Analýza menovej politiky centrálnych bánk a ich nástrojov počas finančnej krízy

(1)

Bankovní institut vysoká škola Praha

Zahraničná vysoká škola Banská Bystrica Katedra financií a finančných obchodov

Analýza menovej politiky centrálnych bánk a ich nástrojov počas finančnej krízy

Diplomová práca

Autor: Bc. Boglárka Barnoki

Odbor: Financie

Vedúci práce: Ing. Valér Demjan, PhD.

Banská Bystrica Apríl, 2010

(2)

VYHLÁSENIE

Vyhlasujem, ţe som diplomovú prácu spracovala samostatne a s pouţitím uvedenej literatúry.

Podpis autora V Dunajskej Strede, 4. apríla 2010 Bc. Boglárka Barnoki

(3)

Poďakovanie:

Týmto ďakujem vedúcemu diplomovej práce Ing. Valérovi Demjanovi, PhD.

za uţitočné rady a usmerňovanie pri písaní práce.

Bc. Boglárka Barnoki

(4)

Abstarkt

Analýza menovej politiky centrálnych bánk a ich nástrojov počas finančnej krízy Diplomová práca

Bankovní institut vysoká škola Praha Ing. Valér Demjan, PhD.

Banská Bystrica, apríl 2010 Počet strán: 69

Cieľom mojej diplomovej práce je charakteristika menovej politiky centrálnych bánk a ich nástrojov so zameraním sa na analýzu ich krokov počas finančnej krízy.

Práca pozostáva z troch kapitol. Prvé kapitoly majú teoretický charakter a predstavujú

jednotlivé centrálne banky, ich postavenie, funkcie a špecifikujú ich nástroje na implementáciu menovej politiky. Posledná kapitola má analytický charakter a rozoberá

finančnú krízu, jej vplyv na ekonomiku a kroky centrálnych bánk na tlmenie dopadov finančnej krízy.

Základné pojmy: centrálna banka, eurozóna, Eurosystém, Európsky systém centrálnych bánk, Európska centrálna banka, Federálny rezervný systém, menová politika, nástroje menovej politiky, časové oneskorenie, jednotná menová politika, transmisný mechanizmus, operatívne kritérium, sprostredkujúce kritérium, minimálne rezervy, operácie na voľnom trhu, diskontná sadzba, intervencie na devízových trhoch, automatické operácie, štatistika, TARGET, systém zúčtovania cenných papierov, nekonvenčná menová politika, kvantitatívne uvoľňovanie, úverové uvoľňovanie, finančná kríza, index devízových tlakov, menová kríza, banková kríza, kríza zahraničného dlhu, systémová kríza.

(5)

Abstarct

Analysis of central banks monetary policy and their instruments during the finacial crisis Graduation thesis

Bankovní institut vysoká škola Praha Ing. Valér Demjan, PhD.

Banská Bystrica, april 2010 Number of pages: 69

The aim of the thesis is the characterization of monetary policy, central banks and their instruments with a focus on analysis of their actions during the financial crisis.

The work consists of three chapters. The first chapters has theoretical character and represents the central banks, their status and funktions, and specifies their instruments to implement monetary policy. The last chapter has analytical charakter and discusses the financial crisis and the actions of central banks to control the impact of financial crisis.

Key words: Central Bank, Eurozone, Eurosystem, European System of Central Banks, European Central Bank, Federal Reserve System, monetary policy, monetary policy instruments, time delay, integrated monetary policy, transmission mechanism, operational criteria, mediating factor, minimal reserves, open market operations, disount rate, interventions in foreign exchange market, automated operations, statistics, Target, securities settlement system, unconventional monetary policy, quantitative easing, credit easing, financial crises, exchange market pressure, foreign exchange crises, bank crisis, external debt crisis, system crisis.

(6)

Obsah

Úvod...7

1 Centrálna banka, postavenie a funkcie...9

1.1 Centrálna banka...9

1.2 Európsky systém centrálnych bánk a Eurosystém...16

1.2.1 Európsky systém centrálnych bánk (ESCB) a Eurosystém...16

1.2.2 Európska centrálna banka (ECB)...19

1.3 Centrálna banka Spojených štátoch amerických...25

1.3.1 Federálny rezervný systém (FED)...25

2 Nástroje menovej politiky centrálnej banky...28

2.1 Menová politika...28

2.1.1 Jednotná menová politika eurozóny ...31

2.2 Nástroje menovej politiky...37

2.2.1 Nástroje menovej politiky ECB v rámci Eurosystému...40

2.2.2 Nástroje menovej politiky Fed-u...44

3 Kroky centrálnych bánk na tlmenie dopadov finančnej krízy...46

3.1 Finančná kríza...47

3.2 Kroky centrálnych bánk počas finančnej krízy...53

Záver...6

6 Použitá literatúra...68

(7)

Úvod

Diplomová práca sa zaoberá veľmi aktuálnou témou - finančnou krízou, ktorá zasahuje celý svet, tak domácnosti, spoločnosti ako aj svetovú ekonomiku. Finančná kríza, ktorá sa šíri v súčasnosti po celom svete, je od doby Veľkej hospodárskej krízy najhoršia.

Spájajú ju hlavne s hypotekárnou krízou v Spojených štátoch, ktorá ju odštartovala a odvtedy sa prejavuje vo všetkých oblastiach svetovej ekonomiky.

Hlavným cieľom mojej práce je predstavenie jednotlivých centrálnych bánk vo svetovej ekonomike, ich funkcií, a mechanizmu fungovania, charakteristika ich nástrojov na implementáciu svojej menovej politiky a definovanie finančnej krízy.

Ďalším cieľom je analýza krokov menovej politiky jednotlivých centrálnych bánk počas súčasnej finančnej krízy.

Pri písaní prvej časti práce bola pouţitá analýza, ktorá sa opiera o poznatky z odbornej literatúry a objasní nevyhnutnosť centrálnych bánk a ich nástrojov

pre menovú politiku štátu. Na tie poznatky nadväzuje druhá časť, ktorá má analytický charakter a rozoberá kroky centrálnych bánk počas finančnej krízy tak v eurozóne, ako aj vo svete.

Prvá kapitola opisuje centrálne banky jednak všeobecne a jednak konkrétne inštitúcie, ako sú napríklad Európska centrálna banka a Federálny rezervný systém.

Úlohou týchto inštitúcií je sledovanie vývoja danej ekonomiky a zasahovanie v potrebnej chvíli, aby udrţali satbilitu cenovej hladiny, menového kurzu, úrokových sadzieb, hospodárskeho rastu, plnej zamestnanosti a rovnováhu platobnej bilancie. Informácie o trhových potrebách centrálne banky získavajú prostredníctvom tzv. fundamentov - makroekonomických ukazovateľov.

Na zasahovanie do ekonomiky centrálne peňaţné inštitúcie vyuţívajú menovú

(8)

politiku cez menové nástroje, charakteristikou ktorých sa zaoberá druhá kapitola. Nakoľko sú to veľmi citlivé operácie, dôleţité je načasovanie, lebo nesprávny zásah môţe vyvolať opačný efeket. Výkon menovej politiky centrálnej banky spôsobuje buď expanziu, alebo reštrikciu peňaţnej zásoby. Tak, ako sa menia podmienky v ekonomickom prostredí, mení sa aj povaha menových nástrojov. Význam niektorých z nich rastie, iné sa pre svoju nefunkčnosť v daných ekonomických a politických podmienkach dostávajú do úzadia.

Nakoľko finančné krízy nie sú nikdy rovnaké, nie je moţné ich jasne predvídať ani sa pripraviť na ne. Znamená to vţdy veľkú výzvu pre menové a politické autority a ekonómov, lebo musia stále vymyslieť nové teórie a menové nástroje, aby vedeli

prispôsobiť trh. Súčasná kríza má celosvetový charakter, preto je dôleţitá aj spolupráca jednotlivých centrálnych bánk.

