Nekonvenčné nástroje menovej politiky a ich vyuţívanie v Eurosystéme

(1)

Bankovní institút vysoká škola Praha

zahraničná vysoká škola Banská Bystrica Katedra financií a bankovníctva

Nekonvenčné nástroje menovej politiky a ich vyuţívanie v Eurosystéme

Non-Standard Instruments of Monetary Policy and its Use in Eurosystem

Bakalárska práca

Autor: Boţena Šulíková

Bankový manaţment

Vedúci práce: Ing. Adriána Šlajferčíková, PhD.

Banská Bystrica jún 2015

(2)

VYHLÁSENIE

Vyhlasujem, ţe som bakalársku prácu spracovala samostatne a s pouţitím uvedenej literatúry.

Svojím podpisom potvrdzujem, ţe odovzdaná elektronická verzia práce je identická s jej tlačenou verziou a som oboznámená so skutočnosťou, ţe sa práca bude archivovať v kniţnici BIVŠ a ďalej bude sprístupnená tretím osobám prostredníctvom internej databázy elektronických vysokoškolských prác.

V Poprade 12.6. 2015 Boţena Šulíková

(3)

POĎAKOVANIE

Rada by som sa poďakovala Ing. Adriáne Šlajferčíkovej, PhD., vedúcej mojej bakalárskej práce, za odborné a podnetné vedenie, uţitočné pripomienky a trpezlivosť pri poskytovaní informácií k vypracovaniu bakalárskej práce.

(4)

ANOTÁCIA

ŠULÍKOVÁ, Boţena: Nekonvenčné nástroje menovej politiky a ich vyuţívanie v Eurosystéme. [Bakalárska práca]. Bankovní institut vysoká škola Praha, zahraničná vysoká škola Banská Bystrica. Katedra financií a bankovníctva. Vedúci práce: Ing.

Adriána Šlajferčíková, PhD. Rok obhajoby: 2015. Počet strán: 52

Bakalárska práca sa zaoberá problematikou Európskej centrálnej banky so zameraním na neštandardné opatrenia menovej politiky. Prvá kapitola sa venuje teoretickým východiskám centrálneho bankovníctva a menovej politiky. Druhá kapitola analyzuje nekonvenčné nástroje menovej politiky ECB a úrokové sadzby. Tretia kapitola hodnotí vyuţitie neštandardných opatrení v dobe krízy.

Kľúčové slová: menová politika, Európsky systém centrálnych bánk, Eurosystém, Európska centrálna banka, nekonvenčné nástroje, kľúčové úrokové sadzby

(5)

ANNOTATION

ŠULÍKOVÁ, Boţena: Non-Standard Instruments of Monetary Policy and its Use in Eurosystem. [Bachelor thesis]. College of Banking Prague , foreign university Banska Bystrica . Department of Finance and Banking . Supervisor: Ing . Adriana Šlajferčíková , PhD . Year of defense: 2015. Pages: 52

Bachelor thesis deals with the European Central Bank , focusing on non-standard monetary policy measures . The first chapter is devoted to theoretical basis of central banking and monetary policy . The second chapter analyses the unconventional instruments of monetary policy of the ECB and interest rates . The third chapter evaluates the use of non-standard measures in times of crisis .

Keywords: monetary policy, European system of central banks, Eurosystem, ECB, unconventional instruments, interest rates

(6)

OBSAH

ÚVOD ... 9

1 CENTRÁLNE BANKOVNÍCTVO A MENOVÁ POLITIKA – TEORETICKÉ VÝCHODISKA ... 10

1.1 Centrálna banka a jej funkcie ... 10

1.2 Menová politika centrálnej banky a jej nástroje ... 11

1.2.1 Expanzívna a reštriktívna menová politika ... 13

1.2.2 Nástroje menovej politiky ... 14

1.3 Európsky systém centrálnych bánk ... 20

1.4 Eurosystém ... 20

1.5 Európska centrálna banka ... 22

1.6 Jednotná menová politika v rámci Eurosystému ... 24

1.7 Zhrnutie prvej kapitoly ... 27

2 NÁSTROJE JEDNOTNEJ MENOVEJ POLITIKY V RÁMCI EUROZÓNY S AKCENTOM NA NEKONVENČNÉ NÁSTROJE – ANALÝZA ... 28

2.1 Nekonvenčné nástroje ... 28

2.2 Realizácia nekonvenčných nástrojov... 31

2.3 Realizácia jednodňových refinančných a jednodňových sterilizačných operácií 37 2.4 Rezervy komerčných bánk ... 37

2.5 Kľúčové úrokové sadzby ... 38

2.6 Zhrnutie druhej kapitoly ... 44

3 ZHODNOTENIE ÚČINNOSTI ANALYZOVANÝCH NÁSTROJOV PRI RIEŠENÍ NEGATÍVNYCH DôSLEDKOV FINANČNEJ KRÍZY ... 45

ZÁVERY A ODPORÚČANIA ... 47

ZOZNAM POUŢITEJ LITERATÚRY ... 49

(7)

INTERNETOVÉ ZDROJE ... 51

ZOZNAM POUŢITYCH SKRATIEK ... 52

ZOZNAM TABULIEK ... 52

ZOZNAM GRAFOV ... 52

(8)

9

ÚVOD

Existencia centrálnej banky je podstatná v kaţdej trhovej ekonomike, rovnako ako aj jej postavenie nad komerčnými bankami. Dôleţitá pre jej fungovanie a dosahovanie cieľov je nezávislosť. Hlavným cieľom je cenová stabilita. Na realizácii jednotnej menovej politiky, sa podieľajú centrálne banky štátov EÚ, ktoré prijali spoločnú menu euro. Na uskutočnenie tejto politiky a dosahovanie cieľov, vyuţívajú banky nástroje, a to štandardné a neštandardné.

Cieľom bakalárskej práce je na základe teoretických poznatkov skúmanej problematiky uskutočniť analýzu v oblasti nástrojov jednotnej menovej politiky v Eurosystéme s akcentom na nekonvenčné nástroje a zhodnotiť ich účinnosť pri riešení negatívnych dôsledkov finančnej krízy.

V prvej kapitole sa zaoberáme teoretickými východiskami skúmanej problematiky, vymedzujeme centrálnu banku a jej funkcie, menovú politiku a jej jednotlivé nástroje, Európsky systém centrálnych bánk, Eurosystém, Európsku centrálnu banku a jednotnú menovú politiku v rámci Eurosystému.

V druhej kapitole sa zaoberáme analýzou jednotnej menovej politiky v rámci Eurosystému s akcentom na vyuţívanie nekonvenčných nástrojov.

Predmetom tretej kapitoly je zhodnotenie účinnosti analyzovaných nástrojov pri riešení negatívnych dôsledkov finančnej krízy.

Pri spracovaní bakalárskej práce vyuţívame niekoľko metód práce. Hlavné metódy, s ktorými pracujeme sú metóda deskriptívna, analýza, vybrané kvantitatívne metódy, syntéza a generalizácia.

(9)

10

1 CENTRÁLNE BANKOVNÍCTVO A MENOVÁ POLITIKA – TEORETICKÉ VÝCHODISKA

Centrálna banka prostredníctvom svojich nástrojov vykonáva menovú politiku. Dané nástroje vyuţíva najmä pri regulácii finančného a peňaţného trhu. V prvom rade sú to operácie na voľnom trhu, povinné minimálne rezervy a diskontnú sadzbu. V ekonomike centrálna banka je pokladaná za vrcholný subjekt finančného trhu ale ma aj iné funkcie a to emisnú, banka bánk a banka štátu. Od ekonomickej situácie, v ktorej sa ekonomika práve nachádza sa odvíjajú ciele menovej politiky. Udrţiavanie stability menového kurzu, nízka nezamestnanosť, cenová stabilita a rovnováha platobnej bilancie boli hlavné ciele centrálnych bánk v minulosti. (Medveď et al., 2012, s. 72).

1.1 Centrálna banka a jej funkcie

V modernej ekonomike je centrálna banka jednou z najdôleţitejších finančných inštitúciu. Je to inštitúcia, ktorej hlavná úloha je zabezpečovanie stability meny. Začala vznikať v súvislosti s monetarizáciou ekonomiky, ako ďalšia viac menej nezávislá moc.

Postavenie centrálnej banky a jej miera nezávislosti je v jednotlivých krajinách rozličná (Lisý et al., 2005, s. 499).

.

Centrálna banka je obvykle vo vlastníctve štátu ama nadradené postavenie nad komerčnými bankami. Za vývoj a kvalitu meny nesie hlavnú zodpovednosť, z toho dôvodu ma aj potrebnú právomoc. Má byť čo najmenej závislá od vlády a ministerstvá financií.

Nie je komerčne orientovaná, teda hlavným cieľom nie je maximalizácia zisku.

Zabezpečovanie stability meny a určovanie menovej politiky patria medzi jej najdôleţitejšie úlohy. Vývoj peňaţnej situácie je regulovaný menovou politikou, ktorá zahŕňa vydávanie bankoviek a mincí, aj emisiu peňazí v rámci bezhotovostného platobného styku, ktorého podstatnou súčasťou je poskytovanie úverov. Väčšina peňazí je emitovaná prostredníctvom poskytovania úverov (Medveď et al., 2012, s. 58).

