2.2 Komparácia búrz cenných papierov v regióne V4
2.2.1 Burza cenných papierov v Bratislave, a.s
Pred vznikom BCPB na území Slovenska neexistovala peňaţná burza. Burza bola zaloţená 21. decembra 1990, no oficiálny vznik BCPB sa datuje od 15. Marca 1991, teda v deň zápisu do obchodného registra so súhlasom Ministerstva financií SR.
V Slovenskej republike je jediným organizátorom regulovaného trhu s cennými papiermi, obchodovať na burze sa začalo 6.apríla 1993, po ukončení prvej vlny kupónovej privatizácie. V roku 1995 bol zriadený BRS – Burzový rozhodcovský súd, ktorého hlavnou úlohou je riešiť spory vyplývajúce z burzových obchodov, ale i obchodov mimo burzy.
V roku 2000 sa Burza cenných papierov v Bratislave stala členom - korešpondentom Európskej federácie búrz – FESA. A od 1. júna 2004, v nadväznosti na vstup SR do Európskej únie sa stala riadnym členom FESA.
47
Od 26. júna 2001 vykonáva svoju činnosť na základe povolenia udeleného Úradom pre finančný trh SR. Toto povolenie bolo v roku 2008 na základe rozhodnutia NBS rozšírené o organizovanie mnohostranného obchodného systému – MTF, ktorý sa stal alternatívou k regulovaným trhom. Počas tohto roka sa BCPB venovala hlavne prípravám na zavedenie novej meny, ktoré boli na začiatku roka 2009 úspešne ukončené a burza začala obchodovať v novej mene Euro.
BCPB je akciová spoločnosť, ktorej činnosť je upravená zákonom č. 429/2002 Z.z.
o burze cenných papierov v znení neskorších predpisov, ostatnými právnymi predpismi a tieţ Burzovými pravidlami. (http://www.nbs.sk/)
Burza je zaloţená na členskom princípe, čo v praxi znamená, ţe obchodovať na nej môţu len jej členovia, resp. Národná banka Slovenska. Pravidlá na burze umoţňujú dva typy členstva:
- riadne členstvo – časovo neobmedzené, výhodou riadneho členstva na BCPB je moţnosť uvádzať emisie na trhy burzy, tieţ byť tvorcom trhu na vybraté druhy emisií a obsadzovať výbory burzy svojimi zástupcami.
- dočasné členstvo – obmedzené na dobu maximálne 12 mesiacov, avšak pobočka zahraničnej banky nesmie byť dočasným členom.
Podľa pravidiel pre prijatie cenných papierov na trhy burzy, môţeme obchodovať s cennými papiermi na:
1. Trhu kótovaných cenných papierov, ktorý sa ďalej člení na:
kótovaný hlavný trh, kótovaný paralelný trh.
2. Voľný trh, ktorý nie je ďalej členený.
Na tieto trhy sú prijímané dlhopisy, akcie a podielové listy, ktoré spĺňajú podmienky ustanovené zákonom o burze cenných papierov a sú vydané podľa všeobecných právnych predpisov.
Najvyšším orgánom burzy je valné zhromaţdenie akcionárov, ktorými sú Fond národného majetku, najväčšie slovenské peňaţné ústavy, investičné, brokerské a poisťovacie spoločnosti. Štatutárnym orgánom je predstavenstvo a kontrolným orgánom je dozorná rada. Výkonným orgánom burzy, ktorý riadi jej činnosť je generálny riaditeľ.
Činnosť burzy sa riadi burzovými pravidlami, ktoré na základe návrhu predstavenstva
48
BCPB schvaľuje Národná banka Slovenska. Ako stále poradné orgány predstavenstva pôsobia tri burzové výbory:
Výbor pre obchodovanie,
Výbor pre kótovanie cenných papierov, Výbor pre členstvo.
