Bankovní institut vysoká škola Praha
zahraničná vysoká škola Banská Bystrica Katedra financií, účtovníctva a poisťovníctva
Aktuálne trendy menovej politiky centrálnych bánk
Current trends in the monetary policy of central banks Diplomová práca
Autor: Bc. Gabriela Takácsová
Financie
Vedúci práce: Ing. Valér Demjan, PhD.
Banská Bystrica apríl 2013
Vyhlásenie
Vyhlasujem, že som diplomovú prácu spracovala samostatne a s použitím uvedenej literatúry.
Svojím podpisom potvrdzujem, že odovzdaná elektronická verzia práce je identická s jej tlačenou verziou a som oboznámená so skutočnosťou, že sa práca bude archivovať v knižnici BIVŠ a ďalej bude sprístupnená tretím osobám prostredníctvom internej databázy elektronických vysokoškolských prác.
V Galante dňa 22.04.2013 Bc. Gabriela Takácsová
Poďakovanie
Ďakujem vedúcemu mojej diplomovej práce Ing. Valérovi Demjanovi, PhD., za odborné
vedenie, cenné rady a pripomienky pri písaní tejto práce.
V Galante dňa 21.04.2013 Bc. Gabriela Takácsová
Anotácia
TAKÁCSOVÁ, Gabriela, Bc.: Aktuálne trendy menovej politiky centrálnych bánk.
[Diplomová práca]. Bankovní institut vysoká škola Praha, zahraničná vysoká škola Banská Bystrica. Katedra financií, účtovníctva a poisťovníctva. Vedúci práce: Ing. Valér Demjan, PhD., Rok obhajoby: 2013. Počet strán: 67.
Témou mojej diplomovej práce sú aktuálne trendy menovej politiky centrálnych bánk.
Diplomovú prácu som si rozdelila na tri kapitoly. Prvá kapitola obsahuje charakteristiku menovej politiky. Jej rozdelenie, ciele, nástroje. V druhej kapitole sa venujem podstate centrálneho bankovníctva, jeho rozdeleniu. Taktiež vymedzeniu Eurosystému a Európskej centrálnej banky a v tretej kapitole sa sústreďujem na popis a zhodnotenie krokov a protikrízových opatrení centrálnych bánk.
Kľúčové slová: menová politika, centrálne bankovníctvo, eurosystém, úroková sadzba, kvantitatívne uvoľňovanie, Federal reserved System, Európska centrálna Banka
Annotation
TAKÁCSOVÁ, Gabriela, Bc.: Current trends in the monetary policy of central banks [Master thesis]. Bankovní institut vysoká škola Praha, zahraničná vysoká škola Banská Bystrica.
Katedra financií, účtovníctva a poisťovníctva. Head of master thesis: Ing. Valér Demjan, PhD.
Year defense: 2013. Number of pages: 67
Theme of my master thesis are the current trends in monetary policy of central banks. My master´s thesis is divided into three chapters. The first chapter contains a description of the monetary policy. Its divison, objectives, instruments. The second chapter is about central banking and its division. Also, the definition of the Eurosystem and the Europen Central Bank and the third chapter focuses on the description and evaluation of anti-crisis measures and actions of central banks.
Keywords: monetary policy, central banking, the Eurosystem, interest rate, quantitative easing, Federal reserved System, the European Central Bank
6
Obsah
Úvod ... 7-8 1. Menová politika ... 9 1.1. Podstata, vývoj a ciele menovej politiky. ... 9-15 1.2. Druhy menovej politiky. ... 15-20 1.3. Nástroje menovej politiky. ... 21-27 2. Centrálne bankovníctvo ... 28 2.1. Bankový systém ... 28-31 2.2. Funkcie a činnosť centrálnej banky ... 31-39 2.3. Eurosystém a Európska centrálna banka ... 40-41 2.3.2. Európska centrálna banka ... 42-44
3. Popis a zhodnotenie aktuálnych trendov menovej politiky
centrálnych bánk ... 45-46
3.1. Úroková sadzba Európskej centrálnej banky ... 46-49 3.2. Úroková sadzba Federal Reserved System ... 49-50 3.3. Nákup štátnych dlhopisov ECB ... 51-55 3.4. Kvantitatívne uvoľňovanie Fed-u... 55-58 3.5. Účinky netradičných opatrení centrálnych bánk na makroekonomické
ukazovatele v SR ... 59
3.5.1. Vplyv opatrení na infláciu ... 59 3.5.2. Vplyv opatrení na nezamestnanosť ... 60 3.5.3. Vplyv opatrení na menový kurz ... 61-62
Záver ... 63-64 Zoznam použitej literatúry ... 65-66 Zoznam použitých skratiek ... 67
7
Úvod
O finančnej kríze sa Slovenskej republike začalo rozprávať v roku 2008 a v druhom polroku sme ju už aj skutočne zacítili. Ale o finančnej kríze v USA, ktorá je pôvodcom súčasnej hospodárskej krízy, sa niesli správy už od prvej polovice roka 2007. Len málokto však predpokladal, aký výrazný vplyv bude mať na celý svet.
Kríza amerických hypotekárnych ústavov vypukla naplno v auguste roku 2007 a jednou z príčin bolo ľahkovážne správanie sa hypotekárnych ústavov. Tie poskytovali pôžičky i ľuďom, ktorí nemali dostatočné príjmy a keď sa zmenili úrokové sadzby, neboli spôsobilí ich splácať. Obligácie týchto hypotekárnych ústavov (dlhové cenné papiere, držiteľ má právo na inkaso požičanej čiastky a výnosov, podstatná je schopnosť toho, kto obligáciu vydal, plniť si svoje záväzky a od toho sa odvíja i cena obligácie), sa v amerických bankách miešali s akciami iných spoločností. Boli vysoko ocenené, napriek tomu, že boli zaručené týmito druhotriednymi hypotékami. Predávali sa do celého sveta a nakazili i finančný sektor v Európe.
Cenné papiere bánk, ktoré bol kryté týmito nebonitnými hypotékami, stratili na cene.
Trh s cennými papiermi kolaboval. Veľké finančné orgány sa postupne prepadali do strát, niektoré banky padli.
Problémy finančných orgánov a neistota na finančných trhoch následne spôsobila spomalenie predovšetkým americkej, ale aj európskej ekonomiky. Vzájomná previazanosť krajín, globalizácia vo vzťahoch, vyvolala dominový výsledok. Výkonnosť globálnej ekonomiky poklesla a bude spadúvať dokým kríza nepadne na svoje dno. Kedy to bude, na to sú rôzne názory.
Snáď len zriedkakto čakal, že finančná kríza v USA môže prerásť do celosvetovej hospodárskej krízy. Vláda nás utvrdzovalaa, že sa nemáme čoho obávať a že patríme medzi krajiny, ktoré kríza na finančných trhoch zasiahne len okroajovo. Avšak presvedčili sme sa, a aj história je toho dôkazom, že prognózovanie vývoja kríz je veľmi ťažké.
Keďže sa tak nestalo, slová vlády sa nenaplnili, centrálne banky museli pristúpiť ku krokom, ktoré by ustálili finančnú situáciu.
Cieľom mojej diplomovej práce je popísanie a zhodnotenie krokov Európskej centrálnej banky pod vplyvom súčasnej finančnej krízy.
8
V prvej kapitole sa budeme venovať všeobecnej charakteristike menovej politiky, jej podstate, vývoju a cieľom. Venujeme pozornosť rozdeleniu a druhom menovej politiky a vymedzíme jej nástroje.
V druhej kapitole venujeme pozornosť centrálnemu bankovníctvu a fungovaniu bankového systému. Zistíme aké sú funkcie a činnosť centrálnej banky. V tejto kapitole podrobnejšie charakterizujeme Eurosystém a Európsku centrálnu banku. Aké má povinnosti, čo patrí medzi hlavné činnosti centrálnej banky.
V tretej kapitole popíšeme a zhodnotíme kroky centrálnych bánk v čase krízy, aké metódy a nástroje použili aby zmiernili túto nepriaznivú ekonomickú situáciu. Zistíme , nakoľko boli protikrízové opatrenia účinné.
9
1. Menová politika
Menová politika patrí medzi najdôležitejšie činnosti centrálnych bánk v trhových ekonomikách. Centrálne banky sú považované za "strážkyne zdravia národných mien", s príslušnou mierou právomocí a zodpovednosti v menovej oblasti. Približne od prvej polovici 70.tych rokov až do začiatku 90.tych rokov 20 storočia v trhových ekonomikách pretrvali silné inflačné tlaky, ktoré sa prejavili vo vyššej miere inflácie. Z viacerých dôvodov však nie je možné z vyššej miery inflácie obviňovať len centrálne banky.
