Bankovní institut vysoká škola Praha
zahraničná vysoká škola Banská Bystrica Katedra financií, účtovníctva a poisťovníctva
Študentské účty v ponuke komerčných bánk
Students' Accounts in Offer of Commercial Banks
Bakalárska práca
Autor: Andrea Uličná Bankový Management
Vedúci práce: doc. Ing. Pavel Ceniga, PhD.
Banská Bystrica Apríl 2013
Vyhlásenie
Vyhlasujem, ţe som bakalársku prácu spracovala samostatne s pouţitím uvedenej literatúry.
Svojim podpisom potvrdzujem, ţe odovzdaná elektronická verzia je identická s jej tlačenou verziou a som oboznámená so skutočnosťou, ţe sa práca bude archivovať v kniţnici BIVŠ a ďalej bude prístupná tretím osobám prostredníctvom internej databázy elektronických vysokoškolských prác.
V Liptovskom Mikuláši dňa 24. 4. 2013 Andrea Uličná
Poďakovanie
Ďakujem môjmu vedúcemu bakalárskej práce doc. Ing. Pavelovi Cenigovi, PhD. za trpezlivosť, poskytnutú podporu, usmernenia, pripomienky a rady pri vypracovaní práce.
Anotácia
ULIČNÁ, Andrea: Študentské účty v ponuke komerčných bánk. [Bakalárska práca]
Bankovní institut vysoká škola Praha, zahraničná vysoká škola Banská Bystrica. Katedra financií, účtovníctva a poisťovníctva. Vedúci práce doc. Ing. Pavel Ceniga, PhD. Rok obhajoby: 2013. Počet strán: 66
Bakalárska práca sa zaoberá študentskými účtami v ponuke komerčných bánk a ich porovnaním vo vybraných bankách. Prvá kapitola bakalárskej práce je zameraná na charakteristiku bankovníctva, komerčných bánk a produktov, ktoré banky ponúkajú.
V druhej kapitole sú porovnané vybrané banky, ktoré ponúkajú študentské účty po prípade účty pre mladých. Na konci druhej kapitoly je vyhodnotený dotazník, ktorý bol predloţený študentom od 15 do 26 rokov. V tretej kapitole sa nachádza návrh ideálneho študentského účtu, ktorý bol vytvorený z odpovedí dotazníka.
Kľúčové slová: bankovníctvo, komerčná banka, bankové produkty, študentské účty
Abstract
ULIČNÁ, Andrea: Students' Accounts in Offer of Commercial Banks. [Bachelor thesis]
Banking Institute/College of Banking, foreign College of Banking Banska Bystrica.
Department of finance, accounting and insurance. Supervisor Assoc. Prof. Eng. Pavel Ceniga, PhD. Year of defense: 2013. Number of pages: 66
Work deals with student accounts in commercial banks offer and comparing them in selected banks. The first chapter of thesis is focused on the characteristics of banking, commercial banks and products that banks offer. In the second chapter are compared selected banks that offer student accounts or accounts for young people. At the end of the second chapter the questionnaire is evaluated, completed by students aged 15 to 26 years of age. The third chapter presents the proposal of an ideal student account, which was created on the questionnaires completed.
Keywords: banking, commercial bank, banking products, student accounts
6
OBSAH
Úvod ... 8
1 Charakteristika bankovníctva a komerčných bánk ... 9
1.1 História bankovníctva ... 9
1.2 Komerčné bankovníctvo ... 10
1.3 Komerčná banka ... 11
1.4 Klient ... 15
1.5 Bankové produkty ... 16
1.5.1 Úverové produkty ... 16
1.5.2 Depozitné (vkladové) produkty ... 21
1.5.3 Platobné zúčtovacie bankové produkty ... 26
1.5.4 Produkty investičného bankovníctva ... 30
1.5.5 Pokladničné a zmenárenské produkty ... 30
2 Analýza ponuky produktov vybraných komerčných bánk s dôrazom na klientelu študentov ... 32
2.1 OTP Banka, a. s. ... 33
2.2 Slovenská Sporiteľňa, a. s. ... 34
2.3 Všeobecná úverová banka, a. s. ... 37
2.4 Prima banka, a. s. ... 42
2.5 ČSOB, a. s. ... 43
2.6 Unicredit banks, a. s. ... 44
2.7 Sberbank, a. s. (Volksbank, a. s.) ... 45
2.8 Tatra banka, a. s. ... 48
2.9 Záverečné vyhodnotenie a porovnanie ... 51
3 Návrh rozšírenej ponuky komerčných bánk v oblasti študentských účtov a jeho vyhodnotenie ... 57
Záver ... 59
7
Zoznam pouţitej literatúry ... 61
Zoznam tabuliek ... 64
Zoznam grafov ... 64
Prílohy ... 64
8
ÚVOD
Mnohí študenti vo veku od 15 do 26 rokov si popri svojom štúdiu alebo počas letných prázdnin privyrábajú, aby aspoň čiastočne odbremenili svojich rodičov, aby si mohli financovať nákladnejšie koníčky a záľuby alebo si splnili svoje najväčšie cestovateľské sny. Študenti, ktorí si nechcú svoje zarobené prostriedky nechávať doma alebo posielať na účty svojich rodičov, štandardne môţu vyuţívať študentské účty, ktoré sú zaujímavé rôznymi výhodami a benefitmi. Mladí ľudia takto majú jedinečnú príleţitosť spoznávať pravú hodnotu vlastnoručne zarobených peňazí a naučiť sa s nimi manipulovať. Preto mnoţstvo bánk pôsobiacich na slovenskom trhu má vo svojej ponuke špeciálne produkty pre študentov. Pre banku predstavujú študenti zvláštnu skupinu obyvateľstva a potenciálnych budúcich klientov.
Cieľom bakalárskej práce je na základe teoretických východísk analyzovať produkty komerčných bánk v oblasti študentských účtov a navrhnúť ich rozšírenú ponuku s dôrazom na aktuálne poţiadavky študentov.
Bakalárska práca pozostáva z troch kapitol. Prvá kapitola bakalárskej práce je venovaná komerčnému bankovníctvu, komerčnej banke jej funkciám, klientom banky a bankovým produktom. V depozitných (vkladových) produktoch je bliţšie vymedzený bankový účet, jeho zriadenie, doklady, ktoré sú potrebné pri jeho zriadení.
Predmetom druhej kapitoly je analýza študentských účtov prípadne účtov pre mladých vo vybraných bankách. Porovnávali sme 8 komerčných bánk a to OTP banku, a. s., Slovenskú sporiteľňu, a. s., VÚB banku, a. s., Prima banku, a. s., ČSOB, a. s., UniCredit banks, a. s., Sberbank, a. s., a Tatra banku, a. s..Pri kaţdom účte sú uvedené jeho výhody a poplatky za vybrané sluţby. Na konci druhej kapitoly je súhrnné vyhodnotenie vybraných účtov. Taktieţ aj vyhodnotenie dotazníka, ktorý bol predloţený študentom od 15 do 26 rokov.
V tretej kapitole je návrh ideálneho študentského účtu, ktorý bol vytvorený na základe odpovedí študentov z predloţeného dotazníka.
9
1 CHARAKTERISTIKA BANKOVNÍCTVA A KOMERČNÝCH BÁNK
Bankovníctvo skúma bankové systémy, inštitúcie, ktoré v nich pôsobia, zaoberá sa aj ekonomickými, legislatívnymi a medzinárodnými faktormi ovplyvňujúcimi efektívnosť a stabilitu bankových subjektov a analyzuje bankové produkty. Bankový systém tvorí spravidla centrálna banka a sieť komerčných bánk. Bankové systémy jednotlivých krajín sú rozmanité, ich formovanie je podmienené konkrétnymi historickými a ekonomickými podmienkami krajiny (Medveď et al., 2012, s. 20).
1.1 História bankovníctva
Bankovníctvo je jedným z najstarších prejavov organizovanej ľudskej ekonomickej činnosti, ako ľudská činnosť zameraná na úschovu peňaţných prostriedkov a ich následné poţičanie za úrok. História bankovníctva siaha do obdobia pred tritisíc rokmi. Obchody prebiehali so zlatom a striebrom, z ktorých sa následne vyvinuli kovové peniaze. Rozvoj obchodu v časoch Grékov a Rimanov viedol k rozmachu bankovej činnosti. Okrem úschovy a poţičiavania peňazí vznikali nové druhy bankových činností, ako zmenárenská činnosť, zakladanie nových finančných spoločností bankami a vznikli aj nové finančné nástroje. Ďalší rozvoj bankovej činnosti súvisel s ekonomickými a spoločenskými zmenami. Nové banky, ktoré vznikali v období stredoveku, mali uţ charakter akciových spoločností. Okrem bánk beţného typu začali vznikať aj banky orientujúce sa na emisnú činnosť. Znamená to, ţe banka vydávala emisné poukáţky, ktoré mali presne stanovenú hodnotu, krytú drahými kovmi. Z týchto poukáţok neskôr vznikli bankovky, čím sa zjednodušilo narábanie s peniazmi, ktoré mali dovtedy podobu mincí z drahých kovov.
