Bankovní institut vysoká škola Praha
zahraničná vysoká škola Banská Bystrica Katedra práva a spoločenských vied
Národná banka Slovenska – súčasť Eurosystému
National Bank of Slovakia – part of Eurosystem
Bakalárska práca
Autor: Anita Ovári
Právní administrativa v podnikatelské sféře
Vedúci práce: Ing. Valér Demjan, PhD.
Banská Bystrica apríl 2012
Vyhlásenie
Vyhlasujem, ţe som bakalársku prácu vypracovala samostatne a s pouţitím odbornej literatúry uvedenej na konci bakalárskej práce.
Svojím podpisom potvrdzujem, ţe odovzdaná elektronická verzia práce je identická s jej tlačenou verziou a som oboznámená so skutočnosťou, ţe sa práca bude archivovať v kniţnici BIVŠ a ďalej bude sprístupnená tretím osobám prostredníctvom internej databázy elektronických vysokoškolských prác.
Vo Veľkých Úľanoch dňa 23.04.2012 Anita Ovári
Poďakovanie
Na tomto mieste by som chcela poďakovať Ing. Valérovi Demjanovi, PhD., za odborné vedenie, spoluprácu, pomoc, pripomienky, ktoré mi poskytol pri vypracovaní mojej bakalárskej práce.
Vo Veľkých Úľanoch dňa 23. 4. 2012
Anotácia
OVÁRI, Anita: Národná banka Slovenska – súčasť Eurosystému [Bakalárska práca].
Bankovní institut Vysoká škola Praha, zahraničná vysoká škola Banská Bystrica. Právní administrativa v podnikatelské sféře. Vedúci: Ing. Valér Demjan, PhD.
Rok obhajoby: 2012. Počet strán: 49
Predmetom bakalárskej práce „Národná banka Slovenska – súčasť Eurosystému“ je analyzovať súčasné postavenie Národnej banky Slovenskej po vstupe do Eurozóny. Prvá časť je zameraná na teoretické aspekty bankového systému, postavenie, funkcie a úlohy centrálnej banky, menovej politiky. Druhá časť popisuje základné úlohy Európskej centrálnej banky a Národnej banky Slovenska v Eurosystéme. Tretia časť sa zaoberá úlohami v súčasnosti, jej postavením v Eurozóne.
Kľúčové slová
Európska centrálna banka, Národná banka Slovenska, menová politika, banková rada, euro, Eurosystém,
Annotation
OVÁRI, Anita: National Bank of Slovakia – part of the Eurosystem [bachelor´s thesis].
Banking Institute University of Prague, College of Banking in Banská Bystrica, Legal Administration in Business Sector. Supervisor: Ing. Valér Demjan, PhD.
Year of defense: 2012. Number of pages: 49
The subject of the bachelor thesis "National Bank of Slovakia - part of the Eurosystem" is to analyze the current status of the National Bank of Slovakia after euro area entry. The first part focuses on theoretical aspects of the banking system, the status, functions and tasks of the central bank's monetary policy. The second section describes the basic tasks of the European central bank and the National Bank of Slovakia in the Eurosystem. The third section deals with the tasks at present, its position in the Eurozone.
Keywords
European central bank, National bank of Slovakia, monetary policy, bank Board, euro, Eurosystem,
Obsah
Úvod ... 7
1 Bankový systém ... 9
1.1 Špecifické črty bankového systému ... 10
1.1.1 Peniaze ako predmet podnikania ... 10
1.1.2 Atypická štruktúra bilancie komerčnej banky ... 11
1.1.3 Regulácia v bankovom sektore ... 12
1.2 Jednostupňový a dvojstupňový bankový systém ... 13
1.3 Postavenie, funkcie a úlohy centrálnej banky ... 15
1.3.1 Funkcie centrálnej banky ... 16
1.3.2 Menová politika, nástroje centrálnej banky ... 17
1.3.3 Nezávislosť centrálnej banky ... 20
2 Národná banka Slovenska v Eurosystéme ... 22
2.1 Európsky systém centrálnych bánk (ESCB) ... 22
2.2 Eurosystém a jeho základné úlohy ... 22
2.3 Európska centrálna banka a jej úlohy (ECB)... 24
2.3.1 Zodpovednosť a transparentnosť centrálnej banky, komunikácia s verejnosťou ... 25
2.3.2 Orgány Európskej centrálnej banky (ECB) ... 26
2.3.3 Nezávislosť ECB ... 28
2.4 Národná banka Slovenska ... 30
2.4.1 Logo Národnej banky Slovenska ... 31
2.4.2 Banková rada Národnej banky Slovenska ... 32
2.4.3 Vstup Slovenska do Eurozóny ... 33
2.4.4 Zvedenie eura na územní Slovenska ... 35
2.4.5 Menová politika Národnej banky Slovenska ... 36
3 Aktuálne postavenie a úloha NBS ... 38
3.1 Platobný styk v súčasnosti ... 40
3.2 Pôsobnosť NBS v rozhodovacom procese EÚ ... 43
Záver ... 45
Zoznam pouţitej literatúry ... 47
7
Úvod
Slovenská republika sa od 1. januára 2009 stala v poradí 16-tym členom eurozóny.
Slovensko splnilo všetky nevyhnutné kritériá. Funkčnosť bankového sektoru nemoţno chápať oddelene, ale ako integrálnu súčasť celej ekonomiky.
Tému bakalárskej práce „Národná banka Slovenska – Súčasť Eurosystému“ sme si zvolili z dôvodu aktuálnosti tejto témy. S globalizáciou Európy a integráciou Slovenska do Európskej únie sa mení aj legislatívne prostredie nášho štátu. Legislatívne zmeny sa dotýkajú aj centrálnej banky.
Cieľom bakalárskej práce je analýza súčasného postavenia Národnej banky Slovenka po vstupe do Eurozóny v oblastiach riadenia obehu peňazí, zabezpečovania platobného styku, dohľadu nad finančným trhom..
Nakoľko základné činnosti zostali v podstate nezmenené, Národná banka Slovenska dnes má viac úloh ako v minulostí. Došlo k rozširovaniu pôsobnosti, či uţ ide o menovú politiku, štatistiku domáci a zahraničný platobný styk, správa obeţiva (emisia bankoviek a mincí), dohľad nad finančným trhom.
Vzhľadom na to, ţe Národná banka Slovenska po vstupe do Eurozóny stratila svoju nezávislú menovú politiku pre Slovensko, stala sa spoluzodpovednou za menovú politiku celého Eurosystému. Pre centrálnu banku ako plnohodnotného člena Eurosystému je v súčasnosti rovnako dôleţité zaoberať sa vonkajším prostredím. Spoločná menová politika prináša intenzívnejšiu a rozsiahlejšiu spoluprácu s Európskou centrálnou bankou.
Obsah práce je rozdelený na teoretickú a analytickú časť. Prvá kapitola tvorí časť teoretickú, v ktorej je popísaná teória bankového systému. V časti bankový systém sú definované základné pojmy tejto ako napr. bankový systém, jeho špecifické črty. Ďalej sú v tejto kapitole popísané postavenie, funkcie a úlohy centrálnej banky.
Druhá a tretia kapitola tvoria analytickú časť bakalárskej práce. Druhá kapitola je venovaná analýze Európskej centrálnej banky a Národnej banky Slovenska. V tejto časti sú popísané úlohy, menová politika, zodpovednosť ako aj orgány ECB, členovia Bankovej rady NBS. Sú definované pojmy ako Eurozóna, Európsky systém cen0trálnych bánk.
V tretej kapitole je popísané aktuálne postavenie a úlohy Národnej banky Slovenska podľa Zákona o Národnej banky Slovenska č. 566/1992 Zb. znení neskorších prepisov.
Úlohy a ciele Eurosystému sa stali úlohami a cieľmi aj Národnej banky Slovenska.
8
Pri písaní bakalárskej práce sme pracovali s odbornými a vedeckými publikáciami, ktoré sa zaoberajú danou problematikou a na základe týchto sme pomocou syntézy vyselektovali podstatné informácie pre potreby tejto práce.