V trhovej ekonomike centrálna banka plní vo všeobecnosti niekoľko funkcií:

- je emisnou bankou – na území svojej krajiny ma zo zákona výsadné pravo vydávať hotovostné peniaze,

(10)

11

- je vrcholným subjektom menovej politiky – uskutočňuje a stanovuje menovú politiku,

- je bankou bánk – pre ostatné komerčné banky pôsobí ako banka, ktorým aj poskytuje úvery,

- je reprezentantom štátu v menovej oblasti – sprostredkúva vzťahy s centrálnymi bankami iných krajín a s medzinárodnými finančnými inštitúciami,

- zabezpečuje správu devízových rezerv a ovplyvňuje menový kurz,

- vykonáva dohľad nad činnosťou komerčných bánk a pobočiek zahraničných bánk (Lisý et al., 2005, s. 419).

V spojitosti s centrálnou bankou a jej funkciami a úlohami je potrebné spomenúť, ţe centrálna banka má disponovať podrobným prehľadom o procesoch prebiehajúcich nielen na druhom stupni bankového systému(komerčné banky) a na finančných trhoch, ale aj celkovo o procesoch prebiehajúcich v ekonomike. Nakoľko realizuje reguláciu a dohľad na druhom stupni bankového sektora si jeho situáciu centrálna banka monitoruje a vyhodnocuje sama. Makroekonomické údaje získava centrálna banka od štatistických úradov. Centrálna banka zároveň vo vzťahu k verejnosti má povinnosť informovať a vysvetľovať svoje kroky, postupy a presviedčať verejnosť o správnosti a nutnosti krokov, ktoré realizovala. Svoje stanoviská a vysvetľovanie musí centrálna banka formulovať jasne a zreteľne aj pre laickú verejnosť. Ak centrálna banka realizuje transparentnú menovú politiku a upevňuje svoju dôveryhodnosť voči verejnosti prezentáciou a vysvetľovaním svojich krokov, vytvára si prostredie pre účinnú menovú politiku. (Medveď et al., 2012, s.

60).

1.2 Menová politika centrálnej banky a jej nástroje

Menová politika je povaţovaná za formu hospodárskej politiky zameranú na kontrolu mnoţstva peňazí v obehu. Pomocou kontroly úrokovej miery ovplyvňuje rozhodujúce makroekonomické veličiny. Kontrola inflácie a ochrana integrity národného finančného systému sú povaţované za sprostredkujúci cieľ monetárnej politiky (Lisý et al., 2007, s.

352).

(11)

12

Rozvoj alebo udrţateľnosť ekonomického a tieţ politicko-ekonomického rozvoja je vo všeobecnosti cieľom menovej politiky. Tento rozvoj môţeme rôzne definovať. Podľa podmienok v akých sa hospodárstvo krajiny nachádza, od priority problémov riešených ekonomikou krajiny závisia konkrétne ciele menovej politiky. Vznikom centrálnych bánk sa ciele menovej politiky zamerali najmä na zabezpečenie: hospodárskeho rastu, rovnováhy platobnej bilancie, zamestnanosti, stability peňaţnej zásoby, stability výmenného kurzu, alebo zabezpečenie cenovej stability. Pri svojej menovej politike si centrálna banka stanovuje vţdy viacero cieľov, avšak dôleţité je, aby sa tieto ciele navzájom nevylučovali. Existujú tri kritéria výberu pri výbere cieľov menovej politiky, a to:

- merateľnosť cieľa, - dosiahnuteľnosť cieľa,

- podobnosť (príbuznosť) cieľa s cieľom na vyššej úrovni (Kotlebová, Sobek, 2007, s. 87).

Väčšina súčasných centrálnych bánk povaţuje za najvyšší cieľ menovej politiky cenovú stabilitu. Jedna sa o zabezpečenie cenovej hladiny na voľnom trhu prostredníctvom pohybu cien v rámci pôsobenia trhových síl, a nie za pomoci administratívnych zásahov cenovej regulácie (Sysáková, Nináčová, 2007, s. 42).

Poznáme rôzne typy menovej politky z hľadiska smeru nastavenia operačného cieľa:

- expanzívna menová politika, - reštriktívna menová politika,

- neutrálna menová politika (Vincúr et al., 2001, s. 153).

„Pod pojmom stratégia menovej politiky moţno rozumieť súhrn zásad a postupov, ktoré vedú k dosiahnutiu cieľa menovej politiky“ (Nemec, 2008, s. 7).

Postupy ECB v menovej politike predstavujú dva piliere, na ktorých je zaloţená stratégia menovej politiky. Ekonomická analýza hospodárskeho vývoja, kde sú sledované ekonomické premenné, ktoré svojou podstatou do menovej politiky nepatria, ale môţu pôsobiť na celé makroekonomické prostredie tvorí prvý pilier. Môţe ísť o krátkodobé a dlhodobé ukazovatele, ktoré sú podstatné pri vývoji cenovej hladiny. Menová analýza zaoberajúca sa analýzou menových trendov na základe vývoja menových agregátov tvorí

(12)

13

druhý pilier. Na jej účely sa zhromaţďujú údaje strednodobého a dlhodobého charakteru pochádzajúce z ekonomickej analýzy (Medveď et al., 2013, s. 460).

Transmisný mechanizmus je reťazec ekonomických väzieb, ktorý ma za úlohu umoţniť zmenám v nastavení operačného cieľa aby viedli k očakávaným zmenám inflácie, prípadne k ţiaducim zmenám v HDP a zamestnanosti. Vychádza to z toho, ţe zmena nastavenia operačného cieľa je na začiatku transmisného mechanizmu. Touto zmenou dosiahneme zmenu vystupovania sprostredkujúcich trhov, ktoré má priamy vplyv na nastavenie operačného cieľa. Zmena správania týchto trhov potom prostredníctvom ďalších trhov vedie k zmenám na cieľových trhoch, ktorých cenový vývoj chce centrálna banka ovplyvniť. Jeho pôsobnosť je usmerňovaná naraz viacerými cestami (Jílek, 2004, s.

459).

Poznáme tieto základné transmisné mechanizmy:

- menový transmisný mechanizmus, - úverový transmisný mechanizmus,

- kurzový transmisný mechanizmus (Medveď, 2012, s. 72-73).

1.2.1 Expanzívna a reštriktívna menová politika

Monopolné postavenie pri emisii hotovostných peňazí v ekonomike má centrálna banka. Práve z tohto postavenia jej vyplýva povinnosť kontrolovať mnoţstvo obeţiva v obehu. Výkon menovej politiky centrálnej banky zapríčiňuje expanziu alebo reštrikciu peňaţnej zásoby (Kotlebová, Sobek, 2007, s. 88).

Expanzívna menová politika (expanzia, uvoľňovanie)je to jednanie centrálnej banky, ktorého podstata je zníţenie krátkodobej trhovej úrokovej miery, čo zapríčiňuje, zníţenie úrokovej miery, za ktorú sa uskutočňujú operácie sťahovania alebo dodávania likvidity.

To pôsobí aj na zníţenie ostatných úrokových mier v ekonomike. Táto akcia vyvoláva reakciu u komerčných bánk poskytovať nové úvery a u klientov vyvolá aktívnejšie prijímanie nových úverov. Zvýšenie rýchlosti obehu peňazí spôsobujú domácnosti a podniky svojím míňaním. V prípade potreby stimulovania ekonomiky je vyuţívaná daná politika. Pouţíva sa v situáciách ako sú slabá ekonomika, vysokých úrokových mier,

(13)

14

zvýšenej nezamestnanosti a malých obáv o infláciu. Záujem centrálnej banky o infláciu a prechod k reštriktívnej menovej politike nastane v prípade ak úrokové miery dosiahnu dostatočne nízku hodnotu a dôjde k stimulácii ekonomiky (Jílek, 2004, s. 377).

Reštriktívna menová politika (reštrikcia) ide o činnosť centrálnej banky spočívajúcu v navýšení krátkodobej trhovej úrokovej miery, teda sa zvýši úroková miera, prostredníctvom ktorej sú realizované operácie zvyšovania alebo zniţovania likvidity. Čo spôsobuje zvyšovanie aj ostatných úrokových mier v ekonomike. Komerčné banky konajú naopak ako v prípade expanzívnej menovej politiky teda majú zníţenú ochotu poskytovania nových úverov a preto klienti sú zdrţanlivejší prijímať nové úvery. Teda podniky a domácnosti menej míňajú a takto zniţujú rýchlosť obehu peňazí. Realizuje sa najmä v období, ak hrozí inflácia. Aplikuje sa v situácií prehriatej ekonomiky, nízkych úrokových mier, nízkej nezamestnanosti, prehriatej ekonomiky a značných obáv o infláciu. K expanzívnej menovej politike prechádza centrálna banka, keď úrokové miery dosiahnu dostatočne vysokú hodnotu a dôjde k poklesu obáv o infláciu (Jílek, 2004, s.