Jednou z prvých emisných bánk bola Bank of England, ktorá získala začiatkom 18.
storočia monopolné právo na vydávanie bankoviek. Stala sa tak prvou centrálnou emisnou bankou a vzorom pre ostatné štáty. Vznikom Bank of England sa banková sústava začala rozdeľovať na dodnes platný model, v ktorom existujú obchodné alebo inak nazývané komerčné banky a centrálne banky. Na našom území sa stretávame s Privilegovanou rakúskou národnou bankou, ktorá vznikla začiatkom 19. storočia vo Viedni a svojou činnosťou pokrývala aj územie nášho dnešného štátu. Na činnosť tejto banky nadviazala Rakúsko - Uhorská centrálna banka ako banka federálneho Rakúsko – Uhorska. So
10
vznikom ČSR vznikla v roku 1926 Národná banka Československá a v roku 1950 vznikla Štátna banka Československá, ktorá plnila svoje. úlohy aţ do rozpadu federácie. Dnes plní úlohu centrálnej banky Národná banka Slovenska. Okrem NBS pôsobí na našom území aj mnoho domácich a zahraničných bánk (Kuzbel, 2000, s. 14).
1.2 Komerčné bankovníctvo
Komerčné bankovníctvo je obchodná činnosť vykonávaná komerčnými bankami, ktoré poskytujú sluţby klientom na základe zmluvných vzťahov. Ciele týchto bánk sú podobné ako u iných podnikov to znamená, ţe chcú dosiahnuť zisk. Pri svojich obchodných aktivitách však musia dodrţiavať prísnejšie pravidlá neţ ostatné podniky.
Stretávame sa s rôznymi typmi bánk pôsobiacimi na finančnom trhu, ktoré sa od seba líšia klientelou. Tá je daná hlavne druhom produktov, ktoré jednotlivé banky poskytujú.
Banky sa pri ich univerzálnom zameraní orientujú na určitú časť trhu. Z pohľadu poskytovaných sluţieb to má vplyv na výšku nákladov a výnosov. Niektoré banky disponujú rozsiahlou sieťou pobočiek, získavajú relatívne lacné úverové zdroje, iné banky disponujú špecialistami v určitých odboroch bankovníctva, v ktorých poskytujú vysoko špecializované sluţby a úverové prostriedky si poţičiavajú od iných ústavov. Banky môţeme rozdeliť podľa charakteru obchodnej činnosti, rozsahu pôsobenia na niekoľko základných typov (Kolektív autorů, 2007, s. 10).
Univerzálne banky - väčšina týchto bánk realizuje širokú škálu bankových obchodov.
Komerčné banky uskutočňujú bankové obchody hlavne pre súkromné podnikateľské subjekty, právnické a fyzické osoby. Veľký podiel na ich obchodoch zaujali tradičné bankové produkty ako nákup krátkodobých a strednodobých vkladov a poskytovanie úverov, ale poskytujú spravidla i produkty investičného charakteru, ku ktorým patria obchody s cennými papiermi a podobne. I medzi týmto druhom bánk dochádza k diferenciácii, rozhodujúcu rolu majú veľké obchodné banky s rozsiahlou sieťou pobočiek. Zakladajú dcérske spoločnosti zamerané na špecializované činnosti.
Sporiteľne - obchodná činnosť sporiteľní je zameraná na sústredenie peňaţných prostriedkov od drobnej klientely. Prijímajú vklady v rôznych formách a získavajú primárne finančné zdroje, k tomu majú spravidla vybudovanú rozsiahlu sieť pobočiek.
Sporiteľne tak disponujú pomerne značným kapitálom, ktorý môţu poţičiavať i na
11
medzibankovom trhu. Produkty sporiteľní sú orientované na tri hlavné druhy klientov, fyzické osoby, štát a obce, drobných a stredných podnikateľov. Špecifiká činnosti sporiteľní sa odráţajú i v ich relatívne veľkej centralizovanosti. Sporiteľne spravidla poskytujú beţné bankové sluţby a sú vo svojej podstate univerzálnymi bankami
Špecializované banky - realizujú len niektoré bankové obchody zamerané na vybrané produkty, majú obmedzenú bankovú licenciu. Doplňujú činnosti, ktoré sú pre ostatné banky výhodné. Špecializované banky sa zameriavajú hlavne na podporu niektorých sektorov ekonomiky, preberaní problematických úverov. K dôleţitým druhom špecializovaných bank patria hypotekárne banky a stavebné sporiteľne.
Banky investičného charakteru - hlavnú oblasť činnosti investičných bánk je strednodobé a dlhodobé úverovanie. Dlhodobé peňaţné prostriedky získavajú z emisií bankových dlhopisov a nákupom terminovaných vkladov. Tie potom poskytujú priemyslovým podnikom v podobe investičných, dlhodobých úverov.
Úverové druţstvá - Úverová činnosť týchto inštitúcií je realizovaná svojpomocne, pre podporu vlastných členov. Pôsobnosť je obmedzená na menšie územie alebo okruh zakladateľov. Tieto inštitúcie sú zamerané na malých podnikateľov, poľnohospodárstvo, obchod, remeslo, slobodné povolanie (Kolektív autorů, 2007, s. 10-11).
1.3 Komerčná banka
Úlohou komerčných bánk je dostať do ekonomiky potrebné mnoţstvo peňaţných prostriedkov. Komerčné banky sú podnikateľské subjekty. Jedným z najdôleţitejších subjektov finančného trhu je komerčná banka a uskutočňuje tieto bankové činnosti:
- investovanie do cenných papierov na vlastný účet - finančný prenájom
- platobný styk a zúčtovanie
- vydávanie a správa finančných prostriedkov, napr. platobných kariet, cestovných šekov
- poskytovanie záruk - otváranie akreditívov - obstarávanie inkasa
- obchodovanie na vlastný účet alebo na účet klienta s devízovými hodnotami, s prevoditeľnými cennými papiermi, so zlatými a striebornými
12
mincami, v oblasti termínovaných obchodov a opcií včítane kurzových a úrokových obchodov
- účasť na vydávaní cenných papierov a poskytovaní súvisiacich sluţieb - finančné maklérstvo
- poskytovanie poradenských sluţieb vo veciach podnikania
- obhospodarovanie cenných papierov klienta na jeho účet včítane poradenstva
- uloţenie a správa cenných papierov alebo iných hodnôt - výkon funkcie depozitára podľa osobitného predpisu - zmenárenská činnosť
- poskytovanie bankových informácií - prenájom bezpečnostných schránok
- vykonávanie hypotekárnych obchodov (Kuzbel, 2000, s. 24)
Z ekonomických funkcií, ktoré banka plní, vychádza vo svojej podstate aj základné vymedzenie banky. Banky v súčasnosti plnia mnoho funkcií, no z nich sa dá vybrať niekoľko, o ktorých je moţné tvrdiť, ţe sú tie hlavné. Medzi ne patria nasledovné funkcie:
- sprostredkovanie platobného styku - finančné sprostredkovanie
- emisia bezhotovostných peňazí
- sprostredkovanie finančného investovania Sprostredkovanie platobného styku
Prvou základnou funkciu bánk je sprostredkovanie platobného styku. Bezhotovostný platobný styk predstavuje platby medzi bankovými a nebankovými subjektmi účtovným prevodom bez aktivácie hotovostných peňazí. Banky majú pre túto funkciu vynikajúce technické a organizačné predpoklady, ako hustá sieť pobočiek, vybavenosť potrebnými softvérovými systémami, či znalosti procesnej stránky platobného styku. To všetko bankám umoţňuje realizovať platobný styk bezpečne, rýchlo a lacno.
Finančné sprostredkovanie
Komerčná banka sa obyčajne charakterizuje ako finančný sprostredkovateľ presunu dočasne voľných prostriedkov ekonomike. Prijíma vklady od tých, ktorí sporia, a poskytovanie pôţičky tým, ktorí majú investičné príleţitosti. Vkladateľom na poţiadanie vypláca peniaze naspäť alebo ich prevádza na iné účty.. Finančné sprostredkovanie je zaistenie realizácie finančných tokov vo forme finančných produktov medzi
13
ekonomickými subjektmi, ktoré sa nachádzajú v rôznych finančných stavoch. Ak subjekt pociťuje momentálny deficit finančných prostriedkov, vyuţije napríklad nejaký druh úveru. Opačným príkladom je subjekt s momentálne prevyšujúcimi príjmami, ktorý má potenciál vyuţiť napríklad produkty finančného investovania.
Komerčné banky sú zamerané na dosahovanie zisku. Zdrojom zisku bánk je predovšetkým bankové rozpätie, to je rozdiel medzi príjmami z poskytnutých úverov a úrokmi, ktoré banka musí vyplatiť za prijatie vkladu. Preto sa banka snaţí premieňať vklady na úvery. To znamená, ţe sú to práve banky, ktoré v trhovej ekonomike predstavujú inštitucionalizovanú podobu ponuky peňazí.
Význam prítomnosti bánk vo finančnom sprostredkovaní je nespochybniteľný. Banky pomáhajú zniţovať transakčné náklady, plynúce napríklad z prípadného vyhľadávania vhodných subjektov, ktoré by bez nich mohli dosahovať hodnoty prohibitívneho charakteru. Okrem redukcie transakčných nákladov hrajú nezastupiteľnú rolu aj pri monitorovaní dlţníkov a ich schopnosti splácať dlhy.
