1.1 Charakteristika trhu s dlhopismi
1.1.2 Sekundárny trh
Na tomto trhu sa predávajú a kupujú uţ predtým vydané dlhopisy, tzv. staré. Môţeme povedať, ţe tam kde končí primárny trh, začína sekundárnom. Pri zmene majiteľa dlhopisu neprechádza hotovosť medzi investorom a emitentom, ale medzi investormi navzájom.
Emitent zostáva transakciami na sekundárnom trhu neovplyvnený, zatiaľ čo pôvodný vlastník prenáša práva spojené s platením na nového vlastníka. Objem obchodov na sekundárnom trhu je oveľa väčší ako na primárnom trhu. Sekundárny trh poskytuje vlastníkom cenných papierov likviditu. Obchodovanie na sekundárnom trhu sa realizuje prostredníctvom burzy cenných papierov, alebo prostredníctvom mimoburzových trhov.
Pre kaţdý sekundárny trh musí existovať primárny trh. (Leščišin, 1999, s. 12)
V dôsledku zvýšenej elektronizácie a vývoja informačných technológií sa znásobil prístup na dlhopisové trhy pre väčší okruh investorov, ktorí majú záujem vstúpiť na tento druh trhu. V dnešnej dobe uţ nie je problém obchodovať prostredníctvom týchto technológií aj 24 hodín denne. (Hartlová, 2004, s. 162)
13 1.1.3
Dlhopisové indexy
Na kapitálových trhoch sa pouţívajú rôzne indexy, ktorých význam vzrástol s rozvojom trhov cenných papierov. Trh dlhopisov má taktieţ svoj index, ktorého úlohou je hlavne predpovedať vývoj na tomto trhu.
Dlhopisové indexy sú vlastne štatistické ukazovatele, ktoré popisujú vývoj cien jednotlivých druhov cenných papierov v našom prípade, dlhopisov. S väčším objemom emisií dlhopisov na kapitálovom trhu, vznikli indikátory tohto trhu, z dôvodu zohľadňovania vývojových trendov. Na tento účel slúţia dlhopisové indexy ako technické pomôcky, podľa ktorých môţe investor predpovedať vývoj na danom trhu. Tieto indexy sa zostavujú pre emisie štátnych, ale aj súkromných obligácií. (Chovancová, 2002, s. 245)
Na kapitálovom trhu sa vyuţívajú tieto indexy:
Cenový obligačný index – tento index sa konštruuje na základe vybratej vzorky dlhopisov a vývoja ich cien, pričom zohľadňuje len kurz, bez alikvotného úrokového výnosu.
Výnosový obligačný index – taktieţ predstavuje pohyb výnosov určitej vzorky dlhopisov. Väčšina týchto indexov sa počíta pri dlhopisoch s pevným kupónom. Z hľadiska ich konštrukcie rozlišujeme tri druhy indexov a to:
kumulatívny – je najbeţnejším typom.
nekumulatívny,
priemerný výnos do splatnosti. (Leščišin, 1999, s.82) 1.2 Dlhopisy
Dlhopisy vznikli ako potreba obchodovania s dlhmi. Existencia dlhopisov je poriadne dlhá, pretoţe uţ v 17. storočí emitovali vlády dlhopisy s cieľom financovania vojen.
Centrálne banky boli pôvodne zriaďované k zaisteniu emisie bankoviek a riadeniu obchodmi s dlhopismi. Najznámejším príkladom je Banka of England, ktorá bola zaloţené v roku 1694 ako súkromná banka a jej hlavnou úlohou bolo získať pre štát peniaze emisiou dlhopisov. Tento model sa ujal aj v kontinentálnej Európe. (Jílek, 2009, s. 320)
Vývoj dlhopisov v Slovenskej republike nastal rozdelením štátnych finančných pasív bývalej Českej a Slovenskej federatívnej republiky. V roku 1992 uskutočnilo Ministerstvo financií prvú emisiu štátnych dlhopisov s lehotou splatnosti od 1-10 rokov. V roku 1998 sa uskutočnili aj prvé zahraničné emisie štátnych dlhopisov, ktorých splatnosť bola 3-5 rokov.
14
Dlhopisy sú efektívne a aj v súčasnosti často vyuţívané investičné nástroje kapitálového trhu. Predstavujú významnú formu financovania investícií, splácania predchádzajúcich úverov, získanie dodatočných finančných prostriedkov a pod.
