Vplyv finančnej krízy na vývoj amerických akciových indexov

Bankovní institut vysoká škola Praha

Vplyv finančnej krízy na vývoj amerických akciových indexov

Diplomová práca

Bc. Martin Zlámal Apríl 2010

Bankovní institut vysoká škola Praha

zahraničná vysoká škola Banská Bystrica

Katedra financií a finančných obchodov

Vplyv finančnej krízy na vývoj amerických akciových indexov

Diplomová práca

Autor:

Bc. Martin Zlámal

Finance, Finanční obchody Vedúci práce: Ing. Valér Demjan, PhD.

Banská Bystrica Apríl 2010

Bankovní institut vysoká škola Praha

zahraničná vysoká škola Banská Bystrica

Katedra financií a finančných obchodov

Financial crisis impact on the evolution of u.s. stock indices

Diplomová práca

Autor:

Bc. Martin Zlámal

Finance, Finanční obchody Vedúci práce: Ing. Valér Demjan, PhD.

Banská Bystrica Apríl 2010

Čestné vyhlásenie:

Čestne vyhlasujem, ţe som diplomovú prácu spracoval samostatne a s pouţitím uvedenej literatúry.

...

V Banskej Bystrici, 20.4.2010 Bc. Martin Zlámal

Poďakovanie:

Ďakujem vedúcemu diplomovej práce, pánovi Ing. Valérovi Demjanovi PhD., za odborné vedenie, cenné rady a pripomienky pri písaní tejto práce.

V Banskej Bystrici, 20.4.2010 Bc. Martin Zlámal

Anotace

Bc. Martin Zlámal

Vplyv finančnej krízy na vývoj amerických akciových indexov Diplomová práca

Bankovní institut vysoká škola Praha, zahraničná vysoká škola Banská Bystrica Ing. Valér Demjan PhD.

Banská Bystrica, 2010 Počet strán: 84

Táto diplomová práca sa zameriava na americké akciové indexy v čase prebiehajúcej finančnej krízy. Poskytuje stručný prehľad najznámejších kríz, ktoré zasiahli tieto akciové indexy, aţ po dnešný vývoj. Výrazné prepady zaznamenali po prasknutí realitnej bubliny v USA, ktorej sa táto práca tieţ venuje. Následný kolaps na trhu s hypotékami zachvátil celý americký finančný trh a znamenal pády najväčších poskytovateľov hypotekárnych úverov v Amerike a pády veľkého počtu finančných inštitúcií. Popisuje dôsledky na americkú ekonomiku, ako aj zhodnotenie príčin dopadu krízy na finančný trh. Poukazuje na prepojenosť finančnej a ekonomickej krízy a ich šírenie po celom svete. Analyzuje akciové indexy na pozadí realitnej krízy v USA.

Ponúka reakcie indexov na krízu a moţnosti ktoré by zmiernili následky krízy a prípadné východiska na elimináciu opakovania krízy.

Kľúčové slová: Americké akciové indexy, realitná bublina, hypotekárna kríza, Fed, finančná kríza, kríza dôvery.

Anotation

Bc. Martin Zlámal

Financial crisis impact on the evolution of u.s. stock indices Tre graduation thesis

The Bank Institute College Prague, foreign College Banská Bystrica Ing. Valér Demjan PhD.

Banská Bystrica, 2010 Page count: 84

This thesis focuses on the U.S. stock indices at the time of the ongoing financial crisis. It provides a brief overview of most crises, that hit the stock indices to today's developments. Significant declines recorded since the collapse of the real estate bubble in the U.S. where such work is also given. Subsequent collapse of the mortgage market engulfed the entire American financial market mean falls the largest mortgage lenders in America and a large number of crashes institutions.Describes financial implications for the U.S. economy, as well as evaluating the impact of the causes of the crisis in the financial market. It shows the interconnectivity of financial and economic crises and their spread around the world. It analyzes the equity indices in the background in the U.S. real estate crisis. It offers a response to the crisis and index options that would mitigate the consequences of the crisis and possible solution to eliminate the repetition of the crisis.

Keywords: U.S. equity indices, real estate bubble, mortgage crisis, Fed,financial crisis, crisis of confidence.

Obsah

Úvod 10

1. Americké akciové indexy 12

1.1 Čo to sú akciové indexy 12

1.2 Funkcie akciových indexov 15

1.3 Druhy indexov 16

1.4 Indexy na kapitálovom trhu 16

1.5 Najznámejšie svetové indexy 17

1.6 Downova teória 17

1.7 Konštrukcia akciových indexov 19

1.8 História indexov v časoch kríz 20

1.9 Indexy DJIA,S&P 500,Nasdaq composite 23

Zhrnutie 28

2. Vznik a vývoj americkej realitnej bubliny 29

2.1 História vývoja krízy s trhom nehnuteľnosťí v USA 29

2.2 Veľká finančná kríza 31

2.3 Prejavy krízy 31

2.4 Delenie klientov ţiadajúci o hypotekárny úver v USA 33

2.5 Celosvetová realitná bublina 35

2.6 Špekulatívna mánia 35

2.7 Problémy zo splácaním 36

2.8 Globálny dopad 36

2.9 Krach na realitnom trhu a jeho dopady 37

2.9.1 Fázy globálnej krízy 40

2.9.2 Súčastný stav okolo realitnej bubliny 40

2.9.3 Hypotekárnu a finančnú krízu spôsobili 41

2.9.4 Svetová kríza v číslach 41

2.9.5 Korene krízy 43

Zhrnutie 45

3. Vplyv krízy na americké finančné trhy 46

3.1 Súčastná globálna finančná kríza 47

3.2 Dôsledky finančnej krízy pre reálnu ekonomiku 51

3.3 Viníci krízy 52

3.4 Dopady krízy na americký finančný trh 55

3.5 Nákaza z USA 58

3.6 Americká finančná kríza a jej globálne následky 59

3.7 Ďalší vývoj krízy 61

3.8 Fázy finančnej krízy 61

Zhrnutie 63

4. Analýza dopadov realitnej krízi USA na vývoj amerických 64

akciových indexov

4.2 Vývoj indexu Dow Jones v krízach 67

4.3 Vývoj akciových indexov v súčastnej realitnej kríze v USA 69

Zhrnutie 75

Záver 76

Zoznam použitej literatúry 79

Zoznam použitých grafov,tabuliek a obrázkov 82

Zoznam príloh 83

Úvod

Za jednu z teórií, ktorá sa všeobecne príjma, je povaţovaná bankovo-finančná kríza v USA, ktorej vývoj prerástol do ekonomickej krízy. Súčasná finančná kríza prepukla na základe udalostí ktoré viedli ku krachu amerických hypotekárnych trhov. Za spúšťača, ktorý odštartoval súčastnú situáciu môţeme viniť neúmerne vysoký rast z minulých období. Ďalej môţeme hovoriť, ako o jednej z príčin krízi vydávanie veľkého počtu peňazí centrálnymi bankami do obehu, ktoré neboli vôbec ničím kryté.

Boli to prevaţne rozvinuté krajiny, ktoré doplatili na krízu najviac a to svojou chamtivosť a túţbov po získavaní stále viac a viac. Toto sa krajinám, ktoré si osvojili ţivot na dlh, nevyplatilo. Prejavilo sa to toťiţ v ekonomike. Vplyvom krízy poklesli ceny komodít, zvýšila sa nezamestnanosť. Dôsledky, ktoré sme s krízy pocítili, boli spôsobené postupným prelievaním cez medzinárodný obchod do celého sveta. Kríza spôsobila pokles medzinárodného obchodu a obmedzenie pohybu medzinárodného kapitálu. Kríza zasiahla všetky ekonomiky, nárast nezamestnanosťi a zadlţovanie obyvateľstva.

Vplyvom krízy záujem o finančnú pomoc zo strany štátu prejavili finančné inštitúcie.

Kríza, ktorá poškodila finančný trh, následkom čoho bol vysoký počet bankrotov významných finančných spoločnosťí, nárast nedôvery ďalšieho vývoja a pád cien akcií.

Výrazný pokles zaznamenalo viacero akciových indexov. Spôsobilo to masívny výpredaj všetkých aktív. Prepad významných akciových indexov znamenal pokles cien nehnuteľnosťí, komodít, drahých kovov a o rope ani nehovoriac.

Ak teda máme nazvať príčinu krízy, tak je to kríza pokrivenia hodnôt spoločnosti a to nielen v oblasti materiálnej, ale predovšetkým u oblasti kultúrno-morálnej a humánnej.

Vytvorenie konzumnej spoločnosti nie je zárukou rastu morálnych a humánnych hodnôt v spoločnosti. Skôr naopak. V spoločnosti narastá chamtivosť a aby sa táto mohla ľahšie uplatňovať, tak sa vytvára tlak na obmedzenie regulačných a kontrolných funkcii štátu.

