vykreslená aj regresná krivka (červená čiara) počítaná z kombinácie dát a nasta-vení posuvov zadaných používateľom spolu s jej 95% simultánnym predikčným intervalom funkcie (žltá prerušovaná čiara).
Obr. 6.23: Panel výpočtu zmeny reaktivity.
zasúvania a vysúvania tyče a neistotu určenia polohy tyče diskutované na strane 85. Je preto možné, že najlepší postup v tomto smere bude experimentálne overiť výsledky výpočtu pri použití rôznych neistôt tak, aby výsledná neistota kalibrač-nej krivky zodpovedala čo najlepšie použitiu systému na reaktore VR-1.
6.4 Uvažované a zanedbané zdroje neistoty
V predchádzajúcich kapitolách boli podrobne popísané navrhnuté postupy pre analýzu dát z jednotlivých experimentov. V tejto kapitole bude uvedené stručné zhrnutie uvažovaných zdrojov neistôt spolu s hlavnými zdrojmi neistôt, ktoré boli v rámci tejto diplomovej práce zanedbávané.
Pri určovaní reaktivity metódami Rod-Drop a Source-Jerk sú uvažované a zanedbané tieto zdroje neistôt.
• Určovanie parametru n0:
– uvažuje sa náhodná povaha (normálne rozdelenie) odozvy detektora, – uvažuje sa zmenšenie neistotyn0 s väčším počtom nameraných hodnôt, – uvažuje sa korekcia na nelinearitu detekčného systému (interpoluje sa metódou spline medzi tabulárne zadanými hodnotami, viď strana 35), – uvažuje sa neistota korekčného faktora zohľadňujúceho nelinearitu de-tekčného systému (interpoluje sa metódou spline medzi tabulárne za-danými hodnotami, viď strana 35 a používa sa model normálneho roz-delenia, ktorý je ale iba prvé priblíženie a nemusí byť platný),
– neuvažuje sa prípadná systematická chyba detektora neutrónov.
• Určovanie pozadia:
– uvažuje sa náhodná povaha (Poissonovo rozdelenie) odozvy detektora, – zanedbáva sa zmenšenie neistoty pozadia s väčším počtom nameraných
hodnôt (Poissonovo rozdelenie má iba jeden parameter), – zanedbáva sa korekcia na nelinearitu,
– neuvažuje sa prípadná systematická chyba detektora neutrónov.
• Určovanie integrálu:
– uvažuje sa náhodná povaha (Normálne rozdelenie) odozvy detektora,
– uvažuje sa korekcia na konečnú dobu poklesu odozvy detektora po skokovej zmene reaktivity (interpoluje sa lineárne medzi tabelárne za-danými hodnotami, viď strana 37),
– zanedbáva sa neistota korekcie na konečnú dobu poklesu odozvy de-tektora po skokovej zmene reaktivity,
– korekcia na konečnú dobu poklesu odozvy detektora po skokovej zmene reaktivity je stanovená na základe bodovej kinetiky a zanedbáva sa neistota s týmto priblížením spojená,
– zanedbáva sa neistota spojená s odhadom začiatku prechodového pro-cesu,
– zanedbáva sa neistota merania času.
– predpokladá sa okamžitý pád tyče, resp. okamžité odstrelenie neutró-nového zdroja. Korekcie na konečnú dobu pádu tyče, resp. na konečnú dobu odstrelenia zdroja je možné vykonať prostredníctvom korekčného faktora.
• Výpočet reaktivity:
– uvažuje sa neistota parametru n0, pozadia, integrálu a konštanty A, – uvažuje sa korekcia na pozadie veličinyn0 a integrálu,
– uvažuje sa korekcia na priestorové vplyvy pre parametern0, pozadie a integrál,
– uvažuje sa neistota korekcie na priestorové vplyvy (používa sa model normálneho rozdelenia, ktorý je ale iba prvé priblíženie a nemusí byť platný),
– v prípade metódy Source-Jerk je odporúčané používať výpočet neistoty metódou Monte Carlo.