Dlhopis patrí vo svete medzi najpouţívanejšie a najdôleţitejšie nástroje kapitálového trhu. U nás tvorí dosť podstatnú časť obchodov na tomto trhu a záujem o investovanie do dlhopisov stále narastá. (Baran, 2002, s.51)
V nasledujúcej časti si definujeme pojem dlhopisu podľa niektorých autorov a samozrejme aj podľa právnej úpravy v Slovenskej republike. V literatúre je mnoţstvo definícií pojmu dlhopisov, preto sme vybrali len niektoré:
„ Dlhopis je cenný papier, s ktorým je spojené právo majiteľa požadovať splácanie dlžnej sumy v menovitých hodnotách a vyplácanie výnosov z nej k určitému dátumu a povinnosť osoby oprávnenej vydávať dlhopisy, ďalej len emitent, tieto záväzky splniť.“
Takto charakterizuje dlhopisy v Slovenskej republike Zákon č. 530/1990 Zb. o dlhopisoch v znení neskorších predpisov. Podľa tejto definície môţeme dlhopisy nazývať aj dlhové, resp. úverové cenné papiere. (Cisko, 2009, s. 359)
„Obligácie ako jedna s foriem dlhopisov sú tiež cennými papiermi, v ktorých sa dlžník zaväzuje, že v stanovenom termíne splatí nominálnu hodnotu obligácie a že v stanovenej lehote bude vyplácať ročný alebo polročný úrok, prípadne iné platby.“(Hrvoľová, 2001, s.
220)
„Dlhopis je listina, v ktorej sa dlžník zaväzuje zaplatiť určitú čiastku.“
„Dlhový cenný papier kapitálového trhu prinášajúci pevný úrokový výnos.“
„Cenný papier vydávaný emitentom, ktorým môže byť štát, banka, podnik, mesto, alebo aj fyzická osoba, ktorá je zapísaná v obchodnom registri. Emitent sa zaväzuje vyplatiť požičané peniaze podľa vopred stanovených pravidiel vo vopred stanovenom čase a navyše vyplatiť aj úrok.“( http://www.euroekonom.sk, 17.6.2013)
Pri vydaní obligácie si emitent poţičiava peňaţné prostriedky, od veriteľov, resp.
investorov za čo sa zaväzuje po uplynutí určenej lehoty vrátiť poţičanú sumu.
Môţeme teda povedať, ţe je teda istou alternatívou úveru. Avšak v porovnaní s úverom má táto forma financovania určité základné výhody:
pre emitenta je obvykle lacnejšia ako úver,
15
investor má výhodu likvidity, teda v prípade ţe potrebuje svoju investíciu speňaţiť pred stanovenou dobou splatnosti, môţe dlhopis predať. (Belás, 2008, s.198)
Odmenou veriteľa za „poţičanie peňaţných prostriedkov“ je výnos. Jeho veľkosť a splatnosť určuje emitent. Úrok moţno splácať pravidelne ročne, polročne, prípadne jednorázovo pri splatnosti dlhopisu.
Podmienky vydania, splatenia dlhopisov a vzťah emitenta a majiteľa dlhopisu sú uvedené v emisných podmienkach, ktorých náleţitosti upravujú príslušné ustanovenia platného znenia zákona o dlhopisoch. Tieto podmienky si bliţšie rozoberieme v nasledujúcej podkapitole. V prípade verejne obchodovateľných dlhopisov podmienky emisie a údaje o emitentovi sú zverejnené v prospekte cenného papiera.(Jeţek,2002, s.104)
Niektorí autori odlišujú pojem obligácia od pojmu dlhopis, keď obligáciu označujú ako jednu z foriem dlhopisu. Za ďalšie formy povaţujú pokladničné poukáţky, alebo hypotekárne záloţné listy. V praxi sa však rozdiel medzi týmito pojmami stráca a praktického hľadiska môţeme výraz „obligácia“ povaţovať za synonymum pojmu dlhopis. (Komorník, 2011, s. 116)
Obchodovateľnosť dlhopisov na verejnom trhu si vyţaduje určitú štandardizáciu. Ak má obligácia listinnú podobu, musí obsahovať zákonom stanovené náleţitosti.
V Slovenskej republike povinné náleţitosti vymedzuje zákon č.530/1992 Zb. o dlhopisoch v znení neskorších predpisov, v paragrafe č.3, bez ktorých by dlhopis mohol stratiť svoju platnosť. Kaţdý dlhopis sa teda skladá z plášťa a kupónového hárka s talónom.
