupom zmenky tak banka poskytuje majiteľovi zmeniek eskontný úver. Úverový vzťah vzniká na základe úverovania dosiaľ nesplatených pohľadávok a to aţ do dňa ich splatnosti.
Náklady na eskontný úver patria k najniţším spomedzi nákladov na krátkodobé úvery, sú porovnateľné s nákladmi na kontokorentný úver. (Bankovníctvo, Eva Horvátová, r.
2000)
c) spotrebný úver - je jednou z foriem spotrebiteľského úveru a patrí medzi peňaţné úvery. Tieto na rozdiel od komerčných úverov slúţia na pokrytie spotrebných výdavkov retailového klienta, na nákup spotrebných tovarov, sluţieb a iné fyzické potreby. Uţ tradične má v retailových bankách svoje významné postavenie medzi ostatnými úvermi.
Spotrebné úvery poskytujú finančné inštitúcie klientom na riešenie ich finančnej situácie. Taktieţ ich moţno charakterizovať jako finančné operácie vykonávané komerčnými bankami, ktoré umoţňujú ich nositeľom vyššiu spotrebu materiálnych a duchovných statkov. (Komerčné banky: teória, riadenie, obchody, Jaroslav Belás, r.2008)
Z hľadiska spôsobu poskytovania sa môţu vyskytovať úvery v dvoch základných podobách
- jednorázové – sú poskytované jednorázovo v určenej výške a po splatení dlhu v stanovenej lehote splatnosti úverový vzťah končí
26
- revolvingové – sú poskytované formou stanoveného úverového rámca, do ktorého môţe klient automaticky čerpať prostriedky. Z charakteru úveru vyplýva: neúčelovosť úveru, klient nie je viazaný záväzným splátkovým kalendárom, splácaním úveru dochádza k uvoľneniu úverového rámca.
Napríklad kontokorent, alebo kreditná karta. ( Bankovníctvo pro bankéře a klienty, Petr Dvořák, r. 2005)
d) hypotekárny úver – patrí ku klasickým a rozšíreným bankovým úverovým produktom. Za ich základné charakteristické rysy môţeme povaţovať spôsob ich zabezpečenia, ktorým je záloţné právo na nehnuteľnosť. Z povahy zabezpečenia vyplýva relatívne nízke riziko hypotekárnych úverov a ich dlhodobý charakter.
Slovesnká právna úprava definuje hypotekárny úver ako úver zabezpečený záloţným právom na tuzemskú nehnuteľnosť, a to aj rozostavanú. Lehota splatnosti môţe byť stanovená najmenej na štyri roky a najviac na 30 rokov. Hypotekárne úvery sú financované minimálne vo výške 90 % prostredníctvom vydávania a predaja hypotekárnych záloţných listov hypotekárnou bankou. Zákon o bankách presne vymedzuje účel, na ktorý je moţné hypotekárne úvery pouţiť:
- nadobudnutie tuzemskej nehnuteľnosti, alebo jej časti - výstavba, alebo zmena dokončených stavieb
- údrţba tuzemských nehnuteľností
- splatenie poskytnutého úveru pouţitého na účely uvedené vyššie, ktorý je hypotekárnym úverom poskytnutým hypotekárnou bankou v konkurze
- splatenie poskytnutého úveru pouţitého na účely vyššie, ktorý nie je hypotekárnym úverom (BANKOVNÍCTVO teória a prax, Jozef Medveď a kolektív, r.2013)
Hypotekárne úvery môţeme členiť z rôznych hľadísk
1. podľa dlžníka rozlišujeme hypotekárne úvery poskytované:
- fyzickým osobám - právnickým osobám
- orgánom miestnych samospráv
2. podľa existencie nehnuteľnosti je moţné čerpať úver na:
- existujúcu nehnuteľnosť (oprava, rekonštrukcia, kúpa) - výstavbu novej nehnuteľnosti
3. podľa spôsobu refinancovania členíme hypotekárne úvery na:
27
- klasické, ktorých podmienkou je zabezpečenie nhnuteľným majetkom dlţníka a pouţitie len na stavebné účely. Banka tu vyuţíva len vlastné zdroje.