Na druhej strane treba priznať, ţe v niektorých prípadoch je vhodnejšou metódou financovanie priame, pri ktorom do vzťahu veriteľa a dlţníka nevstupuje ţiadny sprostredkovateľ. Je efektívnejšie predovšetkým u veľkých dlţníkov, ktorí môţu relatívne ľahšie predať svoje vlastné dlhopisy ako malý neznámi podnik, alebo, naopak, u veľkých investorov, ktorým sa vyplatí sledovať potenciálnych dlţníkov a investovať priamo, čiţe bez sprostredkovateľa (Medveď et al., 2012, s. 94-95).
Emisia bezhotovostných peňazí
Na rozdiel od emisie hotovostných peňazí, ktorú môţe vykonávať iba centrálna banka, na emisii bezhotovostných peňazí sa môţu podieľať aj komerčné banky, a to v podobe zápisov na bankových účtoch. No táto činnosť bánk nie je aţ tak úplne v ich rukách, lebo centrálna banka má rôzne nástroje na jej ovplyvňovanie. Emisia bezhotovostných peňazí je poskytnutím úveru, presnejšie povedané bezhotovostného úveru.
V dôsledku bezhotovostnej emisie peňazí rastie objem vkladov banky a zvyšuje sa tak potreba likvidných prostriedkov na to, aby bola banka schopná realizovať príkazy klientov na uskutočnenie platieb v prospech klientov iných bánk. V prípade nadmernej emisie bezhotovostných peňazí bankou tak ľahko môţe dôjsť k narušeniu likvidity banky.
Sprostredkovanie finančného investovania
Spočíva v tom, ţe banky pre svojich klientov realizujú emisiu cenných papierov, sprostredkúvajú ich nákupy, prípadne iné investičné obchody ako napríklad úschovu
14
a správu aktív, či obchody s finančnými derivátmi. Táto funkcia začala naberať na význame najmä v poslednej dekáde (Medveď et al., 2012, s. 94-95).
Banka je inštitúcia, ktorá je oprávnená uskutočňovať bankové operácie a poskytovať bankové sluţby. Banky sú vo svojej podstate podnikateľské subjekty, ktoré sa však vyznačujú niektorými špecifikami a predovšetkým svojim jedinečným a nezastupiteľným významom v ekonomike. Zdravý a fungujúci bankový systém je podmienkou fungovania trhovej ekonomiky. Preto sa na činnosť bánk vzťahujú niektoré špecifické právne predpisy a odlišné pravidlá podnikania oproti iným subjektom. Základný cieľ bánk je však zhodný s cieľom akéhokoľvek iného podniku, resp. u akciových spoločností maximalizácia trhovej ceny akcií.
Banka býva definovaná ako finančný sprostredkovateľ, jej hlavnou úlohou je sprostredkovanie pohybovanie kapitálu medzi svojimi klientmi. Prijíma vklady a poskytuje úvery teda prečerpáva na vlastný účet peniaze od svojich veriteľov ku svojim klientom.
Základné podmienky, ktoré musí banka spĺňať.
Musí isť o právnickú osobu so sídlom v Slovenskej Republike zaloţenou ako akciová spoločnosť
Musí prijímať vklady od verejnosti Musí poskytovať úvery
K výkonu bankových činností má povolenie pôsobiť ako banka (Pospíšil, 2007, s.
46)
Banky tvoria vo finančnom systéme SR najväčšiu skupinu finančných sprostredkovateľov. Toto sprostredkovanie je zaloţené na tom, ţe banky prijímajú vklady na vlastný účet a poskytujú úvery. Na ich činnosť sa vzťahuje celkom iný reţim, ako je to v prípade iných podnikateľských subjektov. Najmä z toho dôvodu musí byť zákonom jednoznačne vymedzené, kedy je a kedy nie je daný ekonomický subjekt bankou.
Postavenie a pôsobenie bánk na území Slovenskej republiky upravuje zákon č. 483/2001 Z.
z. o bankách a o zmene a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Vo finančnom sektore SR má rozhodujúcu pozíciu bankový sektor. Jeho podiel na celkových aktívach a spravovanom majetku tej časti finančného trhu, na ktorú dohliada NBS, sa pravidelne pohybuje okolo 8% (Sysáková, Šlahor, 2010, s. 31).
15
1.4 Klient
Klient je kaţdý subjekt o ktorom existujú v banke informácie, ktoré klient poskytol dobrovoľne, resp. na základe zákona, a ktoré sú pokiaľ moţno dostupné aj v elektronickej podobe.
Všetkých klientov je nutné identifikovať pomocou ich dokladov o ich právnej subjektivite identifikovať je nutné aj takú osobu, ktorá nie je vlastníkom účtu alebo ktorá nevyuţíva inú sluţbu a ani nie je uvedená na tzv. podpisových vzoroch stávajúceho sa klienta banky, ale ktorá ţiada o prevedenie transakcie vo výške poţadovanej platným právnym poriadkom. O týchto osobách je nutné získať aspoň údaje poţadované zákonom „ proti praniu špinavých peňazí“ (Kolektív autorů, 2006, s. 40-41).
Bankový účet neplnoletej osobe, ktorá nie je spôsobilá k právnym úkonom, môţe zaloţiť zákonný zástupca tejto osoby, ktorý je zároveň oprávnený disponovať s prostriedkami na tomto účte (Pereira, Kalabis, 2008, s. 132).
Banky poskytujú rôzne produkty aj pre študentov, pretoţe pre ne predstavujú významnú budúcu klientelu. Sú to produkty ako napríklad beţné účty pre študentov, ktoré majú výhodnejšie poplatky za vedenie účtu a podobne alebo študentské pôţičky, ktoré majú výhodnejšiu úrokovú sadzbu. Študenti majú v bankách rôzne výhody, ktoré si stanovuje kaţdá banka. Produkty pre študentov môţu vyuţívať študenti stredných a vysokých škôl a to vo veku od 15 do 26 rokov.
Definícia klienta z hľadiska segmentácie
Segmentácia je činnosť, kedy banka prostredníctvom vlastných kritérií rozlišuje svojich klientov do jednotlivých skupín, ktoré majú spoločné vlastnosti a ktorí vyuţívajú rovnaké produkty a sluţby, za účelom optimálneho spôsobu a ponuky produktov. Kaţdý klient v kaţdom segmente má vlastný typ obsluhy, viazaný na konkrétne miesto. Klientov moţno v rámci segmentácie zaradiť do nasledovných skupín:
Priamy klient je majiteľom aspoň jedného aktívneho účtu či sluţby typu safesová schránka. Len táto skupina klientov je segmentovaná, lebo výhradne o priamych klientoch sú k dispozícii informácie, nutné pre segmentáciu (zostatky na účtoch, debetné a kreditné obraty).
16
Nepriamy klient je osobou bez účtu alebo vyuţívanej sluţby, ale so vzťahom k inému „priamemu klientovi“, resp. jeho účtu alebo ním vyuţívanej sluţby (napr.
má podpisové právo ktoré ho oprávňuje k disponovaniu s prostriedkami na účte
„priameho klienta“, alebo je ručiteľom za úver poskytnutý “priamemu klientovi“) Iný klientský subjekt je osoba ktorá nespadá do ţiadnej z vyššie uvedených skupín. Ide o bývalých priamych ale aj nepriamych klientov, o potenciálnych klientov, ktorý prejavili záujem o sluţby danej banky (Kolektív autorů, 2006, s. 40- 41).
1.5 Bankové produkty
Bankové produkty môţeme rozdeliť do piatich základných skupín:
Úverové produkty
Depozitné (vkladové) bankové produkty zúčtovacie bankové produkty
Produkty investičného bankovníctva
Pokladničné a zmenárenské produkty (Revenda et al., 2012, s. 98)
1.5.1 Úverové produkty
Medzi najdôleţitejšie formy financovania komerčných bánk patrí poskytovanie úverov.
Bankový klienti čerpajúci úver, zaň neplatia základnú sadzbu banky. Úroková sadzba stanovená pre klientov zahŕňa aj úrokovú marţu. Jej výška sa mení, v závislosti od rizika a termínu splatnosti úveru, často aj veľmi výrazne. Závisí tieţ od záruk, ktoré sú banke poskytnuté. Veľké spoločnosti, ktoré majú v banke vedený účet, sú bankou kontrolované, takţe banka má prehľad o ich hospodárení, získavajú úvery za sadzby len mierne niţšie, ako je základná sadzba banky. Ostatní klienti majú výrazne vyššie úrokové sadzby. Za prečerpanie úveru a iné bankou nepovolené transakcie je úroková sadzba veľmi vysoká, často 10 aţ 100 % nad základnou sadzbou banky.
Úrokové sadzby a ich výšku ovplyvňuje aj objem poskytnutého úveru. V prípade úverov nad určitú sumu môţe byť dlţníkovi stanovená vyššia sadzba, rovnako ako môţe
17
klient získať pri realizácii vkladu vo vyššej sume vyššiu úrokovú sadzbu. Na druhej strane sú úvery vo vyšších sumách menej prácne a klient, hlavne stály klient banky, môţe získať v takomto prípade zľavu, môţe platiť niţší úrok. Banky poskytujú celú škálu rôznych úverov, ktoré sa navzájom odlišujú charakteristikami. (Polouček et al., 2010, s. 168).
