Ziskovosť komerčných bánk – doterajší vývoj a predikcia jej vývoja

Bankovní institut vysoká škola Praha

zahraničná vysoká škola Banská Bystrica Katedra Bankovníctva a poisťovníctva

Ziskovosť komerčných bánk – doterajší vývoj a predikcia jej vývoja

Profitability of Commercial Banks, Development and Prediction of it´s Evolution

Bakalárska práca

Autor: Kristína Valentová Bankovní management

Vedúci práce: doc. Ing. Mária Klimiková, PhD.

Banská Bystrica jún 2012

Vyhlásenie:

Vyhlasujem, ţe som bakalársku prácu spracovala samostatne a s pouţitím uvedenej literatúry.

Svojím podpisom potvrdzujem, ţe odovzdaná elektronická verzia práce je identická s jej tlačenou verziou a som oboznámená so skutočnosťou, ţe sa práca bude archivovať v kniţnici BIVŠ a ďalej bude sprístupnená tretím osobám prostredníctvom internej databázy elektronických vysokoškolských prác.

...

V Bratislave, dňa 20. 06. 2012 Kristína Valentová

Poďakovanie

Týmto by som rada poďakovala doc. Ing. Márii Klimikovej, PhD., za odborné vedenie, za pomoc a rady pri spracovaní, za prejavenú ochotu, obetovaný čas a ľudský prístup.

Kristína Valentová

ANOTÁCIA

VALENTOVÁ, Kristína: Ziskovosť komerčných bánk- doterajší vývoj a predikcia jej vývoja. [Bakalárska práca]. Bankovní institut vysoká škola Praha, zahraničná vysoká škola Banská Bystrica. Katedra bankovníctva a poisťovníctva. Vedúci bakalárskej práce: doc.

Ing. Mária Klimiková, PhD. Rok obhajoby: 2012. Počet strán: 53.

Ziskovosť komerčných bánk – doterajší vývoj a predikcia jej vývoja

Cieľom bakalárskej práce je analýza metód ziskovosti komerčných bánk v rozpätí rokov 2006 - 2011, jej doterajší vývoj v bankovom systéme Slovenskej republiky, ako aj predikcia jej ďalšieho vývoja v komerčných bankách.

Práca je rozdelená do troch kapitol. Prvá kapitola je zameraná na výkonnosť komerčných bánk a jej meranie, zaoberá sa rentabilitou, likviditou a rizikovými faktormi likvidity.

Ďalej práca rozoberá faktory, ktoré majú vplyv na bankovú stabilitu a solventnosť banky, riadením finančných rizík a ochranou proti ním. Stanovuje kapitálovú primeranosť bánk, jej vývoj a rozdiely v pravidlách posudzovania kapitálovej primeranosti v Európskej únii, rieši základné charakteristiky komerčných bánk a hodnotí výsledky ich hospodárenia.

Druhá kapitola sa zaoberá bilanciou komerčných bánk, analyzuje faktory vplývajúce na ich ziskovosť. Poukazuje na príčiny a dôsledky finančných kríz a navrhuje riešenia na ich predchádzanie. Tretia kapitola analyzuje ziskovosť vybraných komerčných bánk za obdobie rokov od 2008 - 2010. Súčasťou tejto kapitoly je predikcia bankového sektora.

Kľúčové slová:

komerčné banky, analýza, ziskovosť, finančná kríza, predikcia

ANNOTATION

VALENTOVÁ, Kristína: Profitability of Commercial Banks, Development and Prediction of its Evolution. [Bachelor's thesis]. Banking Institute of the University of Prague, Foreign university in. Katedra - banking and insurance. Supervisor: doc. Ing. Mária Klimiková, PhD. Year of defense: 2012. Number of pages: 53.

Profitability of Commercial Banks, Development and Prediction of its Evolution.

Aim of my bachelor thesis is analysis of methods of commercial banks´ profitability in the period of years 2006 – 2011, its present development in bank system in the Slovak Republic as well as prediction of its evolution in commercial banks.

My work is divided into three chapters. The first one is devoted to profitability of commercial banks and its measuring; it also deals with rentability, liquidity and dangerous factors of liquidity. Further my work discusses the factors influencing the bank stability and bank solvency, management of financial risks and their prevention. This chapter also sets capital adequacy of banks, its development and differences in rules of assessing capital adequacy within the European Union. My work also focuses on basic characteristics of commercial banks and assesses results of their management. Second chapter deals with the balance of commercial banks and analyses factors influencing their profitability. It also refers to causes and effects of financial crises and proposes solutions to prevent them. The third chapter analyses profitability of chosen commercial banks in the period of years 2008 – 2010. Prediction of bank sector is also included.

Key words:

commercial banks, analysis, profitability, financial crisis, prediction

OBSAH

ÚVOD ... 6

1. VÝKONNOSŤ A MERANIE VÝKONNOSTI KOMERČNEJ BANKY ... 8

1.1. Rentabilita a meranie rentability v komerčnej banke ... 10

1.2. Likvidita a meranie likvidity v komerčnej banke a jej riziká ... 14

1.2.1 Rizikové faktory likvidity ... 15

1.3 Banková stabilita a solventnosť ... 17

1.3.1 Riadenie finančných rizík ... 18

1.3.2 Ochrana proti rizikám ... 20

1.4 Kapitálová primeranosť a bankový dohľad ... 21

1.4.1 Vývoj kapitálovej primeranosti ... 24

1.4.2 Vývoj kapitálovej primeranosti v EU ... 24

1.4.3 Rozdiely medzi pravidlami EU a BASEL II ... 25

1.5 Ziskovosť komerčných bánk ... 26

1.5.1 Základné charakteristiky zisku komerčnej banky ... 27

1.5.2 Výsledky hospodárenia bánk ... 28

2. BILANCIA KOMERČNEJ BANKY ... 29

2.1. Faktory vplývajúce na ziskovosť komerčných bánk ... 29

2.2 Analýza ziskovosti bankového sektora na Slovensku ... 31

od roku 2006 - 2011 ... 31

2.3 Príčiny a dôsledky finančných kríz ... 34

2.4 Návrhy na predchádzanie a riešenie vplyvov finančných kríz ... 36

3. ANALÝZA ZISKOVOSTI VYBRANÝCH KOMERČNÝCH BÁNK ... 37

3.1. Analýza ziskovosti jednotlivých bánk za obdobie od 2008 - 2010 ... 43

3.2. Predikcia bankového sektora na Slovensku... 44

ZÁVER ... 47

ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY ... 50

6

ÚVOD

V súčasnom globálnom prepojení celého sveta majú najvýznamnejšie komerčné banky svojou činnosťou dopad nielen na ekonomické prostredie, ale aj na celosvetové politické dianie, čo dokumentuje v súčasnosti prebiehajúca celosvetová hospodárska kríza.

Komerčné banky v Slovenskej republike predstavujú významný článok v celkovom finančnom systéme, s mimoriadnym dopadom na celkové fungovanie jej ekonomiky.

Komerčné banky predstavujú subjekty peňaţného trhu, ktoré sú zamerané na obchodnú činnosť, s cieľom maximalizovať dosahovanie zisku cez bankové operácie. Na ziskovosť činnosti bánk majú vplyv realizované aktívne a pasívne operácie. Medzi pasívne operácie patrí prijímanie vkladov a medzi aktívne operácie poskytovanie úverov. Ďalšie činnosti, ktoré majú významný vplyv na ziskovosť komerčných bánk, patrí investovanie a obchodovanie s cennými papiermi, emisia vlastných cenných papierov, obchodovanie na burze s CP, zabezpečovanie platobného styku, finančný leasing, poskytovanie hypotekárnych úverov, zmenárenská činnosť a bankové poradenstvo. Súčasná globálna kríza nemá aţ taký negatívny vplyv na slovenský bankový sektor. Od začiatku krízy však bola ziskovosť komerčných bánk ovplyvnená hlavne rastúcou nesolventnosťou podnikateľského sektora, čo malo vplyv jednak na mnoţstvo ţiadostí o poskytovanie podnikateľských pôţičiek a úverov a na druhej strane na splácanie uţ poskytnutých úverov vzhľadom na prvotnú, ako aj druhotnú platobnú neschopnosť. Aj keď hospodárska kríza sa výraznou mierou podieľala a aj naďalej podieľa na vysokej miere nezamestnanosti aktívneho obyvateľstva, čím dochádza k jeho niţšej finančnej bonite, v dosahovanej miere zisku komerčných bánk sa to výraznou mierou neprejavilo. Hlavne po roku 2009 dochádza k nárastu dosahovanej ziskovosti. Zvýšila sa dynamika poskytovaných úverov, predovšetkým v náraste hypotekárnych úverov pre obyvateľstvo. Došlo aj k stabilizácii objemu zlyhaných úverov. Banky v nasledovných rokoch aj naďalej zostávali v ziskových číslach, aj keď museli pristúpiť k výraznému zvýšeniu obozretnosti pri poskytovaní úverov a pôţičiek. Zo strany komerčných bánk sa zvýšila sledovanosť finančnej disciplíny všetkých klientov, tak v podnikateľskej sfére, právnických a fyzických subjektov, ako aj vo vzťahu k obyvateľom ţiadajúcim o všetky formy úverov a pôţičiek.

