1.3 Klasifikácia dlhopisov
1.3.4 Podnikové dlhopisy
Tento druh dlhopisov emitujú predovšetkým súkromné spoločnosti, ako určitú alternatívu úveru. Podnikové dlhopisy majú rozličné formy. Vydaním týchto dlhopisov získavajú spoločnosti finančné prostriedky vo forme dlhodobého úveru, za stabilných podmienok na realizáciu investičných projektov, alebo všeobecne na zvýšenie podielu cudzích zdrojov na pasívach podniku. Najčastejšie členenie podnikových dlhopisov je podľa ich zabezpečenia a jej formy. (Kudzbel, 2000, s.91)
Zabezpečené dlhopisy- predstavujú krytý dlh, toto zabezpečenie má dve formy:
Pevné zabezpečenie - tieto dlhopisy sú kryté konkrétnym majetkom, do splatnosti s týmto majetkom, môţe emitent disponovať, ak však emitent nebude schopný vyplatiť svoje záväzky, tento majetok sa rozpredá a z jeho výnosov sa vyplatia dlhopisy. Tieto dlhopisy sú menej riskantné a majú viacero výhod pre investora.
Pohyblivé zabezpečenie – tieto dlhopisy sú kryté celým majetkom spoločnosti, do termínu splatnosti s majetkom spoločnosť disponuje, v prípade platobnej neschopnosti je celý majetok zablokovaný.
Nezabezpečené dlhopisy – nie sú kryté ţiadnym majetkom, hlavným zdrojom krytia je povesť spoločnosti. Drţiteľ týchto obligácií je v pozícií úverového veriteľa a sleduje schopnosť spoločnosti vytvárať zisk. V prípade zaniknutia spoločnosti, sa najprv vyrovnávajú záväzky voči majiteľom zabezpečených dlhopisov, aţ potom prichádzajú na rad majitelia nezabezpečených dlhopisov.
Existujú aj dlhopisy so zárukou, kde záruku poskytuje tretia strana, či uţ banka, alebo iná spoločnosť. (Hrvoľová, 2001, s. 232)
20 1.3.5
Komunálne dlhopisy
Emitentmi týchto dlhopisov sú miestne správne jednotky. Ich cieľom je získať pre mestá a obce finančné prostriedky na investovanie do rozvojových programov. Pre komunálne dlhopisy je charakteristická dlhšia doba splatnosti, zvyčajne 15 a viac rokov.
Tieto dlhopisy môţe vydať na poţiadanie obce aj banka za účelom poskytnutia úveru tejto obci z prostriedkov získaných emisiou. Za splnenie záväzkov vyplývajúcich z komunálnych dlhopisov ručí obec celým svojím majetkom. Podľa zdrojov splácania komunálnych dlhopisov ich rozdeľujeme na:
generálne dlhopisy (GO) – dlhopisy s najlepšou povesťou, správna jednotka ich môţe splácať z akýchkoľvek zdrojov. Kvalita a stupeň rizika týchto CP sú bezprostredne spojené s príjmami a hodnotou majetku správnej jednotky.
dôchodkové dlhopisy - tie môţu byť splácané iba z presne určených zdrojov príjmov samosprávnych jednotiek, napríklad z cestných poplatkov alebo príjmov z projektu, na ktorý boli vydané. Ich kvalita závisí od toho, či takýmto spôsobom financovaný projekt bude schopný vytvárať dostatočné príjmy na pokrytie všetkých nákladov obce spojených s dlhopismi, predovšetkým s kupónovými platbami a splátkou istiny. Dôchodkové dlhopisy emitujú obce za účelom financovania verejných sluţieb.
(Komorník et al, 2011, s.121)
Vydávanie dlhopisov sa rozšírilo aj do iných štátov, ako je domovský štát emitenta.