Čiţe, môţeme konštatovať, napriek tomu, ako sa prejavuje, ţe dnešná kríza je kríza spoločenská, kríza dôvery, morálky a hodnôt, teda kríza civilizačná. O to ťaţšie, dlhšie a bolestivejšie bude jej riešenie.

Cieľom tejto diplomovej práce je analýza dopadov realitnej krízy USA na vývoj amerických akciových indexov.

Cieľ práce bol zvolený pre aktuálne prebiehajúcu realitnú krízu v USA a jej dopady na finančný sektor a moţný vývoj krízy do budúcna.

Diplomová práca je rozdelená do štyroch, za sebou nasledujúcich kapitol.

Prvá kapitova sa zameriava na AMERICKÉ AKCIOVÉ INDEXY, podrobnejšie sú to indexy Dow Jones, NASDAQ a S&P 500. Charakterizuje, čo sú akciové indexy a ako sú pre investorov dôleţité. Spomenutá je tu aj ich história indexov v čase najznámejších kríz. Prvá kapitola pribliţuje vyuţitie indexov v praxi, napríklad, ako ukazovateľov stavu ekonomiky v rôznych štátov. Akciové indexy sú dôleţitou skupinou, podľa ktorej sa sledujú ekonomické dáta. Indexy plnia funckciu informačnú, alokačnú, funkciu výkonnosťi portfólia cenných papierov, obchodovania s derivátmi a poslednou je funkcia investovania. Spomenuté sú tu aj metódy výpočtu akciových indexov a tieţ ich konštrukcia.

Druhá kapitola sa zamerala na VZNIK A VÝVOJ AMERICKEJ REALITNEJ BUBLINY. Ponúka pohľad na krízy ktoré predchádzali tej dnešnej. Politika FED-u, ktorá tieţ nesie svoj podiel viny na vzniku a ďalšom vývoji realitnej krízy. Najmä nízkimi úrokovými sadzbami a ponukou lacných peňazí. Prasknutie americkej bubliny realít, v lete roku 2006, vyvolalo celosvetovú finančnú krízu a prehlbovanie recesie.

Spomenieme aj krach najväčších hypotekárnych ústavov. Pozrieme sa na príčiny krízy na dôsledky, ktoré priniesla a samozrejme aj na jej globálny dopad. Kapitola nám prináša aj súčastný stav realitnej krízy.

Tretia kapitola poukazuje na VPLYV KRÍZY NA AMERICKÝ FINANČNÝ TRH.

Tu sa bliţšie pozrieme, ako kríza poznačila americký finančný trh. Za obeť finančnej krízy padli najväčšie americké investičné banky. Aké dôsledky priniesla pre reálnu ekonomiku, ktorí sú vinníci krízy a aký dopad mala na finančný trh. Škody, ktoré kríza napáchala ako pokles produkcie, problémy amerických automobiliek, si vyţiadalo mnoţstvo záchranných balíčkov po celom svete.

Štvrtá kapitola popisuje ANALÝZU DOPADOV REALITNEJ KRÍZY USA NA VÝVOJ AMERICKÝCH AKCIOVÝCH INDEXOV. Posledná časť je zameraná na previazanosť krízy realitného trhu s vývojom akciových indexov. Ako táto kríza ovplyvnila americké akciové indexy a tak celý finančný trh na svete. V závere sa ponúkajú moţné scénare vývoja krízy na pozadí akciových indexov.

11

1. Americké akciové indexy

1.1 Čo sú to akciové indexy

Akciový index je ukazovateľ vývoja kurzov akcií príslušného akciového trhu alebo len určitého odvetvia. Základom indexu sú akcie vybrané podľa predom stanoveného kľúča, ktorým je napríklad základné imanie obchodovanej spoločnosti, ich trhová kapitalizácia a podobne, podľa čoho sa ďalej odvodí váha vybranej spoločnosti v zostavovanom indexe.

Akciový burzový index je štatistická metóda merania pohybu cien vybraných akcií kótovaných na burze. Jednoducho povedané, je to priemerná cena vybraného počtu akcií.

Index zahŕňa prevaţne iba tie najkvalitnejšie spoločnosti, ktoré musia spĺňať náročné kritéria burzy. Z tohto dôvodu sú indexy významným indikátorom toho, čo sa na burze deje. Mnoţstvo denníkov po celom svete informuje kaţdý deň akú hodnotu majú najvýznamnejšie indexy a o koľko sa táto hodnota zmenila oproti predchádzajúcemu dňu.

Mnoţstvo aktívne riadených podielových fondov má za benchmark práve niektorý zo svetových indexov. Index je akýmsi meradlom úspešnosti investora. Je iba veľmi málo investorov a fondov, ktorí dokáţu dlhodobo dosahovať vyššiu výnosnosť ako daný index.

Pre investorov sú akciové indexy neodmysliteľné. Pokiaľ by chcel investor zistiť situáciu na trhu, musel by sledovať vývoj všetkých akciových titulov, čo by bolo určite veľmi nepraktické a zdĺhavé. Hodnota akciového indexu však obchodníkom okamţite prezradí, ako sa vyvíja obchodovanie jednotlivých akcií, ktoré sú v indexe zastúpené.

Môţe si tak vytvoriť ihneď obrázok o tom, či je nálada na danom trhu optimistická alebo naopak prevaţuje negatívny sentiment.

Akciový index môţeme definovať ako súhrnný ukazovateľ vývoja cien akcií v rámci určitého akciového trhu alebo konkrétneho trţného segmentu. Pre zahrnutie do indexu musia teda akciové tituly spĺňať spoločné charakteristiky - napr. výšku trţnej kapitalizácie, či výšku základného imania, obchodovanie na rovnakom trhu alebo v rovnakom odvetví.

1 CHOVANCOVÁ B.: Finančný trh – nástroje,transakcie,inštitúcie,Iura Edition 2006, s. 276, ISBN 80- 8078-089-7

Indexy sa veľmi často vyuţívajú tieţ pri porovnávaní vývoja ekonomík rôznych štátov, či jednotlivých odvetví, ktoré zastupujú. Investorom slúţi index ako porovnávacia báza (tzv. benchmark) pri posudzovaní výkonnosti určitého podielového fondu či portfólia. Na základe tohto porovnania sa dá veľmi jednoducho zistiť, ako úspešný správca jeho majetku v skutočnosti je.

U špecializovaných indexov je dôleţitá príslušnosť k vybranému odvetvju alebo regiónu. Stanovenie hodnoty akciového indexu plynie z pomeru medzi jeho aktuálnu hodnotou a hodnotou indexu pri jeho prvom historickom zostavení. Aktuálna hodnota indexu sa vypočitáva v pravidelnom intervale, napríklad kaţdých 15 sekúnd, po celú dobu otvárania daného akciového trhu.

Akciové indexy nie sú rozhodne ţiadnou novinkou, ich história siaha desiatky rokov zpäť. Jedním z najstarších indexov je Standard & Poor´s 500 Index, meriaci výkonnosť ekonomiky prostrednictvom zmien akciovej trhovej hodnoty 500 cenných papierov naprieč hlavními priemyslovými odvetviami. Počiatky tohoto indexu sú v prvej polovici 40. rokov dvaciateho storočia, keď začínal na hodnote 10 bodov.

Indexy všeobecne nie sú nemenné, je dôleţité ich priebeţne aktualizovať podľa toho, ako sa mení situácia v ekonomike. Niektoré spoločnosti obsahované v indexe úplne zmiznú z trhu, iné sa zlúčia, zároveň sa mení ich trhová kapitalizácia, podiel na výkonnosti ekonomiky a teda váha v indexe.

Celosvetovo najznámejším a snáď najstrarším akciovým indexom vôbec je americký Dow Jones Industrial Average, zahrňujúci vybraných 30 najlepších akciových titulov z priemyslového odvetvia americkej ekonomiky. Akciových indexov sú desiatky a je ich moţno zvoliť pre jednotlivé odvetvia, či celé trhy.Vzhľadom k tomu, ţe verne zobrazujú „nálady“ daného trhu, sú pre investorov veľmi dobrým vodítkom.

Vývoj akciových indexov je v dlhodobom výhľade zpravidla rastový, čo súvisí s rastúcou výkonnosťou ekonomík a celkovej ţivotnej úrovne.¹

____________________

1 CHOVANCOVÁ B.: Finančný trh – nástroje,transakcie,inštitúcie,Iura Edition 2006, s. 277, ISBN 80- 8078-089-7

Existujú však aj výnimky, ktorou je napríklad japonský index NIKKEI 225, odráţajúci uţ 10 rokov trvajúcu hospodářku krízu v Japonsku. Krátkodobo môţu indexy zaznamenať prepad aţ v rade desiatkách percent, ktorý môţe zapríčinit nepredvídatelná udalosť, akou bola napríklad pomerne nedávna Azijská kríza, nasledujúca finančná kríza v Rusku či teroristický útok na World Trade Center v New Yorku. Okrem denných výkyvov zapříčiněných aktuálnym vývojom na trhoch, ďalej akciové indexy kolísajú vo viac menej pravidelných intervalech podľa toho, v akej fázi hospodárského cyklu ( raste alebo poklese ) sa nachádza príslušná ekonomika či odbor ( cyklické tituly ).