V Slovenskej republike môţu mať podľa platnej legislatívy dlhopisy len zaknihovanú, resp. dematerializovanú podobu, a to nielen pri verejných emisiách, ale aj v prípade súkromných emisií. (Polouček, 2010, s. 217)
16 1.3 Klasifikácia dlhopisov
V ekonomickej praxi existuje mnoţstvo rôznych druhov dlhopisov. Na ich členenie a klasifikáciu sa pouţívajú rôzne kritéria a faktory (viď obrázok 1).
Obrázok 1 Klasifikácia dlhopisov podľa rôznych kategórii
Zdroj: Cisko, Klieštik , 2009, s. 367.
KLASIFIKÁCIA DLHOPISOV
Podľa doby splatnosti Podľa spôsobu stanovenia výnosu
17
1.3.1
Podľa spôsobu vyplácania kupónovej sadzby rozlišujeme:
a) Dlhopisy s pevnou kupónovou sadzbou – dávajú investorovi istotu presne stanovených budúcich príjmov z daného dlhopisu. Vyplácanie dlhopisu sa uskutočňuje pravidelne – ročne, polročne, štvrťročne alebo jednorázovo v deň splatnosti dlhopisu. Ich cena je citlivejšia na zmenu úrokových mier a preto majú vyššiu cenovú volatilitu a sú rizikovejšie. Ak investor očakáva pokles úrokových sadzieb v budúcnosti alebo jeho investícia súvisí s pevne stanovenými budúcimi platbami, dlhopis s pevnou kupónovou sadzbou je pre tohto investora výhodnejší.1 b) Dlhopis s pohyblivou kupónovou sadzbou – kupónová sadzba týchto dlhopisov sa
odvíja od stanovenej referenčnej sadzby, napríklad LIBOR1, a zvyčajne sa pre ďalšie obdobie vypočíta ako priemer sadzieb predchádzajúceho obdobia. (Baran, 2002, s.55)
c) Hybridné dlhopisy – kombinujú pevnú a pohyblivú kupónovú sadzbu s dodatočnými prémiami alebo podielom na zisku. Slovenský zákon povoľuje, aby bol výnos dlhopisov určený zlosovateľnou prémiou, prémiou v závislosti od lehoty splatnosti alebo ich kombináciou.
d) Bezkupónové dlhopisy – dlhopisy si nulovým kupónom, neponúkajú pravidelné kupónové platby, ale iba jednorazové splatenie nominálnej hodnoty v deň splatnosti. Výnos pre investora je zabezpečený tým, ţe emisná cena je stanovená diskontom, teda pod nominálnou cenou. Tieto dlhopisy sú zvlášť výhodné pri poklese úrokovej sadzby.
1.3.2
Štátne dlhopisy
Štátne dlhopisy patria medzi najkvalitnejšie cenné papiere, sú povaţované za cenné papiere s nulovým rizikom insolventnosti, pretoţe splatnosť a výplatu výnosov garantuje štát a ich likvidita je vysoká. Bezpečnosť tejto investície je spravidla vyváţená niţším úročením.
Štát, zastúpený vládou je subjekt, ktorý má na kapitálovom trhu významné postavenie.
Čoraz častejšie sa dostáva do pozície nielen veriteľa, ale aj dlţníka. Keď výsledkom hospodárenia štátneho rozpočtu je deficit, je potrebné ho pokryť dodatočnými finančnými prostriedkami. Riešením tohto stavu je zadlţenie štátu formou emisie cenných papierov
1 Libor (Londom Interban Offred Rate) – Londýnska úroková sadzba ponúkaná na medzibankovom trhu.
18
s rôznou dobou splatnosti, veriteľmi týchto dlhopisov sú predovšetkým banky, ale tieţ verejnosť.
Medzi štátne dlhové cenné papiere patria tieţ štátne pokladničné poukáţky so splatnosťou 364 dní. Práve z dôvodu tejto krátkodobej splatnosti sú povaţované za nástroj peňaţného trhu. Činnosť spojenú so správou a vyplácaním dlhopisov zabezpečuje Ministerstvo financií alebo ním poverený subjekt. Na Slovensku je týmto subjektom Národná banka Slovenska. Štátne pokladničné poukáţky povaţujú sa za cenné papiere, ktoré môţe investor kedykoľvek vymeniť za peniaze. Obchoduje sa s nimi na burzách a sú zaraďované do kategórie kótovaných „luxusných“ cenných papierov. (Chovancová, 2006, s. 199)
1.3.3
Bankové dlhopisy
Banky vydávajú dlhopisy prevaţne na zosúladenie doby splatnosti aktív a pasív a to najmä v prípade nedostatku dlhodobých zdrojov. Osobitým typom bankových dlhopisov sú hypotekárne záloţné listy(ďalej HZL).