9
1 Bankový systém
Bankový systém Belás definuje „ako systém vzťahov, inštitúcií a pravidiel medzi bankovými a nebankovými subjektmi v ekonomike. Jeho usporiadanie je determinované politickými a historickými aspektmi, zvyklosťami, tradíciami a ekonomickými špecifikami krajiny. Bankový systém je súčasťou celkového národohospodárskeho systému krajiny a predstavuje najdôleţitejšiu časť finančného systému.“1
Hlavnou funkciou bánk je finančné sprostredkovanie. „Banky zhromaţďujú dočasne voľné peňaţné zdroje a redistribujú ich. Inými slovami, banky sú sprostredkovateľmi medzi ponukou peňaţných úspor a dopytom po nich.“2
Hlavnou úlohou finančného sektora je finančné sprostredkovanie medzi subjektmi, ktoré disponujú voľnými peňaţnými zdrojmi a subjektmi, ktoré majú v nedostatočnom objeme. Finančný sektor získava zdroje najmä od subjektov reálnej ekonomiky a vyuţíva ich hlavne na financovanie jednotlivých sektorov reálnej ekonomiky. Nakoľko väčšina zdrojov je sústredená v komerčných bankách, financovanie ekonomiky zabezpečujú predovšetkým banky, ktoré predstavujú hlavný článok medzi reálnou ekonomikou a finančným sektorom. Najdôleţitejším faktorom pre efektívne fungujúci stabilný bankový systém je jeho dôveryhodnosť, a je závislý od dôvery verejnosti. Finančný systém, ktorý transformuje peňaţný kapitál na jeho optimálne vyuţitie, môţe ak existuje dostatočný počet ekonomických subjektov, ktorí sú ochotní zveriť mu svoje úspory a sú ochotní spoliehať sa na finančný systém v prípade nedostatku peňazí. Dôvera a dôveryhodnosť sú kategórie, ktoré patria do oblasti spoločenských ako exaktných vied. Vybudovanie dôveryhodnosti systému predstavuje náročnú úlohu pre regulačné autority a manaţment komerčných bánk, nakoľko sa opiera o pocity a emócie účastníkov systému.
Dôveryhodnosť určuje výkonnosť a kvalitu bankového sektora, ako aj veľkosť komerčnej banky, rentabilitu banky, úroveň štátnych garancií a hotovostné toky. Kvalita informácií je nekvantifikovateľnou veličinou a nepredvídateľnou veličinou je ľudská psychika (postoje, charakter, očakávania jednotlivých ekonomických subjektov).
Pokles dôveryhodnosti môţu spôsobiť systémové faktory, chápeme ako prenos problémov z inej banky, resp. uceleného bankového prostredia na konkrétnu banku.
1 BELÁS, J. et al.: Komerčné banky. Ţilina: GEORG. 2008. s.10
2REVENDA, Z.: Centárlní bankovnictví. Management Press. 2001. s. 17.
10
Taktieţ pokles dôveryhodnosti môţu spôsobiť aj iné vonkajšie faktory ako napr. vznik náhodnej alebo cielenej mylnej informácie o banke, zlý imidţ konkrétnej banky pred verejnosti, dopad zahraničných nefinančných šokov, atď. 3
1.1 Špecifické črty bankového systému
Bankový systém má svoje špecifické črty, ktoré určujú základné podmienky pre podnikanie obchodných bánk. K najvýznamnejším špecifickým črtám patria
peniaze ako predmet podnikania,
atypická štruktúra bilancie komerčnej banky a prísna regulácia bankového sektora.4
1.1.1 Peniaze ako predmet podnikania
„ Hovorí sa, že láska k peniazom je koreňom všetkého zla a zdá sa, že u niektorých ľudí je to skutočne tak: lakomci vlastné peniaze a zlodeji zase peniaze iných. Peniaze priviedli mnoho ľudí k zločinu, ale zároveň sa o peniazoch hovorí, a to je zvláštne, že prinášajú šťastie.“- myšlienka od Joe Cribb, britského historika.5
„Najvýznamnejšou ekonomickou kategóriou sú peniaze – tvrdí Belás. Peniaze plnia v ekonomickom systéme tieto funkcie: vystupujú v úlohe transakčných peňazí, teda ako prostriedok výmeny vo vzťahu k statkom a sluţbám na trhu, sú zúčtovacím prostriedkom a depozitným prostriedkom, teda uchovávateľom hodnoty“.
Peniaze môţeme vnímať ako psychologickú kategóriu v súvislosti s túţbami, predstavami, motiváciou konania jednotlivca a skupín v spoločnosti. Môţeme ich vlastniť vo veľkom objeme, pouţiť na rôzne subjektívne účely (rast ţivotnej úrovne jednotlivca, predstava o luxusnom spôsobe ţivota, dosiahnutie svojich ţivotných snov, atď.).
Výrazným spôsobom určujú konania a správania sa jednotlivca, jeho psychické vlastnosti, postoj k spotrebe finančných produktov a sluţieb.6
3 BELÁS, J. et al.: Management komerčných bánk, bankových obchodov a operácií. Ţilina: GEORG. 2010 s.23-24.
4 BELÁS, J. et al.: Komerčné banky. Ţilina: GEORG. 2008. s.10.
5 JANKALOVÁ, M.: Európska menová integrácia. Ţilina: Ţilinská univerzita. 2009 s. 1.1
6 BELÁS, J. et al.: Komerčné banky. Ţilina: GEORG. 2008. s.10.
11
Peniaze definuje Palko „ ako aktívum v rôznej forme, ktoré plní úlohu všeobecného ekvivalentu a ktoré na určitom území je akceptované pri platbe za tovar alebo pri úhrade dlhu.“ Peniaze plnia v súčasnej ekonomike viaceré funkcie:
Peniaze ako prostriedok výmeny – peniaze sprostredkúvajú kúpu a predaj statkov a sluţieb
Peniaze ako zúčtovacia jednotka – peniazmi sa vyjadruje cena tovarov, pohľadávok a záväzkov, zisk podnikov,
Uchovávateľ hodnôt – peniaze sa hromadia ako jedna z foriem majetku a ekonomické subjekty ich sporia, resp. uchovávajú, nakoľko si zachovávajú svoju hodnotu7
Peniaze sú sociálnym javom. Ich moc a čaro pôsobí iba v spoločenskom prostredí, kým v izolovanom prostredí je ich vplyv minimálny.
Peniaze predstavujú lákavú moc majetku, prostriedok výmeny tovarov a sluţieb, ale aj symbol poctivej ľudskej práce. Ich existencia je prevádzaná mnoţstvom podvodov, ale taktieţ i úsilím o spravodlivú odmenu a primerané rozdelenie bohatstva.8
Jankalová poloţila otázku: „Aký je rozdiel medzi pojmami peniaze a mena?“ Nakoľko v beţnom ţivote sa dosť často stretávame s nekorektnou zámenou pojmov mena a peniaze.
„Z hľadiska lexiky ide o nasledujúce charakteristiky:
- peniaze sú ekonomickou kategóriou, ktorá slúţi na vyjadrovanie cien iných tovarov pri ich kúpe a predaji,
- mena je právnou kategóriu, ktorá predstavuje sústavu peňazí zavedenú v určitom štáte, upravovanú jeho právnym poriadkom.“9
1.1.2 Atypická štruktúra bilancie komerčnej banky
Podľa Belása je štruktúra bilancie banky významným špecifikom činnosti komerčnej banky. „V bilancií komerčnej banky jednoznačne prevaţujú cudzie zdroje, ktoré sa prednostne akumulujú od domácností vo forme malých vkladov.
Atypická bilancia komerčnej banky predstavuje významný problém pre manaţment banky (stará sa prednostne o peniaze svojich klientov) a politický systém, pretoţe krach
7 PALKO, F.: Európsky menový a fiškálny vývoj v kontexte Slovenska. Bratislava: Sprint dva. 2011. s. 13.
8 BELÁS, J. et al.: Management komerčných bánk, bankových obchodov a operácií. Ţilina GEORG. 2010 s.
25. 9 JANKALOVÁ, M.: Európska menová integrácia. Ţilina. 2009 s. 1.3
12
veľkej banky, resp. akejkoľvek komerčnej banky môţe spôsobiť spoločenské turbulencie.
Prevaţujúci objem cudzích peňaţných zdrojov je typickou črtou bankového podnikania.
Paradoxne, čím by mala banka viacej vlastných zdrojov (nad stanovenú úroveň), bola by menej efektívna. Ak by však priemyselný, resp. obchodný podnik mal podobnú štruktúru bilancie, komerčná banka by mu určite neposkytla úver.“10
Tabuľka č. 1: Vzorová bilancia komerčnej banky
Aktíva Pasíva
Obeživo 5% Vlastný kapitál 5%
Rezervy (PMR) 2% Vklady 95%
Úvery 70%
Cenné papiere 15%
HNIM 8%
Celkom 100% Celkom 100%
Zdroj: BELÁS, J. et al. Management komerčných bánk, bankových obchodov a operácií. Ţilina: GEORG.
2010. s.27
Vzorová bilancia znázornená v zjednodušenej forme s jednotlivými zloţkami.