Súčasný peňažný systém s dominujúcou rolou bezhotovostných peňazí, ktoré sú okrem centrálnej banky emitované obchodnými a ďalšími bankami, finančné inovácie, rozvoj informačných technológii umožňujúci platby v celosvetovom merítku a reálnom čase a ďalšie skutočnosti jednoznačne komplikujú väzby medzi množstvom peňazí v ekonomike a ďalšími makroekonomickými veličinami a jednak sťažujú reguláciu tohto množstva zo strany centrálnej banky (Revenda, 2011, s. 67).
1.1. Podstata, vývoj a ciele menovej politiky
Menová politika je regulácia operačného cieľa centrálnou bankou prostredníctvom nástrojov menovej politiky za účelom dosiahnutia sprostredkujúceho cieľa a nakoniec konečného cieľa.
Nástroje menovej politiky predstavujú realizáciu menovej politiky a operačný cieľ je taktikou menovej politiky. Sprostredkujúci a konečný cieľ, sa nazýva transmisným mechanizmom menovej politiky (Jílek, 2004, s. 375-376).
Transmisný mechanizmus menovej politiky - Transmisný mechanizmus je proces, prostredníctvom ktorého menovopolitické rozhodnutia ovplyvňujú hospodárstvo ako celok a predovšetkým cenovú hladinu. Jeho charakteristickým znakom sú dlhé, premenlivé a neisté časové oneskorenia. Predpovedať presné účinky opatrení menovej politiky na hospodárstvo a cenovú hladinu je preto náročné. Centrálna banka poskytovaním finančných prostriedkov bankovému systému mení úrokové miery. Vzhľadom na svoj monopol na emisiu peňazí centrálna banka dokáže usmerňovať krátkodobé úrokové miery (Polouček, 2010, s. 89-90).
10
Transmisný mechanizmus menovej politiky
Obr.1.1 Transmisný mechanizmus Zdroj:( Polouček, 2010, s. 90 )
Medzi základné transmisné mechanizmy zaraďujeme:
- monetaristický peňažný transmisný mechanizmus - základom je dôchodková rovnica výmeny a determinácie peňažnej zásoby prostredníctvom monetárnej bázy a peňažného multiplikátora
-úverový transmisný mechanizmus - je založený na stabilnom vzťahu medzi krátkodobými úrokovými mierami a úverovými agregátmi ako operačným a sprostredkujúcim kritériom pri sledovaní rastu nominálneho HDP ako konečného cieľa.
- kurzový transmisný mechanizmus - funkciu operačného aj sprostredkujúceho kritéria plní devízový kurz s cieľom stabilizovať cenovú hladinu (Medveď, 2012, s. 73).
Revenda definuje ciele menovej politiky, ktoré sú obvykle stanovené centrálnej banke zákonom o centrálnych bankách, môžu byť vymedzené v rôznej šírke. Prakticky vo všetkých prípadoch je však hlavným a niekedy aj jediným cieľom zaistenia stability kúpnej sily domácej meny. Niektorý ekonómovia však zastávajú názor, že tento ciel by mal byť vymedzený ešte konkrétnejšie, pričom rozlišujú vnútornú a vonkajšiu stabilitu meny.
oficiálna úroková sadzba
menový kurz očakávaná dôvera
Inflácia
dovozné ceny domáci inflačný tlak celkový
dopyt čistý
zahraničný dopyt domáci dopyt ceny
aktív Trhové úrokové sadzby
11
Vnútorná stabilita meny je spojená so stabilnou hodnotou menového kurzu. Vnútorná stabilita meny sa chápe ako zaistenie stability domácej cenovej hladiny (Revenda, 2012, s.321).
V knihe od Poloučka sa ciele menovej politiky definujú rôznymi spôsobmi ale v priebehu času podliehali určitým zmenám. V histórií centrálnych bánk nimi boli napríklad stabilita menového kurzu, rovnováha platobnej bilancie, ekonomický rast, zamestnanosť, stabilita peňažnej zásoby, cenová stabilita. V polovici 70. rokov 20.storočia však centrálne banky začali klásť dôraz na zníženie inflácie, v 90.tych rokoch sa potom vo väčšine krajín stala hlavným cieľom menovej politiky cenová stabilita. Aj v Slovenskej republike bolo dokonca r.2008 podľa Ústavy SR a zákona o Národnej banke Slovenska hlavným cieľom centrálnej banky zabezpečiť cenovú stabilitu. Okrem toho hladného alebo tiež primárneho cieľa menovej politiky možno vymedziť aj sekundárny cieľ, ktorým je stabilita reálnej ekonomiky alebo stabilita finančného sektora. Od roku 2009, keď sa Slovenská republika stala členom eurozóny, prešli kompetencie Národnej banky Slovenska v oblasti výkonu menovej politiky na ECB (Polouček, 2010, s. 89).
Jozef Medveď v knihe Banky teória a prax píše, že cieľom menovej politiky musí byť najmenej jeden z cieľov hospodárskej politiky. Vzájomný vzťah cieľov hospodárskej a menovej politiky je možné vidieť v nasledujúcej tabuľke.
Nie všetky ciele menovej politiky sú kompatibilné, preto, ak si centrálna banka stanovuje vo svojej menovej politike viacero cieľov, je potrebné, aby sa navzájom nevylučovali. Pre selekciu cieľov menovej politiky existujú tri kritéria výberu:
- merateľnosť cieľa - aby bola dosiahnutá merateľnosť cieľa, musia byť k dispozícii presné a spoľahlivé údaje, čo je čiastočne pri súčasnom raste finančných inovácií a pri dlhodobých prognózach problém. Napr. ako problém merania úrokových sadzieb. Zatiaľ čo úroková miera je koncepčne váženým priemerom všetkých úrokových sadzieb, merané úrokové sadzby nezahŕňajú všetky sadzby alebo čisté váhy. Publikované úrokové sadzby neberú do úvahy kompenzačné vyrovnávanie, ktoré vyžaduje veriteľ od dlžníka, alebo ďalšie obmedzenia vo vzťahu k dlžníkom.
Neadekvátnosť úrokových sadzieb môže spôsobiť aj úverový prídelový systém. Takisto rozlíšenie medzi nominálnymi a reálnymi úrokovými sadzbami nie je zanedbateľné. Dlžníci sú motivovaní znameniami
12
reálnych úrokových sadzieb, pričom inflačná prémia musí byť započítaná ešte pred určením nominálnych úrokových sadzieb,
- dosiahnuteľnosť cieľa- z hľadiska dosiahnuteľnosti cieľa musí byť centrálna banka pripravená tento cieľ aj splniť. Nedosiahnuteľné ciele nie sú veľmi praktickými cieľmi. Je teda dôležité, aby celkový proces menového riadenia dosiahol skutočný úspech, nielen splnenie sprostredkujúceho cieľa,
- príbuznosť cieľa vyššie postavenými cieľmi , teda takzvaná kauzalita znamená, že výber medzi použitím úrokových sadzieb alebo menového agregátu ako sprostredkujúceho cieľa závisí vo veľkej miere od vzťahu týchto premenných ku konečnému cieľu menovej politiky a od zdroja nestability v ekonomike (Medveď et al. 2012, s.74-75).
VZÁJOMNÝ VZŤAH CIEĽOV HOSPODÁRSKEJ Tabuľka č.1 A MENOVEJ POLITIKY
Nástroje menovej politiky
Operatívne ciele Sprostredkujúce ciele Konečné ciele menovej a
hospodárskej politiky -limity úverov
-operácie na voľnom trhu
-kurzové opatrenia
-menová báza -úroková sadzba -platobná bilancia -menový kurz
-peňažná zásoba -jadrová inflácia -čistá inflácia -dopyt a ponuka peňazí
-apreciácia
-depreciácia meny k parite kúpnej sily -úroková miera
- cenová stabilita - podpora exportu - rast výkonnosti ekonomiky - vyššia zamestnanosť
Zdroj: (Vincúr, 2001, s. 145 )
Ciele menovej politiky Európskej centrálnej banky
Centrálna banka je jediný vydavateľ bankoviek a bankových rezerv, čo vyjadruje, že je monopolným dodávateľom menovej bázy. Z titulu tohto monopolného postavenia zostavuje predpoklady, za ktorých si banky zapožičiavajú peniaze od CB. Preto tiež môže ovplyvňovať
13
podmienky, za ktorých banky spoločne obchodujú na finančnom trhu, t.j. vývoj likvidity a úrokové sadzby na peňažnom trhu.