Veľmi zaujímavý vývoj zaznamenali svetové indexy od polovice 90. rokov minulého storočí, kde pozvolný rast bol nahradený rastom skôr raketovým. Bolo to spôsobené neuveriteľne dobrou výkonnosťou americkej ekonomiky, ktorá nemala za posledných niekoľko desaťročí obdoby. Svoj podiel si pripísal pochopiteľne aj rozvoj telekomunikácií a internetu, včetne nereálnych očakávaní z jeho moţného ekonomického prínosu. Na burze tak obchodovali společnosti s trhovou kapitalizáciou v desiatkách miliónov dolárov, aj keď pri tom nevytvorili jediní cent zisku.

Pozitívna nálada sa prejavila v cenách akcií a následne aj v hodnotách indexov.

Napríklad: index Nasdaq Composite, ktorý zahrňuje 100 najväčších a najaktivnejších amerických aj medzinárodných nefinančních emisií, kótovaných na americkej burze Nasdaq, bol v dobe svojej najväčšej slávy na hodnote 5000 bodov, pričom svoju púť zahájil, vo februári 1985, na hodnote 250 bodov. V marci 2000 ale došlo k vytriezveniu, celý trh sa zrútil a investori prišli o desiatky miliard dolárov.

Vývoj po tomto krachu nebol naďalej priaznivý a indexy padali stále hlbšie, čo moţno prisúdiť účtovným škandálom v spojitosti zo skreslovaním hospodářských výsledkov firiem. Indexy majú veľmi dobrú vypovedaciu schopnosť a investorom sa ich sledovanie vyplatí. Teoreticky tak môţu včas odhaliť prípadné prehriatie trhu a odchod do bezpečnějších investičních instrumentov, alebo naopak, dobu vhodnú k navýšení investície.Skutočnosť však býva trochu iná kvôli tomu, ţe kaţdý sa snaţí zarobiť a väčšinou nevníma varovné signály.²

2JÍLEK J.: Akciové trhy a investování, Grada Publishing, Praha 2009, s.179, ISBN 978-80-247-2963-3

Akciové indexy sú na svete pravdepodobne jednou z najsledovanejších skupín ekonomických dát. Všetci investori pomerujú svoju výkonnosť proti indexu, hodnotia atraktivitu nákupných alebo predajných odporúčaní proti indexu a časť z nich – tzv.

technickí analytici, či investori – zakladajú svoje správanie priamo na grafoch daného indexu alebo akcie.

Všeobecne povedané, indexy sú v zásade len skupiny (alebo „koše“) akcií, ktoré boli vybrané na základe spoločných charakteristík. Tými môţu byť napr. veľkosť spoločnosti meraná trhovou kapitalizáciou, segmentom ekonomiky, v ktorom sa daná firma pohybuje alebo geografická príslušnosť. Indexy nie sú spravidla tvorené výlučne burzami, spravidla do ich kalkulácie vstupuje aj niektorá súkromná spoločnosť. Preto môţeme nájsť indexy FTSE 100 (FTSE = Financial Times Stock Exchange) alebo dobre známy Dow Jones Industrial Average. Táto spoločnosť funguje ako akýsi „sponzor“

tohto indexu a veľmi často na jeho kalkulácii ďalej zarába, napr. formou predaja licencií pre kalkulácie ďalších sub-indexov, predajom licencie pre emisiu derivátov a derivátových inštrumentov s väzbou na daný index.

Nevýhodou indexov je fakt, ţe sa jedná o akési výbery a preto pohyb indexov a pohyb nami takto sledovanej akcie nemusí byť v súlade. Veľká väčšina indexov je váţená v nadväznosti na trhovú kapitalizáciu jednotlivých komponentov a preto „silné“

akcie relatívne ľahko v hodnote indexu pretlačia tie „slabé“. Fakt, ţe index ako taký rastie, ešte vôbec neznamená, ţe sa posilňuje tieţ naša vloţená investícia.³

1.2 Funkcie akciových indexov

Akciové indexy plnia dnes rôzne funkcie. Sú nie len meradlom pre zhodnocovanie alternatívnych investícií, z čoho vyplýva, ţe sú benchmarkom tohto trhu, ale sú aj bázou pre rozvoj derivátov na tomto trhu. Okrem toho ich sledovanie prispieva k rastu záujmu o investovanie na kapitálových trhoch a zvýšeniu likvidity. V súčasnosti sa stali tieţ nástrojom obchodovania, vytvárajú sa špecifické obchodovateľné finančné nástroje ( cenné papiere ), ktoré zastupujú ten ktorý index.⁴

3 http://www.investujeme.sk/clanky/akciove-indexy-vyjadruju-vykonnost-trhov/, PETR Ţ.,1.4.2009

4TAKÁČOVÁ,D., BElÁS,J., HORVÁTOVÁ, E., ChOVANCOVÁ,B., MALACKÁ,V.: Finančné trhy a bankovníctvo,GEORG Ţilina, 2009, s.74, ISBN 978-80-89401-01-7

Ich najdôleţitejšou funkciou je sledovať určitý vývoj, z čoho vyplýva, ţe akciové indexy sa pouţívajú ako ukazovateľ vývoja situácie na akciových trhoch. Existujú indexy sledujúce aktuálny vývoj celého trhu – all share index. Čoraz častejšie sa na akciových trhoch stretávame s odvetvovými indexami, ktoré podávajú informácie o vývoji akcií spoločnosti jedného hospodárskeho odvetvia a špecializované indexy, ktoré sa orientujú na spoločnosti s malou alebo stredne veľkou trhovou kapitalizáciou.

1.3 Druhy indexov

1) Indexy súhrnné, ktoré obsahujú všetky akcie registrované na danej burze ako napríklad súhrnného indexu je NASDAQ Composite, ktorý obsahuje všetky akcie obchodované na trhu NASDAQ.

2) Indexy výberové, ktoré obsahujú iba určité akcie ako príklad výberového indexu je DJIA, ktorý zahrňuje akcie 30 spoločnosťí registrovaných na NYSE.⁵

1.4 Akciové indexy plnia na kapitálovom trhu rôzne funkcie

Alokačná – indexy sú dôleţité pre finančné a investičné rozhodnutia a vyuţívajú sa tieţ pri predikcii kurzov cenných papierov.

Základ pre meranie výkonnosti portfólia cenných papierov – indexy sú odrazom trhového portfólia a sú dôleţitým nástrojom jeho optimalizácie.

Základ pre obchodovanie s derivátmi – hlavné burzové indexy sú v súčasnosti rozšírenou základňou pre derivátové produkty.

Základ pre indexové investovanie – vyuţíva sa v oblasti kolektívneho

investovania, pričom fondy investujú na základe skladby toho – ktorého indexu s vyuţitím aj derivátov.⁶

____________________

5JÍLEK J.:Akciové trhy a investování, GRADA Publishing,Praha 2009,s.174, ISBN 978-80-247-2963-3

6TAKÁČOVÁ,D., BELÁS, J., HORVÁTOVÁ, E., CHOVANCOVÁ, B., MALACKÁ, V.: Finančné trhy a bankovníctvo,GEORG Ţilina, Ţilina 2009, s.74, ISBN 978-80-89401-01-7

Akciové indexy majú rôznu konštrukciu a to buď v závislosti od škály cenných papierov, ktorá vchádza do indexu, alebo podľa pouţitej metódy výpočtu hodnoty indexu.

Veľký význam spočíva v správnom výbere benchmarku daného portfólia a jeho jednotlivých zloţiek.

1.5 Najznámejšie svetové indexy

Kolískou akciových indexov ja americký akciový trh. Najdlhšiu tradíciu tu majú dva hlavné indexy, ktoré sú dôleţité i z pohľadu makroekonomickej analýzy a zároveň sú v centre pozornosti celého investorského diania. Sú nimi indexy Dow Jones Industrial Average (DJIA) a Standard & Poor’s 500.⁷

1.6 Downova teória

Downova teória predstavuje historicky prvú ucelenú teóriu, zameranú na problematiku určovania vývoja globálnych trendov akciových trhov. Je pomenovaná podľa Charlesa H. Downa, ktorý sa rozhodujúcou mierou podielal na jej vytvorení. Táto teória je aţ doposiaľ najznámejšou a všeobecne najuznávanejšou teóriu tohto druhu.