V poslednej kapitole sme sa snaţili opísať finančnú krízu a jej typy a na základe teoretických poznatkov analyzovať kroky konkrétnych centrálnych bánk počas finančnej krízy, a to Európskej centrálnej banky a Federálneho rezervného systému.

(9)

1 Centrálna banka, postavenie a funkcie

1.1 Centrálna banka

Úloha centrálnych bánk¹ je veľmi dôleţitá, lebo keby centrálna banka nemohla regulovať činnosť bánk a dohliadať na ňu, nemala by v zásade ţiadnu moţnosť regulovať mnoţstvo peňazí v obehu (či ich cenu - úrokovú mieru).

Postavenie

Na vytvorenie medzinárodného finančného centra² sú rozhodujúce "podmienky, za akých

dochádza k pohybu kapitálu (stupeň liberalizácie, moţné prekáţky formálneho či neformálneho charakteru), zemepisná poloha, prístupnosť pre subjekty operujúce v oblasti medzinárodných financií (podmienky vstupu, právne formy podnikania a pod.), výhody, ktoré je schopné ponúknuť, a stabilita ekonomického prostredia".

Hystoricky je moţné nájsť paralel³ medzi vývojom platobného systému a formovaním funkcií centrálnych bánk. S rastúcim významom bankoviek (ktoré boli vymeniteľné za zlato) v 19. storočí sa viaceré krajiny rozhodli prideliť právo emisie určitému, veľmi obmedzenému počtu bánk (alebo jednej, monopolnej banke), ktoré mali často charakter súkromných bánk. Postupné nahradzovanie bankoviek bankovými vkladmi v druhej polovici 19. storočia vyvolalo problém finančnej nestability týchto emisných bánk. Preto sa tieto súkromné emisné banky pretransformovali na štátne banky, pričom zároveň pribrali funkciu veriteľa poslednej inštancie. V 20. storočí boli konvertibilné peniaze nahradené definitívnymi peniazmi, t. j. papierovými peniazmi, ktoré uţ nie sú vymeniteľné

1 REVENDA, Z. a kol. - Peněžní ekonomie a bankovnictví, MANAGEMENT PRESS, Praha 2008, str.

389, ISBN 978-80-7261-132-4

2 HÁJNIKOVÁ, J.: Medzinárodné finančné centrá - regionálne medzinárodné peňažné centrá, Ekonóm, Bratislava 2000, str. 8

3 KOTLEBOVÁ, J., SOBEK, O.: Menová politika - stratégie, inštitúcie a nástroje, IURA Edition, Bratislava 2007, str. 116, ISBN 978-80-8078-092-0

(10)

za iné médium (predtým za zlato). Tento proces skončil zavedením flexibilných devízových kurzov v roku 1973. Začiatky novodobých centrálnych bánk sa spájajú s prvou polovicou 19. storočia. V tomto období mala vláda dôleţitú úlohu pri stanovovaní inštitucionálneho rámca pre menovú oblasť ekonomiky. Model Bank Character Act Model (BCAM) sa stal východiskovým pre viaceré krajiny. Na základe neho bola zriadená aj Bank of England (v zmysle zákona Peel Bank Act z roku 1844).

Funkcie

Základnými funkciami centrálnej banky v trhovej ekonomike, ktorými sa táto inštitúcia odlišuje od ďalších bánk, sú:⁴

- emisná funkcia,

- funkcia vrcholného subjektu menovej politiky, - funkcia regulácie bankového systému.

Okrem týchto funkcií plnia centrálne banky ešte ďalšie úlohy - vystupujú ako banky bánk a štátu, spravujú devízové rezervy štátu, a reprezentujú štát (vládu) v menovej oblasti.

Emisná funkcia

Centrálne banky emitujú hotovostné peniaze (bankovky, mince) na danom území. Funkcia je podporená emisným monopolom, ktorý je obvykle povaţovaný za prioritnú definičnú charakteristiku centrálnej banky. Ako prvá v histórii získala emisný monopol - výhradné právo k emisii hotovostných peňazí - rakúska centrálna banka v roku 1871, pôvodne len na obmedzenú dobu 25 rokov.

Anglická bank of England ako prvá získala emisný monopol na neobmedzenú dobu.

Ďalšie banky získali emisný monopol neskôr - francúzska Banque de France v roku 1848, Japonská Nippon Ginko - 1885, švédska Sveriges Riksbank - 1904, americký Federal Reserve System - 1913, talianská Banca d'Italia - 1926, atď.

(11)

Vrcholný subjekt menovej politiky

Centrálne banky sa prostredníctvom regulácie menovej báze, menových agregátov, úrokových sadzieb, resp. menového kurzu snaţia plniť stanovené ciele, medzi ktoré patrí predovšetkým podpora stability cenovej hladiny.

Zásadné rozhodnutia v menovej politike musia byť v niektorých krajinách schválené vládou či ministerstvom- najčastejšie ministerstvom financií (napr. v Japonsku). V iných krajinách sú príslušné rozhodnutia zverené výhradne centrálnej banke, napr. v USA, Švajčiarsko a Európska menová únia.

Regulácia a dohľad bankového systému

Veľmi významná úloha pripadá centrálnej banke v trhovej ekonomike pri koncipovaní a presadzovaní pravidiel činnosti bankových inšitúcií v krajine a pri kontrole dodrţiavaní

týchto pravidiel. V prvom prípade hovoríme o regulácií, v druhom o dohľade.

Za neplnenie pravidiel musia banky niesť zodpovednosť, vrátane moţnosti straty bankovej licencie a ukončenia činnosti.

Regulácia bankového systému centrálnou bankou a dohľad nad ním úzko súvisí s vykonávaním menovej politiky a niektorými ďalšími funkciami. Vo všetkých vyspelých

ekonomikách je centrálna banka hlavnou inšitúciou regulácie, samozrejme s výnimkou základnej zákonnej úpravy, o ktoré rozhodujú zákonodarné orgány.

Funkcia banky bánk

Centrálna banka vedie účty ostatným bankám v danej krajine, prjíma od nich vklady, poskytuje im úvery a vykonáva vo vzťahu k nim a vzájomne medzi nimi platobné, zúčtovacie a niektoré ďalšie operácie.

Vklady bánk v centrálnej banke sú v zásade trojaké. Jednak ide o povinné vklady v podobe tzv. povinných minimálnych rezerv, ďalej o prostriedky vloţené za účelom

umoţniť platobné a zúčtovacie operácie vykonávané centrálnou bankou a nakoniec o ďalšie "dobrovoľné" vklady, resp. rezervy. Okrem týchto vkladov ďalej banky majú hotovostné rezervy vo vlastných pokladňách.

Poskytované úvery môţu mať dve podoby z hľadiska dopytu. Buď je úroková sadzba

(12)

z nich (najčastejšie v podobe diskontnej sadzby) natoľko nízka, ţe pre banku predstavuje lacný zdroj, lebo banky majú problémy so zabezpečením likvidity a úver od centrálnej banky pre nich predstavuje v podstate poslednú moţnosť získať chýbajúce zdroje.

V prvom prípade nízka úroková sadzba v zásade signalizuje ochotu centrálnej banky lacno poţičať bankám, zvýšiť tak ich rezervy a tým podporiť rast mnoţstva peňazí v ekonomike - banky môţu zlacniť svoje úvery, čo môţe povzbudziť dopyt po úveroch zo strany nebankových subjektov. V druhom prípade vystupuje centrálna banka ako veriteľ poslednej inštancie (lender-of-last-resort).

Platobné a zúčtovacie operácie v bankovom systéme môţu okrem centrálnej banky vykonávať aj iné banky.

Medzi ďalšie operácie patria predovšetkým operácie s cennými papiermi medzi centrálnou bankou a ostatnými bankami. Centrálna banka od bánk nakupuje alebo bankám predáva prvotriedné dlhové cenné papiere krátkodobého charakteru, najmä štátne pokladničné poukáţky a vlastné poukáţky. Tieto operácie súvisia s menovou politikou a s doplňovaním likvidity bánk.