Cieľom bakalárskej práce je podať komplexnú analýzu ziskovosti komerčných bánk v Slovenskej republike s dôrazom na doterajší vývoj, ako aj predikciu jej ďalšieho vývoja.

7

Predmetom bakalárskej práce je analýza výkonnosti komerčných bánk, jej meranie, rentabilita, stanovenie poţadovanej miery bankovej likvidity v súvislosti s rizikami, bankovou stabilitou a solventnosťou komerčných bánk.

8

1. VÝKONNOSŤ A MERANIE VÝKONNOSTI KOMERČNEJ BANKY

Výkonnosť komerčnej banky predstavuje významnú oblasť, ktorá je v centre pozornosti manaţmentu banky. Vzhľadom na predmet podnikania komerčnej banky je zrejmé, ţe jej výkonnosť je spätá predovšetkým s finančnými ukazovateľmi výkonnosti a rizikami bankového podnikania. Výkonnosť komerčnej banky je schopnosť manaţmentu banky zrealizovať stanovené ciele podnikateľských aktivít, ktoré stanovili akcionári. Tieto výkonnostné ciele vychádzajú predovšetkým zo stratégie banky, konkurencie, analýzy vonkajších a vnútorných determinantov výkonnosti banky. Môţe byť meraná rôznymi metódami, ukazovateľmi a prístupmi. Medzi ukazovateľmi výkonnosti banky sú ukazovatele finančnej výkonnosti (zisk, rentabilita, RORAC), pretoţe v syntetickej podobe vyjadrujú súčasnú výkonnosť danej banky vo vzťahu k vloţenému kapitálu, resp. vo vzťahu k rizikovosti bankových obchodov. Aktuálne prístupy k meraniu výkonnosti banky sú:

- Balanced Scorecard - Benchmarking - Finančná analýza ¹

Ziegler a kol. uvádza niekoľko analýz, ktoré slúţia na meranie výkonnosti banky. Statické analýzy vychádzajú z informácií o súčasných výkazoch banky. Okrem popisu súčasného stavu sú tieto analýzy zároveň vstupom pre dynamické analýzy a analýzy porovnávajúce výsledky s porovnateľnou konkurenciou. Dynamická analýza je v podstate kombinácia niekoľko analýz statických v rôznych časových bodoch. Poskytujú obraz o stave a trendoch banky. Dostávame sa k samostatným ukazovateľom. Porovnávaním statických a dynamických analýz s konkurenciou dostávame komplexné informácie o tom, či je banka vo svojej činnosti efektívna. Medzi najznámejšie ukazovatele patrí ROE, ROA, meranie ziskovosti vzhľadom k podstupovanému riziku a dekompozícia zisku.² Komerčné banky pri hodnotení svojej výkonnosti vychádzajú predovšetkým z dvoch prístupov. Externý

1 BELÁS, J. a kol. 2010: Management komerčných bánk, bankových obchodov a operácií. 1.vyd. Ţilina:

Georg Ţilina,2010.106s. ISBN 978-80-89401-18-5

2 ZIEGLER , K.- ŢALMAN, L. et.al. 1997: Finanční řízení bank. 1.vyd. Praha: Serifa Praha,1997. 32 s.

ISBN 80-902243-1-8

9

pohľad na výkonnosť komerčnej banky znamená, ţe sa banka porovnáva s výkonnosťou ostatných komerčných bánk v štandardnom systéme ukazovateľov ako sú trhová cena akcie, ROE, ROA, kvalita aktív, pomer úverov ku vkladom, rast aktív v porovnaní s rastom HDP, veľkosť bilancie. V súčasnom období sa na meranie výkonnosti pouţívajú nové moderné metódy a ukazovatele. Interný pohľad vychádza z iných ukazovateľov, ktoré sú determinované tesnou závislosťou zisku a rizika v bankovom podnikaní, nositeľom informácií nie je účtovníctvo banky a tieto informácie majú dôverný charakter.

Najčastejšie sa pouţíva ukazovateľ EVA (Economic Value Added). Meria ako daný subjekt za sledované obdobie zvýšil alebo zníţil hodnotu pre jeho vlastníkov.³ Finálny čistý zisk je kľúčovým ukazovateľom hospodárenia banky a práve na neho sa vzťahujú indikátory ziskovosti bankového podnikania. K hodnoteniu ziskovosti bánk pomocou ukazovateľov v podobe pomerov skúmaných veličín vedie niekoľko dôvodov. Pouţívanie pomerových ukazovateľov má veľkú tradíciu. Výsledné hodnoty sú dobre porovnateľné s ostatnými bankami a akcie mnohých bánk nie sú verejne obchodovateľné, ich cena na kapitálovom trhu nemôţe slúţiť ako vhodný indikátor hospodárenia bánk.⁴ Cieľom vzniku komerčného subjektu alebo finančnej inštitúcie je vytváranie zisku. Dôleţitou informáciou o tom, ako banka prosperuje je čistý zisk po zdanení, ktorý je uvedený vo výkaze zisku a strát ako rozdiel celkových výnosov a celkových nákladov zmenšený o daň z príjmu.

Finančné výkazy sú iba absolútnymi meraniami výkonnosti, neumoţňujú porovnanie dynamickej výkonnosti ani porovnanie výkonnosti s konkurenciou. Preto sa zaviedli relatívne ukazovatele finančnej výkonnosti. Čistý zisk po zdanení je iba najzákladnejším meraním toho, ako manaţment zhodnocuje svoje prostriedky zverené akcionárom.

Naznačuje iba, či banka peniaze zarába alebo prerába. Nič nepovie o tom, ako je zhodnocovaný kapitál akcionárov, ako sú riadené aktíva a pasíva resp. riadenie nákladovosti banky. Aby sme získali informácie, musíme poznať minimálne hodnotu ukazovateľov ROE a ROA.⁵ Relatívne často sa pouţívajú indikátory ROAA alebo ROAE, ktoré vzťahujú zisk k priemerným aktívam a priemernému kapitálu (return on average assets, return on average equity). Hodnoty ROA a ROE vypovedajú o odlišných aspektoch ziskovosti a zároveň sú prioritne sledované inými subjektmi. Ukazovateľ ROA predovšetkým ukazuje na schopnosť manaţmentu vyuţívať aktíva banky a preto zaujíma

3 BELÁS , J.- DEMJAN, V. 2009: Finančné riadenie komerčnej banky. Ţilina: Georg Ţilina 2009. 71 s.

ISBN 978-80-89401-06-2

4 POLOUČEK, S. a kol . 2006: Bankovnictví.1.vyd.Praha: C.H.Beck,2006. 259 s..ISBN 80-7179-462-7

5 ZIEGLER,K. - ŢALMAN, L. et. al. 1997: Finanční řizení bank.1.vyd.Praha,1997.s.31. ISBN 80-902243-1- 8

10

hlavne riadiacich pracovníkov. Zahrňuje výsledky všetkých typov bankových operácií, odráţa sa v ňom rozhodovanie o štruktúre aktív a pasív, riadení nákladov a schopnosť manaţmentu reagovať na vnútorné prostredie a trhové podmienky. Naopak, ukazovateľ ROE predstavuje mieru výnosu, ktorý záleţí na akcionároch banky. ROE tak aproximuje čistý zisk, ktorý akcionári obdrţia zo svojich investícií do kapitálu banky. Z toho dôvodu je ROE dôleţitým ukazovateľom pre akcionárov, ktorí pomocou neho hodnotia úspešnosť svojich investícií vzhľadom k podstúpenému riziku a porovnávajú s alternatívnymi investičnými príleţitosťami. Pri analýze ziskovosti môţe byť uţitočné rozloţiť niektoré ukazovatele na ich čiastkové komponenty a preniknúť tak viac do hĺbky výsledkov hospodárenia bánk.⁶

1.1. Rentabilita a meranie rentability v komerčnej banke

Banková rentabilita patrí medzi hlavné zásady činnosti komerčných bánk. Dôleţitá je nielen rentabilita jej celkového kapitálu, ale aj jej jednotlivých operácií. Ukazovateľ bankovej rentability sa vypočíta ako pomer zisku k vlastnému kapitálu, pričom vývoj tohto ukazovateľa musí byť v súlade s vývojom rentability v ostatných odvetviach hospodárstva.