Downova teória vychádzala z predpokladu, ţe sa vývoj kurzov väčšiny akcií pohybuje rovnakým smerom, akým sa vyvýja celý akciový trh. Keď trh rastie, je to tým, ţe rastú kurzy väčšiny akcií, keď ale klesá, deje sa tak z rovnakého dôvodu. S tým potom súvisí tvrdenie technických analytikou, ţe určenie budúceho trendu vývoja (akciového) trhu je dôleţitým predpokladom úspešného investovania.⁸

____________________

7TAKÁČOVÁ,D., BELÁS, J., HORVÁTOVÁ, E., CHOVANCOVÁ,B., MALACKÁ,V.: Finančné trhy a bankovníctvo,GEORG Ţilina 2009, s.75, ISBN 978-80-89401-01-7

8 REJNUŠ O.: Finanční trhy, KEY Publishing, Ostrava 2008, s.279, ISBN 978-80-87071-87-8

17

Tento základný predpoklad je podložený týmito poznatkami

Dianie na akciových trhoch sa odráţa vo vývoji akciových indexov zobrazujúcich zmeny v chovaní účastníkov akciového trhu.

Aby mohol zkúmať vývoj celého akciového trhu a determinovať zmeny v jeho primárnych pohyboch, vytvoril Charles Dow dva historicky prvé akciové burzové indexy:

Dow Jones Industrial Average a Dow Jones Transportation Average.

Budúci vývoj akciových burzových indexov moţno odvodiť z ich minulého vývoja, a to konkrétne z vývoja ich uzatváracích denných hodnôt, ktoré udávajú trendy, ktoré potom následne moţno vyuţiť pri predikcii ďalšieho vývoja.⁹

Indexy možno hodnotiť z dvoch hladísk

A) Z hľadiska dĺţky trvania;

B) Podľa toho, akým smerom sa v ich priebehu vyvýjal akciový trh

A) V pohybe hodnôt akciových indexov moţno identifikovať tri druhy trendov

-

-

-

B) Podľa toho aký primárny trend v danej dobe prevláda, sa akciový trh označuje - rastúci (Býči) trh;

- klesajúci (Medvedí) trh;

- postranný trh.¹⁰

____________________

9,10 REJNUŠ O.: Finanční trhy, KEY Publishing, Ostrava 2008, s.279, ISBN 978-80-87071-87-8

18

1.7 Konštrukcia akciových indexov

Konštrukcia akciových indexov je rôzna v závislosťi od druhov cenných papierov zahrnutých do indexu, alebo od metódy výpočtu hodnoty indexu. Veľký význam tu zohráva správny výber portfólia a jeho jednotlivých zloţiek.¹¹

Tri metódy výpočtu hodnoty akciového indexu:

1) Metóda trhovej kapitalizácie - pri tejto metóde výpočtu akciového indexu sa bere do úvahy na veľkosť spoločností zastúpených v indexe, ich trhová kapitalizácia.

Vychádzame z toho, ţe čím je spoločnosť väčšia, tým by mala mať aj väčší podiel v tomto indexe. Hospodárske výsledky ovplyvňujú viac väčšie spoločnosti a teda majú aj väčší vplyv na ekonomiku ako malé. Zmeny v cenách sú potom váţené počtom akcií emitovaných jednotlivými spoločnosťami.

2) Metóda cenového váţenia – pridanie váhy kaţdému komponentu na základe aktuálnej trhovej ceny jednotlivých zloţiek. Index sa spriemeruje cenou všetkých akcií, ktoré ho tvoria.

3) Metóda rovnakej váhy – spoločnosti v indexe majú rovnakú váhu. Nerozlišuje sa, či spoločnosť patrí medzi veľké alebo malé.Táto metóda sa v praxi nevyskytuje príliš často, uplatní sa pri spoločnostiach, kde je zastúpenie v indexe pribliţne rovnako veľké.¹²

____________________

11CHOVANCOVÁ B.: Finančný trh – nástroje, transakcie, inštitúcie,Iura Edition 2006, s.277, ISBN 80- 8078-089-7

12 www.derivat.sk/files/2006casopismaj/HotMaj2006JanValter.doc ,Valter J.

1.8 História amerických akciových indexov v časoch kríz

Od roku 1903 americký akciový trh rástol. Po prvý krát akciový index Dow Jones Industrial Average prekonal hranicu 100 bodov, dňa 12. januára 1906, (dňa 26.mája 1896 začal na 40,94 bodoch). V následujúcich mesiacoch klesal, ale stále sa drţal relatívne vysoko. Dňa 18. apríla 1906 bolo San Francisco zasiahnuté rozsiahlym zemetrasením. Index DJIA klesol pod 90-tich bodov. Avšak ešte v červnu prekročil túto hranicu 90 bodov. Jeho hodnota sa výrazne nezmenila do konca roku 1906. Vo februáry 1907 sa DJIA priblíţil k hranici 90 bodov, pretoţe priemysel prosperoval. V marci sa naraz prepadly akcie spoločnosti Union Pacific. Index zareagoval poklesom dňa 14.

marca o 8,3 % a skončil na úrovni 76,23 boda. Ďalšia panika začala rolovaním akcií spoločnosti United Copper Company patriacej Ottovi Heinzcovi. Pád akcií Heinzca poloţil. Banka State Savings Bank of Butte Montana, vlastnená Heinzovou rodinou, oznámila, ţe není solventná. Niektoré banky zachvátila panika. Prejavilo sa to, ako na newyorkej burze, tak aj na indexe DJIA, ktorý ku koncu roka 1907 bol na hodnote 58,75 bodov.¹³

Akciová bublina (1920 – 1921)

Koniec júla roka 1914 poznačila prvá svetová vojna. Pre USA sa stala vojna pre hospodárstvo výhodná. Americké podniky, vzhľadom k vysokom povojnovom dopyte, predávali svoje výrobky za vysoké ceny, preto prosperovali a svoje zisky ďalej investovali. DJIA sa za rok 1919 zvýšil z 82,6 na 107,23 bodov. Rast ale v roku 1920 skončil. Dopyt spadol a akcie sa prepadli. Na konci roka 1920 DJIA skončil na 70,03 bodoch.¹⁴

____________________

13,14 http://www.pluska.sk/ine/prilohy/vyberovy-prehlad-financnych-kriz-vo-svete.html, TASR, 3.10.2008

Akciová bublina (1929) a veľká hospodárska kríza

Súčastná finančná kríza sa najviac porovnáva z Veľkou hospodárskou krízou asi najviac. Začala sa krachom na New Yorskej burze a prasknutie cenovej bubliny. Rok 1924 začínal index DJIA na 95,65 bodoch. Dňa 31. mája 1927 DJIA dosiahol 172,96 bodov a v červnu mierne klesol.

Pokles bol iba dočastný a index pokračoval v raste. Uţ začiatkom mája 1929 bola hodnota indexu DJIA 327 bodov a do konca mája klesol na 296 bodov a začiatoku júla posilnil na hodnotu 335 bodov a dalej sa zvyšoval do septembra 1929. Potom akciová bulina splaskla a odštartovala veľkú depresiu, ktorá zachvátila celý svet. Náznaky recesie roku 1929 poznačili aj DJIA, ktorý rástol a 3.septembra 1929 dosiahol maximum 381,17 bodov. Od tejto doby trh celkovo klesal, aj keď niekedy mierne posilnil, a 19. októbra 1929 mal hodnotu 323,87 bodov.

Pád na NYSE, vo štvrtok 24. októbra 1929 (čierny štvrtok), zaznamenalo viacero spoločnosťí obchodovaných na burze, zníţením trhovej kapitalizácie o 11 mld. dolárov.

DJIA uzatváral index na 299,47 bodov. Negatívne správy z NYSE sa rozšírili aj na európske akciové trhy. Na to zareagoval index hodnotou mierne oslabenou hodnotou 298,97 bodov. Predajný tlak preváţil nad kupujúcim a DJIA spadol o takmer 13 %, čo činilo 260,64 bodov, keď sa obchodovalo s 9 miliónami akcií. Nasledoval „čierny utorok“, ktorý spôsobil, ţe behom dňa zmenilo majiteľov asi 16 mil.akcií. DJIA klesol o ďalších, skoro 12 % na 230,07 bodov. Behom ďalších dní sa pohyb indexu zvýšil na 258,47 bodov, tj. 11 % a ďalej posilnil na 273,51 bodov. Dňa 13. novembra 1929 skončil na 198,69 bodoch. Po mesiacoch sa zdvihol na hodnotu 294,07 bodov a to dňa 17. apríla 1930. Najniţšie hodoty DJIA dosiahol dňa 8. júla 1932, keď spadol na 41,22 bodov.

Akcie najväčších podnikov sa stali skoro bezcennými.