Dôvodom je lepší prístup ku kapitálu, pretoţe v zahraničí sú niţšie úrokové sadzby ako v domovskom štáte. Pre investorov môţu mať tieto dlhopisy aj daňové výhody, ak nepodliehajú lokálnej zráţkovej dani. K medzinárodne vydávaním dlhopisom patria:
Zahraničné dlhopisy – emitent vydáva tieto dlhopisy na národnom trhu inej krajiny v súlade s pravidlami tejto krajiny. Tieto dlhopisy sú denominované v mene tejto krajiny. (Komorník, 2011,s. 126)
Eurodlhopisy – vydané a ponúkané medzinárodne vo viacerých krajinách naraz, prostredníctvom pobočiek medzinárodných bánk, alebo obchodníkov s CP.
Eurodlhopisy sa neumiestňujú v krajine emitenta. Emitentom sú nadnárodné spoločnosti a vlády krajín. Napriek tomu majú vyšší stupeň rizika spočívajúci v tom, ţe sú to nekryté obligácie. K výhodám patrí ich oslobodenie od daní. (Jílek,2009, s. 396)
21 Medzi nové formy eurodlhopisov moţno zaradiť:
dvojmenové dlhopisy – kde splátka istiny je v jednej mene a výplata kupónov v inej mene,
dlhopisy s premenlivou menou – pri ktorých sa kupón vypláca raz v jednej mene a ďalší raz v druhej mene,
mnohonásobne kupónové dlhopisy – pri ktorých sa mení vyplácanie kupónov podľa vopred daných podmienok. (Baran, 2002, s.54)
1.4 Splácanie dlhopisov a výnosy
Dlhopisy sa vydávajú na určitú dobu, po uplynutí ktorej nastane deň splatnosti - maturity, kedy je splatná ich menovitá hodnota. V súčasnosti sa emitujú dlhopisy na 1 aţ 15 rokov. Kaţdá obligácia má stanovenú zrelosť resp. splatnosť. (Klieštik,2009, s.371).
Pod splatnosťou sa rozumie deň, kedy je splatená posledná časť dlţnej čiastky vrátane úrokov a iných odmien. Termínom splatnosti končí ţivot dlhopisu. Menovitá hodnota dlhopisov sa môţe splácať buď:
1) jednorázovo – po uplynutí stanovenej lehoty, 2) dvojrázovo – dvojdátumové obligácie,
3) po častiach – v splátkach, pričom splátky môţu byť rovnomerné alebo nerovnomerné.
Jednu z moţností reprezentujú obligácie s povinnou amortizáciou. Tieto sú priebeţne umorované, spolu s výplatou úroku je splácaná i časť vypoţičaného kapitálu, (Chovancová, 2006, s.208)
4) formou anuít - kedy sa kaţdoročne umoruje určitá čiastka dlhu spolu s úrokom.
Rovnaká výška anuity obsahuje klesajúci úrok a stúpajúci podiel splátok,
5) obligácia nemusí byť splatná iba v nominálnej hodnote, ale napríklad formou umorovacieho kurzu. Jednou z moţností tohto druhu sú obligácie s indexovanými splátkami, označované ako býčie alebo medvedie obligácie (bull and bearbonds).
Umorovací kurz tohto zvláštneho druhu obligácií závisí od vývoja akciových indexov.
Výnosy z kupónov tohto druhu obligácií bývajú spravidla niţšie ako sú trhové úrokové sadzby. Dôvodom je moţnosť dosiahnuť dodatočný zisk pre investorov v dôsledku pohybu umorovacieho kurzu,
6) existujú aj obligácie, ktoré nemajú ţiadny dátum splatnosti a zaväzujú sa iba na výplatu kupónov na neobmedzené obdobie – ide o perpetuity (konsoly, večné renty).
Konsoly spravidla vydáva štát s cieľom vojnových pôţičiek alebo na konsolidáciu
22
štátneho dlhu. Súkromný sektor tento typ cenného papiera vydáva výnimočne.