Funkcia banky štátu

V histórii centrálneho bankovníctva⁵ bola významnou funkciou banky štátu. Zaloţenie Bank of England v roku 1694 a Banque de France v roku 1800 je jasným deklarovaním zvýšenej finančnej potreby vlády počas medzivojnového obdobia. Plnenie tejto funkcie však nesúviselo len s financovaním vládneho deficitu, s ktorým je v súčasnosti spájaná.

Makroekonomické funkcie centrálnych bánk boli značne obmedzené v období medzinárodného zlatého štandardu (1876 - 1914). Menová politika sa v tom období orientovala len na zabezpečovanie rovnováhy medzi zásobou zlata a monetárnou bázou, keďţe v tom čase obiehali peniaze vymeniteľné za zlato.

(13)

Centrálna banka⁶ vedie účty a vykonáva niektoré operácie pre vládu, centrálne orgány, orgány miestnej moci a správy a niektoré podniky verejného sektora. V niektorých krajinách, kde táto banka nie je ako vrcholný subjekt menovej politiky celá samostatnená, táto funkcia môţe znamenať i určitú povinnosť banky realizovať zámery vlády v menovej oblasti.

Medzi operácie, ktoré vykonáva centrálna banka pre vládu, patrí správa štátneho dlhu - činnosti spojené s poskytovaním a splácaním úveru štátu (vláde, resp. verejnému sektoru), platbou úrokov, emisiou pokladničných poukáţok a dlhopisov a pod. V niektorých krajinách sú správou štátneho dlhu poverené iné inštitúcie.

Poskytnutie úveru štátu je vo vyspelých trhových ekonomikách podmienené emisiou štátnych cenných papierov a ich umiestnenie na peňaţnom a kapitálovom trhu. Úverovanie štátu priamym odkupom štátnych cenných papierov centrálnou bankou je zo zákona uţ v podstate zakázané. Dôvody sú jasné:

a) štát je vo svojich výdavkoch limitovaný jednak príjmami a jednak objemom úveru, ktorý môţe v podobe cenných papierov umiestniť na trhu. Nadmerné množstvá štátnych cenných papierov by trh buď vôbec neakceptoval, alebo len za veľmi nízku a pre štát nevýhodnú cenu.

b) štátne cenné papiere predstavujú úver poskytnutý štátu, kedy na strane veriteľa vystupujú zatiaľ len trhové subjekty, predovšetkým banky. To je nesmierne významné z hľadiska vplyvu na menovú stabilitu. V tomto prípade väčšinou nedochádza k zmene mnoţstva peňazí v obehu, ale len k presunu uţ emitovaných peňaţných prostriedkov od veriteľov v prospech štátu.

Taktieţ nulový dopad by na mnoţstvo peňazí v obehu mali nákupy štátnych cenných papierov domácnosťami alebo podnikateľským sektorom.

Celý proces však môţe pokračovať vstupom centrálnej banky na trh v pozícii nakupujúceho. Centrálna banka môţe nakupovať štátne cenné papiere od ďalších bánk a niekedy aj od veľkých firiem. Nikdy ale priamo od štátu, ale sprostredkovane cez trh.

V okamihu, keď centrálna banka začne nakupovať od bánk štátne cenné papiere, dochádza

307, ISBN 978-80-7261-132-4

(14)

k rastu množstva peňazí v podobe rezerv bánk a tak aj menovej báze. Hovoríme o monetizácií štátneho dlhu.

Nákupy štátnych cenných papierov trhom, resp. bankami či centrálnou bankou majú taktieţ dopady na rast úrokových sadzieb z týchto cenných papierov s ďalšími dôsledkami pre vývoj mnoţstva peňazí v ekonomike.

Okrem správy štátneho dlhu môţeme do funkcie centrálnej banky ako banky štátu zaradiť vedenie účtov, inkasa a úhrady a ďalšie operácie súvisiace s beţným hospodárením štátneho rozpočtu v danom rozpočtovom období.

Funkcia správy devízových rezerv

Centrálna banka zhromaţďuje devízové rezervy štátu a operuje s nimi na devízovom trhu.

Tieto operácie majú štyri základné motívy:

- zabezpečiť devízovú likviditu krajine - zabezpečiť poţadovanú výšku a menovú štruktúru devízových rezerv s ohľadom na očakávané platby do zahraničia,

- udržiavať hodnotu devízových rezerv - vzhľadom na pohyb menových kurzov je nutné vykonať operácie proti poklesu hodnoty devízových rezerv,

- získavať výnosy z devízových rezerv - devízové prostriedky, ktoré centrálne banky bezprostredne nepotrebujú, sú investované do prvotriednych zahraničných cenných papierov či vloţené na účty v zahraničných bankách,

- ovplyvňovať úroveň a vývoj menového kurzu domácej meny k zahraničným menám - ide o operácie v podobe kurzových intervencií. Tieto operácie úzko súvisia so systémom menového kurzu domácej meny - u voľne pohyblivých kurzov sú intervencie nepovinné, u tzv. fixných kurzov je nutné intervenovať vţdy, keď menový kurz smeruje mimo určenej hodnoty. V niektorých krajinách (USA) môţe okrem centrálnej banky kurzovo intervenovať priamo štát.

Funkcia reprezentanta štátu v menovej oblasti

Centrálna banka vystupuje voči domácej verejnosti a zahraničia ako reprezentant vo všetkých otázkach týkajúce sa menovej politiky. Vo vnútri ekonomiky spočíva

(15)

vývoji, jeho hlavných problémoch a spôsoboch riešení.

Banka by mala neustále vysvetlovať svoje prístupy a presvedčovať o ich správnosti a nutnosti, vykonať "otvorenú" (transparentnú) menovú politiku, systematicky budovať a upevňovať svoje dôveryhodnosti u verejnosti. Opačná politika, vykonaná "za zavretými dverami", môţe byť menej úspešná. Na mieru otvorenosti, ktorá je v krajinách rôzna, neexistujú zhodné názory.

Centrálna banka je hovorcom štátu (vlády) v menových otázkach voči zahraničiu a reprezentuje krajinu na zasadnutiach Medzinárodného menového fondu, Svetovej banky,

Banky pre medzinárodné platby a pod.

Za hlavné funkcie novodobých centrálnych bánk vo svete sa štandardne povaţujú:⁷

 emisia bankoviek a mincí do národného peňaţného obehu,

 tvorba a riadenie menovej politiky,

 zabezpečovanie stability menového kurzu domácej meny,

 koordinácia a dohľad nad platobným systémom,

 banka štátu - agent vlády v menových otázkach (správa štátneho dlhu, pokladničné plnenie štátneho rozpočtu),

 banka bánk (veriteľ poslednej inštancie) - stanovuje podmienky na podnikanie bánk a kontroluje ich dodrţiavanie, vykonáva dohľad a dozor nad bankami, zabezpečuje stabilitu finančného sektora,

 reprezentácia krajiny v konaní pred medzinárodnými finančnými inštitúciami.

(16)

1.2 Európsky systém centrálnych bánk a Európska centrálna banka

1.2.1 Európsky systém centrálnych bánk (ESCB) a Eurosystém

V rámci eurozóny⁸ má kľúčové postavenie Eurosystém, ktorý tvoria Európska centrálna banka a národné centrálne banky tých členských štátov EÚ, ktoré prijali euro za svoju jednotnú menu. Vzhľadom na skutočnosť, ţe nie všetky štáty EÚ sú súčasťou eurozóny, dočasne sa vyuţíva na označenie vrcholných subjektov v menovej politike aj Európsky systém centrálnych bánk. Po vstupe všetkých členských štátov do eurozóny budú pojmy Eurosystém a Európsky systém centrálnych bánk synonymá.