Dopad na ekonomiku mal krach na Wall Streete v októbri 1929, ktorý otriasol dôverou investorov. Krachovali podniky rovnako ako celý trh. Trvalo veľmi dlho, kým sa akcie podnikov dostali na úroveň z roka 1929. Aţ za 25 rokov, dňa 23. novembra 1954, prekonal DJIA hodnotu z 3. septembra 1929 a dostal sa na hodnotu nad 381 bodov.¹⁵ ____________________

15 http://www.pluska.sk/ine/prilohy/vyberovy-prehlad-financnych-kriz-vo-svete.html, TASR,3.10.2008

21

Akciová bublina (1987)

FED od roku 1982 zniţoval úrokové miery, s čím bolo spojené rast cien akcií. Od roku 1982 do 1987 sa DJIA viac ako strojnásobil. K určitému poklesu akciového trhu dochádzalo uţ od 5. októbra 1987. Rozhodujúci pád nastal v pondelok 19. októbra 1987 (čierny pondelok), keď DJIA spadol o 508 bodov, tj. o 22,6 %. Išlo o najhlbší pokles v histórií na newyorskej burze. Z trhu zmizlo 500 mld. dolárov. Vrchol z augusta 1987 dosiahol aţ o dva roky neskôr.¹⁶

Internetová bublina (1995 – 2001)

Internetová bublina bola špekulačná bulina, keď rástli ceny akcií internetových podnikov a podnikov spojených s týmto sektorom.Americké mestá lákali nových internetových podnikateľov. Ale tý si mysleli, ţe trh musí spadnúť na úroveň 9000 bodov DJIA, ale akcie rástli aţ na 11000 bodov. Ceny akcií internetových spoločnosťí vyleteli na astronomické hodnoty. Od roku 1998 Fed zvyšoval úrokové miery ale rast hospodárstva klesal. Dňa 10. marca 2000 NASDAQ Composite index dosiahol vrchol 5048,62 bodov. Trh po teroristických útokoch padal a index spadol o 116 bodov a ďalej pokračoval v páde aţ do 9. októbra 2002 na hodnotu 1114,11 bodov.¹⁷

Dot.com kríza USA

Nové technológie, najmä rozvoj internetu, spôsobil expanziu nových spoločností zaoberajúcich sa vývojom v tejto oblasti. Vzhľadom na inovácie, ktoré prinášali, ceny ich akcií na trhu rástli, napríklad index NASDAQ Composite vzrástol zo 400 bodov v roku 1990 na 5000 bodov v roku 2000. Vidina vysokých ziskov podporovala investície do informačných technológií, v dôsledku čoho rástla aj produktivita.

Ponuka na trhu sa zvýšila. Podobným spôsobom reagoval aj dopyt. Boom vyvrcholil, keď v januári 2000 internetová spoločnosť AOL kúpila mediálnu firmu Time Warner za takmer 200 mld. USD. V roku 2000 dochádza v USA k splasnutiu technologickej bubliny. Vyššia ponuka ako dopyt mal za následok pokles cien akcií, kedy index NASDAQ Composite mal, ku koncu roka 2002 hodnotu na úrovni 1100 bodov.¹⁸ ____________________

16,17,18 KOTLEBOVÁ J.,CHOVANCOVÁ B.: Medzinárodné finančné centrá – zmeny v globálnej finančnej architektúre, Iura Edition 2010, s.327, ISBN 978-80-8078-299-3

11.september 2001

Od dňa teroristického útoku zostala NYSE na niekoľko dní uzavretá. Index DJIA ale predsa na konci dňa 17. septembra ztratil v porovnaní s 10.septembrom aţ 7% svojej hodnoty (z úrovne 9605,51 klesol na 8920,70). Potom sa DJIA ďalej prepadal aţ na 8235,81 dňa 21.septembra. Nastala resesia, ktorej príznaky boly zrejmé uţ pred 11.septembrom.

Index Dow Jones Industrial Average

Najznámejším a najstarším americkým indexom, zaloţeným na obyčajnom aritmetickom priemere, je Dow Jonesov Industrial Average. Index v roku 1896 vytvoril Charles Dow.

Publikuje sa od 26. mája 1896. V tedy obsahoval 12 akcií priemyselných podnikov:

American Cotton Oil, American Sugar, American Tobacco, Chicago Gas, Distilling &

Cattle Feeding, General Electric, Laclede Gas, National Lead, North American Company, Tennessee Coal & Iron, U.S. Leather pfd. A U.S. Rubber. Začiatočná hodnota indexu DJIA bola dňa 26. mája 1896 40,74 bodov.

Index Dow Jones Industrial Average (DJIA) sa začal počítať uţ v roku 1896, počiatky indexu Standard & Poor’s 500 môţeme nájsť uţ v 20. rokoch minulého storočia (v tej dobe ako S&P 90), v roku 1957 dostal tento index svoju aktuálnu podobu, ktorá zahŕňa kalkuláciu 500 akciových titulov popredných amerických firiem.

Samotné zloţenie jednotlivých akciových indexov však rozhodne nie je nemenné a vyvíja sa podľa situácie v ekonomike a s tým spojeným dopadom na jednotlivé spoločnosti. Niektoré firmy môţu byť vplyvom nepriaznivých okolností nútené ukončiť svoju činnosť, iné zase môţu uskutočniť akvizíciu konkurenčnej spoločnosti alebo byť súčasťou fúzie niekoľkých podnikov. Tieto a mnohé ďalšie okolnosti majú vplyv na zmenu trţnej kapitalizácie firiem a prípadne tak i na ich váhu v príslušnom indexe.

Obmena jednotlivých titulov v rámci akciových indexov je skutočne značná. Pre názornosť uveďme, ţe v indexu DJIA vydrţala od jeho počiatku aţ do dnešných dní len spoločnosť General Electric (GE).

23

V roku 1916 bol index rozšírený na 20 akcií a v roku 1928 na konečných 30 prvotriednych akcií ( blue chips ). Tento počet trvá do dnešnej doby a obsahuje jediného pamätníka: General Electric. Tieto akcie vyberajú novinári denníku Wall Street Journal, ktorý vydáva newyorská spoločnosť Dow Jones & Company. Aby index pokryl celú americkú ekonomiku vo všetkých aspektoch, obsahuje všetky sektory ( priemyselné podniky, banky, technologické a obchodné podniky ) okrem odvetvia verejných sluţieb a dopravy.¹³

Z nasledujúceho vývoja indexu Dow Jones je zrejmé, ţe z historického hľadiska majú akciové trhy tendenciu neustáleho rastu prerušovaného obdobiami stagnácie. V 30- tych rokoch minulého storočia malo takéto obdobie devastačný dopad na akciový trh (indexy stratili pribliţne 80% hodnoty) a v 60-tych a 70-tych rokoch (to je v období posledného sekulárního medvedieho trhu) takáto stagnácia výrazne zabrzdila predchádzajúci rast. Pri takomto trende sú príznačné mimoriadne volatilné obdobia.

Sekulárny medvedí trh však neznamená, ţe akcie idú len smerom na dol a preto môţe byť problematické rozpoznať jeho začiatok. Aj napriek celkovej stagnácii sú totiţ jeho súčasťou tieţ silné cyklické nárasty s dobou trvania od niekoľkých týţdňov aţ po niekoľko rokov.¹⁴

Počas tohto obdobia (1965-1982) sa indexom Dow Jones striedali 1-2 ročné cyklické býčie a medvedie trhy s prírastkami resp. s prepadom takmer 50%. Z dlhodobého hľadiska (16 rokov) však zostala situácia v podstate nezmenená.¹⁶

Na rozdiel od iných indexov sa zoznam spoločnosťí v DJIA mení nepravidelne a ku zmene beţne dochádza po niekoľkých rokoch. K významnej zmene došlo v novemberi 1999, keď vrcholila technologická bublina a do DJIA sa dostali podniky Microsoft, Intel a SBC Communications. K poslednej zmene došlo 21. novembra 2005, keď spoločnosť SBC Communication Inc. bola nahradená podnikom AT&T Inc., v dôsledku fúzie AT&T a SBC Communication. Prívlastok “priemyslový“ je v názve indexu historický, pretoţe DJIA teraz obsahuje akcie nie iba priemyselných podnikov.¹⁵ ____________________

13,¹⁵, ¹⁶JÍLEK J.: Akciové trhy a investováví, GRADA Publishing,Praha 2009,s.176, ISBN 978-80-247- 2963-3

14http://www.rmsfinport.sk/servis/detail_komentare_a.asp?Komentar_ID=880, BOLDIZSÁR K. 27.7.2009

Charles Dow pôvodne jednoducho spočítal spolu ceny 12 akcií a vydelil 12.

Výhodou takého indexu bol jeho ľahký výpočet. Terajší výpočet indexu DJIA nespočíva iba v tom, ţe sa spočítajú ceny 30 akcií a vydelia 30. Dow totiţ ţil v dobe, keď delenie akcií nebolo beţné a podniky zaradené do indexu nebankrotovali. Nemusel sa zaoberať tým, ako tieto operácie ovplyvní index. ¹⁷

Index Standard & Poor’s 500

Standard & Poor's 500 obsahuje 500 amerických spoločností obchodovaných na amerických burzách. Tvorcovia tohto indexu mali zámer vytvoriť index, ktorý by precíznejšie meral výkon amerických akciových trhov. Tento index predstavila agentúra S&P v roku 1923 ako sériu indexov pozostávajúcich z 233 spoločností z 26 odvetví.