- hypotekárne úvery zaloţené na emisii hypotekárnych záloţných listov, pričom hypotekárna banka vystupuje ako sprostredkovateľ medzi subjektami ktoré potrebujú finančné prostriedky a subjektami, ktoré sú ochotné investovať svoje dočasne voľné finančné prostriedky.
4. podľa úrokových podmienok sa rozlišujú hypotekárne úvery:
- s fixnou úrokovou sadzbou - s variabilnou úrokovou sadzbou
- upraviteľné hypotekárne úvery ( Hypotekárne bankovníctvo, Eva Horvátová, r.
1999)
1.5.6. Platobný styk
Platobný styk je systém organizovaný bankami a finančnými inštitúciami, ktorý umoţňuje hotovostné a bezhotovosné finančné presuny medzi jednotlivými subjektami hopodárskeho ţivota.
Systém zahŕňa finančné transfery z príkazu bánk a klientov a tieţ súbor inštrumentov, pomocou ktorých sa platobný styk uskutočňuje.
Na základe klasifikačných kritérií rozlišujeme nasledujúce formy platobného styku:
- hotovostný platobný styk (výber, vklad)
- bezhotovostný platobný styk (prevodný príkaz, inkaso SEPA trvalý príkaz, šek, zmenka, platobná karta)
- kombinovaný platobný styk (časť platobnej operácie sa uskutoční v hotovosti a druhá časť bezhotovostne) ( Bankovníctvo, Eva Horvátová, r. 2000)
Na vyuţívanie modernej formy platobného styku slúţi elektronické bankovníctvo.
Je to sluţba, ktorá umoţňuje komunikáciu banky a klienta bez toho, aby klient musel banku navštíviť osobne. Touto formou má prístup k svojim účtom 24 hodín denne.
Rozlišujeme rôzne typy elektronického bankovníctva a patrí sem: Telebanking, GSM banking, Home banking a Internet banking.
28
2. PRODUKTY A INOVÁCIE TATRA BANKY
Tatra banka, a.s. je lídrom v inováciách na Slovenskom bankovom trhu. Od svojho vzniku v roku 1990, pravidelne prináša svojim klientom mnoţstvo sluţieb, ktoré im zjednodušujú riešenie ich kaţdodenných potrieb.
2.1. Produkty Tatra banky a.s.
Najzákladnejším bankovým nástrojom pre klienta je bežný účet. Tatra banka poskytuje tzv. balíkový beţný účet TatraPersonalTB. V uvedenom beţnom účte má kaţdý klient za mesačný poplatok zahrnuté štandardné sluţby a produkty, ktoré by mohol potrebovať. TatraPersonalTB obsahuje napríklad platobnú katu VISA electron, ktorú vieme pre klienta vystaviť na počkanie, výpisy na e-mailovú adresu, zasielanie sms pri pohybe na účte, internetbankig (ďalej IB), vedenie účtu, neobmedzené pohyby platobnou kartou, neobmedzené transakcie cez IB TB, neobmedzené kredity na beţný účet, pouţívanie mobiných aplikácií TB, voliteľné prečerpanie, zriadenie trvalých príkazov a inkás, sporiaci systém a sluţny s ním spojené, sluţbu Spending reportTB, mobilné platby a sluţbu VIAMO.
Navyše kaţdý klient má moţnosť vyuţiť tzv. ,,Program odmeňovaniaTB“, na základe ktorého si vie zníţiť poplatok za vedenie beţného účtu aj na nulu.
Tatra banka ponúka aj úvery a kreditné karty.
Najrozšírenejším je bezúčelový úver TB Classic, čo je štandardný spotrebný úver pre klienta. Poskytuje sa od 700 – 25.000 Eur s dobou splácania od jedného do 6 rokov. Je to úver rovnako pre klientov, ako aj neklientov banky, s trvalým pobytom na Slovensku a pravidelným príjmom zo zamestnania, alebo zo samostatne zárobkovej činnosti, prípadne dôchodku poukazovaného na území SR.
