DIPLOMOVÁ PRÁCA

BANKOVNÍ INSTITUT VYSOKÁ ŠKOLA PRAHA, ZAHRANIČNÁ VYSOKÁ ŠKOLA BANSKÁ BYSTRICA

FAKULTA FINANCE

DIPLOMOVÁ PRÁCA

Michal Mitošinka 2009

BANKOVNÍ INSTITUT VYSOKÁ ŠKOLA PRAHA zahraničná vysoká škola Banská Bystrica

Vplyv daňového systému na hospodárenie bankovej inštitúcie

DIPLOMOVÁ PRÁCA

Mitošinka Michal Apríl 2009

BANKOVNÍ INSTITUT VYSOKÁ ŠKOLA PRAHA zahraničná vysoká škola Banská Bystrica

Katedra ekonomie a financií

Vplyv daňového systému na hospodárenie bankovej inštitúcie

DIPLOMOVÁ PRÁCA

Autor: Mitošinka Michal

Finance / Finanční obchody Vedúci diplomovej práce : JUDr. Oľga Grozsová

Banská Bystrica 2009

ABSTRAKT

Mitošinka Michal, Vplyv daňového systému na hospodárenie bankovej inštitúcie, Diplomová práca, Bankovní institut vysoká škola Praha, zahraničná vysoká škola Banská Bystrica, JUDr. Oľga Grozsová, Banská Bystrica, Počet strán 83.

Cieľom predloţenej diplomovej práce bolo podať komplexný obraz o vývoji slovenského bankového sektora od počiatku prechodu Slovenskej republiky na trhovú ekonomiku aţ po súčasný stav po privatizácii.

Práca spracovaná formou prehľadovej štúdie je rozdelená do 7 kapitol. Obsahuje 2 tabuľky , 2 schémy, 5 obrázkov, 7 grafov a 6 príloh. Prvá kapitola charakterizuje bankovú sústavu vymedzením bankovej inštitúcie, jednostupňového a dvojstupňového bankového systému, ktorý prebýva i u nás v súčasnosti, centrálnej banky Slovenska a ostatných typov bánk. Druhá kapitola popisuje hlavné funkcie Národnej banky Slovenska, ako aj ostatných bankových inštitúcií pôsobiacich na slovenskom finančnom trhu. Pri niektorých z nich podrobnejšie rozoberáme ich štruktúru, konsolidovanú súvahu ako aj ich pôsobenie v bankovom sektore. Tretia kapitola je venovaná činnosti niektorých komerčných bánk na slovensku, ako sú- VÚB, Ľudová banka- Volksbank, Slovenská sporiteľna a tieţ Tatrabanka. Štvrtá kapitola popisuje proces reštrukturalizácie bánk od roku 1993, definuje pojem reštrukturalizácia, aké sú jej príčiny, čo vedie vládu k takýmto opatreniam ako aj dôsledky na bankovú sústavu uloţenú vo finančnej sfére. Obsahom štvrtej kapitoly je aj problematika transformačného procesu bánk, ktorý u nás prebiehal v roku 1990. Piata kapitola vyzdvihuje do popredia vývoj a štruktúru daňového zaťaţenia po roku 1993 a v krátkosti popisuje niektoré fakty daňovníctva. Šiesta kapitola je venovaná bankovej sústave po roku 1993 a najvýznamnejšej zmene, ku ktorej v tom období došlo, teda demonopolizácii bankovníctva, ktorej podstatou je proces postupného zmenšovania zásahov štátu, štátneho monopolu, do činnosti komerčných bánk.

Posledná, siedma kapitola sa zaoberá procesom konsolidácie a následného ozdravenia bankového sektora po roku 1998.

Kľúčové slová: bankovníctvo, bankový systém, komerčná banka, reštrukturalizácia, transformačný proces, daňové zaťaţenie, konsolidácia

ABSTRACT

Mitošinka Michal, Influence of the tax system to business of the bank institutes, Graduate project, Bank institut of University in Prague, Foreing University Banská Bystrica, JUDr. Oľga Grozsová, Banská Bystrica, 83 pages.

The goal of this Graduate project was to interprete the global image about evolution of the Slovak bank sector from the beginning of Slovak republic transformation to market economy, to the present situation after the privatization.