1.1.3 Regulácia v bankovom sektore
„Peniaze ako špecifický predmet podnikania, atypická štruktúra bilancie komerčnej banky a potreba dôveryhodnosti sektora determinujú spoločenskú potrebu prísnej a efektívnej regulácie bankového podnikania.“11 „Bankovníctvo je striktne regulovaným podnikateľským odvetvím. Táto skutočnosť je zdôvodňovaná jednak významom stability bankového sektoru pre stabilitu ekonomiku ako celku. Vyvoláva predovšetkým obavy o solventnosť ostatných bánk a môţe viesť k hromadnému vyberaniu vkladov. Krach kaţdej banky zniţuje ponuku peňazí v ekonomike a vedie preto k poklesu výdavkov, zníţeniu zamestnanosti, výroby a dôchodkov.“12
Regulačná funkcia Národnej banky Slovenska spočíva v normotvornej činnosti a povoľovacej činnosti. Normotvorná oblasť, teda príprava zákonov a niţších právnych
10 BELÁS, J. et al.: Komerčné banky. Ţilina: GEORG. 2008.. s. 11
11 BELÁS, J. et al.: Management komerčných bánk, bankových obchodov a operácií. Ţilina: GEORG. 2010.
s. 27.
12 BELÁS, J. et al.: Komerčné banky. Ţilina: GEORG. 2008. s. 12.
13
noriem tákajúcich sa finančného systému, sa sústreďuje na harmonizáciu slovenskej legislatívy s legislatívou Európskej únie. Povoľovacia oblasť, realizovaná prostredníctvom rozhodnutí, zahŕňa všetky regulované aktivity od etapy získania povolenia, začatia činnosti, cez pôsobenie na finančnom trhu aţ po zánik finančnej inštitúcie.13
Podľa Horváthovej je bankovníctvo a miera jeho regulácie predmetom častých názorových rozporov medzi predstaviteľmi jednotlivých teoretických prúdov. Hľadanie optimálnej miery regulácie je veľkým umením s ohľadom na niektoré fakty: nadmerná miera regulácie môţe brzdiť rozvojový potenciál finančného a bankového sektora, regulácia a zavádzanie striktných pravidiel vedie k snahám bánk a finančných inštitúcií obísť tieto pravidlá regulátorov legálnymi prostriedkami, čím vzniká neustály boj medzi dolaďovaním pravidiel a ich obchádzaním.
Globalizácia ekonomiky významným spôsobom postihuje charakter finančných inštitúcií najmä z hľadiska dosahu snáh regulátorov podriadiť ich medzinárodným pravidlám a dohodám. Globalizácia poskytuje veľké mnoţstvo spôsobov, ako sa vyhnúť regulácii a účinnosti dohľadu najmä preto, lebo neexistujú univerzálne platné celosvetové pravidlá, ale naopak aj jednotne sformulované dokumenty majú rozdielne teritoriálne uplatnenie. 14
1.2 Jednostupňový a dvojstupňový bankový systém
V roku 1950 funkcie centrálnej banky i komerčných bánk v podmienkach centrálne plánovanej ekonomiky začala plniť Štátna banka československá (ŠBČS), ktorá centralizovala všetky rozhodnutia a výkon menovej, devízovej a personálnej politiky.15 Belás uvádza, ţe „dvojstupňový bankový systém (centrálna banka a komerčné banky) je všeobecne akceptovaný systém, ktorý je typický pre vyspelé ekonomicky. Predstavuje štandardnú formu existencie bankových systémov v krajinách s trhovou ekonomikou a má veľký význam pre kvalitné fungovanie bankového systému v ekonomike.“16
13 SOBEK, O. – ZIMKOVÁ, E.: Menová teória a politika. Banská Bystrica: Univerzita Mateja Bela.
Ekonomická fakulta, 2011. s. 130.
14 HORVÁTHOVÁ, E. In BELÁS, J et al.: Manaţment komerčnej banky. Trenčín: GC-Tech. 2007. s. 111.
15 SOBEK – ZIMKOVÁ: Menová teória a politika. Banská Bystrica: Univerzita Mateja Bela. Ekonomická fakulta, 2011. s. 116.
16 BELÁS, J. et al.: Komerčné banky. Ţilina: GEORG, 2008. s. 14-15.
14 Schéma č. 1: Dvojstupňový bankový systém
Zdroj: BELÁS, J. et al.: BELÁS, J. et al. Management komerčných bánk, bankových obchodov a operácií. Ţilina: GEORG, 2010. s. 31.
Význam dvojstupňového bankového systému je potrebné skúmať v týchto súvislostiach:
Systém zabezpečuje vnútornú a vonkajšiu stabilitu meny Systém zabezpečuje stabilitu komerčných bánk
Systém stimuluje rozvoj finančného trhu
Systém podporuje efektívne vyuţitie peňaţných prostriedkov
Systém zniţuje transakčné náklady pri realizácií dopytu a ponuky kapitálu Systém poskytuje kvalitnejšie finančné sluţby
Centrálna banka je dôleţitou súčasťou bankového systému. Predstavuje vrcholový subjekt menovej politiky a regulovania bankového systému. Centrálna banka nie je podnikateľským subjektom a cieľom jej činnosti je stabilita meny a stabilita bankového systému. Svojimi aktivitami výrazne vplýva na priebeh reprodukčného procesu a determinuje vývoj najvýznamnejších makroekonomických ukazovateľov.
15
Komerčná banka predstavuje podnikateľský subjekt, ktorý obchodu s peniazmi na finančnom trhu. Cieľom činnosti komerčnej banky je dosahovanie primeranej výkonnosti.17
1.3 Postavenie, funkcie a úlohy centrálnej banky
Hlavným cieľom centrálnej banky v makroekonomickej oblasti podľa Zimkovej je stabilita meny (vyjadrená mierou inflácie a vonkajšia vyjadrená stabilitou výmenného kurzu), a v mikroekonomickej oblasti je efektívnosť, bezpečnosť a spoľahlivosť bankového sektora.18
Demjan takto opisuje centrálne bankovníctvo: „Centrálne banky majú permanentnú kľúčovú úlohu vo finančnom systéme jednotlivých krajín, prípadne jednotlivých integračných celkov ako je napríklad eurozóna.
Centrálna banka má osobitné miesto v bankovom systéme, ktoré je determinované: jej cieľmi, postavením a funkciami v ekonomike.
Cieľom centrálnej banky je niekoľko faktorov ako cenová stabilita, vnútorná a vonkajšia stabilita meny, vysoká zamestnanosť resp. udrţateľný ekonomický rast.
Cieľom nie je dosahovanie zisku. Centrálna banka pôsobí v iných ekonomických podmienkach neţ komerčná banka.
Postavenie centrálnej banky v trhovej ekonomike je výrazne determinované mierou jej nezávislosti.“19
Úlohy národných centrálnych bánk Zimková popisuje nasledovne:
„Výkon operácií menovej politiky: národné centrálne banky vykonávajú jednotlivé transakcie, napr. poskytujú komerčným bankám peňaţné prostriedky.
Operatívne riadenie devízových rezerv Európskej centrálnej banky (ECB):
uskutočňovanie a zúčtovanie trhových transakcií v rámci investovania devízových rezerv ECB.
Správu vlastných devízových rezerv: plánované operácie, ak ide o transakcie, ktoré môţu mať vplyv na výmenný kurz alebo stav likvidity v príslušnej
17 BELÁS, J. et al. Management komerčných bánk, bankových obchodov a operácií. Ţilina: GEORG,. 2010 s. 31.
18 ZIMKOVÁ, E.: Menová politika. Banská Bystrica: Univerzita Mateja Bela, 2002. s. 19.
19 DEMJAN, V. In BELÁS, J. et al.: Management komerčných bánk, bankových obchodov a operácií. Ţilina:
GEORG, 2010. s. 38.
16
krajine, ak transakcie presahujú určité hranice stanovené usmerneniami ECB, tak si vyţiadajú súhlas ECB.
Prevádzku a dohľad nad platobnými systémami: platobné systémy zabezpečujú prevod peňazí v rámci bankového systému. Kaţdá národná centrálna banka prevádzkuje a má pod dohľadom vlastný národný platobný systém. Tieto systémy sú navzájom prepojené, existujú aj ďalšie súkromné platobné systémy a systémy vysporiadania obchodov s cennými papiermi, ktoré v záujme ich plynulého fungovania tieţ podliehajú dohľadu.
Vydávanie bankoviek spolu s ECB: eurobankovky vydávajú národné centrálne banky spolu s ECB. Národné banky zodpovedajú za uvádzanie všetkých bankoviek do obehu, pričom na uspokojenie dopytu po eurobankovkách vydávajú ročné objednávky na ich výrobu a prevádzkujú systém riadenia ich zásob v Eurosystéme. Obidve činnosti koordinuje ECB.
Národné centrálne banky prijímajú potrebné opatrenia na zabezpečenie vysokej kvality bankoviek v obehu a na analýzu falzifikátov.
Zber štatistických údajov a spolupráca s ESB: ECB potrebuje rad ekonomických a finančných údajov, ktoré sú dôleţité pre výkon menovej politiky a plnenie ďalších úloh Eurosystému.