(Hrvoľová, 2001, s.231)
V súčasnosti sa môţeme stretnúť s obligáciami, ktoré umoţňujú predĺţenie resp.
skrátenie doby ich splatnosti, pričom emitent má právo upraviť mieru výnosov z kupónov.
Väčšina spoločností, ktorá emituje dlhodobé, verejne obchodovateľné obligácie, si vyhradzuje právo splatiť a stiahnuť všetky obligácie z danej emisie ešte pred konečným dátumom splatnosti.
Z hľadiska spôsobu splácania sa môţu na Slovensku emitovať obligácie s jednorazovou splatnosťou k určitému dátumu alebo splátkami v niekoľkých termínoch, obligácie, u ktorých si môţe emitent vyhradiť moţnosť predčasného splácania v ich menovitej hodnote a obligácie, ktoré umoţňujú ich majiteľom poţiadať o splatenie menovitej hodnoty pred určenou dobou splatnosti ale len v prípade, ak sa emitent k tomuto zaviaţe. Podniky na Slovensku doteraz vyuţívali predovšetkým prvé dve moţnosti.
Výnosom z dlhopisu je peňaţná suma, ktorú získa investor na základe vlastníctva dlhopisu. Výnos s dlhopisu môţe byť stanovený pevnou úrokovou mierou, rozdielom medzi menovitou hodnotou dlhopisu a jeho niţším emisným kurzom, zlosovateľnou prémiou v závislosti na splatnosti alebo odvodenou pohyblivou úrokovou sadzbou.
(Jíle,2009, s. 407)
V prípade zaknihovaných dlhopisov môţe emitent rozhodnúť, ţe právo na výnos má osoba oprávnená vykonávať práva spojené s dlhopismi k inému dňu, neţ je deň splatnosti výnosu, ktorý však nesmie predchádzať dňu splatnosti o viac ako mesiac a nesmie nasledovať po dni splatnosti výnosu z dlhopisu. Toto rozhodnutie však musí byť obsiahnuté v emisných podmienkach.
Výnosom môţe byť: úrok, prémia, splátka, trţba z predaja obligácie. Zdroje príjmov z obligácií sú nasledovné:
pravidelné kupónové úrokové platby, ktoré sú vyplácané bez ohľadu na zmeny poţadovanej výnosnosti na trhu,
kapitálové zisky, v čase splatnosti, aj v prípade ak je obligácia predčasne vyplatená,
výnosy z reinvestovania kupónov.(Pavlát, 2003, s.161)
23 1.5 Výhody a nevýhody dlhopisov
Investovanie do dlhopisov prináša so sebou mnoţstvo výhod, avšak vo finančnom svete neexistuje investícia, ktorá by neniesla zo sebou aj určité riziká. Preto si v nasledujúcom texte priblíţime, čo k týmto výhodám a nevýhodám patrí:
Výhody:
jednoduchosť a transparentnosť, budúci výnos je väčšinou známy,
pravidelný výnos, ktorý môţe byť reinvestovaný napr. do rizikovejších akcií, niţšie výkyvy cien dlhopisov ako pri akciách,
vyšší výnos ako z termínovaných vkladov,
moţnosť nákupu dlhopisu na burze alebo v bankách,
moţnosť predaja dlhopisov pred uplynutím doby splatnosti, moţnosť získať úver pri ručení dlhopismi,
za určitých podmienok moţnosť predčasného splatenia,
prednostné právo na podiel z likvidačného zostatku pred akcionármi, výhodná investícia v prípade deflácie,
kratšia doba viazania finančných prostriedkov, výborný nástroj na diverzifikáciu portfólia, Nevýhody:
niektoré dlhopisy majú vysokú nominálnu hodnotu, poplatky za nákup a predaj dlhopisu,
niţšia likvidita, prejavuje sa v rozdiele medzi nákupnou a predajnou cenou, pri raste úrokov cena dlhopisov klesá,
dlhopisy nechránia pred infláciou, investor nemá hlasovacie práva,
pri dlhodobejších investíciách sú akcie výnosnejšie, zdanenie úrokov,
kurzové riziko pri investíciách do dlhopisov v cudzích menách, hodnotenie ratingových agentúr nemoţno slepo nasledovať,
sú záťaţou v stratových rokoch. (http://www.sevis.sk. 26.05. 2013)
24 1.6 Emisia dlhopisov
Pod pojmom emisia dlhopisov si na jednej strane môţeme predstaviť súbor všetkých rovnakých dlhopisov, alebo na strane druhej proces vydávania dlhopisov od ich prípravy aţ po ich primárny predaj. V tejto podkapitole sa budeme venovať príprave emisie, emisným podmienkam a umiestnenie tejto emisie na dlhopisovom trhu.