377-378).

1.2.2 Nástroje menovej politiky

Nástroje menovej politiky vo všeobecnosti poznáme:

- priame (pravidlá likvidity, limity úverov bánk, limity úrokových sadzieb banky, povinné vklady),

- nepriame (operácie na voľnom trhu, diskontné nástroje, kurzové intervencie), - priame a nepriame (povinné minimálne rezervy, doporučenia, výzvy a dohody)

(Revenda, 1991, s. 17).

Adresný, spravidla selektívny charakter majú priame nástroje menovej politiky, ktoré pre komerčne banky sú konštantné. Jedná sa o administratívne zásahy centrálnej banky do likvidity komerčných bánk a ponuky peňazí prostredníctvom regulovania úverovej kapacity. Vyuţívanie v praxi je ojedinelé. Ich účinnosť pri regulácii mnoţstva peňazí je vyššia ako u nepriamych nástrojov (Sysáková, Nináčová, 2007, s. 43).

Priame nástroje menovej politiky poznáme:

povinné vklady,

(14)

15 úverové limity, resp. stropy,

úrokové limity,

pravidlá likvidity (Kotlebová, Sobek, 2007, s. 163).

Povinné minimálne rezervy a povinné vklady sú pojmy, ktoré sa často zamieňajú aj napriek tomu, ţe nie sú totoţné. Centrálna banka určuje výšku finančných prostriedkov, ktoré musia komerčné banky vkladať na účet v nej. Pokles mnoţstva peňazí v obehu spôsobuje odčerpanie likvidity komerčných bánk, ktorý je vyvolaný zvýšením povinných vkladov (Kotlebová, Sobek, 2007, s. 163).

Úverové limity delíme na:

- absolútne – maximálna suma úverov, poskytovaná bankou klientom.

- relatívne – tvoria mnoţstvo úverov rozličného druhu, ktoré poskytuje centrálna banka komerčným bankám. Sú to napríklad úvery lombardné, diskontné a pod (Vincúr et al., 2001, s. 159).

Určovanie úrokových sadzieb centrálnou bankou pre bankovú klientelu, aj pre samotné komerčné banky poznáme ako úrokové limity. Stanovujú sa napríklad minimálne sadzby úroku pre prijaté vklady klientov a maximálne sadzby úrokov na poskytované úvery. Na objem peňaţnej zásoby vplýva stabilizácia úrokových sadzieb v ekonomike, výška úspor, dopyt po úveroch, ktoré sú ovplyvnené úrokovými limitmi. Zvyčajne sú kombinované s diskontnou sadzbou, čo tvorí maximálne moţnú plusovú odchýlku od diskontnej sadzby (Medveď et al., 2012, s. 75-76).

Viacstranné, záväzné určenie vzťahov centrálnej banky a tieţ obchodných bánk tvoria pravidlá likvidity, ktoré zabezpečí obozretné podnikanie a likviditu banky. Základným hľadiskom je určenie záväznej štruktúry aktív a pasív komerčných bánk a záväzných väzieb medzi nimi. Vo finančnom sektore pokladáme pravidlá likvidity za významné nástroje, ktoré sú tieţ základnou podmienkou pre získanie bankovej licencie. Obvykle pravidla likvidity zahŕňajú dva ukazovatele, a to úverovej angaţovanosti a kapitálovej primeranosti (Vincúr et al., 2001,s.159-160).

Centrálne banky okrem priamych nástrojov menovej politiky vo väčšej miere vyuţívajú aj nepriame nástroje. Ich vyuţívanie vo väčšej miere sa vysvetľuje, tým ţe pri

(15)

16

operáciách menovej politiky centrálna banka a komerčné banky ako partnerské strany pristupujú k daným operáciám dobrovoľne a na základe slobodného rozhodnutia. Vzťah medzi ponukou a dopytom je ako podmienka transakcie určený trhom. Na konkrétnej operácii účasť vyplýva z určitej potreby, napríklad ak centrálna banka usmerňuje vývoj inflácie alebo komerčná banka chce zvýšiť svoju likviditu a podobne (Sysáková, Nináčová, 2007, s. 44-45).

Medzi nepriame nástroje patria:

- diskontné nástroje, - operácie na voľnom trhu,

- devízové intervencie (Kotlebová, Sobek, 2007, s. 159-162).

Základom diskontných nástrojov je diskontná sadzba. Komerčné banky môţu od centrálnej banky čerpať úvery za túto sadzbu. Diskontná sadzba väčšinou priamo ovplyvňuje cenu bankových zdrojov. Vieme od nej odvodiť aj iné úrokové sadzby.

Vyuţívame ju vo viacerých podobách napríklad zvýšenú o dané percento alebo vynásobenú určitým koeficientom (Dufala et al., 2006, s. 109).

Tieto faktory ovplyvňujú zmenu diskontnej sadzby a dopyt komerčných bánk po peniazoch:

závislosť obchodných bánk od úverov centrálnej banky,

moţnosť obchodných bánk získať úvery od iných subjektov, najmä zo zahraničia,

schopnosť obchodných bánk preniesť zvýšenie diskontnej sadzby na dlţníkov, jedná sa o zvýšenie úrokových sadzieb z úverov (Dufala et al., 2006, s. 109).

Objem likvidity a úverové zdroje komerčných bánk sú regulované operáciami na voľnom trhu. Sú najvýznamnejším, najdôleţitejším a najpruţnejším nástrojom, ktorý banka vyuţíva na túto reguláciu. Ich podstata je v priamom ovplyvňovaní menovej bázy (obeţiva a rezerv komerčných bánk v centrálnej banke), jej zuţovaním alebo rozširovaním.

Zdroje obchodných bánk, pohyb zahraničného kapitálu, úrokové sadzby finančného trhu sú ovplyvňované centrálnou bankou týmito operáciami. Sú realizované pomocou predaja a nákupu krátkodobých cenných papierov, v prvom rade štátnych dlhopisov a pokladničných poukáţok (Kolektiv autorů, 2006, s. 255).

(16)

17 Teória rozlišuje:

- priame operácie, - repo operácie,

- switch operácie (Kotlebová, Sobek, 2007, s. 159).

Pri realizácii priamych operácií centrálna banka zvyšuje svoju bilančnú sumu a naopak pri repo operácií ju nezvyšuje. Príčinou je platba za nákup cenných papierov novými peniazmi. Z tohto dôvodu to je veľmi neštandardný nástroj menovej politiky s neistými následkami (Demjan et al., 2011, s. 121).

„Priame operácie tvoria nákupy a predaje cenných papierov štátu a kvalitných cenných papierov iných subjektov medzi komerčnými bankami a centrálnou bankou. Úmyslom je ovplyvňovať monetárnu bázu a úrokové miery na peňaţných trhoch.

Nákupom cenných papierov centrálna banka zvyšuje objem monetárnej bázy, zvyšuje rezervy komerčných bánk, čo vedie k zvýšeniu multiplikačného efektu na peňaţnú zásobu a mnoţstvo peňazí v ekonomike.

Predajom cenných papierov centrálna banka zniţuje objem peňazí monetárnej bázy, rezervy komerčných bánk klesajú a tieţ sa zniţuje multiplikačný efekt“ (Vincúr et al., 2001, s. 162).

Repo operácie sú zloţené z dvoch opačných transakcií. Centrálna banka pri jednoduchých repo operáciách najprv predá cenné papiere, ktoré neskôr spätne nakúpi.

Dochádza k zníţeniu likvidity komerčných bánk tým ţe ich finančné zdroje sú zníţené, klesá objem depozitných zdrojov. Pri reverzných repo operáciách ide o opačný proces, kedy Centrálna banka najprv cenné papiere nakúpi a neskôr ich predáva. V tomto prípade dochádza k zvýšeniu likvidity komerčných bánk , a to zväčšením ich finančných zdrojov (Sysáková, Nináčová, 2006, s. 47).

Pi switch operáciách centrálna banka vymieňa cenné papiere za cenné papiere v rovnakom období ale s rozličnou dobou splatnosti. Tieto operácie nemajú priami vplyv na rezervy komerčných bánk nakoľko sa v bilancii centrálnej banky nemení objem nakúpených cenných papierov. Centrálna banka si týmito operáciami mení vo svojích aktívach iba časovú štruktúru cenných papierov. Centrálna banka týmito operáciami

(17)

18

ovplyvňuje úrokovú mieru, predovšetkým krátkodobú a strednodobú, ale aj dlhodobú. Pri switch operáciách Centrálna banka uhrádza iba úrokové rozdiely. Switch operácie rozlišujeme:

- Switch operácie s give-up úrokovým rozdielom – centrálna banka predáva cenné papiere s dlhšou lehotou splatnosti za niţšiu cenu, resp. s vyšším úrokom, a súčasne nakupuje tieto cenné papiere s kratšou lehotou splatnosti za vyššiu cenu, resp. s niţším úrokom,

- Switch operácie s pick-up úrokovým rozdielom – centrálna banka predáva cenné papiere s kratšou lehotou splatnosti za vyššiu cenu, resp. s niţším úrokom a nakupuje rovnaké cenné papiere s dlhšou lehotou splatnosti za niţšiu cenu, resp. s vyšším úrokom (Revenda, 2011, s. 225-226).