V roku 1957 predstavila agentúra nový index S&P 500, ktorý zastrešoval asi 90 špecifických odvetví a skupín.

Index Standard & Poor’s 500 (S&P 500) je u odborníkov povaţovaný za štandardné meradlo výkonnosti amerického akciového trhu. Na rozdiel od Dow Jones Industrial Average je moderným indexom a ceny akcií v ňom obsiahnutých, sú váţené trhovou kapitalizáciou príslušných firiem, respektíve tzv. „free float value“, čo je hodnota akcií, ktoré sú beţne k dispozícii investorskej verejnosti. Akcie zahrnuté v tomto indexe tvoria skoro 80 % celkovej kapitalizácie amerického akciového trhu.

S&P 500, dobre známy tak akademikom, ako aj profesionálnym investorom a manaţérom, sa tak prirodzene začal pouţívať vo funkcii trhového portfólia pri testovaní CAPM modelu. Beta ukazovatele jednotlivých akcií boli potom porovnávané s beta ukazovateľom indexu S&P 500, ktorého hodnota sa podľa definície rovnala číslu jeden.

Index neobsahuje 500 najväčších spoločností, ako by mohlo z jeho názvu vyplývať, ale 500 spoločností, ktoré sú vybraté výborom spoločnosti Standard & Poor’s (Standard

& Poor’s U.S. Index Comitee)¹⁸

____________________

17 RM-S Market o.c.p

18 JÍLEK, J.: Akciové trhy a investování, GRADA Publishing, Praha 2009, s.176, ISBN 978-80-247-2963-3

25

Počas recesie a prepadu akciového trhu v rokoch 1973-75 stratil index S&P 500 pribliţne 45%. V treťom kvartáli 1974 zaznamenala ekonomika USA pokles HDP o 3,8%, v nasledujúcom štvrťroku (Q4) o 1,6% a v prvom kvartáli 1975 dokonca 4,7%-ný prepad. Teda 9 mesiacov negatívneho vývoja. Napriek tomu, ako je vidieť index S&P 500 v priebehu roka 1975 posilnil oproti minimám o pribliţne 40%. Akciové trhy reagujú na zmeny v ekonomike s predstihom pribliţne 3-6 mesiacov. Po stabilizácii akciových trhov (v priebehu roku 1976) nasledovalo obdobie niekoľkých rokov relatívne

„pokojného“ obchodovania, a však indexu S&P 500 sa úroveň spred prepadu (január 1973) podarilo dosiahnuť aţ po siedmych rokoch (v roku 1980).¹⁹

Výber spoločností do indexu S&P 500 sa riadi nasledujúcimi kritériami

Veľkosť, odvetvie (reprezentant americkej ekonomiky), likvidita, stabilita (silné spoločnosti). Zmeny v zloţení indexu sa realizujú v prípade fúzie s inou spoločnosťou, bankrotu, respektíve ak spoločnosť prestane reprezentovať dané odvetvie. Index sa stal benchmarkom hlavne pre profesionálnych investorov (investičné a penzijné fondy), ktorí začali robiť komparáciu a revíziu svojich portfólií na základe tohto indexu. Veľký význam nadobudol index najmä v 70.rokov, s príchodom teórie oceňovania kapitálových aktív a tvorbou modelu CAPM (Capital Asset Pricing Model).²⁰

Vývoj indexu S&P 500, okrem cyklických pohybov s „trvácnosťou“ troch - štyroch rokov sa však striedajú aj vlny, ktorých časový interval môţe predstavovať aj desaťročia. Prvý cyklický pohyb trval 24 rokov v trvajúcom trende (1942 -1965), druhý 16 rokov stagnácie (1966 – 1981), tretím bol nový býčí trh – trval 18 rokov (1982 -1999), a potom nasledovala dlhodobá stagnácia trvajúca od roku 2000 do roku 2007. Tieto obdobia sa nazývajú dlhodobé alebo tzv. sekulárne trendy a vo väčšine prípadov sú podmienené zmenami a udalosťami globálneho významu, ako sú napr. demografické a populačné zmeny, hospodársko-politické zmeny, vojny, atď. ²¹

____________________

19,21 RM-S Market o.c.p http://www.rmsfinport.sk/

20 http://www.euroekonom.sk/aktuality/burzove-indexy-on-line/index-sp-500/

NASDAQ Composite

Zahrňuje všetky akcie obchodované na trhu NASDAQ (viac ako 3000 spoločnosťí). Index bol zavedený v roku 1971 krátko po zaloţení NASDAQ. Počíta sa ako váţený priemer cien akcií. Počiatočná hodnota indexu bola dňa 5. februára 1971 stanovená na 100 bodov. Svojho maxima 5048 bodov dosiahol dňa 10. marca 2000 .Existuje tieţ index NASDAQ 100, ktorý zahrňuje ceny akcií 100 najväčších nefinančních spoločnosťí obchodovaných v NASDAQ.²²

Technologický index Nasdaq Composite dosiahol v marci 2000 historické maximum za úrovňou 5000 bodov. Po prasknutí technologickej bubliny stratil v priebehu jedného roka polovicu svojej hodnoty a v októbri 2002 sa obchodoval len okolo úrovne 1100 bodov, čo znamená pribliţne 80%-ný pokles od maxima. Následne sa v priebehu nasledujúcich rokov výrazne posilnil, stále sa mu však nepodarilo ani len priblíţiť k svojim historickým maximám z roku 2000.²³

____________________

22JÍLEK J.: Akciové trhy a investování, GRADA Publishing,Praha 2009, s.179, ISBN 978-80-247-2963-3

23www.rmsfinport.sk/text/KomentareFiles/270709_analyza_jul.pdf, BOLDIZSÁR K. 27.7.2009

Zhrnutie

V prvej kapitole sme zhrnuly akciové indexy, ako nástroj, ktorý vie rýchlo, efektívne a prehľadne sprostredkovať informácie o aktuálnom vývoji celého trhu a to v podobe jediného čísla. Akciové indexy, ako nástroj, sú často označované aj ako burzové indexy alebo len jednoducho – indexy.

Indexy v súčasnosti neodmysliteľne patria ku kaţdej burze cenných papierov a sú charakteristické aj pre mimoburzové trhy. Ich zmyslom je znázorniť pohyby cien mnoţstva obchodovaných akcií do jediného čísla. Namiesto niekoľko desiatok, či dokonca stoviek kurzov sa potom stačí sústrediť práve na toto číslo a navyše v ľubovoľnom časovom intervale.

Hodnoty indexu si totiţ môţeme veľmi rýchlo porovnať v čase a zistiť tak, akým smerom sa daný trh reprezentovaný v indexe vyvíja, respektíve vyvíjal. Indexy sú praktické aj z toho dôvodu, ţe nám umoţňujú porovnávať cenový vývoj nielen jedného trhu ale aj rôznych trhov všetkých kontinentov navzájom. Ak sa nejaký trh vyvíja nadmieru priaznivo, investori budú preferovať investície do akcií práve tohto trhu.

Popularita indexov však nezostala iba pri ich informačnej funkcii. S rozvojom derivátov sa indexy sami stali podkladovým aktívom a dnes sú do nich investované stovky miliárd amerických dolárov.²⁴

Tabuľka č.1: Prognóza hodnoty indexov

Index Aktuálny* 9/09E 12/09E 03/10E 06/10E

S&P500 1002 940 846 803 820

Nasdaq100 1628 1461 1315 1223 1272

Dow Jones 9298 8535 7852 7460 9101

DAX 5426 4870 4383 4076 4239

FTSE100 4682 4298 3954 3756 3831

Nikkei225 10352 9291 8362 7777 8088

*) k 3. augustu 2009. Zdroj: Saxo Bank Research.

Zdroj: http://www.investujeme.sk/clanky/saxo-bank-s/

____________________

24http://www.derivat.sk/files/2006casopisseptember/HotSept2006valterIndexyAkcioveindexyvosvete1.doc

Valter J.

28

2. Vznik a vývoj americkej realitnej bubliny

2.1. História vývoja krízi s trhom nehnuteľností v USA

Trh s nehnuteľnosťami prešiel niekoľkými krízami. Prvou a zárovreň najväčšou bola kríza vysokých úrokových sadzieb v 70.rokoch minulého storočia. Negatívne dôsledky mala aj úverová kríza koncom 80-tych a na prelome 90-tych rokov. Zlom prišiel v podobe súčastnej realitnej bubliny spôsobenej nízkymi úrokovými sadzbami a veľkou dostupnosťou hypotekárnych úverov.²⁵

Formovanie súčastnej realitnej krízy sa začalo uţ v 90-tych rokoch, v období masívnej úverovej expanzie USA. Dôleţitým míľnikom v dalšom vývoji však bolo prasknutie internetovej bubliny známej pod označením „dotcom boom“, v kombinácii s teroristickými útokmi 11. septembra 2001 v New Yorku. Udalosti, ktoré mali významný vplyv na pokles úspor obyvateľstva, keďţe prudký pokles akciového trhu, v kombinácii s vlnou nedôvery viedol k výraznému oslabeniu kúpyschopnej sily.