Kontokorentný úver
Je poskytovaný na kontokorentnom (beţnom) účte tak, ţe zostatok na účte môţe ísť do debetu. Klient čerpá úver automaticky tak, ţe prevádza platby so svojho účtu a tým pádom sa môţe dostať aj do debetu. Maximálna výška čerpaného úveru je vopred daná úverovým rámcom, ktorý určuje maximálny debet na beţnom účte. Banka môţe dovoliť aj určité krátkodobé prekročenie tohto rámca, čo môţe pre klienta znamenať dodatočné úrokové náklady.
Splatnosť je v zásade krátkodobá, čo vyplýva ako z účelu pouţívania úveru aj doby, na ktorú sa zmluva uzatvára. Vzhľadom na to, ţe banka s dobrými klientmi úver kaţdoročne prolonguje, môţe mať vzťah stredne aţ dlhodobý charakter. Úroková sadzba je v porovnaní s inými krátkodobými úvermi vyššia, vzhľadom na to ţe klient platí úrok len zo skutočne čerpaného úveru (Revenda et al., 2012, s. 98-99).
Eskontný úver
Eskontný úver je krátkodobý úver, ktorý banka poskytuje prostredníctvom odkupu zmenky pred jej splatnosťou. Banka si pri tom zráţa úrok (diskont) za dobu od eskontovania do dňa splatnosti zmenky. Keď banka eskontuje úrok stáva sa jej majiteľom so všetkými právami, ale aj povinnosťami. Banka poskytuje subjektu, ktorý na ňu eskontoval zmenku, eskontný úver, jeho výška je určená zmenkovou čiastkou a dobou splatnosti. Úver je splatený v deň splatnosti zmenky hlavným zmenkovým dlţníkom (Revenda et al., 2012, s. 101).
Výška diskontu závisí od:
nominálnej hodnoty zmenky
počtu dní od je odkúpenia po jej splatnosť výšky diskontnej sadzby CB
kvality zmenky
likvidity a výnosovej pozície banky
18
povolenému limitu zo strany CB danej banke k reeskontu zmeniek situácii konkurencie
významu majiteľa zmenky pre banku
Úroková sadzba eskontného úveru je podstatne niţšia ako pri kontokorentnom úvere.
Je to tak predovšetkým z dôvodu niţšej diskontnej sadzby centrálnej banky v porovnaní s úrokmi na medzibankovom trhu. Ďalším dôvodom je niţšia úroková priráţka banky voči jej výške pri kontokorentnom úvere. Eskontný úver znamená kúpnu a úverovú zmluvu v jednom medzi bankou a posledným majiteľom zmenky. Veriteľom dlţníka sa stáva banka eskontom jeho zmenky. Úverová suma je uvedená na zmenke. Rozdiel voči klasickému úveru je v tom, ţe v lehote splatnosti zmenky ju k preplateniu banka predkladá poslednému majiteľovi, takţe zmenkovému dlţníkovi. Poslednému majiteľovi ju banka predkladá len v prípade platobnej neschopnosti dlţníka, alebo v prípade jej odmietnutia zo strany zmenkového dlţníka na základe indosamentu.
Banka poskytuje zmenkový eskontný úver na základe ţiadosti klienta, pričom dáva prednosť obvykle eskontu obchodnej zmenky. Banka skúma ekonomickú situáciu vystaviteľa zmenky alebo pri cudzej zmenke zmenečníka, úverovú spôsobilosť klienta, výšku úverovej linky u klienta podľa vnútorných predpisov. Po splnení všetkých parametrov u ţiadateľa a vystaviteľa respektíve zmenečníka, vydá banka svojmu klientovi úverový prísľub a dohodne formu jeho poskytnutia a čerpania (Kráľ, 2009, s. 125-126).
Hypotekárny úver
Hypotekárny úver je úver, poskytnutý fyzickým ale aj právnickým osobám na investíciu do nehnuteľnosti alebo na jej výstavbu, či zaobstaranie a jeho splácanie je zaistené záloţným právom k tejto i rozostavanej, alebo aj inej nehnuteľnosti takzvanou hypotékou.
Hypotekárny úver je účelový úver ktorý sa môţe pouţiť na:
financovanie kúpi nehnuteľnosti
financovanie kúpi podielu nehnuteľnosti za účelom vysporiadania spolubývajúcich a dedičov
financovanie rekonštrukcie, opravy alebo modernizácie nehnuteľnosti financovanie dostavby, prístavby, nadstavby a výstavby nehnuteľnosti
splateniu skôr poskytnutých úverov pouţitých k investíciám do nehnuteľnosti
19
Hypotekárny úver musí byť zaloţený tzv. hypotékou. Pričom nehnuteľnosť musí byť zapísaná v katastri nehnuteľností na území SR. Zaloţená nehnuteľnosť nesmie byť zaťaţená predchádzajúcim záloţným právom v prospech tretej osoby a ani prevod tejto nehnuteľnosti nesmie byť podľa platnej právnej úpravy obmedzený.
Hypotekárny úver sa môţe poskytovať aj do doby splatnosti jedného roka ako krátkodobý do jedného roka, ako strednodobý od 1 do 4 rokov, alebo ako dlhodobý.
Všeobecne známe pravidlo znie, ţe doba splácania nehnuteľnosti by nemala presahovať ţivotnosť nehnuteľnosti. Doba splatnosti je obmedzovaná aj druhom, stavebno-technickým stavom a opotrebovaním nehnuteľnosti a výšky príjmu klienta. Výška úrokovej sadzby hypotekárneho úveru by mala byť relatívne nízka oproti iným bankovým úverom. Táto skutočnosť vychádza z pomerne nízkej rizikovosti, ktorá plynie z kvality zaistenia, pretoţe nehnuteľnosti hlavne rodinné domy predstavujú jednu z najkvalitnejších záruk. Ktorú klient banke môţe poskytnúť. Konštrukcia úrokových sadzieb pri hypotekárnom úvere zostavovaná podľa rovných pravidiel ako u beţných úverov, to znamená čim je úverový obchod riskantnejší pre banku, tým je úroková sadzba vyššia. Úroková sadzba je stanovená pevne v určitom zmluvne dohodnutom období. Je moţné ho splácať pravidelnými splátkami. Hypotekárny úver sa spravidla úročí a umoruje mesačnými anuitami, čo je súčasť mesačnej splátky úmoru istiny a úroku (Kolektív autorů, 2007, s. 49-52).
Spotrebný úver
Spotrebné úvery sú úvery poskytované fyzickým osobám na nepodnikateľské účely.
Slúţia predovšetkým na nákup spotrebného tovaru, na financovanie rôznych sluţieb (školné, dovolenka) a môţu slúţiť aj na financovanie nákupu či rekonštrukciu nehnuteľností. Pokiaľ je úver čerpaný ako neúčelový, môţe ho klient vyuţiť na ľubovoľný účel. Od úverov podnikateľským subjektom sa líšia z hľadiska svojej vyuţiteľnosti..
Spotrebné úvery slúţia na krytie spotrebných výdavkov. Úroky u týchto úverov sú relatívne vysoké, čo vyplýva z rizika, ktoré je s nimi pre banku spojené. Zmluva, v ktorej sa dojednáva spotrebný úver, musí obsahovať uvedenú ročnú percentnú sadzbu nákladov na spotrebný úver, ktorá vyjadruje percentuálny podiel z dlţnej čiastky, ktorý je spotrebiteľ povinný zaplatiť veriteľovi za obdobie jedného roku a počíta sa podľa záväzne stanoveného vzorca (Revenda et al., 2012, s. 102).
20 Úver pre študentov
Úver pre študentov je účelový úver na financovanie nákladov spojených s dennou formou vysokoškolského štúdia a na financovanie nákladov na zahraničný študijný pobyt.
Študentský úver má výhodnejšiu úrokovú sadzbu a v niektorých bankách sa môţe splatiť aţ po ukončení štúdia. Úver pre študentov banky poskytujú vo výške od 650 € do 13 300 € u kaţdej banky je to individuálne.
Bankové záruky
Bankové záruky sú dnes najvýznamnejším druhom úverových produktov, ktoré banky poskytujú. Sú vyuţívané hlavne v zahraničnom obchode. Banková záruka predstavuje záväzok banky zaplatiť oprávnenej osobe určitou peňaţnou čiastkou podľa obsahu a podmienok stanovených v záručnej listine. Podľa povahy zaisťovaného záväzku sa záruky členia na platobné a neplatobné. Platobná záruka je záruka banky za splnenie platobného záväzku klienta. Neplatobná záruka je zárukou za iný neţ platobný záväzok.
Medzi takéto záruky patrí napríklad záruka za ponuku, kaučná záruka, akontačná záruka.
Za špecifickú záruku sa povaţuje aj avalový (ručiteľský) úver, jeho podstata je zaloţená na tom, ţe banka sa doloţkou „ per aval“ zaväzuje na zmenke za niektorého zo zmenkových dlţníkov a v dôsledku toho ručí za preplatenie zmenky, pokiaľ ju nezaplatí hlavný zmenkový dlţník (Revenda et al., 2012, s. 102-103).
Faktoring
Faktoring znamená odkúpenie krátkodobých pohľadávok. Pouţíva sa, ak má firma pohľadávku voči inej firme. Na ţiadosť majiteľa sa koná odkúpenie pohľadávky, ktorý je veriteľom, bez jeho spätného postihu. Ten, kto odkupuje pohľadávku sa nazýva faktor, a je ním väčšinou banka.
