Bankovní institut vysoká škola Praha
zahraničná vysoká škola Banská Bystrica
Katedra ekonómie, oceňovania, spoločenských vied a práva
Správa katastra a jej právny vzťah k podnikom a podnikateľom
Managing land registry and its relationship to enterprises and entrepreneurs
Bakalárska práca
Autor: Ján Caban
Právna administratíva v podnikateľskej sfére
Vedúci práce: JUDr. Marian Korytiak
Banská Bystrica 04/2014
Vyhlásenie
Vyhlasujem, ţe som bakalársku prácu spracoval samostatne a s pouţitím uvedenej literatúry.
Svojím podpisom potvrdzujem, ţe odovzdaná elektronická verzia práce je identická s jej tlačenou verziou a som oboznámený so skutočnosťou, ţe práca sa bude archivovať v kniţnici BIVŠ a ďalej bude sprístupnená tretím osobám prostredníctvom internej databázy elektronických vysokoškolských prác.
V Rimavskej Sobote dňa 24.4.2014 _____________
Ján Caban
Poďakovanie
Touto cestou sa chcem poďakovať pánovi JUDr. Marianovi Korytiakovi za pomoc, odborné vedenie, pripomienky, cenné rady a jeho ústretovosť pri konzultáciách, ktoré mi poskytol pri vypracovaní bakalárskej práce.
Ďalej sa chcem poďakovať pracovníkovi Okresného úradu odboru katastra v Rimavskej Sobote pánovi Borisovi Bolhovi za poskytnutie podkladov pre bakalársku prácu.
Anotácia
CABAN, Ján: Správa katastra a jej právny vzťah k podnikom a podnikateľom.
[Bakalárska práca]. Bankovní institut vysoká škola Praha, zahraničná vysoká škola Banská Bystrica. Katedra ekonómie, oceňovania, spoločenských vied a práva. Vedúci práce: JUDr.
Marian Korytiak. Rok obhajoby 2014. Počet strán: 61.
Bakalárska práca prináša ucelený pohľad na správu katastra a vzájomné pôsobenie podnikateľov pri uplatňovaní práv pri zápise. Cieľom je stanoviť rozsah vzájomného pôsobenia, ktorý vzniká v katastrálnom konaní pri zápise práv. Jadro práce je rozdelené na tri kapitoly. Prvá kapitola je zameraná na historickú deskripciu vývoja správy katastra, ako sa vyvíjala a čo predchádzalo súčasnému právnemu inštitútu. Ďalej vymedzenie pojmu podnikateľ a podnik. Druhá kapitola analyzuje stav kompetencií a organizačnú štruktúru, ktorá prešla novou reformou. Tretia kapitola prináša konkrétny príklad, ako podnikateľ postupuje v katastrálnom konaní pri zápise svojich práv k nehnuteľnosti. Zároveň analyzuje a aplikuje, s akými právnymi úkonmi sa stretáva podnikateľ.
Kľúčové slová: kataster nehnuteľností, podnikateľ, pôsobnosť, katastrálne konanie
Annotations
CABAN Ján: Managing land registry and its relationship to enterprises and entrepreneurs [Bachelor thesis]. The Banking Institute, College of Banking Prague, foreign university Banská Bystrica. Department of Economics, Pricing, Social Science and Law. Thesis supervisor: JUDr. Marian Korytiak. The year of defense: 2014. Pages: 61.
Bachelor thesis provides a comprehensive view of the Land registry and the interaction of entrepreneurs in applying of legislation upon registration. The aim is to determine the range of mutual interaction which arises in the cadastral proceedings upon registration of rights. The thesis core is divided into three chapters. The first chapter focuses on the historic description of cadastre development, its evolution and what preceded the current legal institute. Further the definition of the term of entrepreneur and enterprise. The second chapter analyses the state of competencies and organizational structure that went through a new reform. The third chapter provides a specific example of how an entrepreneur progresses upon registration of his rights to a property in cadastral proceedings. It also analyses and applies legal acts which an entrepreneur shall meet.
Keywords: land registry, entrepreneur, scope, cadastral proceedings
7
Obsah
Úvod ... 8
1 Historická deskripcia vývoja na našom území po roku 1946 ... 10
1.1 Aspekty a etapy katastra nehnuteľností ... 10
1.2 Kataster bývalej ČSR... 11
1.3 Vývoj katastra nehnuteľností po roku 1946 ... 14
1.4 Súčasný právny inštitút a pojmový aparát na úseku katastra ... 17
1.4.1 Kataster nehnuteľností ... 17
1.4.2 Vymedzenie niektorých pojmov ... 18
1.4.3 Predmet a obsah katastra ... 20
1.4.4 Zápis práv k nehnuteľnostiam ... 23
1.4.5 Katastrálne konanie ... 24
1.5 Pojem podnik a podnikateľ ... 26
2 Stav kompetencií a organizačnej štruktúry na úseku katastra ... 28
2.1 Reforma verejnej správy – program ESO ... 28
2.2 Pôsobnosť orgánov štátnej správy na úseku katastra ... 30
2.3 Pôsobnosť okresného úradu v sídle kraja a okresného úradu ... 33
2.3.1 Súčinnosť pri spravovaní katastra ... 34
3 Vzájomné pôsobenie správy katastra a podniku pri zápise do registra ... 38
3.1 Ustanovenia katastrálneho konania ... 38
3.2 Zápis práv k nehnuteľnostiam ... 39
3.3 Konanie o povolení vkladu „de lege ferenda“ ... 41
Záver ... 49
Zoznam použitej literatúry ... 50
7
Zoznam použitých skratiek ... 54
Prílohy ... 55
Príloha č. 1 VZOR Návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností ... 55
Príloha č. 2 VZOR Kúpna zmluva... 56
Príloha č. 3 VZOR List vlastníctva ... 58
Príloha č. 4 VZOR Rozhodnutie ... 59
Príloha č. 5 Štatistický údaj ... 61
8
Úvod
Odbor katastra kaţdý deň prijíma veľký počet vkladov a iných písomností so súvisom zápisov práv k nehnuteľnostiam. Vznik, zmena a zánik práv k nehnuteľnostiam nastáva podľa katastrálneho zákona aţ vkladom. A právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia okresného úradu katastrálneho odboru. V tomto zmysle ide o hmotnoprávne ustanovenie, ktoré upresňuje Občiansky zákonník v § 133 ods. 2 a Obchodný zákonník v § 60. A práve tu vzniká právny vzťah medzi orgánmi verejnej moci a fyzickými osobami a právnickými osobami. A tu vzniká aj vlastnícke právo, ktoré je zakotvené v Ústave Slovenskej republiky ako jedno zo základných ľudských práv. A to je skutočnosť, ţe kaţdý má právo vlastniť majetok. K tomuto preukazovaniu vlastníctva, predovšetkým k nehnuteľnostiam a ich práv, u nás slúţi kataster nehnuteľností, ktorého fungovanie je obsiahnuté v katastrálnom zákone a vykonávacích vyhláškach Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky.
Štát za pomoci katastra nehnuteľností realizuje niektoré zo svojich úloh, ako napr. úloha ochrany práva a slobody, chápaná ako ochrana k nehnuteľnostiam. Ďalšou je hospodársko – organizátorská úloha chápaná ako tvorenie pravidiel k ochrane obchodu s nehnuteľnosťami v podnikateľskej sfére alebo k ochrane ţivotného prostredia a pôdneho fondu.
Pohľad do minulosti na historické medzníky pozemkových úprav a vývoja katastra nehnuteľností nám pomôţe pochopiť zmysel a význam súčasného katastra nehnuteľností na Slovensku.
Súčasný kataster nehnuteľností sa musel vyrovnať s mnohými nepriaznivými dôsledkami danými historickým vývojom. Jeho predchodcovia boli opakovane poznačení najmä prerušením realizácie a nedokončením jednotlivých koncepčných zámerov a ich nepremyslenou náhradou za rýchlejšie a finančne lacnejšie riešenia (Horňanský, 2003, s.
14).
Témou bakalárskej práce je Správa katastra a jej právny vzťah k podnikom a podnikateľom.
Cieľom našej bakalárskej práce je analýzou stanoviť rozsah vzájomného pôsobenia medzi správou katastra nehnuteľností a podnikateľmi pri zápise nehnuteľností a práv.
Pre spracovanie našej bakalárskej práce vyuţijeme viacero metód. Jedna z prvých je štúdium odbornej literatúry, ktorá poloţí základy pre teoretické spracovanie práce.
9
Odbornou literatúrou komparujeme historický vývoj popísaný pohľadmi autorov.