The project has been written in plane study form and is divided into seven chapters. It contains 2 charts, 2 schemes, 5 pictures, 7 graphs and 6 appendixes. First chapter characterizes the bank system by defining bank institution, first and second - stage of the bank system, which occur in our country at the moment, Central bank of Slovakia and all other types of bank. Second chapter describes the main functions of the Central bank of Slovakia, as well as all other bank institutions which operate on Slovak financial market. By some of them, we analyse their structure more in detail, their consolidated balance sheet as well as their activity in bank sector. Third chapter is dedicated to function of some commercial bank like a VÚB, Ľudová banka- Volksbank, Slovenská sporiteľňa and also Tatrabanka. Fourth chapter describes the process of revitalization of banks since 1993, defines the term revitalization, reasons, which led the Government to act in this way as well as a consequences on bank sector in financial sphere. Object of the fourth chapter is also the problematics of the transformation process of bank, which happened Slovakia in 1990. Fifth chapter describes the development and structure of the tax burden after 1993 and describes some of the facts of tax systems. Sixth chapter is dedicated to bank sector after 1993 and to the most historic event, radical change at that moment, what was demonopolisation of the bank system, which base was consecutive reducing of state influence, state intervention and state monopoly in function of commercial bank. The last, seventh chapter is dedicated to process of consolidation and the subsequent event of improvement and reformation of bank sector after 1998.

Key words: bank sector- banking, bank system, commercial bank, revitalization, transformation process, tax burden, consolidation

Čestné prehlásenie

Čestne prehlasujem, ţe som diplomovú prácu vypracoval samostatne, na základe vlastných teoretických a praktických poznatkov, neporušil som autorský zákon a pouţitú literatúru uvádzam na príslušnom mieste.

Piešťany, 2009 ...

Mitošinka Michal

Poďakovanie

Dovoľujem si touto cestou poďakovať vedúcej diplomovej práce JUDr. Oľge Grozsovej za odborné vedenie, cenné rady, pripomienky a pomoc pri vypracovaní tejto diplomovej práce.

OBSAH

1.ÚVOD ... 7

2.CIEĽ PRÁCE ... 9

3.MATERIÁL A METODIKA ... 10

4.SÚČASNÝ STAV RIEŠENEJ PROBLEMATIKY. ... 11

4.1. BANKOVÁ INŠTITÚCIA, CENTRÁLNA BANKA, KOMERČNÉ BANKY ... 11

4.1.1 Banková inštitúcia ... 11

4.1.2 Banková sústava ... 13

4.1.3 Národná banka slovenska ... 15

4.1.4 Komerčné banky ... 17

4.2. BANKOVÉ INŠTITÚCIE POSOBIACE NA SK FINANČNOM TRHU ...Chyba! Záloţka není definována. 4.2.1 Konsolidačná banka slovenskej republiky ...Chyba! Záloţka není definována. 4.2.2. Eximbanka SR ...Chyba! Záloţka není definována. 4.3. KOMERČNÉ BANKY A ICH ČINNOSTI ...Chyba! Záloţka není definována. 4.3.1. VÚB banka ...Chyba! Záloţka není definována. 4.3.2. Ľudová banka- Volksbank ...Chyba! Záloţka není definována.35 4.3.3 Slovenská sporiteľňa ...Chyba! Záloţka není definována.7 4.3.4 Tatrabanka ... 40

4.4. REŠTRUKTURALIZÁCIA ...Chyba! Záloţka není definována.6 4.4.1 Reštrukturalizácia- jej chápanie ...Chyba! Záloţka není definována.6 4.4.2 Transformačný proces bánk ...Chyba! Záloţka není definována.7 4.4.3 Transformácia začínajúca v roku 1990...48

4.5. VÝVOJ A ŠTRUKTÚRA DAŇOVÉHO ZAŤAŢENIA PO ROKU 1993 ... 50

4.6. BANKOVÁ SÚSTAVA A JEJ VÝVOJ………...60

4.7. ZÁVEREČNÝ PROCES KONSOLIDÁCIE A OZDRAVOVANIE BS PO r. 1998..74

5.NÁVRH NA VYUŢITIE POZNATKOV PRE PRAX ... 76

6.ZÁVER ... 77

7.ZOZNAM POUŢITEJ LITERATÚRY ... 79

ÚVOD

Banky, ktorých história siaha ďaleko do minulosti, patria k tým subjektom, bez ktorých by sme si pravepodobne ani nedokázali predstaviť bezproblémové fungovanie ekonomického systému. Bankový sektor, resp. bankovníctvo, ktorého súčasťou sú všetky bankové inštitúcie, patrí k najvýznamnejším odvetiam národného hospodárstva, ktoré sa významne podieľajú na jeho ekonomickom raste.