Základným cieľom Eurosystému je udržať cenovú stabilitu. Je to hlavné predpis kapitoly o menovej politike v Zmluve o fungovaní Európskej únie. Orientovaním menovej politiky Európskej centrálnej banky na ten cieľ zmluva uplatňuje aktuálne ekonomické myslenie o funkcii, rozsahu a hraniciach monetárnej politiky a vytvára základ inštitucionálneho a organizačného usporiadania centrálneho bankovníctva Hospodárskej a menovej únie. Na udržanie cenovej stability má zmluva dobré dôvody
- 1) desaťročia skúseností a veľa štúdií preukazujú, že menová politika môže najlepšie prispievať k zlepšovaniu hospodárstva a zvyšovaniu životnej úrovne obyvateľstva tak, že bude dlhodobo udržiavať cenovú stabilitu.
-2) teória menovej politiky rovnako ako skúsenosti dokazujú, že menová politika môže v hospodárstve ovplyvňovať iba úroveň cien. Udržanie stability cien je tak pre menovú politiku jediným cieľom v strednodobom horizonte. Eurosystém je povinný konať v súlade so zásadou otvoreného trhového hospodárstva s voľnou súťažou, čím prispieva k účinnému lokalizovaniu zdrojov. http://www.ecb.int/15.01.2013)
Inflácia sa odkazuje na všeobecné zvýšenie spotrebiteľských cien, a je meraná indexom, ktorý bol harmonizovaný vo všetkých členských štátoch EÚ: Harmonizovaný index spotrebiteľských cien (HICP). HICP je meradlom inflácie, ktoré Rada guvernérov používa na definovanie a posúdenie cenovej stability v eurozóne ako celku z kvantitatívneho hľadiska.
Inflácia v eurozóne (medziročné zmeny, sezónne očistené).HICP. Priemerná inflácia od roku 1999 (http://www.ecb.int/15.01.2013).
14
Graf č.1: Priemerná inflácia od roku 1999
Zdroj: Priemerná inflácia od roku 1999 [online].2012 [citované 2013. 01.13] Dostupné na internete:
http://www.financnik.sk/financie.php?did=607&id=503
Ciele menovej politiky Federal Reserve System
Najvýkonnejšou jednotkou americkej centrálnej banky je Výbor pre operácie na voľnom trhu (FOMC) na čele so súčasným predsedom A. Greenspanom, ktorý určuje úrokové sadzby, či už priamo (zmenou diskontnej sadzby), alebo použitím operácií na voľnom trhu.
Diskontná sadzba je úroková miera, za ktorú Fed úveruje členské banky pri overnightoch.
Počas každého roka je plánovaných 8 stretnutí, keď FOMC "nastavuje" úrokové sadzby.
Vývoj kľúčovej úrokovej sadzby Fed-u). Samozrejme, okrem plánovaných môžu byť i medzistretnutia, ktoré sú zvyčajne signálom agresívnejších pohybov úrokových sadzieb.
Poslaním FOMC je efektívna podpora maximálnej zamestnanosti, stabilných cien a primeraných dlhodobých úrokových sadzieb. Spôsobom, ako tieto ciele dosiahnuť, je udržateľná úroveň dynamiky rastu ekonomiky. Ak je rast príliš vysoký, cieľ stabilných cien bude atakovaný infláciou. Ak rast bude príliš nízky, nezamestnanosť bude rásť, čo je v rozpore s cieľom maximálnej zamestnanosti. Preto sa Fed snaží prostredníctvom monetárnej politiky udržiavať udržateľné tempo rastu ekonomiky, ktoré bude znamenať kontrolovanú
15
infláciu a nezamestnanosť. Samozrejme, neexistuje určitá úroveň úrokových sadzieb, pri ktorých to bude efektívne fungovať, pretože to závisí od stavu a vývoja domácej ekonomiky, ako i globálneho vývoja. Investor sa môže stretnúť s pojmom "mäkké pristátie" (soft-landing).
Ide o situáciu v čase príliš vysokého ekonomického rastu, keď sa Fed prostredníctvom zvýšenia úrokových sadzieb snaží toto tempo rastu ekonomiky znížiť, ale tak, aby ekonomiku nedostal do recesie (pokles HDP za obdobie za sebou nasledujúcich dvoch a viac kvartálov) (http://hnonline.sk/15.01.2013).
1.2. Druhy menovej politiky
Podľa toho, ako centrálna banka pristupuje k operačnému cieľu, teda či zvyšuje alebo znižuje tržnú krátkodobú úrokovú mieru rozlišujeme monetárnu politiku expanzívnu a reštriktívnu.
Expanzívna menová politika
Expanzívna menová politika sa využíva vo fáze, kedy je hospodárstvo v nepriaznivej situácii.
Sú to fázy charakteristické nezamestnanosťou s vysokým percentom a slabou ekonomickou aktivitou. Vysoké úrokové miery spôsobujú nečinnosť hospodárstva. Vtedy sa centrálna banka snaží adekvátne nastavenou monetárnou politikou povzbudiť ekonomiku. Činí tak zmiernením krátkodobej úrokovej miery, ktorá následne vyvolá zníženie ostatných úrokových mier na trhu. Zintenzívňuje sa ochota poskytovať nové úvery ako aj ochota v prijímaní nových úverov. V takomto prípade sa klienti sa stávajú iniciatívnejší a pohyb v oblasti úverov pôsobí povzbudzujúco na subjekty na trhu. Všetky domácnosti, spoločnosti, závody, podniky míňajú viac tým pádom zvyšujú svoje výdaje. Na základe toho sa zvyšuje obrat peňazí v ekonomike a z toho dôvodu je ekonomika znovu spustená, expanzívna politika bola účinná.
16
Graf č. 2: Expanzívna menová politika
Zdroj: ( LISÝ, 2007, s. 499 )
Reštriktívna menová politika
Centrálna banka sa k reštriktívnej politike obracia z mnohých dôvodov. V prvom rade je to prípad výstrahy inflácie. Ďalej sa používa v období, kedy je rast ekonomiky tak veľký, že tlačí na rast miezd a spotrebných cien. Jedným z dôvodov na uchýlenie sa k reštriktívnym opatreniam môže byť veľmi nízka nezamestnanosť. Tá zapríčiní, že neexistujú prakticky žiadne obavy zo straty zamestnania. Istota zamestnancov potom vedie k prehnaným mzdovým požiadavkám a vytvára sa tlak na nárast miezd.
Pri rozhodnutí centrálnej banky, reštriktívna politika začína zvyšovať tržnú krátkodobú úrokovú mieru. Tento jav negatívne ovplyvní úvery nakoľko sa zvyšujú aj ostatné úrokové miery v ekonomike. Z toho hľadiska nastáva v ekonomike chaos pretože na jednej strane sú banky a ich znižujúca sa ochota ich poskytovať úvery a na druhej strane sú klienti, ktorí sa stávajú zdržanlivými v ich prijímaní. Nižší počet úverov v ekonomike negatívne ovplyvní utrácanie domácností a podnikov. Znižuje sa rýchlosť obratu peňazí v obehu.
17
Graf č. 3: Reštriktívna menová politika
Zdroj:( LISÝ, 2007, s. 498 )
Centrálna banka kombinuje oba druhy menovej politiky tak, aby bol vývin ekonomiky v súlade s jej záverečným cieľom. Preto ak reštriktívna politika zabrala a situácia v hospodárstve sa obrátila, súvisle prechádza do expanzívnej politiky
(Lisý, 2008, s. 485-487).
Expanzívna a reštriktívna menová politika sa používa centrálnou bankou v snahe zrenovovať hospodárstvo a ekonomické cykly, ktoré sa neustále opakujú. To však nie je ľahké konkretizovať. Hlavne z dôvodu, že jestvuje kvantum metód, ako k danému cieľu pristupovať a na ktoré hodnoty, a v akej miere, sa zameriavať. Preto existuje niekoľko režimov menovej politiky, medzi ktorými si centrálne banky môžu zvoliť jeden najvhodnejší pre danú ekonomiku. Holman (2004) ich vymenúva nasledovne:
režim stabilného menového kurzu - Režim stabilného kurzu vyžaduje, aby centrálna banka kupovala domácu menu, keď vzniká tlak na jej pokles hodnoty, a aby predávala domácu menu, keď vzniká tlak na jej zhodnotenie. K týmto intervenciám jej slúžia devízové rezervy
pravidlo stáleho menového rastu - Pravidlo stáleho menového kurzu stojí na dvoch hospodárskych veličinách a to na úrokovej miere a peňažnej zásobe. Jedná sa o veličiny „konkurujúce si“ a preto si každá centrálna banka musí dobre zvážiť, na stabilitu ktorej z nich sa bude orientovať a ktorú ponechá „napospas“ tržným silám.