K hlavným dôvodom obstarania HZL patrí:
Istota - pretoţe HZL sú kryté pohľadávkami z hypotekárnych úverov a navyše sú ešte zaistené prostredníctvom záloţného práva, teda existujúcou nehnuteľnosťou.
Toto zaistenie spôsobuje, ţe HZL sú mimoriadne bezpečnou investíciou.
Výnosnosť – úrok z HZL nepodlieha ţiadnej dani ani zráţkam, sú ako jediný druh dlhopisov oslobodené od dane z príjmu. Výnosy, ktoré sa pohybujú nad úrovňou inflácie zhodnocujú vloţene prostriedky do HZL.
Likvidita – tieto záloţne listy patria k verejne obchodovateľným, čo znamená ţe majiteľ ich môţe predať aj pre splatnosťou.
Emitentom HZL sú hypotekárne banky, resp. komerčné banky, ktoré na ich vydávanie získali oprávnenie. Banky sa takto dostanú z úlohy veriteľa do úlohy sprostredkovateľa medzi dlţníkom a investorom (viď obrázok 2).
Obrázok 2 Trojstranný vzťah pri HZL
Zdroj: Chovancová, 2002, s.203
banka
veriteľ dlžnik
19
Sprostredkovateľ, teda banka, získava finančné prostriedky od investorov, ktorým s tohto vzťahu plynie úrok z vlastníctva HZL a v čase splatnosti aj vrátenie menovitej hodnoty. Ţiadateľ o hypotekárny úver, dáva do zálohy nehnuteľnosť, ktorou kryje HZL a banke, ako sprostredkovateľovi, platí pravidelne splátky, ktoré sa skladajú z istiny a úrokov.
Výťaţok z predaja HZL môţe banka pouţiť výlučne na hypotekárne úvery. Vzhľadom na dlhodobý charakter hypotekárnych úverov majú aj hypotekárne záloţné listy väčšinou dlhšiu dobu splatnosti. (Komorník, et al, 2011, s.121)
1.3.4
Podnikové dlhopisy
Tento druh dlhopisov emitujú predovšetkým súkromné spoločnosti, ako určitú alternatívu úveru. Podnikové dlhopisy majú rozličné formy. Vydaním týchto dlhopisov získavajú spoločnosti finančné prostriedky vo forme dlhodobého úveru, za stabilných podmienok na realizáciu investičných projektov, alebo všeobecne na zvýšenie podielu cudzích zdrojov na pasívach podniku. Najčastejšie členenie podnikových dlhopisov je podľa ich zabezpečenia a jej formy. (Kudzbel, 2000, s.91)
Zabezpečené dlhopisy- predstavujú krytý dlh, toto zabezpečenie má dve formy:
Pevné zabezpečenie - tieto dlhopisy sú kryté konkrétnym majetkom, do splatnosti s týmto majetkom, môţe emitent disponovať, ak však emitent nebude schopný vyplatiť svoje záväzky, tento majetok sa rozpredá a z jeho výnosov sa vyplatia dlhopisy. Tieto dlhopisy sú menej riskantné a majú viacero výhod pre investora.
Pohyblivé zabezpečenie – tieto dlhopisy sú kryté celým majetkom spoločnosti, do termínu splatnosti s majetkom spoločnosť disponuje, v prípade platobnej neschopnosti je celý majetok zablokovaný.
Nezabezpečené dlhopisy – nie sú kryté ţiadnym majetkom, hlavným zdrojom krytia je povesť spoločnosti. Drţiteľ týchto obligácií je v pozícií úverového veriteľa a sleduje schopnosť spoločnosti vytvárať zisk. V prípade zaniknutia spoločnosti, sa najprv vyrovnávajú záväzky voči majiteľom zabezpečených dlhopisov, aţ potom prichádzajú na rad majitelia nezabezpečených dlhopisov.
Existujú aj dlhopisy so zárukou, kde záruku poskytuje tretia strana, či uţ banka, alebo iná spoločnosť. (Hrvoľová, 2001, s. 232)
20 1.3.5
Komunálne dlhopisy
Emitentmi týchto dlhopisov sú miestne správne jednotky. Ich cieľom je získať pre mestá a obce finančné prostriedky na investovanie do rozvojových programov. Pre komunálne dlhopisy je charakteristická dlhšia doba splatnosti, zvyčajne 15 a viac rokov.