Iným druhom bezúčelového spotrebného úveru je úver TB Garant. Je to úver, ktorý je zabezpečený finančnými prostriedkami klienta. Poskytuje sa od 1.000 – 800.000,- Eur a maximálna doba splácania je 10 rokov. O tento typ úveru môţe ţiadať klient/neklient aj mimo trvalého pobytu na Slovensku.
Bezúčelovou pôţičkou, ale uţ so zaloţením nehnuteľnosti je aj tzv. Americká hypotékaTB. O tento druh úveru môţe poţiadať klient s pravidelným príjmom a trvalým
29
pobytom na Slovensku, alebo občan EU s príjmom od firmy sídliacej na území SR.
Minimálna výška úveru je od 10.000,- Eur a maximálne aţ do 80% hodnoty zaloţenej nehnuteľnosti. Doba splácania sa pohybuje od 1 – 20 rokov. Úver je ale zabezpečený tuzemskou nehnuteľnosťou, ktorá musí byť dokončená (skolaudovaná).
Na doplnenie k Americkej hypotéke pre klientov, ktorí nevedia preukázať oficiálny príjem, máme produkt tzv. Americká hypotékaTB bez dokladovania príjmu. Tam uţ sú ale sprísnené podmienky schvaľovania a maximálna výška úveru je do výšky 50%
zabezpečenia, maximálne však 170.000,- Eur. Nehnuteľnosť musí byť tuzemská rezidenčná.
K najrozšírenejším úverom na bývanie určite patrí HypotékaTB. Je to úver účelový, čo znamená, ţe musí byť preukázaný účel (napr. kúpna zmluva) a poskytujeme ho aţ do výšky 100% hodnoty zaloţenej nehnuteľnosti. Zabezpečenie je tuzemskou nehnuteľnosťou. Banka akceptuje nehnuteľnosti určené na bývanie vo vlastníctve fyzickej osoby, resp. fyzickej osoby ţivnostníka. Nehnuteľnosť môţe byť dokončená, aj rozostavaná. Klient sa musí preukázať príjmom dostatočným na splácanie splátok hypotéky po zohľadnení výdavkov, ako aj ostatných záväzkov ţiadateľa.
Aj v tomto účelovom prípade máme k dispozícii HypotékaTB bez dokladovania príjmu, ale tieţ len s ohraničenými moţnostiami poskytnutia, čo je do 50% hodnoty zabezpečenia, a maximálne do 170.000,- Eur. Tu klient okrem účelu pouţitia prostriedkov, predkladá aj čestné vyhlásenie o príjme.
Mladý ľudia vo veku od 18-35 rokov majú moţnosť poţiadať o HypotékaTB so štátnym príspevkom pre mladých. Ide tu o bonifikáciu hypoték pre mladých od štátu aţ do výšky 3,00% p.a., na 5 rokov zo sumy max 49.790,88 Eur. Tu nesmie príjem presiahnuť trojnásobok priemerného hrubého príjmu ţiadateľa v národnom hospodárstve. Ţiadateľ sa preukazuje príjmom za posledných 12 mesiacov, preukazuje doklady na účel a doklady o zakladanej nehnuteľnosti.
Medzi úverové produkty patrí aj kreditná karta, ktorú Tatra banka a.s. poskytuje s limitom čerpania od 650,- Eur, pre klasickú TB VISA štandard, cez limit od 3000,- Eur pre TB VISA zlatá, aţ po 30.000,- mximálny úverový limit pri TB VISA platinum.
Klient má moţnosť čerpať prostriedky z kreditnej karty počas bezúročného odbobia aţ 51 dní. Ku karte si vie objednať aj doplnkovú sluţbu od spoločnosti Allianz, a.s. – cestovné positenie do zahraničia.
30
Sporiace účty, termínované vklady a vkladné knižky
Pre konzervatívnych klientov, čo majú obavu z investovania do podielových fondov v TAM a stačí im zhodnotenie vkladu pod 1% p.a. máme k dispozícii TB Termínovaný vklad. Je to vklad s lehotou viazanosti 1, 3, 6, 12, 24 a 36 mesiacov. Moţno ho zriadiť aj pre maloletú osobu. Vloţené prostriedky sa úročia v závislosti od výšky zostatku a doby viazanosti. Klient má povolený 1 predčasný výber pred uplynutím lehoty viazanosti.