Zdravý bankový systém je nevyhnutnou podmienkou nielen pre stabilitu finančného sektora ale aj pre stabilitu celej ekonomiky. Interakcia medzi problémami efektívnosti a hospodárnosti bankového sektora na jednej strane a existenciou makroekonomickej nerovnováhy na druhej strane je zrejmá. Na zabezp ečenie makroekonomickej rovnováhy je nevyhnutná reštrukturalizácia bankovníctva, ktorá je predpokladom a podmienkou výkonnosti celej ekonomiky. Na druhej strane, nemôţeme predpokladať neexistenciu nezávislosti medzi ekonomikou a bankovníctvom. To znamená, ţe problémová a stagnujúca ekonomika bude mať problémový bankový sektor a reštrukturalizácia bankového sektora bez reštrukturalizácie ekonomiky a podnikateľskej sféry neprinesie systémové a trvalé riešenie.

Cieľom diplomovej práce bolo podať komplexný obraz o vývoji slovenského bankového sektora, od počiatočných rokov prechodu Slovenskej republiky na trhovú ekonomiku a dokumentovať súčasný stav po privatizácii.

Slovenský bankový sektor, nepripravený na nové podmienky, sa v polovici 90 rokov dostal do problémov, na ktorých riešenie nestačil. K prehlbovaniu zlej situácie v bankách prispievala zloţitá situácia podnikov, charakteristická ich nízkou platobnou schopnosťou, čo malo vplyv na kumulovanie zlých úverov. To malo za následok nutnosť zrealizovania programu reštrukturalizácie bánk a podnikovej sféry. Po reštrukturalizácii pod vedením štátu a privatizácii všetkých štátom vlastných komerčných bánk zahraničným investorom, s výnimkou Poštovej banky, a.s., bolo novými vlastníkmi spustené druhé kolo transformá cie, avšak uţ bez moci štátu. Táto fáza priniesla kapitálové investície, skvalitňovanie sluţieb a pod..

Práca je rozdelená do 7 kapitol. V prvej kapitole sa budeme snaţiť charakterizovať bankovú sústavu vymedzením bankovej inštitúcie, jednostupňového a dvojstupňového bankového systému, ktorý prebýva i u nás v súčasnosti,

centrálnej banky Slovenska a ostatných typov bánk. V druhej kapitole popíšeme hlavné funkcie Národnej banky Slovenska, ako aj ostatných bankových inštitúcií pôsobiacich na slovenskom finančnom trhu. Pri niektorých z nich budeme podrobnejšie rozobrať ich štruktúru, konsolidovanú súvahu ako aj ich pôsobenie v bankovom sektore. Tretia kapitola bude venovaná činnosti niektorých komerčných bánk na slovensku, z ktorých najvýznamnejšie sú VÚB, Ľ udová banka- Volksbank, Slovenská sporiteľna a tieţ Tatrabanka. Štvrtá kapitola popíše proces reštrukturalizácie bánk od roku 1993. Tým pádom by sme chceli vysvetliť, čo samostatný pojem reštrukturalizácia je, aké sú jej príčiny, čo vedie vládu k takýmto opatreniam, ako aj jej dôsledky na bankovú sústavu uloţenú vo finančnej sfére.

Venovať sa tu budeme tieţ transformačnému procesu bánk, ktorý u nás prebiehal v roku 1990. V piatej kapitole vyzdvihneme do popredia vývoj a štruktúru daňového zaťaţenia po roku 1993. Tu v krátkosti priblíţime niektoré fakty daňovníctva.

Šiesta kapitola sa bude týkať vývinu bankovej sústavy po roku 1993. K najvýznamnejšej zmene, ku ktorej došlo bola demonopolizácia bankovníctva, ktorej podstatou je proces postupného zmenšovania zásahov štátu, štátneho monopolu, do činnosti komerčných bánk. K takýmto zmenám prišlo hlavne na základe uţ dlho plánovanej reformy z roku 1985. Posledná, siedma kapitola spomenie proces konsolidácie a následné ozdravenia bankového sektora po roku 1998.

2.CIEĽ PRÁCE

Cieľom predloţenej diplomovej práce bolo podať komplexný obraz o vývoji slovenského bankového sektora od počiatku prechodu Slovenskej republiky na trhovú ekonomiku aţ po súčasný stav po privatizácii, spracovaním literárnych a iných informačných zdrojov súčasného, ale aj historického stavu riešenej problematiky.