Ak centrálna banka preferuje stabilitu úrokových mier v hospodárstve, intervenuje peňažnú zásobu. Ak sa naopak prikláňa k stabilnej peňažnej zásobe, musí ponechať úrokovú mieru, aby kolísala spolu s kolísaním domáceho produktu. Pri cielení
18
peňažnej zásoby potom platí, že centrálna banka udržuje, pomocou nástrojov svojej monetárnej politiky, stabilné tempo rastu peňažnej zásoby.
cielenie inflácie - V poslednej dobe sa často objavuje v ekonomickej teórii pojem cielenie inflácie. Je to proces s jediným, presne daným a záväzným, cieľom a tým je cieľ inflačný.
Hlavný princíp fungovania monetárnej politiky cielenia inflácie spočíva v absencii sprostredkujúceho cieľa a monetárna autorita riadi konečný cieľ priamo riadením inflácie. Inflácia je dôležitý ukazovateľ nielen pre ekonomické subjekty ale aj pre laickú verejnosť a jej špecifickosť spočíva hlavne v jej ľahkej čitateľnosti.
Transparentnosť je jedna z hlavých výhod používania tohto monetárneho systému.
Očakávaná inflácia sa premieta do konania ekonomických subjektov a tie majú zas kritický dopad na hospodárstvo. Preto je treba brať do úvahy jej dôležitosť. Centrálna banka si, v rámci monetárnej politiky cielenia inflácie, zvolí hodnotu inflácie alebo pásmo, v ktorom sa bude snažiť infláciu udržať. Tým nadobúdajú ekonomické subjekty istotu do blízkej budúcnosti, ich očakávania sú v súlade s centrálnou bankou a ekonomika sa pozitívne aktivuje (Holman, 2004, s. 211).
V knihe Verejné financie od Kotlebovej sa píše, že expanzívnou politikou sa rozumie snaha centrálnej banky prostredníctvom menových nástrojov zvýšiť peňažnú zásobu. Naopak, reštriktívnou menovou politikou sa chápe úsilie menovej autority znížiť peňažnú zásobu (Kotlebová et al., 2007, s. 88).
Na význam menovej politiky v rámci hospodárskej politiky štátu majú teoretisti rôzny názor.
Dlhšie sa vedú diskusie medzi dvoma hladnými prúdmi tzv. moneraristami a keynesovcami.
Keynesovci na čele s J.M. Keynesom razili svoju cestu po druhej svetovej vojne.
Zdôrazňovali význam úverovej politiky bánk a diskontných sadzieb pre zabezpečenie bezkrízového vývoja. Pritom však vyzdvihovali nutnosť rovnováhy medzi úsporami a investíciami. Úverovú expanziu považovali za zdravú, ak investície neprevyšujú bežné úspory. V prípade neúplnej zamestnanosti a nevyužitia výrobných kapacít má centrálna banka poskytovať tzv. lacné úvery, aby zvýšila množstvo peňazí v obehu. Ak sa objem peňazí zvýši pri plnej zamestnanosti, spôsobí rast cenovej hladiny a teda inflácie. Rovnováhu má
19
zabezpečovať štát verejnými financiami, pretože súkromný sektor považujú za nestabilný.
Keynesovský prúd menovej politiky je teóriou štátnych zásahov. Keynesovci odmietajú neutralitu peňazí. Podľa nich peniaze vplývajú na reálnu časť ekonomiky. Spoločným znakom peňažného a reálneho sektora je práve úroková miera, ktorej pripisujú výraznú úlohu pri ovplyvňovaní investičných výdavkov.
Monetaristi pod vedením M. Friedmana obhájili svoju pozíciu v rokoch 1973-1974, keď vo svete panovalo obdobie stagflácie. Súkromný sektor na rozdiel od keynesovcov považujú za stabilný, preto pochybujú o nutnosti štátnych zásahov. Zvýšenie zamestnanosti možno dosiahnuť skvalitnením vzdelávania, rozvojom infraštruktúry a štrukturálnymi zmenami v ekonomike. Monetaristi odmietajú infláciu, je potrebné proti nej bojovať stabilnou menovou politikou v pohode stabilnej peňažnej zásoby. Sú zástancami neutrality peňazí, t.j.
množstvo v obehu ovplyvňuje len cenovú hladinu, ale nevplýva na reálnu ekonomiku (Kotlebová et al., 2007, s. 88).
20
Základné rozdiely medzi monetaristami a kynesovcami
Monetaristi Kynesovci
Obr.č. 1.2 Základné rozdiely medzi monetaristami a kynesovcami Zdroj: (Kotlebová, 2007, s.89)
Dopyt ovplyvňuje
Súkromný sektor
Ponuka peňazí
Konečné ciele Úloha menovej a rozpočtovej politiky
Ponuka peňazí
expanzívna menová politika, vedenie k rastu
cien
stabilný
koordinácia menovej a rozpočtovej politiky
monetárne impulzy pôsobia priamo cez zmenu štrukrurálnych
cien na investície a úspory
stabilné ekonomika pomocou stabilnej
peňažnej zásoby
rast národného hospodárstva po
odstránení štrukturálných
problémov je necitlivá na zmeny úrokovej miery, peňažný
multiplikátor je stabilný
stabilná cenová hladina, ekonomický rast,
zamestnanosť
zvýšenie ponuky možno ovplynviť dopyt
nestabilný
zdôrazňuje sa význam rozpočtovej politiky
monetárne impulzy pôsobia cez úrokové
miery na investície
stabilná ekonomika pomocou štátnych
zásahov
rast národného hospodárstva, ak je miera investícií vysoká pri nízkej úrokovej miere
je mierne citlivá na zmeny úrokovej miery, peňažný multiplikátor nie je stabilný
ekonomický rast, zamestnanosť Ponuka peňazí a štátne
zásahy
21
1.3. Nástroje menovej politiky
Nástroje menovej politiky predstavujú sústavu administratívno-právnych a ekonomických nástrojov, ktorými sa vykonávajú adresné a selektívne zásahy do ponuky peňazí. Menový subjekt - centrálna banka, týmito nástrojmi priamo reguluje rozhodovanie komerčných bánk a obmedzuje ich samostatnosť, pretože vytvára určitý rámec rozhodovania, určuje limity ako hrádze, ktoré ich vedú k takému operatívnemu konaniu ako ich očakáva centrálna banka (Medveď, 2012, s.75).
Nástroje monetárnej politiky
Monetárna politika speje k vytýčeným cieľom pomocou nástrojov, ktoré boli monetárnou autoritou vopred k tomu určené a definované. Centrálna banka rozhoduje o ich použití, avšak je limitovaná právomocami štátom udelenými a stupňom autonómie, ktorým disponuje. Delenie, ktoré poskytuje vo svojej knihe Revenda (2001), je podľa rôznorodých charakteristík. Podľa toho, ako často sa k nim centrálna banka utieka to sú permanentné alebo výnimočne používane nástroje menovej politiky. Podľa rýchlosti použitia, sú to operatívne a neoperatívne. Podľa cieľa použitia delíme nástroje zamerané na reguláciu operatívneho alebo sprostredkujúceho cieľa a na podporu stability bánk. Najvýznamnejšie delenie, z hľadiska nástrojov používaných monetárnou autoritou, je delenie podľa dopadu na bankový systém.
Nástroje menovej politiky sa obvykle delia na priame označované aj ako administratívne a nepriame nástroje podľa toho, akým spôsobom reagujú. Niekedy priame a nepriame nástroje sa vzájomne prekrývajú. (viď obr. č 1.3.)
22
Členenie nástrojov menovej politiky podľa dopadu na bankový systém
Obr. 1.3 Nástroje menovej politiky Zdroj: (REVENDA, 2001, s. 277)
Priame nástroje menovej politiky
Priame nástroje sú svojim spôsobom trhovej ekonomike cudzie, pretože priamo dopadajú do rozhodovacieho mechanizmu bánk a obmedzujú tak ich podnikateľskú samostatnosť. Navyše sú často pre rôzne skupiny bánk konštruované selektívne. Banky sa v ich používaní zásadne bránia ale i napriek tomu sú účinnejšie ako nepriame nástroje (Revenda, 2011, s. 221).