Medzi najstarší produkt banky, bez nejakej zásadnej zmeny určite patrí TB Vkladná knižka. Klient sem môţe realizovať bezplatné prevody, výbery a vklady môţe uskutočňovať v ktorejkoľvej pobočke a v akejkoľvek konvertibilnej méně podľa aktuálneho kurzu. Pri vkladnej kniţke má klient moţnosť ochrániť si vklad heslom.
Zhodnotenie tu je minimálne, aj keď vedenie vkladnej kniţky je bez poplatkov. Pre deti a mládeţ do 18 rokov je TB Vkladná knižka Junior. Tu je moţnosť získať dodatkový úrok vo výške dvojnásobku základného úroku, ak nebol uskutočnený výber počas roka. Úroková sadzba sa pripisuje vţdz raz ročne, najneskôr do 10.pracovného dňa nasledujúceho kalendárneho roku.
Súčasťou balíka Tatra PersonalTB, ktorý je spomenutý na začiatku druhej časti bakalárskej práce, je aj Sporiaci systém. Tu má klient moţnosť získať bonusový úrok, ak jeho celkový kredit bude najmenej 15 Eur za mesiac a zároveň neuskutoční ţiadny prevod zo sporiaceho systému. Peniaze sú kedykoľvek k dispozícii prostredníctvom internetbankingu, alebo cez prevodný príkaz zriadený na pobočke TB.
Tatra banka, a.s. spravuje dcérsku spoločnosť Tatra Asset Management (TAM). Od svojho zaloţenia sa TAM prepracoval na pozíciu lídra na trhu kolektívneho investovania v Slovenskej republike podľa objemu majetku. Tam má v súčastnosti vo svojej ponuke široké portfólio podielových fondov pokrývajúce kategórie peňaţných, zaistených, realitných a akciových fondov. Fondy TAM kaţdý rok získajú niekoľko ocenení v Top Fond Slovakia. Tento rok za rok 2013 to bolo aţ 7 ocenení zo 450-tich fondov domácich a zahraničných správcov s povolením na predaj na Slovensku. (http://www.TAM.sk/, 28.2.2014)
Druhou dcérskou spoločnosťou spravovanou Tatra bankou je Doplnková dôchodková spoločnosť (DDS). Od svojho zaloţenia je druhou najväčšou spoločnosťou na trhu doplnkového dôchodkového sporenia v Slovenskej republike. Sporitelia majú dostupný servis či uţ na 24 hodinovej infolinke, v novom internet bankingu, alebo na cca 130 pobočkách Tatra banky. Vo svojej ponuke máme najviac príspevkových doplnkových
31
fondov, od najkonzervatívnejšieho po najrizikovejší. Depozitárom je ČSOB, a.s. Depozitár získava úplný prehľad o všetkých transakciách s majetkom v doplnkovom dôchodkovom fonde. Depozitár je garantom dodrţania zákona a práv sporiteľov. (http://www.DDS.sk/
15.3.2014)
Treťou dcérskou spoločnosťou je Tatra Leasing. Je to univerzálna lízingová spoločnosť, pôsobiaca na Slovenskom trhu od roku 1992. Prefinancuje aj fyzické, aj právnické osoby. (automobily, dopravnú techniku, technológie, stroje, zdravotnícke zariadenia, nehnuteľnosti). (http://www.tatraleasing.sk/ 15.3.2014)
2.2. Inovácie Tatra banky a.s.
Na prelome rokov 2009 aţ 2010, v čase pretrvávajúcej hospodárskej a finančnej kríze sa zástupcovia z rôznych pozícii a oddelení Tatra banky, a.s. pripravovali a rozhodovali o ďalšej stratégii a fungovaní spoločnosti. Z viacerých interných a externých stretnutí a konzultácií vznikol tzv. „brand promise“, ktorý by sme mohli stručne zhrnúť do názvu –
„Inovatívny líder“
Brand promise by sa dal definovať ako spojenie cieľov, stratégie a zamestnancov spoločnosti so skúsenosťami zákazníkov. Spoločnosti brand promise umoţňuje doručenie svojej značky v zmysle emocionálneho prepojenia zákazníkov so špecifikami a odlišnosťami danej značky.