Ako sme si uţ predtým spomenuli obchodovanie na BCPB prebieha denne v rámci určeného časového harmonogramu v jednotlivých moduloch obchodovania, prostredníctvom elektronického systému, ktorý je nazvaný EBOS. Obchody, ktoré je moţné uzatvoriť na burze v Bratislave sa členia na:
kurzotvorný obchod- kupujúci a predávajúci sa zaväzujú kúpiť, alebo predať taký počet CP za takú cenu, aká bola vygenerovaná spárovaním ich objednávok v systéme.
blokový obchod- je podobný kurzotvornému obchodu,
priamy obchod – pri tomto obchode sú cena a objem vopred stanovené dohodou kupujúceho a predávajúceho, tieto strany sa navzájom poznajú.
repo obchod, v ktorom sa kupujúci a predávajúci zaväzujú kúpiť, resp. predať taký počet CP a za takú cenu, aké boli nimi potvrdené v príkaze na otvorenie tohto repo obchodu a v uvedený deň vrátenia predať, resp. kúpiť späť tento počet CP za cenu uvedenú v príkaze.
obchod v rámci ponuky, čiţe povinnej ponuky na prevzatie, resp. konkurenčnej Vysporiadanie obchodov na Burze cenných papierov v Bratislave je v pôsobnosti Zúčtovacieho centra NBS. (http://www.bsse.sk)
49 2.2.2
Burza cenných papierov v Prahe, a.s.
Snaha o zaloţenie burzy siahajú uţ od dôb cisárovnej Márie Terézie, zaloţená však bola aţ v roku 1871. Spočiatku sa na burze obchodovalo nielen s cennými papiermi, ale aj komoditami. Praţská burza sa stala známou a kľúčovou pre obchody s cukrom na vtedajšom území Rakúsko – Uhorska. Po skončení prvej svetovej vojny, tento druh obchodu ustúpil a obchodovalo sa uţ len s cennými papiermi. Medzivojnové obdobie bolo pre praţskú burzu obdobím najväčšieho rozvoja, avšak tento rozvoj bol prerušený príchodom druhej svetovej vojny, ktorá priniesla pre burzu prestávku v obchodovaní aţ na 60 rokov.
Burza cenných papierov Praha, a.s. je najväčším a najstarším organizátorom trhu s cennými papiermi v Českej republike. Po 60 rokoch prestávky, bola znovu otvorená v roku 1993, kedy sa na burze uskutočnili prvé obchody.
Zo zákona je BCPP akciovou spoločnosťou. Obchodovanie na BCPP prebieha prostredníctvom licencovaných obchodníkov s CP, ktorí sú členmi burzy. Ide predovšetkým o významné banky a maklérske firmy, to v praxi znamená, ţe ak sa investor rozhodne na burze investovať, musí sa obrátiť na niektorého s členov burzy. Okrem členov BCPP majú právo uzatvárať obchody aj Česká Národná Banka a Česká republika, prostredníctvo Ministerstva financií. Členmi môţu byť tie subjekty, ktoré sú prijaté obchodnou komorou po splnení burzových pravidiel a povinnosťou členstva je účasť v Garančnom fonde burzy.
Burza je členom Federácie európskych búrz – FESA a americkou Komisiou pre cenné papiere a burzy – US SEC, kde je zaradená do prestíţneho zoznamu búrz, ktoré sú bezpečné pre investorov. Praţská burza sa s pohľadu delenia trhov zásadne nelíši od svojich konkurentov v rámci regiónu V4.
Členenie trhov BCPP:
1) Regulovaný trh
a) Hlavný trh – na tomto trhu prebiehajú obchody s najkvalitnejšími a najväčšími emisiami, pre prijatie na hlavný trh je potrebné splnenie niekoľkých podmienok. Emitentovi vzniká informačná povinnosť.
b) Oficiálny voľný trh – cenné papiere, ktoré nespĺňajú podmienky k prijatiu na hlavný trh, sú umiestňované na oficiálnom voľnom trhu.
c) Špeciálny trh s futures.
50
2) Neregulovaný trh - na tomto trhu je moţné umiestňovať aj tituly bez ţiadosti emitenta, ktorému nevzniká ani informačná povinnosť. Emitent musí pri obchodovaní zverejniť prospekt cenného papiera. Súčasťou je aj trh MTF – mnohostranný obchodný systém, kde sa uvádzajú emisie o ktorých prijatie rozhoduje iba samotná burza.
Na burze cenných papierov v Prahe sa obchoduje s týmito finančnými nástrojmi ako sú akcie, dlhopisy, investičné certifikáty, waranty a futures. Následné sa s týmito nástrojmi uzatvárajú tieto typy obchodov:
automatické obchody o aukčný reţim, o kontinuálny reţim
obchody Spad, blokové obchody,
obchody s účasťou špecialistu, futures obchody.