Devízové intervencie sú vyuţívané Centrálnou bankou na reguláciu devízového kurzu.

Devízovou intervenciou nazývame obchod medzi Centrálnou bankou a komerčnými bankami, alebo inými subjektmi (Polouček et al., 2010, s. 92).

Devízové intervencie poznáme:

- priame devízové intervencie,

- nepriame devízové intervencie (Pospíšil, 2007, s. 33).

Priame devízové intervencie – ide o predaj alebo nákup zahraničnej meny za domácu menu Centrálnou bankou. Ak Centrálna banka nakupuje zahraničné meny za domácu dôjde k zvýšeniu rezerv komerčných bánk v domácej mene, teda rastie monetárna báza a klesá ponuka zahraničnej meny na domácom trhu, čo spôsobí rast jej ceny a to vedie k poklesu ceny domácej meny z toho vyplýva ţe sa znehodnocuje devízový kurz domácej meny. V prípade ak Centrálna banka predáva zahraničné meny za domácu menu dôjde k poklesu rezerv komerčných bánk v domácej mene, teda klesá monetárna báza, rastie ponuka zahraničnej meny na domácom trhu, čo spôsobí pokles jej ceny a to vedie k rastu ceny domácej meny z toho vyplýva ţe sa zhodnocuje kurz domácej meny. Centrálna banka priamymi devízovými intervenciami vyuţíva swapy alebo klasickú konverziu. Konverziu charakterizujeme ako obchod, kedy dochádza k nákupu alebo predaju domácej meny za zahraničnú menu a tieţ opačne. Kombináciou promptného a termínovaného obchodu je swap, kedy najskôr dochádza k nákupu zahraničnej meny za domácu menu a neskôr uţ za dohodnutý kurz k opačnej operácii, teda k predaju zahraničnej meny za domácu menu. Na

(18)

19

devízový kurz majú swapové operácie iba dočasný vplyv (Kotlebová, Sobek, 2007, s. 161- 162).

Nepriame devízové intervencie – ide o predaj alebo nákup cenných papierov denominovaných v cudzej mene, a zvýšenie alebo zníţenie úrokovej miery Centrálnou bankou. Zvýšením úrokovej sadzby Centrálna banka zvyšuje dopyt po domácej mene, nakoľko je zaujímavejšie pre investorov a jej devízový kurz sa zhodnocuje. Zníţením úrokovej sadzby, klesá dopyt po domácej mene a tieţ aj jej kurz, to znamená ţe dochádza k jej znehodnocovaniu. K nepriamym devízovým intervenciám Centrálnej banky patria tie, ktoré majú vplyv na platobnú bilanciu, zniţujú import zo zahraničiu alebo podporujú export do zahraničia (Sysáková, Nináčová, 2007, s. 48).

Medzi priame a nepriame nástroje menovej politiky patria:

- povinné minimálne rezervy,

- odporúčania, výzvy a dohody (Kotlebová, Sobek, 2007, s. 164).

Povinné minimálne rezervy predstavujú povinné vklady komerčných bánk v centrálnej banke, ktoré centrálne banky nesmú vyuţívať pri svojich operáciách. Predstavujú aktíva komerčných bánk a pasíva centrálnej banky. Centrálna banka ovplyvňuje ich výšku prostredníctvom rezervnej sadzby (rezervného koeficientu, percenta rezerv) a ich rezervnú základňu, z ktorej sa tieto rezervy počítajú.

Pokiaľ zvyšuje sadzbu PMR, odčerpáva likviditu komerčných bánk, tým pádom sa peňaţná zásoba zniţuje. Ak zniţuje sadzbu PMR, dodáva likviditu do peňaţného obehu a peňaţná zásoba rastie.

Pri rozširovaní rezervnej základne a nezmenenej sadzbe PMR, peňaţná zásoba klesá.

Naopak, pri zuţovaní rezervnej základne a nezmenenej sadzbe PMR, peňaţná zásoba rastie. Pri kombinácii zmeny sadzby a základne je potrebné brať do úvahy oba trendy, či rastú obidva faktory a v akej miere (Kotlebová, Sobek, 2007, s. 164).

Predstavujú vysoko účinné nástroje centrálnej banky vo vzťahu ku komerčným bankám. Majú charakter i spätných väzieb. Odporúčania sú všeobecne formulované názory a postoje centrálnej banky na správanie komerčnej banky. Nemusia byť vydané písomne.

Výzvy sú konkrétne a dôraznejšie stanoviská a postoje ku konaniu komerčnej banky.

(19)

20

Dohody sú väčšinou písomne upravené vzťahy, ktoré sú záväzné a zabezpečené sankciami (Vincúr et al., 2001, s. 160).

1.3 Európsky systém centrálnych bánk

Európsky systéme centrálnych bánk, ďalej ESCB, tvoria centrálne banky členských štátov Európskej únie a Európska centrálna banka. Udrţiavať cenovú stabilitu, definovanú v rámci strednodobého menového programu je prvoradým cieľom. ESCB je okrem tohto hlavného cieľa povinný podporovať hospodárske politiky krajín Európskej únie a tieţ pomôcť k dosiahnutiu konečných cieľov spoločenstva, ako napr.:

- trvalý a neinflačný hospodársky rast s ohľadom na ţivotné prostredie, - vysoký stupeň konvergencie ekonomickej výkonnosti,

- vysokú úroveň zamestnanosti a sociálnu ochranu, - zvýšenie kvality ţivota a ţivotnej úrovne

- hospodársku a sociálnu súdrţnosť,

- solidaritu medzi členskými krajinami (Kotlebová et al., 2007, s. 133).

Podľa článku 105 Zmluvy o Európskom spoločenstve je základnou úlohou ESCB definovať a realizovať menovú politiku Európskeho spoločenstva, realizovať devízové operácie, drţať a spravovať oficiálne devízové rezervy členských štátov (okrem drţby a správy pohotových devízových aktív, ktoré zabezpečujú vlády členských štátov), a pomáhať plynulému fungovaniu platobných systémov. Táto zmluva takisto ustanovuje povinnosť napomáhať plynulému uskutočňovaniu opatrení prijatých príslušnými úradmi, týkajúcich sa dohľadu nad úverovými inštitúciami a stability finančného systému (Medveď et al., 2012, s. 67).

1.4 Eurosystém

Eurosystém tvorí ECB a národnými centrálnymi bankami členských štátov, ktoré zaviedli menu euro. Základným cieľom je udrţiavať cenovú stabilitu v prospech všetkých.

Vzhľadom na významnú úlohu Eurosystému vo finančnej oblasti je snahou chrániť finančnú stabilitu a presadzovať finančnú integráciu v Európe. V tom prípade, ţe rozhodnutia Európskej centrálnej banky, napr. menovo-politické, sa vzťahujú len na krajiny eurozóny, funkcie centrálnej banky eurozóny v skutočnosti plní. Eurosystém.

(20)

21

cieľov Eurosystému sa s ECB podieľa spolu s národnými centrálnymi bankami na plnení spoločných (Medveď et al., 2012, s. 68).

Eurosystém plní tieto funkcie:

- uskutočňuje menovú politiku, ktorá bola prijatá Radou guvernérov ECB.

- uskutočňuje devízové operácie,

- drţí a spravuje oficiálne devízové rezervy štátov eurozóny, - podporuje plynulé fungovanie platobných systémov v eurozóne,

- poskytuje konzultácie zákonodarných orgánov v oblasti finančného dohľadu a - vypracúva menovú a bankovú štatistiku (Zimková, 2008, s. 27-25).

Pri plnení úloh sa dodrţiava maximálna dôleţitosť vierohodnosti, dôvery, transparentnosti a zodpovednosti. Vzťahy s európskymi a národnými orgánmi sú udrţiavané v plnom súlade s ustanoveniami zmluvy s náleţitým ohľadom na zásadu nezávislosti. Zásadou decentralizácie sa riadi Eurosystém pri dosahovaní spoločných cieľov na strategickej a operatívnej úrovni. Snahou je pri plnení úloh postupovať účinne, efektívne a v duchu spolupráce a dodrţiavať zásady správneho riadenia. Snahou všetkých členov Eurosystému je upevňovať spoločnú identitu, vyjadrovať sa jednotne a vyuţívať moţnosti synergií v rámci jasne definovaných úloh a zodpovedností členov na základe bohatých skúsenosti a vzájomnej výmeny vedomostí. Hlavné strategické zámery Eurosystému sú:

- uznávaná autorita v menových a finančných záleţitostiach - Eurosystém akocentrálny bankový systém eurozóny, pôsobí ako menový orgán eurozóny a popredná finančná autorita plne uznávaná v Európe i za jej hranicami vychádza zo svojho pevného právneho základu, nezávislosti a vnútornej súdrţnosti. Hlavným cieľom Eurosystému je udrţiavanie cenovej stability, v rámci ktorého uskutočňuje potrebné ekonomické a menová analýza ako aj prijíma a vykonáva príslušné menovo-politické opatrenia. Súčasne vhodným a účinným spôsobom reaguje na menový a finančný vývoj.