Priebeh faktoringu pozostáva z nasledujúcich krokov. Predávajúci dodá kupujúcemu tovar alebo sluţbu, ktorú vyfakturuje, tým mu vznikne pohľadávka. Následne pohľadávku predá a tým a zinkasuje peniaze. Spoločnosť, ktorá pohľadávku kúpila, vymáha potom pohľadávku od firmy, ktorá tovar alebo sluţbu odobrala. Riziko znáša faktor , ak firma pohľadávku nezaplatí (Kuzbel, 2000, s. 45-46).
Forfaiting
Princíp pri forfaitingu je zhodný ako pri faktoringu, len s tým rozdielom ţe v tomto prípade ide o odkúpenie strednodobých a dlhodobých pohľadávok. Vznikajú hlavne pre
21
dodávkach strojov, zariadení, investičných celkov a podobne. Odkúpenie pohľadávok realizuje špecializovaná forfaitingová spoločnosť bez regresu, čo znamená bez moţnosti spätného postihu dodávateľa v prípade, ak odberateľ nezaplatí.
Priebeh forfaitingu môţeme opísať nasledovne: Vývozca pri dodávke tovaru získava zaplatené avalovanou zmenkou. Následne predá túto zmenku forfaitérovi. V lehote splatnosti predkladá zmenku forfaitér na preplatenie dovozcovi alebo priamo banke, ktorá zmenku avalovala (Medveď et al., 2012, s. 185-186).
Leasing
Leasing je prenájom investičného zariadenia, predmetov dlhodobej spotreby a iných predmetov uţívateľovi za dohodnuté nájomné na dobu určitú alebo aj neurčitú.
Prenajímateľ dáva nájomcovi právo uţívať predmet náhradou za stanovenú platbu splátok na dohodnuté časové obdobie. Leasing charakterizuje určitý druh financovania. Medzi výrobcom investičného alebo spotrebného majetku a subjektom ktorý túto investíciu potrebuje, pri tom vstupuje špecializovaná leasingová spoločnosť, ktorá získa príslušný tovar, financuje a prenajíma ju klientovi (Kalabis, 2005, s. 95-96).
1.5.2 Depozitné (vkladové) produkty Beţný účet
Podstata beţného účtu pre klienta aj banku spočíva v moţnosti okamţitej dispozície klienta so zdrojmi, ktoré sú na tomto účte uloţené. Ide o peniaze na videnie, slúţia k okamţitej potrebe klienta.
Základom pre jeho zriadenie a vedenie je podľa právnej normy jeho písomná forma najčastejšia v podobe Zmluvy o zriadení a vedení beţného účtu.
Právna norma prakticky kaţdej zeme presne definuje právny rámec a zákonné podmienky pre výkon bankového obchodu ako pre peňaţné ústavy, tak aj pre ich klientov.
K najdôleţitejším právnym normám upravujúcim túto oblasť patrí ústava danej krajiny, zákony o bankovníctve, daňové zákony, občiansky zákonník, obchodný zákonník a ďalšie niţšie právne normy.
Podľa týchto noriem je pre zriadenie a vedenie beţného účtu pre klienta zo strany banky potrebné:
22 Slobodný prejav vôle
Právna subjektivita k tomuto úkonu Identifikácia klienta
Súhlas klienta s obchodnými podmienkami banky
Akceptácia sadzobníka poplatkov za sluţby banky zo strany klienta
Hlavnou úlohou tohto účtu je zaistenie hladkého priebehu platobného styku klienta.
Zdroje na účte slúţi klientovi k úhrade jeho všetkých práve splatných záväzkov z obchodného styku, daňových povinností, úhrade miezd zamestnancom.
Z dôvodu v podstate absolútneho stupňa likvidity u tohto produktu a s tým spojených vysokých nákladov banky na zaistenie jeho likvidity úročenie na tomto účte je veľmi nízke. Spravidla sa pohybuje vo výške 0,5% p. a. a niţšie. Aj napriek tej to nízkej výnosnosti je pre klientov veľmi obľúbený.
Jeho hlavný účel je vyuţitie bezhotovostného platobného styku, šetrí vlastníkom účtu náklady na prepravu hotovosti, jeho poistenie, náklady na trezorové hospodárenie a zniţuje mu tým nebezpečenstvo strát a eventuálnych krádeţí alebo zničenie.
Tento produkt je významným producentom finančných zdrojov banky. Banky dnes vedia pomocou rôznych štatistických metód určiť priemerné zostatky na týchto účtoch od všetkých svojich klientov a tieto vyuţívajú k financovaniu svojich potrieb (poskytovaniu úverov, financovaniu zahraničných platobných operácií klientov...). Zdroje klienta na tomto účte často slúţia k ďalším obchodom banky s klientom, napr. ku kúpe cenných papierov pre klienta do výšky zostatku na jeho účte.
Preto banky venujú veľkú pozornosť klientom s takýmto účtom, predovšetkým tých s veľkými zostatkami zdrojov na konci dňa. Ich kvalitné prognózovanie má pre ziskovosť banky skutočne veľký význam (Kráľ, 2009, s. 123-130).
Zriadenie a vedenie účtu
Zásady pre zriadenie a vedenie účtov určujú všeobecné obchodné podmienky NBS v prvej časti v čl. I-V.
Banky zriaďujú klientom účty na základe zmluvy v písomnej forme, ktorej súčasťou sú podmienky vedenia účtu.
Zmluva o účte má nasledovné náleţitosti:
- Deň, ku ktorému sa účet zriaďuje, a deň, od ktorého je klient oprávnený disponovať s peňaţnými prostriedkami
23 - Menu, v ktorej je účet vedený
- Spôsob disponovania peňaţnými prostriedkami na účte vrátane platobných prostriedkov, ktoré je klient oprávnený pouţívať
- Prípade, kedy vykonáva banka bezhotovostné prevody z účtu klienta bez jeho príkazu
- Lehoty predkladania príkazov klientom a lehoty zúčtovania príkazu bankou - Podmienky a spôsob úročenia peňaţných prostriedkov na účte
- Podmienky odovzdávania správ o zúčtovaní, výšku cien za peňaţné sluţby, prípadne spôsob ich určenia a spôsob platenia, podmienky zrušenie účtu
Pri zriaďovaní účtu banka oznámi písomne klientovi bankové spojenie a názov účtu s údajom, ku ktorému dňu sa účet zriaďuje.
Súčasťou zmluvy o účte je určenie spôsobu odovzdávania správ o zúčtovaní. Na odovzdávanie správ o zúčtovaní slúţia výpisy z účtov. Predstavujú chronologicky zoradené písomné údaje o pohybe peňaţných prostriedkov na beţnom účte, ktorý sa poskytuje klientom v dohodnutej pravidelnej frekvencii a dohodnutým spôsobom, poštou alebo elektronicky, resp. osobným prevzatím výpisu v pobočke banky.
V niektorých prípadoch môţe uskutočniť banka bezhotovostné prevody peňaţných prostriedkov z účtu klienta aj bez jeho písomnej dispozície. Ide hlavne o prípady:
- Ak bol tento spôsob platenia dohodnutý medzi bankou a klientom (ide napr o inkaso)
- Rozhodnutie súdu ktoré je právoplatné a vykonateľné
- Úhrada poplatkov za poskytnuté sluţby platobného styku, alebo debetných úrokov - Vykonanie oprávneného zúčtovania pri chybne zúčtovanej platbe
- Pri vysporiadaní účtov (Medveď et al. s. 145-146)
Doklady potrebné pri zriadení bankového účtu
Pri zriadení bankového účtu poţaduje banka nasledovné doklady:
- Doklady osvedčujúce totoţnosť klienta
- Podpisový vzor osôb oprávnených disponovať s peňaţnými prostriedkami na účte (Medveď et al. s. 146)
24
Tabuľka 1 doklady potrebné pri zriadení bankového účtu
Zdroj : Medveď et al s. 146
Niektoré banky ponúkajú aj beţný účet pre študentov. Tento účet je ponúkaný pre študentov od 15- 26 rokov, ktorí si popri svojom štúdiu privyrábajú. Študentské účty sú zaujímavé rôznymi výhodami, ako napríklad bezplatne vedenie účtu, bezplatne zaloţenie účtu, bezplatne zrušenie účtu, zvýhodnený poplatok za výber z bankomatu a iné.
Ak študentský účet zakladá osoba do 18 rokov je ţiadateľ povinný predloţiť občiansky preukaz, cestovný pas alebo rodný list spolu s identifikačným dokladom zákonného zástupcu. V prípade zakladania študentského účtu študentom vysokej školy je potrebné priloţiť aj doklad o dennom štúdiu.