Obchodný systém tejto burzy je plne elektronický, je zaloţený na kombinácií objednávkovej knihy (KOBOS) a tvorcov trhu (SPAD). Zatiaľ čo v segmente KOBOS je moţné obchodovať s ľubovoľným mnoţstvom CP, v segmente SPAD sú stanovené minimálne obchodovateľné mnoţstvá, tzv. loty. Investori majú súčasne moţnosť kombinovať pokyny od oboch segmentov a dosiahnuť tak pre seba ideálne exekúcie svojich príkazov.
BCPP tvorí spolu so svojimi dcérskymi spoločnosťami skupinu PX. Po burze sú najvýznamnejšími spoločnosťami skupiny PXE - Power Exchange Central Europe, a CDCP – Centrálny depozitár cenných papierov. PXE bola zaloţená v roku 2007 a predstavuje novú obchodnú platformu pre obchodovanie s elektrinou v ČR, SR a v Maďarsku.
Okrem toho je BCPP súčasťou skupiny CEESEG (Stock Exchange Group), ktorej členmi sú aj ďalšie tri burzy, a to Burza cenných papierov Viedeň, Burza cenných papierov Budapešť a Burza cenných papierov Ľubľana. Táto skupina vstúpila na medzinárodnú burzovú scénu v roku 2009 a je najväčšou skupinou búrz v strednej a východnej Európe.
Z jedného miesta ponúka prístup k informáciám o štyroch trhoch s potenciálom dlhodobého a vysokého rastu.
51
Všetky štyri burzy spolupracujú na báze rovnocenného partnerstva, pričom domáci trh rozvíja a podporuje kaţdá burza zvlášť a samostatne, zatiaľ čo na medzinárodnej úrovni burzy vystupujú jednotne ako skupina CEESEG.
Na praţskej burze sa o vysporiadanie obchodov stará Univerzálne vysporiadacie centrum.(http://www.bcpp.cz/)
2.2.3
Burza cenných papierov vo Varšave, a.s. (GPW)
Vznik prvej burzy vo Varšave sa datuje v roku 1817, kde sa obchodovalo najmä s dlhopismi a inými dlhovými cennými papiermi v čase od 12.00 – do 13.00 hod.. Ešte pred vojnou existovalo v Poľku aţ sedem búrz s cennými papiermi, po vojne bola burza uzatvorená z dôvodu zmeny systému, opätovné otvorenie prišlo aţ po roku 1989.
GPW je akciovou spoločnosťou, kde väčšinovým vlastníkom je štát s 99% akcií. Pre niektorých obchodníkov a moţných partnerov, je podiel štátu vo vlastníctve burzy, tým čo ich odrádza od prípadnej spolupráce.
V roku 1998 sa GPW stala pridruţeným členom FESA a v roku 2004 aj jej riadnym členom, burza sa tak pripojila k ostatným burzám V4.
Na varšavskej burze sa takmer od začiatku obchodovalo len elektronicky a od roku 2000 k tomu slúţi aj systém WARSET – Warsaw Stock Exchange Trading. Tento systém poskytuje plne automatický prenos dát. Vďaka WARSET majú investori prehľad o komplexnej situácií na trhu. Cez tento systém sa spracujú objednávky jednotlivo a následne prebieha aj vyrovnávanie obchodov. Najväčšie spoločnosti môţu zadávať svoje objednávky aj cez internet. Výraznou črtou WARSET je zverejnenie otváracej ceny ešte pred zahájením obchodovania. V rámci tohto systému sa na GPW môţu uzatvárať tieto obchody:
a) systém riadený príkazmi, b) priebeţné obchodovanie, c) blokové obchody,
d) systém jednotnej cenovej aukcie.
Obchodný systém je realizovaný systémom riadenými príkazmi, čiţe ceny cenných papierov sú odvodené od príkazu na nákup a predaj, z ktorých sa zostavuje zoznam na stanovenie ceny.
52
Od roku 2004 prebieha obchodovanie na troch trhoch:
hlavný trh – kde majú prístup len spoločnosti, ktoré spĺňajú prísne pravidlá o transparentnosti , informačnej povinnosti a pod.
vedľajší trh
voľný trh – na tomto trhu spoločnosti nemusia spĺňať také prísne podmienky.