Ak by miera rentability v bankách prevyšovala rentabilitu v iných odvetviach, dochádzalo by k prelievaniu kapitálu do bánk, čím by sa zvýšil počet bánk, ale aj konkurencia medzi bankami, nastalo by zniţovanie úrokových sadzieb z aktívnych operácií a zvyšovanie úrokových sadzieb pasívnych operácií. Naopak, vyššiu mieru rentability vykazujú najmä univerzálne banky, orientujúce sa na operácie, ktoré im umoţňujú dosahovať vysoké zisky a menej rentabilné operácie nie sú pre ne zaujímavé. Ide predovšetkým o úvery obyvateľov, malovýrobcov, ktoré sú spojené s rizikami a vyššími nákladmi.⁷ Rentabilita komerčnej banky vyjadruje, ako efektívne sú zhodnocované prostriedky akcionárov a vkladateľov (vloţený vlastný a cudzí kapitál). Ukazovatele rentability vypovedajú o výslednom efekte (ziskovosti) vloţených peňazí pri uskutočňovaní komerčných aktivít banky. Rentabilita sa v bankovej praxi, podobne ako vo výrobných podnikoch meria pomerovými finančnými ukazovateľmi. Za základné ukazovatele rentability sa všeobecne povaţujú rentabilita vlastného kapitálu (ROE) a rentabilita aktív (ROA). Rentabilitu aktív

6POLOUČEK , S. a kol. 2006: Bankovnictví.1.vyd Praha: Beck, 2006.s.260. ISBN 80-7179-462-7

7KLIMIKOVÁ, M. 2006: Bankový management a marketing.1.vyd Bratislava: Ekonóm,2006.s.11-12.ISBN 80-225-2166-3

11

(ROA – return on assets) vypočítame ako podiel čistého zisku na celkových aktívach banky. Vyjadruje podiel čistého zisku na celkových aktívach spoločnosti a môţeme ho ekonomicky interpretovať nasledovne: 1 euro aktív komerčnej banky prináša x centov čistého zisku. Môţe slúţiť na porovnanie bánk v medzinárodnom meradle, za medzinárodný štandard sa povaţuje hodnota 1,00% .⁸ Na rozdiel od ROE je to ukazovateľ pribliţne rovnaký v rôznom ekonomickom prostredí.⁹ Ukazovatele bankovej rentability patria medzi najvýznamnejšie ukazovatele finančnej výkonnosti banky, pretoţe najlepšie identifikujú súčasnú finančnú situáciu banky, sú najčastejšie predmetom porovnávania medzi bankami a vyjadrujú plnenie základných podnikateľských cieľov banky.¹⁰ Podľa Evy Kislingerovej ukazovatele rentability patria v praxi k najsledovanejším ukazovateľom vzhľadom k tomu, ţe informujú o efekte aký bol dosiahnutý vloţeným kapitálom.

Najvšeobecnejší tvar ukazovateľa je: výnos / vloţený kapitál. Známy ukazovateľ rentability celkových aktív ROA by mal v čitateli zahrňovať nejakú mieru celkového výnosu.¹¹ Je moţné a účelové ďalej rozkladať čiastkové ukazovatele a zisťovať príčiny daného stavu, resp. definovať slabé a silné stránky v ekonomickej činnosti banky.¹² Podľa Belása pri analýze ukazovateľa ROE (Du Pontov model) je potrebné uskutočniť detailnú analýzu tohto ukazovateľa pre vlastníkov, manaţment banky a zamestnancov a jeho rozhodujúce zloţky a prezentovať základné závery v oblasti výkonnosti banky meranej ukazovateľom ROE.

Na základe matematických úprav ROE sa môţeme dopracovať k nasledujúcej rovnici:

ROE = zisk po zdanení / zisk pred zdanením x zisk pred zdanením / celkové prevádzkové výnosy x celkové prevádzkové výnosy /aktíva x aktíva/ vlastný kapitál = TME x ECE x AMEx FME,

kde:

- TME (Tax management efficiency) - daňová záťaţ

- ECE (Expense control efficiency) - rentabilita prevádzkových výnosov predstavuje pomer zisku / straty na celkových prevádzkových výnosoch,

8 BELÁS, J. - DEMJAN,V. 2009: Finančné riadenie komerčnej banky.Ţilina: Georg Ţilina,2009. 56-57 s..ISBN 978-80-89401-06-2

9 ZIEGLER, K. - ŢALMAN, L. et al. 2006: Finanční řízení bank.2.vyd. Bankovní institut vysoká škola,2006. 7 s.ISBN 80-7265-094-7

10 BELÁS, J. 2008: Retail banking.1.vyd.Bratislava: Ekonómia,2008. 58 s.ISBN978-80-8078-190-3

11 KISLINGEROVÁ, E. - HNILICA, J.2008: Finanční analýza.2.vyd. Praha:C.H. Beck,2008. 29 s.ISBN 978-80-7179-713-5

12 KAŠPAROVSKÁ, V. a kol. 2006: Řízení obchodních bank. 1.vyd. Praha: Beck, 2006. .30 s. ISBN 80- 7179-381-7

12

- AME (Asset management efficiency) - prevádzková výnosovosť aktív, ktorá predstavuje pomer prevádzkových výnosov k celkovým aktívam,

- FME (Fund management efficiency) - efektívnosť kapitálových fondov, finančná páka, ktoré predstavujú pomer celkových aktív k vlastnému kapitálu.¹³

Podľa Syneka efektívnosť výsledného hospodárenia banky je moţné zmerať radou rôznych ukazovateľov. Základný princíp riadenia aktív spočíva vo vytváraní štruktúry aktív, ktorá pri trvalom zabezpečení likvidity a pri zohľadnení úverového rizika a popri ďalších rizikách dávala banke maximálny výnos. Vzhľadom k podielom úveru v aktívach je za základ riadení aktív povaţované riadenie úverového portfólia banky. Riadenie pasív je historicky mladšie neţ riadenie aktív. Jeho podstatou je optimalizácia štruktúry zdrojov s cieľom minimalizácie celkových nákladov na ich získanie a vytvorenie optimálnej štruktúry z hľadiska úrokového, menového či doby splatnosti.¹⁴ Ukazovateľ ROA sa skladá z celkovej úrokovej marţe. Ukazovateľ úrokovej marţe sa nepouţíva veľmi často.

Ukazovateľ operačnej marţe udáva, ako efektívne dokáţe organizácia s prijatými poplatkami pokryť zaplatené poplatky a ostatné administratívne náklady a ukazovateľ celkovej neoperačnej marţe udáva efektívnosť ostatných neoperačných príjmov napr.

príjem z drţania akcií a ukazovateľ daňovej marţe vypovedá o schopnosti banky optimalizovať svoju daňovú povinnosť. Ukazovateľ ROE je nesúmerný v odlišných ekonomických prostrediach. Pokiaľ nie je hodnota podloţená vysokou hodnotou ROE, nevypovedá nič o výkonnosti banky. Dokonalé porozumenie vzťahov medzi kľúčovými ukazovateľmi je nutnou podmienkou efektívneho riadenia ziskovosti banky. Informácie získané v analýzach tieţ môţu predvídať budúcu finančnú výkonnosť. Štruktúru dekompozície zisku vrátane matematických vzťahov medzi jednotlivými poloţkami ukazuje nasledujúci obrázok č. 1.

13 BELÁS, J. - DEMJAN, V. 2009: Finančné riadenie komerčnej banky .Ţilina: Georg Ţilina, 2009. 59 s.

ISBN 978-80-89401-06-2

14 SYNEK, M.. a kol. 2006: Podniková ekonomika. 4.vyd.Praha: Beck,2006..317 s. ISBN 80-7179-892-4

13

Obrázok 1: Dekompozícia zisku – Du – Puntova analýza

13,00=1

11,25=

X

10,00=

+ –

3,

x

+

–

9,92=08 6,77

x

Zdroj: KLIMIKOVÁ, M., 2012: Bankový management a marketing.1.vyd.Bratislava: Iris2012.76s.ISBN978- 80-89238-63-7

E

KAPITÁLOVÝ MULTIPLIKÁTOR

celková úroková marţa

čisté úrokové rozpätie

ukazovateľ výnosových aktív čistá úroková

marţa

daňová marţa celková

neoperačná marţa

celková operačná

marţa

priemerná sadzba úročených

pasív čistá úroková

pozícia vzťahujúca sa

na úročené aktíva priemerná

sadzba úročených

pasív priemerná

sadzba úročených

aktív

zisky (straty) z čistej úrokovej

pozície

ROA ROA

14

Ukazovateľ udáva, aký je vzťah medzi výškou bilančnej sumy a kapitálom , inými slovami, aké mnoţstvo aktív je pokryté jednotkou kapitálu. Obvyklé sú to hodnoty medzi 10-15.¹⁵

1.2. Likvidita a meranie likvidity v komerčnej banke a jej riziká

Likvidita bánk je schopnosť bánk plniť si v plnom rozsahu a bezodkladne v stanovenej lehote svoje platobné záväzky. Táto schopnosť je podmienená efektívnym vyuţívaním kapitálu, nevyhnutnou mierou rentability, ktorá zabezpečí rovnováhu medzi aktívami a pasívami. Je teda úzko spätá s likviditou aktív. Pokladničná hotovosť a ľahko realizovateľné aktíva sa musia rovnať beţným poţiadavkám vkladateľov. Banka je tým

likvidnejšia, čim väčšie sú jej hotovostné rezervy. Tieto však banke neprinášajú zisk a preto ich obmedzuje na minimum. Banky nemôţu dosahovať absolútnu likviditu, ale iba

relatívnu, t. j. aby bankové aktíva mohli v krátkom čase premeniť na hotové peniaze.