- finančná stabilita a finančná integrácia v Európe - v spolupráci so zavedenými inštitucionálnymi štruktúrami je cieľom Eurosystému chrániť finančný stabilitu a presadzovať finančnú integráciu v Európe. Aktívne sa podieľa na tvorbe opatrení, ktoré sú základom finančnej stability v Európe i vo svete,

(21)

22

- zodpovednosť, dôveryhodnosť a dôvera, úzky kontakt s občanmi Európy - zásadný význam pripisuje Eurosystém dôveryhodnosti, dôvere, transparentnosti a zodpovednosti. Cieľom je účinná komunikácia s občanmi Európy i médiami.

Svoje vzťahy s európskymi a národnými orgánmi udrţiava v súlade s ustanoveniami zmluvy, a náleţite dodrţiava zásadu nezávislosti. Pre tento dôvod Eurosystém pozorne vníma záujmy verejnosti a potreby trhu a sleduje zmeny, ktoré ovplyvňujú peňaţné a finančné trhy,

- spoločná identita a jasné vymedzené úlohy a zodpovednosti a správne riadenie v rámci jasne vymedzených úloh a povinností všetkých svojich členom sa Eurosystém snaţí upevňovať spoločnú identitu. Eurosystém stavia na potenciály a vysokej zaangaţovanosti všetkých členov, na ich odhodlaní a vôli dosiahnuť zhodu (Medveď et al., 2012, s. 68).

1.5 Európska centrálna banka

V Európskej menovej únii od 1.januára 1999 stala Európska centrálna banka (ďalej ECB) nezávislou nadnárodnou menovou autoritou. Bola zaloţená 1. júla 1998 so sídlom vo Frankfurte nad Mohanom. Nahradila tak svojho predchodcu – Európsky menový inštitút.

Od 1. Januára 1999 zodpovedá za výkon menovej politiky v eurozóne, ktorá predstavuje druhé najväčšie ekonomické zoskupenie vo svete po USA. Eurozóna vznikla v momente, kedy zodpovednosť za menovú politiku prešla z národných centrálnych bánk na ECB (Pavlát, 2004, s. 85).

Európska centrálna banka je ústrednou časťou Eurosystému a ESCB. Výlučne centrálne banky členských štátov Európskej únie môţu byť upisovateľmi a drţiteľmi základného kapitálu ECB (Lipková et al., 2011, s. 166).

Vrcholnou inštitúciou ESCB, ako aj uţšie vymedzeného Eurosystému je Európska centrálna banka. Z toho vyplýva, ţe okrem niektorých funkcií, v ktorých vystupujú tak ECB, ako aj národné centrálne banky ako partneri, je moţné vymedziť aj funkcie, ktoré sú dané výnimočne ECB, a na druhej strane osobitné úlohy, ktoré plnia národné centrálne banky v Eurosystéme a mimo eurozóny, ale v rámci Európskej únie. (Kotlebová et al., 2007, s. 120).

(22)

23 Hlavné úlohy ECB:

- určovanie politiky eurosystému – teda udrţiavanie cenovej stability v eurozóne, pričom ide o zabezpečenie medziročného nárastu harmonizovaného indexu spotrebiteľských cien niţší ako 1 percento,

- intervencie na devízovom trhu – ide o nákup a predaj cenných papierov na devízových trhoch,

- rozhodovanie o operáciách menovej politiky, ich monitorovanie a koordinácia, - ECB dohliada na vykonávanie zadaných inštrukcií zo strany národných CB, - schvaľuje emisie bankoviek,

- plánovanie a koordinovanie výroby a emisie eurobankoviek, - strategická a taktická správa devízových rezerv ECB,

- zahŕňa definovanie dlhodobých preferencií rizík a výnosov devízových aktív, vydá usmernenia v oblasti investovania a formuje celý operačný rámec,

- prijímanie právnych aktov,

- právomoc vydávať právne predpisy záväzné v rámci eurosystému, ktorých cieľom je zaistiť uskutočňovanie decentralizovaných operácií národnými CB, - medzinárodná a európska spolupráca – ECB prezentuje svoje stanoviská v

rámci zasadaní rôznych medzinárodných a európskych fór,

- podávanie štatutárnych správ – vydáva výročné správy, mesačné bulletiny, konsolidované týţdenné finančné výkazy,

- monitorovanie finančných rizík – vyhodnocovanie rizík spojených s cennými papiermi,

- prevádzkovanie informačných systémov,

- poskytovanie poradenstva inštitúciám Spoločenstva a vnútroštátnym orgánom (Zimková, 2011, s. 162-163).

Európska centrálna banka má určité špecifické funkcie:

- je riadiacim centrom ESCB a Eurosystému,

- zabezpečuje konzistentnú implementáciu rozhodnutí ECB, - má regulačnú silu a právo udeľovať sankcie,

- iniciuje zákony Spoločenstva a radí inštitúciám Európskej únii, - monitoruje dodrţiavanie zmlúv,

(23)

24

- reprezentuje euro oblasť na medzinárodnej úrovni (Kotlebová et al., 2007, s. 121).

Riadiaca rada je najvyšším rozhodovacím orgánom ECB, ktorú tvoria guvernéri centrálnych bánk členských štátov a členovia Výkonnej rady Je zodpovedná za definovanie hlavného kurzu menovej politiky vytváranie menových rezerv, hodnôt úrokových sadzieb a bezproblémový chod celého systému. Výkonná rada zodpovedá za beţný chod ECB, ktorá je zostavená z prezidenta ECB, viceprezidenta a štyroch ďalších členov na úrovni vlád členských krajín alebo hláv týchto štátov. K hlavným kompetenciám rady zaraďujeme príprava stretnutí Riadiacej rady, vykonávanie právomocí delegovaných Riadiacou radou, implementácie menovej politiky v Eurozóne a vydávanie pokynov národným centrálnym bankám. Generálna rada je tretí rozhodovací orgán, ktorej predsedá prezident ECB. Je tvorená viceprezidentom ECB a guvernérmi národných CB všetkých členských štátov Európskej únie. Zriadená bolo kvôli existencii členských štátov Európskej únie, ktoré ešte neprijali spoločnú menu euro. Taktieţ je zodpovedná za prípravu výročných správa konsolidovaných finančných výkazov ECB (Šulajová, 2004, s. 110).

Udrţiavanie cenovej stability je hlavným cieľom ECB aj jednotnej menovej politiky EMÚ. ECB k splneniu tohto vytýčeného cieľa podporuje všeobecné hospodárske politiky členov Európskej únie, s hlavným cieľom dosahovať vysokú zamestnanosť a tieţ trvalo udrţateľný neinflačný ekonomický rast. Menový cieľ stanovený ECB je zabezpečiť v strednodobom horizonte mieru inflácie pod, alebo blízko 1 %. Harmonizovaný index spotrebiteľských cien (HICP) na ročnom základe je vyuţívaný na výpočet inflácie (Medveď et al., 2013, s. 460).

1.6 Jednotná menová politika v rámci Eurosystému

Centrálna banka vo väčšine krajín s trhovou ekonomikou je menovou autoritu, ktorej postavenie a kompetencie sú upravované zákonom o centrálnej banke. Vlastnú samostatnú národnú menovú politiku nevykonávajú centrálne banky štátov EÚ, ktoré prijali spoločnú menu euro, ale podieľajú sa na realizácii jednotnej menovej politiky, ktorá je pre celú eurozónu stanovená Európskou centrálnou bankou (Polouček, 2010, s. 88-89).

(24)

25

„Na dosiahnutie cenovej stability ECB disponuje menovo-politickými nástrojmi.

Štandardné nástroje jednotnej menovej politiky, ktoré môţeme rozdeliť do troch skupín.

Prvá skupina je tvorená operáciami na voľnom trhu. Tieto operácie majú v menovej politike Eurosystému dôleţitú úlohu, či uţ pri riadení úrokových sadzieb, likvidity na trhu alebo pri prognózovaní zámerov menovej politiky. O realizácii, type, zásadách a podmienkach operácií rozhoduje ECB. Operácie na voľnom trhu uskutočňuje centrálna banka prostredníctvom piatich typov obchodov: reverzné obchody, priame obchody, termínované depozitá, devízové swapy, emisia dlhových certifikátov alebo pokladničných poukáţok. Operácie sa môţu realizovať formou štandardných tendrov (prebiehajú 24 hodín od vyhlásenia aţ po výsledky a zúčastňujú sa ho obchodní partneri eurozóny, ktorí prejavili záujem),rýchlych tendrov (trvá 90 minút od vyhlásenia po oznámenie výsledkov a okruh účastníkov je obmedzený) alebo bilaterálnych transakcií (ECB priamo obchoduje s jedným alebo viacerými partnermi bez vyhlásenia tendra). Druhú skupinu predstavujú automatické operácie a tretiu povinné minimálne rezervy“ (Palko, 2011, s. 63-65).