Pri určovaní kalibračnej krivky metódou inverzných početností sú uvažované a zanedbané tieto zdroje neistôt.
• Určovanie parametru hodnoty odozvy detektora v ustálených stavoch:
– uvažuje sa náhodná povaha (normálne rozdelenie) odozvy detektora, – uvažuje sa zmenšenie neistoty odozvy detektora s väčším počtom
na-meraných hodnôt,
– uvažuje sa korekcia na nelinearitu detekčného systému (interpoluje sa metódou spline medzi tabulárne zadanými hodnotami, viď strana 35), – uvažuje sa neistota korekčného faktora zohľadňujúceho nelinearitu de-tekčného systému (interpoluje sa metódou spline medzi tabulárne za-danými hodnotami, viď strana 35 a používa sa model normálneho roz-delenia, ktorý je ale iba prvé priblíženie a nemusí byť platný),
– neuvažuje sa prípadná systematická chyba detektora neutrónov, – zanedbáva sa nesplnenie predpokladu na nezávislosť meraní a neistotu
s tým spojenú, viď strana 79.
• Určovanie pozadia:
– uvažuje sa náhodná povaha (Poissonovo rozdelenie) odozvy detektora, – zanedbáva sa zmenšenie neistoty pozadia s väčším počtom nameraných
hodnôt (Poissonovo rozdelenie má iba jeden parameter), – zanedbáva sa korekcia na nelinearitu,
– neuvažuje sa prípadná systematická chyba detektora neutrónov.
• Určovanie váhy absorpčnej tyče:
– uvažuje sa normálne rozdelenie neistoty určenia reaktivity,
– uvažuje sa korekcia na priestorové vplyvy pre váhu absorpčnej tyče, – uvažuje sa neistota korekcie na priestorové vplyvy pre váhu absorpčnej
tyče,
• Výpočet kalibračnej krivky:
– uvažuje sa neistota zmien reaktivity,
– zanedbáva sa neistota merania polohy absorpčnej tyče,
Pri určovaní kalibračnej krivky metódou využívajúcou reaktimeter sú uvažo-vané a zanedbané tieto zdroje neistôt.
• Výpočet kalibračnej krivky:
– uvažuje sa neistota spojená s prekrytím krivky zasúvania a krivky vy-súvania tyče a neistota spojená s odhadom začiatku zavy-súvania absorpč-nej tyče. Tieto neistoty sú zakomponované viacnásobným vykreslením kalibračnej krivky a odhadom strednej hodnoty kalibračnej krivky z takto získaných krajných hodnôt,
– zanedbáva sa neistota určenia čiastkových kalibračných kriviek, viď strana 85,
– zanedbáva sa neistota merania času.
Záver
Hlavným cieľom diplomovej práce bolo navrhnúť a vytvoriť automatizovaný systém s grafickým používateľským rozhraním, ktorý bude slúžiť pre spracovanie experimentálnych dát z merania reaktivity metódami Rod-Drop a Source-Jerk a z merania kalibračnej krivky absorpčnej tyče metódou inverzných početností a metódou využívajúcou reaktimeter. V rámci diplomovej práce bol tento systém vytvorený a je podrobne popísaný v texte práce.
Systém zjednodušuje a urýchľuje spracovanie experimentálnych dát a posky-tuje prostriedky pre stanovenie neistoty merania. Neistota je väčšinou počítaná na základe zákona šírenia chýb, ale v prípadoch, v ktorých bola táto metóda vy-hodnotená ako nedostatočná, v systéme je implementovaný aj výpočet neistoty metódou Monte Carlo. Taktiež umožňuje použitie rôznych korekčných faktorov zohľadňujúcich nelinearitu detekčného systému, rôzne priestorové vplyvy alebo prevod nevlastného integrálu na vlastný pre zohľadnenie konečného času trvania experimentu. Navyše, s použitím systému je možná evaluácia kvality experimen-tálnych dát, napríklad overenie platnosti počiatočných predpokladov použitých metód alebo kontrola anomálií v experimentálnych dátach.