Obrázok č.1: Európsky systém centrálnych bánk

Európsky systém centrálnych bánk

E u r ó p s k y s y s t é m c e n t r á l n y c h

E u r o s y s t é m - E u r o z ó n a

Európska centrálna banka (ECB) Centrálne banky krajín EÚ, ktoré prijali euro

Nationale Bank van Belgie Deutsche Bundesbank

Bank of Greece Banco de Espaňa

Banque de France Suomen Pankii - Finlands Bank

Banca d'Italia Banque de centrale du Luxembourg

De Nederlandische Bank Oesterreichische Nationalbank

Banco de Portugal Banka Slovenije

Central Bank of Cyprus Central Bank of Malta

Národná banka Slovenska Central Bank and Financial Services Authority of Ireland

Centrálne banky krajín EÚ, ktoré neprijali euro

Bank of England Danmarks Nationalbank

(17)

b á n k

Česká národní banka Eesti Pank

Latvijas Banka Lietuvos Bankas

Magyar Nemzeti Bank Narodowy Bank Polzky

Bulgarska Narodna Banka Banca Nationale a Romanei Sveriges Ritsbank

Zdroj: Autor, spracované podľa www.nbs.sk

Európsky systém centrálnych bánk⁹ je tvorený Európskou centrálnou bankou (ECB), 16 národnými centrálnymi bankami (NCB) štátov eurozóny a 11 NCB tých členských štátov, ktoré ešte nezaviedli euro (Dánsko, Švédsko, Veľká Británia, Česká Republika, Estónsko, Lotyšsko, Litva, Maďarsko, Poľsko, Bulharsko a Rumunsko).

Právnym základom ESCB a ECB je Zmluva o zaloţení Európskeho spoločenstva (Zmluva), ktorej prílohu tvorí Štatút Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky (Štatút).

Európska centrálna banka v rámci¹⁰ Eurosystému/Európskeho systému centrálnych bánk vystupuje ako hlavný stratég.

V rámci eurozóny sú národné centrálne banky vykonávateľmi jednotnej menovej politiky, ktorý formuje Európska centrálna banka. Za výsledky jednotnej menovej politiky však zodpovedá Eurosystém ako celok, nie jeho súčasti.

Funkcie Eurosystému

1. uskutočňuje menovú politiku, ktorá bola prijatá Radou guvernérov ECB, 2. uskutočňuje devízové operácie,

3. drţí a spravuje oficiálne devízové rezervy štátov eurozóny, 4. podporuje plynulé fungovanie platobných systémov v eurozóne,

5. poskytuje konzultácie zákonodarným orgánom v oblasti finančného dohľadu a 6. vypracúva menovú a bankovú štatistiku.

9 www.nbs.sk/sk/euro/eurosystem

10 KOTLEBOVÁ, J., CHOVANCOVÁ, B.: Medzinárodné finančné centrá - zmeny v globálnej finančnej architektúre, IURA Edition, Bratislava 2010, str. 151, ISBN 978-80-8078-299-3

(18)

Hlavným cieľom Eurosystému¹¹ je udrţiavať v eurozóne cenovú stabilitu a chrániť tak kúpnu silu eura. Zabezpečenie cenovej stability je najdôleţitejsím príspevkom, ktorým môţe menová politika napomáhať pri vytváraní priaznivého ekonomického prostredia a zabezpečovaní vysokej úrovne zamestnanosti. V rámci jednotnej menovej politiky oznámila ECB presnú definíciu svojho hlavného cieľa. Cenová stabilita bola definovaná ako medziročné zvýšenie spotrebiteľských cien menšie ako dve percentá, pričom cieľom je udrţať cenovú stabilitu zo strednodobého hľadiska.

Zo Štatútu vyplýva, ţe národné centrálne banky ako integrálna súčasť ESCB konajú v súlade s usmerneniami a pokynmi rozhodovacích orgánov ECB. Ich pôsobnosť je však obmedzená v štátoch, ktoré ešte neprijali euro. Tento stav je vnímaný ako prechodný, t. j. jednotlivým štátom, ktoré neprijali euro, bola podľa Štatútu (čl. 43.2.) udelená derogácia a právomoci v oblasti menovej politiky sú v nich naďalej upravené vnútroštátnym právom.

Vstupom Slovenskej republiky do EÚ dňa 1. mája 2004 sa NBS stala súčasťou Európskeho systému centrálnych bánk. Od 1. januára 2009 je guvernér NBS plnoprávnym členom Rady guvernérov ECB a NBS je integrálnou súčasťou Eurosystému.

Obrázok č.2: Eurosystém

(19)

Zdroj: www.ecb.int

1.2.2 Európska centrálna banka (ECB)

ECB bola zaloţená 1. júna 1998 a nahradila Európsky menový inštitút. Jej sídlo je

vo Frankfurte nad Mohanom v Nemecku. Dňa 1. januára 1999 ECB prevzala od 11 národnych centrálnych bánk (okrem britskej, švédskej, dánskej a gréckej)

zodpovednosť za menovú politiku a začala vytvárať jednotnú menovú politiku. Vzájomné kurzy štátov, zúčastňujúcich sa projektu menovej únie, boli zafixované v pevnom pomere ku spoločnej mene - euru.

ECB¹² je centrom Hospodárskej a menovej únie, zodpovedá za stabilitu európskej meny euro. Hlavným cieľom ECB je dosiahnuť stabilitu cien.

12 REICHBAUER, O.: Európska únia pre každého, EUROLITERA, Bratislava 2004, str. 58, ISBN 80-968520-8-6

(20)

Orgány ECB a ich hlavné úlohy

Eurosystém¹³ a ESCB riadia orgány ECB s rozhodovacou právomocou, ktorými sú

Výkonná rada a Rada guvernérov. Navyše bol zriadený tretí, prechodný orgán s rozhodovacou právomocou, ktorým je Generálna rada. Jej zriadenie a pôsobenie súvisí

s existenciou členských štátov EÚ, ktoré ešte nezaviedli euro. Prezidentom ECB je Jean-Claude Trichet.

-Výkonná rada (Executive Board)

Zahŕňa prezidenta a viceprezidenta ECB a ďalších štyroch členov. Dĺţka funkčného obdobia členov Výkonnej rady je osem rokov bez moţnosti znovuzvolenia. Výkonná rada je zodpovedná za denné riadenie ECB, najmä za:

-prípravu stretnutí Rady guvernérov,

-implementáciu menovej politiky v eurozóne a vydávanie pokynov pre NCB v eurozóne, -riadenie chodu NCB,

-vykonávanie právomocí delegovaných Radou guvernérov.

Výkonná rada zasadá aspoň raz týţdenne, aby prijala rozhodnutia týkajúce sa implementácie menovej politiky, prípravy zasadnutí Rady guvernérov a interných záleţitostí ECB.

-Rada Guvernérov (Governing Council)

Je najvyšším rozhodovacím orgánom ECB, ktorý tvoria všetci členovia Výkonnej rady a guvernéry NCB členských štátov, ktoré zaviedli euro.

Rada guvernérov zodpovedá najmä za:

-schvaľovanie nariadení a prijímanie rozhodnutí potrebných na zabezpečenie plnenie úloh zverených Eurosystému,

-formuláciu menovej politiky eurozóny vrátane prípadných rozhodnutí týkajúcich sa prechodných menových cieľov, kľúčových úrokových sadzieb a zabezpečenia rezerv v Eurosystéme, ako aj vytváranie potrebných nariadení na ich implementáciu.

(21)

-Generálna rada (General Council)

Pozostáva z prezidenta a viceprezidenta ECB, ako aj guvernérov NCB všetkých členských štátov EÚ. Ďalší členovia Výkonnej rady sa môţu zúčastňovať zasadnutí Generálnej rady bez hlasovacieho práva. Rada plní najmä úlohy súvisiace so zavedením eura vo všetkých členských štátoch, ako aj niektoré funkcie v rámci činností ESCB, napríklad poradné funkcie, zhromaţďovanie štatistických informácií, podávanie správ ECB, a pod. Generálna rada zasadá pravidelne štyrikrát do roka.