Plnenie úloh mimo Európskeho systému centrálnych bánk (ESCB):
národné centrálne banky môţu plniť aj iné úlohy, ako sú uvedené v štatúte.“20 1.3.1 Funkcie centrálnej banky
V mnohých učebniciach sa stretávame s členením funkcií centrálnej banky na makroekonomické – menová politika, emisia hotovostných peňazí a devízová činnosť mikroekonomické – regulácia a dohľad nad bankovým sektorom, banka bánk, banka štátu a reprezentant štátu v menovej oblasti. 21
Funkcie centrálnej banky sú:
predstavuje vrcholový subjekt menovej politiky, čo znamená, ţe je zodpovedná v štáte, resp. integrovanom celku štátov za výkon menovej politiky
vystupuje v ekonomike ako banka bánk, pretoţe vedie účty ostaným bankám, prijíma od nich vklady a poskytuje im úvery a uskutočňuje zúčtovanie medzi
20 ZIMKOVÁ, E.: Európsky systém centrálnych bánk – inštitúcie, ciele, nástroje. Banská Bystrica:
Univerzita Mateja Bela, 2008. s. 38-39.
21 ZIMKOVÁ, E.: Menová politika. Banská Bystrica: Univerzita Mateja Bela, 2002. s.18.
17
bankami, centrálna banka spravidla vykonáva reguláciu a dohľad nad komerčnými bankami
plní v ekonomike funkciu emisnej banky, to znamená, ţe má výsostné právo vydávať hotovostné peniaze do obehu a zároveň zodpovedá za ponuku (vydávanie) peňazí v ekonomike
vystupuje ako banka štátu, to znamená, ţe vykonáva niektoré finančné operácie pre vládu, centrálne orgány, orgány samosprávy, a pod.
vystupuje v pozícií správcu devízových rezerv štátu, akumuluje ich a vykonáva s nimi operácie na devízovom trhu
vystupuje ako vrcholný reprezentant štátu pri zastupovaní v medzinárodných finančných a menových inštitúciách.22
1.3.2 Menová politika, nástroje centrálnej banky
Zimková menovú politiku definuje nasledovne: „predstavuje súbor postupov, opatrení a zásad s cieľom dosiahnuť prostredníctvom menových nástrojov stanovené zámery centrálnej banky, všeobecne definované ako menová stabilita.“23
O menovej politike Palko nasledovne píše: „Jednou z hlavných čiastkových hospodárskych politík štátu je menová politika, ktorú moţno chápať ako systém opatrení v oblasti meny, ktorými sa majú presadiť zámery vydavateľa peňazí.“24
Konkrétna realizácia menovej politiky centrálnych bánk sa obvykle uskutočňuje v rámci určitej menovopolitickej stratégie. Tieto stratégie sú okrem konečného cieľa menovej politiky zvyčajne určené aj zvoleným sprostredkujúcim cieľom a pouţitým operatívnym kritériom, ktoré centrálne banky v menovej politike pouţívajú. Operatívne kritériá sú pracovnými kritériami centrálnej banky, sprostredkujúce ciele predstavujú merateľné kontrolné premenné. Vývoj sprostredkujúcich cieľov centrálna banka pozorne sleduje a v prípade odchýlky od ţiaduceho smeru sa usiluje o jeho korekciu zmenou nastavenia menovopolitických nástrojov a vývoja operatívneho kritéria. 25
22DEMJAN, V. In BELÁS, J. et al.: Management komerčných bánk, bankových obchodov a operácií. Ţilina:
GEORG, 2010. s. 39.
23 ZIMKOVÁ, E.: Menová politika. Banská Bystrica: Univerzita Mateja Bela, 2002. s.21.
24 PALKO, F.: Európsky menový a fiškálny vývoj v kontexte Slovenska. Bratislava , 2011s.14
25 POLOUČEK. S.,: Peniaze, banky, finančné trhy. Bratislava: IURA Edition, 2010. s. 92-93.
18
Centrálna banka pouţíva na výkon svojej menovej politiky celý systém ekonomických nástrojov, prostredníctvom ktorých dosahuje ciele, resp. medziciele menovej politiky.
„Nástroje menovej politiky centrálnej banky môţeme členiť - podľa Belása - na základe rôznych kritérií do istých skupín.
Z časového hľadiska môţeme nástroje menovej politiky rozdeliť na:
Dlhodobé nástroje - pôsobia minimálne v strednodobom časovom horizonte
Krátkodobé nástroje - pôsobia v časovom horizonte maximálne 1 rok Z hľadiska spôsobu pôsobenia členíme na bankový sektor členíme nástroje na:
Direktívne, ktoré sa nazývajú aj administratívne nástroje – priamo ovplyvňujú bankový sektor, banky ich musia dodrţiavať
Trhovokompatibilné nástroje – pôsobia nepriamou formou, to znamená, ţe banky sa môţu ich pôsobeniu prípadne i vyhnúť
Z hľadiska rýchlosti pôsobenia môţeme nástroje menovej politiky členiť na:
Operatívne nástroje, ktoré sú charakteristické okamţitým vplyvom na bankový sektor
Nástroje s poskytnutím časového intervalu na ich pôsobenie.
Podľa stupňa naliehavosti členíme nástroje menovej politiky na:
Bežné nástroje – do tejto skupiny zaraďujeme tie menové nástroje, ktoré sú zvyčajne, obvykle pouţívané zo strany centrálnej banky
Mimoriadne nástroje – tieto nástroje menovej politiky sú vyuţívané sporadicky
Sezónne nástroje – ide o tie nástroje, ktoré sú pouţívané v pravidelne sa opakujúcich intervaloch
Podľa vecného zaradenia moţno členiť nástroje menovej politiky na:
Bankové nástroje – tieto sú vlastné aktivitám bankového sektora
Nebankové nástroje – tieto pôsobia z prostredia mimo bankového sektora napr. zmena legislatívy.“26
V odbornej literatúre sa najčastejšie stretávame s členením menových nástrojov na priame a nepriame.
26 BELÁS, J. et al.: Komerčné banky. Ţilina: GEORG, 2008. s.17-18.
19
Priame nástroje (direktívne, administratívne) menovej politiky majú charakter záväzných pravidiel a postupov, ktoré musí komerčná banka dodrţiavať.
Pozostávajú z týchto nástrojov:
Pravidlá likvidity – predstavujú stanovenie záväznej štruktúry aktív a pasív komerčnej banky, pričom ich porušovanie môţe viesť aţ k odňatiu bankovej licencie
Úverové kontingenty- predstavujú záväzné limity v činnosti komerčnej banky, pričom môţu byť relatívne napr. maximálna výška úverov centrálnej banky pre komerčnú banku, alebo absolútne- napr. limit komerčných úverov pre bankový sektor ako celok, resp. pre skupinu prepojených klientov
Povinné vklady – predstavujú záväznú výšku vkladov komerčnej banky v centrálnej banke, ktorá je presne definovaná, ak sa povinné vklady zvýšia, centrálna banka odčerpáva likviditu komerčným bankám a naopak
Odporúčania (moral suasions) – predstavujú všeobecné priania centrálnej banky vo vzťahu k pôsobeniu komerčnej banky, ktoré spravidla nemajú písomnú podobu, komerčné banky ich však v záujme dobrých vzťahov s centrálnou bankou dodrţiavajú
Výzvy (persuasions) – majú dôraznejší charakter neţ odporúčania a smerujú k zabezpečeniu definovaných opatrení, ktoré stanovila centrálna banka
Dohody (gentleman agreements) – môţu mať aj písomnú formu27
„Nepriame nástroje (trhovokompatibilné) menovej politiky centrálnej banky vyuţívajú existenciu objektívnych ekonomických vzťahov a súvislosti a očakáva sa, ţe pri zmene niektorých parametrov dôjde k racionálnemu postoju riadených objektov.
Trhovokompatibilné nástroje menovej politiky:
Diskontné nástroje – diskontná úroková sadzba slúţi ako indikátor úrokových sadzieb pre komerčné banky. Pri reštriktívnej menovej politike sa diskontná úroková sadzba zvyšuje, pri expanzívnej menovej politike sa zniţuje.
Reeskont zmeniek – úver poskytnutý centrálnou bankou formou odkúpenia zmeniek od komerčnej banky a znamená zvýšenie ponuky peňazí v ekonomike Operácie na voľnom trhu – ide sa o nákup a predaj štátnych cenných papierov centrálnou bankou.
27 DEMJAN, V. In BELÁS, J. et al.: Management komerčných bánk, bankových obchodov a operácií. Ţilina:
GEOR,. 2010. s.40.