Navrhnutý systém bol vytvorený v prostredí Matlab, ako samostatne sto-jaca aplikácia, pomocou súčasti Matlab App Designer. Systém bude pre potreby používateľov dostupný vo forme softvéru s názvom VRABLAB, ktorý sa dá po-užívať nezávisle na softvéri Matlab. Kvôli zachovaniu možnosti využiť systém aj počas rôznych medzinárodných projektov, na ktorých sa katedra zúčastňuje, je grafické rozhranie systému v anglickom jazyku. Softvér je podrobne popísaný v kapitole 4 a jednotlivé navrhnuté algoritmy sú popísané v kapitole 5. V kapitole 6 je podrobne popísané použitie systému pri analýze experimentálnych dát na konkrétnych príkladoch.
V ámci diplomovej práce bol systém testovaný ako na teoretických dátach, ge-nerovaných pomocou náhodných čísel alebo pomocou bodovej kinetiky, tak aj na reálnych experimentálnych dátach z reaktora VR-1. Pre potreby testovania práce softvéru bolo navyše v rámci diplomovej práce navrhnutých niekoľko experimen-tov, na ktorých bolo možné testovať očakávané správanie sa systému v predom definovaných situáciách a zhodnotiť použiteľnosť systému v niektorých prípadoch z praxe. Používateľské prostredie softvéru je intuitívne a umožňuje jednoducho meniť hodnoty aj neistoty vstupov do výpočtov a tak umožňuje jednoduchým spôsobom štúdium vplyvu vybraných aspektov na výsledky merania a ich neis-totu.
Softvér ako celok poskytuje experimentátorom prostriedky pre pomerne roz-siahlu analýzu experimentálnych dát vrátane štatistického spracovania výsledkov merania pričom si zachováva svoju jednoduchosť a intuitívnosť. Hlavnou výhodou, oproti komerčne dostupným programom, je že systém je navrhnutý špecificky pre analýzu uvedených experimentov a tomu je prispôsobené používateľské rozhranie.
Systém poskytuje možnosť jednoduchým spôsobom overiť platnosť predpokladov použitých metód a dodatočnú predstavu o experimentálnych dátach dotvára mož-nosť vykresliť niektoré diagnostické grafy. Prínosom je aj zapracovanie navrhnu-tých postupov pre analýzu experimentálnych dát do používateľského rozhrania a automatizácia výpočtov. Výhodou je aj jednoduché použitie rôznych korekcií.
Seznam použité literatury
Úřad pro technickou normalizaci, m. a. s. z., editor (2010). Terminologie z oblasti metrologie, Druhé vydání, Gorazdova 24, 128 01 Praha 2. Bořivoj Kle-ník, PhDr. – Q-art, Praha. Přeloženo z anglického originálu: JCGM 200:2008 International vocabulary of Metrology – Basic and general concepts and as-sociated terms (VIM). Dostupné z: https://www.unmz.cz/files/Sborn%C3%
ADky%20TH/Terminologie%20v%20oblasti%20metrologie_DEF.pdf.
Adámek, T. (2020). Analýza experimentů pro studium vlivu teploty na reakti-vitu provedených na reaktoru vr-1. Výzkumný Úkol.
Anderson, T. W. a Darling, D. A. (1952). Asymptotic theory of certain
„Goodness of Fit“ criteria based on stochastic processes. The Annals of Mat-hematical Statistics, 23(2).
Bílý, T. a Keltnerová, L. (2019). Comparison of Methods for Neutron De-tection System Non-Linearity Assessment. Radiation Protection Dosimetry. ISSN 0144-8420. doi: 10.1093/raddos/ncz217. URL https://doi.org/10.
1093/raddos/ncz217.
Box, G. E. P. a Pierce, D. (1970). Distribution of residual autocorrelations in autoregressive-integrated moving average time series models. Journal of the American Statistical Association,65(332).