Tieto dlhopisy môţe vydať na poţiadanie obce aj banka za účelom poskytnutia úveru tejto obci z prostriedkov získaných emisiou. Za splnenie záväzkov vyplývajúcich z komunálnych dlhopisov ručí obec celým svojím majetkom. Podľa zdrojov splácania komunálnych dlhopisov ich rozdeľujeme na:
generálne dlhopisy (GO) – dlhopisy s najlepšou povesťou, správna jednotka ich môţe splácať z akýchkoľvek zdrojov. Kvalita a stupeň rizika týchto CP sú bezprostredne spojené s príjmami a hodnotou majetku správnej jednotky.
dôchodkové dlhopisy - tie môţu byť splácané iba z presne určených zdrojov príjmov samosprávnych jednotiek, napríklad z cestných poplatkov alebo príjmov z projektu, na ktorý boli vydané. Ich kvalita závisí od toho, či takýmto spôsobom financovaný projekt bude schopný vytvárať dostatočné príjmy na pokrytie všetkých nákladov obce spojených s dlhopismi, predovšetkým s kupónovými platbami a splátkou istiny. Dôchodkové dlhopisy emitujú obce za účelom financovania verejných sluţieb.
(Komorník et al, 2011, s.121)
Vydávanie dlhopisov sa rozšírilo aj do iných štátov, ako je domovský štát emitenta.
Dôvodom je lepší prístup ku kapitálu, pretoţe v zahraničí sú niţšie úrokové sadzby ako v domovskom štáte. Pre investorov môţu mať tieto dlhopisy aj daňové výhody, ak nepodliehajú lokálnej zráţkovej dani. K medzinárodne vydávaním dlhopisom patria:
Zahraničné dlhopisy – emitent vydáva tieto dlhopisy na národnom trhu inej krajiny v súlade s pravidlami tejto krajiny. Tieto dlhopisy sú denominované v mene tejto krajiny. (Komorník, 2011,s. 126)
Eurodlhopisy – vydané a ponúkané medzinárodne vo viacerých krajinách naraz, prostredníctvom pobočiek medzinárodných bánk, alebo obchodníkov s CP.
Eurodlhopisy sa neumiestňujú v krajine emitenta. Emitentom sú nadnárodné spoločnosti a vlády krajín. Napriek tomu majú vyšší stupeň rizika spočívajúci v tom, ţe sú to nekryté obligácie. K výhodám patrí ich oslobodenie od daní. (Jílek,2009, s. 396)
21 Medzi nové formy eurodlhopisov moţno zaradiť:
dvojmenové dlhopisy – kde splátka istiny je v jednej mene a výplata kupónov v inej mene,
dlhopisy s premenlivou menou – pri ktorých sa kupón vypláca raz v jednej mene a ďalší raz v druhej mene,
mnohonásobne kupónové dlhopisy – pri ktorých sa mení vyplácanie kupónov podľa vopred daných podmienok. (Baran, 2002, s.54)
1.4 Splácanie dlhopisov a výnosy
Dlhopisy sa vydávajú na určitú dobu, po uplynutí ktorej nastane deň splatnosti - maturity, kedy je splatná ich menovitá hodnota. V súčasnosti sa emitujú dlhopisy na 1 aţ 15 rokov. Kaţdá obligácia má stanovenú zrelosť resp. splatnosť. (Klieštik,2009, s.371).
Pod splatnosťou sa rozumie deň, kedy je splatená posledná časť dlţnej čiastky vrátane úrokov a iných odmien. Termínom splatnosti končí ţivot dlhopisu. Menovitá hodnota dlhopisov sa môţe splácať buď:
1) jednorázovo – po uplynutí stanovenej lehoty, 2) dvojrázovo – dvojdátumové obligácie,
3) po častiach – v splátkach, pričom splátky môţu byť rovnomerné alebo nerovnomerné.
Jednu z moţností reprezentujú obligácie s povinnou amortizáciou. Tieto sú priebeţne umorované, spolu s výplatou úroku je splácaná i časť vypoţičaného kapitálu, (Chovancová, 2006, s.208)
4) formou anuít - kedy sa kaţdoročne umoruje určitá čiastka dlhu spolu s úrokom.