Klient - FO 1. doklad 2. doklad
Štátni občania SR Platný občiansky preukaz Cestovný pas, vodičský preukaz, rodný list, preukaz zdravotnej poisťovne, index, iný doklad vydaný štátnym orgánom príp. inou inštitúciou
Platný cestovný pas, ak klientovi nebol vydaný OP, pretoţe nemá trvalý pobyt na území SR
Doklad, v ktorom je uvedená trvalá adresa
Cudzí s povoleným trvalým pobytom na území SR
Doklad o povolení na pobyt Cestovný pas, národný preukaz totoţnosti, iný doklad vydaný štátnym orgánom
Cudzí s povoleným prechodným pobytom na území SR
Cestovný doklad
s vyznačeným prechodným pobytom
Iný doklad vydaný štátnym orgánom, prípadne inou inštitúciou
25 Terminovaný vklad
Termínované vklady sú vklady pri ktorých klient ukladá svoj vklad na vkladový účet, pričom sa zmluvne zaviaţe na pozastavenie práva disponovať so svojimi peňaţnými prostriedkami na určité obdobie ktoré je vopred dohodnuté. Pre banku to znamená pomerne stabilný peňaţný zdroj, ktorý môţe aktívne pouţívať do doby výberu a tým zvyšovať svoju likviditu. Z toho dôvodu banky ponúkajú na tento typ vkladu výhodnejší úrok. Úroková sadzba je odstupňovaná podľa trvania doby viazanosti vkladu a výšky vkladu. Termínované vklady s viazanosťou môţeme rozdeliť na dve skupiny:
Termínované vklady s viazanosťou bez moţnosti výberu peňaţných prostriedkov pred uplynutím doby viazanosti
Terminované vklady s viazanosťou a moţnosťou výberu peňaţných prostriedkov pre uplynutím doby viazanosti
Terminované vklady môţeme deliť aj na krátkodobé do jedného roka, strednodobé od jedného do 5 rokov a dlhodobé od 5 rokov. Čím dlhšie sú uloţene peňaţné prostriedky na termínovanom vklade tým je úroková sadzba vyššia (Sysáková, Šlahor, 2010 s. 106).
Sporiace vklady
Sporiace vklady sú vklady na sporiacich účtoch, proti ktorým je bankou vystavený doklad, najčastejšie v podobe vkladnej kniţky. Sporiace účty slúţia k dlhodobejšiemu uloţeniu peňaţných prostriedkov a nie sú určené k platobnému styku. Na rozdiel od termínovaných vkladov sa pri sporiacich vkladoch mení jeho výška a to v dôsledku vkladania, vyberania peňaţných prostriedkov a pripisovania úrokov. Disponovanie so sporiacim účtom môţeme rozšíriť aj o ďalšie osoby. Výška úrokových sadzieb sa pohybuje pod úrovňou úrokov na termínovanom vklade a to v dôsledku vyšších nákladov pre banku (Pospíšil, 2007, s. 88).
Stavebné sporenie
Je zvláštnou formou sporiaceho vkladu. Pretoţe jeho objem neustále stúpa a peňaţné ústavy majú vzhľadom k jeho dlhodobej podstate veľký záujem o spravovanie týchto dlhodobých a relatívne presne kvantifikovateľných zdrojov i povinností následne z nich vyplývajúcich povinných finančných operácií vo forme pôţičiek na stavebné účely, je dôleţité venovať sa mu.
Podstata stavebného sporenia je nasporenie vopred stanovenej čiastky, na postavenie, rekonštrukciu alebo kúpu bytu alebo rodinného domu vkladateľom, pričom mu štát,
26
štátnou prémiou zo štátneho rozpočtu prispieva určitú čiastku ku dosiahnutiu tohto cieľa podľa zákonom stanovených pravidiel. Štátna prémia je vyplatená z pravidla raz ročne.
Funkcie stavebného sporenia sú z pohľadu štátu dve. Prvá je zainteresovať kaţdého svojho občana k tvorbe súkromného majetku, k čomu mu prispieva štát. Druhou je zaistiť stavebníctvu dlhodobú relatívnu stabilitu ako významnú súčasť ekonomiky v danej krajine včítane zamestnanosti v tomto sektore. Zmluva o stavebnom sporení sa uzatvára dlhodobo a to s pravidla od 4-6 rokov. V prípade jej vypovedania klient stráca nárok na poskytnutie finančnej výhody (Kráľ, 2009, s. 143-144).
1.5.3 Platobné zúčtovacie bankové produkty
Zabezpečovanie platobného styku patrí k jednému z najvýznamnejších úloh, ktoré banky vo vyspelých trhových ekonomikách plnia. Platobný styk sa vykonáva prostredníctvom hotovostných ale aj bezhotovostných prostriedkov. Aj keď význam hotovostného styku nemôţeme podceňovať, rozhodujúca časť platieb prebieha bezhotovostne. Tuzemský platobný styk sa obvykle realizuje prostredníctvom bánk tak, ţe jednotlivé banky majú svoj účet v clearingovej banke a prostredníctvom týchto účtov sú zúčtované platby medzi jednotlivými bankami a klientmi týchto bánk. V rámci medzinárodného platobného styku robia banky bezhotovostný platobný styk buď prostredníctvom medzinárodných zúčtovacích systémov, alebo prostredníctvom vzájomných účtov. Nostro účty, ktoré ma daná banka i inej banky a loro účty , ktoré daná banka vedie pre iné banky (Revenda et al, 2012, s. 108-109).
Príkazy k úhrade inkasa
Prostredníctvom príkazov k úhrade, v menšej miere aj príkazom k inkasu, prebieha najväčšia časť platobného styku. Príkaz k úhrade dáva banke majiteľ účtu a ţiada od nej aby previedla určitú platbu z jeho účtu v prospech iného účtu. Príkaz k inkasu je zrkadlovým inštrumentom k príkazu k úhrade. Pokyn pre banku dáva dlţník, ale veriteľ.
K tomu aby banka takýto príkaz k platbe vykonala, musí byť tento spôsob medzi bankou, dlţníkom aj veriteľom dopredu dohodnutý. Príkazy k úhrade sa vyuţívajú aj v rámci medzinárodného platobného styku, kde bývajú označované ako hladké platby (Revenda et al., 2012, s. 109).
27 Šeky
Šek ako platobný prostriedok sa pouţíva na celom svete a vo všetkých krajinách má podobný charakter. Jeho rozšírenie viedlo k zjednoteniu predpisov v šekovom zákone.
Šekový zákon sa zaoberá problematikou obehu šekov, a preto je bezpodmienečne potrebné, aby ho poznal kaţdý , kto príde do styku so šekom.
Šek je bezpodmienečný platobný príkaz , ktorým vystaviteľ, čiţe osoba, ktorá chce platiť má šekový účet v peňaţnom ústave, ţiada tento ústav (šekovníka) aby z jeho účtu zaplatil osobe uvedenej na šeku alebo doručiteľovi určitú sumu, ktorá je na šeku uvedená.
Podstatné náleţitosti šeku :
označenie ţe ide o šek, zahrnuté do textu listiny a vyjadrené v jazyku, ktorom je listina napísaná
bezpodmienečný príkaz zaplatiť určitú peňaţnú sumu meno osoby, ktorá má platiť (šekovník)
označenie miesta, kde sa má platiť dátum a miesto vystavenia šeku podpis vystaviteľa šeku
Listina ktorej sa nenachádzajú uvedené náleţitosti, nie je platná ako šek, s výhradou určitých výnimiek. Šek môţe znieť na vlastný rad vystaviteľa. Moţno ho vystaviť na účet tretej osoby. Šek však nemoţno vystaviť na vystaviteľa, to znamená, ţe vystaviteľ a šekovník nemôţe byť tá istá osoba, takţe banka. Moţné je to len v tom prípade, ak ide o šek vystavený medzi rôznymi závodmi toho istého vystaviteľa.
Podľa vystaviteľa hovoríme o súkromnom alebo bankovom šeku. Súkromné šeky vystavuje jednotlivec alebo firma na banku, v ktorej má svoj účet. Pretoţe pri predkladaní šeku nepoznáme výšku salda na účte, na ťarchu ktorého má byť šek vyplatený, a nemôţeme odsúhlasiť podpis vystaviteľa šeku podľa podpisového vzoru, ktorý vlastní zahraničná banka, tento šek nemoţno vyplatiť.
Vystaviteľ môţe vystaviť aj neúplný šek takzvaný biankošek, ktorý len podpíše.
Majiteľ potom môţe vypísať sumu podľa dohody, pred predloţením šeku na vyplatenie.
Ide však o veľké riziko pre vystaviteľa pretoţe majiteľ šeku môţe uviesť vyššiu sumu na akej sa dohodli. Takéto šeky sa vyuţívajú väčšinou medzi dlhodobými obchodnými partnermi, ktorí si navzájom dôverujú. Ide o súkromné šeky, nie bankové, ktoré obchodný partner podpíše vopred ako vystaviteľ.
28
Ako druhý prípad sme uviedli bankové šeky, ktorých uţ názov naznačuje ţe ide o šeky vystavované bankou. Šeky moţno vyplatiť, resp. pripísať k inému účtu ak sú splnené nasledovné podmienky:
podpisy na šeku sa zhodujú s podpisovými vzormi bonita vystaviteľa
náleţitosti šeku sú v poriadku
šek nie je poškodený platnosť šeku zodpovedá ustanoveniam šekového zákona prípadná devízová doloţka pripúšťa vyplatenie v SR
šek predkladá prvý majiteľ šeku
šek nebol hlásený ako odcudzený alebo stratený (Medveď et al., 2012, s. 246-251)
Platobné karty
Platobné karty sú v súčasnej dobe súčasťou kaţdodenného ţivota. Ich vznik sa datuje od druhého desaťročia minulého storočia. Od tej doby došlo k obrovským zmenám v pouţívanej technológii výroby kariet, aj prostriedkov k ich akceptácii, v neposlednom rade aj v systémoch zúčtovania transakcií realizovaných platobnými kartami.