Ellison, S. L. R. a Williams, A. (2012). EURACHEM/CITAC Guide: Qu-antifying Uncertainty in Analytical Measurement, third edition. Dostupné z www.eurachem.org.
Ghasemi, A. a Zahediasl, S. (2012). Normality tests for statistical analy-sis: a guide for non-statisticians. International journal of endocrinology and metabolism,10(2).
Huml, O. (2015). Neutronově-fyzikální charakteristiky AZ C11 CTU-14117-P-026-15. KJR FJFI ČVUT v Praze.
Huml, O.(2017). Neutronově-fyzikální charakteristiky AZ C13 školního reaktoru VR-1 CTU- 4117-P-046-17. KJR FJFI ČVUT v Praze.
Huml, O.(2018). Neutronově-fyzikální charakteristiky AZ C14 školního reaktoru VR-1 CTU-14117-P-048-18. KJR FJFI ČVUT v Praze.
Huml, O. (2020). Neutronově-fyzikální charakteristiky AZ C12-C školního reak-toru VR-1 CTU-14117-P-01-20. KJR FJFI ČVUT v Praze.
Hyndman, R. J. a Athanasopoulos, G.(2018). Forecasting: Principles and Practice. Addison-Wesley series in nuclear science and engineering. OTexts:
Melbourne, Australia, second edition. Dostupné z www.OTexts.com/fpp2. Jarque, C. M. a Bera, A. K. (1987). A test for normality of observations
and regression residuals. International Statistical Review, 55(2).
Knoll, G. (2000). Radiation Detection and Measurement. Wiley, New York.
ISBN 0-471-07338-5.
Lamarsh, J. a Baratta, A. (2011). Introduction to Nuclear Engineering. Addison-Wesley series in nuclear science and engineering. Prentice Hall. ISBN 9780132764575. URLhttps://books.google.sk/books?id=wEk1KQEACAAJ. Lilliefors, H. W. (1964). On the kolmogorov-smirnov test for normality with
mean and variance unknown. Journal of the American Statistical Association, 62(318).
Ljung, G. a Box, G. E. P. (1978). On a measure of lack of fit in time series models. Biometrika, 65(2).
Massey, F. (1951). The Kolmogorov-Smirnov test for goodness of fit. Journal of the American Statistical Association, 46(253).
Matlab. Confidence and prediction bounds. URL https://uk.mathworks.
com/help/curvefit/confidence-and-prediction-bounds.html.
Meloun, M. a Militký, J. (2004). Statistická analýza experimentálních dat. ACADEMIA. ISBN 80-200-1254-0.
Palacios, V. B. (2014). Evaluation of reactivity monitoring techniques at the yalina booster subcritical facility. URL http://oa.upm.es/35262/.
Šíra, M.(2014). Jak na nejistoty metodou monte carlo jednoduše a bez drahých programů. Elektrorevue, 16(2). Dostupné zhttp://www.elektrorevue.cz/. Rataj, J., Huml, O. a Sklenka, u. (2016). Experimentální neutronová a
reaktorová fyzika. Laboratorní cvičení. První vydání. Česká technika - nakla-datelství ČVUT, Praha. ISBN 978-80-01-05904-3.
Rataj, J. a kol. (2017). Reactor Physics Course at VR-1 Reactor. Česká technika - nakladatelství ČVUT, Praha. ISBN 978-80-01-05501-4.
Taylor, B. a Kuyatt, C. (1994). Guidelines for evaluating and expressing the uncertainty of nist measurement results. Technical Report 1297, National Institute of Standards and Technology, Gaithersburg, MD 20899-0001.
Yap, B. a Sim, C. (2011). Comparisons of various types of normality tests.
Journal of Statistical Computation and Simulation, 81(12).