V prvom rade sa musí emitent rozhodnúť, na akom trhu bude dlhopisy vydávať, či na:
organizovanom trhu (verejnom), neorganizovanom trhu (neverejnom).
Na neverejnom trhu sa obchoduje so všetkými druhmi cenných papierov a emitent nemá povinnosť poskytovať ţiadne informácie a nepotrebuje ani povolenie na emisiu a obchodovanie. Ešte pred uskutočnením emisie dlhopisov je potrebné vypracovať, následne schváliť a zverejniť emisné podmienky konkrétneho dlhopisu. Oznámenie o emisií ma formu podmienok a musí byť zverejnená obvykle 5 pracovných dní, ale najneskôr 1 pracovný deň pred dátumom aukcie štátneho dlhopisu. (Jílek, 2009, s. 404)
Obchodovateľnosť dlhopisov na verejnom trhu si vyţaduje určitú štandardizáciu, ako sme uţ predtým spomenuli. Tieto podmienky obsahujú podrobnejšie informácie o pripravovanej emisií a musia zahŕňať tieto náleţitosti (viď tabuľka 1). V Slovenskej republike povinné náleţitosti vymedzuje zákon č.530/1992 Zb. o dlhopisoch v znení neskorších predpisov, v paragrafe č.3, bez ktorých by dlhopis mohol stratiť svoju platnosť:
1. označenie emitenta
2. názov obligácie a jej medzinárodné označenie ISIN. Tento kód je 12- miestny alfanumerický kód, kde prvé dva znaky určujú skratku krajiny emitenta, ďalších deväť znakov predstavuje číselný kód cenného papiera a posledná cifra je kontrolná číslica.
ISIN prideľuje Centrálny depozitár cenných papierov, 3. menovitú hodnotu,
4. termín splatnosti menovitej hodnoty,
5. spôsob určenia výnosu a termín jeho výplaty,
6. vyhlásenie emitenta, ţe dlhuje menovitú hodnotu jeho majiteľovi,
7. záväzok emitenta splatiť menovitú hodnotu v určenom termíne a vyplácať výnosy v určených termínoch, spôsob týchto výplat a určenie platobného miesta, prípadne ak
25
sú dlhopisy vydané v listinnej podobe aj facsimile podpisov osôb oprávnených konať v mene emitenta,
8. pri obligáciách znejúcich na meno aj údaje o prvom majiteľovi,
9. údaj o rozhodnutí Ministerstva Financií SR o povolení na vydávanie dlhopisov s výnimkou prípadov, keď sa povolenie nevyţaduje (Hrvoľová, 2001, s.223).