Na burze cenných papierov vo Varšave sa obchoduje s týmito finančnými nástrojmi:
dlhopisy, akcie, investičné certifikáty, futures, waranty a PDA – práva na podiely.
Obchoduje sa tu v aukčnom a kontinuálnom reţime, ceny akcií sú stanovené na základe maximalizácie objemu transakcií, príkazy jednotlivých účastníkov sú potom vyhodnotené a nakoniec spárované. Obchodná seansa trvá od deviatej rána do štyroch hodín popoludní, futures kontrakty sa obchodujú od pol deviatej.
Ďalšie delenie je uskutočňované podľa veľkosti trhovej kapitalizácie do segmentov trhu ako napríklad: segment 250Plus, 50Plus a 5 Plus. Tieto segmenty boli zavedené v roku 2007 a v tom istom roku burza spustila nový alternatívny trh NewConnect, ktorý je určený pre malé a stredné spoločnosti, ktoré neplánujú emitovať emisie vo veľkých objemoch.
Podmienky pre vstup na tento trh sú oveľa niţšie, ako na hlavnom trhu a pre malé spoločnosti sú výhodnejšie.
Na varšavskej burze vykonáva vysporiadanie obchodov Národné stredisko pre cenné papiere, a okrem toho vykonáva aj činnosti súvisiace s cennými papiermi ako napríklad vyplácanie dividend. ( http://www.gpw.pl/)
2.2.4
Burza cenných papierov Budapešť (BSE)
Predchodca dnešnej Budapešť Stock Exchange, bola Maďarská burza, ktorá začala svoju činnosť uţ 18. januári 1864. Burza v Budapešti patrila k veľmi významným finančným inštitúciám v strednej a východnej Európe. Z nástupom socializmu bola činnosť burzy pozastavená na 42 rokov.
Znovuotvorenie burzy prišlo v roku 1990. Aj burza v Budapešti sa v roku 1999 stala prvým pridruţeným členom Európskej federácie búrz – FESA a v roku 2004 jej riadnym členom.
Aţ v roku 1997 povolila Burza cenných papierov v Budapešti vstup na jej trh zahraničným investorom. Po vstupe Maďarska do Európskej únie v roku 2004 sa BSE
53
stala, ako aj ostatné burzy V4, riadnym členom Federácie európskych búrz – FESA. Od roku 2006 bola burza ustanovená ako akciová spoločnosť.
Od roku 1999 sa začali objavovať snahy o transformáciu BSE a zmenu vlastníckej štruktúry, ktorá vyvrcholila v roku 2002 vznikom spoločnosti s kapitálovou účasťou.
V roku 2004 došlo k získaniu väčšinového podielu BSE skupinou okolo Viedenskej burzy, ktorá spoločne s Österreichische Kontrollbank AG vlastní 68,8 % akcií BSE. Od 14.
januára 2010 sa BSE stala dcérskou spoločnosťou CEESEG holdingovej spoločnosti, ktorá vlastní 50% z BSE.
Burza v Budapešti pouţíva pre obchodovanie systém MMTS – Multi Market Trading System, ktorý je oproti ostatným burzám krajín V4 odlišný, z dôvodu ţe nevyuţíva inštitúciu tvorcu trhu. Tento systém je elektronický plne automatizovaný on-line obchodný systém, rozšíril moţnosti obchodovania za hranice Budapešti a transparentnosť na trhu sa tieţ podstatne zvýšila. Objemy obchodov sa výrazne zvýšili a neexistujú ani časové limity pre obchodovanie v tomto systéme.
Obchody na BSE prebiehajú na piatich trhoch v závislosti od druhu finančného nástroja na:
1) Trh dlţných cenných papierov – dlhopisy, hypotekárne záloţné listy...
2) Trh majetkových cenných papierov – akcie, certifikáty...
3) Trh s komoditami
4) Derivátový trh - opcie, futures
5) Neregulovaný trh – ktorý začal fungovať v roku 2001, ide o mimoburzový trh, kde sú akcie, ktoré ešte nie sú oficiálne na zozname burzy, ale uţ k trhu patria.