3.MATERIÁL A METODIKA

Práca je robená formou prehľadovej štúdie, ktorá bola spracovaná metódou tvorivej kompilácie.Na základe stanoveného cieľa bola v jednotlivých kapitolách a subkapitolách charakterizovaná problematika. Za týmto účelom boli pouţité zdroje vedeckej a odbornej časopiseckej a kniţnej literatúry, vedecké a odborné monografie, normy, zborníky vedeckých prác, internetové zdroje a podklady rôznych bankových zariadení a inštitúcií.

Prvá kapitola charakterizuje bankovú sústavu vymedzením bankovej inštitúcie, jednostupňového a dvojstupňového bankového systému, ktorý prebýva i u nás v súčasnosti, centrálnej banky Slovenska a ostatných typov bánk. Druhá kapitola popisuje hlavné funkcie Národnej banky Slovenska, ako aj ostatných bankových inštitúcií pôsobiacich na slovenskom finančnom trhu. Pri niektorých z nich podrobnejšie rozoberáme ich štruktúru, konsolidovanú súvahu ako aj ich pôso benie v bankovom sektore. Tretia kapitola je venovaná činnosti niektorých komerčných bánk na slovensku, ako sú- VÚB, Ľudová banka- Volksbank, Slovenská sporiteľna a tieţ Tatrabanka. Štvrtá kapitola popisuje proces reštrukturalizácie bánk od roku 1993, definuje pojem reštrukturalizácia, aké sú jej príčiny, čo vedie vládu k takýmto opatreniam ako aj dôsledky na bankovú sústavu uloţenú vo finančnej sfére. Obsahom štvrtej kapitoly je aj problematika transformačného procesu bánk, ktorý u nás prebiehal v roku 1990. Piata kapitola vyzdvihuje do popredia vývoj a štruktúru daňového zaťaţenia po roku 1993 a v krátkosti popisuje niektoré fakty daňovníctva. Šiesta kapitola je venovaná bankovej sústave po roku 1993 a najvýznamnejšej zmene, ku ktorej v tom období došlo, čiţe demonopolizácii bankovníctva, ktorej podstatou je proces postupného zmenšovania zásahov štátu, štátneho monopolu, do činnosti komerčných bánk. Posledná, siedma kapitola sa zaoberá procesom konsolidácie a následného ozdravenia bankového sektora po roku 1998.

4.SÚČASTNÝ STAV RIEŠENEJ PROBLEMATIKY

4.1. Banková inštitúcia, centrálna banka, komerčné banky

4.1. 1. Banková inštitúcia

Pojem banková inštitúcia môţeme definovať pomocou rôznych hľadísk, najdôleţitejší je však fakt, ţe ide o inštitúciu ktorá sa špecializuje na „obchod peňazí“, čiţe na zhromaţďovanie voľných finančných prostriedkov, to znamená prijímanie vkladov, poskytovanie úverov a prípadne sprostredkovanie ďalších bankových operácií, obchodov a transakcií (výkon inkasa, prevod peňazí, poskytovanie rôznych sluţieb a pod.)¹ . V širšom zmysle sem patrí aj centrálna banka, ktorá má povolenie vykonávať bankové operácie a poskytovať bankové sluţby. Banku taktieţ chápeme ako subjekt, ktorý nakupuje vklady, a takto získané peniaze znovu investuje najčastejšie do pôţičiek alebo CP.

Súčasťou bankovníctva, teda bánk, je jeho status, rola a postavenie. Postavenie určujú predovšetkým subjekty. Kaţdý subjekt disponuje určitým mnoţstvom voľných peňaţných prostriedkov. Fyzické osoby sa snaţia svoje úspory primeraným spôsobom uloţiť do inštitúcie, napr. banky, v ktorej vidia perspektívu, a v ktorej majú istotu. Právnické osoby rovnako disponujú dočasne voľnými peňaţnými prostriedkami. Platia dodávateľom s časovým odstupom, alebo vyplácajú zamestnancom mzdy raz za mesiac. Ako vţdy, tak aj v prípade financií je kaţdým z nás očakávaný pozitívny výsledok. Subjekty svoje voľné peňaţné prostriedky vkladajú do bánk, s cieľom ich zhodnotenia. Vytvárajú si platobné rezervy, t.j.

odkladanie peňazí na uskutočňovanie platieb, prípadne vytvá ranie úspor.