Hlavným nástrojom menovej politiky ECB sú operácie na voľnom trhu. Slúţia na riadenie vývoja úrokových sadzieb, ovplyvňovanie likvidity na trhu a na realizáciu účelu jednotnej menovej politiky. Poznáme viacero operácie na voľnom trhu:

- hlavné refinančné operácie (MRO – Main Refinancing Operations) - pravidelné refinančné reverzné obchody, za pomoci ktorých sa dodáva likvidita pre obchodné banky. Obchody sú uskutočňované formou štandardných repo tendrov národnými centrálnymi bankami eurosystému raz v týţdni,

- dlhodobejšie refinančné operácie (LTRO – Longer Term Refinancing Operations) – komerčné banky nimi získavajú likviditu na dlhšie obdobie.

Sú realizované formou tendrov s variabilnou úrokovou sadzbou. Realizujú ich národné centrálne banky eurosystému raz v mesiaci. Štandardná doba splatnosti je tri mesiace,

- dolaďovacie operácie (FTO – Fine Tuning Operations) – sú vykonávané účelovo, v prípade ak je nevyhnutné potreba dodať likviditu na trh. Taktieţ slúţia na regulovanie úrokových sadzieb a zmiernenie dopadu neočakávaných výkyvov v likvidite na úrokové sadzby. Sú uskutočňované formou rýchlych tendrov. Doba splatnosti je v štandardných podmienkach jeden deň,

(25)

26

- štrukturálne operácie (SO – Structural Operations) – sú realizované pri potrebe ECB zmeniť štrukturálnu pozíciu finančného sektora vo vzťahu k eurosystému (Chovancová et al., 2014, s. 106 – 109).

Operácie na voľnom trhu z hľadiska dodanie alebo stiahnutia likvidity majú niekoľko typov:

- priame transakcie - operácie, kedy ECB nakupuje alebo predáva aktíva priamo na trhu pomocou promptných alebo termínovaných obchodov, - reverzné transakcie - operácie ECB, kedy centrálna banka predáva alebo

nakupuje na základe repo-obchodov rôzne druhy aktív prípadne poskytuje kolateralizované pôţičky. Repo-obchodom dochádza k prevodu vlastníckych práv aktíva na veriteľa. Pri spätnom obchode dochádza k prevodu vlastníckych práv späť na dlţníka. Kolateralizovaná pôţička obsahuje vymáhateľný nárok na záloţné aktívum, v prípade splnenia dlhovej povinnosti zostane dané aktívum vo vlastníctve dlţníka. ECB vyuţíva tieto operácie najmä pri hlavných refinančných (MRO) a dlhodobejších refinančných operáciách (LTRO),

- emisia dlhových certifikátov - realizovaná ECB ak má záujem o stiahnutie likvidity z trhu prípadne s úmyslom zlepšiť štrukturálnu pozíciu ECB voči bankovému sektoru v Eurosystému. ECB emituje dlhové certifikáty so splatnosťou najviac 12 mesiacov a môţe ich emitovať pravidelne alebo nepravidelne,

- devízové swapy - sú všeobecne promptný nákup alebo predaj eura za cudziu menu a zároveň jeho termínovaný predaj alebo nákup. Sú uskutočňované za pomoci ECB alebo národných centrálnych bánk pri dolaďovacích operáciách so zámerom riadenia likvidity na medzibankovom peňaţnom trhu,

- inkaso termínovaných depozít - ECB vyuţíva túto operáciu pri dolaďovacích operáciách. Realizáciou tejto operácie dochádza k zníţeniu likvidity na peňaţnom trhu. (Poloučeket al., 2010, s. 106 – 107 a Kotlebová, Sobek, 2007, s. 170 – 176).

Ďalším významným nástrojom menovej politiky ECB sú automatické operácie, ktoré vyuţívame pri vopred vyhlásenej úrokovej sadzbe na dodávanie a sťahovanie jednodňovej likvidity z trhu alebo na trh. Automatické operácie členíme na:

(26)

27

- jednodňové sterilizačné obchody /DF - Deposit Facility) - vyuţívané pri vopred vyhlásenej úrokovej sadzbe, kedy si depozitné inštitúcie uloţia prebytky likvidity v Národných centrálnych bankách;

- jednodňové refinančné obchody (MLF – Marginal Lending Facility) - depozitné inštitúcie ich môţu vyuţívať ako pôţičkový nástroj, ak potrebujú okamţite získať jednodňovú likviditu oproti kolaterálu ( v podobe cenných papierov) pri vopred vyhlásenej úrokovej sadzbe (Polouček et al., 2010, s. 107 – 108).

ECB vyuţíva povinné minimálna rezervy ako nástroj menovej politiky na zvyšovanie alebo zniţovanie mnoţstva úverových peňazí v ekonomike. Obmedzenie dostupnosti peňazí v ekonomike je spôsobené zvýšením povinných minimálnych rezerv, čo spôsobuje tlak na zvýšenie úrokových sadzieb. Ak sa povinné minimálne rezervy zníţia, vtedy ECB podporuje ekonomický rast, zvyšujú sa inflačné tlaky a tým umoţňuje bankám poskytovať viac úverov. Povinné minimálne rezervy nie sú prioritným nástrojom menovej politiky, poukazujú na rozhodnutie ECB o sprísňovaní alebo uvoľňovaní menovej politiky (Demjan et al., 2011, s. 127).

Platobný systém TARGET (TARGET II), štatistika a systém zúčtovania cenných papierov sú povaţované za podporné nástroje menovej politiky (Kotlebová, Sobek, 2007, s. 186).

Neštandardným nástrojom sa podrobnejšie venujeme v analytickej časti, na koľko je to jadro bakalárskej práce.

1.7 Zhrnutie prvej kapitoly

V prvej kapitole bakalárskej práce sme špecifikovali Centrálnu banku a menovú politiku na základe získaných poznatkov počas štúdia na BIVŠ.

V podkapitole sme charakterizovali pojem centrálna banka, definovali sme jej podstatu, funkcie, ciele a vysvetlili, prečo musí byť nezávislá. V ďalšej podkapitole sme objasnili pojem menová politika centrálnej banky, typy, ciele a podrobne sme vymedzili typy a nástroje menovej politiky. V nasledujúcich podkapitolách sme sa zamerali na Európsky systém centrálnych bánk, Európsku centrálnu banku a Eurosystém. V poslednej kapitole sme charakterizovali jednotnú menovú politiku a jej štandardné nástroje.

(27)

28

2 NÁSTROJE JEDNOTNEJ MENOVEJ POLITIKY V RÁMCI EUROZÓNY S AKCENTOM NA NEKONVENČNÉ NÁSTROJE – ANALÝZA

Predmetom druhej kapitoly je analýza nástrojov jednotnej menovej politiky v rámci Eurosystému s akcentom na nekonvenčné nástroje.

Pri spracovaní tejto kapitoly vychádzame z informácií získaných z následujúcich zdrojov ((Zimková, E., 2011, str. 250),( (www.europarl.europa.eu, 20.4.2013), (www.ecb.europa.eu, 20.4.2015), (www.ecb.int, 20.4.2015), (Sobek, Zimková, 2011, s.

175), (http://www.nbs.sk/, 20. 4. 2015), (Kotlebová, J., 2007, str. 167), (Zimková, 2011, s.176), (Chovancová, 2006, s.87), (Polouček, 2010, s. 166), ( Malacká, 2009, s.44 ), ).

2.1 Nekonvenčné nástroje

Nekonvenčné nástroje menovej politiky sú vymedzené ako nástroje centrálnej banky.

Počas krízy ECB môţe konať niekoľkými neštandardnými opatreniami menovej politiky (poskytovanie likvidity a zniţovanie úveru), aby obnovila fungovanie trhu s cieľom zabezpečiť fungovanie transmisii menovej politiky. Medzi najdôleţitejšie opatrenia patria:

úplné pridelenie v refinančných obchodoch s pevnou sadzbou; zníţenie minimálnych poţiadaviek na rating pre kolaterál (vrátane štátnych dlhov) a rozšírenie prijatých typov kolaterálu; program pre trhy s cennými papiermi (PTCP): priame intervenovanie na sekundárnych trhoch s dlhopismi s cieľom nakúpiť štátne dlhy jednotlivých členských štátov spoločne s neutralizujúcimi operáciami s cieľom udrţať stály menový agregát, aby sa dodrţal cieľ cenovej stability; otvorenie swapových liniek s ďalšími centrálnymi bankami; program nákupu krytých dlhopisov (PNKD): spustenie prvého programu bolo v júli 2009. V októbri 2011 bol oznámený druhý program. Podpora segmentu finančného trhu, je povaţovaná za cieľ, ktorý je podstatný pre dlhodobé financovanie bánk a financovanie reálneho hospodárstva. V jeseni roku 2008 ECB začala pouţívať nekonvenčné nástroje. Skladajú sa z troch pilierov:

Jednoduchšia moţnosť komerčných bánk získať úver od centrálnej banky je prvý pilier. Za týmto úmyslom ECB zaviedla do praxe repooperácie ,,fixed rate full allotment“,

(28)

29

ktoré spĺňajú stopercentné naplnenie poţiadaviek komerčných bánk pri fixnej úrokovej sadzbe, pričom splatnosť týchto operácií je 6 mesiacov. ECB pre krízou týţdenne uskutočňovala operácie na voľnom trhu, s čím uvoľňovala daný objem likvidity úmerné k bez inflačnému potenciálnemu rastu ekonomiky eurozóny, pričom tento objem likvidity bol predmetom aukcie bánk.