Burza cenných papierov v Budapešti delí kótované cenné papiere do dvoch kategórií:
A a B. Pre obe kategórie sú dané tieto kritériá pre prijatie na BSE : minimálny počet akcionárov,
dĺţka podnikateľskej činnosti, objem emisie,
a podiel hodnoty CP v drţbe verejnosti na celkovom objeme.
Cenné papiere, ktoré spĺňajú len poţiadavky verejnej ponuky sú zaradené do skupiny B. Tieto cenné papiere v kategórií B majú informačnú povinnosť.
54
Akciová spoločnosť KELER zaisťuje vysporiadanie a zúčtovanie burzových obchodov. Národná banka Maďarska je jej hlavným akcionárom, vlastní 50% podiel spoločnosti, 25% podiel vlastní aj BSE a Budapešť Commodity Exchange. (http://bse.hu/)
2.2.5
Porovnanie základných údajov búrz V4
Na základe zistených skutočností o jednotlivých burzách si v tejto časti zhrnieme a následne v tabuľke zobrazíme základné charakteristiky búrz a tieţ v čom sú si tieto inštitúcie podobné.
Všetky štyri burzy datujú svoj vznik začiatkom 90. rokov, kedy boli zaloţené vládami jednotlivých stredoeurópskych krajín ako akciové spoločnosti. Ich sídlami sú hlavné mestá týchto štátov ako je Bratislava, Praha, Budapešť či Varšava, ktoré sú povaţované za centrá obchodovania jednotlivých krajín.
Obchodovania na burzách prebieha prostredníctvom elektronických systémov a na základe členského princípu, čiţe na kaţdej burze môţu obchodovať, len právoplatný členovia, ktorých povinnosťou je vyplatenie ročného členského príspevku. Z hľadiska počtu riadnych členov na burze môţeme zhodnotiť, ţe oproti Burze v Maďarsku je počet členov na bratislavskej a praţskej burze o viac neţ 50% niţší.
Obchody, ktoré prebiehajú na niekoľkých trhoch búrz sú členené podľa druhu obchodovaného finančného nástroja, v našom prípade ide o dlhopisy, s ktorými sa obchoduje na všetkých burzách V4. No napriek obľúbenosti tohto nástroja v SR sú v Maďarsku a Poľsku obchody s dlhopismi skoro zanedbateľné, avšak na týchto burzách sa obchoduje vo väčšej miere s derivátmi.
Jedným zo spoločných znakov týchto búrz je aj členstvo v Európskej federácií búrz – FESA, ktorá sa zameriava na podporu konkurencieschopnosti európskych búrz.
Uţ zo zistených informácií môţeme zhodnotiť, ţe analyzované burzy Vyšehradskej štvorky sú si dosť podobné najmä historickým vývojom, organizáciou trhu a obchodovaním s finančnými nástrojmi, ktoré prebieha na podobných základoch.
V nasledujúcej tabuľke sme systematicky spracovali jednotlivé základné údaje o všetkých štyroch burzách. (viď tabuľka 8)
55
Sídlo: Bratislava Praha Varšava Budapešť
Právna
Zdroj: Vlastné spracovanie podľa BCPB, BCPP, GPW a BSE
56
2.3 Vývoj objemov obchodovania v krajinách V4
V tejto časti našej práce porovnáme uţ spomínané burzy Vyšehradskej štvorky z hľadiska objemov obchodovania s dlhopismi a podľa objemov jednotlivých druhov dlhopisov v období 2008 – 2012. Priblíţime si v akých objemoch sú obchodované jednotlivé druhy dlhopisov. Na základe týchto skutočností zistených na burzách si investor zisťuje informácie o minulom, súčasnom a v menšej miera aj budúcom stave trhu s dlhopismi na jednotlivých burzách.
Predtým, ako si porovnáme objemy obchodov, si v nasledujúcej tabuľke zobrazíme prehľad počtu obchodných dní na jednotlivých burzách. V kaţdej krajine sa tento počet líši, pretoţe na trhoch brz cenných papierov sa obchoduje len počas pracovných dní.