Dlhopis môţe obsahovať ďalšie vymedzenie práv a povinností. Pri emisií dlhopisov je v princípe emitent povinný najneskôr dva týţdne pred vydaním zabezpečiť uverejnenie emisných podmienok obsahujúcich náleţitosti v periodickej tlači s celoštátnou pôsobnosťou uverňujúcou burzové správy. A najneskôr mesiac od ich vydania aj v Obchodnom vestníku. (Klieštik, 2009, s. 360)
Tabuľka 1 Emisné podmienky štátnych dlhopisov
Názov emitenta: Ministerstvo financií SR,
Štefanovičová 5, 817 82 Bratislava, IČO:
00151742 Medzinárodne označenie dlhopisu – ISIN: SK4120008673
Názov dlhopisu: Štátny dlhopis 222
Forma dlhopisu: na doručiteľa
Podoba dlhopisu: zaknihovaný cenný papier
Dátum začiatku vydávania dlhopisov: 09. 08. 2012
Predpokladaná lehota vydávania dlhopisov: Od 09.08. 2012 do 31.12. 2017
Dátum splatnosti: 09.08.2032
Celková suma emisie č. 222: 500 000 000,- EUR
Menovitá hodnota: 1 000 000,- EUR
Spôsob vydávania dlhopisov: aukcia, priamy predaj, upisovanie, syndikát
Emisný kurz: nelimitovaný
Úrokový výnos z dlhopisu: pevný, 4,300% p. a.
Typ úročenia: actual/actual (ICMA)
Vyplácanie úrokového výnosu: raz ročne, k 09.08. beţného roka Spôsob vyplácania úrokového výnosu
a menovitej hodnoty:
bezhotovostne
Výplatné miesto úrokových výnosov a menovitej hodnoty:
Agentúra riadenia dlhu a likvidity
Číslo účtu emitenta: SPSRSKBAf/o
7000123774/8180-MFSRSKBA1
Kótovanie dlhopisov: Ţiadosť o kótovanie na kótovanom hlavnom trhu bude podaná na BCPB
Zdroj: Ardal 2012
V tabuľke 1 je na príklade štátnych dlhopisov zobrazené, čo všetko patrí k emisným podmienkam. Ako si môţeme všimnúť tabuľka obsahuje všetky informácie, ktoré investor
26
potrebuje poznať od názvu, teda, ţe sa jedná o dlhopis vydaný štátom, ţe ide o primárny predaj formou aukcie, úrokový výnos je pevný, vyplácanie výnosov sa bude uskutočňovať raz ročne vo vopred stanovenom termíne a na dohodnutom mieste. Súčasťou emisných podmienok sú nasledovné skutočnosti:
účel emisie, finančná situácia emitenta a jeho vyhlásenie o schopnosti zabezpečiť návratnosť poţadovanej emisie,
v prípade záruky, informácie o ručiteľovi a jeho finančnej situácií a tieţ jeho písomný súhlas o ručiteľskom záväzku,
systém zverejnenie emisných podmienok a ročných výsledkov hospodárenia.(Klieštik, 2009, s. 361)
Prvotne vydané dlhopisy predáva emitent na primárnom trhu, a to buď:
Priame umiestnenie je príznačné tým, ţe emitenti vstupujú do procesu predaja priamo s veriteľmi, čím sa tento proces urýchli a zníţia sa náklady spojené s reklamou a distribúciou. Pri tomto predaji sú investormi väčšinou ţivotné poisťovne a dôchodkové fondy, pretoţe pre nich predstavujú stabilný príjem a tieţ určitú ochranu proti vypovedaniu dlhopisov. Táto súkromná emisia však menej likvidná a nesie zo sebou aj určité riziko.
Sprostredkované umiestnenie resp. verejný predaj, predstavuje častejšiu formu umiestnenia dlhopisov na trhu. Toto umiestnenie zabezpečujú predovšetkým banky a ich investičný bankári. Verejný predaj dlhopisov sa môţe uskutočniť viacerými spôsobmi a to nákupnou dohodou, voľným predajom alebo aukciou.