Centrálna banka určuje záväzné pravidlá, ktorých cieľom je stabilizovať podnikateľské prostredie z hľadiska likvidity.¹⁶ Prakticky na likvidite je závislá akákoľvek činnosť banky a jej existencia. Riziko likvidity súvisí tieţ s rizikom straty banky v prípade momentálnej

platobnej neschopnosti, ako aj rizikom straty spôsobeným nízkou likviditou trhu s finančnými dokumentmi. Celková stabilita banky, jej dobré meno a trvale dostatočný

objem rýchlo likvidných aktív sú najdôleţitejšími momentami, ktorými sa banka môţe chrániť proti riziku straty likvidity. Nedostatok likvidných prostriedkov môţe viesť k veľmi váţnemu ohrozeniu banky.¹⁷ Podľa Poloučka pojem likvidita sa ďalej chápe ako schopnosť banky dostať sa v kaţdom prípade k svojim splatným záväzkom, schopnosť vyplatiť v poţadovanej forme splatné vklady. Pokiaľ banka nemá dostatočné zdroje likvidity, aby mohla narušenie likvidity eliminovať, môţe to pre ňu znamenať váţne dôsledky. Za jadro riadenia likvidity môţeme povaţovať hľadanie kompromisu medzi takou štruktúrou aktív a pasív popri mimobilančných pohľadávkach a záväzkoch, aby banka pri trvalom udrţovaní likvidity dosahovala z dlhodobého hľadiska maximálnu

15 ZIEGLER,K.- ŢALMAN, L., et al. 1997: Finanční řízení bank.1.vyd.Praha: SERIFA Praha.1997. 33,37,38 s. ISBN 80-902243-1-8

16 KLIMIKOVÁ, M. 2006: Bankový management a marketing.vyd.1.Bratislava:Ekonómia,2006. 13 s. ISBN 80-225-2166-3

17 POLOUČEK, S. a kol. 2006: Bankovnictví.vyd.1.Praha: Beck,2006. 291 s..ISBN 80-7179-462-7

15

ziskovosť.¹⁸ Likviditou rozumieme jednoduchosť, rýchlosť a relatívne nízke náklady, s ktorými moţno previesť aktívum z jednej formy do inej a pouţiť ho ako platobný

prostiedok alebo na úhradu dlhov.

Vo všeobecnosti platí, ţe s rastúcou likviditou aktíva sa zniţuje aj miera výnosu.¹⁹ V najvšeobecnejšom chápaní moţno likviditu charakterizovať ako schopnosť finančného trhu vymeniť investorom ich bohatstvo uchované v rôznych finančných aktívach za peňaţnú hotovosť.²⁰

1.2.1 Rizikové faktory likvidity

Riziko likvidity sa definuje ako riziko, ţe partner nevysporiada záväzok v plnej hodnote pri splatnosti, ale k určitému nešpecifikovanému dňu v budúcnosti. Dôvod môţe byť technický a dočasný a nemusí ísť o bankrot, ale o jeho dočasné zlyhanie. V okamihu nevysporiadania sa obvykle nedá presne stanoviť, či ide o bankrot, či o zlyhanie partnera.

Táto situácia môţe predstavovať stratu dôvery partnera a pochybnosti o jeho solventnosti.

Účastníkom trhu je známe, ţe cenné papiere nemusia byť schopné nakúpiť alebo si vypoţičať cenné papiere potrebné k dokončeniu vysporiadania. Nevysporiadanie peňaţných prostriedkov sa povaţuje za závaţné ako nevysporiadanie cenných papierov.²¹ Podľa Belása rizikové faktory likvidity sú:

- zníţenie zdrojov komerčnej banky, (spôsobené najmä náhlymi výbermi vkladov, alebo vznikom problémov, spojených so získaním ďalších zdrojov potrebných pre chod banky),

- moţný výpadok výnosov z aktív, napr. v dôsledku predčasného vyplácanie úverov, - zmeny trhových úrokových sadzieb,

- riziká, ktoré vyplývajú z rôznej ţivotnosti jednotlivých druhov aktív a pasív.

18 SYNEK, M. a kol. 2006 :Podniková ekonomika. 4.vyd. Praha: Beck,2006. 318 s. ISBN 80-7179-892-4

19 POLOUČEK, S. a kol. 2010: Peniaze, banky, finančné trhy.1.vyd.Iura Edition,2010. 62 s. ISBN 978-80- 8078-305-1

20 CHOVANCOVÁ, B. a kol.2006: Finanční trh.1.vyd.Iura Edition.2006. 62 s..ISBN 80-8078-089-7

21 JÍLEK, J. 2000: Finanční rizika.1.vyd.Praha: GRADA Publishing,2000..65 s. ISBN 80-7169-579-3

16

Faktory, ktoré ovplyvňujú likviditu môţeme definovať nasledovne:

1. doba trvania úverového obchodu, z ktorej vyplýva potreba zladenia splatnosti pohľadávok a záväzkov,

2. vhodnosť nadväznosti peňaţných súm, ktorá je do istej miery komplikovaná skutočnosťou, ţe banka prijíma vklady spravidla v menších sumách, ako sú poţiadavky klientov na úvery,

3. mobilita aktív – likviditu moţno zlepšiť zmenou pouţitia niektorých aktív - reeskont zmenky, predaj časti cenných papierov a pod,

4. aktívnejším prístupom v oblasti pasívnych bankových obchodov. To znamená riadiť stranu pasív bilancie tak, aby k existujúcim aktívnym operáciám boli priradené vhodné pasíva.

Kaţdá banka musí časť svojich aktív viazať vo forme rezerv, ktoré slúţia ako poistka v určitých špecifických prípadoch.²² Spravidla pri riadení rizika likvidity sú empirické povahy a ich aplikácie závisia na bilancií kaţdej jednotlivej banky. Banky toto riziko riadia spoločne predovšetkým s úrokovým rizikom alebo kroky podniknuté pri riadení jedného rizika ovplyvňujú i druhé z týchto rizík. K tomu, ţe banka nebude schopná sa dostať k svojim aktuálne splatným záväzkom môţe dôjsť v zásade dvojitým spôsobom:

- splatnosť pasív je podstate kratšia ako splatnosť aktív a banka sa spolieha na to, ţe vklady, ktoré sú splatné sa jej podaria znova obnoviť. Keď nie je tento predpoklad splnený, nemôţe banka zverené prostriedky vrátiť a hrozí jej bankrot. K tejto situácií dochádza najmä vtedy, keď sa rozšíri povesť o jej zlej finančnej situácii.

- druhá moţnosť ako môţe dôjsť k likvidnej kríze je trvalá stratovosť banky.

V okamihu, keď hodnota aktív poklesne pod hodnotu pasív, nie je teoreticky moţné, aby banka splatila všetky svoje záväzky (pasíva).

22 BELÁS, J. a kol.: 2010.Management komerčných bánk, bankových obchodov a operácií.1.vyd.Ţilina:

Georg Ţilina, 2010. 73 s. ISBN 978-80-89401-18-5

17

Vo všeobecnosti platí, ţe banky krachujú preto, ţe strácajú likviditu, nie preto, ţe sú stratové.²³ Polouček rozlišuje dva druhy rizika a to riziko financovania (funding risk) a riziko trhovej likvidity (market liquidity risk). Na posudzovanie situácie banky z hľadiska likvidity je pouţívaný rad ukazovateľov pomerovej analýzy (pomer rýchlo likvidných aktív k celkovým aktívam), ale aj rad ukazovateľov špecifických, resp. modifikácia týchto ukazovateľov. K najčastejšie pouţívaným ukazovateľom v bankovom sektore patrí ukazovateľ podielu voľného kapitálu (free ratio – FCR) a rôzne ukazovatele relatívneho objemu hotovosti. Ukazovatele hotovosti merajú rôznym spôsobom vyjadrenú hotovosť zahrňujúcu hotovosť v banke a zostatok na účte povinných minimálnych rezerv v centrálnej banke .²⁴

„Oddelenie riadenia likvidity inštitúcie vyvíja a zlepšuje postupy pri identifikovaní, meraní a monitorovaní zdrojov a pouţití likvidity inštitúcie. Oddelenie je zodpovedné za udrţiavanie zodpovedajúceho prebytku likvidity a za dlhodobé plánovanie a riadenie likvidity.˝ ²⁵

1.3 Banková stabilita a solventnosť

„Banková stabilita predpokladá prispôsobenie činnosti banky moţným rizikám.

Solventnosť je schopnosť uhrádzať zo svojich beţných príjmov a rýchlo speňaţiteľného vlastného majetku náklady a záväzky v prípade, keby v jej hospodárení došlo k strate.