Tabuľka 9 Prehľad počtu obchodných dní na burzách V4
2008 2009 2010 2011 2012
BCPB 246 249 251 250 250
BCPP 252 250 252 253 251
GPW 251 252 253 251 249
BSE 252 253 251 253 250
Zdroj: Vlastné spracovanie podľa výročných správ jednotlivých búrz
Z tabuľky si môţeme všimnúť, ţe počas sledovaného obdobia mala Burza cenných papierov v Bratislave niţší počet obchodných dní, ako ostatné burzy. Dôvodom tohto stavu je, ţe na Slovensku máme oveľa väčší počet štátnych sviatkov a dní pracovného pokoja ako v ostatných krajinách V4.
Zistené údaje boli spracované do tabuliek (viď tabuľky 9, 10, 10 a12) podľa jednotlivých búrz CP v časovom rozpätí 5rokov. Uvedené údaje sú vyjadrené v menách jednotlivých krajín a pre lepšie porovnanie aj v mene Euro. Pre lepšie porovnanie som následné údaje spracovala do grafu 4.
57 Tabuľka 9 Objem obchodov BCPB
Rok 2008 2009 2010 2011 2012 Zdroj: Vlastné spracovanie podľa výročných správ BCPB 2008-2012
Tabuľka 10 Objem obchodov BCPP Zdroj: Vlastné spracovanie podľa výročných správ BCPP 2008-2012
Tabuľka 11 Objem obchodov GPW Zdroj: Vlastné spracovanie podľa výročných štatistík WSE 2008-2012
Výročná správa z roku 2008 uţ na Burze cenných papierov vo Varšave nie je k dispozícií, preto údaje s tohto roka o objemoch jednotlivých druhoch dlhopisov nie sú zobrazené v tabuľke 8. Ani jednotlivé finančné údaje nie sú jednotlivo rozdelené, preto sú
58
podnikové dlhopisy a hypotekárne záloţné listy a tieţ štátne dlhopisy so štátnymi pokladničnými poukáţkami spojené do jednej hodnoty.
Tabuľka 12 Objem obchodov BSE Zdroj: Vlastné spracovanie podľa BSE 2008-2012
Obľúbenosť dlhových cenných papierov je výrazná na BCPP a a čoraz viac aj na slovenskej BCPB. Český a aj slovenský investori preferujú menej rizikové investície do štátnych dlhopisov. Dlhopisový trh na GPW a BSE je v porovnaní s BCPP a BCPB skoro zanedbateľný.
Vo Varšavskej a v Budapeštianskej burze sa obchoduje viac s hypotekárnymi záloţnými listami, podnikovými a komunálnymi dlhopismi ako so štátnymi, avšak aj tieto objemy skoro zanedbateľné.
V nasledujúcom grafe 4 sme si pre ilustráciu porovnali s akými objemami štátnych dlhopisov sa obchodovalo na burzách v sledovanom období.
Graf 4 Vývoj štátnych dlhopisov v krajinách V4
Zdroj: Vlastné spracovanie podľa výročných správ jednotlivých búrz
Objemy obchodov s dlhopismi na BCPP vzrástli v období celosvetovej finančnej krízy, ktorá sa začala prejavovať uţ v roku 2007 a spôsobila prepad trhov nielen v Európe.
Štruktúra dlhopisových obchodov sa výrazne zmenila, kým pred finančnou krízou boli
59
obchody s jednotlivými formami dlhopisov pomerne rovnomerné, v roku 2008 sa zvýšil záujem o štátne dlhopisy. Rok 2010 a 2011 bol podobný tým predchádzajúcim, BCPP emitovala štátne cenné papiere a začal sa aj obchodovanie s novými emisiami hlavného mesta Praha. Ako je vidieť aj v grafe 4, záujem o dlhopisy je stále značný a s krajín Vyšehradskej 4 aj najvyšší.
Na Burze cenných papierov v Bratislave dosahujú najvyššie hodnoty v rokoch 2008 a 2011. V roku 2008 sa na BCPB zvýšil počet transakcií so štátnymi dlhopismi.
Z celkového objemu obchodov s dlhopismi na burze sa aţ 50% uskutočnilo v troch posledných mesiacoch roka. To sa výrazne odrazilo aj na celoročnom objeme, keď sa oproti roku predtým takmer zdvojnásobil.
V roku 2009 boli reakcie na globálnu krízu vo fáze riešení likvidity a to hlavne
V roku 2009 boli reakcie na globálnu krízu vo fáze riešení likvidity a to hlavne