Rovnaká výška anuity obsahuje klesajúci úrok a stúpajúci podiel splátok,
5) obligácia nemusí byť splatná iba v nominálnej hodnote, ale napríklad formou umorovacieho kurzu. Jednou z moţností tohto druhu sú obligácie s indexovanými splátkami, označované ako býčie alebo medvedie obligácie (bull and bearbonds).
Umorovací kurz tohto zvláštneho druhu obligácií závisí od vývoja akciových indexov.
Výnosy z kupónov tohto druhu obligácií bývajú spravidla niţšie ako sú trhové úrokové sadzby. Dôvodom je moţnosť dosiahnuť dodatočný zisk pre investorov v dôsledku pohybu umorovacieho kurzu,
6) existujú aj obligácie, ktoré nemajú ţiadny dátum splatnosti a zaväzujú sa iba na výplatu kupónov na neobmedzené obdobie – ide o perpetuity (konsoly, večné renty).
Konsoly spravidla vydáva štát s cieľom vojnových pôţičiek alebo na konsolidáciu
22
štátneho dlhu. Súkromný sektor tento typ cenného papiera vydáva výnimočne.
(Hrvoľová, 2001, s.231)
V súčasnosti sa môţeme stretnúť s obligáciami, ktoré umoţňujú predĺţenie resp.
skrátenie doby ich splatnosti, pričom emitent má právo upraviť mieru výnosov z kupónov.
Väčšina spoločností, ktorá emituje dlhodobé, verejne obchodovateľné obligácie, si vyhradzuje právo splatiť a stiahnuť všetky obligácie z danej emisie ešte pred konečným dátumom splatnosti.
Z hľadiska spôsobu splácania sa môţu na Slovensku emitovať obligácie s jednorazovou splatnosťou k určitému dátumu alebo splátkami v niekoľkých termínoch, obligácie, u ktorých si môţe emitent vyhradiť moţnosť predčasného splácania v ich menovitej hodnote a obligácie, ktoré umoţňujú ich majiteľom poţiadať o splatenie menovitej hodnoty pred určenou dobou splatnosti ale len v prípade, ak sa emitent k tomuto zaviaţe. Podniky na Slovensku doteraz vyuţívali predovšetkým prvé dve moţnosti.
Výnosom z dlhopisu je peňaţná suma, ktorú získa investor na základe vlastníctva dlhopisu. Výnos s dlhopisu môţe byť stanovený pevnou úrokovou mierou, rozdielom medzi menovitou hodnotou dlhopisu a jeho niţším emisným kurzom, zlosovateľnou prémiou v závislosti na splatnosti alebo odvodenou pohyblivou úrokovou sadzbou.
(Jíle,2009, s. 407)
V prípade zaknihovaných dlhopisov môţe emitent rozhodnúť, ţe právo na výnos má osoba oprávnená vykonávať práva spojené s dlhopismi k inému dňu, neţ je deň splatnosti výnosu, ktorý však nesmie predchádzať dňu splatnosti o viac ako mesiac a nesmie nasledovať po dni splatnosti výnosu z dlhopisu. Toto rozhodnutie však musí byť obsiahnuté v emisných podmienkach.
Výnosom môţe byť: úrok, prémia, splátka, trţba z predaja obligácie. Zdroje príjmov z obligácií sú nasledovné:
pravidelné kupónové úrokové platby, ktoré sú vyplácané bez ohľadu na zmeny poţadovanej výnosnosti na trhu,
kapitálové zisky, v čase splatnosti, aj v prípade ak je obligácia predčasne vyplatená,
výnosy z reinvestovania kupónov.(Pavlát, 2003, s.161)
23 1.5 Výhody a nevýhody dlhopisov
Investovanie do dlhopisov prináša so sebou mnoţstvo výhod, avšak vo finančnom svete neexistuje investícia, ktorá by neniesla zo sebou aj určité riziká. Preto si v nasledujúcom texte priblíţime, čo k týmto výhodám a nevýhodám patrí:
Výhody:
jednoduchosť a transparentnosť, budúci výnos je väčšinou známy,
pravidelný výnos, ktorý môţe byť reinvestovaný napr. do rizikovejších akcií, niţšie výkyvy cien dlhopisov ako pri akciách,
vyšší výnos ako z termínovaných vkladov,
moţnosť nákupu dlhopisu na burze alebo v bankách,
moţnosť predaja dlhopisov pred uplynutím doby splatnosti,
moţnosť predaja dlhopisov pred uplynutím doby splatnosti,