Nezávislosť Európskej centrálnej banky

Z hľadiska rozdelenia právomoci¹⁴ medzi centrálnou bankou, štátom a orgánmi EÚ, Európska únia predpisuje Európskej centrálnej banke, ako aj ostatným centrálnym bankám vysoký stupeň nezávislosti.

Táto nezávislosť sa chápe v štyroch úrovniach. Ide teda o inštitucionálnu, funkčnú, finančnú a personálnu nezávislosť.

Obrázok č.3: Štyri úrovne nezávislosti ECB

Nezávislosť Európskej centrálnej banky

inštitucionálna personálna funkčná finančná

členovia orgánov centrálnej banky, ktorí vykonávajú rozhodnutia, nesmú ţiadať, alebo prijímať inštrukcie od orgánov mimo centrálnej banky, napr.:

od členov vlád

členovia centrálnej banky musia byť menovaní na pevné obdobie (min. 5 rokov), nesmú vykonávať ţiadne iné funkcie, aby nedošlo ku konflikte záujmov

primárnym cieľom centrálnej banky musí byť zabezpečenie cenovej stability

centrálna banka hospodári samostatne s finančnými

prostriedkami, ktoré pouţije na úlohy vyplývajúce z hlavného cieľa

Zdroj: Autor, spracované podľa KOTLEBOVÁ, J.: Medzinárodné finančné centrá, IURA Edition, Bratislava 2006, str. 172, ISBN 80-8078-109-5

14 KOTLEBOVÁ, J., CHOVANCOVÁ, B.: Medzinárodné finančné centrá - zmeny v globálnej finančnej architektúre, IURA Edition, Bratislava 2010, str. 151, ISBN 978-80-8078-299-3

(22)

Základný kapitál

Základný kapitál¹⁵ ECB je 5,76 miliardy eur. Má podobu akcií, ktorých upisovateľmi a drţiteľmi môţu byť výlučne centrálne banky členských štátov Európskej únie. Tieto podiely sa nedajú prevádzať, zaboklovať ani dať do zástavy.

Boli stanovené na základe podielu hrubého domáceho produktu a podielu počtu obyvateľov v Európskej únii. Podobným mechanizmom boli vytvorené devízové rezervy Európskej centrálnej banky, ktoré dosahujú výšku 55 miliárd eur a podľa rovnakých podielov sa rozdeľujú výnosy z emisie peňazí - tzv. seignorage. Na zisku alebo strate Európskej centrálnej banky sa podieľajú národné centrálne banky podľa svojich podielov na kapitáli Európskej centrálnej banky. Štáty, ktoré sa nezúčastňujú tretej fázy hospodárskej a menovej únie splatili iba 5% svojich podielov. Podľa posledného rozdelenia z roku 2008 sa NBS podieľa na základnom kapitále ECB 0,6934%.

Tabuľka č.1: Základný kapitál ECB

Národná centrálna

banka

Podiel na základnom kapitáli

Podiel NCB

k 22. 4. 2004 Podiel NCB

k 1. 1. 2007 Podiel NCB

k 1. 1. 2008 Podiel NCB k 1. 1. 2009

% % % %

BN de Belgique 2,5502 2,4708 2,4708 2,4256

Deutsche Bundesbank 21,1364 20,5211 20,5211 18,9373

Bank of Greece 1,8974 1,8168 1,8168 1,9649

Banco de Espaňa 7,7758 7,5498 7,5498 8,3040

Banque de France 14,8712 14,3875 14,3875 14,2212

CB/FSA of Ireland 0,9219 0,8885 0,8885 1,1107

Banca d'Italia 13,0516 12,5297 12,5297 12,4966

BC du Luxembourg 0,1568 0,1575 0,1575 0,1747

(23)

De Nederlandische Bank 3,9955 3,8937 3,8937 3,9882

Oesterreichische NB 2,0800 2,0159 2,0159 1,9417

Banco de Portugal 1,7653 1,7137 1,7137 1,7504

Suomen Pankki 1,2887 1,2448 1,2448 1,2539

Banka Slovenije 0,3345 0,3194 0,3194 0,3288

CB of Cyprus 0,1300 0,1249 0,1249 0,1369

CB of Malta 0,0647 0,0622 0,0622 0,0632

NBS 0,7147 0,6765 0,6765 0,6934

BoE 14,3822 13,9337 13,9337 14,5172

Sveriges Riksbank 2,4133 2,3313 2,3313 2,2582

Danmarks NB 1,5663 1,5138 1,5138 1,4835

ČNB 1,4584 1,3880 1,3880 1,4472

Eesti Pank 0,1784 0,1703 0,1703 0,1790

Latvijas Banka 0,2978 0,2813 0,2813 0,2837

Lietuvos bankas 0,4425 0,4178 0,4178 0,4256

Magyar NB 1,3884 1,3141 1,3141 1,3856

NB Polski 5,1380 4,8748 4,8748 4,8954

BN a Romaniei - 2,5188 2,5188 2,4645

Bulgarian NB - 0,8833 0,8833 0,8686

Spolu EMU 71,4908 69,5092 69,6963 69,7915

Nečlenovia EMU 28,5092 30,4908 30,3037 30,2085

SPOLU 100 100 100 100

Zdroj: Autor, spracované podľa www.ecb.int

Tabuľka č.2: Kľúč na vydávanie eurobankoviek a euromincí od 1. januára 2009 Centrálna banka Emisia eurobankoviek v % Emisia euromincí v mil. EUR

Európska centrálna banka 8,000 -

Banque Nattionale de Belgique 3,1975 105,4

Deutsches Bundesbank 24,9630 632,0

CB and FSA of Ireland 1,4640 65,5

Bank of Greece 2,5900 85,7

Bance de Espaňa 10,9465 390,0

Banque de France 18,7465 252,5

Banca d'Italia 16,4730 234,3

Central Bank of Cyprus 0,1805 22,5

BC de Luxembourg 0,2305 42,0

CB of Malta 0,0835 15,4

De Nederlandische Bank 5,2575 68,5

Oesterreichische National Bank 2,5595 216,0

(24)

Banco de Portugal 2,3075 50,0

Banka Slovenije 0,4335 27,0

Národná Banka Slovenska 0,9140 131,0

Suomen Pankii 1,6530 60,0

Spolu 100,0000 2397,8

Zdroj: Autor, spracované podľa www.ecb.int

Postavenie Európskej centrálnej banky v Európskej únii

Európska centrálna banka¹⁶ je špecifickou menovou autoritou v špecifickej oblasti.

Špecifickosť oblasti, pre ktorú slúţi táto inštitúcia ako ústredný orgán menovej poltiky, je daný tým, ţe ide o ekonomické zoskupenie krajín, ktoré z medzinárodného hľadiska vystupujú ako samostatné, zvrchované štáty. Ich ekonomická spolupráca však vyústila do vytvorenia zóny, v rámci ktorej sa realizujú princípy jednotnej menovej politiky a v ktorej je jedinou zákonnou menou euro. Táto oblasť bola pomenovaná ako eurozóna,

resp. Hospodárska a menová únia v Európe. Jej špecifikosť je daná aj kvalitatívnou stránkou. Tvoria ju ekonomiky, ktoré sa trvale usilujú o udrţanie kvantitatívnych (stabilitu zaručujúcich) makroekonomických kritérií, tzv. maastrichtských kritérií.

Ide o kritérium cenovej stability, kritérium dlhodobo udrţateľného stavu verejných financií, kritérium dodrţiavania normálneho rozpätia, stanoveného mechanizmom menových kurzov ERM a stálosť konvergencie dosiahnutej členským štátom, ktorá sa odráţa v dlhodobých úrovniach úrokovej miery.