20
Lombardný úver – je núdzový úver, ktorý môţe centrálna banka poskytnúť komerčnej banke a je zaloţený zmenkami a inými cennými papiermi
Aukčný úver – môţe získať komerčná banka prostredníctvom verejnej aukcie Devízové operácie – napr. stanovovanie devízového kurzu, prostredníctvom ktorého vplýva centrálna banka na ekonomiku“28
1.3.3 Nezávislosť centrálnej banky
„Základom menového systému eurozóny je nezávislosť Európskej centrálnej banky (ECB) a národných centrálnych bán (NCB) Eurosystému, ktorá má „ústavný“ štatút, pretoţe bola zakotvená do Zmluvy o zaloţení Európskeho spoločenstva (Zmluva o zaloţení ES) do Štatútu Európskeho systému centrálnych bán (Štatút ESCB), a nie len do sekundárnej legislatívy. Nezávislosť je nevyhnutným predpokladom umoţňujúcim zabezpečovať cenovú stabilitu.“29
„Ak má centrálna banka dosiahnuť svoje ciele v rámci menovej politiky, musí byť nezávislá, t.j. jej rozhodnutia musia byť autonómne, čiţe neovplyvňované inými subjektmi, ktoré by mohli ohroziť taktiku alebo stratégiu menovej politiky, ktorú banka realizuje.
Nezávislosť centrálnej banky sa skladá z týchto zloţiek:
a) inštitucionálna nezávislosť – predstavuje samostatnosť centrálnej banky pri prijímaní rozhodnutí o menovej politike, členovia vrcholných orgánov nesmú poţadovať ani prijímať inštrukcie od orgánov mimo centrálnej banky ( napr. vláda, komisie, parlament)
b) funkčná nezávislosť – je vyjadrená reálnosťou cieľov, to znamená ţe centrálna banka by si mala stanovovať reálne ciele vo svojej menovej politike
c) finančná nezávislosť – znamená, ţe centrálna banka hospodári s vlastnými finančnými prostriedkami, má vlastný rozpočet, nie je prijímateľom peňazí od iných strán, čo by mohlo determinovať kvalitu a preferenciu jej rozhodnutí,
d) personálna nezávislosť – prejavuje sa dĺţkou funkčného obdobia vrcholných predstaviteľov centrálnych bánk, resp. moţnosťou
28 BELÁS, J. et al.: Komerčné banky. Ţilina: GEORG, 2008. s.18-19.
29 ZIMKOVÁ, E.: Európsky systém centrálnych bánk – inštitúcie, ciele, nástroje. Banská Bystrica Univerzita Mateja Bela, 2008. s. 30.
21
znovuzvolenia a pod., vzhľadom na spôsob ustanovenia týchto funkcionárov (cez parlament, prípadne vládu) je personálna nezávislosť dosť iluzórna“30
30 DEMJAN, V. In BELÁS, J. et al.: Management komerčných bánk, bankových obchodov a operácií. Ţilina:
GEORG, 2010. s.39.
22
2 Národná banka Slovenska v Eurosystéme
2.1 Európsky systém centrálnych bánk (ESCB)
Eurosystém má v rámci eurozóny kľúčové postavenie. Tvorí hoaEurópska centrálna bankaaaanárodné centrálne banky tých členských štátov EU, ktoré prijali euro za svoju menu. Eurosystém je kolektívnym orgánom menovej politiky v rámci Hospodárskej a menovej v Európe. Za formovanie, realizáciu, ako aj výsledky v jednotnej menovej politike zodpovedá celý Eurosystém, nie iba Európska centrálna banka.31 „Právnym základom jednotnej menovej politiky je Zmluva o založení Európskeho spoločenstva a ŠtatútaEurópskehoasystému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky. Na základe tohto Štatútu bola k 1. júnu 1998 zaloţená Európska centrálna banka (ECB) a Európsky systém centrálnych bánk (ESCB). ECB je jadrom Eurosystému a ESCB. ECB a národné centrálne banky spoločne vykonávajú zverené úlohy. ECB má právnu subjektivitu podľa medzinárodného verejného práva. ESCB pozostáva z ECB a národných centrálnych bánk (NCB) všetkých členských štátov EÚ (článok 107 ods. 1 zmluvy) bez ohľadu na to, či prijali alebo neprijali euro.“32
2.2 Eurosystém a jeho základné úlohy
„Pojem Eurosystém sa aţ donedávna v Zmluve o zaloţení Európskeho spoločenstva explicitne nenachádzal. Aţ po tom, ako vstúpila do platnosti Lisabonská zmluva, sa v Zmluve o fungovaní Európskej únie objavuje pojem Eurosystém, a to v sekcii 6, venovanej ECB, v článku 282.“33
Palko nasledovne definuje Eurosystém: „je systémom únie, ktorý pozostáva z ECB a z národných centrálnych bánk tých členských krajín EÚ, ktoré sú členmi eurozóny, teda krajín ktoré prijali euro za svoju menu.“34
„Eurosystém tímovým spôsobom vykonáva funkcie centrálnej banky pre eurozónu.
Hlavnými dôvodmi pre vytvorenie riadiaceho systému namiesto jednej centrálnej banky
31 KOTLEBOVÁ, J. – CHOVANCOVÁ, B.,: Medzinárodné finančné centrá – zmeny v globálnej finančnej architektúre. Bratislava: Iura Edition, 2010. s. 151-152.
32 http://www.nbs.sk/, 25.1.2012
33 POLÓNYI, M. – Úlohy NBS spojené s prácou rozhodovacích orgánov ECB. IN BIATEC Odborný bankový časopis Február 2010. Národná banka Slovenska 2010 s.12
34PALKO, F.,: Európsky menový a fiškálny vývoj v kontexte Slovenska. Bratislava: Sprint dva, 2011. s.51.
23
boli jestvujúce kompetencie národných centrálnych bánk, ich inštitucionálna organizácia, odbornosť a vynikajúca prevádzková schopnosť, ktoré umoţňujú lokálnym bankovým komunitám priamy a bezprostredný kontakt s centrálnou bankou vo svojej krajine.
Národné centrálne banky spolupracujú na plnení úloh Eurosystému, resp. ESCB a súčasne môţu vykonávať rôzne finančné a administratívne sluţby pre vládu danej krajiny. Väčšina národných centrálnych bánk sa zúčastňuje na výkone dohľadu finančných inštitúcií v krajine, niektoré z nich majú poverenie na vlastnú tlač euro bankoviek“35.
Obrázok č.1: Mapa eurozóny v roku 2011
Zdroj: http://www.ecb.int/euro/intro/html/map.sk.html
35 LIPKOVÁ, Ľ. et al.: Európska únia. Bratislava: Sprint dva, 2011. s.164-165.
24
Kotlebová nasledovne opisuje funkcie, resp. úlohy:
1. „uskutočňuje menovú politiku, ktorá bola prijatá Radou guvernérov ECB 2. uskutočňuje devízové operácie
3. drţí a spravuje oficiálne devízové rezervy štátov eurozóny 4. podporuje plynuléifungovanieiplatobnýchisystémov v eurozóne
5. poskytuje konzultácie zákonodarným orgánom v oblasti finančného dohľadu 6. vypracúva menovú a bankovú štatistiku.
Aj keď sa na prvý pohľad zdá, ţe funkcie Eurosystému a ESCB sa prekrývajú, kaţdý z nich má svoje špecifické úlohy. Štát, ktorý neprijal euro ako jednotnú menu, logicky nemá právo rozhodovať o jej pouţití, resp. hlasovať o strategických otázkach eurozóny. Na druhej strane si treba uvedomiť, ţe ESCB a Eurosystém nie sú dve samostatné inštitúcie so svojimi zamestnancami, budovami a pod. Jednotná menová politika sa realizuje v podobe súhry rozhodnutí riadiacich a výkonných orgánov ECB a národných centrálnych bánk eurozóny“36.
2.3 Európska centrálna banka a jej úlohy (ECB)
Európska centrálna banka bola zaloţená 1. júla 1998, jej sídlo je vo Frankrute, ktorá nahradila Európsky menový inštitút. Od 1.1.1999 prevzala zodpovednosť za oblasť menovej politiky v eurozóne.
„Ústrednou časťou Eurosystému a ECB je Európska centrálna banka (ECB).
Upisovateľmi a drţiteľmi základného kapitálu ECB môţu byť výlučne centrálne banky členských štátov EÚ. Jednotlivé podiely boli stanovené rovnakou váhou na základe podielu HDP a na základe podielu počtu obyvateľov“.37
„Hlavným cieľom ECB je udržanie cenovej stability, ktorá prispieva k dosahovaniu vysokej úrovne ekonomickej aktivity a zamestnanosti, prostredníctvom zvyšovania transparentnosti cenového mechanizmu, zniţovania inflačnej rizikovej prémie obsiahnutej v úrokových sadzbách, zniţovania nutnosti prijímať zabezpečovacie opatrenia proti neţiaducim dôsledkom inflácie alebo deflácie, zniţovania výkyvov v inflácii alebo deflácii, zabraňovania neţiaducemu prerozdeľovaniu dôchodkov a bohatstva spôsobenému
36KOTLEBOVÁ, J. – CHOVANCOVÁ, B.,: Medzinárodné finančné centrá – zmeny v globálnej finančnej architektúre. Bratislava: Iura Edition, 2010. s. 152.