Fed realizoval v rokoch 2002 – 2003 pokles úrokových sadzieb v dôsledku negatívneho vývoja americkej ekonomiky. Po roku 2000, kedy prepukla technologická bublina došlo k spomaleniu ekonomického vývoja v Amerike, s dosahom na akciový trh.

Fed sa preto rozhodol úrokové sadzby zníţiť a naštartovať tak ekonomický rast. V roku 2007, kedy začala hypotekárna kríza, ktorá následne prepukla v globálnu finančnú krízu, s ktorou v rokoch 2002 - 2003 nikto nerátal.

Fed v priebehu krátkého obdobia zníţil hlavnú úrokovú sadzbu, ktorej cieľom bolo naštartovanie ekonomického rast prostredníctvom úverov, politiky lacných peňazí. Zdalo sa, ţe lacné úvery prospievali ekonomickému rastu a naštartovali tak realitný boom.

S nízkou úrokovou sadzbou vznikali ľahko dostupné hypotéky. Dostupnosť úveru je posudzovaná podľa schopnosti dlţníka splácať svoj záväzok v pravidelných mesačných splátkach.²⁶

____________________

25 KOTLEBOVÁ J.,CHOVANCOVÁ B.: Medzinárodné finančné centrá – zmeny v globálnej finančnej architektúre, 2010, s. 361,380, Iura Edition, ISBN 978-8078-299-3

26 http://www.investujeme.sk/clanky/vsetko-o-krize-vznik-realitnej-krizy-v-usa-rok-2006/,MORAVČÍK M.

23.3.2009

29

Graf č.1: Vývoj úrokových sadzieb FEDom aţ na 1% Graf č.2: Obdobie lacných peňazí

Graf č.1, Graf č.2: Zdroj: http://www.investujeme.sk/clanky/historia-kreditnej-krizy-v-usa/, RONALD I., 20.1.2010

Vláda sa rozhodla čeliť recesií výrazným zníţením úrokových sadzieb. Dôvodom je predpoklad, ţe zníţením úrokových sadzieb sa zvýši záujem ekonomických subjektov si poţičiavať a tak cez svoje zadlţenie pomôţu ekonomickému rastu.

Roky 2002-2005 sú tak obdobím lacných peňazí, ktoré stimulovali k úverom a zvyšovaniu celkovej zadlţenosti obyvateľstva. Ekonomické subjekty sa začali v tomto období prudko zadlţovať , pričom celkové úvery komerčných bánk narástli za 5 rokov aţ o 85%.

Tabuľka č.2: Vývoj úrokových sadzieb Fedu – politika Fedu od roku 2000

(%)

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sept Okt Nov Dec

2001 6,50 5,50 5,50 5,00 4,50 4,00 3,75 3,75 3,50 3,00 2,50 2,00

2002 1,75 1,75 1,75 1,75 1,75 1,75 1,75 1,75 1,75 1,75 1,75 1,25 2003 1,25 1,26 1,25 1,25 1,25 1,25 1,00 1,00 1,00 1,00 1,00 1,00 2004 1,00 1,00 1,00 1,00 1,00 1,25 1,25 1,50 1,75 2,00 2,00 2,25 2005 2,25 2,50 2,75 2,75 3,00 3,25 3,25 3,50 3,75 3,75 4,00 4,25 2006 4,50 4,50 4,75 4,75 5,00 5,25 5,25 5,25 5,25 5,25 5,25 5,25 2007 5,25 5,25 5,25 5,25 5,25 5,25 5,25 5,25 4,75 4,50 4,50 4,25

2008 3,00 2,25 2,25 2,25

Zdroj: Federálny Rezervný Systém

Zdroj: http://www.investujeme.sk/clanky/historia-kreditnej-krizy-v-usa/, RONALD I.,20.1.2010

2.2 Veľká finančná kríza

Začiatok veľkej finančnej krízy sa pociťoval veľmi nenápadne ku konci leta roku 2007 krachom dvoch hedgeových fondov investičnej banky Bear Stearms a po zvyšok roka to išlo dolu vodou, navdzori úsilia vlád postup krízy, čo moţno najskôr zastaviť.

Dnes je všeobecne pokladaná za najhorší hospodársky krach od Veľkej hospodárskej krízy. Finančné krízy sú aj historické udalosti. V uplynulých dvoch desaťročí jej predchádzala dlhá séria menej významných, avšak stále váţnějších ekonomických otrasov. Môţeme spomenúť prepad amerických akciových trhov v roku 1987, krízu úspor a úverov z konca 80-tych rokov a začiatku 90-tych rokov, japonská finančná kríza a veľká stagnácia 90-tych rokov, azijská finančná kríza od roku 1997 do roku 1998 a krach

„novej ekonomiky“ (dot-com) z roku 2000. Ale všetky tieto spomenuté krízy daleko prekonala práve táto finančná kríza. Ekonomika Spojených štátov Amerických, ako aj ďalšie ekonomiky sveta, sa nachádzajú v stave hlubokého prepadu a čelia dlhodobej stagnácií.²⁷

2.3 Prejavy krízy

Jednou z najväčších bánk, ktorá spustila paniku na finančnom trhu, bola francúzka BNP Paribas, ktorá 9.augusta 2007 informovala o pozastavení činnosti troch fondov, z ktorých si poţičiavali americké banky peniaze na rizikové hypotéky. Príčinou bol nedostatok likvidity a nemoţnosť stanoviť trhovú hodnotu aktív fondov. Začiatok globálnej finančnej krízy moţno datovať od druhej polovice roka 2007. V prvej polovici roka 2008 sa preniesla do vyspelej Európy a v druhej polovici roka 2008 aj do krajín strednej a východnej Európy, vrátane odľahlejších regiónov v Afrike a Ázií.

V súčastnosti sme boli svedkami krachu viacerých bánk, ktoré preţili aj veľkú hospodársku krízu tridsiatych rokov. V marci 2008 to bola banka Bear Stearms, v septembri vyhlásila banka Lehman Brothers bankrot. Do štátnych rúk sa dostala poisťovňa AIG ale aj hypotekárne agentúry Freddie Mac a Fannie Mae. Pomoc od štátu potrebovali aj mnohé európske banky ( Dexia, Royal Bank of Scotland, Fortis, Hypo Real Estate v Nemecku ). Bankový systém na Islande zbankrotoval v podstate celý a nebyť pomoci, od štátu v podobe finančnej pomoci, krajina by musela vyhlásiť bankrot.²⁸

____________________

27 MAGDOFF F., FOSTER B.J.: Velká finanční krize – příčiny a následky,Grimmus 2009, s.11, ISBN 978- 80-902831-1-4

28 http://www.across.sk/index.php?id=novinky&tx_ttnews[tt_news]=170&tx_ttnews[backPid]=1&

31

Americký hypotekárny trh patril desiatky rokov k najstabilnejším na svete.

Hypotekárna kríza ktorá prepukla má hlbšie korene. Prudký pokles a následný vzrast základnej úrokovej sadzby v rokoch 2001 – 2006 spôsobil obrovské straty z nesplácaných hypoték rizikových klientov a investovanie do hypotekárních dlhopisov spôsobilo nestabilitu likvidity v celom finančnom svete. Dôvodov, prečo vznikla realitná kríza je viacero. Preliatie hypokríz do ostatného sveta spôsobilo globálnu nestabilitu, spomalilo ekonomický rast a zhoršilo vyhliadky na ďalšie roky. Na jeseň 2008 sa Spojené štáty americké a s nimi aj väčšina sveta prepadli do najhoršej finančnej krízy od doby Veľkej hospodárskej krízy. Vtedy sa rútili banky a štát sa snaţil o jeden z najväčších presunov majetku v historii na jeho záchranu.²⁹

Americká vláda ponúkla masívnu podporu hypotekárnym agenturám Fannie Mae a Freddie Mac, ktoré hrajú v USA hlavnú úlohu vo financovaní trhu hypoték, který je kľúčovou súčasťou americkej ekonomiky.

Graf č.3: Prepad akcií Fannie Mae a Freddie Mac

Zdroj: http://ekonomika.sme.sk/c/3974554/americka-vlada-slubila-podporu-hypotekarnym-agenturam.html ___________________

29 Časopis Ekonómia a podnikanie – Hypotekárna kríza v Amerike a jej vplyv na svetové kapitálové trhy, ISSN: 1337-4990, str.13,1/2008

2.4 Delenie klientov žiadajúci o hypotekárny úver v USA

1) Prime – Klienti, ktorý majú bezproblémové ručenie a čistú úverovú históriu;

2) ALT-A – Klienti s bezproblémovou históriou úverov ale vyšším rizikom v dôsledku vysokého podielu úverov k ich zabezpečeniu;

3) Subprime – Klienti s problematickou alebo časovo obmedzenou úverovou históriou.