K najpouţívanejším funkciám platobných kariet patrí výber hotovosti z bankomatu alebo v banke, ale aj bezhotovostné platby v predajniach, taktieţ aj platby cez Internetbanking.
Výhody platobných kariet pre ich drţiteľov:
jednoduché pouţitie
vyššia bezpečnosť v porovnaní z hotovosťou
zúčtovanie transakcií vykonaných platobnou kartou prebieha aţ po obdrţaní tovaru či sluţby, finančné prostriedky sú do vtedy na účte a prinášajú úrokový výnos tuzemské ale aj medzinárodné vyuţitie
úspory zmenárenských poplatkov a ďalších úspor vyplývajúcich z obvykle priaznivejšieho kurzu neţ pri nákupe hotovosti zahraničnej meny
vysoká osobná prestíţ
široká škála doplnkových sluţieb núdzové sluţby pri strate karty
Výhody pre obchodné miesto prijímajúce karty:
výrazné zvýšenie obratu obchodu prijímajúceho platobné karty viacej zákazníkov, získanie aj zahraničnej klientely
zvýšenie prestíţe obchodníka
29 jednoduché pouţitie
udrţiavanie sa konkurenčnom boji
vyššia bezpečnosť (Schlossberger, 2005, s. 22-44) Podľa spôsobu pouţívania delíme karty na:
Šeková záručná – neslúţi k splácaniu ale zaručuje predloţený šek. Pouţíva sa v spojení s euro šekmi, kde môţe fungovať aj ako elektronická karta.
Elektronická - výber hotovosti je moţný v bankomatoch, pri platení sa pouţíva len na miestach kde majú elektronický terminál
Univerzálne – pouţívané aj na miestach vybavenými emprintermi – mechanickými zariadeniami na odtlačok karty. Autorizácia prebieha podpisom, nad určitý limit je platbu potrebné uzavrieť v autorizačnom centre. Okrem toho musí prebehnúť kontrola karty.
V momente keď si majitelia firiem alebo zamestnávatelia uvedomili moţnosti, ktoré z pouţívania platobných kariet vyplývajú, pokiaľ ide o následnú kontrolu jednotlivých operácií a moţnosť obmedziť vyuţívanie kariet limitom nastaveným po dohode s ich emitentom, vzniklo členenie kariet podľa ich pouţívateľov:
Osobné – karty sú vystavené na drţiteľa, privátne karty. Sú určené na úhradu beţnej dennej potreby pouţívateľov a nie sú prenosné.
Sluţobné – firemné karty, sú vyuţívané na úhradu výdavkov spojených s plnením pracovných povinností. Základným obmedzením zamestnanca pri ich pouţívaniu proti vôli zamestnávateľa je nastavenie denného či inak obmedzeného limitu.
V súvislosti s tým, ţe platobné karty sú ponúkané všetkým klientom bez rozdielu ich bonity existuje rozšírená ponuka dobrovoľných sluţieb, poskytovaných s kartami v nadväznosti na úroveň vzťahov s klientom. Podľa tohto členenia karty rozlišujeme na:
Základné - Mass Card, ktoré sú ponúkané všetkým klientom bez rozdielu dĺţky trvania vzájomných vzťahov a zostatkov na účte, obsahujú základnú ponuku sluţieb.
Špecializované – Business Card predstavujú základný štandard firemných kariet Prestíţne – vo väčšine nazývane Silver Card alebo Gold Card, ktoré svojim drţiteľom ponúkajú výrazne väčší rozsah sluţieb. Je pri nich vyţadovaný väčší obrat na účtoch ako u drţiteľov beţných kariet so základnou ponukou sluţieb.
30
Výberové – ktoré pri ponuke platobných kariet môţeme nájsť pod názvom Platinum Card alebo Signia Card. Ich drţitelia patria medzi VIP klientov bánk, takţe najváţenejších klientov.
S rastúcou ponukou kariet rastie aj ponuka ich doplnkových sluţieb, ako je cestovné poistenie, poistenie batoţiny a podobne. V tejto ponuke spolupracujú kartové spoločnosti s inými firmami. Konkrétna úroveň základných aj doplnkových sluţieb záleţí na individuálnom rozhodnutí kaţdého klienta (Polouček, 2006, s. 184 - 185).
1.5.4 Produkty investičného bankovníctva
Vymedziť pojem investičné bankovníctvo nie je vôbec jednoduché. Pri konfrontácii rôznych publikácií o investičnom bankovníctve môţeme ľahko zistiť, ţe investičné bankovníctvo je interpretované v rôznom pojatí. Podľa Revendu investičné bankovníctvo zahŕňa transakcie, ktoré sú vykonávané s cennými papiermi. Finančnými derivátmi a ostanými inštrumentmi trhu cenných papierov. Do investičného bankovníctva zahrňujeme:
Emisné obchody
Vlastné a sprostredkovateľské obchody s investičnými inštrumentmi Depozitné obchody
Majetkovú správu Fúzie a akvizície
Predovšetkým investičné bankovníctvo obsahuje sprostredkovateľské obchody na účet svojich zákazníkov. Hlavným prameňom zisku v investičnom bankovníctve je sprostredkovateľská provízia, alebo rozdiel medzi nákupným a predajným kurzom (Revenda, 2012, s. 115).
1.5.5 Pokladničné a zmenárenské produkty
Pod pojmom zmenárenská činnosť sa rozumie kúpa alebo predaj devízových hodnôt ako aj ich zámena. Medzi devízové hodnoty patria okrem iného aj valuty (bankovky, mince) a devízy, to sú peňaţné prostriedky v cudzej mene (šeky, akreditívy, platobné
31
karty). Povolenie obchodovať s devízovými hodnotami vydáva Národná banka Slovenska (Gučík, 2010, s. 227).
Kurz meny vyjadruje kvantitatívny pomer, podľa ktorého sa v medzinárodnom platobnom styku navzájom vymieňajú peňaţné jednotky jednej krajiny za meny iných krajín. Kurz meny je cena peňaţnej jednotky jednej krajiny vyjadrená v peňaţnej jednotke inej krajiny.
Kurz meny v zmenárenskej činnosti sa diferencuje na kurz valút, kurz devíz a kurz stred, podľa charakteru zmenárenskej operácie na nákupný a predajný kurz. Kurz valút je kurzom hotovostných platidiel pouţíva sa pri ich nákupe a predaji. Kurz devíz sa pouţíva pri nákupe a predaji bezhotovostných platobných prostriedkov.
Kurzy mien sú zaznamenané na kurzových lístkoch. Kurzový lístok vyjadruje koľko jednotiek cudzej meny je moţné dostať za jedno euro. Komerčné banky si určujú nákupné a predajné kurzy valút a devíz podľa vlastnej politiky. Kurzový lístok sa nachádza v banke vţdy na viditeľnom mieste (Orieška, 2011, s. 125).
32
2 ANALÝZA PONUKY PRODUKTOV VYBRANÝCH KOMERČNÝCH BÁNK S DÔRAZOM NA KLIENTELU ŠTUDENTOV
Študenti predstavujú zvláštnu skupinu obyvateľstva a potenciálnych budúcich klientov.
Vedia to aj banky a preto poskytujú študentom zvýhodnené balíčky k študentskému účtu.
Beţný účet pre študentov budeme analyzovať v nasledovných bankách : VÚB Banka, a. s.
UniCredit Bank, a. s.
OTP Banka, a. s.
Sberbank Slovensko, a. s. (Volksbank, a. s.) Slovenská sporiteľňa, a. s.
Tatra Banka, a. s.
Prima banka, a. s.
ČSOB, a. s.
Medzi najväčšie výhody študentských účtov sa povaţuje jeho vedenie bez poplatkov alebo len s minimálnymi poplatkami. Spravidla sa neplatí ani za zaloţenie či zrušenie účtu.
Banky svojim mladým klientom ponúkajú neporovnateľne lepšie úroky z vkladov ako by mali na klasických beţných účtoch. Ústretovo sa správajú banky aj pri vydávaní platobných kariet, za ktoré si väčšina z nich neúčtuje poplatok. V ideálnom prípade je platobná karta spojená aj s minimálnymi alebo ţiadnymi nákladmi na platbu v obchodoch nielen doma, ale aj v zahraničí. Niektoré bankové inštitúcie poskytujú k študentským účtom aj bezúčelový úver na financovanie štúdia, na základe ktorého majú študenti zvýhodnenú úrokovú sadzbu a istinu z úveru môţu splácať aţ po ukončení štúdia. Jednou z ďalších foriem získania dodatočných prostriedkov je kontokorentný úver, ktorého výška závisí nielen od banky, ale od finančnej situácie na študentskom účte.
Všetky banky poskytujú študentom moţnosť vyuţívať sluţby internetového bankovníctva úplne zadarmo. Tým si študenti môţu spravovať svoj účet, uhradiť faktúru za telefón či zaplatiť internát z pohodlia domova, a bez obmedzení v podobe poplatkov.
Pre aktívnych uţívateľov je účet, ktorý poskytuje tieto sluţby, najzaujímavejší, pretoţe trvalé príkazy, inkasá alebo iné úhrady v pobočke vţdy niečo stoja. Je preto ideálne naučiť sa pracovať s internetbankingom, prostredníctvom ktorého transakcia bude bezplatná.