Prenesieme sa historickým vývojom právnych vzťahov k nehnuteľnostiam, ktoré zapríčinili rozdrobenosť pozemkovej drţby na Slovensku, ako aj etapami vývoja správy katastra a jeho organizačných zloţení, aţ po súčasný pojmový aparát.
Analýzou aktuálneho znenia zákona ustanovíme stav kompetencií a organizačnej štruktúry na úseku katastra, ktorá prešla nedávnymi zmenami. V poslednej časti práce konkretizujeme úskalia konania o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností a analyticky pristupujeme ku konaniu o vklade.
10
1 Historická deskripcia vývoja na našom území po roku 1946
1.1 Aspekty a etapy katastra nehnuteľností
Pohľad do minulosti kládol vţdy dôraz na pozemkovú štatistiku a evidenciu pôdy, na základe ktorej sa budovali inštitúcie pozemkového katastra a verejných kníh, ktorých pôsobnosť a kompetencie boli ako u dnešných odborov katastra nehnuteľností.
Samozrejme, ţe takýto vývoj nenastal hneď.
Na území Slovenska trvalo vybudovanie pozemkového katastra a verejných kníh viac neţ 100 rokov (Horňanský, 2002, s. 43).
Tie boli jedny z prvých evidenčných nástrojov nehnuteľností. Moţno usúdiť, ţe aj súbor informácií o nehnuteľnostiach prešiel značným vývojom, ktorý zodpovedal potrebám danej spoločnosti. Ešte dodnes na pracoviskách organizácií Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky (ďalej len ÚGKK SR) sa pouţívajú elaboráty z predchádzajúcich rokov a z toho dôvodu treba poznať aj ich vznik.
Z hľadiska zakladania a vedenia, ktorým kataster nehnuteľností prešiel, moţno charakterizovať základné etapy náročného vývoja, v ktorých postupne vznikal:
- staré pozemkové katastre na území Česko-Slovenska, - česko-slovenský pozemkový kataster 177/1927 ,
- evidencia pôdy (EP) 55/1951,
- jednotná evidencia pôdy (JEP) 192/1956, - evidencia nehnuteľností (EN) 22/1964,
- kataster nehnuteľností (KN) 265/1992, 266/1992.
Kaţdá etapa vývoja mala kladné aj záporné javy. Kataster nehnuteľností po celý ten čas vţdy plnil a plní svoje úlohy ako evidenčný nástroj spoločenského usporiadania, ktorý eviduje vlastnícke a iné práva k nehnuteľnostiam (ŢIHLAVNÍK, 2008, s. 37).
11
1.2 Kataster bývalej ČSR
Aby sme lepšie pochopili vývoj katastra po roku 1946 potrebujeme sa vrátiť k obdobiu bývalej Česko-slovenskej republiky („prvá“ Česko-slovenská republika) a teda k Česko- slovenskému katastru. Ten predchádzal problémom s evidenciou vlastníctva k nehnuteľnostiam, resp. k pozemkom po skončení 2. svetovej vojny ( ďalej len 2. sv.
vojna).
Pôvodne boli evidenčné nástroje jednoúčelové. Mali funkciu ochrany vlastníckeho práva a vyuţitia na daňové účely. Evidencia bola vedená samostatne na kaţdý účel.
Majetkovoprávnym účelom slúţili verejné knihy, ako napr. pozemková kniha a menej frekventovaná ţelezničná kniha, vodná kniha a banská kniha. Daňovým účelom slúţil pozemkový kataster. Platila zásada, ţe pozemková kniha zodpovedala za údaje o vlastníctve a pozemkový kataster zodpovedal za rozmer, tvar a polohu nehnuteľnosti.
(HORŇANSKÝ, 2003, s. 144).
Pozemková kniha
Slúţila najmä na majetkovo-právne účely, predovšetkým majiteľom pozemkov. Bola teda verejnou knihou, do ktorých sa zápisy vykonávali pod dozorom súdov tak, aby sa podľa nich mohli zisťovať právne pomery (vlastnícke a vecné práva) o evidovaných nehnuteľnostiach.
V pozemkovej knihe bol zavedený intabulačný princíp, znamenal vklad do pozemkovej knihy, ktorý ručil za vlastnícke, vecné a iné práva k nehnuteľnostiam. Inak povedané, vlastníctvo k nehnuteľnostiam sa nadobúdalo zápisom do pozemkovej knihy a nie podpisom zmluvy (Marek, Nejedlý, 2006, s. 115).
Štát takto uskutočňoval úlohu ochrany vlastníctva. Do pozemkovej knihy sa zapisoval všetok nehnuteľný majetok, ktorý tvoril predmet pozemkovokniţného zápisu, okrem verejného, ktorý tvoril ulice, cesty, námestia, sady atď. Nazýval sa tzv. neknihovaný majetok.
Pozemková kniha mala svoju jednotku, pozemkovokniţné teleso, ktorého obsahom bola nehnuteľnosť, resp. viacej nehnuteľností. Vytvárala právny a hospodársky celok rovnakého vlastníka alebo spoluvlastníkov (Ţihlavník, 2008, s. 42).
12
Pozemkovo kniţné teleso malo v hlavnej knihe svoje miesto, ktoré sa označovalo vloţka.
Pozemkovokniţná vloţka označená samostatným číslom sa skladala z častí A, B, C a obsahovala jedno alebo viac pozemkovokniţných telies.
List A obsahoval majetkovú podstatu (kde a aká nehnuteľnosť sa nachádza), list B vlastnícke práva ( meno vlastníka resp. spoluvlastníka a ich podiely) a list C obsahoval ťarchy ( aj mená veriteľov). Súčasťou pozemkovej knihy bola pozemkovokniţná mapa.
V niektorých katastrálnych územiach na tento účel slúţila kópia alebo odtlačok katastrálnej mapy. Zápisy vykonané v pozemkovej knihe a v pozemkovom katastri boli podľa predpisov udrţiavané v súlade do roku 1950. Právne listiny, na základe ktorých boli vykonané zápisy do pozemkovej knihy (pozemkovokniţných vloţiek), sú súčasťou tzv.
zbierky listín k príslušnej pozemkovej knihe (Marek, Nejedlý, 2006, s.116) .
Z uvedeného vyplýva, ţe funkcia pozemkovokniţných vloţiek plnila úlohu dnešných listov vlastníctva. Do kniţného telesa patrili nehnuteľnosti (budovy alebo pozemky). Mohli ich vlastniť jeden alebo viacej majiteľov a nemohli byť zaťaţené rôznymi ťarchami.
Do roku 1951 pozemková kniha uskutočňovala aj konštitučnú funkciu, pri zápise do pozemkovej knihy vznikali práva k nehnuteľnostiam.
Do roku 1964 pozemková kniha bola vedená na okresných súdoch a od 1.4. toho istého roku prešla ich kompetencia do pôsobnosti orgánov geodézie v daných okresoch na základe prijatia zákona č. 22/1964 Zb. o evidencii nehnuteľností.
Konečnou fázou pozemkových kníh bolo prijatie zákona č. 226/1992 Zb. o katastri nehnuteľností v SR, na základe ktorého sa pozemková kniha a ţelezničná kniha stali archívnymi dokumentmi s trvalou dokumentárnou hodnotou ako časť operátu katastra nehnuteľností.
Pozemkový kataster
Pozemkový kataster existoval na našom území do roku 1949. Bol vybudovaný za účelom vyberania a platenia daní za pozemky.
Jeho právnu úpravu obsahoval zákon č. 177/1927 Zb. o pozemkovom katastri a jeho vedení zo dňa 16. decembra 1927.
13
Následne podľa § 2 ods. 1 zákona č. 177/1927 o pozemkovom katastri, je pozemkový kataster geometrické zobrazenie, súpis a popis všetkých pozemkov v Československej republike.
Jeho cieľom bolo slúţiť k tomu, aby získaval podklady pre vymeriavanie verejných daní a dávok spojených s pozemkovou drţbou. Ďalej slúţil pre zakladanie, obnovovanie alebo dopĺňanie verejných kníh a ich máp, zabezpečenia drţby pre prevod nehnuteľnosti a pre reálny úver (Ţihlavník, 2008, s. 40).
Jeho funkcia mu priniesla aj prívlastok – kataster pozemkovej dane. Slovo kataster v latinčine znamená capistratum, t.j. daňový súpis hláv, z čoho nám vyplýva, ţe slúţil predovšetkým na daňové účely. Pozemkový kataster zahŕňal všetky pozemky štátu. Forma evidencie dávala základné mapové údaje pre ostatné evidencie, najmä pre katastrálnu mapu v mierke 1:2880 (Štefanovič, 1997, s. 37).
Obidvaja autori popisujú tie isté funkcie pozemkového katastra, ktoré slúţili na kontrolu vlastníckych práv, ktorých predmetom bolo platenie daní.