37 LIPKOVÁ, Ľ. et al.: Európska únia. Bratislava: Sprint dva 2011. s.166.
25
infláciou alebo defláciou. Dosiahnutiu tohto cieľa boli podriadené aj prípravné práce na formulovaní menovej stratégie ECB.“38
„Článok 105 odsek 2 Zmluvy o zaloţení Európskeho spoločenstva stanovuje tieto základné úlohy
definovať a vykonávať menovú politiku eurozóny vykonávať devízové operácie
viesť a spravovať oficiálne devízové rezervy krajín eurozóny podporovať plynulé fungovanie platobných systémov
Ďalšie úlohy :
má výlučné právo povoľovať vydávanie bankoviek v eurozóne
ECB v rámci plnenia úloh Eurosystému udrţiava pracovné vzťahy s príslušnými inštitúciami, spolupracuje s orgánmi v EÚ a v rámci s orgánmi mimo EÚ
zber štatistických údajov
prijímanie vkladov od úverových inštitúcií a poskytovanie úverov úverovými inštitúciám:“39
2.3.1 Zodpovednosť a transparentnosť centrálnej banky, komunikácia s verejnosťou
Druhou stránkou nezávislosti centrálnej banky je jej zodpovednosť voči verejnosti za činnosť smerujúcu k udrţiavaniu cenovej stability. Súčasťou plnenia oprávnenie centrálnej banky je vysvetľovanie svojich aktivít.40
Transparentnosť Demjan definuje „ako prostredie, v ktorom centrálna banka poskytuje širokej verejnosti a trhom všetky dôleţité informácie tákajúce sa jej stratégie, odhadov a politických rozhodnutí a postupov“.41
38 POLOUČEK, S. et al: Peniaze, banky, finančné trhy. Bratislava: Iura Edition, 2010. s. 103.
39 http://www.ecb.int/, 26.1.2012
40NEMEC, M.,: Stratégie menovej politiky. Bratislava: Vydavateľstvo EKONÓM, 2008. s. 11.
41 DEMJAN, V. In BELÁS, J. et al.: Management komerčných bánk, bankových obchodov a operácií. Ţilina:
GEORG. 2010. s.51.
26
Transparentnosť umoţňuje verejnosti lepšie porozumieť menovej politike ECB, robí monetárnu politiku efektívnejšiu, čím sa menová politika stáva dôveryhodnejšou a účinnejšou. V záujme zachovania transparentnosti ECB vysvetľuje spôsob, akým chápe svoj mandát a poskytuje informácie trhom.42
Nevyhnutnou súčasťou činnosti centrálnej banky je efektívna komunikácia, v snahe umoţniť verejnosti lepšie rozumieť menovej politike a ostatných činnostiam. ECB musí vystupovať otvorene a transparentne. To je hlavnou zásadou Eurosystému a jeho externej komunikácie.
ECB a národné centrálne banky vyuţívajú širokú paletu nástrojov pre účinnú komunikáciu, napr. pravidelné mesačné tlačové konferencie po prvom zasadaní Rady guvernérov, vydávanie Mesačného bulletinu (obsahuje podrobné informácie o hospodárskom vývoji v eurozóne), verejné vystúpenia prezidenta ECB a ostatných členov Výkonnej rady v Európskom parlamente, rozhovory a prejavy s členmi rozhodovacích orgánov ECB, internetové stránky ECB a národných centrálnych bánk, zverejnenie štatistických údajov, odborné štúdie a podobné. 43
2.3.2 Orgány Európskej centrálnej banky (ECB)
Eurosystém a ESCB riadia orgány ECB s rozhodovacou právomocou, ktorými sú Výkonná rada a Rada guvernérov. Bol zriadený aj tretí orgán s rozhodovacou právomocou, ktorým je Generálna rada.
Kotlebová nasledovne opisuje jednotlivé orgány ECB44:
Rada guvernérov ( Governing Council) – hlavnou úlohou je formulovanie neovej politiky eurozóny vrátane potrebných rozhodnutí podporujúcich splnenie cieľov Eurosystému. Schádza sa obvykle dvakrát mesačne. Pri rozhodovaní jej členovia nevystupujú ako zástupcovia svojich krajín, ale ako úplne nezávislé osoby, čo zodpovedá zásadne „jeden člen, jeden hlas“.
42 http://www.nbs.sk/, 26.1.2012
43 Európska centrálna banka. Frankfurt am Main: Európska Centrálna Banka. 2006. s.23.
44 KOTLEBOVÁ, J. – CHOVANCOVÁ, B.,: Medzinárodné finančné centrá – zmeny v globálnej finančnej architektúre. Bratislava: Iura Edition, 2010. s. 155.
27
Výkonná rada ( Executive Board) – zasadá obvykle raz týţdenne. Jej hlavnou úlohou je príprava zasadnutí Rady guvernérov, výkon menovej politiky Eurosystému ( dáva tieţ pokyny národným centrálnym bankám), riadenie beţnej činnosti ECB a vykonávanie ďalších právomocí (delegovaných Radou guvernérov. Štyria ďalší členovia vo Výkonnej rade sú menovaní na základe spoločnej dohody hláv štátov a vlád členských štátov Hospodárskej a menovej únie v Európe (EMU)
Generálna rada (General Council) – zasadá pravidelne štyrikrát do roka. Plní najmä úlohy súvisiace so zavedením eura vo všetkých členských štátov, ako aj niektoré funkcie v rámci činností ESCB
Schéma č.2: Orgány ECB
Rada guvernérov Výkonná rada Generálna rada
Členovia výkonnej rady, guvernéri NCB členských štátov
EMU
Prezident ECB, viceprezident ECB, štyria ďalší členovia
Prezident ECB, viceprezident ECB, guvernéri NCB členských
štátov EÚ
Zdroj: Autor podľa http://www.ecb.int/ecb/orga/decisions/govc/html/index.sk.html
Orgánom ESCB a ECB s rozhodovacími právomocami vo svojej činnosti pomáhajú výbory eurosystému, ktoré poskytujú svoje odborné názory členom Výkonnej rady a Rady guvernérov. Ich členmi sú spravidla zamestnanci centrálnych bánk členských štátov, ktoré prijali euro. Na zasadnutiach výborov, ktoré sa zoberajú činnosťami, ktoré sú predmetom aktivít Generálnej rady sa môţu ich činnosti zúčastňovať aj predstavitelia národných centrálnych bánk tých členských štátov, ktoré zatiaľ euro neprijali.
Významnejšie výbory eurosystému:
Výbor pre rozpočet
Konferencia pre ľudské zdroje
Výbor pre oblasť informačných technológií
28 Výbor interných audítorov
Výbor pre platobné a zúčtovacie systémy Výbor pre štatistiku 45
2.3.3 Nezávislosť ECB
V článku 108 zmluvy o ES a článku 7 Protokolu o Štatúte Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky je uvedené, ţe národná centrálna banka, ani nijakí členovia jej orgánov s rozhodovacími právomocami nesmú pri vykonávaní úloh, pôsobnosti a činnosti národnej centrálnej banky poţadovať ani prijímať pokyny od národnej vlády, ani od nijakých iných orgánov.46
Podľa Demjana je Európska centrálna banka (ECB) nezávislou centrálnou bankou, nakoľko má finančnú, inštitucionálnu, personálnu a funkčnú zodpovednosť.47
„Systém jednotnej menovej politiky zriadil centrálnu banku, ktorá je nezávislá od politického vplyvu. Teoretické analýzy a empirické poznatky potvrdzujú, ţe nezávislosť centrálnej banky vedie k udrţaniu cenovej stability. Finančné opatrenia ECB sa realizujú oddelene od tých, ktoré sú z Európskeho spoločenstva. ECB má svoj vlastný rozpočet a aj rozhodnutia o jej kapitáli sú v kompetencií NCB eurozóny. Dlhé funkčné obdobia pre členov Rady guvernérov a predpis určujúci to, ţe členovia Výkonnej rady nemôţu byť znovu menovaní, taktieţ prispieva k minimalizácii moţného politického vplyvu na jednotlivých členov rozhodovacích orgánov ECB.“48
Kotlebovej vo svojej knihe uvádza, ţe nezávislosť ECB sa chápe v štyroch úrovniach a to:
„Inštitucionálna nezávislosť predstavuje samostatnosť centrálnej banky pri prijímaní rozhodnutí o menovej politike. Táto autonómnosť je podmienkou na splnenie konečného cieľa menovej politiky. Zámery vlády, resp. záujmových skupín sa nie vţdy zhodujú s cieľmi centrálnej banky, preto, aby nemusela banka pristupovať k určitým kompromisom, ktorý z cieľom má uprednostniť, preferuje sa jej inštitucionálna nezávislosť. Členovia rozhodovacích orgánov centrálnej banky teda nesmú prijímať inštrukcie od iných orgánov alebo inštitúcií, ktoré by mohli byť v rozpore so stratégiou centrálnej banky v oblasti menovej politiky. Inštitucionáľovať, pozastavovať, rušiť alebo
45 MATÚŠOVÁ. S.: Organizácia a manaţment inštitúcií EÚ. Bratislava: Mercury s.r.o., 2009, s. 86-90.
46 http://www.nbs.sk/, 26.1.2012
47DEMJAN, V. In BELÁS, J. et al.: Management komerčných bánk, bankových obchodov a operácií. Ţilina:
GEORG, 2010. s.53.