33
Pred zriadením študentského účtu je dôleţité upriamiť pozornosť:
Väčšina bánk si za prichádzajúce platby neúčtuje ţiadny poplatok. Je nutné si vopred zistiť, či daná banka nestrháva poplatky za tieto transakcie.
Treba sa uistiť či sa neplatí za vydanie alebo opätovné vydanie platobnej karty.
Predovšetkým, ak ju študent vyuţíva len minimálne.
Zvýšenú pozornosť treba venovať poplatkom za vedenie účtu. Na trhu je široká škála študentských účtov a teda veľa moţností vybrať si taký, pri ktorom sa neplatí za vedenie účtu. A to aj za predpokladu nulového zostatku.
Pri vyuţívaní výhod študentských účtov, je nutné mať na pamäti, ţe banka vyţaduje dokladovanie potvrdenia o štúdiu minimálne 1x ročne.
(http://www.finance.sk/, 17. 03. 2013)
V nasledujúcej časti práce budeme vyuţívať zdroje z internetových stránok vybraných bánk, ale aj informácie získané pri osobných konzultáciách v bankách.
2.1 OTP Banka, a. s.
Otp banka ponúka beţný účet pre študentov z názvom Otp READY konto. Otp READY konto vedené so zvýhodnenými podmienkami je určené mladým vo veku do 26 rokov.
Výhody Otp READY konta:
zriadenie a vedenie účtu bezplatne ţiadny povinný minimálny vklad ţiadny povinný minimálny zostatok
bezplatné bezhotovostné výbery realizované prostredníctvom Internet bankingu, Mobil bankingu, Call centra, realizované na základe trvalého príkazu zadaného v pobočke, inkasnej výzvy
bezplatná realizácia splátky úveru
bezplatne 1x výber z bankomatu OTP Banky na území SR bezplatné pripisovanie bezhotovostných platieb
bezplatné vystavenie medzinárodnej platobnej karty Maestro
34
bezplatné poskytnutie a vedenie elektronického bankovníctva platba platobnou kartou cez POS terminál bezplatne
výber z cudzieho bankomatu so zľavou
moţnosť zhodnocovania voľných prostriedkov formou termínovaného vkladu, sporiaceho účtu, ktorých otvorenie a vedenie je bezplatné (http://www.otpbank.sk/, 16. 03. 2013)
Tabuľka 2 Poplatky Ready konta v OTP banke, a. s.
Úrok 0,05% p. a.
Vedenie účtu 0
Zriadenie účtu 0
Zrušenie účtu 0 alebo 3,50 € pred uplynutím 12
mesiacov od zriadenia účtu Elektronické bankovníctvo Zdarma
Výpis z účtu Zdarma mesačne
osobne v pobočke Realizácia trvalého príkazu 0
Zmena trvalého príkazu 1€ zdarma prostredníctvom systému otpdirekt
Zrušenie trvalého príkazu 1€ zdarma prostredníctvom systému otpdirekt
Jednorazový príkaz na
úhradu 0,15 € 2 x zdarma prostredníctvom
internetbankingu alebo call centra
Výber hotovosti z bankomatu
0,15 € z
bankomatu vlastnej banky
1,15 € z bankomatu OTP skupiny a inej banky v SR a krajinách EHP, 5,35 € z iného bankomatu v zahraničí
Platobná karta Maestro, VISA
Electron
Zdroj: spracované podľa http://www.otpbank.sk/, 16. 03. 2013
2.2 Slovenská Sporiteľňa, a. s.
Slovenská sporiteľňa ponúka pre študentov dva druhy beţného účtu a to:
Osobný účet Mladý Osobný účet Študent
35 Osobný účet mladý
Je určený mladým vo veku 15 aţ 28 rokov. Poskytuje sa so zľavou z poplatku za vedenie účtu študentom vo veku od 15 do 19 rokov a študentom denného štúdia vysokej školy po predloţení potvrdenia o návšteve školy.
Za jeden poplatok ţiadatelia získajú balík sluţieb a neobmedzený počet transakcií:
odmena za vybrané platby platobnou kartou: vrátenie 0,5 % z objemu vybraných platieb kartou.
bezkontaktná elektronická platobná karta VISA Electron Sphere,
neobmedzený počet platieb kartou a výberov z bankomatov Slovenskej sporiteľne a skupiny ERSTE v zahraničí,
sluţby elektronického bankovníctva (Internetbanking),
balík elektronických sluţieb na mobilný telefón (Mobilbanking, SMS banking, SMS notifikácia, SMS klúč),
neobmedzený počet transakcií (prijaté platby, odoslané platby elektronicky),
neobmedzený počet trvalých príkazov a súhlasov s inkasom: zaloţenie, zmena, zrušenie cez Elektronické bankovníctvo a ich realizácia,
povolené prečerpanie k účtu, sporenie k účtu.
Účet môţe mať klient bez poplatkov ak jeho objem aktív dosiahne minimálne 10 000 € (http://www.slsp.sk/, 17. 03. 2013)
Tabuľka 3 Poplatky osobného účtu Mladý v Slovenskej sporiteľni, a. s.
Úrok 0,1 % p. a.
Vedenie účtu 0 € */ 1 € **/ 2 €* 0 € */ 1 € **/ 2 €*V prípade splnenia podmienok v Sledovanom období banka neúčtuje poplatok nasledujúci kalendárny mesiac, **V prípade potvrdenia o návšteve školy (preukaz študenta, index alebo potvrdenia o návšteve školy)
Zriadenie účtu zdarma
36
Zrušenie účtu zdarma
Elektronické bankovníctvo
zdarma Internetbanking, Telephonebanking
Výpis z účtu zdarma mesačne
elektronicky Realizácia trvalého
príkazu
zdarma
Zmena trvalého príkazu zdarma elektronicky 1 € na pobočke Zrušenie trvalého príkazu zdarma elektronicky 1 € na pobočke Jednorazový príkaz na
úhradu
zdarma elektronicky 1,20 € na pobočke Výber hotovosti z
bankomatu zdarma z bankomatu
vlastnej banky a skupiny ERSTE v zahraničí
1,30 € v bankomate inej banky v SR a krajinách EHP v mene euro, 5 € z iného bankomatu v zahraničí
Platobná karta VISA Electron Ďalšie sluţby k účtu Povolené prečerpanie
Zdroj: spracované podľa http://www.slsp.sk/, 17. 03. 2013
Osobný účet študent
Je unikátny účet určený študentom denného štúdia stredných a vysokých škôl vo veku 15 aţ 26 rokov. Poskytuje sa bez poplatku za vedenie účtu študentom vo veku od 15 do 19 rokov a študentom denného štúdia vysokej školy po predloţení potvrdenia o návšteve školy
Študenti zadarmo získajú balík sluţieb a neobmedzený počet transakcií:
bezkontaktná elektronická platobná karta VISA Electron Sphere,
neobmedzený počet platieb kartou a výberov z bankomatov Slovenskej sporiteľne a skupiny ERSTE v zahraničí,
sluţby elektronického bankovníctva (Internetbanking),
balík elektronických sluţieb na mobilný telefón (Mobilbanking, SMS banking, SMS notifikácia, SMS klúč),
neobmedzený počet transakcií (prijaté platby, odoslané platby elektronicky),
neobmedzený počet trvalých príkazov a súhlasov s inkasom: zaloţenie, zmena, zrušenie cez Elektronické bankovníctvo a ich realizácia,
povolené prečerpanie k účtu,
sporenie k účtu (http://www.slsp.sk/, 15. 03. 2013)
37
Tabuľka 4 Poplatky osobného účtu Študent v Slovenskej sporiteľni, a. s.
Úrok 0,1% p.a.
Vedenie účtu 0
Zriadenie účtu zdarma
Zrušenie účtu zdarma
Elektronické bankovníctvo
zdarma Internetbanking Telephonebanking
Výpis z účtu zdarma mesačne
elektronicky Realizácia trvalého
príkazu
zdarma
Zmena trvalého príkazu zdarma elektronicky 1 € na pobočke Zrušenie trvalého príkazu zdarma elektronicky 1 € na pobočke Jednorazový príkaz na
úhradu
zdarma elektronicky 1,20 € na pobočke Výber hotovosti z
bankomatu zdarma z bankomatu
vlastnej banky a skupiny ERSTE v zahraničí,
1,30 € v bankomate inej banky v SR a krajinách EHP v mene euro, 5 € z iného bankomatu v zahraničí
Platobná karta VISA Electron
Zdroj: spracované podľa http://www.slsp.sk/, 17. 03. 2013
Rozdiel medzi týmito dvomi účtami je nasledovný:
Osobný účet mladý môţu vyuţívať mladí ľudia od 15-28 rokov pričom osobný účet študent je určený pre študentov denného štúdia do 26 rokov.
Pri osobnom účte mladý je vedenie účtu spoplatnené a to takýmto spôsobom : - Poplatok 1 € študentom ktorý predloţili potvrdenie o návšteve školy - Poplatok 2 € bez predloţenia o návšteve školy
- Poplatok 0 € ak má klient v Slovenskej sporiteľni aktíva nad 10 000 € Pri osobnom účte mladý klient získava odmenu za vybrané platby kartou vo výške 0,5 %
2.3 Všeobecná úverová banka, a. s.
Start Konto
Je konto určené mladým ľuďom vo veku od 15 do 24 rokov, ktorým banka poskytuje moţnosť vyuţívať moderné bankové sluţby za zvýhodnených podmienok. Start konto pre