Ďalším jeho obsahom bolo, ţe sa skladal z častí:
a) podstatných - meračský operát (katastrálna mapa), písomný operát (register parciel), zbierka listín (popisy hrabín katastrálneho územia) a úhrnné výkazy (prehľady pozemkových hárkov).
b) vedľajších – prehľadné mapy katastrálnych území, zoznamy ciest, vodstva, elektrického vedenia.
c) pomocných – odhadné, oceňovacie a zatrieďovacie pomôcky a iné protokoly.
Predmetom merania boli hranice katastrálnych území, hranice drţby, uţívania, hranice druhov pozemkov v rámci jednej drţby, budovy a stavebné miesta. Pri meraní sa
zisťoval drţiteľ pozemku, výťaţok a bonitná trieda. Hlavné atribúty pozemkového katastra boli plošná výmera, druh pozemku a hodnota pozemku.
V snahe vybudovať jednotný pozemkový kataster v intervencii zákona č. 177/1927 o pozemkovom katastri zamedzila 2. sv. vojna a následne nástup kolektivizácie po roku 1948.
Definitívny zánik pozemkového katastra evidujeme rokom 1971 vydaním zákona o geodézii a kartografii (Štefanovič, 1997, s.37).
14
1.3 Vývoj katastra nehnuteľností po roku 1946
Po skončení 2. svetovej vojny nebol stav evidenčných nástrojov pozemkového katastra a pozemkovej knihy vyhovujúci. Hlavným problémom boli nezapísané konfiškačné rozhodnutia a prídely pôdy v pozemkovej knihe.
Na polovici územia nebol zaloţený operát pozemkového katastra. Veľká časť katastrálneho operátu nebola vloţkárskym konaním premietnutá v pozemkovej knihe a veľa komasácií neprešlo vloţkárskym konaním. Vojnové udalosti boli príčinou strát, resp.
zničenia operátov pozemkového katastra a pozemkovej knihy z 376 katastrálnych území (ďalej len KÚ). Delenie nehnuteľností do spoluvlastníckych podielov dosiahlo spoločensky neúnosnú mieru.
Napriek intabulačnému princípu z rôznych príčin k zápisu zmeny vlastníckeho práva nedošlo. Najčastejšie sa intabulačný princíp nedodrţoval v KÚ s pozemkovokniţnými zápisnicami, kde je dokumentovaných najviac neusporiadaných právnych vzťahov.
Nedorozumenia a zámeny osôb – vlastníkov boli beţné v dôsledku nedostatočného označenia vlastníkov. Na označenie sa vo väčšine prípadov okrem mena a priezviska nepouţívali ďalšie identifikačné údaje a z tohto dôvodu sa vyskytovali nedorozumenia a zámeny osôb vlastníkov.
To bolo dôvodom rozšírenia zdruţstevňovania pôdy po roku 1948, ktorého expanziu zaznamenávame po roku 1951. Následne zápis v pozemkovej knihe nebol uţ podmienkou vzniku vlastníckeho práva a tým pádom pozemková kniha prišla o svoj konštitutívny charakter. Ani podrobnejšia evidencia vlastníctva sa nezlepšila nástupom socialistického zriadenia. Vzťah k súkromnému vlastníctvu a samotné vlastnícke právo bolo potláčané týmto nástupom (Rumanovská, 2005, s. 187).
Medzi týmito evidenciami a skutočným stavom vznikol nesúlad. Chýbala tu politická vôľa , ktorá by pozemkovú knihu zvládala a odzrkadľovala jej spoločenský vývoj začatý s osídľovaním, revíziou prvej pozemkovej reformy a kolektivizáciou poľnohospodárstva a lesného hospodárstva. V pozemkových knihách a v katastrálnom operáte neboli všetky zmeny vo vlastníckych vzťahoch k pozemkom premietnuté.
Vydaním Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb. dňa 1.1.1951 sa podstatne zmenila oblasť materiálneho občianskeho práva. V pozemkovej knihe prestal platiť intabulačný
princíp a začala platiť zásada, ţe vlastníctvo k nehnuteľnosti sa nadobúda samotnou
15
listinou, tzv. konsenzuálnym princípom. Na základe tejto zmeny sa začína evidovaný stav v pozemkovej knihe rozchádzať so skutočným právnym stavom aj tam, kde pozemková kniha bola dobre spravovaná a aktualizovaná. (HORŇANSKÝ, 1991 b, s. 190).
Do r. 1964 pozemkové knihy boli spravované okresnými súdmi a prestali sa vykonávať zápisy do nej s tým, ţe výpisy z nej sa vydávajú dodnes.
Zákonom č. 22/1964 Zb. o evidencii nehnuteľnosti z 1.4. 1964, určuje novú pôsobnosť orgánov Ústrednej správy geodézie a kartografie v okresoch, na základe ktorého začínajú zakladať listy vlastníctva. Zákon zlúčil evidenčné nástroje a hlavnou funkciou sa stáva utlmovanie vedomia o vlastníckych právach a podporovanie uţívacích vzťahov k nehnuteľnostiam v kolektivizovanom extraviláne a intraviláne.
V období 1964 aţ 1990 činnosť zapisovania právnych vzťahov podľa prichádzajúcich listín alebo vyšetrovaním v obci (tzv. druhá etapa zakladania evidencie právnych vzťahov) sa vzťahovala na intravilán a z časti na extravilán bez kolektivizovaných častí. Ďalším negatívom bolo, ţe sa začal prejavovať evidenčný chaos neriešením evidencie vlastníckych práv k nehnuteľnostiam, a to v tých prípadoch, ktoré nebolo moţno doloţiť listinou, ktorá by vzťah konštituovala alebo deklarovala (http://www.pce.sk/ 11.1.2014).
Spoločenské zmeny po novembri 1989
Nasledujúcim citátom chceme poukázať na hlavnú spoločenskú zmenu na Slovensku, ktorá sa odohrala 17. novembra 1989 a ktorá ovplyvnila spravovanie katastra, ale aj postavenie podnikateľov. Zachytáva čerstvosť porevolučného obdobia.
„Jedným z cieľov súčasných zmien v našej spoločnosti na ceste k demokracii je obnova našej republiky ako právneho štátu a v rámci toho i obnova a garantovanie všetkých druhov vlastníctva, vrátane vlastníctva nehnuteľností“ (Horňanský, 1991 a, s. 35).
Táto zmena na ceste k demokracii priniesla aj Ústavný zákon č. 100/1990 Zb., ktorý v čl. 7 deklaruje o zrovnoprávnení vlastníckeho práva občanov, právnických osôb i štátu, ako aj poskytovanie rovnocennej ochrany tomuto právu (Ţihlavník, 2001, s. 34).
Po novembri 1989 tieto spoločenské zmeny zastihli aj evidenciu nehnuteľností v stave nutnej zmeny. Problém bol v neprehľadnosti a komplikovanosti evidovania nehnuteľností, evidovania vlastníckych a uţívacích práv k nehnuteľnostiam. Systém nemal právnu istotu
16
pri uplatňovaní práv, ako napr. pri reštitúcii nehnuteľností alebo pri rozvoji podnikateľskej činnosti.
Reštitučné zákony dopomohli k vzbudeniu záujmu o poľnohospodársku pôdu v nadväznosti pri obnove vlastníckych vzťahov prinavrátených v skutočných obsahoch vlastníckych práv. Na základe tohto evidencia nehnuteľností sa stala presnejšou (Dráčová et. al., 2012, s. 13).
V roku 1990 kompetentné orgány boli postavené pred otázku, ako doriešiť problém kompetencie a organizačnej štruktúry evidencie nehnuteľností a pozemkovej knihy . V roku 1991 nadobudol účinnosť zákon SNR č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách.
Prijatím zákona o pozemkových úpravách sa mali znova zaviesť vlastnícke práva s úpravou pozemkového vlastníctva v SR. Vyskytol sa však problém s neaktuálnymi údajmi o vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam.
Začal sa hľadať nový spôsob, ako vyriešiť evidenciu vlastníckych práv (Dráčová et. al., 2012, s. 13).
Dňom 1.1. 1993 nadobúdajú účinnosť zákony č. 265/1992 Zb. o zápisoch vlastníckych a iných vecných práv k nehnuteľnostiam a č. 266/1992 Zb. o katastri nehnuteľností v SR.
Na základe uvedených zákonov sa zriaďuje kataster nehnuteľností ako evidenčný nástroj na uskutočňovanie funkcií štátu pri ochrane právnych vzťahov a pri vyuţívaní a ochrane nehnuteľností, do ktorého sa zapisujú práva k nehnuteľnostiam (Štefanovič, 1997, s. 42).
