V tejto časti našej práce porovnáme uţ spomínané burzy Vyšehradskej štvorky z hľadiska objemov obchodovania s dlhopismi a podľa objemov jednotlivých druhov dlhopisov v období 2008 – 2012. Priblíţime si v akých objemoch sú obchodované jednotlivé druhy dlhopisov. Na základe týchto skutočností zistených na burzách si investor zisťuje informácie o minulom, súčasnom a v menšej miera aj budúcom stave trhu s dlhopismi na jednotlivých burzách.
Predtým, ako si porovnáme objemy obchodov, si v nasledujúcej tabuľke zobrazíme prehľad počtu obchodných dní na jednotlivých burzách. V kaţdej krajine sa tento počet líši, pretoţe na trhoch brz cenných papierov sa obchoduje len počas pracovných dní.
Tabuľka 9 Prehľad počtu obchodných dní na burzách V4
2008 2009 2010 2011 2012
BCPB 246 249 251 250 250
BCPP 252 250 252 253 251
GPW 251 252 253 251 249
BSE 252 253 251 253 250
Zdroj: Vlastné spracovanie podľa výročných správ jednotlivých búrz
Z tabuľky si môţeme všimnúť, ţe počas sledovaného obdobia mala Burza cenných papierov v Bratislave niţší počet obchodných dní, ako ostatné burzy. Dôvodom tohto stavu je, ţe na Slovensku máme oveľa väčší počet štátnych sviatkov a dní pracovného pokoja ako v ostatných krajinách V4.
Zistené údaje boli spracované do tabuliek (viď tabuľky 9, 10, 10 a12) podľa jednotlivých búrz CP v časovom rozpätí 5rokov. Uvedené údaje sú vyjadrené v menách jednotlivých krajín a pre lepšie porovnanie aj v mene Euro. Pre lepšie porovnanie som následné údaje spracovala do grafu 4.
57 Tabuľka 9 Objem obchodov BCPB
Rok 2008 2009 2010 2011 2012 Zdroj: Vlastné spracovanie podľa výročných správ BCPB 2008-2012
Tabuľka 10 Objem obchodov BCPP Zdroj: Vlastné spracovanie podľa výročných správ BCPP 2008-2012
Tabuľka 11 Objem obchodov GPW Zdroj: Vlastné spracovanie podľa výročných štatistík WSE 2008-2012
Výročná správa z roku 2008 uţ na Burze cenných papierov vo Varšave nie je k dispozícií, preto údaje s tohto roka o objemoch jednotlivých druhoch dlhopisov nie sú zobrazené v tabuľke 8. Ani jednotlivé finančné údaje nie sú jednotlivo rozdelené, preto sú
58
podnikové dlhopisy a hypotekárne záloţné listy a tieţ štátne dlhopisy so štátnymi pokladničnými poukáţkami spojené do jednej hodnoty.
Tabuľka 12 Objem obchodov BSE Zdroj: Vlastné spracovanie podľa BSE 2008-2012
Obľúbenosť dlhových cenných papierov je výrazná na BCPP a a čoraz viac aj na slovenskej BCPB. Český a aj slovenský investori preferujú menej rizikové investície do štátnych dlhopisov. Dlhopisový trh na GPW a BSE je v porovnaní s BCPP a BCPB skoro zanedbateľný.
Vo Varšavskej a v Budapeštianskej burze sa obchoduje viac s hypotekárnymi záloţnými listami, podnikovými a komunálnymi dlhopismi ako so štátnymi, avšak aj tieto objemy skoro zanedbateľné.
V nasledujúcom grafe 4 sme si pre ilustráciu porovnali s akými objemami štátnych dlhopisov sa obchodovalo na burzách v sledovanom období.
Graf 4 Vývoj štátnych dlhopisov v krajinách V4
Zdroj: Vlastné spracovanie podľa výročných správ jednotlivých búrz
Objemy obchodov s dlhopismi na BCPP vzrástli v období celosvetovej finančnej krízy, ktorá sa začala prejavovať uţ v roku 2007 a spôsobila prepad trhov nielen v Európe.