Solventnosť umoţňuje banke, aby pokračovala v svojej činnosti a neprenášala nepriaznivé hospodárske výsledky hospodárenia na svojich klientov. Banka však môţe byť solventná aj ak má hospodársku stratu, a to tak, ţe v prípade prebytku výdavkov nad výnosmi banka predá časť svojich aktív, a tým uhradí splatné záväzky. Solventnosť si môţe zabezpečiť najmä správnym riadením aktív a pasív.“²⁶

23 ZIEGLER,K. - ŢALMAN, L., et al.2006: Finanční řizení bank.2.vyd.Bankovní institut vysoká škola,2006.106 s. ISBN 80-7265-094-7

24 POLOUČEK, S. a kol. 2006: Bankovnictví.1.vyd.Praha:Beck,2006. 291-292 s. ISBN 80-7179-462-7

25 BELÁS, J.- DEMJAN, V. 2009: Finančné riadenie komerčnej banky .Ţilina: Georg Ţilina,2009. 98 s.

ISBN 978-80-89401-06-2

26 KLIMIKOVÁ,M. 2006: Bankový manažment a marketing. Bratislava : Ekonóm,2006. 12-13 s.. ISBN 80- 225-2166-3

18 1.3.1 Riadenie finančných rizík

Cieľom riadenia rizík je zaistiť, aby obchodovanie a aktivity nevystavovali inštitúciu strate, ohrozujúcej jej ţivotaschopnosť. Všetky rozhodujúce riziká treba merať a integrovať do širokého systému merania rizík. Pritom je dôleţité vedieť, ţe meranie rizík je aproximáciou a ţe niektoré riziká, ako je trhové riziko likvidity určitého finančného nástroja, je moţné kvantifikovať veľmi zloţite a môţe sa meniť s ekonomickými a trhovými podmienkami, preto tieto riziká treba explicitne vyjadriť. Finančné inštitúcie zavádzajú rôzne systémy riadenia rizík. Základom týchto procesov je včasná identifikácia a analýza a presné meranie rizík kaţdý deň. Do monitorovania rizík je zaangaţovaných niekoľko oddelení riadenia rizík, ako sú obchodné oddelenia aj vnútorný audit. Tieto oddelenia zaisťujú, ţe obchodovanie prebieha v rámci politiky banky a limitov. Riadenie rizika je podrobný zoznam pravidiel, limitov a ďalších parametrov a je dôleţitý silný informačný systém pre monitorovanie a vykazovanie rizík. ²⁷

Ziegler uvádza niekoľko rizík:

- úverové, trhové, riziko likvidity, úrokové operačné riziko a obchodné riziko²⁸

„Riziká sú nevyhnutnou súčasťou akejkoľvek ľudskej aktivity. Na finančných trhoch existujú finančné riziká, ktoré sú všeobecne definované ako potenciálna finančná strata subjektu. To znamená, ţe nejde o uţ existujúcu realizovanú alebo nerealizovanú finančnú stratu, ale ide o stratu v budúcnosti vyplývajúcu z daného finančného alebo komoditného

nástroja (devízy, akcie, dlhopisy, komodity, finančné deriváty) resp. portfólia.

Uţ existujúca strata sa tieţ označuje ako očakávaná strata a potenciálna strata ako neočakávaná strata. Kaţdá finančná strata zniţuje hodnotu (kapitál) inštitúcie a vplýva negatívne na jej budúci vývoj.“²⁹ Podľa Jíleka úverové riziko (credit risk) je rizikom straty zo zlyhania (default) partnera (dlţníka) tým, ţe nedodrţí svoje záväzky podľa dohodnutých podmienok kontraktu a tým spôsobí drţiteľovi pohľadávky (veriteľovi) stratu. Tieto

27 JÍLEK, J.2000: V Finanční rizika.1.vyd.Praha: GRADA Publishing,2000. 101 s. ISBN 80-7169-579-3

28 ZIEGLER, K. - ŢALMAN,L., et al. 2006: Finanční řizení bank.1.vyd.Bankovní institut vysoká škola,2006.

95 s. ISBN 80-7265-094-7

29 BELÁS, J. - DEMJAN, V. 2009: Finančné riadenie komerčnej banky. Ţilina: Georg Ţilina,2009. 86s .ISBN 978-80-89401-06-2

19

záväzky vznikajú z úverových aktivít, investičných a obchodných aktivít, z platobného styku a z vysporiadania cenných papierov pri obchodovaní na vlastný a cudzí účet.

- Úverové riziko je veľmi staré ako úverovanie samotné.³⁰ Priame úverové riziko (direct credit risk) je rizikom straty zo zlyhania partnera v tradičných súvahových poloţkách.

- Trhové riziko z hľadiska významu je druhým rizikom, ktoré zostáva stále najdôleţitejším rizikom finančného trhu. Jedná sa o riziko straty zo zmien trhových cien ako zmien hodnôt finančných či komoditných nástrojov v dôsledku nepriaznivých zmien trhových podmienok.

Kategorizácia trhového rizika podľa Jíleka:

- úrokové riziko – interest rate risk, ktoré je rizikom straty zo zmien cien nástrojov citlivých na úrokové miery,

- akciové riziko – equity risk, je riziko zo zmien cien nástrojov citlivých na ceny akcií,

- komoditné riziko – commodity risk, je riziko straty zo zmien cien nástrojov citlivých na ceny komodít,

- menové (devízové riziko) currency risk, foreign Exchange risk, FX risk, ktoré je rizikom straty zo zmien cien nástrojov citlivých na menové kurzy.

Pri derivátoch sa stretávame s dvoma vedľajšími kategóriami trhového rizika:

- korelačné riziko (correlation risk) alebo bázické riziko (basis risk), je to riziko straty z porušenia historickej korelácie medzi rizikovými kategóriami, nástrojmi produktami.

- riziko úverového rozpätia (credit spread risk), je riziko straty zo zmien rozpätia u cenných papierov rôzneho úverového hodnotenia. Úverové rozpätie (credit

30 JÍLEK, J. 2000: Finanční rizika.1.vyd. Praha: GRADA Publishing,2000. 15 s. ISBN 80-7169-579-3

20

spread) je rozdiel medzi výnosnosťou do splatnosti daného finančného nástroja a výnosnosťou do splatnosti obdobného bezrizikového finančného nástroja.

Úrokové riziko udáva hodnotu daného komoditného alebo menového nástroja v aktívach a pasívach. Špecifické úrokové riziko je riziko straty z moţného nepriaznivého či priaznivého vývoja ceny určitého nástroja v dôsledku zhoršenia (zlepšenia) finančnej situácie emitenta úrokového nástroja. Špecifické riziko sa niekedy povaţuje za úverové riziko. Aj špecifické akciové riziko sa povaţuje za úverové riziko. Ako som uţ uviedla, riziko likvidity (liquidity risk) sa delí na dve kategórie. Riziko financovania (momentálna platobná neschopnosť) a riziko trhovej likvidity (riziko straty v prípade malej likvidity trhu).³¹

Podľa opatrenia Národnej banky Slovenska o rizikách a systéme riadenia rizík, banka riadenie rizika zabezpečí v troch dôleţitých krokoch. Ide o vytvorenie predpokladov na identifikáciu rizika na riadenie rizík, meranie rizík, sledovanie a minimalizácia rizík a napokon kontrolovanie rizík. V minulosti sa za hlavný cieľ bánk a kaţdého podniku povaţovala maximalizácia zisku. Dnes to uţ neplatí a firmy sa viac orientujú na maximalizáciu svojej trhovej hodnoty. Cieľom banky nie je len minimalizácia rizík, ale najmä ich identifikácia, kvantifikácia, riadenie a monitorovanie. V tomto bode je dôleţité, o aký zdroj ide, či externý alebo interný zdroj vzniku rizika. Aká oblasť je ohrozená a aké prípadné straty môţe dané riziko spôsobiť. Pri riadení rizika sú dôleţité štyri faktory:

akceptácia rizika, minimalizácia rizika, prenos a zabraňovanie. V bankách je najväčší podiel aktivít spojený s identifikáciou a analýzou rizika jeho následným riadením.

Na základe týchto krokov je banka schopná kvantifikovať potrebný objem kapitálu určený na krytie neočakávaných strát.³²

1.3.2 Ochrana proti rizikám

Ochrana proti rizikám sa môţe realizovať rôznorodým spôsobom, napríklad vymedzením rizikových hraníc (hranice moţného poklesu predaja), alebo diverzifikáciou rizika alebo

31 JÍLEK, J. 2000: Finanční rizika.1.vyd. Praha: GRADA Publishing, 2000. 18, 75, 76, 78, 79, 80, 93, 95,98 s. ISBN 80-7169-579-3

32 ZEMKOVÁ, E. 2009: Bankovníctvo.1.vyd.Ekonomická fakulta Mateja Bela v Banskej Bystrici,2009. 258- 259 s. ISBN 978-8083-801-0

21

transferom rizika na iné subjekty, ako napríklad poisťovňu alebo leasingovú spoločnosť a tvorbou rezerv všetkého druhu.³³

1.4 Kapitálová primeranosť a bankový dohľad

„Kapitálová primeranosť je ukazovateľom finančnej sily a dôveryhodnosti finančnej inštitúcie. Jej základná myšlienka spočíva v tom, ţe akékoľvek potenciálne straty spoločnosti v budúcnosti, spojené s dnešnými rizikami, by mali byť kryté vlastnými zdrojmi subjektu, t.j. kapitálom akcionárov.˝³⁴ Pravidlá kapitálovej primeranosti bánk sú jedným zo základných nástrojov regulácie aj v Slovenskej republike. Banky, ktoré pôsobili v Slovenskej republike mali určené, aby do konca roku 1993 bol podiel ich kapitálu na rizikovo váţených aktívach 6,25 % a aby do roku 1996 dosiahol 8%. Vo všeobecnosti sa akceptuje výška podielu k rizikovo váţených aktív na kapitáli nazývaná Cookovo pravidlo, ktoré je vo výške 8%. Nové banky museli plniť poţiadavku kapitálovej primeranosti na úrovni 8% od začiatku svojho vzniku. Z hľadiska slovenských bánk išlo o relatívne tvrdé opatrenie, ktoré ich nútilo obmedzovať úverovú expanziu a reštrukturalizovať aktíva.