Investovať ich môţu nasledujúcim spôsobom:

1. priamo- od majiteľa k maklérovi,

2. nepriamo- uloţenie peňazí v banke alebo inej bankovej inštitúcii, kde musia obdrţať povolenie od ministerstva financií.

1 PRNOL,I.: Bankovníctví, str. 22

Banky prijímajú voľné peňaţné prostriedky z prebytkového sektoru a poţičiavajú ich deficitnému sektoru. Medzi týmito sektormi sa peniaze poţičiavajú priamo i nepriamo.

O priamu pôţičku sa jedná v prípade kedy si napr. fyzická osoba poţičia peniaze od inej fyzickej osoby, pričom úrok by mal byť rovný obvyklému úroku na trhu.

Nepriamu pôţičku môţeme charakterizovať práve cez sprostredkovateľa, ktorým je banka.

Banky musia rešpektovať dve ustanovené právne, či legislatívne normy, ktorými sú Zákon o NBS a Zákon o bankách.

Zákon Národnej banky Slovenska bol ustanovený v Zb. z. č. 566/1992 18.novembra 1992 a niekoľkokrát novelizovaný. Obsahuje napr. základné ustanovenia, citujem: „Národná banka Slovenska je súčasťou Európskeho systému centrálnych bánk; Národná banka Slovenska sa odo dňa zavedenia eu ra v Slovenskej republike (ďalej len „deň zavedenia eura“) stáva aj súčasťou Eurosystému ako systému centrálneho bankovníctva eurozóny v rámci Európskeho systému centrálnych bánk. Hlavným cieľom Národnej banky Slovenska je udržiavanie cenovej stability. Za tým účelom Národná banka Slovenska určuje menovú politiku, vydáva bankovky a mince, udržiava devízové rezervy, disponuje s nimi a uskutočňuje devízové operácie, pričom odo dňa zavedenia eura pri uskutočňovaní operácií v rámci Eurosystému postupuje podľa o sobitných predpisov platných pre operácie Eurosystému, a pod“.²

Ďalšou časťou tohoto zákona sú Orgány a organizácia Národnej banky Slovenska, vzťah k vláde, emisia bankoviek a mincí, obchody Národnej banky Slovenska, jej právomoc v devízovej oblasti, ďalšie činnosti a oprávnenia, ňou vykonávaný dohľad, jej účtovníctvo a hospodárenie, ako aj všeobecné, spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia.

Zákon o bankách pochádza zo Zb.z. č. 483/2001 5. októbra 2001, taktieţ prešiel rôznymi zmenami. Sú v ňom spomenuté základné ustanovenia: „Banka je právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky založená ako akciová spoločnosť, ktorá prijíma vklady a poskytuje úvery, ktorá má na výkon činností udelené bankové povolenie. Iná právna forma banky sa zakazuje. Banka môže okrem činností uvedených v odseku 1 vykonávať, ak ich má uvedené v bankovom

2 Zb.z.č. 566/1992, Zákon NBS

povolení, tieto ďalšie činnosti, sú nimi: tuzemské prevody peňažných prostriedkov a cezhraničné prevody peňažných prostriedkov (ďalej len "platobný styk a zúčtovanie"), poskytovanie investičných služieb, investičných činností a vedľajších služieb, investovanie do cenných papierov na vlastný účet, obchodovanie na vlastný účet.“³

Zákon tieţ obsahuje všeobecné ustanovenia o dohľade, bankové povolenie, organizáciu a riadenie banky a pobočky zahraničnej banky, poţiadavky na podnikanie banky a pobočky zahraničnej banky, obchodnú dokumentáciu, dohľad na konsolidovanom základe, doplňujúci dohľad nad finančnými konglomerátmi, opatrenia na nápravu a pokuty, likvidáciu banky, hypotekárne bankovníctvo, bankové tajomstvo a konanie pred Národnou bankou Slovenska.

4.1. 2. Banková sústava ( BS)

Bankové inštitúcie zaraďujeme do väčšieho celku, resp. do bankovej sústavy, ktorá predstavuje systém bánk pôsobiacich v hospodárstve. Môţe byť jednostupňová alebo viacstupňová, najčastejšie býva však dvojstupňová. Stupeň rozvoja bankovej sústavy závisí od stupňa rozvoja hospodárstva a od typu ekonomiky.⁴

A. JEDNOSTUPŇOVÁ BANKOVÁ SÚSTAVA

Jednostupňová banková sústava je centralizovanou sústavou, teda všetky operácie vykonáva jedna banka. Centrálnou bankou bola aj Štátna banka československá.