Štruktúra dlhopisových obchodov sa výrazne zmenila, kým pred finančnou krízou boli
59
obchody s jednotlivými formami dlhopisov pomerne rovnomerné, v roku 2008 sa zvýšil záujem o štátne dlhopisy. Rok 2010 a 2011 bol podobný tým predchádzajúcim, BCPP emitovala štátne cenné papiere a začal sa aj obchodovanie s novými emisiami hlavného mesta Praha. Ako je vidieť aj v grafe 4, záujem o dlhopisy je stále značný a s krajín Vyšehradskej 4 aj najvyšší.
Na Burze cenných papierov v Bratislave dosahujú najvyššie hodnoty v rokoch 2008 a 2011. V roku 2008 sa na BCPB zvýšil počet transakcií so štátnymi dlhopismi.
Z celkového objemu obchodov s dlhopismi na burze sa aţ 50% uskutočnilo v troch posledných mesiacoch roka. To sa výrazne odrazilo aj na celoročnom objeme, keď sa oproti roku predtým takmer zdvojnásobil.
V roku 2009 boli reakcie na globálnu krízu vo fáze riešení likvidity a to hlavne predajom štátnych dlhopisov, ktoré stále predstavovali bezrizikový investičný nástroj.
Okrem iného bol rok 2009 v znamení zavedenia novej meny, avšak môţeme skonštatovať, ţe burza všetky povinnosti a úkony zvládla bez problémov.
Rok 2011 naďalej zotrval vo fáze krízy, čo sa premietlo aj na finančných trhoch. Aj napriek značnej náladovosti na kapitálovom trhu, záujem investorov o štátne dlhopisy Slovenskej republiky nepoklesol, ale naopak výrazne sa zvýšila intenzita obchodov v porovnaní s rokmi 2009 a 2010.Najväčšiu zásluhu na raste objemu obchodov mali štátne dlhopisy, ktoré boli vnímané ako bezpečná investícia a s rokom predtým dosiahol rok 2011 nárast o 172%. V roku 2012 síce objem obchodov výrazne poklesom, ale štátne dlhopisy si aj naďalej udrţujú status bezpečnej investície.
Trh dlhopisov na BSE sa od bratislavskej a praţskej burzy odlišuje. Štruktúra BSE obsahuje najviac dlhových cenných papierov, ktoré sú vydané neštátnymi emitentmi.
Ani na Varšavskej burze cenných papierov to nie je inak, postavenie dlhopisov na burze je skoro zanedbateľné. A celkové objemy na týchto dvoch burzách nepresiahli v období 2008 – 2012 hranicu 2,0 mld. Eur.
60
Vývoj objemu obchodovania s dlhopismi v krajinách Vyšehradskej 4 v období 2008-2012 si lepšie priblíţime v nasledujúcom grafe 4.
Graf 5 Vývoj objemu obchodov s dlhopismi v krajinách Vyšehradskej 4
Zdroj: Vlastné spracovania podľa výročných správ jednotlivých búrz
Zo zistených údajov a grafu, môţeme skonštatovať, ţe záujem o investovanie do dlhopisov v krajinách Vyšehradskej 4, prevláda najmä na Burze cenných papierov v Bratislave a Burze cenných papierov v Prahe. Finančná kríza , ktorá od roku 2007 suţuje krajiny po celom svete sa na dlhopisových trhoch prejavila, tým, ţe investori majú záujem investovať najčastejšie do bezpečných štátnych cenných papierov.
0 5E-09 1E-08 1.5E-08 2E-08 2.5E-08 3E-08
2008 2009 2010 2011 2012
Miliardy
Vývoj objemu obchodov s dlhopismi vo V4
BCPB BCPP WSE BSE
61
3 PREDIKCIA VÝVOJA OBCHODOVANIA S DLHOPISMI V PODMIENKACH SR
V poslednej kapitole našej diplomovej práce sa zameriame na budúci vývoj obchodovania s dlhopismi v podmienkach Slovenskej republiky. Vývoj sa pokúsime predikovať zo zistených informácií z prechádzajúcej kapitoly v ktorej sme analyzovali obchodovanie dlhopisov na regulovanom trhu Burzy cenných papierov v Bratislave. Ako sme uţ predtým zistili vývoj s dlhopismi v našej krajine je ešte stále v začiatkoch.