48 BELÁS, J. et al.: Komerčné banky. Ţilina: GEORG, 2008. s.22.
29
odloţiť rozhodnutia, skúmať právne dôvody rozhodnutia, konzultovať rozhodnutia s NSC ex ante, hlasovať, resp. zúčastňovať sa na hlasovaní.
Personálna nezávislosť je zárukou autonómie pri prijímaní rozhodnutí o menovej politike, garanciou profesionálneho prístupu a kvality členov jej rozhodovacích orgánov.
V praktickom zmysle je táto nezávislosť posudzovaná dĺţkou funkčného obdobia členov riadiacich a rozhodovacích orgánov, moţnosťou znovuvymenovania do funkcie a nezlučiteľnosťou tejto funkcie s výkonom inej činnosti, t.j. spojenie s vlastníctvom, pracovným pomerom alebo čestným členstvom v inej spoločnosti. Funkčné obdobie členov Výkonnej rady ECB je osemročné a nemôţe sa predlţovať ( funkčné obdobie guvernérov národných centrálnych bánk je minimálne päťročné). Členovia Výkonnej rady ECB môţu byť odvolaní z funkcie iba v prípade nespôsobnosti na výkon funkcie alebo v prípade váţneho porušenia úradných povinností.
Funkčná nezávislosť znamená, ţe centrálna banka by si mala v rámci menovej politiky stanovovať reálne ciele, tzn. Ciele, ktoré sú dosiahnuteľné za daných ekonomických podmienok. Vo všeobecnosti sú ciele menovej politiky stanovené zákonom o centrálnej banke. Odporúča sa orientácia na jeden konkrétny cieľ, v prípade voľby viacerých cieľov musia byť tieto kompatibilné, tzn. Nesmú sa navzájom vylučovať. Okrem určenia konkrétneho cieľa je dôleţitá aj druhá stránka funkčnej nezávislosti centrálnej banky, a to vymedzenie zodpovednosti za splnenie cieľov. V prípade ESCB sú všetky centrálne banky EMU povinné sledovať cieľ cenovej stability. Ak budú národné centrálne banky v rámci menovej politiky sledovať aj ďalšie ciele, tieto nesmú byť v rozpore s cieľmi Eurosystému.
Finančná nezávislosť spočíva v tom, ţe centrálna banka hospodári s vlastnými finančnými prostriedkami. To znamená, ţe má vlastný rozpočet, teda neprijíma ţiadne dary, dotácie ani príspevky od iných orgánov, ktoré by ju mohli zaväzovať k presadzovaniu iných záujmov, neţ sú jej vlastné. Centrálne banky v trhových ekonomikách by v zmysle ich konečného cieľa – zabezpečovania cenovej stability – nemali podporovať deficitné hospodárenie vo verejných financiách, čo znamená, ţe sa upúšťa do poskytovania priamych úverov štátu v súvislosti s beţným hospodárením štátneho rozpočtu. Finančná nezávislosť sa teda posudzuje v štyroch oblastiach, v ktorých je zakázaná účasť tretích osôb: zostavovanie rozpočtu; účtovné pravidlá; rozdelenie zisku, základné imanie a finančné rezervy NCB, finančná zodpovednosť za orgány dohľadu.“49
49 KOTLEBOVÁ, J. – CHOVANCOVÁ, B.,: Medzinárodné finančné centrá – zmeny v globálnej finančnej architektúre. Bratislava: Iura Edition, 2010. s. 153-154.
30 2.4 Národná banka Slovenska
Bankovníctvo na územní Slovenska začalo vznikať v prvej polovici 19. storočia.
Prvým samostatným bankovým inštitútom bola Bratislavská sporiteľňa. V roku 1918 spolu s vznikom Československej republiky sa začalo bankovníctvo aktívne vyvíjať. V roku 1919 bol zriadený Bankový ústav ministerstva financií, ktorý ako štátna inštitúcia dočasne plnil funkciu ceduľovej banky. Nasledoval dvojstupňový bankový systém s obchodnými bankami. Zákonom č.158/1989 Zb. o bankách a sporiteľniach sa pripravila pôda pre vznik nových bánk. Tento zákon hovoril o právomociach centrálnej banky, nástrojoch menovej politiky, jej vzťahu k vláde a ostatným bankám. Zákon nepredpokladal rozdelenie centrálnych bánk, i keď v tom čase štát fungoval na federatívnom princípe. Od roku 1993 Slovenská republika začal platiť zákon o Národnej banke Slovenska.50
Národná banka Slovenska vzniklaii1. januára 1993 ako centrálna a emisná banka Slovenskej republiky. „Jej vznik vyplynul z Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb.
v znení ústavného zákona č. 90/2001 Z. z.
Čl. 56
1) „Národná banka Slovenska je nezávislá centrálna banka Slovenskej republiky. Národná banka Slovenska môţe v rámci svojej pôsobnosti vydávať všeobecne záväzné právne predpisy, ak je na to splnomocnená zákonom.
(2) Najvyšším riadiacim orgánom Národnej banky Slovenska je Banková rada Národnej banky Slovenska.
(3) Podrobnosti podľa odsekov 1 a 2 ustanoví zákon.“
Obrázok č 2: Z Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1993 Zb.
Národná banka Slovenska je centrálnou bankou Slovenskej republiky. Od 1. januára 2009 je Národná banka Slovenska súčasťou Eurosystému. V spolupráci s Európskou centrálnou bankou a ostatnými centrálnymi bankami krajín eurozóny má prvotný cieľ udrţiavať cenovú stabilitu v eurozóne.
50 http://banky.sk/, 11.4.2012
31
„Vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie dňa 1. mája 2004 sa NBS stala súčasťou Európskeho systému centrálnych bánk. Od 1. januára 2009 je guvernér NBS plnoprávnym členom Rady guvernérov ECB a NBS je integrálnou súčasťou Eurosystému.“51
„Znenie platné po vstupe Slovenska do eurozóny
§2
Hlavným cieľom Národnej banky Slovenska je udržiavanie cenovej stability. Na tento účel Národná banka Slovenska
1. podieľa sa na spoločnej menovej politike, ktorú určuje Európska centrálna banka pre eurozónu,
2. vydáva eurobankovy a euromince podľa osobitných predpisov platných v eurozóne pre vydávanie,
3. riadi, koordinuje a zabezpečuje peňažný obeh, platobný styk a zúčtovávanie dát platobného styku v rozsahu ustanovenom týmto zákonom a stará sa o ich plynulosť a hospodárnosť,
4. vykonáva dohľad podľa tohto zákona a podľa osobitných zákonov nad bezpečným fungovaním bankového systému a nad vykonávaním bankových činností,
5. vykonáva ďalšie činnosti podľa tohto zákona a osobitných zákonov.“
Obrázok č. 3: Zo zákona o Národnej banky Slovenska č. 566/1992 Zb.
2.4.1 Logo Národnej banky Slovenska
Ústredným námetom loga Národnej banky Slovenska je historicky najstaršia minca, ktorá sa našla na území Slovenska, Biatec z keltských čias. Autor výtvarného stvárnenia loga NBS Anton Šulek umiestnil do kruhu jazdca na koni, avšak na rozdiel od predlohy
51 DEMJAN, V. In BELÁS, J. et al.: Management komerčných bánk, bankových obchodov a operácií. Ţilina:
GEORG.,2010. s.47.