Vincúr vo svojej knihe rozdeľuje priame nástroje nasledovne:
- úverové limity, - úrokové limity, - povinné vklady, - pravidlá likvidity,
- odporúčania, výzvy a dohody.
Úverové limity - rozdeľujú sa na dva druhy. Absolútne a relatívne. Absolútne predstavujú maximálnu sumu úverov, ktoré banka môže poskytnúť pre klientov. Relatívne predstavujú objem úverov rôznych druhov, ktoré môžu banky získať od centrálnej banky.
Úrokové limity - určujú úrokové sadzby od centrálnej banky pre klientov a aj pre samotné banky. Udávajú sa napr. maximálne sadzby úrokov na poskytnuté úvery a minimálne sadzby úrokov pre vklady od klientov.
23
Povinné vklady - určuje sa povinnosť pre finančné aj nefinančné subjekty ukladať vklady alebo napríklad otvárať bežné účty a vykonávať iné operácie s peniazmi. Zvyčajne sem patria hlavne orgány štátnej správy a organizácie verejného sektora. Centrálna banka sa pomocou nich dostáva do pozitívneho postoja, nakoľko závislosť týchto subjektov na nej vo svojej podstate zosilňuje účinky menovej politiky.
Pravidlá likvidity - Pravidlo likvidity je základnou podmienkou pre získanie bankovej licencie. Znamená to, že ide o záväzné určenie vzťahov centrálnej banky a komerčných bánk na zabezpečenie likvidity banky a jej obozretného podnikania.
Odporúčania, výzvy a dohody - účinný nástroj centrálnej banky vo vzťahu ku komerčným bankám. Pri odporúčaniach ide o všeobecne formulované postoje centrálnej banky na správanie komerčnej banky. Výzva je konkrétne a dôraznejšie na postoj ku konaniu banky a dohoda je väčšinou v písomnej forme a sú zabezpečené sankciami( Vincúr, 2001, s.
159-160).
Kotlebová v knihe Menová politika uvádza , že priame nástroje menovej politiky sa v súčasnosti využívajú menej. Snaha o vyššiu transparentnosť a nezávislosť sa čoraz viac presúva na dianie na samotný trh (Kotlebová, 2007, s.163).
Nepriame nástroje menovej politiky
Nepriame nástroje menovej politiky sú charakteristické plošným pôsobením na obchodné a ďalšie banky, v podstate jednotnými podmienkami pre všetky banky a predovšetkým tým, že banky na ne môžu ale nemusia reagovať. Tieto nástroje neobmedzujú samostatnosť rozhodovania bánk, iba ovplyvňujú podnikanie bánk. Nepriame pôsobenie znamená, že sú potenciálne menej účinné. Iné označenie- tržné nástroje - naznačuje, že sú omnoho častejšie využívané ako v prípade priamych nástrojov (Revenda, 2011, s. 220).
Sobek vo svojej literatúre nepriame nástroje člení na:
- diskontnú politiku, - operácie na voľnom trhu, - politika povinných rezerv,
24 - depozitná politika (Sobek, 2003, s. 82).
Diskontná politika - Základom diskontných nástrojov v menovej politike je diskontná sadzba. Je to úroková sadzba, za ktorú centrálna banka poskytuje úvery komerčným bankám.
Úvery centrálnej banky poskytované komerčnými bankami za diskontnú sadzbu sa nazýva diskontné úvery. V minulosti k nim patrili najmä rôzne diskontné úvery (bežné, núdzové, sezónne úvery), eskontné, reeskontné a lombardné. Vplyv týchto diskontných nástrojov na peňažný trh sa prejavoval nepriamom, resp. efekty neboli vždy priame. Centrálna banka ovplyvňovala peňažný trh prostredníctvom diskontných nástrojov tak, že buď :
- menila výšku diskontnej sadzby, alebo
- menila ďalšie podmienky poskytnutia diskontných úverov (Medveď, 2012, s. 76-77).
Centrálna banka síce mohla znížiť diskontnú sadzbu, čo by malo viesť za normálnych podmienok k zvýšeniu dopytu komerčných bánk po úveroch od centrálnej banky, ale komerčné banky nemuseli na túto zmenu takto reagovať. Z časového hľadiska mali úvery centrálnej banky krátkodobý charakter, pričom komerčné banky ich mohli viac-menej čerpať automaticky. Poskytnutím úveru komerčnej banke teda dochádzalo k rastu monetárnej bázy a splatenie úveru komerčnou bankou centrálnej banke zase viedlo k poklesu monetárnej bázy (Kotlebová et al., 2007, s. 162-163).
V praxi väčšina centrálnych bánk využíva ako hlavný nástroj menovej politiky zmeny v nastavení základných úrokových sadzieb, ktoré sú vyhlasované ako oficiálne úrokové sadzby. Centrálne banky spravidla stanovujú tri oficiálne úrokové sadzby: diskontnú sadzbu, lombardnú a repo sadzbu.
Do akej miery ovplyvní zmena diskontnej sadzby dopyt obchodných bánk po peniazoch závislosti od týchto faktorov:
- závislosť obchodných od úverov centrálnej banky,
- možnosť obchodných bánk získať úvery od iných subjektov, najmä zo zahraničia,
- schopnosť obchodných bánk preniesť zvýšenie diskontnej sadzby na dlžníkov, čiže posúdiť možnosť zvýšiť úrokové sadzby od úverov (Dufala et al., 2006, s. 109).
Operácie na voľnom trhu- Hlavným cieľom centrálnej banky je držať krátkodobé úrokové sadzby. Centrálna banka nedokáže priamo ovplyvniť dlhodobé sadzby a môže to robiť iba nepriamo cez krátkodobé sadzby. Pomocou depozitnej a diskontnej sadzby je však jej manévrovací priestor značne obmedzený. Pre lepšie dosiahnutie tohto cieľa používa
25
operácie na voľnom trhu. Vykonáva ich pomocou nákupu a predaja cenných papierov. Len čo cenné papiere z trhu nakupuje, tak na trh likviditu dodáva, keďže za nakúpené cenné papiere platí peniaze. Naopak, pokiaľ chce likviditu z trhu stiahnuť, tak peniaze sťahuje tým, že predáva svoje pokladničné poukážky alebo iné cenné papiere, ktoré drží. Operácie na voľnom trhu tak slúžia na sťahovanie prebytočnej likvidity alebo dodávanie požadovanej likvidity z cieľom, aby sa úrokové sadzby udržali okolo základnej sadzby.
Najdôležitejšou operáciou je repo-operácia. Je to operácia o spätnom odkúpení cenných papierov. To znamená, že ten kto peniaze potrebuje, tak cenné papiere predá protistrane pri dohode, že v stanovenom termíne sa vykoná opak tejto transakcie. Takže tí, ktorí cenné papiere nakúpili, ich v dohodnutom termíne predajú späť za vopred stanovenú cenu. Preto hovoríme o spätnom odkúpení. Vykonajú sa tak dve transakcie - predaj a spätné odkúpenie cenných papierov. Vlastník cenných papierov tak získa na určitý čas potrebnú likviditu, za čo zaplatí úrok. Repo-operácie môžu medzi sebou vykonávať akékoľvek subjekty. Avšak pokiaľ ich vykonáva centrálna banka, tak patria medzi operácie na voľnom trhu. Tieto operácie sa nazývajú kreditnými operáciami, pretože klasické repo-operácie do bankového sektora nalievajú nové peniaze. Z nich sa môžu tvoriť nové úvery a zvyšuje sa tak v ekonomike celkový kredit (Demjan et.al, 2011, s.121).
Revenda (2001) vo svojej práci uvádza najprehľadnejšie delenie druhov operácií na voľnom trhu.
26
Druhy operácií centrálnej banky na voľnom trhu (vo vzťahu k domácim bankám a v domácej mene)
Obr. 1.4 Operácie na voľnom trhu
Zdroj:( REVENDA, 2001, s. 283 )
Povinné minimálne rezervy - Medzi klasické nástroje menovej politiky centrálnych bánk v trhovej ekonomike patria povinné minimálne rezervy, ktoré sú aktíva bánk a pasíva centrálnej banky. Ich význam v posledných rokoch klesá. V niektorých krajinách sa dokonca nepoožívali vôbec (Austrália, Belgicko, Dánsko, Kanada, Luxembursko, Švajčiarsko) alebo boli ich sadzby nízke a po dlhší čas stabilné (Francúzsko s max. sadzbou 1%, vo Veľkej Británii 0,35%). V ďalších krajinách (Taliansko, Spolková republika Nemecko, USA) boli značné tendencie znižovania ich sadzieb, v Holandsku mali povinné minimálne rezervy charakter časovo obmedzených gentlemanských dohôd centrálnej banky s bankami
(Revenda, 2001, s. 305 - 306).