Vývoj na finančných trhoch nás ovplyvňuje kaţdý deň nezávisle od toho, či si to uvedomujeme alebo nie. Prehlbujúca sa finančná kríza a začiatok hospodárskej krízy v roku 2008 boli hlavnými silami, ktoré ovplyvnili a formovali vývoj na slovenskom finančnom trhu. Finančná kríza, ktorá vypukla ešte v polovici roka 2007, stále spôsobuje neistotu a pokles dôvery na dlhopisových trhoch. Tento negatívny vývoj ovplyvňuje aj emitovanie nových dlhopisov.
Na rozdiel od akcii sa však trhu dlhových cenných papierov darí. Tento trh niekoľkonásobne prekračuje hodnotu majetkových cenných papierov. Ide pri tom najmä o obchodovanie štátnych dlhopisov, ktoré neustále naberá na intenzite. Investori totiţ dlhopisy povaţujú za omnoho bezpečnejšie v porovnaní s volatilným trhom akcií. Okrem dlhopisov je moţné obchodovať so štátnymi pokladničnými poukáţkami, či dlhopismi súkromných subjektov. K tým patria podnikové dlhopisy, či hypotekárne záloţné listy. Aj keď sa dlhopisom ako takým v Slovenskej republike darí, stále tento trh zaostáva.
Dôvodom ťaţkostí je hlavne nezáujem investorov, kvôli nelákavým podmienkam na trhu ako je zaťaţenie daňovým systémom, či slabá propagácia týchto finančných nástrojov.
K hlavným a problémovým oblastiam investovania môţeme zaradiť:
o podporu likvidity trhu – teda motivácia pre emitentov na získanie zdrojov, prostredníctvom trhu cenných papierov,
o nákladovosť systému – motivovať investorov pre vstup na trh, taktieţ daňové, odvodové, poplatkové zaťaţenie obchodovania na trhu,
o infraštruktúra trhu - burza, centrálny depozitár, a kupónová privatizácia,
62
o propagácia, finančné vzdelanie a ochrana investorov – budovanie dôveryhodného, stabilného a predvídateľného trhového prostredia.(Pavlát,2003, s.129)
Likvidita trhu – patrí k primárnym problémom slovenského trhu, nedostatok likvidných emisií. K hlavným opatreniam, ktoré by sa mali zaviesť na zvýšenie likvidity trhu sú tieto: Úlohou štátu by malo byť odstránenie administratívnych bariér pre vznik nových emisií a tieţ dostať na trh emisie ešte z portfólia Fondu národného majetku.
Investičnou alternatívou pre občanov by mala byť emisia retailových štátnych dlhopisov, zvýšiť podporu rizikového kapitálu cez emisie dlhopisov, a ďalším opatrením by bolo financovanie verejných projektov cez projektové dlhopisy.
Nákladovosť systému – problémy v tomto bode môţeme označiť najmä ako daňovo – odvodové zaťaţenie investícií a tak isto aj poplatky, či uţ na burze cenných papierov, v depozitári cenných papierov, bánk a samotných obchodníkov s cennými papiermi.
K hlavným opatreniam by malo byť prehodnotenie systému zdaňovania, daňová motivácia do investovania na trhoch cenných papierov a tieţ regulácia poplatkov inštitúcií, ktoré sprostredkúvajú obchody s CP.
Infraštruktúra trhu – problémom je nákladná a nerozvinutá infraštruktúra trhu ako z pohľadu emitenta, tak i investora, tieţ tu môţeme zaradiť štruktúru poplatkov a zaťaţenie systému bezcennými cennými papiermi z kupónovej privatizácie. V rámci toho by bolo potrebné reštrukturalizovať niektoré inštitúcie kapitálového trhu v Slovenskej republike.
Ochrana spotrebiteľa - pred neférovými praktikami, a umoţniť riešenie sporov vzniknutých na trhu mimosúdne. A v rámci tejto ochrany by bolo potrebné zabezpečiť finančné vzdelanie obyvateľov.
Toto sú hlavné faktory, ktoré by bolo potrebné naštartovať, aby sa trh s dlhopismi naštartoval vo väčšej miere.
Vývoj objemu obchodov s dlhopismi v sledovanom období, má kolísavú tendenciu.