Právnou úpravou sa na Slovensku spojila funkcia pozemkovej knihy s evidenciou nehnuteľností. Katastrálnym úradom, prípadne správam katastra pripadlo nové rozhodovanie o povolení vkladu vlastníckych práv do katastra.
Právna úprava priniesla aj odpovede na kompetenčné a organizačné zlúčenie pozemkovokniţných funkcií s katastrálnymi.
Spravovanie katastra bolo v kompetencii katastrálnych úradov na úrovni krajov a kompetencie správ katastra na úrovni okresov.
Podľa § 8 zákona č. 266/1992 o katastri nehnuteľností v Slovenskej republike ústredným orgánom štátnej správy na úseku katastra je Slovenský úrad geodézie, kartografie a katastra. Miestnymi orgánmi štátnej správy na úseku katastra sú katastrálne úrady.
17
Ďalej podľa § 12 zákona č. 266/1992 o katastri nehnuteľností v Slovenskej republike na čele katastrálneho úradu je prednosta, ktorého vymenúva do funkcie a odvoláva z funkcie predseda Slovenského úradu geodézie, kartografie a katastra.
Dňa 1.1.1996 vstúpil do účinnosti zákon NR SR č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) (Ţihlavník, 2008, s. 51).
Zákon nahrádza dva predchádzajúce za účelom „budovania“ právnej istoty a odstránenie nesystémových zásahov do katastra a zlepšenie procesných ustanovení, ktoré oproti všeobecnej úprave správneho konania upravujú postup katastrálnych odborov na okresných a krajských úradoch (Horňanský, Macko, 1995, s. 235).
Ďalším krokom bolo vydanie zákona, ktorý menil organizačnú štruktúru katastrálnych úradov. Zákon č. 222/1996 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov vstupuje do platnosti dňa 24.7. 1996, ruší katastrálne úrady a ich pôsobnosť prešla na okresné úrady alebo krajské úrady. Išlo o nové administratívne usporiadanie štátu, ktoré si ešte v tejto práci znovu zaktualizujeme v druhej kapitole.
1.4 Súčasný právny inštitút a pojmový aparát na úseku katastra
1.4.1 Kataster nehnuteľností
Podľa zákona NR SR č. 162/1995 Z. z. v zmylse § 1 ods. 1 z 27. júna 1995 o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam, katastrálny zákon (ďalej len katastrálny zákon) s účinnosťou od 1.10.2013 je kataster nehnuteľností geometrické určenie, súpis a popis nehnuteľností. Súčasťou katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam, a to o vlastníckom práve, záloţnom práve, vecnom bremene a o predkupnom práve, ak má mať účinky vecného práva, ako aj o právach vyplývajúcich zo správy majetku štátu, zo správy majetku obcí, zo správy majetku vyšších územných celkov (ďalej len VÚC), o nájomných právach k pozemkom, ak nájomné práva trvajú alebo majú trvať najmenej päť rokov (ďalej len „právo k nehnuteľnostiam“).
Kataster tvoria katastrálne operáty usporiadané podľa katastrálnych území (Vrabko et al. 2009, s. 223).
18
Podľa § 2 katastrálneho zákona, kataster slúţi aj ako informačný systém, najmä na ochranu práv k nehnuteľnostiam, na daňové účely a poplatkové účely, na oceňovanie nehnuteľností, najmä pozemkov, na ochranu poľnohospodárskeho pôdneho fondu a lesného fondu, na tvorbu a ochranu ţivotného prostredia, na ochranu nerastného bohatstva, na ochranu národných kultúrnych pamiatok a ostatných kultúrnych pamiatok, ako aj chránených území a prírodných výtvorov a na budovanie ďalších informačných systémov o nehnuteľnostiach.
Katastrálny zákon zabezpečuje plnenie podstatnej úlohy štátneho informačného systému katastra nehnuteľností, ktorá je postavená na princípe zvyšovania právnej istoty fyzických a právnických osôb. Spätosť nachádzame v budovaní právneho štátu, ako aj vo vyuţívaní informačných úloh katastra pri rozvoji trhového mechanizmu, čo v neposlednom rade prispelo aj k vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie.
1.4.2 Vymedzenie niektorých pojmov
Pozemok
Občiansky zákonník vyhlasuje pozemok za nehnuteľnú vec t.j. nehnuteľnosť, ale čo je pozemok, to uţ Občiansky zákonník výslovne nedefinuje (Gaisbacher, 2003, s.12).
Presnú definíciu nachádzame v § 3 ods. 1 katastrálneho zákona, v ktorom pozemkom sa rozumie časť povrchu oddelená od susedných častí hranicou vymedzenou právom k nehnuteľnosti, hranicou drţby alebo hranicou druhu pozemku alebo rozhraním spôsobu vyuţívania pozemku.
Zákon pozemky člení na ornú pôdu, chmeľnice, vinice, záhrady, ovocné sady, trvalé trávne porasty, lesné pozemky, vodné plochy, zastavané plochy a nádvoria a na ostatné plochy.
Z uvedeného nám vyplýva, ţe pozemok je predovšetkým vecou, ktorá musí byť v niekoho vlastníctve. Pozemok ako vec a ako predmet majetkových vzťahov (občianskoprávnych), môţe byť vymedzený len vlastníckou hranicou a nijakou inou.
Vlastnícka hranica môţe byť sčasti totoţná aj s hranicou katastrálneho územia, či inými hranicami, napr. hranica drţby.
19 Katastrálny operát
Podľa § 3 ods. 9 katastrálneho zákona, katastrálny operát je súbor dokumentačných materiálov obsahujúcich údaje katastra z jedného katastrálneho územia.
Kataster nehnuteľností v SR tvoria katastrálne operáty, ktoré sú systematicky usporiadané podľa katastrálnych území a tvoria dokumentačné materiály potrebné na spravovanie katastra, obnovu katastrálneho operátu a vedú sa v papierovej alebo elektronickej podobe (Ševčík et al., 2010, s. 580).
Katastrálny operát je verejnosti prístupný, t.j. verejnosť môţe do neho nazrieť a urobiť si z neho výpis, odpis alebo náčrt, napr. pri osobných údajoch je to meno, priezvisko, rodné číslo, dátum narodenia a trvalé bydlisko. Obmedzenie platí len pre zbierku listín, do ktorej môţu nahliadnuť len vlastníci alebo iné oprávnené osoby. Súdy a orgány v trestnom konaní tieţ majú toto právo nahliadnutia, ale iba na nevyhnutný čas. (Sobihard, 2010, s.
322).
Obsah katastrálnych operátov
Je vymedzený v § 8 katastrálneho zákona. Obsahuje tieto časti:
1. súbor geometrických informácií ( katastrálne mapy, geometrické plány záznamy podrobného merania zmien, zoznam súradníc, údaje o spojení lomových bodov a iné geodetické dokumentácie).
2. súbor popisných informácií, ktoré tvoria údaje o katastrálnych územiach, parcelách, právach k nehnuteľnostiam, o vlastníkoch a iných oprávnených osobách, ďalej vybrané údaje, ktoré sa zapisujú do listu vlastníctva (obsah listu vlastníctva) a údaje o sídelných a nesídelných názvoch.
List vlastníctva
Je základným dokumentom, ktorý preukazuje vlastnícke vzťahy k nehnuteľnostiam. Je uloţený na príslušnom katastrálnom odbore daného okresu. List vlastníctva (ďalej len LV) obsahuje číslo vlastníctva, názov obce a názov katastrálneho územia (viď prílohu č. 3).
Skladá sa z troch častí, ktoré sa označujú písmenom A, B a C.
20
Časť A (majetková podstata) obsahuje všetky nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom k nehnuteľnostiam a údaje o nich, a to výmery, druhy pozemkov, príslušnosť
k zastavanému územiu obce a iné podrobnejšie údaje.
Časť B (vlastník alebo iná oprávnená osoba) obsahuje mená, priezviská, resp. názvy vlastníkov nehnuteľností alebo iných oprávnených osôb s uvedením rodných čísel, resp.
identifikačných čísel právnických osôb, prípadne spoluvlastnícke podiely, tituly nadobudnutia, miesto trvalého pobytu alebo sídlo a iné údaje obsahujúce bliţšie vysvetlenia.
Časť C ( ťarcha) obsahuje vecné bremená, záloţné práva, predkupné práva s vecno- právnymi účinkami, iné práva, ak boli dohodnuté ako vecné práva, ak majú mať účinky vecných práv a iné údaje obsahujúce bliţšie vysvetlenie v § 8 ods. 1 písm. b bod 2 katastrálneho zákona.
3. zbierku listín obsahujúcu najmä písomné vyhotovenie zmlúv, dohôd a písomných vyhlásení vkladateľov o vloţení nehnuteľností do majetku právnických osôb (ďalej len PO), rozhodnutím štátnych orgánov, osvedčenia vydané notárom, iné listiny a dokumentáciu geografických názvov.