V posledných rokoch sa začalo upúšťať od povoľovania emisií zo strany štátnych orgánov, emitent má uţ len registračnú povinnosť. Ako ochranný prostriedok veriteľa sa začalo vyuţívať zverejňovanie prospektov a hodnotenie bonity klienta, ktoré uskutočňujú špecializované inštitúcie, ktoré začali prideľovať spoločnostiam, štátu a iným subjektom tzv. ratingové hodnotenie, ktoré by malo emitentovi pomôcť s bezproblémovým umiestnením emisie na trhu a investorovi zistiť mieru rizika pri investovaní do cenného papiera. (Chovancová, 2002, s.197)
1.6.1
Rating
Ako sme uţ v predchádzajúcej kapitole naznačili ratingové hodnotenie má veľký význam pre emitenta, tak aj pre investora. Rating realizujú nezávislé ratingové agentúry, ktoré jednotlivým emitentom udeľujú známku dôveryhodnosti, teda mieru jeho schopnosti
27
plniť záväzky vyplývajúce z emisných podmienok dlhopisu. Inak povedané, rating vyjadruje názor ratingovej agentúry na to, či emitent bude schopný v stanovených termínoch splácať jednotlivé kupóny a nakoniec splatiť aj istinu.
Ako uţ bolo spomenuté najlepším a najspoľahlivejším dlţníkom je štát, tak potom základným ratingovým hodnotením bude ratingové hodnotenie štátu. Pri hodnotení štátu berú do úvahy agentúry nielen ekonomické kritériá, ako je vývoj platobnej bilancie, rast HDP, infláciu, úrokové sadzby, ale taktieţ politickú situáciu a medzinárodné vzťahy. Od tohto hodnotenia sa potom odvíja aj hodnotenie ostatných emitentov v krajine. V praxi sa nemôţe stať, aby niektorý zo subjektov mal vyšší rating ako štát, z ktorého subjekt pochádza.(Jeţek,2002, s.113)
Umiestnenie dlhopisu na kapitálovom trhu bez ratingu je v súčasnosti veľmi nákladné a vyţaduje si vyššie úrokové sadzby. (Chovancová, 2002, s.227)
Tabuľka 2 Najvýznamnejšie svetové ratingové agentúry
Názov ratingovej agentúry Rok zaloţenia Krajina
Moody´ s Investors Service 1909 USA
Fitch Investors Service 1923 USA
Standard & Poor´ s 1926 USA
Thompson Bank Watch 1974 USA
JBIR 1975 Japonsko
IBCA Group 1978 Veľká Británia
Duff & Phelps Credit Rating 1980 USA
Japan Credit Rating Agency 1985 Japonsko
Nippon Investors Service 1985 Japonsko
Capital Intelligence 1985 Cyprus
Zdroj: Chovancová, 2006, s.227.
Na slovenskom finančnom trhu pôsobí v súčasnosti Slovenská ratingová agentúra a Česká ratingová agentúra. Ich hlavnou úlohou je poskytnúť na trhu rating ako produkt bánk, poisťovní a ostatných finančných inštitúcií.(Chovancová, 2006,s. 227)
Slovenská ratingová agentúra poskytuje účastníkom transakcií na slovenskom finančnom a kapitálovom trhu taký druh finančných, nefinančných analýz a kategorických rizík, ktorý umoţní objektivizovať a štandardizovať riziká vyplývajúce s týchto transakcií pre jednotlivých účastníkov.
28
Ratingové agentúry vypracovali jednotlivé stupne, avšak v rámci jednotlivých stupňov existujú aj jemnejšie rozlíšenia v podobe znamienok +/-, resp. 1,2,3 apod. Preto si v nasledujúcej tabuľke 3, prehľadne vysvetlíme štruktúru týchto stupňov a ich jednotlivý význam pre emitenta a veriteľa.