Výrazné zvýšenie objemov obchodov má za následok emitovanie hlavne štátnych dlhopisov, do ktorých sa investori neboja vloţiť svoje voľné finančné prostriedky. Ako sme uţ predtým načrtli, k oţiveniu dlhopisového trhu by boli potrebné zmeny či uţ v legislatíve, podpore informovanosti a reštrukturalizácií trhu.
63
Vývoj na trhu dlhopisov sa nedá dostatočne predpovedať, ak však SR v zastúpení MF SR príjme legislatívne zmeny v bodoch, ktoré sme naznačili je tu dosť vysoká moţnosť, ţe obchodovanie s dlhopismi naberie na intenzite a ani menší investori nebudú váhať vstúpiť na tento trh a získať tak finančné prostriedky na svoju činnosť, resp. nebudú mať obavy investovať do dlhopisov svoje prostriedky a týmto spôsobom ich aj zhodnotiť.
Samozrejme investovanie do štátnych dlhopisov bude stále veľmi výhodnou záleţitosťou, preto môţeme predpokladať, ţe ich vývoj bude aj v nasledujúcich rokoch stúpať a tieto investície budú stále obľúbenou záleţitosťou.
64
ZÁVER
V našej diplomovej práci sme sa zaoberali analýzou vývoja obchodovania s dlhopismi v podmienkach Slovenskej republiky. V práci sme rozobrali vybraný segment kapitálových trhov a to trh s dlhopismi nielen na Slovensku ale aj v skupine štátov, ktorá je nazývaná Vyšehradská 4.
Diplomová práca bola rozdelená do troch kapitol, v ktorých sme sa zaoberali teoretickými poznatkami a v ďalšej časti aj analýze dlhopisov.
V prvej časti sme na základe dostupnej literatúry spracovali prehľad o teoretických východiskách trhu dlhopisov. Charakterizovali sme trh dlhopisov, ktorý je súčasťou kapitálových trhov a zároveň sme definovali nástroj, s ktorým sa na tomto trhu obchoduje.
Okrem toho sme sa zaoberali aj druhmi dlhopisov, s ktorými sa obchoduje aj na slovenskom trhu a hlavne na burzovom trhu. Popísali sme výhody investovania do týchto cenných papierov, tak isto sme priblíţili emisný proces, ktorý je súčasťou vydávania dlhopisov. A v závere prvej kapitoly sme rozobrali účastníkov obchodovania s dlhopismi, a tieţ sme načrtli právnu úpravu obchodovania v podmienkach našej republiky, teda ktoré zákony a smernice upravujú obchodovanie s týmito finančnými nástrojmi v našich podmienkach.
Druhá kapitola je venovaná analytickej časti a to konkrétne analýze a porovnaniu obchodovania na Burze cenných papierov v Bratislave. Údaje som získala zo stránok BCPB z jej výročných správ, ročeniek, pravidiel a postupov, ktorými sa riadi obchodovanie na burze. Táto druhá kapitola je zameraná na analýzu finančných objemov zobchodovaných dlhopisov v sledovanom období 2008-2012, teda počas obdobia piatich rokov. Okrem finančných objemov sme zisťovali aj konkrétne údaje o jednotlivých dlhopisoch emitovaných v SR, a rozdelenie obchodov na priame a kurzotvorné. Aj napriek finančnej kríze, ktorá vznikla v priebehu roka 2007 sme na dlhopisových trhoch v SR zaznamenali hlavne záujem o štátne dlhopisy, hlavne pre ich vysokú likviditu.
V ďalšej časti sme sa zamerali na skupinu stredoeurópskych krajín, ktoré tvoria skupinu Vyšehradská4. Porovnali sme fungovanie jednotlivých búrz, ich vznik, druhy trhov, obchodov a finančné nástroje, s ktorými sa na týchto burzách obchoduje. Pre lepšie porovnanie sme do tabuliek spracovali finančné údaje o objemoch, s ktorými sa obchodovalo na trhoch a rozobrali sme si aj konkrétne druhy dlhopisov a záujem o ne na
65
týchto štyroch burzách. Zo zistených údajov môţeme skonštatovať, ţe o dlhopisy je záujem hlavne na bratislavskej a praţskej burze, varšavská a budapeštianska burza majú veľmi nízke objemy obchodovania s týmto druhom cenných papierov.