4. sumárne údaje katastra o pôdnom fonde.
5. pozemkové knihy, ţelezničnú knihu a ich operát, pozemkové a ţelezničné knihy slúţia ako zdroj informácií o katastrálnych územiach, parcelách, vlastníkov a o právach k nehnuteľnostiam a sú dokumentmi s trvalo dokumentárnou hodnotou.
Ostatné vymedzenie niektorých pojmov je uvedené v § 3 katastrálneho zákona, alebo rozšírenejšie základné pojmy môţeme nachádzať v odbornej literatúre, napr. od pána Štefana Ţihlavníka, Kataster nehnuteľností, s. 12-15 z r. 2008.
1.4.3 Predmet a obsah katastra
Predmet katastra
Jeho presné vymedzenie nachádzame v § 6 ods. 1aţ ods. 4 katastrálneho zákona, ktoré znejú nasledovne:
21 V katastri sa evidujú:
- katastrálne územia,
- pozemky, ktoré sú vymedzené: 1. vlastníckou hranicou, 2. vlastníckou hranicou a sú zlúčené do väčších celkov, 3. hranicou drţby, 4. hranicou druhu pozemku, 5.
rozhraním spôsobu vyuţívania, 6. hranicou katastrálneho územia, 7. hranicou zastavaného územia obce,
- stavby spojené so zemou pevným základom, ktoré sú: 1. súpisným číslom, 2. nie sú označené súpisným číslom, 3. rozostavanými stavbami v súvislosti so vznikom, zmenou alebo zánikom práva k nim, 4. podzemnými stavbami, a to v miestach ich prienikov so zemským povrchom, 5. nadzemnými stavbami, a to prienikom ich vonkajšieho obvodu so zemským povrchom alebo priemetom ich vonkajšieho obvodu na zemský povrch,
- byty, rozostavané byty, nebytové priestory a rozostavané nebytové priestory v súvislosti so vznikom, zámenou alebo zánikom práva k nim, evidujú sa len v súbore popisných informácií katastra, a to údajmi o číslovaní, vlastníkoch a vlastníckych vzťahoch,
- chránené časti prírody a krajiny a kultúrne pamiatky,
- práva k nehnuteľnostiam evidovaným v katastri, práva k stavbám, bytom a nebytovým priestorom na základe zmluvy o výstavbe, vstavbe a nadstavbe domu (v znení zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov), ako aj iné skutočnosti súvisiace s právami k nehnuteľnostiam, a to najmä práva vyhlásenia konkurzu voči vlastníkovi nehnuteľnosti, začatie konania o výkon rozhodnutia predajom nehnuteľností, začatie vyvlastňovacieho konania a začatie exekúcie predajom nehnuteľností.
V katastri sa spravidla nezapisujú inţinierske stavby a drobné stavby, tieto sú v katastri zobrazené na katastrálnej mape parcelným číslom pozemku, na ktorom je stavba postavená alebo mapovou značkou a sú označené kódom druhu pozemku a kódom spôsobu vyuţívania pozemku.
V pochybnostiach, či ide o predmet evidovania v katastri o stavby, rozhoduje okresný úrad (od. 1.10. 2013, dovtedy správa katastra).
Nehnuteľnosti významné z hľadiska obrany, vnútorného poriadku a bezpečnosti štátu, ako aj práva k týmto nehnuteľnostiam, sa v katastri nehnuteľností evidujú po dohode
22
s Ministerstvom obrany SR, Ministerstvom vnútra SR, Ministerstvom spravodlivosti SR, Ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácií SR, Správou štátnych hmotných rezerv SR, Národným bezpečnostným úradom a Slovenskou informačnou sluţbou.
Obsah katastra
Podľa § 8 katastrálneho zákona obsahuje tieto údaje:
- geometrické určenie a polohové určenie nehnuteľností a katastrálnych území, - parcelné čísla, údaje o parcelách registra „C“ evidovaných na katastrálnej mape,
údaje o parcelách registra „E“ evidovaných na mape určeného operátu, druhy a výmery pozemkov, súpisné čísla stavieb, údaje o príslušnosti pozemkov k zastavanému územiu obce, údaje o druhoch chránených nehnuteľností, o cenách poľnohospodárskych a lesných pozemkov a údaje o vyuţívaní nehnuteľností, vybrané údaje na začlenenie pozemkov do poľnohospodárskeho pôdneho fondu alebo do lesného pôdneho fondu, údaje o bonitovaných pôdnoekologických jednotkách, vybrané údaje na tvorbu a ochranu ţivotného prostredia a vybrané údaje pre iné informačné systémy o nehnuteľnostiach,
- údaje o právach k nehnuteľnostiam, údaje o vlastníkoch nehnuteľností (ďalej len
„vlastník“) a o iných oprávnených z práv k nehnuteľnostiam (ďalej len „oprávnená osoba“), ak ide o fyzickú osobu, meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a miesto trvalého pobytu, ak ide o právnickú osobu, názov, sídlo a identifikačné číslo, ako aj údaje o skutočnostiach súvisiacich s právami k nehnuteľnostiam,
- údaje o základných a podrobných polohových bodových poliach alebo údaje o bodových poliach,
- sídelné a nesídelné geografické názvy.
Evidovaním týchto údajov kataster napĺňa svoje spoločenské poslanie definované v § 2 katastrálneho zákona. Dôleţité je vymedzenie pojmu „oprávnená osoba“, ktoré katastrálny zákon pouţíva aj v ďalších ustanoveniach. Legislatívnou skratkou „iná oprávnená osoba“
treba rozumieť inú osobu oprávnenú z práv k nehnuteľnostiam, ako napr. správca majetku štátu obce, nájomcu a oprávneného z práv k cudzím veciam (Horňanský, 2003, s. 82).
23
Kaţdý pozemok v Slovenskej republike je nezameniteľný, ak je označený svojím parcelným číslom a názvom katastrálneho územia, v ktorom leţí. Základom evidovania nehnuteľností sú údaje geometrického a polohového určenia nehnuteľností. Ďalšou súčasťou sú popisné údaje, ktoré definitívnu podobu dodávajú informačnému systému (Ţihlavník, 2008, s. 95).
1.4.4 Zápis práv k nehnuteľnostiam
V § 4 katastrálny zákon rozoznáva tri druhy zápisov do katastra nehnuteľností, a to vklad, záznam a poznámku. Táto terminológia bola prevzatá z uhorského všeobecného zákona kniţného z roku 1871. Zásadný rozdiel medzi uvedenými formami zápisu je v ich konkrétnych právnych účinkoch:
Vklad
Má právotvorné účinky. Týmto úkonom okresného úradu vzniká, mení sa alebo zaniká právo k nehnuteľnosti. To znamená, ţe má konštitutívny význam (konštitutívna zásada), na základe ktorého zmluvné vecné práva k nehnuteľnostiam vznikajú, menia sa a zanikajú vkladom do katastra. Tento spôsob zápisu je zakotvený v § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorý ustanovuje, ţe ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností. Podobné ustanovenie nachádzame zakotvené v § 60 zákona č. 513/1991 Z. z. Obchodného zákonníka, ktorý ustanovuje, ţe vlastnícke práva k nehnuteľnostiam nadobúda spoločnosť aţ vkladom do vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe písomného vyhlásenia vkladateľa opatreného osvedčením o pravosti jeho podpisu.
Vklad spomedzi zápisov má najďalekosiahlejšie právne následky. Spôsobuje právotvorné (konštitutívne) účinky. Moţno ho vykonať len na základe právoplatného rozhodnutia okresného úradu, ktoré je výsledkom osobitného konania o povolení vkladu.
Konanie o povolení vkladu sa začína vţdy na návrh účastníka konania, ktorý sa podáva písomne alebo v elektronickej podobe (prílohy musia byť v elektronickej podobe, zmluva, mapa) a musí obsahovať ustanovenia § 30 ods. 4 a 5 katastrálneho zákona.
24 Záznam
Má evidenčné účinky. Tento úkon nemá vplyv na vznik, zmenu alebo zánik práv k nehnuteľnosti, iba zaznamenáva práva k nehnuteľnostiam, ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli mimo sféry pôsobenia okresného úradu. To znamená, ţe má evidenčný význam (evidenčná zásada), na základe ktorého vecné a iné práva k nehnuteľnostiam, ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli zo zákona, rozhodnutím štátneho orgánu, osvedčením notára o dedičstve a osvedčením notára o vydrţaní práva k nehnuteľnosti, príklepom licitátora na verejnej draţbe, prírastkom a spracovaním , práva vyplývajúce zo správy majetku štátu a zo správy majetku obce a nájomné práva k pozemkom, sa zapisujú do katastra nehnuteľností záznamom (Gaisbacher, 2003, s.221).