Ako príklad môţeme uviesť brand promise značiek Hugo Boss (jedinečný štýl, ručná práca a jednoducho „BOSS“) resp. VOLVO (bezpečnosť, rodinné vozidlo)
Vznik a postupné uzrozumenie sa s týmto brand promise naštartoval v posledných rokoch zástupcov, zamestnancov a spolupracovníkov Tatra banky, a.s. k vývoju a zavedeniu viacerých podstatných, dokonca v niektorých prípadov aţ prelomových inovácií nielen v rámci slovenského bankového trhu.
Keď sa ohliadneme spätne do minulosti a nalistujeme rok 1998 uţ vtedy si uvedomíme začiatky podvedomého smerovania Tatra banky, a.s. k tomuto brand promise. V tomto roku Tatra banka, a.s. ako prvá zaviedla Internet banking TB. V súčasnosti ako nevyhnutná samozrejmosť v tom čase predstavovala úplný iný pohľad komunikácie klienta s bankou.
Samozrejme vtedajšie moţnosti rýchlosti pripojenia a penetrácie internetu neumoţňovali úplne vyuţiť tento distribučný a neskôr aj predajný kanál, ale môţeme tento produkt
32
povaţovať za jednu vôbec z prvých výraznejších inovácií na slovenskom bankovom trhu.
Ruka v ruke s touto novinkou sa postupne rozvíjala aj sluţba Dialog, ktorá poskytovala moţnosť priamej komunikácie s bankou mimo pobočkových otváracích hodín.
Ako odpoveď na súčasné trendy v online komunikácii a neustále rastúce poţiadavky a nároky klientov bol spustený - Nový Internet bankingTB. Vďaka jednoduchému intuitívnemu ovládaniu a novým grafickým prvkom vybavíte platby rýchlejšie. Sprevádza Vás symbol ozubeného kolieska, pod ktorým vţdy nájdete dostupné moţnosti. Nový Internet bankingTB je nielen funkčný, ale má aj inovatívny a prehľadný design. Nové grafy, filtrovanie, vyhľadávanie.
Neoddeliteľnou súčasťou internet bankingu bol a aj je bezpečnostný systém, ktorý umoţňuje zvyšovať dôveru klientov pri pouţívaní tohto bankového produktu. Tatra banka, a.s. opätovne ako prvá predstavila náhradu za tzv. Grid kartu. Táto inovácia kombinovala existujúci produkt banky – platobnú kartu a tzv. kalkulačku. Pod názvom „Karta a čítačka“
priniesla v podobe zloţitého šifrovacieho kľúča zvýšenú bezpečnosť a tým pádom aj dôveru klientov v daný spôsob komunikácie s bankou. Vrcholom tohto autentifikačného a zabezpečovacieho nástroja bolo prevedenie do mobilnej aplikácie Čítačka TB. Okrem uţ spomínanej bezpečnosti a dôvery mimoriadne zvýšila komfort jednotlivých klientov, ktorý uţ nebol viazaný na neustály prenos autentifikačného nástroja. Vývoj tejto aplikácie bol výrazne ovplyvnený aj prieskumom uskutočneným medzi beţným obyvateľstvom, ktorý uvádzali mobilný telefón ako jednu z hlavných vecí, ktoré nosia neustále so sebou.