Zoznam obrázkov
1.1 Porovnanie závislostí mikroskopických účinných prierezov na
ener-gii neutrónu diskutovaných reakcií (knižnica JEFF-3.3). . . 11
1.2 Porovnanie závislostí mikroskopických účinných prierezov pre štie-penie na energii neutrónu (knižnica JEFF-3.3). . . 11
1.3 Schéma odozvy detektora na neutrón. . . 13
1.4 Schéma zapojenia v prúdovom režime. . . 14
1.5 Princíp prúdového režimu. . . 14
1.6 Schéma zapojenia v impulznom režime. . . 14
1.7 Odozva (a) aktívnej časti detektora, (b) detektora s malou časovou konštantou a (c) detektora s veľkou časovou konštantou pracujú-ceho v impulznom režime. . . 15
1.8 Ilustrácia odozvy kumulatívneho (b) a nekumulatívneho (c) mo-delu detekčného systému na udalosti (a) v detektore. . . 17
1.9 Náčrt závislosti početnosti detegovaných udalostí na skutočnej po-četnosti udalostí pre kumulatívny a nekumulatívny model detektora. 18 2.1 Porovnanie normálneho a Poissonovho rozdelenia so strednou hod-notou 10. . . 21
2.2 Porovnanie troch normálnych rozdelení s rôznymi hodnotami sme-rodajnej odchýlky. . . 21
4.1 Grafické používateľské rozhranie. . . 32
4.2 Schéma štruktúry menu. Symbolom „+“ je znázornená tretia úro-veň menu, ktorá pre prehľadnosť nie je zobrazená. . . 32
5.1 Expected Value of Constant Parameter Tool . . . 39
5.2 Graf vykreslený po zvolení možnosti Plot Discarded Data. Čer-vené body znázorňujú celý pôvodne vybraný interval. Modré body znázorňujú užitočný inteval. Červená čiara znázorňuje lineárny fit. 41 5.3 Teoretické priebehy odozvy detektora. . . 45
5.4 Autocorrelogramy priebehov z obrázka 5.3. . . 45
5.5 Experimentálne priebehy odozvy detektora. . . 46
5.6 Autocorrelogramy priebehov z obrázka 5.5. . . 46
5.7 Ilustrácia významu jednotlivých možností režimu výberu intervalu. 49 5.8 Príklad výstupu v informačnom paneli po úspešnom použití ná-stroja Expected Value of Constant Parameter. . . 50
5.9 Background Tool . . . 51
5.10 Príklad výstupu v informačnom paneli po úspešnom použití ná-stroja Background. . . 52
5.11 Area Under Graph Tool . . . 53
5.12 Graf teoretickej závislosti relatívnej chyby čiastočných súčtov od času po skokovej zmene reaktivity a od veľkosti reaktivity pre para-metre oneskorených neutrónov z aktívnej zóny C11. Neutrónovo-fyzikálne charakteristiky aktívnej zóny poli požité podľa (Huml, 2015). . . 55
5.13 Graf teoretickej závislosti relatívnej chyby čiastočných súčtov od času po skokovej zmene reaktivity a od veľkosti reaktivity pre para-metre oneskorených neutrónov z aktívnej zóny C12-C. Neutrónovo-fyzikálne charakteristiky aktívnej zóny poli požité podľa (Huml,
2020). . . 56
5.14 Graf teoretickej závislosti relatívnej chyby čiastočných súčtov od času po skokovej zmene reaktivity a od veľkosti reaktivity pre para-metre oneskorených neutrónov z aktívnej zóny C13. Neutrónovo-fyzikálne charakteristiky aktívnej zóny poli požité podľa (Huml, 2017). . . 57
5.15 Graf teoretickej závislosti relatívnej chyby čiastočných súčtov od času po skokovej zmene reaktivity a od veľkosti reaktivity pre para-metre oneskorených neutrónov z aktívnej zóny C14. Neutrónovo-fyzikálne charakteristiky aktívnej zóny poli požité podľa (Huml, 2018). . . 58