B. VIACSTUPŇOVÁ BANKOVÁ SÚSTAVA

Viacstupňová banková sústava je decentralizovaná, to znamená, ţe môţe mať dva alebo viac stupňov. Ich počet závisí od rozvoja ekonomiky. Centrálna banka sa stará o stabilitu meny a ostatné banky vykonávajú iné aktivity.

3 Zb.z. č. 483/2001, Zákon o bankách

4 HORVÁTHOVÁ, E.: Bankovníctvo, str. 155

C. DVOJSTUPŇOVÁ BANKOVÁ SÚSTAVA

Dvojstupňová banková sústava pozostáva z dvoch stupňov:

1. Prvým- centrálna banka, ktorá je emisná, ústredná alebo ceduľová. Zohráva úlohu makroekonomického centra. Základ tvorí udrţanie cenovej stability.

2. Druhým- ostatné banky zriadené za účelom dosahovania zisku, t.j., chcú zarobiť peniaze, preto ich zaraďujeme do súčasti finančného trhu. Majú obchodno-podnikateľský charakter.

Banková sústava SR sa po roku 1989 transformovala z centralizovanej na decentralizovanú bankovú sústavu, t.j. na bankovú sústavu trhovej ekonomiky, pričom táto premena prebehla v 3 fázach:

- 1. fáza- rozdelenie jednostupňovej bankovej sústavy na dvojstupňovú. Od 1.1.1990 sa zriadila centrálna banka a 7 obchodných bánk.

- 2. fáza- vzniká zákon o centrálnej banke a obchodných bankách

- 3. fáza- zaniká Štátna banka československá a vzniká Česká národná banka a Národná banka Slovenska

Banková sústava SR sa začala budovať 1. 1. 1993, kedy vznikla samostatná SR.

Sústava bánk na Slovensku je dvojstupňová. Prvý stupeň predstavuje centrálna banka- Národná banka Slovenska a druhý je tvorený ostatnými komerčnými bankami, sporiteľnami alebo bankami so špecialnymi funkciami.

Systém bankových inštitúcií zaraďujeme podľa viacerých hľadísk do jednotlivých stupňov:

1. hľadisko- Podľa stupňa internacionalizácie

• bankový systém s najvyšším stupňom internacionalizácie

• bankový systém s najniţším stupňom internacionalizácie 2. hľadisko- Podľa druhov bánk

• s prevahou univerzálnych bánk

• s prevahou špecializovaných bánk

• s kombináciou univerzálnych a špecializovaných bánk 3. hľadisko- Podľa vlastníckych foriem

• s prevaţne súkromnými a akciovými bankami (konsolidovaná a záručná, banka, štátny podnik)

• s nesamostatnými a závislými bankami

• s vysokým podielom znárodnených bánk 4. hľadisko- Podľa veľkosti pobočkovej siete

• s veľkým počtom bánk s malou pobočkovou sieťou

• s malým počtom bánk s veľkou pobočkovou sieťou

• s veľkým počtom bánk vzájomne prepojených vlastníckych vzťahov

4.1. 3. Národná banka Slovenska ( NBS)

NBS je charakteristická svojou centrálnosťou, ceduľovosťou, ústrednosťou a emisnosťou. Má nadradené postavenie nad ostatnými bankami a jej hlavným cieľom je udrţanie cenovej stability, ktorá nevznikla za účelom dosahovania zisku. Tento cieľ dosahuje regulovaním peňaţnej meny v obehu alebo regulovaním úrokových sadzieb. Ako kaţdá inštitúcia aj NBS má svoje úlohy, metódy a prostriedky na dosiahnutie jednotlivých cieľov.

Úlohy NBS:

 emituje bankovky a mince.

 CB má monopol na vydávanie mincí a bankoviek – len ona ich môţe vydávať.

 určuje menovú politiku.

 obchoduje na burzách, ktoré majú stabilitu.

 riadi peňaţný obeh.

 koordinuje platobný styk (zabezpečuje vzťahy s centrálnymi bankami v zahraničí a medzinárodnými finančnými a bankovými inštitúciami).

 spravuje štátne zlaté a devízové rezervy.

 rozhoduje o ich rozmiestnení a vyuţívaní. NBS môţe devízy, zlato predávať na medzinárodný trhoch – môţe ich zvyšovať (zhodnocovať), ale nesmie o ne prísť,

 CB neobchodujú inkasne, obchodujú len na burzách.

 vedie príjmové a výdavkové účty štátneho rozpočtu.

 spravuje verejné financie – peniaze, ktoré štát pouţíva na financovanie verejných záujmov – obrana, bezpečnosť štátu, školstvo, kultúra.