Rozšírenie kolaterálov, ktoré je bankou akceptované za poskytovanú likviditu je druhým pilierom nekonvenčných nástrojov Európskej centrálnej banky. Vládne cenné papiere, ktoré boli počas štandardného obdobia základom prvej skupiny kolaterálov, v súčasnosti tvoria len 44% z nominálnej hodnoty všetkých kolaterálov na tzv. jednotnom zozname (single list). Ostatok je tvorený súkromnými cennými papiermi. Celková hodnota týchto kolaterálov v marci 2008 dosiahla 12,2 trilióna eur, čo je pribliţne 130 % HDP eurozóny.

Tretím pilierom je zvýšenie mnoţstva inštitúcií, ktoré sa môţu do operácií na voľnom trhu zapojiť. Pred krízou sa na operáciách na voľnom trhu mohlo zúčastniť pribliţne 1700 úverových inštitúcií, ktoré splnili predpísané kritéria. Najaktívnejší boli kolo 450.

V októbri minulého roka sa ich počet zvýšil na súčasných 2200 inštitúcií a ďalších 4300 úverových inštitúcií má moţnosť naplniť podmienky na to, aby sa stali zmluvnými stranami k ECB na realizáciu operácií na voľnom trhu. Zaujímavé je porovnanie, ţe pred finančnou krízou FED spolupracoval iba s 20 účastníkmi trhu. Na prehľad neštandardných nástrojov menovej politiky ECB poukazuje tabuľka 1.

Tabuľka 1 Prehľad neštandardných nástrojov menovej politiky ECB NEŠTANDARDNÉNÁSTROJE

MENOVEJPOLITIKY VYMEDZENIE

Refinančné operácie s neobmedzeným objemom pridelených prostriedkov a pevnou úrokovou sadzbou

ECB môţe rozhodnúť, ţe za fixnú úrokovú sadzbu pridelí celý poţadovaný objem prostriedkov, tzn. uspokojí všetky ponuky komerčných bánk

Rozšírenie zoznamu aktív prijímaných ako zabezpečovací kolaterál

Eurosystém môţe zredukovať poţiadavky na kolaterál, ktorý obchodné banky poskytujú oproti poţičaným prostriedkom ECB

Dlhodobejšie refinančné operácie Eurosystém zvýši frekvenciu dlhodobejších refinančných operácií a predĺţi ich splatnosť

(29)

30

Poskytovanie likvidity v cudzej mene Eurosystém môţe získavať likviditu v cudzej mene prostredníctvom swapových liniek s inými centrálnymi bankami

Priame nákupy krytých dlhopisov Eurosystém neakceptuje kolaterál ale priamo uskutoční jeho nákup

Program pre trhy s cennými papiermi

Eurosystém intervenuje na trhoch so štátnymi a súkromnými dlhovými cennými papiermi v eurozóne

Zdroj: vlastné spracovanie Šlajferčíková, 2012, s. 151.

Refinančné operácie s neobmedzeným objemom pridelených prostriedkov a pevnou úrokovou sadzbou

Eurosystém môţe uskutočňovať aj operácie s pevnou úrokovou sadzbou, kde sa úroková sadzba stanoví dopredu a banky ponúkajú objem peňaţných prostriedkov pri pevnej úrokovej sadzbe na obchodovanie. V čase finančnej krízy môţe ECB vopred rozhodnúť, ţe za pevnú úrokovú sadzbu pridelí celý objem prostriedkov, o ktoré banky poţiadajú a tak uspokojí všetky ponuky .

Dlhodobejšie refinančné operácie

Ide o reverzné operácie, ktoré sa vyuţívajú na dodanie likvidity. Sú uskutočňované mesačne zväčša s trojmesačnou splatnosťou. Tieto operácie majú za cieľ poskytnúť zmluvným stranám dodatočné dlhodobejšie refinancovanie. Na základe štandardných tendrov ich vykonávajú národné centrálne banky. Spravidla Eurosystém nemá v úmysle vysielať trhu signály pri týchto operáciách a z toho dôvodu vystupuje ako príjemca úrokových sadzieb.

Poskytovanie likvidity v cudzej mene

V prípade, ţe banky majú obmedzený prístup k likvidite v cudzej mene, Eurosystém ju môţe zaobstarať v spolupráci s inými centrálnymi bankami.

(30)

31 Priame nákupy krytých dlhopisov

V rámci podpory určitých trhových segmentov sa môţe Eurosystém namiesto akceptovania určitých aktív ako kolaterálu rozhodnúť pre ich priamy nákup.

Program pre trhy s cennými papiermi

Rada guvernérov v máji 2010 rozhodla o zavedení daného programu. Je to dočasný priebeţný program, ktorého cieľom je odstrániť poruchy vo fungovaní určitých segmentov trhov s dlhovými cennými papiermi eurozóny a tak tieţ zabezpečiť správne fungovanie transmisného mechanizmu menovej politiky. Realizácia programu v praxi je cez správcov portfólií Eurosystému, ktorí v rámci intervencii na trhu uskutočňujú nákupy určitých dlhových cenných papierov eurozóny (www.ecb.europa.eu, 20.4.2015)

Rozšírenie zoznamu aktív prijímaných ako zabezpečovací kolaterál

Eurosystém sa môţe rozhodnúť zníţiť minimálne poţiadavky akceptovateľnosti kolaterálu, ktorý musí byť bankami poskytnutí v prípade, ţe sii chcú od Eurosystému poţičať prostriedky. Úmyslom daného opatrenia je zaistiť lepší prístup bánk k operáciám Eurosystému na dodanie likvidity. Vládne cenné papiere, ktoré boli základom prvej skupiny kolaterálov počas štandardného obdobia dnes tvoria iba 44% z nominálnej hodnoty všetkých kolaterálov na tzv. jednotnom zozname (single list). Zvyšok tvoria súkromné cenné papiere (t.j. zvýšenie druhov CP, ktoré môţu slúţiť na zabezpečenie úveru). Za normálnych okolností Eurosystém pravidelne vykonáva jednu dlhodobejšiu refinančnú operáciu za mesiac so splatnosťou tri mesiace. Za výnimočných okolností môţe Eurosystém zvýšiť frekvenciu a predĺţiť splatnosť týchto dlhodobých operácií.

2.2 Realizácia nekonvenčných nástrojov

V tejto podkapitole sa venujeme operáciám realizovaných ECB za obdobie od 27 februára po 17. Apríl 2015. Zameriavame sa na neštandardné nástroje konkrétne priamy nákup krytých dlhopisov, program pre trhy s cennými papiermi, dlhodobejšie refinančné operácie a ich zmeny za sledované obdobia. V tabuľkách číslo 2 aţ 8 sledujeme hodnoty daných ukazovateľov.

(31)

32

Tabuľka 1 Vyuţitie nekonvenčných nástrojov k 27.2.2015

Poloţky súvisiace s operáciami menovej politiky

Hlasené hodnoty k 27.2.2015 mld

Zmena oproti predošlému týţdňu v

dôsledku transakcií

Dlhodobejšie refinančné operácie 322,9 -56,2

Program nákupu krytých dlhopisov 89,8 2,2

Program trhy s cennými papiermi 140,9 0

Zdroj: Vlastné spracovanie podľa (www.ecb.europa.eu/, 20.4.2015).

Počas sledovaného obdobia bolo z predchádzajúcej dlhodobejšej refinančnej operácie predčasne splatených 8,9 mld. EUR. Zároveň boli splatné dlhodobejšie refinančné operácie v objeme 101,4 mld. EUR a bola uzavretá ďalšia v objeme 54,0 mld. EUR. Teda zmena oproti minulému týţdňu bola 56,2 mld. EUR. Na účely menovej politiky celkový objem cenných papierov v drţbe Eurosystému sa zvýšil o 2,7 mld. EUR na 234,2 mld.

EUR. Nami sledované operácie predstavovali dohromady cenné papiere vo výške 230,7 mld. EUR a zmena oproti predchádzajúcemu obdobiu bola 2,2 mld. EUR. Dané portfólia sú vykazované v amortizovanej obstarávacej cene.

Dlhodobejšie refinančné operácie 322,9 0

(32)

33

V danom týţdni nenastala ţiadna zmena v oblasti dlhodobejšej refinančnej operácie.