5.16 Graf experimentálnej závislosti relatívnej chyby čiastočných súčtov od času po skokovej zmene reaktivity pre experimenty Rod-Drop (1-3) a Source-Jerk (4-6). . . 60
5.17 Porovnanie teoretickej (čiary) a experimentálnej (body) závislosti relatívnej chyby čiastočných súčtov od času po skokovej zmene reaktivity pre experimenty Rod-Drop (1-3) a Source-Jerk (4-6). . 60
5.18 Porovnanie teoretickej (čiary) a experimentálnej (body) závislosti relatívnej chyby čiastočných súčtov od času po skokovej zmene reaktivity pre experimenty Rod-Drop (1-3) a Source-Jerk (4-6). . 61
5.19 Histogram Monte Carlo súčtov pre teoretickú krivku po skokovej zmene reaktivity o−1βeff s parametrami oneskorených neutrónov z aktívnej zóny C14. . . 63
5.20 Histogram Monte Carlo neistôt získaných zo zákona šírenia chýb pre teoretickú krivku po skokovej zmene reaktivity o −1βeff s pa-rametrami oneskorených neutrónov z aktívnej zóny C14. . . 63
5.21 Graf konvergencie čiastočných súčtov. . . 66
5.22 Príklad výstupu v informačnom paneli po úspešnom použití ná-stroja Area Under Graph. . . 66
6.1 Vstupná sada dát. . . 68
6.2 Karta Rod-Drop. . . 69
6.3 Vyhodnocovanie parametru n0. . . 69
6.4 Porovnanie histogramov pre výber intervalu vhodného na výpočet pozadia. Modrou farbou je znázornený histogram zo zvoleného in-tervalu. Oranžovými bodmi je znázornené Poissonovo rozdelenie s parametrami fitu midrého histogramu. . . 71
6.5 Polohy regulačných tyčí počas kalibrácie regulačnej tyče R2. . . . 74
6.6 Odozva detektora PMV-1 počas kalibrácie regulačnej tyče R2 v imp/s. . . 74
6.7 Karta Inverse Rate. . . 75
6.8 Automaticky nájdených 8 ustálených stavov. . . 77
6.9 Automaticky nájdených 7 ustálených stavov. . . 77
6.10 Časť výpisu v tabuľke Steady States Table. . . 77
6.11 Schéma štruktúry kontextového menu tabuľky Steady States Table. 78
6.12 Vypočítaná kalibračná krivka. . . 80
6.13 Príklad výpisu v informačnom paneli. . . 80
6.14 Vypočítané reziduá v absolútnych číslach. . . 80
6.15 Vypočítaný diferenciálny tvar kalibračnej krivky. . . 82
6.16 Panel výpočtu zmeny reaktivity. . . 82
6.17 Vstupná sada experimentálnych dát. . . 84
6.18 Karta Reactimeter. . . 84
6.19 Prvotný odhad prekrytia experimentálnych dát a polohy červených čiar. . . 86
6.20 Graf závislosti kritéria zhody na posuve krivky zasúvania tyče. . . 86
6.21 Vypočítaná kalibračná krivka (modrá čiara) spolu s jej neistotou (modrá prerušovaná čiara). Pre porovnanie je v grafe vykreslená aj regresná krivka (červená čiara) počítaná z kombinácie dát a nasta-vení posuvov zadaných používateľom spolu s jej 95% simultánnym predikčným intervalom funkcie (žltá prerušovaná čiara). . . 88
6.22 Detail na vypočítanú kalibračná krivka (modrá čiara) spolu s jej neistotou (modrá prerušovaná čiara) vo vybranej oblasti. Pre po-rovnanie je v grafe vykreslená aj regresná krivka (červená čiara) počítaná z kombinácie dát a nastavení posuvov zadaných používa-teľom spolu s jej 95% simultánnym predikčným intervalom funkcie (žltá prerušovaná čiara). . . 88
6.23 Panel výpočtu zmeny reaktivity. . . 89