GRID karta
o predstavuje autorizačný prvok, ktorý je vydávaný formou karty pre kaţdého klienta jedinečne
o súbor 56 štvorčísiel umiestnených na karte formou šachovnice označených zvislo číslami od 1 aţ po 7 a vodorovne písmenami od A aţ po H
o pri vyţiadaní si od vás banka potom vyţiada konkrétne štvorčíslie formou D4, kde zadávate číslo vedené pod týmto znakom
Obrázok č.1 – grid karta (www.fininfo.sk)
33
Karta a čítačka TB
o generuje bezpečné kódy po vloţení karty a zadaní beţne pouţívaného PIN kódu (kód sa teda vygeneruje z kombinácie PIN a čísla karty).
o v čítačke moţno pouţiť všetky debetné a kreditné platobné karty s čipom VISA Electron a MasterCard vydané Tatra bankou po 1.9.2007
Obrázok č.2 – karta a čítačka TB (www.tatrabanka.sk)
Čítačka TB (v mobilnom zariadení)
o funguje aj bez pripojenia k internetu
o beţpečnosťou je totoţná s Kartou a čítačkou TB
o prihlasovanie je nastavené cez prístupové silné heslo, ktoré je kombináciou písmen a čísel
Obrázok č.3 – čítačka TB (www.tatrabanka.sk)
Tatra banka, a.s. uţ dlhodobo vyuţíva pri posudzovaní bonity, či uţ retailového alebo korporátneho klienta rôzne modely analyzujúce jeho príjmy a výdavky resp. náklady a výnosy. Tieto dlhoročné skúsenosti vyuţila pri zavedení ďalšej svoje inovácie, ktorá je súčasťou Internet bankinguTB. Túto inováciu poznáme pod názvom Spending reportTB.
Je to automaticky dostupný jednoduchý a prehľadný nástroj, ktorý umoţňuje sledovať príjmy a výdavky a tak lepšie spravovať osobné financie. Obsahuje prehľadné tabuľky a grafy za mesiace, štvrťroky a roky. Prstencový graf zobrazuje všetky kategórie rozdelených platieb, ktoré sa uskutočnili platobnou kartou Visa electron na beţnom účte Tatra PersonalTB. Graf je interaktívny a po nabehnutí myšou sa zobrazuje názov kategórie, suma výdavkov a moţnosť si nastaviť výšku mesačného rozpočtu pre danú kategóriu.
(http://www.tatrabanka.sk/, 15.3.2014). Jedným z hlavným cieľov Tatra banky, a.s. pri
34
zavedení tejto aplikácie do praxe bola aj snaha nasmerovať klienta k presmerovaniu všetkých svojich platieb do jednej banky, aby naplno mohol vyuţiť výhody tejto inovácie.
Tatra banka, a.s. môţe následne daného klienta lepšie spoznať a zanalyzovať a na základe tejto analýzy automaticky ponúknuť klientovi širokú škálu produktov ako napr. pred schválený limit na bezúčelový úver a pod.
Ďalšou novinkou, ocenenou Global Finance ako najlepšia aplikácia mobilného bankovníctva na svete, je Tatra bankaTB. Na jej inicializáciu potrebujete jednorazovo autorizačný nástroj Karta a čítačkaTB, ale uţ ďalšie prihlasovanie do aplikácie je len prostredníctvom PIN kódu. Prostredníctvom Tatra banky v mobile si viete v priebehu niekoľkých sekúnd pozrieť všetko, čo potrebujete ohľadom vlastných financií, prípadne načerpať predschválený bezúčelový úver, alebo vytvoriť prevodný príkaz.
Pre porovnanie uvádzame prehladnú tabuľku, v ktorej sa nachádzajú moţnosti a funkcie mobil bankingu troch najvýznamnejších bánk na slovenskom bankovom trhu (http://banky.sk/43251/porovnanie-bankovych-aplikacii.php)
Tabuľka č.1 – porovnanie bánk SLSP VÚB Tatra
banka
Link na app
App store Účty Google play Účty App store Lokátor Google play Lokátor
App store Platby Google play Platby App store Termíny Google play Termíny
App store Google play
App store Google play
App World
Zriadenie účtu nie nie Nie
Prehľad účtov áno áno Áno
Zostatok na účte áno áno Áno
Pohyby na účte áno áno Áno
Prevodný príkaz áno áno Áno
Prehľad platieb kartou áno áno Nie
Termínované vklady (prehľad) nie áno Nie
Kreditné karty
Prehľad áno áno Áno
Detail áno áno Áno
Pohyby áno áno Áno
Úhrada dlžnej sumy nie áno Áno