Poznámka
Má predbeţné účinky. Je určená na vyznačenie skutočnosti alebo pomeru vzťahujúceho sa na nehnuteľnosť alebo osobu, ktorá nemá vplyv na vznik, zmenu ani zánik práv k nehnuteľnostiam. Je zaloţená na prenotačnej zásade (prenotačná zásada). Spočíva v tom, ţe v prípade nedoloţených právnych vzťahov sa v katastri vykoná poznámka v prospech toho, kto tvrdí, ţe je oprávnený v právnom vzťahu , ale svoje tvrdenie nemôţe hodnoverne preukázať. A na základe výzvy štátneho orgánu podá na súde návrh na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam alebo notárovi ţiadosť o vydanie osvedčenia o vydrţaní (Gaisbacher, 2003, s.221).
1.4.5 Katastrálne konanie
„Katastrálne konanie je špeciálnym druhom správneho konania, ktoré upravuje postup pri zápise práv k nehnuteľnostiam, pri rozhodovaní o zmene hranice katastrálneho územia, prešetrovaní zmien údajov katastra, oprave chýb v katastrálnom operáte a obnove
katastrálneho operátu.“ (Dráčová et al., 2012, s.91).
Z uvedeného citátu nám vyplýva, ţe v katastrálnom konaní sa zapisujú práva k nehnuteľnostiam, rozhoduje sa o určení priebehu hranice pozemku, obce alebo katastrálneho územia, o prešetrovaní zmien údajov katastra, o oprave chýb v katastrálnom operáte, o obnove katastrálneho operátu, o štandardizácii geografických názvov, o zmenách názvov katastrálnych území a o zmenách hraníc katastrálnych území (Ševčík, 2009, s. 343).
25
Štvrtá časť Katastrálneho zákona v § 22 ods. 2 a následne stanovuje, ţe na katastrálne konanie je príslušný okresný úrad, v ktorého územnom obvode sa nachádza nehnuteľnosť.
Spomínaná štvrtá časť zákona upravuje katastrálne konanie, v ktorom predovšetkým ide o rozhodovací proces, kde je príslušný správny orgán.
Účastníkom konania sú tie fyzické a právnické osoby, o ktorých právach a povinnostiach sa z hľadiska evidencie koná a ktorým takéto postavenie priznáva právny predpis.
Zákon ďalej vymedzuje osobitné ustanovenia v rámci samotného katastrálneho konania.
Osobitná úprava k správnemu právu je pri:
- prerušení, - zastavení,
- nečinnosti katastrálneho konania.
Okresné úrady vykonávajú úkony materiálno-technickej povahy, ktorých predmetom je aktualizovať katastrálny operát. Ide o činnosť, kedy nerozhodujú o právach, povinnostiach a ochrany záujmov. Ale o činnosť správnych úkonov, ktoré nie sú právotvorné.
Práva k nehnuteľnostiam sa zapisujú do listu vlastníctva a do súboru popisných informácií katastra.
Cieľom je dosiahnuť stav právnej istoty a evidencie skutočného stavu.
Vlastnícke práva k nehnuteľnostiam a iné vecné práva k nim vznikajú, menia sa a zanikajú vkladom. Tieto práva nám ustanovuje § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka a
§60 ods. 1 Obchodného zákonníka.
Ako uţ bolo vyššie uvedené, kaţdý má právo nahliadnuť do katastrálneho operátu, urobiť si výpis, odpis, náčrt (§ 68 katastrálny zákon). Z uvedeného nám vyplýva, ţe okresné úrady na poţiadanie vyhotovia potvrdené výpisy alebo kópie, ktoré majú povahu verejných listín.
Údaje o právach k nehnuteľnostiam, parcelné číslo, geometrické určenie nehnuteľností, druh pozemku, geometrické určenie, výmera katastrálneho územia, názov katastrálneho územia, výmera poľnohospodárskej jednotky alebo inej, údaje o základných a podrobných polohových bodových poliach, údaje o polohových poliach, ako aj štandardizované geografické názvy sú hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáţe opak.
Za hodnoverný a záväzný údaj povaţujeme výmeru parcely, ak je určená v digitálnej forme pri obnove katastrálneho operátu novým mapovaním. Môţeme ju aj nazvať hodnovernou
26
a záväznou zásadou (§ 41 ods. 1 katastrálny zákon), ktorá sa uplatňuje vo vyvrátiteľnej domnienke, ţe údaje uvedené v katastri sú správne a hodnoverné (Ševčík, 2009, s. 346).
Ďalšou zásadou je zásada oficiality katastrálneho konania, ktorá sa uplatňuje pri oprave údajov. Tieto údaje sú v rozpore s verejnou listinou alebo s výsledkami vyšetrovania zmien, s výsledkami revízie, pri oprave chýb údajov katastra spôsobené chybami v písaní a počítaní v právnych vyhotoveniach úkonov vo verejných listinách.
Zákon aj určuje, konkrétne v § 41 ods. 2 katastrálneho zákona, pravidlo priority, ţe práva k tej istej nehnuteľnosti sa zapisujú v poradí, v akom sa okresnému úradu doručili zmluvy, verejné listiny a iné listiny o vzniku, zmene alebo zániku práva k nehnuteľnosti na zápis do katastra.
1.5 Pojem podnik a podnikateľ
Podnik
Definíciu vymedzuje § 5 zákona č. 513/1991 Z. z. Obchodného zákonníka (ďalej len Obchodný zákonník), kde podnikom sa rozumie súbor hmotných, ako aj neosobných a nehmotných zloţiek podnikania. K podniku patria veci, práva a iné majetkové hodnoty, ktoré patria podnikateľovi a slúţia na prevádzkovanie podniku alebo vzhľadom na svoju povahu majú tomuto účelu slúţiť. Podnik patrí podnikateľovi, a to fyzickej osobe alebo právnickej osobe.
Z uvedeného nám vyplýva, ţe podnikom sa rozumie istý celok podnikateľskej činnosti vykonávaný v rámci jedného podnikateľského subjektu . Je to teda samostatná hospodárska jednotka, ktorá buď vyrába výrobky alebo poskytuje sluţby za účelom dosahovania zisku, čo je v podstate aj cieľom samotného podnikania.
Jeho súhrn hmotných, nehmotných a osobných zloţiek podnikania, zabezpečuje činnosť podniku a to tak, ţe:
- hmotné zloţky podnikania sú všetky veci a majetkové práva, ktoré podnik pouţíva, ako napr. pozemky, budovy, stroje a prístroje atď.,
- nehmotné zloţky podnikania sú obchodné meno, obchodné tajomstvo, know-how, povesť, postavenie na trhu a podobne,
- osobné zloţky podnikania zase tvorí úroveň manaţmentu a štruktúra, kvalifikácia a skúsenosti zamestnancov.
27
Podnik alebo jeho časť môţu byť predmetom predaja ( napr. Zmluvou o predaji podniku podľa § 476 Obchodného zákonníka a následne) alebo prenájmu.
Podnikateľ
Definíciu vymedzuje § 2 ods. 2 zákona č. 513/1991 Z. z. Obchodného zákonníka, kde podnikateľom sa rozumie osoba zapísaná v obchodnom registri, osoba, ktorá podniká na základe ţivnostenského oprávnenia, osoba, ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu a je zapísaná do evidencie podľa osobitného predpisu.
Podnikateľom môţe byť fyzická osoba alebo právnická osoba. Pojem podnikateľ vyjadruje právne samostatný, vlastnícky oddelený právny subjekt, ktorý vyvíja podnikateľskú činnosť (podnikanie) vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, za účelom dosahovania zisku.
Podľa definície môţeme podnikateľov rozdeliť do štyroch základných skupín:
1. Osoby, ktoré sú zapísané v obchodnom registri, ustanovuje § 27 ods. 2 a následne v znení zákona č. 513/1991 Z. z. Obchodného zákonníka.
2. Osoby, ktoré podnikajú na základe ţivnostenského oprávnenia, ustanovuje § 2 a § 4 a následne v znení zákona č. 4555/1991 o ţivnostenskom podnikaní ( ţivnostenský zákon).
3. Osoby, ktoré podnikajú na základe iného ako ţivnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov. Sú to najmä činnosti, ktoré nie sú ţivnosťou podľa § 3 zákona č. 455/1991 o ţivnostenskom podnikaní ( ţivnostenský zákon ) v znení neskorších predpisov a ak sú na túto činnosť oprávnené osobitnými predpismi.
4. Fyzické osoby, ktoré vykonávajú poľnohospodársku výrobu a sú zapísané do evidencie podľa osobitných predpisov (samostatne hospodáriaci roľník).