A.1 Histogram Monte Carlo reaktivít pre metódu Source-Jerk. Červe-nou čiarou je znázornený fit normálnym rozdelením. . . 108
A.2 Histogram Monte Carlo neistôt pre metódu Source-Jerk. Červenou čiarou je znázornený fit normálnym rozdelením. . . 108
Zoznam tabuliek
2.1 Konštrukcia intervalov spoľahlivosti (Rataj a kol., 2016). . . 22 5.1 Tabuľka hodnôt teoretickej závislosti relatívnej chyby čiastočných
súčtov v percentách od času t po skokovej zmene reaktivity a od veľkosti reaktivity ρ pre parametre oneskorených neutrónov z aktívnej zóny C11. Neutrónovo-fyzikálne charakteristiky aktívnej zóny poli požité podľa (Huml, 2015). . . 55 5.2 Tabuľka hodnôt teoretickej závislosti relatívnej chyby čiastočných
súčtov v percentách od času po skokovej zmene reaktivity a od veľ-kosti reaktivity pre parametre oneskorených neutrónov z aktívnej zóny C12-C. Neutrónovo-fyzikálne charakteristiky aktívnej zóny poli požité podľa (Huml, 2020). . . 56 5.3 Tabuľka hodnôt teoretickej závislosti relatívnej chyby čiastočných
súčtov v percentách od času po skokovej zmene reaktivity a od veľ-kosti reaktivity pre parametre oneskorených neutrónov z aktívnej zóny C13. Neutrónovo-fyzikálne charakteristiky aktívnej zóny poli požité podľa (Huml, 2017). . . 57 5.4 Tabuľka hodnôt teoretickej závislosti relatívnej chyby čiastočných
súčtov v percentách od času po skokovej zmene reaktivity a od veľ-kosti reaktivity pre parametre oneskorených neutrónov z aktívnej zóny C14. Neutrónovo-fyzikálne charakteristiky aktívnej zóny poli požité podľa (Huml, 2018). . . 58 5.5 Tabuľka hodnôt experimentálnej závislosti relatívnej chyby
čias-točných súčtov v percentách od času po skokovej zmene reakti-vity a od veľkosti reaktireakti-vity pre experimenty Rod-Drop (1-3) a Source-Jerk (4-6) v aktívnej zóne C12-C. Pre každý experiment sú k dispozícii tri priebehy. Od v neoznačených priebehoch bola odčítaná stredná hodnota pozadia, v priebehoch označených _neg bola odčítaná horná hodnota 95% spoľahlivostného intervalu urče-nia pozadia a v priebehoch označených _pos bola odčítaná spodná hodnota 95% spoľahlivostného intervalu určenia pozadia. . . 59 5.6 Tabuľka porovnania strednej hodnoty a štandardnej odchýlky fitu
histogramu súčtov (S) a neistôt (u) pri časovom kroku 0,01 s a použitom normálnom rozdelení. Logická hodnota s názvom zhoda značí prekrytie 95% intervalov spoľahlivosti. . . 64 5.7 Tabuľka porovnania strednej hodnoty a štandardnej odchýlky fitu
histogramu súčtov (S) a neistôt (u) pri časovom kroku 1 s a použi-tom normálnom rozdelení. Logická hodnota s názvom zhoda značí prekrytie 95% intervalov spoľahlivosti. . . 64 5.8 Tabuľka porovnania strednej hodnoty a štandardnej odchýlky fitu
histogramu súčtov (S) a neistôt (u) pri časovom kroku 1 s a po-užitom Poissonovom rozdelení. Logická hodnota s názvom zhoda značí prekrytie 95% intervalov spoľahlivosti. . . 65
A.1 Typické hodnoty jednotlivých premenných zo vzťahu pre výpočet neistoty reaktivity metódami Rod-Drop a Source-Jerk. . . 106 B.1 Typické hodnoty jednotlivých premenných zo vzťahu pre výpočet
neistoty zmeny reaktivity metódou inverzných početností. Hodnoty
neistoty zmeny reaktivity metódou inverzných početností. Hodnoty