Politika lacných peňazí spôsobila nárast ich objemu a tým aj rast inflačných tlakov.

Cena ropy, ako dôleţitej suroviny, začala stúpať. Fed po raste inflácie v roku 2004, začal postupne zvyšovať úrokové sadzby. Splátka za hypotekárny úver začali narastať a klienti sa tým dostali do insolventnosti. Straty tak pocítili ako banky, tak aj investori. Do nemilosti sa dostali aj ratingové agentúry, pretoţe veľmi neskoro zníţili ratingy za nekryté hypotekárne úvery.³⁰

Najznámejšie renomované ratingové agentúry, ako Standart & Poor's, Moody's, Fitch Ratings upozornili na problém nekrytých hypoték neskoro. Bola to najmä agentúra Standart & Poor's, ktorá patrí do mediálneho koncernu McGraw-Hill a zostavuje aj bankové indexy, z ktorých je najznámejší S&P 500,ktorá zohrala svoju negatívnu rolu.³¹ Výrazný nárast nesplácaných hypotekárnych úverov, spustilo reťazovú reakciu naprieč celým finančním sektorom. Čo je však najdôleţitejšie, investori a veritelia povaţovali za samozrejmé, ţe keby sa Fannie Mae začala potápať, hodila by mu vláda záchranné lano. Keď bublina splaskla, banky začali vo väčšej miere zabavovať nehnuteľnosti nesolventným dlţníkom, dialo sa tak na neštandartných aj štandartných hypotékach. Primárnym viníkom zabavovania nehnuteľnosťí teda neboli neštandartné hypotéky ako také, ale hypotéky s variabilnou úrokovou sadzbou.³²

Súčasný problém na trhu s hypotékami v Spojených štátoch amerických je tieţ aj dôsledkom nevyváţeného postoja regulátora k rizikám pri investovaní do aktív oproti rizikám pri investovaní do pasív.³³

____________________

30 KOTLEBOVÁ J.,CHOVANCOVÁ B.: Medzinárodné finančné centrá – zmeny v globálnej finančnej architektúre, 2010, str. 330, Iura Edition, ISBN 978-8078-299-3

31 Časopis Ekonómia a podnikanie – Hypotekárna kríza v Amerike a jej vplyv na svetové kapitálové trhy, ISSN: 1337-4990, str.14,1/2008

32 WOODS E.T.: Krach – Příčiny krize a nápravá opatření, která ji jen zhoršují. Praha 2010, ISBN 978-80- 7363-273-1, str.29,32,42

33 http://hnonline.sk/ekonomika/c1-22059820-ked-verejna-mienka-stoji-peniaze, KUBINEC M.,20.9.2007

33

Podľa úverových pravidiel by mesačná anuitná splátka úveru (istina + úrok) nemala presiahnuť určité % z mesačného príjmu dlţníka. Úverové finančné inštitúcie by totiţ nemali poskytnúť ţiadateľovi úver v objeme, ktorého anuita by presiahla stanovenú úroveň vzhľadom k jeho mesačnému príjmu. Realitný boom však viedol u inštitúcií sekundárneho trhu k liberalizácii týchto pravidiel, čím sa k objemnejším hypotékam dostával čoraz väčší počet menej bonitných klientov – sekundárny trh.³⁴

Lacné peniaze si však svoju daň vypýtali v raste cenovej hladiny (inflácie), na ktorú musel Fed reagovať prudkým navršovaním sadzieb, keď od roku 2005 vzrástla úroková sadzba z 3,25% na 5,25% v priebehu 24-och mesiacov. Tento rast sadzieb sa následne prejavil i na hypotékach, keď napríklad úrok u najobľúbenejších hypoték sekundárneho trhu vzrástol po resetácii na 8.55%, predstavujúc tak viac ako dvojnásobné úrokové zaťaţenie.

Nové sadzby viedli najmä na hypotékach sekundárneho trhu (dlţníci s niţšou bonitou) k výraznému rastu hypotekárnych delikvencií (neschopnosť dlţníka pravidelne splácať svoj úver). Štatistika Federálneho Rezervného Systému USA (Fed), ktorá skúmala rast delikvencie pri hypotékach s omeškaním splátok o viac ako 90 dní, poukázala na enormný rast delikvencií hypoték sekundárneho trhu. V roku 2005 bola priemerná delikvencia pri splátkach týchto úverov okolo 5 – 6%, zatiaľ čo v roku 2007 to bolo uţ 16% a v januári 2008 aţ 21%.³⁵

Prvá veľká banka, ktorá sa dostala do problémov, bola Bear Strearns, a to v marci 2008, rovnako ako ďalšie investičné banky, ktorých obchodovanie s obligáciami boli vysoko špekulatívne a boli závislé na krátkodobom financovaňí. Vďaka fúzi zo spoločnosťou JP Morgan sa vyhla bankrotu. Zasahovať musela aj Bank of America, ktorá zachraňovala najväčšiu spoločnosť poskytujúcu hypotéky Countrywide Financal. Pod krídla štátu boli prijaté aj spoločnosťi Fannie Mae a Freddie Mac, obrovskí poskytovatelia hypoték s piatimi biliónami dolárov investovanými v pôţičkách na domy.³⁶

____________________

34 KOTLEBOVÁ J.,CHOVANCOVÁ B.: Medzinárodné finančné centrá – zmeny v globálnej finančnej architektúre, 2010, str. 332 – 333, Iura Edition, ISBN 978-8078-299-3

35 http://www.investujeme.sk/clanky/vsetko-o-krize-vznik-realitnej-krizy-v-usa-rok-2006/,MORAVČÍK M., 23.3.2010

36 CHARLES R. MORRIS.: Ztracené bilióny dolaru - Jak levné peníze a marnotratnost zrodily velkou

2.5 Celosvetová realitná bublina

Vyspelý svet do roku 2007 ( s výnimkou Japonska, Nemecka, Švajčiarska a niektorých ďalších krajín ) bol v období dlhodobého rastu reálnych cien nehnuteľností.

Ceny rástli viac ako 10 rokov. Rýchlosť rastu cien nehnuteľnosťí nebol nikdy tak dlhý a v toľkých krajinách. Ceny nehnuteľností rástli od roku 1997 vo väčšine krajín v reálnych hodnotách ( teda po očisteňí od inflácie ) rýchlejšie neţ behom predchodzích konjunktur.

Výnimkami sú však Nemecko a Japonsko kde naopak, ceny klesali. Ceny nehnuteľností v USA rástli pomalšie neţ vo Veľkej Británií ale aj tak to bola najväčšia nehnutelnostná konjunktura krajiny ( reálny rast bol viac ako 3x väčší oproti rastu v 70-tych a 80-tych rokoch minulého storočia). To znamená v absolútnom vyjadrení za 5 rokov (2000 aţ 2005) sa ceny obytných nehnuteľnosťí vo vyspelých krajinách zvýšily o viac neţ 30 000 mld. dolárov a presiahly 70 000 mld. dolárov. Rast sa rovná súhrnu HDP týchto krajín a je vyšší neţ rast cien akcií na svetových trhoch na konci 90. Rokov, který za rovnaných 5 rokov dosiahol 80 % HDP. Rast cien nehnuteľnosťí prekonal aj zhodnotenie akcií v USA na konci 20-tych rokov minulého storočia ( pred veľkou hospodárskou krízou), ktorý v prepočte predstavoval 55 % HDP. Vyzerá to skutočne, ţe ceny nehnuteľností sú vo svete najväčšou cenovou bublinou v histórií ľudstva.³⁷

2.6 Špekulatívna mánia

Nákup finančných aktív, ktorý je umoţnený rozsiahlym zadlţovaním, ktoré nie je podloţené reálnymi príjmami ale iba predpokladom ich ďalšieho rastu cien týchto aktív.

Do tejto hystérie sa dostali aj poskytovatelia hypoték a substandartných úverov. Realitný špekulanti ktorí sa začali venovať skupovaním domov za účelom ich predaja za vyššiu cenu. Vela majiteľov nehnuteľností sa pozeralo na enormný nárast hodnoty ich nehnuteľnosťí ako prirodzený a trvalý trend a vyuţilo nízke úrokové sadzby k refinancovaniu svojich domov za účelom čerpania hotovosti z hodnoty nehnuteľností.

Bol to spôsob, ako zvýšiť spotrebu navzdori stagbujúcim mzdám väčšiny zamestnancov.³⁸

____________________

37 JÍLEK J.:Akciové trhy a investování, GRADA Publishing,Praha 2009,s.559, ISBN 978-80-247-2963-3

38 MAGDOFF F., FOSTER B.J.: Velká finanční krize – příčiny a následky,s. 96-97,Grimmus 2009,ISBN 978-80-902831-1-4