Koncom roku 1996 z 24 komerčných bánk pôsobiacich na Slovensku limit nesplnili 3 banky. Aţ do roku 2002 tento limit plnili všetky banky. V januári 2007 vstúpili do platnosti pravidlá kapitálovej primeranosti Basel II, ktoré obsahujú v prvom pilieri minimálne kapitálové poţiadavky. Druhý pilier Basel II upravuje proces dohľadu a dáva regulátorovi právo zvýšiť banke výšku kapitálovej poţiadavky nad jej rámec v prvom pilieri. Tretí pilier Basel II obsahuje pravidlá na zverejňovanie informácií o bankách a na dodrţiavanie trhovej disciplíny.³⁵ Podľa Kašparovskej ukazovateľ kapitálovej primeranosti, na ktorý sa v súčasnej dobe kladie veľký dôraz, vyjadruje vzťah medzi skutočnou výškou kapitálu banky a jeho poţadovanou výškou vzhľadom k rizikovosti bankového portfólia. Cieľom je zaistiť dostatočnú výšku bankového kapitálu ako zdroj krytia straty a obmedziť tak prenos na bankových veriteľov. Ukazovateľ je sledovaný

33 BELÁS, J. - PAVELEKOVÁ, D. 2009: Podniková ekonomika.1.vyd.Ţilina : Georg Ţilina, 2009. 110 s.

ISBN 978-80-89401-05-5. 110 s

34 ZIMKOVÁ, E. 2009: Bankovníctvo.1.vyd. Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici,2009. 263-264 s.

ISBN978-80-8083-801-0

35 POLOUČEK, S . a kol. 2010: Peniaze ,banky, finančné trhy.1.vyd. Iura Edition,2010..348 s. ISBN 978- 80-8078-305-1

22

orgánmi dohľadu a je bankami pravidelne zverejňovaný.³⁶ Rovnako ako vo všetkých firmách aj v bankách sa podiel kapitálu na celkových aktívach, t.j. kapitálová primeranosť (capital adequacy), sleduje radom subjektov, regulačných a dozorných orgánov. Aj keď je podiel kapitálu na celkových aktívach veľmi starý, známy a najrozšírenejší ukazovateľ pouţívaný na posudzovanie finančnej situácie, jej stability a tieţ solventnosti, vedú sa často diskusie o tom, aká by mala byť výška kapitálovej primeranosti v bankovom sektore.

Význam pritom nadobúdajú aj ďalšie ukazovatele, vyjadrujúce pomer kapitálu nie k celkovým aktívam, ale k rizikovým aktívam. Podiel kapitálu na aktívach bánk v povojnovom období aţ do začiatku 80. rokov dlhodobo klesal. Počas celých 80.

a začiatkom 90. rokov však kapitálová primeranosť vo väčšine krajín rástla a boli názory, ţe banky majú prebytok kapitálu. Preto sa odporúčalo zniţovanie kapitálu bánk odkúpením vlastných akcií. Diskutuje sa aj o tom, do akej miery prispelo ku kríze bankového sektora v USA to, ţe americký regulátor povaţuje banky za dostatočne vybavené kapitálom vtedy, ak je ich kapitálová primeranosť vyššia ako 6 %.³⁷ Podľa Zieglera je kapitálová primeranosť rizikom neadekvátnosti kapitálu banky vzhľadom k postupovaným rizikám.

To znamená, ţe vyššie moţné straty z týchto rizík sú vzhľadom ku kapitálu nebezpečné, napríklad tým, ţe vytvorený zisk by tieto straty kryl iba čiastočne a mohlo by dôjsť k výraznému, neakceptovateľnému zníţeniu kapitálu banky.³⁸ „Ukazovateľ kapitálová primeranosť má veľkú vypovedaciu schopnosť, pomocou neho môţeme určiť potrebu absorbovať neočakávané úverové straty, od jeho veľkosti závisí aj bezpečnosť vkladateľov a veriteľov. Informuje nás o tom, aká je výška kapitálu v porovnaní s rizikovými aktívami, odpovedá na otázku, či sa kapitál vyvíja proporčne s aktívami. Odráţa schopnosť banky získať kapitál. Taktieţ sa zisťuje, či sú kapitálovo pomerové ukazovatele v súlade s regulačnými poţiadavkami a porovnáva sa kapitál banky s bankami podobného typu a veľkosti.“³⁹ „Kapitálová primeranosť predstavuje ohodnotenie bezproblémového fungovania finančnej inštitúcie v budúcnosti, t.j. je ukazovateľom finančnej sily a dôveryhodnosti finančnej inštitúcie. Aktivity finančných inštitúcií reguluje bankový dohľad, komisia pre cenné papiere a iné regulačné orgány (regulátor). Hlavnou úlohou

36 KAŠPAROVSKÁ, V. a kol. 2006: Řízení obchodných bank.1.vyd.Praha: Beck,2006..34 s. ISBN 80-7179- 381-7

37 POLOUČEK, S. a kol. 2010: Peniaze banky a finančné trhy.1.vyd.Lura Edition,2010..347 s. ISBN 978- 80-8078-305-1

38 ZIEGLER,K. - ŢALMAN, L., et al. 1997: Finanční řízení bank.1.vyd.Praha: SERIFA Praha,1997. 177 s.

ISBN 80-902243-1-8

39 KLIMIKOVÁ, M. 2010: Bankový manažment a marketing.1.vyd. Bratislava: Ekonóm,2010. 41 s. ISBN 80-225-2166-3

23

regulátora je chrániť záujmy klientov vrátane vkladateľov.˝⁴⁰ Basilejský výbor pre bankový dohľad (Basel Committee on Banking Supervision) bol zaloţený v roku 1974 ako jeden z výborov (BIS). Zaloţili ho guvernéri ústredných bánk krajín G-10 (Belgicko, Francúzsko, Holandsko, Japonsko, Kanada, Luxembursko, Nemecko, Švajčiarsko, Švédsko, Taliansko, USA, Veľká Británia). Predstavuje fórum pre pravidelnú spoluprácu členských krajín v oblasti bankového dohľadu. Jeho úlohou je vypracovávať odporúčania regulačných opatrení v bankovom sektore, ktoré však majú bezprostredný právny účinok len pre desať krajín vo výbore a záväznými sa pre bankový sektor v jednotlivých krajinách stávajú aţ po transformácii do národnej právnej úpravy (v krajinách Európskej únie prostredníctvom smerníc). Bazilejský výbor vydal v júni 1988 pre medzinárodné aktívne banky medzinárodné zásady kapitálových štandardov a merania kapitálu, známe ako kapitálová primeranosť pod názvom bazilejská dohoda o kapitáli. Basilejská dohoda o kapitáli (Basel Capital Accord - BCA) označovaná tieţ ako Basel I (Basilej I), predstavuje prvý medzinárodný dokument o regulačnom meraní finančných rizík, konkrétne úverového rizika, v ktorom boli sformulované poţiadavky na kapitál banky.⁴¹ Osem rokov dostali bankári na to, aby sa postupne prispôsobili novým úpravám pre kapitálovú primeranosť známym ako Bazilej III. V tomto švajčiarskom meste sa v roku 2010 stretli zástupcovia regulačných orgánov z 27 krajín. Výsledkom bola dohoda o tom, ţe banky budú musieť drţať viac ako dvojnásobok doterajšej úrovne kapitálu. V pomere k aktívam budú povinné vykázať vlastný kapitál vo výške 4,5 % podľa ich rizikového profilu. K tomu budú dohľady vyţadovať nárazník v podobe ďalších 2,5 % aktív.