Spolupráca NBS a ECB

Uţšia spolupráca Národnej banky Slovenska¹⁷ s Európskou centrálnou bankou sa začala v roku 2002. Prezident ECB v septembri 2002 oznámil guvernérovi NBS, ţe Generálna rada ECB (GR) rozhodla o jeho prizvaní na pravidelné zasadnutia GR v úlohe pozorovateľa od júna 2003 po podpísaní Prístupovej zmluvy k Európskej únií.

(25)

Po vstupe do Európskej únie 1. mája 2004 sa guvernéri centrálnych bánk desiatich nových členských štátov vrátane Národnej banky Slovenska stali členmi Generálnej rady ECB a do kaţdého výboru ESCB boli z NBS nominovaní dvaja členovia.

Plnenie konkrétnych úloh ESCB je zabezpečované najmä prostredníctvom výborov Eurosystému/ESCB. V rámci nich pracujú pracovné skupiny. Zástupcovia za NBS sa aktívne zúčastňujú na práci uvedených výborov a pracovných skupín. NBS to umoţňuje prispievať k príprave podkladov pre rozhodnutia ECB, spolupracovať pritom s expertmi z ostatných NCB, získavať a vymieňať si skúsenosti a znalosti.

Spolupráca NBS s ECB sa dostala na novú úroveň rozhodnutím Rady EÚ z 8. júla 2008 o zavedení eura v Slovenskej republike od 1. januára 2009. Guvernérovi NBS bol od 238. rokovania Rady guvernérov, ktoré sa konalo 17. júla 2008, udelený status pozorovateľa. Od 1. januára 2009 je guvernér NBS plnoprávnym členom Rady guvernérov ECB. NBS sa tak podieľa na rozhodovaní o menovej politike eurozóny, ako aj na iných úlohách, ktoré vyplývajú zo Štatútu.

1.3 Centrálna banka Spojených štátoch amerických

1.3.1 Federálny rezervný systém (FED)

Federálny rezervný systém¹⁸ je centrálnym bankovým systémom Spojených štátov.

Pozostáva z Rady guvernérov, FOMC (Federal Open Market Committee), 12 federálnych rezervných bánk, niekoľkých súkromných členských bánk a rôznych poradenských orgánov.

Členovia Rady guvernérov sú vybraní prezidentom a schválení senátom na 14-ročné

18 CI Komodity, a.s.: Federálny rezervný systém (FED) a FOMC, dostupné z www.cikomodity.com

(26)

obdobie. Prezident určí a senát schváli jedného prezidenta a jedného viceprezidenta sedemčlennej rady na 4-ročné obdobie. Federálny rezervný systém má 12 hlavných bánk (v 12 okresoch) s 25 pobočkami, pričom kaţdá hlavná banka má svoje 9-členné predstavenstvo. Členovia predstavenstva sú volení z bankovej komunity, volia si svojho prezidenta na 5 rokov, ktorého musí schváliť Rada guvernérov.

Hlavnou zodpovednosťou Rady guvernérov je formulácia monetárnej politiky. Sedem členov Rady guvernérov predstavuje väčšinu FOMC, ktorá robí kľúčové rozhodnutia

ohľadom monetárnej politiky. Ostatní 5 členovia komisie sú prezidenti vybraní z 12 rezervných bánk, pričom na jednom poste je vţdy prezident federálnej rezervnej

banky v New Yorku. Ostatní menia posty na 1 ročnej báze. Podľa tradície si FOMC zvolí prezidenta Rady guvernérov svojím prezidentom a prezidenta New Yorkskej rezervnej banky svojím viceprezidentom. Rada guvernérov určuje výšku rezerv a úrokových sadzieb a FOMC robí rôzne operácie na trhoch. Rada sa stretáva niekoľkokrát do týţdňa.

Rada guvernérov: Ben. S. Bernanke, Donald L. Kohn, Kevin M. Warsh, Elizabeth A.

Duke, Daniel K. Tarullo.¹⁹ Momentálne má Rada guvernérov iba 5 zvolených členov.

Súčasným prezidentom Rady guvernérov je Ben Bernanke, viceprezidentom je Donald L.

Kohn.²⁰

Členovia FOMC:²¹

Ben. S. Bernanke - Rada guvernérov (prezident FOMC a Rady guvernérov)

William C. Dudley - viceprezident New Yorského dištriktu (viceprezident FOMC) James Bullard - St. Louis

Elizabeth A. Duke - Rada guvernérov Thomas M. Hoenig - Kansas City Donald L. Kohn - Rada guvernérov Sandra Pianalto - Cleveland

Eric S. Rosengren - Boston

Daniel K. Tarullo - Rada guvernérov Kevin M. Warsh - Rada guvernérov

(27)

Náhradníci:

Charles L. Evans - Chicago Richard W. Fisher - Dallas

Narayana Kocherlakota - Minneapolis Charles I. Plosser -Philadelphia

Christine M. Cumming - prvá viceprezidentka New Yorkského dištriktu

Obrázok č.4: Rotácia Federálnych rezervných bánk vo FOMC

Členovia

2010 2011 2012

New York New York New York

Cleveland Chicago Cleveland

St. Louis Dallas Atlanta

Kansas City Minneapolis San Francisco

Náhradníci

2010 2011 2012

New York New York New York

Chicago Cleveland Chicago

Philadelphia Richmond Boston

Minneapolis San Francisco Kansas City

Zdroj: Autor, spracované podľa www.federalreserve.gov

Obrázok č.5: Lokálne dištrikty FEDu

(28)

Zdr oj:

ww w.ci kom odit y.co m

Ofic iáln e cieľ

e jednotlivých centrálnych bánk:²²

 FED: 1. stabilný ekonomický rast, 2. stabilná nezamestnanosť, 3. stabilná cenová hladina

 ECB: 1. cenová stanilita do 2 %

2 Nástroje menovej politiky centrálnej banky

2.1 Menová politika

(29)

Jednou z hlavných funkcií centrálnej banky²³ v trhovej ekonomike je funkcia vrcholného subjektu menovej politiky. Banka sa prostredníctvom regulácie menovej bázy, menových agregátov, úrokových sadzieb a niekedy aj menového kurzu snaţí plniť zákonom stanovené ciele, medzi ktoré patrí predovšetkým podpora stability cenovej hladiny.

Ciele menovej politiky

Menová politikaje činnosť, prostredníctvom ktorej sa menová autorita danej krajiny snaţí splniť svoje ciele v oblasti peňaţného obehu. Ciele menovej politiky môţu byť definované rôzne, podľa podmienok, v akých sa ekonomika danej krajiny nachádza, t. j. ktoré problémy treba prioritne riešiť. Cieľmi menovej politiky v histórii centrálnych bánk boli stabilita výmenného kurzu, hospodársky rast, zamestnanosť, rovnováha platobnej bilancie, stabilita peňaţnej zásoby, cenová stabilita. Nie všetky ciele menovej politiky sú však kompatibilné, preto, ak si centrálna banka stanovuje vo svojej menovej politike viacero cieľov, je potrebné, aby sa navzájom nevylučovali. Pre selekciu cieľov menovej politiky existujú tri kritériá výberu:²⁴

1. merateľnosť cieľa, 2. dosiahnuteľnosť cieľa,

3. príbuznosť cieľa s vyššie postavenými cieľmi (cieľmi na vyššej úrovni).

Aby bola dosianutá merateľnosť cieľa, musia byť k dispozícii presné a spoľahlivé údaje, čo je čiastočne pri súčasnom raste finančných inovácií a pri dlhodobých prognózach problém. Z hľadiska dosiahnuteľnosti cieľa musí byť centrálna banka schopná splniť tento cieľ (konečný cieľ), preto ho musí stanovovať ako určitú "skúšku". Nedosiahnuteľné cieľe nie sú veľmi praktickými cieľmi. Je dôleţité, aby celkový proces menového riadenia dosiahol úspech, nielen splnenie sprostredkujúceho cieľa.