V záverečnej časti práce sme sa snaţili predikovať budúci vývoj dlhopisov v podmienkach Slovenskej republiky, avšak zistili sme ţe je potrebných veľa zmien, aby investori vkladali svoje voľné peňaţné prostriedky do dlhových cenných papierov. Avšak môţeme povedať, ţe štátne dlhopisy sú obľúbeným finančným nástrojom a podľa nášho názoru ešte dosť dlhé obdobie budú tieto dlhopisy prevládať na našom slovenskom trhu.
66
ZOZNAM POUŢITEJ LITERATÚRY
1. BARAN, D. 2003. Kapitálový trh a podnikové financie. Bratislava: STU, 2003. 169 s.
ISBN 80-227-1856-4.
2. BELÁS, J. et al. 2008. Komerčné banky. Ţilina: Georg, 2008. 212 s. ISBN 978-80-969161-8-4.
3. BIKÁR, M. et al. 2012. Finančné investície. Bratislava: Ekonóm, 192 s. ISBN 978-80-225-3444-4.
4. BLAKE, D. 1995. Analýza finančních trhu. Praha: GradaPublishing, 1995. 624 s.
ISBN 80-7169-201-8.
5. CIPRA, T. 2000. Matematika cenných papíru. Praha: HZ Praha, 2000. 241 s. ISBN 80-86009-35-1.
6. HARTLOVÁ, VĚRA. et al. 2004. Bankovnictví. Praha: Fortuna, 2004. 199 s. ISBN 80-7168-900-9.
7. HORNIAKOVÁ, Ľ. 1995. Cenné papiere a finančný trh. Bratislava: PF UK, 1995.
103 s. ISBN 80-7160-071-7.
8. HRVOĽOVÁ, B. 2001. Analýza finančných trhov. Bratislava: Sprintvfra, 2001. 373 s.
ISBN 80-88848-86-5.
9. CHOVANCOVÁ, B. et al. 2002. Finančný trh. Bratislava: Eurounion, 2002. 584 s.
ISBN 80-88984-31-9.
10. CHOVANCOVÁ, B. et al. 2006. Finančný trh. Bratislava: Iura Edition, 2006. 611 s.
ISBN 80-8078-089-7.
11. JEŢEK, T. 2002. Peníze a trh. Praha: Portál, 2002. 148 s. ISBN 80-7178-685-3.
12. JÍLEK, J. 1995. Termínové a opční obchody. Praha: GradaPublishing, 1995. 288s.
ISBN 80-7169-183-6.
13. KOMORNÍK, J. et al. 2011. Finančný manažment. Bratislava: Kartprint, 2011. 252 s.
ISBN 978-80-88870-97-5.
14. KLIEŠTIK, T. – CISKO, Š. 2009. Finančný manažment podniku. Ţilina: Edis, 2009.
ISBN 978-80-554-0076-1.
15. KRÁĽOVIČ, J. – VLACHYNSKÝ, K. 2006. Finančný manažment. 2.vyd. Bratislava:
Iura Edition, 2006. 455 s. ISBN 80-8078-042-0.
16. KUDZBEL, M. 2000. Bankovníctvo. Bratislava: Svornosť, 2000. 128 s. ISBN 80-968458-0-2.
67
17. LEŠČIŠIN, JOZEF. 1999. Burzovníctvo. Košice: Vydavateľstvo Michala Vaška, 1999.
214 s. ISBN 80-7165-200-8.
18. LISÝ, J. et al. 2003. Ekonómia. Bratislava: Iura Edition, 2003. 507 s. ISBN 80-89047-75-0.
19. MUSÍLEK, P. 2002. Trhy cenných papírů. Praha: Ekopress, 2002. 459 s. ISBN 8086119556.
20. MRAČKO, M. 1998. Obchodovanie s cennými papiermi a dlhopismi. Bratislava:
Epos, 1998. 463 s. ISBN 80-88810-62-0.
21. PAVLÁT, V. et al. 2003. Kapitálové trhy. Praha: Professional Publishing, 2003. 296 s.
ISBN 80-86419-33-9.