Kapitálové poţiadavky podľa Tier 1 stúpnu na šesť percent. Na zvýšenie kapitálovej vybavenosti budú mať banky päť rokov, ďalšie tri roky potom na doplnenie nárazníkových poţiadaviek. Cieľom bolo, aby boli finančné inštitúcie lepšie pripravené na krízové situácie.⁴² Podľa Pulpánovej sa uplatňuje pri kapitálovej primeranosti tzv. blokový prístup, tzn. ţe kapitál potrebný na pokrytie úverového a trhového rizika zachytí v jednotlivých kompenzovaných pozíciách a postupne tieto dielce kapitálovej poţiadavky načíta do výslednej čiastky. Takto zistený kapitál potrebný na pokrytie rizík sa porovnáva s regulovaným kapitálom. Banka vtedy porovnáva kapitál, ktorý ma k dispozícií

40 BELÁS, J. - DEMJAN, V. 2009: Finančné riadenie komerčnej banky. Ţilina: Georg Ţilina, 2009. 122 s.

ISBN 978-80-89401-06-2

41 ZIMKOVÁ, E. 2009: Bankovníctvo. Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici,2009. 264 s. ISBN 978- 80-8083-801-0

42 KLÁSEKOVÁ ,M. 2010 : Odkaz z Bazileja: Chceme vidieť viac kapitálu. in TREND-týţdenník .ISSN1335-0684.2010,roč.37. 43 s.

24

s kapitálom, ktorý by mala mať, aby uniesla podstupované riziká .⁴³ „Napriek manaţmentu rizika v banke, vyuţívaniu rôznych jednoduchých a sofistikovaných metód riadenia rizika moţno predpokladať v štandardných podmienkach bankového sektora, ţe istá, relatívne malá časť úverov sa v dôsledku neočakávaných skutočností banke nevráti, resp. niektoré úvery sa nevrátia v plnej výške.“⁴⁴ V ďalšom texte sa bude hovoriť o kapitálovej primeranosti.

1.4.1 Vývoj kapitálovej primeranosti

V 60. rokoch bol v USA zavedený pomer poţadovaného kapitálu a skutočného kapitálu.

Poţadovaná úroveň sa odvodzovala na základe zloţitých kalkulácií a rozhodovalo sa o nej individuálne v roku 1981. FED a OCC spoločne zaviedli štandardy pre všetky banky, ktoré im podliehali. Stanovili minimálny kapitálový pomer pre komunálne a regionálne banky. Pred 20 rokmi boli primárne ciele bánk a investičných podnikov rozdielne. Banky poskytovali úvery a investičné podniky organizovali emisie cenných papierov pre podniky a vládu a zaisťovali sekundárny trh. Príjmy bánk predstavovalo rozpätie medzi úrokovými mierami z úveru a vkladmi a príjmami investičných podnikov boli poplatky z nových emisií. V súčasnej dobe je kapitálová primeranosť zavedená vo všetkých krajinách EU.⁴⁵

1.4.2 Vývoj kapitálovej primeranosti v EU

Vychádza zo slobodného kapitálového trhu. To znamená, ţe záujmom investorov a emitentov v EU na počiatku 90. rokov bolo vytvoriť silný a jednotný európsky trh s cennými papiermi. Momentálne je moţné povaţovať trh EU za jedinú investičnú zónu.

EU vzápätí po BASEL I vydala v roku 1989 dve nariadenia. V prvom dokumente sú vymedzené vlastné zdroje, v druhom sú definované rizikové váhy jednotlivých aktív.

Solventný pomer je definovaný ako pomer vlastných zdrojov a rizikovo váţené aktíva.

Banky členských krajín EU mali do konca roka 1992 dosiahnuť solventného pomeru aspoň

43 PULPÁNOVÁ, S. 2007: Komerční bankovnictví v České republice.1.vyd.Praha: Oeconomica,2007..201 s.

ISBN 978-80-245-1180-1

44 BELÁS, J. - DEMJAN, V. 2010: Finančné riadenie komerčnej banky. Ţilina: Georg Ţilina, 2010. 66 s.ISBN 978-80-89401-06-2

45 JÍLEK, J. 2000: Finanční riziká.1.vyd.Praha:Grada Publishing,2000. 228-229 s.ISBN:80-7169-579-3

25

na spomenutých 8 %. Obe nariadenia sa v podstate zhodujú s BASEL I a rieši sa rovnakým spôsobom úverové riziko.

1.4.3 Rozdiely medzi pravidlami EU a BASEL II

Podľa Jíleka, bazilejská kapitálová dohoda je napísaná z bankového pohľadu a je určená iba pre banky, ktoré poskytujú obchodné aktivity napríklad obchodovanie s cennými papiermi.⁴⁶ Podľa Zimkovej hlavné rozdiely medzi Basel I a Basel II sú:

Basel I je zameraný na :

- kapitálovú primeranosť,

- kapitálové poţiadavky sa stanovujú na úverové a trhové riziká,

- výška kapitálových poţiadaviek na úverové riziko závisí od typu klienta,

- moţnosť uplatniť si vlastný model merania rizika na výpočet kapitálových poţiadaviek iba pri trhovom riziku,

- banky nie sú motivované lepšie merať riziká,

- niţšie náklady spojené s administratívou výpočtu kapitálových poţiadaviek

Basel II je zameraný na:

- tri piliere bankového dohľadu, kapitálová primeranosť, proces dohľadu, zverejňovanie informácií,

- kapitálové poţiadavky sa stanovujú na úverové, trhové a operačné, - viac metód na stanovenie kapitálových poţiadaviek,

- rizikové váhy, teda aj výška kapitálových poţiadaviek na úverové riziko závisí od rizikovosti klienta, ktorá je odvodená na základe externého ratingu IRB od interného ratingu klienta stanoveného bankou,

- moţnosť uplatniť vlastný model merania rizík na výpočet kapitálových poţiadaviek pri trhovom, úverovom a operačnom riziku,

46 JÍLEK, J. 2000: Finanční rizika.1.vyd. Praha: Grada Publishing, 2000. 237,238,248 s.ISBN 80.7169-579- 3

26

- banky sú motivované lepšie merať riziká, pretoţe tak môţu dosiahnuť niţšie kapitálové poţiadavky,

- sú niţšie náklady spojené s administratívou výpočtu kapitálových poţiadaviek⁴⁷

1.5 Ziskovosť komerčných bánk

Základným cieľom podnikania komerčnej banky je dosahovanie zisku, pretoţe akýkoľvek podnikateľský zámer, ktorý nevedie k dosahovaniu zisku je nekompatibilný. Hospodársky výsledok (zisk, strata) komerčnej banky definujeme ako rozdiel medzi výnosmi a nákladmi komerčnej banky, ktorý je vyjadrený nasledovne.

HV = výnosy –náklady

Ak je HV väčšie ako 0 – banka dosiahla zisk Ak je HV menšie ako 0 – banka dosiahla stratu⁴⁸

Podľa Lisého sa často stretávame s názorom, ţe zisk je výnosom z kapitálu. resp. ţe je štvrtou kategóriou dôchodku popri mzde, úroku a rente. Zisk je aj reziduálny dôchodok, ktorý vzniká ako rozdiel medzi celkovými príjmami a celkovými nákladmi. Zahŕňa vlastne aj implicitné výnosy, ktoré plynú z titulu vlastníctva kapitálu, vlastnej práce podnikateľa.⁴⁹ Podľa Syneka zisk je základným motívom podnikania a tým i hlavným kritériom pre rozhodovanie. Zisk je hlavným zdrojom samofinancovania a dôleţitou súčasťou niekoľkých pomerových ukazovateľov napríklad rentability.⁵⁰ Zdrojom zisku banky je najmä rozdiel medzi úrokmi, ktoré banka inkasuje z úverov a úrokmi, ktoré platí z vkladov. V súčasnosti však vo veľkej miere tvoria zisk bánk neúrokové zdroje z rôznych

47 ZIMKOVÁ, E. 2009: Bankovníctvo.1.vyd.Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici,2009..267 s. ISBN 978-80-8083-801-0

48 BELÁS, J. a kol. 2010: Management komerčných bánk, bankových obchodov a operácií.1.vyd. Ţilina:

Georg Ţilina,2010. 110 s. ISBN 978-80-894 01-18-5

49 LISÝ, J. a kol. 2011: Ekonómia.1.vyd. Ekonómia: Iura Edition, 2011. 316 s. ISBN 978-80-8078-406-5

50 SYNEK, M. a kol. 2006: Podniková ekonomika.4.vyd.Praha: Beck,2006. 43 s. ISBN 80-7179-892-4

27

poplatkov, ktoré im platia klienti (za vedenie účtu, za realizáciu platieb, výbery prostriedkov a pod.).⁵¹

1.5.1 Základné charakteristiky zisku komerčnej banky

Podľa Belása zisk komerčnej banky predstavuje:

- absolútny ukazovateľ výkonnosti banky, jeho dosiahnutie znamená, ţe banka vyprodukovala väčší objem výnosov ako nákladov,

- predstavuje významný zdroj uspokojenia investičných potrieb akcionárov a motivácie pre ich rozhodovanie zotrvať v bankovom sektore,

- predstavuje zdroj budúceho rastu a výkonnosti komerčnej banky, pretoţe umoţňuje financovať rozvojové aktivity banky,

- je zdrojom spokojnosti manaţérov, personálu a klientov,

- zisk by mala banka dosahovať pri spokojnom klientovi prostredníctvom vysokej kvality bankových produktov a sluţieb,

- najdôleţitejšou časťou zisku banky sú čisté úrokové výnosy, ďalšou zloţkou sú čisté neúrokové výnosy.⁵²