V drţbe Eurosystému objem cenných papierov v celku predstavoval 237,1 mld. EUR čo spôsobila zmena oproti minulému týţdňu o 0,3 mld. EUR. Z cenných papierov nami sledované faktory boli zmenené o 2,8 mld. EUR oproti predchádzajúcemu obdobiu. Dané portfólia sú vykazované v amortizovanej obstarávacej cene.

Rovnako ako v predchádzajúcom období ani v tomto týţdni nenastala zmena v oblasti dlhodobejšej refinančnej operácie. Cenné papiere v drţbe Eurosystému boli v celkovom objeme 249,4 mld. EUR čo zapríčinilo zvýšenie oproti minulému týţdňu o 12,2 mld. EUR.

Spomínané zvýšenie bolo nami sledovanými faktormi ovplyvnené iba vo výške 2,8 mld.

EUR. Dané portfólia sú vykazované v amortizovanej obstarávacej cene.

Položky súvisiace s operáciami menovej politiky

Zmena oproti predošlému týždňu v

Zmena v dlhodobejších refinančných operáciách ani teraz nenastala. Na vyuţitie menovej politiky celkový objem cenných papierov v drţbe Eurosystému sa zvýšil o 19,5 mld. EUR na 234,2 mld. EUR. Cenné papiere boli spolu vo výške 238,5 mld. EUR, čo

(33)

34

spôsobila zmena oproti predchádzajúcemu obdobiu 2,7 mld. EUR. Dané portfólia sú vykazované v amortizovanej obstarávacej cene.

Dlhodobejšie refinančné operácie 417,5 94,5

Počas tohto týţdňa bolo splatených 23,3 mld. EUR dlhodobejších refinančných operácií. Okrem toho bola vyrovnaná ajcielená dlhodobejšia refinančná operáciavo výške 97,8 mld. EUR so splatnosťou 1 281 dní. Na účely menovej politiky celkový objem cenných papierov v drţbe Eurosystému sa zvýšil o 18,2 mld. EUR na 287 mld. EUR. Dané portfólia sú vykazované v amortizovanej obstarávacej cene.

Poloţky súvisiace s operáciami menovej

politiky Hlasené hodnoty k

03.4.2015 mld

Program nákupu krytých dlhopisov 102 1,6

Program trhy s cennými papiermi 141,3 0,4

Po minulom týţdni je tento bez zmeny v oblasti dlhodobejšej refinančnej operácie.

Objem cenných papierov v drţbe Eurosystému na účely menovej politiky sa zvýšil o 13,7 mld. EUR na 300,7 mld. EUR.Dané portfólia sú vykazované v amortizovanej obstarávacej cene.

(34)

35 Poloţky súvisiace s operáciami menovej

politiky

Pre vyuţitie menovej politiky celkový objem cenných papierov v drţbe Eurosystému sa zvýšil o 12 mld. EUR na 312,7 mld. EUR. Oproti predchádzajúcemu obdobiu bol nárast o 2,5 mld. EUR krytých dlhopisov. Dané portfólia sú vykazované v amortizovanej obstarávacej cene.

Program trhy s cennými papiermi 139,4 1,9

Na účely menovej politiky celkový objem cenných papierov v drţbe Eurosystému sa zvýšil o 12,2 mld. EUR na 325 mld. EUR. Program nákupu krytých dlhopisov sa zvýšil o 2,2 mld. EUR ale program trhy s cennými papiermi bol zníţený o 1,9 mld. EUR. Dané portfólia sú vykazované v amortizovanej obstarávacej cene.

Tabuľka 9 Hlavné refinančné operácie

Typ transakcie: Repo

Typ operacie: poskytnutie likvidity

Postup: štandardný tender

Tender dátum: 16.6.2015 11:15:00

Dátum zahájenia: 17.6.2015

Dátum splatnosti: 24.6.2015

(35)

36

Trvanie: 7

Pevná sadzba: 0,05%

Celková suma poţadovaná: 89657.5 mil.

Celková dodaná suma: 89657.5 mil.

Celkový počet účastníkov: 130

Zdroj: vlastné spracovanie (www.ecb.europa.eu, 18.6.2015)

Na základe údajov z tabuľky vieme zhodnotiť, ţe hlavné refinančné operácie boli vyuţité.

Banka poskytla 130 záujemcom poţadovaný objem peňazí.

Tabuľka 10 Dlhodobé refinančné operácie

Postup: štandardný tender

Tender dátum: 18.9.2014 11:15

Dátum zahájenia: 24/09/2014

Trvanie: 1463

Celková suma poţadovaná: 82601.57 mn

Celková dodaná suma: 82601.57 mn

Poţadovaný objem peňazí bol ECB poskytnutý záujemcom. Daný nástroj je neštandardný z dôvodu trvanie, ktoré je aţ 1463 dní.

Tabuľka 11 Operácie v USD

Postup: rýchly tender

Tender dátum: 17.6.2015 10:50

Dátum zahájenia: 18.6.2015

Trvanie: 7

Celková suma poţadovaná: 115 mn

Celková dodaná suma: 115 mn

(36)

37

O operácie v cudzej mene je veľmi nízky záujem prípadne aţ nulový. V nami zvolenej operácii o poskytnutý objem peňazí máme iba jedného záujemcu. Teda môţeme zhodnotiť, ţe banky nemajú záujem o operácie v cudzej mene.

2.3 Realizácia jednodňových refinančných a jednodňových sterilizačných operácií

Tabuľka 12 Štandardné úrokové sadzby

Štandardné úrokové sadzby

Názov Sadzba

Vyuţitie k 18.6 (v milionoch EUR)

Jednodňové refinančné operácie 0,30% 236

Sterilizačné operácie -0,20% 76 643

ECB sa snaţí týmto opatrením aby banky si neukladali peniaze ale aby s nimi pracovali a dávali ich do obehu. Aj napriek zápornej sterilizačnej sadzbe majú komerčné banky väčši objem peňazí uloţených ako v obehu.

2.4 Rezervy komerčných bánk

ECB vyţaduje, aby úverové inštitúcie so sídlom v eurozóne drţali vklady na účtoch v ich národnej centrálnej banke. Nazývajú sa "minimálne" alebo "poţadované" rezervy.

Tabuľka 13 Povinné minimálne rezervy

PMR za marec 2015 ( v milionoch eur)

Požiadavky PMR 110 564

Povinne minimálne rezervy 107 543

Prebytok 117810

Úroková miera 0,05%

Úroková miera za nedostatky 2,80%

Nedostatky 3

(37)

38

Z údajov tabuľky vieme vyčítať, ţe banky majú prebytočné rezervy v bankách vyššie ako povinné minimálne rezervy. Aj napriek tomuto prebytku poţiadavky na PMR nie sú stopercentné splnené.

2.5 Kľúčové úrokové sadzby

Ako menovo-politický nástroj môţeme povaţovať úrokové sadzby, ktorý ovplyvňuje dodávanie, resp. sťahovanie likvidity a zároveň pomáha k úplnej stabilite bankového sektora. Zvýšenie inflácie signalizuje zvyšovanie úrokových sadzieb, pri zvýšení rizík vplývajúcich na stanovený cieľ menovej politiky ECB. Reakcia obchodných bánk spočíva vo zvýšení svojich sadzieb. Následkom zvýšenia úrokových sadzieb jednotlivých bankových produktov sa utlmia investičné výdavky obyvateľstva. V konečnom dôsledku sa zníţi spotreba, objem úverov a tým aj inflácia. V opačnom prípade zníţením úrokových sadzieb ECB stimuluje rast objemu poskytovaných úverov podporí spotrebu, investície a následne aktivizuje hospodársky rast.

Medzi hlavné úrokové sadzby, ktoré ECB sleduje, koordinuje a mení v súvislosti so zámermi menovej politiky patria:

- úroková sadzba pre hlavné refinančné operácie - t.j. základná úroková sadzba;

- jednodňová sterilizačná úroková sadzba;

- jednodňová refinančná úroková sadzba.

K prvotnému zníţeniu základnej úrokovej sadzby o 50 bázických bodov ECB pristúpila 15. októbra 2008 (z 4,25 % na 3,75 %). Postupom času ECB ďalej uvoľňovala menové podmienky, pomocou ktorých sprístupnila zdroje pre finančné inštitúcie.

Zniţovanie základnej úrokovej sadzby sa zastavilo v máji 2009, kedy základná úroková sadzba pre hlavné refinančné obchody dosahovala výšku 1%. Kvôli inflačným tlakom bola ECB neskôr nútená sadzbu zvyšovať o 50 bázických bodov (t.j. 1,5 % júl 2009). V roku 2011 ECB pristúpila k štyrom zmenám základnej úrokovej sadzby. Kumulatívne ju zvýšila o 50 bázických bodov (z 1 % na 1,5 %). Nefunkčnosť medzibankového trhu prinútila ECB úrokovú sadzbu opäť zníţiť na 1 %. V roku 2013 sadzbu pre hlavné refinančné operácie ECB kumulatívne zníţila na 0,25 %, vzhľadom na zníţenie inflačných tlakov súvisiacich so spomalením hospodárskej aktivity. Posledné zníţenie ECB vykonala v septembri 2014,