22. POLOUČEK, S. et al. 2010. Peniaze, banky, finančné trhy. 1vyd. Bratislava: Iura Edition, 2010. 476 s. ISBN 978-80-8078-305-1.
23. VESELÁ, J. 2007.Investování na kapitálových trzích, 1. vyd. Praha : ASPI 2007, 703 s. ISBN 978-80-7357-297-6.
Internetové zdroje:
1. Burza cenných papierov Bratislava, a.s. Index SDG Group, [Online] [Dátum: 25. Máj 2013]
http://www.bsse.sk/Obchodovanie/Indexy/IndexSDXGroup.aspx
2. Burza cenných papierov Bratislava, a.s. Pravidlá obchodovania , [Online], [Dátum:
18.6.2013]
http://www.bsse.sk/SearchResults.aspx?Search=pravidl%C3%A1+obchodovania 3. Burza cenných papierov Bratislava, a.s. Zoznam členov, [Online], [Dátum: 22.4.2013]
http://www.bsse.sk/%C4%8Clenovia/Zoznam%C4%8Dlenov.aspx
4. Burza cenných papierov Praha, a.s. Profil Burzy, [Online], [Dátum 15.6.2013]
http://www.bcpp.cz/dokument.aspx?k=Profil-Burzy
5. Burza cenných papierov Praha, a.s. Členové burzy,[Online],[Dátum: 22.4.2013]
http://www.bcpp.cz/Clenove-Burzy/
6. Burza cenných papierov vo Varšave, a.s. Pravidlá obchodovania, [Online], [Dátum:
25.4.2013]
http://www.gpw.pl/utp .
68
7. Burza cenných papierov v Budapešti, a.s. Členovia burzy, [Online], [Dátum:
18.6.2013] http://bse.hu/
8. Národná Banka Slovenska, Dohľad nad trhom cenných papierov, [Online], [Dátum 15.4.2013]
http://www.nbs.sk/sk/dohlad-nad-financnym-trhom
9. http://www.finance.sk/investovanie/
10. http://www.mfsr.sk/
11. http://www.cdcp.sk/
12. http://www.aocp.sk/
69
ZOZNAM POUŢITÝCH SKRATIEK
ARDAL Agentúra riadenia dlhu a likvidity BCPB Burza cenných papierov v Bratislave BD Bankový dlhopis
BCPP Burza cenných papierov v Prahe BSE Burza cenných papierov v Budapešti CDCP Centrálny depozitár cenných papierov CP Cenný papier
EBOS Elektronický obchodný systém FESA Federácia európskych búrz GO Generálne obligácie
GPW Burza cenných papierov vo Varšave HZL Hypotekárne záloţné listy
KD Komunálne dlhopisy
MMTS Multi Market Trading System MTF Mnohostranný obchodný systém V4 Vyšehradská4
ŠD Štátny dlhopis
ŠPP Štátne pokladničné poukáţky
70
Príloha 1 Vzor Štátneho dlhopisu ČSFR
Zdroj: http://www.securityprinting.org/novecp/cp/dluh/stat/0002a.htm
71
Príloha 2 Zoznam členov a osôb oprávnených obchodovať na BCPB v roku 2012
P.č. Názov člena, resp. osoby oprávnenej obchodovať na BCPB 1. Československá obchodná banka, a.s.
2. Prima banka Slovensko a.s.
3. ING Bank N.V. (Holandsko) prostredníctvom pobočky ING Bank N.V., pobočka zahraničnej banky
4. J&T BANKA, a.s. (Česká republika) prostredníctvom pobočky J&T BANKA, a.s. pobočka zahraničnej banky
5. Národná banka Slovenska*
6. OTP Banka Slovensko, a.s.
7. Patria Finance, a.s.
8. Poštová banka, a.s.
9. RM-S Market, o.c.p., a.s.
10. SBERBANK Slovensko, a.s.
11. SEVISBROKERS FINANCE o.c.p., a.s.
12. Slovenská sporiteľňa, a.s.
13. Sympatia Financie, o.c.p., a.s.
14. Tatra banka, akciová spoločnosť 15. UniCredit Bank Slovakia a.s.
16. Všeobecná úverová banka, a.s.
Zdroj: BCPB
72