327, ISBN 978-80-7261-132-4

(30)

Príbuznosť cieľa²⁵ s vyššie postavenými cieľmi, tzv. kauzalita, znamená, ţe výber medzi pouţitím úrokových sadzieb alebo menového agregátu ako sprostredkujúceho cieľa (medzicieľa) závisí vo veľkej miere od vzťahu týchto premenných ku konečnému cieľu menovej politiky a od zdroja nestability v ekonomike.

Druhy menovej politiky

Centrálna banka má v ekonomike monopolné postavenie pri emisii hotovostných peňazí.

Z tohto dôvodu má logicky aj povinnosť kontrolovať mnoţstvo obeţiva. Výkon menovej politiky centrálnej banky spôsobuje buď expanziu, alebo reštrikciu peňaţnej zásoby.

Pri regulácii ponuky peňazí²⁶ centrálna banka môţe v zásade uskutočňovať dva typy monetárnej politiky:

-expanzívnu, čo znamená zvyšovanie ponuky peňazí a -reštriktívnu, čo znamená zniţovanie ponuky peňazí.

Expanzívna menová politika

Exapanzívna menová politika sa presadzuje prostredníctvom nákupov štátnych obligácií na voľnom trhu, zniţovaním miery povinných minimálnych rezerv, zniţovaním diskontnej

sadzby. Dopyt po peniazoch sa nemení a ponuka peňazí sa zvyšuje v dôsledku expanzívnej politiky centrálnej banky. V dôsledku tejto politiky sa zníţia

úrokové sadzby a vzrastie mnoţstvo peňazí v obehu.

Reštriktívna menová politika

Reštriktívna menová politika znamená opačné opatrenia. Dopyt po peniazoch sa nemení.

Centrálna banka svojou reštriktívnou politikou zníţi ponuku peňazí.

25 KOTLEBOVÁ, J., SOBEK, O.: Menová politika - stratégie, inštitúcie a nástroje, IURA Edition,

(31)

Rozdiel medzi týmito typmi menovej politiky²⁷ nie je len v absolútnej výške peňaţnej zásoby, t.j. za expanzívnu menovú politiku sa nepovaţuje len vplyv menových nástrojov na rast peňaţnej zásoby, ale berú sa do úvahy aj časové rady a informácie týkajúce sa reálnej ekonomiky, ako je stav HDP, rýchlosť obehu peňazí, ako aj miera inflácie. Tie

môţu modifikovať na prvý pohľad javiaci sa rast peňaţnej zásoby, teda dochádza k súčasným pohybom tak na strane ponuky, ako aj na strane dopytu. Napríklad, ak HDP

rastie rýchlejšie ako peňaţná zásoba, nemoţno hovoriť o expanzívnej menovej politike.

Expanzívnou menovou politikou sa rozumie snaha centrálnej banky prostredníctvom menových nástrojov zvýšiť peňaţnú zásobu. Naopak, reštriktívnou menovou politikou sa chápe úsilie menovej autority zníţiť peňaţnú zásobu.

Akýkoľvek zásah do úrokových sadzieb²⁸ je veľmi citlivou operáciou, ktorá môţe v prípade nesprávneho načasovania výraznejšie tlmiť hospodársky rast, výrobu a tvorbu

pracovných miest. Ţelaným účinkom bude pokles spotreby, v prípade navršovania sadzieb (reštrikcia) a naopak v prípade zniţovania sadzieb (expanzia), kedy zvýšená spotrebiteľská nálada naštartuje rýchlejšie tempo rastu cenovej hladiny. O tomto kroku rozhoduje hlasovanie rady centrálnej banky zväčša zloţených z 11 členov, medzi ktorých patrí guvernér, a dvaja viceguvernéri.

Časové oneskorenia

Menová politika je v praxi spojená s časovými oneskoreniami, tzv. time lags. Tie sťaţujú centrálnej banke operatívne zásahy do peňaţného obehu, resp. spomaľujú účinky menovej politiky. Ide o štyri druhy časových oneskorení:²⁹

1. časové oneskorenie poznania problému v peňaţnom obehu (recognition lag), 2. časové oneskorenie poznania problému a prijatia rozhodnutia o jeho riešení (decision lag),

27 KOTLEBOVÁ J., SOBEK, O.: Menová politika - stratégie, inštitúcie a nástroje, IURA Edition, Bratislava 2007, str. 88, ISBN 978-80-8078-092-0

28 www.cikomodity.com/index.php?action=vzdelavanie-centralna-banka-jej-uloha

(32)

3. časové oneskorenie prijatia akcie a jej skutočnej realizácie (intermediate lag), 4. časové oneskorenie efektu menového nástroja od rozhodnutia o jeho realizácii (effekt lag).

Včasné rozpoznanie príčin a trvania časových oneskorení umoţňuje ich skracovanie, a tým zvyšovanie efektívnosti menovej politiky. S pouţitím transmisných mechanizmov menovej politiky je spojená neistota o vhodnosti zvoleného mechanizmu a existencia časových oneskorení. Napríklad Peter Bofinger v publikácii Monetary Policy - goals, institutions, strategies and instruments tvrdí, ţe:³⁰

 "ak menové autority realizujú reštriktívnu menovú politiku, priemerné časové oneskorenie je 12 mesiacov, s rozsahom fluktácie 6 - 29 mesiacov,

 ak menové autority realizujú expanzívnu menovú politiku, priemerné časové oneskorenie je 18 mesiacov, s rozsahom fluktácie 4 - 22 mesiacov.

V eurozóne napríklad rast úrokovej sadzby o 0,25% vedie k poklesu outputu po dvoch kvartáloch. Ceny klesajú pod nulu po šiestich kvartáloch".

2.1.1 Jednotná menová politika eurozóny

Európska centrálna banka³¹ je vrcholnou inštitúciou tak Európskeho systému centrálnych bánk, ako aj uţšie vymedzeného Eurosystému.

Európske spoločenstvo síce predstavuje určitý inštitucionálny celok, skladá sa však z dvadsiatich siedmich ekonomík, ktoré pracujú s rôznymi zdrojmi, v rozdielnych

podmienkach.

Ciele jednotnej menovej politiky

30 BOFINGER, P.: Monetary Policy - goals, institutions, strategies and instruments, New York: Oxford

(33)

Základným cieľom Európskej centrálnej banky i jednotnej menovej politiky Hospodárskej a menovej únie v Európe je dosiahnuť cenovú stabilitu.

Výber tohto cieľa vysvetluje viacero faktorov:³²

a) v podmienkach cenovej stability je vhodná klíma pre firmy, aj pre spotrebiteľov na rozhodnutia o svojej spotrebe a investíciach, lebo trh umoţňuje alokovať zdroje efektívnejšie, čím rastie aj potencionálny produkt,

b) ak existuje určitý predpoklad, ţe sa v budúcnosti dosiahne cenová stabilita, investori nepoţadujú inflačnú rizikovú prémiu na kompenzovanie rizika spojeného s dlhodobou drţbou aktív. Zníţením rizikovej prémie v reálnej úrokovej sadzbe menová politika vlastne zvyšuje efektívnosť kapitálového trhu, čím vytvára príleţitosť na investovanie. Zároveň to posilňuje ekonomický rast.

c) cenová stabilita prináša sociálnu stabilitu a podporuje spravodlivé rozdeľovanie príjmov,

d) cenová stabilita výrazne prispieva k zvyšovaniu ţivotnej úrovne obyvateľstva, k rastu ekonomickej aktivity, a tým aj k tvorbe pracovných príleţitostí.

Tento menový cieľ má aj konkrétnu podobu - kvantitatívne bol stanovený v októbri 1998 ako horná hranica rastu harmonizovaného indexu spotrebiteľských cien (harmonised index of consumer prices - HICP) na ročnom základe, a to do 2%, pričom ECB chápe tento

parameter ako strednodobý cieľ. To sa vysvetľuje tvrdením, ţe menová politika v horizonte niekoľkých týţdňov alebo mesiacov nemôţe dolaďovať vývoj v inflácii.