Fyzická osoba (ďalej len FO) je kaţdý človek, ktorý je prirodzený nositeľ práv a povinností. Spôsobilosť na práva o povinnosti mu vznikajú narodením a zanikajú smrťou.
Spôsobilosť na právne úkony vznikajú dovŕšením plnoletosťou (18-sty rok ţivota).
Právnická osoba (ďalej len PO) je kaţdý subjekt, ktorý má práva a povinnosti a pritom nie je fyzickou osobou. Vzniká dňom zápisu do obchodného alebo iného zákonom určeného registra.
Obe tieto osoby ako účastníci občianskoprávnych vzťahov vymedzuje Občiansky zákonník v §7 a následne pre FO a v § 18 a následne pre PO (Fekete I, Feketeová M., 2012, s. 61).
28
2 Stav kompetencií a organizačnej štruktúry na úseku katastra
2.1 Reforma verejnej správy – program ESO
„Ministerstvo vnútra v súčinnosti s ostatnými ústrednými orgánmi štátnej správy v zmysle Programového vyhlásenia vlády na rok 2012 – 2016 realizuje zámery a ciele Programu ESO – Efektívna, Spoľahlivá a Otvorená verejná správa“ (www.minv.sk/, 6.4.2014).
Uznesením vlády SR č. 164 z 27. apríla 2012 bol schválený Program ESO - Efektívna, Spoľahlivá a Otvorená štátna správa, ktorý pripravila súčasná vláda. Reforma sa povaţuje za najzásadnejšiu reformu štátnej správy od roku 1989.
Cieľom reformy verejnej správy ESO (ďalej len ESO) je hlavne zlacniť, zefektívniť a zmodernizovať výkon štátnej správy pre občanov (v našom prípade podnikateľov).
ESO pre svoju zloţitosť a obsiahlosť v procesných zmenách je rozdelená do viacerých etáp.
V 1. etape s účinnosťou od 1. januára 2013 zrušuje špecializované miestne orgány štátnej správy na krajskej úrovni (napr. aj katastrálne úrady).
V 2. etape s účinnosťou od 1. januára 2013 vytvára jednotné a prehľadné štruktúry miestnych orgánov štátnej správy (okresné úrady) s pôsobnosťou vybraných orgánov špecializovanej miestnej štátnej správy do jedného štátneho úradu na miestnej úrovni, ktoré budú vykonávať pôsobnosť vo väčšine štátnej správy.
ESO k 1.10.2013 vytvára 72 okresných úradov, ktoré prebrali agendu pôvodných obvodných úradov a správ katastra a iných bývalých špecializovaných úradov štátnej správy (www.minv.sk/, 6.4.2014).
Do účinnosti od 1.1.2014 tak prichádza nový zákon č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý ustanovuje postavenie, sídla a územné obvody a pôsobnosť okresných úradov. Upravuje vyhlasovanie vyhlášok miestnych orgánov štátnej správy a zrušuje niektoré orgány štátnej správy a upravuje vzťahy súvisiace s ich zrušením (www.minv.sk/, 6.4.2014).
29
Z uvedeného nám teda vyplývajú organizačné štruktúry a ich zmeny, ktoré graficky znázorňujme v obrázku č. 1 Organizačná štruktúra verejnej správy po zavedení ESO a v obrázku č. 2 Organizačná štruktúra Okresného úradu Banská Bystrica s prihliadnutím na členenie katastrálneho odboru.
Obrázok č. 1
Štátna správa Samospráva
Vláda
Úrad geodézie, kartografie a
katastra SR
Katastrálne úrady
VÚC
Okresné úrady Ministerstvá
Ústredné orgány
Katastrálny
odbor Správy
katastra
Obce
Záujmové organizácie
Verejnoprávne korporácie
Verejná správa
Organizačná štruktúra verejnej správy - ESO
Zdroj: Vlastné spracovanie na základe reformy ESO
Obvodné úrady Krajské obvodné úrady
30 Obrázok č. 2
Prednosta
Katastrálny odbor (vedúci odboru)
Oddelenie zápisov práv k nehnuteľnostiam (vedúci oddelenia) Oddelenie
registratúry (vedúci oddelenia)
Oddelenie technické, dokumentácie a
poskytovania informácií (vedúci oddelenia)
Technicko- informačný referát
(vedúci referátu) Referát opráv chýb a
katastrálnych konaní (vedúci referátu)
- organizačný odbor - odbor všeobecnej vnútornej správy - odbor ţivnostenského podnikania
- odbor krízového riadenia, - majetkovoprávny odbor, - odbor školstva
- odbor výstavby a bytovej politiky
- odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií - odbor starostlivosti o ţivotné prostredie - pozemkový a lesný odbor - odbor opravných prostriedkov
Organizačná schéma Okresného úradu Banská Bystrica
Zdroj: Vlastné spracovanie na základe prílohy č. 3 k smernici Ministerstva vnútra SR z 13. sep.
2013 š. SVS-OMSZV1-2013/022330
2.2 Pôsobnosť orgánov štátnej správy na úseku katastra
Orgánom štátnej správy na úseku katastra v zmysle zákona č. 162/1995 Z. z.
katastrálneho zákona v účinnosti od 1.10.2013 podľa §11 je Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky (ďalej len ÚGKK SR).
Miestnymi orgánmi štátnej správy na úseku katastra sú okresné úrady, ak osobitný zákon neustanovuje inak (obrázok č. 1).
Výnimku rozdelenia kompetencií predstavuje §8 ods. 1 zákona č. 281/1997 Z. z.
o vojenských obvodoch a zákon, ktorým sa mení zákon Národnej rady SR č. 222/1996 Z.
z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý posúva v priestore vojenských obvodov kompetenciu správy katastra na Ministerstvo obrany Slovenskej republiky. Povinnosť plniť úlohy podľa katastrálneho zákona ostáva zachovaná (Horňanský, 2003, s. 154).
31
Pôsobnosť ÚGKK SR v zmysle zákona č. 162/1995 Z. z. katastrálneho zákona je nasledovná:
- vypracúva koncepcie a smery rozvoja katastra a riadi výkon štátnej správy na úseku katastra,
- overuje spôsobilosť zamestnancov okresných úradov v sídle kraja rozhodovať o návrhu na vklad,
- vykonáva katastrálnu inšpekciu a
- zabezpečuje medzinárodnú spoluprácu na úseku katastra.
Vláda SR na svojom rokovaní dňa 13.5.2009 schválila uznesením č. 363/2009 nový štatút ÚGKK SR, ktorý je verejne publikovaný na internetovej stránke www.skgeodesy.sk.
Štatút podrobnejšie upravuje pôsobnosť a úlohy ÚGKK SR, v ktorom ustanovuje zásady činnosti a zásady jeho vnútornej organizácie a vzťahy k ministerstvám a ostatným ústredným orgánom štátnej správy a ďalším orgánom a organizáciám (Dráčová et. al., 2012, s. 67).
ÚGKK SR je zriadený zákonom č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy ako ústredný orgán štátnej správy Slovenskej republiky pre geodéziu, kartografiu a kataster nehnuteľností. V zmysle tohto zákona je právnickou osobou.
ÚGKK SR v zmysle §13 zákona č. 162/1995 Z. z. katastrálneho zákona, katastrálnou inšpekciou vykonáva štátny dozor a kontrolu štátu nad úrovňou spravovania, aktualizácie a obnovy katastra, ako aj nad úrovňou zabezpečenia úloh súvisiacich s katastrom. Fyzické a právnické osoby, ktoré vykonávajú geodetickú činnosť a kartografickú činnosť, ktorých výsledky sa preberajú do katastra alebo pri výkone sa vyuţívajú údaje katastra, a to najmä geometrické plány, vytyčovanie hraníc pozemkov, zriaďovanie a aktualizácie geodetických bodov, merania a zobrazovania predmetov, ktoré sa preberajú do základných štátnych mapových diel, podliehajú katastrálnej inšpekcii. Katastrálnu inšpekciu v mene úradu vykonávajú poverení katastrálni inšpektori.
32
Pôsobnosť katastrálnej inšpekcie je upravená v §14 zákona č. 162/1995 Z. z.
katastrálneho zákona, v zmysle ktorého:
Katastrálny inšpektor pri zabezpečovaní úloh v oblasti katastra:
- kontroluje úroveň spravovania katastra a súvisiacich činností,
- schvaľuje projekty úloh vecného plánu a vyjadruje sa k objektívnosti správ týkajúcich sa hodnotenia činností, ktoré patria do jeho vecnej pôsobnosti,
- ukladá kontrolovaným subjektom prijať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov a kontroluje ich splnenie v určenej lehote,
- ukladá kontrolovaným subjektom odstrániť zistené nedostatky v priebehu kontroly alebo v určenej lehote, ak ide o drobné a formálne nedostatky, ktoré nevyţadujú prijatie osobitných opatrení.