 NBS sleduje kapitálovú primeranosť, likviditu, úverové portfólio, poistenie vkladov, prístup k informáciám, opatrenia proti praniu špinavých peňazí,⁵ Kapitálová primeranosť- znamená, keď komerčné banky musia mať kapitál na ZI okolo 0,5 miliardy. O likvidite rozprávame vtedy, akonáhle komerčné banky nedokáţu vyplácať vklady. Úverovým portfóliom je štruktúra úverov. O poistenie vkladov ide v prípade, kaţdoročného prispievania do fondu ochranných vkladov.

Jej najvyšším riadiacim orgánom sa stala banková rada, ktorá sa člení na guvernéra, 2 viceguvernierov, 2 vrchných riaditeľov, 3 ďalších členov. Moc najvyššieho výkonného orgánu získalo direktórium NBS, ktorý pozostáva z viceg uvernérov a vrchných riaditeľov.⁶

Vzhľadom na činnosť NBS je jej hospodárenie osobité. Hospodári podľa rozpočtu schváleného Bankovou radou a náklady uhrádza z dosiahnutých výnosov. Ak sú výnosy vyššie ako náklady prejavuje sa zisk štátu, ktorý sa pouţije na doplnenie rezervného fondu a ďalších fondov. Ak aj po tomto doplnení zostane zisk, odvedie ho do štátneho rozpočtu.

Menová politika CB

Menovou politikou centrálnej banky je forma hospodárskej politiky, ktorá je zameraná na kontrolu mnoţstva peňazí v obehu a na kontrolu úrokovej miery, kde tieto činnosti vykonáva len centrálna banka s cieľom riadiť makroekonomické veličiny pomocou uplatnenia politiky expanzívnej (mnoţstvo peňazí v obehu sa zvyšuje), alebo reštriktívnej (mnoţstvo peňazí v obehu sa zniţuje).

5 http://www.nbs.sk/

6 http://www.nbs.sk/

Nástroje, ktoré preferuje:

V prvom rade ich môţeme rozdeliť na priame a nepriame. Priame sú napr. úverové limity, pravidlá likvidity, stanovenie úrokových stropov, povinné vklady tzv.

povinné rezervy, ktoré si vytvárajú komerčné banky v CB, minimálne percento z vkladov a pod. Nepriame nazývame aj ako diskontná sadzba, povinné minimálne rezervy, operácie na voľnom trhu, refinančné úvery, devízová a kurzová politika a pod..

4.1.4 Komerčné banky

Komerčná banka je inštitúcia, ktorá prijíma peňaţné vklady od v kladateľov a na ich poţiadanie ich vypláca vkladateľom naspäť.⁷ ( Schéma 1) Vloţené peniaze, alebo dočasne voľné peniaze, poţičiava vhodným zákazníkom. Z právneho hľadiska banka vystupuje voči svojim klientom vo svojom mene a na svoj účet. Komerčných bánk je väčší počet, preto nemôţu existovať len ako jedna centrálna.

Schéma 1 – Záväzky banky a dlţníka

Význam bánk neustále rastie. Prijímajú peniaze od veľkého mnoţstva drobných vkladateľov a plnia sprostredkovateľskú úlohu. Poţičiavajú peniaze vkladateľov, ktoré musia byť vrátené, preto môţu byť tieto pôţičky dlţníkom poskytnuté aţ po starostlivom posúdení. Ak má banka pochybnosti o dlţníkovi, úver mu nie je poskytnutý.

7 MAKÚCH, J. A KOL.: Komerčné banky, str 141

VKLADATEĽ BANKA DLŢNÍK

Záväzok banky splatiť

vklad vkladateľovi

Záväzok dlţníka splatiť

dlh banke

Banky sú najčastejšie a.s., preto ich organizačnú štruktúru tvorí predstavenstvo – štatutárny orgán (predstavujú banku navonok), dozorná rada - kontrolný orgán.