Zmeny v menovej politike však môţu ovplyvniť ceny s časovým oneskorením, pričom rozsah tohto vplyvu je neistý. To znamená, ţe do istej miery je moţná aj krátkodobá volatilita v inflácii. V máji 2003 Rada guvernérov upravila aj túto definíciu menového cieľa, a to konkrétne zabezpečiť mieru inflácie pod, ale blízko 2% v strednodobom horizonte (táto hranica má zaručiť eliminovanie rizika deflácie).

Takto definovaný cieľ v rámci menovej politiky ESCB vylučuje predlţovanie inflácie a akúkoľvek defláciu. Zároveň podporuje ekonomický rast a zvyšovanie zamestnansoti.

Za výber stratégie, teda spôsobu, akým sa ESCB (rep. Eurosystém v prechodnom štádiu)

32 KOTLEBOVÁ, J., CHOVANCOVÁ, B.: Medzinárodné finančné centrá - zmeny v globálnej finančnej architektúre, Iura Edition, Bratislava 2010, str. 164, ISBN 978-80-8078-299-3

(34)

dopracuje ku konečnému cieľu, bol zodpovedný Európsky menový inštitút ako predchodca Európskej centrálnej banky (vznikol 1. januára 1994).

Európsky menový inštitút (neskôr Európska centrálna banka) sa len veľmi ťaţko mohol s istotou rozhodnúť pre jeden z klasických modelov transmisných mechanizmov menovej politiky (rôzne štáty, rôzne východiskové podmienky). Výsledkom prijatých zásad menovej politiky je teda určitý mix existujúcich systémov, kde je menová politika zaloţená na tzv. pilieroch, ktoré vlastne predstavujú kriteriálne postupy ECB v menovej politike.

Oproti októbru 1998, keď bola vybraná prvá forma stratégie menovej politiky, došlo v máji 2003 k jej modifikácii (výmena poradia pilierov).

Prvým základným pilierom je súbor ekonomických premenných, ktoré umoţňujú

priebeţne sledovať vývoj menovej situácie, ale aj stav tej časti ekonomiky, ktorá do menovej politiky svojím charakterom nepatrí, môţe však ovplyvniť celé

makroekonomické prostredie, a tak výrazne modifikovať aj menové veličiny. Ide o premenné krátkodobého a strednodobého charakteru, ktoré sú určujúce pri vývoji

cenovej hladiny, s vplyvom na reálnu ekonomiku a finančné podmienky v hospodárstve (ekonomická analýza).

Druhým pilierom sú premenné skôr strednodobého a dlhodobého charakteru, ktoré pochádzajú z ekonomickej analýzy - ide o analýzu menových trendov na základe vývoja menových agregátov (menová analýza).

Obrázok č.6: Operatívne kritériá - krátkodobé úrokové sadzby

Operatívne kritérium - krátkodobé úrokové sadzby

Základné nástroje Podporné nástroje

Operácie na voľnom trhu Štatistika

Automatické operácie TARGET

Minimálne rezervy Systém zúčtovania cenných papierov

Intervencie na devízových trhoch

Zdroj: Autor, spracované podľa KOTLEBOVÁ, J.: Medzinárodné finančné centrá, Iura Edition, Bratislava 2006, str. 180, ISBN 80-8078-109-5

Európska centrálna banka³³ jednoznačne preferuje pouţívanie trhových nástrojov. Pouţíva

(35)

operácie na voľnom trhu, diskontné nástroje a niekedy tieţ kurzové intervencie. Jediným nástrojom, ktorý je touto bankou pouţívaný a nemá jednoznačne trhový charakter, sú povinné minimálne rezervy.

Stratégia menovej politiky, resp. transmisný mechanizmus

Mechanizmus³⁴ resp. proces menovej politiky, prostredníctvom ktorého centrálna banka dosiahne splnenie svojich menových cieľov, sa nazýva transmisný mechanizmus alebo stratégia menovej politiky.

Obrázok č.7: Transmisný mechanizmus menovej politiky

Nástroje menovej

politiky Operatívne

kritérium Sprostredkujúce

kritérium Konečný cieľ

Zdroj: Autor, spracované podľa KOTLEBOVÁ, J., SOBEK, O.: Menová politika - Stratégie, inštitúcie a nástroje, IURA Edition, Bratislava 2007, str. 95, ISBN 978-80-8078-092-0

Keďţe neexistuje priame prepojenie medzi nástrojmi menovej politiky a jej konečnými cieľmi, je dôleţité, aby centrálna banka citlivo vyberala tzv. kritériá menovej politiky, t. j. medziciele na ceste k dosiahnutiu konečného cieľa. V transmisnom mechanizme sa vyskytujú dva typy kritérií, a to operatívne a sprostredkujúce kritérium. Ich pozícia v mechanizme je pevná, závisí od nich funkčnosť celej stratégie. Operatívne kritérium je ovplyvňované nástrojmi menovej politiky a vyplýva na sprostredkujúce kritérium, ktoré podlieha zmene skôr, neţ nastane zmena konečného cieľa. Okrem kauzality, ktorá existuje medzi jednotlivými prvkami transmisného mechanizmu, je dôleţitá aj časová dostupnosť a následnosť štatistických údajov týkajúcich sa vybraných kritérií.

Okrem kritérií významnú úlohu v menovej politike zohrávajú aj indikátory. Sú to menové

PRESS, Praha 2008, str. 355, ISBN 978-80-7261-132-4

34 KOTLEBOVÁ, J., SOBEK, O.: Menová politika - Stratégie, inštitúcie a nástroje, IURA Edition, Bratislava 2007, str. 95, ISBN 978-80-8078-092-0

(36)

a nemenové veličiny, ktoré vo veľkom počte bliţšie pomáhajú identifikovať centrálnej banke stav peňaţného obehu, resp. reálneho sektora, a tak vybrať vhodnú stratégiu na obnovenie peňaţnej rovnováhy. V základnom členení³⁵ je moţné indikátory menovej politiky rozdeliť podľa toho, k akému konečnému cieľu majú vzťah.

a) indikátory, ktoré sa pouţívajú v rámci systému včasného varovania, ktorý signalizuje existenciu inflačného rizika ex ante (čiţe v určitom predstihu), ide o tzv. vedúce indikátory,

b) indikátory, ktoré určujú, ako treba upraviť operatívne kritérium v snahe zvrátiť chod ekonomiky späť k cenovej stabilite pri rastúcich problémoch, ktoré indikujú vedúce indikátory. V tomto prípade ide o tzv. politické indikátory.

Obrázok č.8: Indikátory a cieľované makroekonomické veličiny Sledovaná cieľová veličina Indikátory

Cenová hľadina (meraná indexom CIP)

-zahraničné ceny importu -menový kurz

-ceny priemyslových a poľnohospodárskych výrobcov

-miera nezamestnanosti -saldo štátneho rozpočtu -menové agregáty

-dôchodková rýchlosť peňazí -výnosová krivka

Hospodársky cyklus

(hrubý domáci produkt) -ukazovatele zamestnanosti

-ukazovatele uzavretých kontraktov a objednávok -zásoby a ich štruktúra

-ziskovosť -menové agregáty -obchodné úvery

-subjektívne očakávania a hodnotenie výrobcov

Menový kurz -menové agregáty

-vzťah domácej a zahraničnej inflácie -úrokový diferenciál

-saldo beţnej bilancie -devízové intervencie -termínované kurzy -devízová pozícia bánk

Zdroj: Autor, spracovené podľa REVENDA, Z. a KOL. - Peněžní ekonomie a bankovnictví, MANAGEMENT PRESS, Praha 2008, str. 452, ISBN 978-80-7261-132-4

Obrázok č.9: Transmisné mechanizmy menovej politiky