Katastrálny inšpektor pri kontrole fyzických osôb a právnických osôb kontroluje:
- dodrţiavanie všeobecne záväzných právnych predpisov, administratívnych opatrení a technických noriem v oblasti geodézie, kartografie a katastra,
- výsledky meračských prác a ich premietnutie v súbore geodetických informácií.
Oprávnenie katastrálneho inšpektora je upravené v §15 zákona č. 162/1995 Z. z.
katastrálneho zákona, v zmysle ktorého katastrálny inšpektor je:
- oprávnený pri výkone katastrálnej inšpekcie poţadovať od fyzických osôb alebo právnických osôb potrebné údaje, vysvetlenia a nazerať do príslušnej dokumentácie.
- povinný pri výkone katastrálnej inšpekcie preukázať sa preukazom vydaným úradom, ktorý ho oprávňuje vykonať katastrálnu inšpekciu.
33
2.3 Pôsobnosť okresného úradu v sídle kraja a okresného úradu
Okresný úrad v sídle kraja zabezpečuje zostavenie návrhu registra obnovenej evidencie pozemkov v znení zákona Národnej rady SR č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov.
Okresný úrad na úseku katastra nehnuteľností je výkonným odborom, ktorý tvorí operát katastra, aktualizuje ho a udrţuje v súlade so skutočným stavom podľa dostupných podkladov.
V ustanovení §18 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z. katastrálneho zákona špecifikuje jednotlivé kompetencie Okresného úradu, okruhy jeho pôsobnosti a zahŕňa všetky druhy činností, ktoré vykonáva nasledovne podľa:
písm. a) rozhoduje v katastrálnom konaní, ktoré je špeciálnym druhom správneho konania,
písm. b) zapisuje práva k nehnuteľnostiam a to vkladom, záznamom a poznámkou.
Zápis práv je k nehnuteľnostiam jednou z nosných úloh a z pohľadu beţného pouţívateľa katastra je tou najdôleţitejšou činnosťou,
písm. c) spravuje a aktualizuje v súlade s právnym stavom a so skutočným stavom na základe ohlásených zmien, zmien zistených pri prešetrovaní údajov, zmien zistených pri revízii údajov a zmien zistených pri obnove katastrálneho operátu. Kataster spravuje a aktualizuje v súčinnosti s vlastníkmi, s inými oprávnenými osobami, obcami a so štátnymi orgánmi.
Nie vţdy je moţné tento súlad dosiahnuť, vzhľadom na historický vývoj evidencie nehnuteľností, hlavne po roku 1945, kedy štát nezabezpečil zápis prídelových listín do pozemkovej knihy a od roku 1951, kedy prestal platiť intabulačný princíp. Tu je potrebná súčinnosť vlastníkov a iných oprávnených osôb, obcí a štátnych orgánov pri aktualizácii katastra.
písm. d) vydáva verejné listiny, ktoré potvrdzujú práva a povinnosti k nehnuteľnostiam, ako aj iné skutočnosti týkajúce sa nehnuteľností podľa § 69 ods. 1 katastrálneho zákona.
Najčastejšie vydávané verejné listiny sú výpisy z listov vlastníctva, ktoré potvrdzujú aktuálne právo alebo povinnosť vlastníka alebo inej oprávnenej osoby.
písm. e) kontroluje geodetické a kartografické činnosti, ktorých výsledky sa majú prevziať do katastra a overuje geometrické plány.
34
Ďalšia činnosť, pri ktorej overuje geometrické plány a úzko spolupracuje s ich zhotoviteľmi.
písm. f) spracúva sumárne údaje o pôdnom fonde.
Táto činnosť je dôleţitá pre štatistické účely, pre plánovanie a riadenie poľnohospodárskej výroby a je podkladom pre vypracovanie štatistickej ročenky o pôdnom fonde.
písm. g) prejednáva priestupky proti poriadku v štátnej správe na úseku katastra a v konaní o porušení poriadku na úseku katastra právnickými osobami.
V § 74 aţ § 77 katastrálneho zákona sú vymenované porušenia poriadku na úseku katastra a upravené sankcie za ich porušenie, ktoré okresný úrad môţe uloţiť.
písm. h) spravuje pozemkové knihy a ţelezničné knihy.
Pozemková kniha a ţelezničná kniha sú starými historickými evidenciami, ktoré preukazujú vývoj práva k nehnuteľnosti.
písm. i) poskytuje informácie z katastra.
Okresné úrady tieto informácie najčastejšie poskytujú o právach k nehnuteľnostiam, a to formou výpisov z listov vlastníctva, kópiou pozemkov kniţných vloţiek, kópiou máp katastra, údajov o bonitovaných pôdno-ekologických jednotkách, poskytujú podklady zhotoviteľom geometrických plánov a iných geodetických a kartografických činností, znalcom z odboru geodézie, kartografie a katastra, ale aj orgánom činným v trestnom konaní, pre potreby súdnych konaní.
písm. j) overuje kópie alebo rovnopisy verejných listín alebo iných listín, na ktorých základe sa má vykonať zápis v katastri, ako aj kópie geometrických plánov pre potreby správy a aktualizácie katastra v súlade s právnym stavom a so skutočným stavom,
písm. k) rozhoduje v pochybnostiach o predmete evidovania v katastri.
2.3.1 Súčinnosť pri spravovaní katastra
Súčinnosť s vlastníkmi a inými oprávnenými osobami je upravená v § 19 zákona č.
162/1995 Z. z. katastrálneho zákona, podľa ktorého vlastníci a iné oprávnené osoby sú povinní:
a) dbať, aby všetky údaje katastra týkajúce sa nehnuteľností alebo vlastníka nehnuteľností, ako aj zmeny týchto údajov mohli byť v katastri riadne evidované a ohlásiť kaţdú zmenu okresnému úradu do 30 dní odo dňa vzniku zmeny alebo zániku rozhodujúcej skutočnosti a na vyzvanie okresného úradu predloţiť v určenej lehote
35
doklady na zápis týchto údajov do katastra. Na fyzické osoby sa nevzťahuje povinnosť ohlasovať údaje o nehnuteľnostiach uvedené vo verejných listinách a v iných listinách b) zúčastniť sa na katastrálnom konaní alebo vyslať na toto konanie svojho zástupcu, c) označiť trvale na svoje náklady lomové body hraníc pozemkov; neoznačujú sa hranice pozemkov, ktoré sú predmetom súdneho sporu, hranice pozemkov, prípadne ich častí, ktoré sú v nájme a sú zlúčené do väčších celkov. Ak vlastník alebo iná oprávnená osoba napriek výzve do určeného termínu hranice pozemkov neoznačia, môţe ich dať označiť okresný úrad na ich náklady.
Súčinnosť s obcami je upravená v § 20 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. katastrálneho zákona, podľa ktorého obce sú povinné:
a) zasielať okresným úradom svoje rozhodnutia o nehnuteľnostiach a o právach k nehnuteľnostiam do 30 dní odo dňa ich vydania a listiny týkajúce sa nehnuteľností a práv k nehnuteľnostiam, ako aj iné údaje súvisiace s evidovaním nehnuteľností a práv viaţucich sa k nim do 30 dní od ich vyhotovenia; na podnet okresného úradu opravia chyby v písaní a počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti v týchto rozhodnutiach a listinách,
b) vyhlasovať na svojich územiach začatie katastrálneho konania na základe oznámenia okresného úradu, zabezpečovať účasť vlastníkov nehnuteľností nachádzajúcich sa na území obce, ako aj iných oprávnených osôb na týchto konaniach, podávať informácie o vlastníkoch a iných oprávnených osobách a prostredníctvom svojich zástupcov zúčastniť sa na katastrálnom konaní a chrániť na tomto konaní obecné záujmy,
c) oznamovať okresným úradom zmeny údajov katastra, ktoré samy zistili, a to do 30 dní od ich zistenia,
d) starať sa o trvalé označenie lomových bodov územných hraníc obcí, a to spôsobom, ktorý určí okresný úrad; ak obec tieto hranice napriek výzve určeným spôsobom neoznačí, môţe ich označiť okresný úrad na náklady obce.
Podľa § 20 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z. katastrálneho zákona, na obce, ktorých územie alebo jeho časť boli zahrnuté do vojenského obvodu, podľa §2 zákona č. 169/1949 Z. z. o vojenských obvodoch, sa povinnosti uvedené v § 20 odseku 1 písm. a) aţ c) katastrálneho zákona nevzťahujú.