Povinné minimálne rezervy musia komerčné banky udržiavať na účtoch v centrálnej banke. Ich výška je daná jednak sadzbou povinných minimálnych rezerv, jednak základňou na výpočet rezerv z depozít klientov komerčných bánk. V súčasnosti väčšina centrálnych bánk využíva zmeny sadzieb ako nástroj menovej politiky len zriedkavo. Sadzba povinných
27
minimálnych rezerv je stanovená na pomerne nízkej úrovni (okolo 2%) a banky ju udržiavajú dlhodobo nemennú (Polouček et al., 2010, s. 92).
Na rozdiel od diskontnej politiky a operácii na voľnom trhu, ktoré sú výsostne ekonomické opatrenia, znamená politika povinných rezerv vrchonostenský dirigistický zásah do činnosti obchodných bánk, ktorý však zákonodarstvo všetkých vyspelých krajín výslovné pripúšťa.
Sadzby povinných minimálnych rezerv sa vo väčšine štátov diferencujú podľa druhu a splatnosti vkladov, veľkosti úverových ústavov, podľa toho, či ide o sídlo banky, alebo jej filiálku, podľa pôvodu depozít a podľa rozsahu a prírastku príslušných depozít (Sobek, 2003, s. 83 -84).
V nasledujúcom obrázku je znázornený dopad povinných minimálnych rezerv na peňažné multiplikátori v závislosti na pohybe dobrovoľných rezerv.
Dopad povinných minimálnych rezerv na peňažné multiplikátori v závislosti na pohybe dobrovoľných rezerv
Obr. č. 1.5 Dopad povinných minimálnych rezerv na peňažné multiplikátori v závislosti na pohybe dobrovoľných rezerv
Zdroj: ( REVENDA, 2001, s. 277 )
28
2. Centrálne bankovníctvo
2.1. Bankový systém
Bankový systém predstavuje súhrn všetkých bankových inštitúcii v danom štáte a usporiadanie vzťahov medzi nimi. Má dve vzájomne prepojené zložky, inštitucionálnu a funkčnú.
Inštitucionálna zložka bankového systému
Do inštitucionálnej zložky patria jednotlivé banky, členené podľa hlavnej náplne činnosti.
Jedným zo základných problémov je vymedzenie samotného pojmu banka. Banku možno vymedziť predovšetkým ekonomicky a právne. Ekonomicky charakterizujeme banku podľa hlavnej náplne činnosti- je to inštitúcia, ktorá obchoduje a prevádza operácie s peniazmi.
Banky patria medzi inštitúcie, ktoré musia dodržiavať pravidla dané bankovými zákonmi a ďalšími právnymi aktmi. Banka je inštitúcia s bankovou licenciou. Banková licencia predstavuje oprávnenie pôsobiť ako banka, predovšetkým prevádzať bankové operácie a ponúkať bankové služby. Pridelenou licenciou je viazaná na splnenie radu podmienok. Každý žiadateľ o licenciu musí disponovať so stanovenou minimálnou výškou kapitálu, spĺňať technické a technologické predpoklady.
Vymedzenie pojmu banka
Obr.č. 2.1 Pojem banka Zdroj:( REVENDA, 2011. s 17 )
Funkčná zložka bankového systému
Funkčná zložka predstavuje organizáciu, resp. spôsoby usporiadania vzťahov medzi bankovými inštitúciami v danej ekonomike. Tu je vhodné rozlišovať predovšetkým jednostupňový a dvojstupňový bankový systém. ( Revenda, 2011, s. 16-18)
Banka
Ekonomické vymedzenie- Banka ochoduje a prevédza operácie s peniazmi
Právne vymedzenie- Banka je inštitúcia, ktorá má bankovú licenciu
29
Jednostupňový a dvojstupňový bankový systém
Obr. č. 2.2 Bankový systém Zdroj:( REVENDA, 2011. s 18.)
V jednostupňovom bankovom systéme vykonáva väčšinu operácii centrálna banka. - ústredná pozícia (monopol), postavenie monobanky, jedinej banky oprávnenej všetkými oprávneniami vykonávať bankové funkcie. Monobanka vykonáva funkciu aj centrálnej – aj komerčnej banky. Nevylučuje sa avšak existencia ďalších komerčných bánk. Tieto komerčné banky nemajú postavenie samostatného subjektu, tvoria len organizačné súčasti monobanky, z poverenia ktorej vykonávajú určité funkcie (hypotekárne banky a pod) (Polouček, 2006, s.
446).
Dvojstupňový bankový systém- štandardný systém – ústredné postavenie má centrálna banka, ktorá je zodpovedná za výkon výlučne menovej politiky a vytváranie regulačného rámca a prostredia pre existenciu a fungovanie komerčných bánk.
Je všeobecne akceptovaný systém, ktorý je typický pre vyspelé ekonomiky. V súčasnosti môžeme sledovať výrazný trend pre vyspelé ekonomiky centrálnych bánk v európskom a svetovom priestore, trend posilňovania zodpovednosti centrálnych bánk za uskutočňovanú menovú politiku a existenciu centrálnej banky pre niekoľko integrovaných štátov (Salin, 1993, s. 95-96).
Význam dvojstupňového bankového systému je potrebné skúmať v týchto súvislostiach:
- systém zabezpečuje vnútornú a vonkajšiu stabilitu meny, - systém zabezpečuje stabilitu komerčných bánk,
- systém stimuluje efektívne využitie peňažných prostriedkov,
- systém znižuje transakčné náklady pri realizácii dopytu a ponuky kapitálu, - systém poskytuje kvalitnejšie finančné služby (Belás, 2008, s.15).
Bankový systém
jednostupňový dvojstupňový
I. stupeň - Centrálna banka a ostatné banky I. stupeň - Centrálna banka
II. stupeň - Obchodné a ďalšie banky
30
Schéma dvojstupňového bankového systému
Legenda:
KB - komerčnábanka CB- centrálna banka
Obr. č. 2.3. Dvojstupňový bankový systém
Zdroj:( Belás , 2007, s. 13)
Horváthová (2009) vymedzuje význam dvojstupňového bankového systému hlavne v týchto aspektoch
- ma najlepšie podmienky na zabezpečenie vnútornej a vonkajšej stability meny, - zabezpečuje stabilitu komerčných bánk,
- stimuluje rozvoj finančného trhu, - podporuje efektívne využitie financií,
- podporuje aktívne používanie rôznych finančných nástrojov, - poskytuje rôzne finančné služby (Horváthová, 2009, s. 318).
Pozícia centrálnej banky a komerčných bánk v dvojstupňovom bankovom systéme Tabuľka č. 3
Kritérium Porovnania
Centrálna banka Komerčné banky Pozícia Subjekt plniaci menovopolitickú
funkciu- vrcholný subjekt menovej politiky a regulácie bankového sektora
Podnikateľský subjekt s istými špecifikami (peniaze ako predmet podnikania, atypická štruktúra bilancie, prísna regulácia, založená na dôveryhodnosti
Cieľ Stabilita meny - vnútorná (cenová), vonkajšia stabilita bankového
dosahovanie zisku pri dodržaní pravidiel likvidity, bezpečnosti ( KB 1
CB
KB 3
KB 4 KB 2
31
sektora akceptovateľné riziká) a stability
Funkcie -emisia hotovostných prostriedkov, - výkon menovej politiky,
- výkon devízovej politiky, - regulácia a dohľad bankového sektora,
- banka štátu, - banka bánk,
- dohľad nad platobnými systémami,
-Reprezentácia štátu v menovej oblasti
- finančné sprostredkovanie v užšom slova zmysle,
- emisia bezhotovostných peňazí, - zabezpečovanie bezhotovostného platobného styku,
- sprostredkovanie finančného investovania na peňažnom a kapitálovom trhu,
- ďaľšie finančné služby
Zdroj:( Medveď, 2012, s. 43)
2.2. Funkcie a činnosť centrálnej banky
Funkcie centrálnej banky, podobne ako aj jej postavenie a nástroje sa postupne vyvíjali a menili v závislosti od vývoja platobných systémov a v nadväznosti na funkcie centrálnej banky (Medveď a kol., 2012, s. 59).