32
posadil na jazdcovu pravú ruku sokola a lipovú ratolesť pozostávajúcu z troch lístkov premiestnil z jeho ruky pod nohy koňa. Jazdec na cválajúcom koni s dravcom v ruke symbolizuje určitú moc či nezávislosť, stabilitu a pruţnosť v konaní. Logo symbolizuje vlastnosti, aké má mať centrálna banka. Neoddeliteľnou súčasťou grafického stvárnenia loga je ešte v spodnej časti umiestnený nápis s názvom inštitúcie v slovenskom, resp.
anglickom jazyku. Vstupom do Eurosystému 1. 1. 2009 Národná banka Slovenska doplnila svoje logo o názov EUROSYSTÉM.52
2.4.2 Banková rada Národnej banky Slovenska
Najvyšším orgánom Národnej banky Slovenska je banková rada. Jej členmi sú guvernér, dvaja viceguvernéri a dvaja ďalší členovia. Guvernéra a viceguvernéra vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej republiky. Dvoch ďalších členov bankovej rady vymenúva a odvoláva vláda na návrh guvernéra NBS.53 „Banková rada NBS určuje zásady postupu Národnej banky Slovenska a jej organizačných zloţiek pri uskutočňovaní spoločnej európskej menovej politiky podľa osobitných predpisov a pravidiel platných pre spoločnú európsku menovú politiku, ďalej zásady výkonu a organizáciu výkonu dohľadu nad finančným trhom a vo veciach dohľadu zvereného Národnej banke Slovenska.“54
„Národná banka Slovenska v rámci dohľadu nad finančným trhom vykonáva
- dohľad nad subjektmi bankovníctva, ktorými sú banky, pobočky zahraničných bánk, Fond ochrany vkladov, inštitúcie elektronických peňazí a pobočky zahraničných inštitúcií elektronických peňazí,
- dohľad nad subjektmi kapitálového trhu, ktorými sú obchodníci s cennými papiermi, pobočky zahraničných obchodníkov s cennými papiermi, sprostredkovatelia investičných sluţieb, Garančný fond investícií, burzy cenných papierov, centrálne depozitáre cenných papierov, emitenti cenných papierov, správcovské spoločnosti, pobočky zahraničných správcovských spoločností, podielové fondy, zahraničné subjekty kolektívneho investovania,
- dohľad nad subjektmi poisťovníctva, ktorými sú poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničných poisťovní, pobočky zahraničných zaisťovní, Slovenská kancelária poisťovateľov, sprostredkovatelia v poisťovníctve,
52 http://www.nbs.sk/, 4.3.2012
53 BELÁS, J. et al.: Komerčné banky. Ţilina: GEORG, 2008. s.31.
54 http://www.nbs.sk/, 27.1.2012
33
- dohľad nad subjektmi dôchodkového sporenia, ktorými sú dôchodkové správcovské spoločnosti, dôchodkové fondy, sprostredkovatelia starobného dôchodkového sporenia, doplnkové dôchodkové spoločnosti, doplnkové dôchodkové fondy a sprostredkovatelia doplnkového dôchodkového sporenia.
Národná banka Slovenska v rámci dohľadu nad finančným trhom vykonáva tieţ dohľad nad konsolidovanými celkami, subkonsolidovanými celkami, finančnými holdingovými inštitúciami, zmiešanými finančnými holdingovými spoločnosťami, finančnými konglomerátmi a v rozsahu ustanovenom zákonmi tieţ dohľad nad inými osobami, inými účelovými zdruţeniami majetku a nad skupinami osôb a účelových zdruţení majetku, ktorým osobitné zákony v oblasti bankovníctva, kapitálového trhu, poisťovníctva alebo dôchodkového sporenia ukladajú povinnosti.“55
Obrázok č. 3 Aktuálni členovia Bankovej rady Národnej banky Slovenska
Doc. Ing. Jozef Makúch, PhD.
guvernér NBS od 12.1.2010Ing. Viliam Ostrožlík, MBA Ing. Štefan Králik Ing. Gabriela Láni Sedláková
viceguvernér NBS od 11.7.2007
člen Bankovej rady NBS od 1.4.2009
členka Bankovej rady NBS od 1.6.2007
Zdroj: autor, podľa http://www.nbs.sk/sk/o-narodnej-banke/bankova-rada-nbs
2.4.3 Vstup Slovenska do Eurozóny
„Podmienkou vstupu krajín do EÚ je splnenie tzv. kodanských kritérií. Tie od kandidátskych krajín vyţadujú stabilné inštitúcie zaručujúce demokraciu, právny štát, dodrţiavanie ľudských práv a rešpektovanie a ochranu menšín a fungujúce trhové hospodárstvo, rovnako ako schopnosť čeliť konkurenčným tlakom, čo je predpokladom
55 http://www.nbs.sk/, 11.4.2012
34
toho, aby krajiny mohli plniť povinnosti vyplývajúce za členstva vrátane cieľov politickej, hospodárskej a menovej únie.“56
Prijatie spoločnej meny euro nebol len ekonomický, ale aj politický projekt.
Rozhodnutie Slovenska vstúpiť do eurozóny malo politický charakter. Toto rozhodnutie bolo v októbri 2002.
Národná banka Slovenska vypracovala prvý ucelený dokument pod názvom
„Analýza hospodárskeho a menového vývoja SR z pohľadu integrácie SR do EMÚ“ Tento strategický dokument obsahoval tri moţné časové scenáre vstupu Slovenska do eurozóny:
1. Scenár: vstup do eurozóny v roku 2007 – bola ako teoretická moţnosť.
Tento scenár by si vyţadoval vstup do ERM-2 v roku 2004
2. Scenár: vstup do eurozóny v roku 2008 – predpoklad plnenie kritérií v roku 2006 a vstup do ERM-2 v roku 2005, lenţe rok 2006 bol volebným rokom 3. Scenár: vstup do eurozóny v roku 2009 – plnenie maastrichtských kritérií
v roku 2007
Vstupom Slovenska do EÚ v máji 2004 sa stala naša krajina členom HMÚ s dočasnou výnimkou pre zavedenie eura, nakoľko v tom čase Slovensko nespĺňalo ekonomické podmienky. Členstvo vyplývalo z Maastrichtskej zmluvy, podľa ktorej sa členské štáty zaviazali uplatňovať hospodárske politiky. Kaţdá členská krajina v súlade s touto zmluvou preberá záväzky plynúce z nej, t. j. členstvo menovej únii a prevzatie jednotnej meny.
Výnimku má len Veľká Británia a Dánsko.
V septembri 2004 vláda SR rozhodla o tom, aby Slovensko prijalo euro za svoju menu od 1.januára 2009, takţe prakticky menila stratégiu z roku 2003. Dokument vydaný pod názvom „Konkretizácia stratégie prijatia eura v SR“ Prístupový proces do eurozóny rozčlenili na štyri etapy:
1. ETAPA – obdobie po vstup do ERM-2: Boli zavedené opatrenia v ekonomickej, finančnej a menovej oblasti. Do pozornosti dostávala fiškálna politika. Vláda určila národného koordinátora, ktorým bol minister financií. Jeho úlohou bolo predloţiť vláde SR na schválenie Národný plán pre zavedenie eura v SR.
2. ETAPA – obdobie do vstupu SR do ERM-2 do rozhodnutia Rady EÚ o prijatí SR do eurozóny: Tohto obdobia bolo treba splniť kovergenčné kritérií. Bola nahradená menová politiky NBS menovou politikou ECB.
56 Európska centrálna banka. Frankfurt am Main: Európska Centrálna Banka, 2006. s. 4.
35
3. ETAPA – obdobie od Rozhodnutia Rady EÚ o vstupe SR do eurozóny po dátum zavedenia eura na Slovensku: Boli dokončené všetky technické a organizačné predpoklady pre úspešné zvládnutie menovej konverzie, teda výmeny slovenskej koruny za euro.
4. ETAPA – obdobie od vstupu SR do eurozóny: Boli vyradené slovenské koruny z obehu po ukončení duálneho obehu koruny a eura.57
2.4.4 Zvedenie eura na územní Slovenska
Zdravá makroekonomická politika a významný prílev priamych zahraničných investícií viedli k postupného zrýchľovaniu hospodárskeho rastu. Vysoký rast produktivity práce na Slovensku oproti eurozóne viedol k významnému posilneniu rovnováţneho reálneho kurzu. Európska komisia dňa 8.júla 2008 potvrdila konverzný kurz eura a slovenskej koruny 1 euro = 30,126 Sk.58
Euro sa zaviedlo na Slovensko 1. 1. 2009 do hotovostného aj bezhotovostného obehu bez prechodného obdobia, tzv. „Big-Bang“ (veľký tresk) scenárom. Zákonným platidlom na území Slovenskej republiky sa od tohto dňa stalo euro. Slovenské eurové mince sú platné vo všetkých krajinách eurozóny a taktieţ eurové mince ostaných krajín eurozóny sú platným obeţivom na Slovensku. Bankovky sú v celej eurozóne rovnaké.
V bezhotovostnom obehu sa pouţíva od 1. 1. 2009 výlučne euro.
Slovenská koruna sa stala iba denomináciou eura. Počas krátkeho obdobia duálneho obehu, do 16. 1. 2009, bolo môcť na území Slovenskej republiky platiť aj korunovými bankovkami a mincami, ktoré boli postupne sťahované z obehu. Po skončení duálneho obehu je zákonným platidlom na území Slovenskej republiky uţ iba euro.59 Bezproblémovému prechodu na novú menu pomohla aj informačná kampaň, ktorá sa začala v rokoch 2007 a 2008.
57 PALKO, F.,: Európsky menový a fiškálny vývoj v kontexte Slovenska. Bratislava: Sprint dva 2011. s. 37- 40. 58 SOBEK – ZIMKOVÁ: Menová teória a politika. Banská Bystrica: Univerzita Mateja Bela, 2011. s. 137.
59 http://euro.gov.sk/, 12.4.2012