Tabuľka 3 Stručná charakteristika jednotlivých stupňov ratingovej škály:
Stupne ratingovej škály Význam Stupeň
AAA, resp. Aaaa Najvyššia trieda pre dlhové
BBB, resp. Baa Pravdepodobnosť oslabenia schopnosti vyplácať úroky a splatiť istinu
BB resp. Ba S určitými špekulatívnymi prvkami
Neinvestičný stupeň B(+/-) resp. B(1,2,3) Platobne schopný, ale riziko v
budúcnosti CCC resp. Caa Slabá kvalita
CC resp. Ca Špekulatívna kvalita
C Slabý výhľad splácania
C Platobná neschopnosť
Zdroj: Jeţek, 2002, s.112
Všetky obligácie typu A, ale aj BBB resp. Baa sú pre investorov mimoriadne zaujímavé a nesú zo sebou len nízke riziko, sú to obligácie investičného stupňa.
A všetky ostatné sú dlhopisy neinvestičného stupňa, sú teda spojené s vyšším rizikom, a s je tým spojený aj vyšší príplatok (Hrvoľová,2001, s.234).
1.6.1.1 Rating Slovenskej republiky
Slovenskej republike udelila ako prvá agentúra rating Standard & Poor´ s v roku 1994, avšak zaradila ho do špekulatívneho pásma. O dva roky na to bola SR preradená do investičného pásma, kam ho zaradili agentúry Moody´ s, S & P a tieţ aj Fitch IBCA. Toto hodnotenie malo pre SR veľký význam, pretoţe tak umoţnilo mnohým zahraničným investorom investovať do CP.
Začiatkom roka 1998 zníţila S&P rating SR na BB+ a bola teda preradená do špekulatívneho pásma, čím agentúry naznačili, ţe investovať do slovenských dlhopisov sa stalo rizikovejšie. V roku 2001 si SR rating len zvyšovala, aţ v roku 2011 sa zníţil. V roku
29
2012 agentúry Moody´ s a S & P ešte zníţili rating z A+ na A, kde sú silné predpoklady na splácanie dlhu, ale prejavuje sa citlivosť na zmeny okolností alebo ekonomických podmienok (viď graf 1).
Graf 1 Vývoj ratingového hodnotenia SR
Zdroj: Ardal 2012.
Vývoj ratingového hodnotenia Slovenskej republiky výrazne ovplyvňujú prehlbujúce sa politické, finančné a monetárne problémy v Európskej hospodárskej a monetárnej únií, do ktorej je Slovensko dôsledne začlenené.
V prospech Slovenska však hovorí aj uplynulé desaťročie ekonomických a fiškálnych reforiem, jeho relatívne nízka vonkajšia zadlţenosť, a jej mierny pomalý rast. Stabilný výhľad Slovenska je aj vyjadrením očakávania, ţe vláda bude pokračovať v zniţovaní rozpočtového schodku a stabilizuje jeho podiel na hrubom domácom produkte. Zlepšením ratingu SR od renomovaných agentúr sa dá očakávať zvýšenie prílevu zahraničných investícii, vyšší rating pomôţe štátu a podnikateľom zo Slovenska získavať lacnejšie úvery. (Chovancová, 2006, s. 230)
1.7 Účastníci obchodovania s cennými papiermi – dlhopismi
Účastníkmi obchodovania s CP sú inštitúcie kapitálového trhu, ktoré sa zúčastňujú operácií na tomto trhu. K účastníkom tohto trhu patria: poskytovateľ sluţieb na kapitálovom trhu, investor, emitent cenných papierov, vlastníci cenných papierov a tieţ majitelia iného investičného nástroja. Všetci títo účastníci podliehajú dohľadu nad trhom cenných papieroch, ktorý uskutočňuje Národná banka Slovenska. (Bikár, 2012, s. 149)
30
Burza cenných papierov
Burzu moţno vo všeobecnosti chápať ako osobitný druh organizovaného trhu. Zákon č. 330/2000 Z.z. o burze cenných papierov definuje burzu ako: „ Organizátora verejného
Burzu moţno vo všeobecnosti chápať ako osobitný druh organizovaného trhu. Zákon č. 330/2000 Z.z. o burze cenných papierov definuje burzu ako: „ Organizátora verejného