Centrálne banky zabezpečujú základné operácie s hotovostnými peniazmi, prevádzajú menovú politiku, operácie s devízovými prostriedkami, regulujú a dohliadajú na bankový systém a vystupujú ako banky bánk a banky štátu. Funkcie sú hlavným dôvodom existencie centrálnych bánk.
Funkcie centrálnej banky v trhovej ekonomike v súčasnosti
Obr. č. 2.4 Funkcie CB v trhovej ekonomike Zdroj: ( Revenda, 2011, s.33)
Centrálna banka
Emisná činnosť Devízová činnosť
Menová politika
Banka bánk
Regulácia (dohľad ) bánk Banka štátu
32
Emisná činnosť - centrálna banka má vysadené právo na vydávať hotovostné peniaze do obehu a zároveň zodpovedá za ponuku peňazí v ekonomike. Emisia bankoviek a mincí je základnou charakteristikou centrálnej banky (Medveď, 2012, s. 60).
V SR sa vyskytujú eurobankovky a euromince emitované inými centrálnymi bankami eurozóny, preto NBS nemá evidenciu o reálnej hodnote a množstve peňazí v obehu. NBS eviduje len eurobankovky a euromince, ktoré sama vzdala do obehu a prijala z obehu. Rozdiel medzi hodnotou vydaných eurobankoviek a euromincí do obehu a prijatých z obehu k určitému dátumu predstavuje kumulovanú čistú emisiu.
Celková hodnota kumulovanej čistej emisie k 31. decembru 2011 dosiahla 7,36 mld.
EUR a v medziročnom porovnaní vzrástla o 21,6% (v roku 2010 vzrástla o 30,8%).
Hodnota položky obeživo, zodpovedajúca podielu NBS na eurobankovkách vydaných Eurosystémom, k 31.decembru 2011 predstavovala 8,1 mld. EUR. viď. tabuľka č. 4 Tabuľka č.4 Štruktúra kumulovanej čistej emisie eurobankoviek a euromincí
Zdroj: Výročná správa NBS r. 2011[online].2012 [citované 2013.04.10] Dostupné na internete:
(http://www.nbs.sk/_img/Documents/_Publikacie/VyrocnaSprava/VSNBS11.PDF
33
Denný vývoj emisie v roku 2011 takmer kopíruje vývoj v roku 2010, s posunom hodnoty o 1,5 mld. EUR. (graf č.3) Maximálna hodnota emisie v roku 2011 bola už tradične dosiahnutá v predvianočnom období 23. decembra ( 7,5 mld. EUR).
Kým pri hodnote emisie takmer celú emisiu predstavovali eurobankovky
( 98,4%), pri množstve emitovaných eurových peňazí bol pomer opačný, eurobankovky predstavovali iba 20,46% z celkového počtu, euromince 79,50% a zvyšnú časť predstavovali zberateľské mince.
Graf č. 4: Denný vývoj emisie eurovej hotovosti ( v mld. EUR)
Zdroj: Výročná správa NBS r. 2011[online].2012 [citované 2013.04.10] Dostupné na internete:
(http://www.nbs.sk/_img/Documents/_Publikacie/VyrocnaSprava/VSNBS11.PDF
V roku 2011 NBS vzdala do obehu viac ako 316 mil. kusov eurobankoviek a y obehu prostredníctvom bánk a čiastočne aj verejnosti prijala viac ako 279 mil. kusov eurobankoviek.
Počas roka NBS spracovala viac ako 296 mil. kusov eurobankoviek v zmysle jednotných postupov stanovených ECB pre všetky národné banky eurozóny
(http//.nbs.sk/11.04.2013).
34
Graf č. 5: Štruktúra eurobankoviek spracovaných v roku 2011
Zdroj: Výročná správa NBS r. 2011[online].2012 [citované 2013.04.10] Dostupné na internete:
(http://www.nbs.sk/_img/Documents/_Publikacie/VyrocnaSprava/VSNBS11.PDF
Menová politika - predstavuje reguláciu množstva peňazí v ekonomike za určitými cieľmi, medzi ktoré patria predovšetkým podpora cenovej stability. Centrálne banky však nemajú vývoj množstva peňazí v ekonomike ani zďaleka pod plnou kontrolou.
Vo vyspelých ekonomikách centrálne banky vykonávajú menovú politiku, a to vo vzťahu ku komerčným bankám, vlastne na medzibankovom trhu. Centrálne banky pri vykonávaní menovej politiky musia rešpektovať zdravie bankového systému- finančnú stabilitu (Revenda, 2011, s. 34).
Devízová činnosť- centrálna banka akumuluje devízové rezervy a realizuje s nimi operácie na devízovom trhu. Operácie centrálnej banky s týmito devízovými rezervami majú štyri základné motívy, a to : udržiavanie hodnoty devízových rezerv, zabezpečovanie devízovej likvidity krajiny, zaisťovanie výnosnosti devízových rezerv a ovplyvňovanie vývoja menového kurzu domácej meny prostredníctvom nákupu, resp. predaja domácej menz za zahraničné meny (Revenda, 2011, s. 218).
Národná banka Slovenska vo výročnej správe zverejnila, že euro zaznamenalo v roku 2011 viditeľnejšiu volatilitu súvisiacu s problémami s verejnými financiami vo viacerých európskych krajinách a USA. V prvej polovici roka 2011 euro významne
35
posilnilo, keď vzrástlo z januárových 1,30 USD/EUR, na májových 1,48 USD/EUR, čo bola jeho najsilnejšia úroveň v roku 2011. V druhej polovici roka naopak pod vplyvom problémov v eurozóne oslavovalo a do konca roka sa kurz eura voči doláru priblížil k úrovni 1,30. Rok 2011 uzatváral na úrovni 1,2939 USD/EUR.
Národná banka Slovenska spravuje investičné rezervy s cieľom zabezpečovať pozitívny prínos do hospodárskeho výsledku banky. Celková hodnota investičných aktív v zodpovedajúcich výmenných kurzoch a trhových cenách dosiahla ku koncu roka 2011 výšku 13,6 mld. EUR, čo znamená zvýšenie o 5,4% oproti hodnote 12,9 mld. EUR na konci roka 2010. Pri správe rezerv sa uplatňujú princípy investičnej stratégie NBS schválené v roku 2008, v rámci ktorých sa v investičnom portfóliu denominovanom v eurách vykonáva štandardné riadenie úrokového rizika pomocou úrokových swapov a kontraktov futures. Výnosnosť tohto portfólia po zohľadnení nákladových úrokov a zabezpečovacích operácií bola za rok 2011 0,063%. Investičné portfólio denominované v amerických dolároch v objeme 206,5 mil. USD dosiahlo za rok 2011 oproti príslušnému benchmarku záporný relatívny výnos -0,42%
( http//nbs.sk/10.04.203).
Graf č. 6: Investičné portfólio v eurách - členenie investícií podľa krajiny emitenta
Zdroj: Výročná správa NBS r. 2011[online].2012 [citované 2013.04.10] Dostupné na internete:
(http://www.nbs.sk/_img/Documents/_Publikacie/VyrocnaSprava/VSNBS11.PDF
36
Regulácia a dohľad bánk - regulácia bankového sektora zo strany centrálnej banky má 4 úrovne:
- určenie pravidiel podnikania- to znamená , že centrálna banka určuje pravidlá podnikania v bankovom sektore s cieľom minimalizovať jeho rizikovosť, pričom používa nasledovné metódy: napr. určenie kapitálovej primeranosti, určenie pravidiel úverovej angažovanosti, pravidlá likvidity, pravidla vedenia účtovníctva a obchodnej dokumentácie.
- povoľovacia činnosť- centrálna banka povoľuje zakladanie bánk na základe presne definovaných pravidiel
- vykonávanie bankového dohľadu- kontrola dodržiavania pravidiel podnikania s osobitným dôrazom na dodržiavanie zásad obozretného bankového podnikania, pri zistení nedostatkov centrálna banka ukladá opatrenia na nápravu, napr. ukončenie činnosti, zníženie základného imania o nekrytú stratu, nútená správa, odvolanie vedúceho pracovníka , odobratie licencie, pokuta.
- vedenie registra bankových úverov a záruk, to znamená, že centrálna banka vedie register úverov a záruk, ktoré boli poskytnuté podnikateľom zo strany komerčnej banky ak ich zostatok prevyšuje zákonom stanovenú hranicu. Týmto spôsobom centrálna banka obmedzuje riziko viacnásobného použitia záruk (Belás a kol. 2008, s.19-20).