Medzi základné zásady riadenia zisku môţeme zaradiť „maximalizáciu výnosov komerčnej banky v rámci trhových moţností, minimalizovanie nákladov banky v rámci trhových moţností a zabezpečenie kombinácie oboch prístupov. Vzhľadom na to, ţe banka dosahuje výnosy na základe uskutočnených obchodov so svojimi zákazníkmi a vynakladá náklady predovšetkým vo vzťahu k nim, je proces riadenia zisku v reálnom ţivote náročným problémom.“⁵³ Medzi opatrenia na zvýšenie zisku komerčnej banky môţeme radiť

„zvyšovanie výnosovej miery aktív, reštrukturalizáciu aktív v prospech aktív s vyššou výnosnosťou, zvyšovanie výnosov z poplatkov (prostredníctvom rastu cien alebo rastom objemu poskytovaných sluţieb), zniţovanie úrokových a neúrokových nákladov na cudzie

51 BEŇOVÁ,E. a kol. 2007: Financie a mena.2.vyd. Ekonómia:Iura Edition,2007. 242 s. ISBN978-80-8078- 142-2

52 BELÁS, J. a kol. 2010: Management komerčných bánk, bankových obchodov a operácií.1.vyd. Ţilina:

Georg Ţilina, 2010. 111 s. ISBN 978-80-89401-18-5

53 BELÁS, J.- DEMJAN, V. 2009: Finančné riadenie komerčnej banky .Ţilina: Georg Ţilina,2009. 35 s.

ISBN 978-80-89401-06-2

28

zdroje, zefektívňovanie prevádzky banky. Komerčná banka orientovaná na zisk pravdepodobne bude detailnejšie analyzovať finančné potreby klientov, pruţne na ne reagovať a má šancu byť dlhodobo konkurencieschopná (za svoje kvalitné sluţby si dá primerane zaplatiť). Vývoj ziskovosti komerčnej banky má priamy dopad na ostatné štandardne pouţívané ukazovatele výkonnosti komerčnej banky.

1.5.2 Výsledky hospodárenia bánk

Pre banky je tvorba dostatočnej výšky zisku z finančnej činnosti predpokladom ich dlhodobej stability, pretoţe z neho kryjú všetky náklady. V slovenskom bankovom sektore sa od začiatku 90. rokov 20. storočia presadzujú tendencie typické aj pre bankové sektory iných tranzitívnych a ekonomicky vyspelých krajín. Hrubý a čistý zisk vykazovali jednoznačne rastúcu tendenciu. Od roku 2000 do roku 2007 vykazoval bankový sektor čistý zisk v kladných hodnotách s rastúcim trendom, ktorý sa v 2008 prerušil. Rast zisku bankového sektora súvisel s výraznými zmenami jeho štruktúry. S ponukou širšieho portfólia produktov zo strany bánk (investičné bankovníctvo, poisťovacie produkty, poradenstvo) rástol v rámci výnosov bankového sektora podiel neúrokových výnosov (predovšetkým zisk z poplatkov a provízií) a klesal podiel úrokového zisku – rozdiel medzi úrokovými príjmami a úrokovými výdavkami. Vo väčšine európskych krajín, ako aj v Slovenskej republike, v komerčných bankách naďalej prevládajú tradičné produkty (poskytovanie úverov, prijímanie depozít). Aj v posledných rokoch zostáva v štruktúre zisku z finančnej činnosti rozhodujúcim úrokový zisk.⁵⁴

54 POLOUČEK, S. a kol. 2010: Peniaze , banky, finančné trhy.1.vyd. Iura Edition,2010..355-356 s. ISBN 978-80-8078-305-1

29

2. BILANCIA KOMERČNEJ BANKY

Bilancia komerčnej banky vyjadruje rovnováhu medzi formami aktív a zdrojmi ich financovania. Pasíva predstavujú zdroje komerčnej banky, ktoré sa členia na vlastné a cudzie zdroje. Aktíva predstavujú spôsob pouţitia zdrojov. ⁵⁵

A P

––––––––––––––––––––––––––––––––––––|–––––––––––––––––––––––––––––––––-- pokladničná hotovosť vlastné zdroje banky

nakúpené cenné papiere základné imanie pohľadávky voči iným bankám prijaté dlhodobé úvery pohľadávky voči klientom záväzky voči bankám poskytnuté úvery záväzky voči klientom

majetkové podiely a vklady záväzky z emit. cenných papierov investície výsledok hospodárenia minulých rokov pohľadávky voči akcionárom výsledok hospodárenia beţného obd.

majetok rezervy

2.1. Faktory vplývajúce na ziskovosť komerčných bánk

V predošlej časti je uvedená Du Pontova analýza demopozície zisku, ktorá obsahuje mnoho ukazovateľov na niţších úrovniach pyramídy, prostredníctvom riadenia ktorých je moţné ovplyvňovať konečný výsledok vo forme ROE. ⁵⁶

55 BEŇOVÁ,E. a kol. 2007: Financie a mena.2.vyd. Ekonómia: Iura Edition,2007. 246 s. ISBN978-80-8078- 142-2

56 KLIMIKOVÁ, M. 2010: Bankový manažment a marketing.1.vyd. Bratislava: IRIS,2012. 76s. ISBN 978- 80-89238-63-7

30

Tabuľka 1: Podiel úrokových výnosov a podiel úrokových aktív vo vybraných bankách (v %)

Popis rok 2008 rok 2009 rok 2010 rok 2011

VÚB 0,059 0,0562 0,0575 0,058

OTP 0,075 0,117 0,0078 0,089

SLSP 0,015 0,088 0,088 0,069

TB 0,046 0,0455 0,046 0,045

ČSOB 0,051 0,05 0,053 0,046

Zdroj: autor, spracované podľa www.NBS.sk

Graf.1: Podiel úrokových výnosov a podiel úrokových aktív vo vybraných bankách (v %)

0 0,05 0,1 0,15 0,2 0,25 0,3 0,35

VÚB OTP SLSP TB ČSOB

rok 2011 rok 2010 rok 2009 rok 2008

Zdroj: autor, spracované podľa www.NBS.sk

31

2.2. Analýza ziskovosti bankového sektora na Slovensku od roku 2006 - 2011

Ukazovatele ziskovosti bánk a ich rozdelenie v bankovom sektore

Tabuľka 2: Ukazovatele ziskovosti a ich rozdelenie za obdobie 2006 – 2008 (v mld. SKK)

Popis rok 2006 v % rok 2007 v % rok 2008 v %

ROA 1,27 1,13 0,96

ROE 21,23 19,55 14,08

ukovazovateľ nákladov

C/I ratio 54,54 59,2 55,09

čisté úrokové rozpätie 2,34 2,27 2,53

čistá úroková marţa 2,42 2,36 2,62

čistý zisk za rok 17,78 mld. SKK 17,55 mld. SKK 16,4 mld. SKK

Zdroj: autor, spracované podľa www.NBS.sk

Graf 2: Ukazovatele ziskovosti a ich rozdelenie za obdobie 2006 – 2008 (v mld. SKK)

Zdroj: autor, spracované podľa www.NBS.sk 0

10 20 30 40 50 60 70

ROA ROE ukovazovateľ

nákladov C/I ratio

Čisté úrokové rozpätie

čistá úroková marža

čistý zisk za rok

rok 2006 v % rok 2007 v % rok 2008 v %

32

Tabuľka 3:Ukazovatele ziskovosti a ich rozdelenie za obdobie 2009 – 2011 (v mil. €)

Popis rok 2009 v % rok 2010 v % rok 2011 v %

ROA 0,47 0,93 1,21

ROE 6,54 12,28

ukovazovateľ nákladov

C/I ratio 59,84 54,65 48,9

čisté úrokové rozpätie 2,86 3,09

čistá úroková marţa 2,85 3,06

čistý zisk za rok 250,1 mil. EUR 514 mil. EUR 674 mil. EUR

Zdroj :autor, spracované podľa www.NBS.sk ,SBA

Graf 3: Ukazovatele ziskovosti a ich rozdelenie za obdobie 2009 – 2011 (v mil. €)

0%

10%

20%

30%

40%

50%

60%

70%

80%

90%

100%

ROA ROE ukovazovateľ nákladov C/I ratio Čisté úrokové rozpätie čistá úroková marža čistý zisk za rok

rok 2011 v % rok 2010 v % rok 2009 v %

Zdroj :autor, spracované podľa www.NBS.sk ,SBA

Na ziskovosti bankového sektora v roku 2006 mali najväčší vplyv úrokové príjmy a zníţenie prevádzkových nákladov, ako sú mzdy zamestnancov. Čistý zisk bankového sektora v roku 2007 bol vo výške 17,55 mld. SKK, čo ovplyvnilo čistý objem opravných poloţiek. Najväčší vplyv mali znova úrokové príjmy. Zhoršenie efektivity, a to niţší nárast príjmov a pokles prevádzkových nákladov malo vplyv na mierny pokles zisku v roku 2007. Na zisk bankového sektora v roku 2008 vplýval ukazovateľ ROE, ktorý dosiahol necelých 14%, čo predstavuje pokles. Úroková marţa v tomto roku dosiahla