Banka bánk - centrálna banka vedie účty ostatným bankám, prijíma vklady, poskytuje úvery , realizuje zúčtovanie medzi jednotlivými bankami a vykonáva dohľad a reguláciu nad komerčnými bankami. Prostredníctvom vkladov komerčných bánk vo forme povinných minimálnych rezerv reguluje centrálna banka objem vkladov s ktorými môžu komerčné banky disponovať. Úvery od centrálnej banky predstavujú emisiu bezhotovostných peňazí (Medveď, 2012, s.60).
- prijímanie vkladov- Centrálna banka prijíma prostriedky od domácich bánk a pobočiek zahraničných bánk, a to v domácej mene, poprípade v zahraničných menách. Tieto bezhotovostné vklady - rezervy bánk - predstavujú pre :
1. centrálnu banku jej záväzky voči bankám- sú na strane pasív bilancie centrálnej banky
2. obchodné a ďalšie banky, vrátane pobočiek zahraničných bánk, ich pohľadávky za centrálnu banku - v bilancií týchto bánk ich nájdeme na strane aktív (Revenda, 2011, s. 110).
37 Rezervy bánk členíme na tri skupiny, viď. obr. č. 2.5.
Členenie bankových rezerv
Obr.č. 2.5. Členenie bankových rezerv Zdroj: ( Revenda, 2011, s.112)
- poskytovanie úverov - Centrálne banka môže domácim bankám a pobočkám zahraničných bánk poskytovať rôzne druhy úverov, a to predovšetkým v domácej mene. Úvery je možné členiť z viacerých hľadísk, napríklad podľa splatnosti, alebo účelu poskytnutia. Členenie úverov je možné vidieť na obr. č. 2.6.
Rezervy bánk
Rezervy v domácej mene
Rezervy v zahraničnej mene Dobrovoľné rezervy (Povinné minimálne rezervy )
Povinné minimálne rezervy Dobrovoľné rezervy
Rezervy pre medzibankové zúčtovanie Poistné rezervy
Ďalšie dobrovoľné rezervy Prevádzkové hotovostné rezervy
38
Úvery centrálnej banky
Obr. č. 2.6. Členenie úverov centrálnej banky Zdroj: ( Revenda, 2011, s.114)
- operácie s cennými papiermi - Centrálne banky s obchodnými a ďalšími bankami obchodujú s cennými papiermi. Až na výnimočné prípady krízových situácií, kedy centrálne banky niekedy obchodujú aj s akciami bank a ďalšími subjektmi, napr. dlhopisy, štátne pokladničné poukážky a vlastné poukážky centrálnych bánk. Všetky tranzakcie majú bezhotovostnú podobu.
- medzibankový platobný styk a zúčtovanie- Medzibankový platobný styk a zúčtovanie prostredníctvom centrálnej banky prebieha podľa pravidiel, na ktorých koncipovaní sa centrálna banka podieľa rozhodujúcou mierou, samozrejme pri rešpektovaní súvisiacich právnych noriem. V prípade medzibankových zúčtovaniach cez iný systém musí byť pravidlá s centrálnou bankou najprv dohodnuté. Centrálna banka preveruje ich dodržiavanie, a to sama
Úvery centrálnej banky
Krátkodobé úvery na doplnenie likvidity
Krátkodobé núdzové úvery
Úvery od centrálnej banky
Bežné diskontné úvery Úvery za noc
Účelové diskontné úvery Reeskontný úver
Úvery v zahraničných menách
Lombardné úvery
Úvery na povinné minimálne rezervy Ďalšie krátkodobé núdzové úvery Krátkodobé hotovostné úvery
Dlhodobejšie bezhotovostné úvery Dlhodobejšie hotovostné úvery
39
alebo prostredníctvom poverenej špecializovanej inštitúcie. V pravidlách medzibankového platobného styku a zúčtovania sú upravené i ďalšie oblasti (Revenda, 2011, s. 110).
Medzibankový platobný styk a zúčtovanie
Obr. č. 2.7. Oblasti upravené pravidlami medzibankového platobného styku a zúčtovania Zdroj: ( Revenda, 2011, s.117)
Banka štátu- vykonáva niektoré finančné operácie pre vládu, centrálne orgány, samosprávu a niektoré podniky verejného sektoru a pod. Centrálna banka vykonáva pokladničné plnenie štátneho rozpočtu, spravuje štátny dlh a poskytuje úvery štátnemu rozpočtu (Tkáčová a kol., 2009, s.154).
Vedenie účtov pre štát- centrálne banky vedú účty vláde, centrálnym orgánom, poprípade ďalším štátnym subjektom, pričom drvivá väčšina transakcií prebieha bezhotovostne.
Pokladničné plnenie štátneho rozpočtu - vedenie účtov pre štát úzko súvisí s pokladničným plnením štátneho rozpočtu, kedy centrálna banka v prospech a na ťarchu príslušných účtov prevádzajú na poverenie štátu a podľa jeho dispozície operácie v rámci bežného hospodárenie štátneho rozpočtu v danom finančnom roku.
Správa štátneho dlhu- Medzi základné činnosti spojené so správou štátneho dlhu patrí organizácia a zabezpečovanie emisie štátnych cenných papierov, výplaty úrokov a umorovanie štátneho dlhu (Revenda, 2010, s. 118-120).
Pravidlá medzibankového platobného styku a zúčtovania
Inštitucionálna štruktúra Riadenie príslušných účtov
Meny, v kt. sa vykonávajú tranzakcie
Druhy nosičov dát a príkazov a ich kontrola Náležitosti , formát a štruktúra dát Začiatok a koniec účtovného dňa
Medzibankový platobný styk zo zahraničím Dokumentácia a archivácia tranz. a dát Informácie o stavoch a tran. na účtoch Možnosti prístupov k nekrytým platbám Minimálne zostatky na účtoch
Nástroje medzibankového platobného styku
40
2.3.Eurosystém a Európska centrálna banka
Eurosystém
Hlavným cieľom Eurosystému je udržiavať v eurozóne cenovú stabilitu a chrániť tak kúpnu silu eura. Zabezpečenie cenovej stability je najdôležitejším príspevkom, ktorým môže menová politika napomáhať pri vytváraní priaznivého ekonomického prostredia a zabezpečovaní vysokej úrovne zamestnanosti. V rámci jednotnej menovej politiky oznámila ECB presnú definíciu svojho hlavného cieľa. Cenová stabilita bola definovaná ako medziročné zvýšenie spotrebiteľských cien menšie ako dve percentá, pričom cieľom je udržať cenovú stabilitu zo strednodobého hľadiska.
Eurosystém závisí od bezpečného fungovania bankového systému, ktorého prostredníctvom sa môžu uskutočňovať menovopolitické obchody. Ako kanál menovopolitických transakcií zameraných na dodanie alebo odčerpanie likvidity z euro oblasti môže slúžiť až 8000 úverových inštitúcií (komerčné banky, sporiteľne alebo iné finančné inštitúcie) v členských štátoch.
Eurosystém má preto eminentný záujem na efektívnom fungovaní a stabilite bankového systému. Je len prirodzené, že monitoruje vývoj v bankovom sektore, aj keď zodpovednosť za bankový dohľad naďalej zostáva v rukách národných orgánov ( http://www.euromena.sk/02.02.2013).
Základné úlohy Eurosystému
určuje a vykonáva menovú politiku v eurozóne,
vykonáva devízové obchody, uschováva a spravuje oficiálne rezervy štátov eurozóny,
vydáva bankovky v eurozóne,
podporuje hladký chod platobných systémov.
Európsky systém centrálnych bánk (ESCB) sa skladá z:
Európskej centrálnej banky (ECB) a
národných centrálnych bánk (NCB) všetkých 27 členských štátov Európskej únie (EÚ).
Štáty resp. národné centrálne banky štátov, ktoré nepriali euro sú taktiež súčasťou ESCB, či už vzhľadom na ich samotné funkcie (Dánsko a Spojené kráľovstvo) alebo vzhľadom na pridanú výnimku. Výnimka je platná pre Švédsko a 7 z 12-tich členských štátov, ktoré sú súčasťou EÚ od mája 2004. V to značí, že tieto krajiny ešte vždy majú vlastnú národnú menu, trvalo realizujú vlastnú monetárnu politiku a ich centrálne banky si zatiaľ ponechávajú svoju samostatnosť v otázkach monetárnej politiky. Okrem toho to značí o tom , že sa