Podmienkou je, aby člen dozornej rady nebol členom predstavenstva alebo zamestnanec a nesmú tam mať vloţené peniaze.⁸

Hlavným riadiacim článkom banky je ústredie.

Úlohou ústredia je:

- tvorba marketingovej stratégie, - riadenie likvidity,

- obchodná politika banky, - riadenie informačného systému - personálna politika

Okrem ústredia má banka aj pobočky, ktoré realizujú väčšinu obchodov so zákazníkom, expozitúry, teda pobočky, ktoré vykonávajú len vybrané bankové operácie.⁹

Kaţdá banka si vykonáva vnútorný audit, inak povedané kontrolu činnosti banky, hospodárenie banky, pričom sa zisťuje efektívnosť, hospodárnosť a bezpečnosť transakcií vrámci analyzovania rizík, ich predchádzania a poskytovania informácií v prípade nutného dôkazu o neporušení Zákona o bankách. Na základe finančno- ekonomickej analýzy hľadá slabé miesta, miesto úniku peňazí.

Banky musia dodrţiavať pravidlá:

- primeranosť kapitálu,

- primeranosť korunovej a devízovej likvidity, - povinné minimálne rezervy,

- limity úverov poskytované bankami jednotlivým klientom, - pravidlá ochrany pred nelegálnymi praktikami.

8 MAKÚCH, J. A KOL.: Komerčné banky, str 145

9 HORVÁTOVÁ, E.: Bankovníctvo, str.78

Cieľov komerčných bánk je posilnenie ich základných funkcií, t.j.:

- zlepšenie prijímania vkladov a úspor,

- poskytovanie úverov, pôţičiek a finančných a poradenských sluţieb, - realizácia platobného a zúčtovacieho styku,

- financovanie zahraničného obchodu a s tým súvisiace sluţby, - obchodovanie s centrálnou bankou.

Ostatné banky delíme z hľadiska vlastníctva na štátne, druţstevné a súkromné.

1. ŠTÁTNE BANKY

Štátnymi sú v úplnom, resp. čiastočnom vlastníctve štátu. Podmienkou je väčšinový podiel na základnom kapitály banky. Tieto banky slúţia na zabezpečenie presadenia štátnych záujmov v určitých oblastiach. Ďalej sa môţu zaoberať poskytovaním bankových sluţieb, ktoré sú pre iné banky z podnikateľského hľadiska nezaujímavé.

Patria sem :

- Eximbanka,¹⁰

- Slovenská záručná a rozvojová banka, - Konsolidačná banka a

- NBS

Ministerstvo hospodárstva chce v súčasnej dobe zlepšiť ich postavenie na bankovom trhu.

2. DRUŢSTEVNÉ BANKY

Druţstevné banky predstavujú zakladané druţstvá, ktoré fungujú na základe bezpodielových fondov. Sú to väčšinou banky malej, prípadne strednej veľkosti s podielovým druţstevným vlastníctvom. Väčšinou podnikajú formou svojpomocného hospodárenia.

10 HORVÁTOVÁ, E.: Bankovníctvo, str. 151

3. SÚKROMNÉ BANKY

So súkromnými bankami sa stretávame najčastejšie. Sú najvýznamnejšou zloţkou bankových sústav trhovej ekonomiky. Predstavujú základnú formu bankového podnikania.

Pôsobia ako:

- akciové spoločnosti,

- spoločnosti s ručením obmedzeným, - spoločnosti s ručením neobmedzeným, - zmiešané (komanditné) spoločnosti, - banky jedného majiteľa.

Základ tvoria akciové spoločnosti. Takúto formu majú najvýznamnejšie banky vo väčšine vyspelých štátov. Často sú to medzinárodné banky s rozvetvenou sieťou filiálok, zastupiteľstiev, sesterských a dcérskych bánk. Kapitál získavajú emisiou bánk.

Pri spoločnostiach s ručením obmedzeným ručia majitelia určitou vymedzenou časťou svojho majetku.

Spoločnosti s ručením neobmedzeným sa v bankovníctve vyskytujú pomerne zriedkavo. Pri tejto forme ručia majitelia celým svojim majetkom.

Zmiešané spoločnosti sú určitou kombináciou predchádzajúcich dvoch foriem - časť majiteľov banky ručí celým svojim majetkom a ostatní iba do výšky svojho vkladu.

Banky jedného majiteľa sú obyčajne malé rodinné bankové domy.

Z hľadiska zamerania ich činnosti poznáme:

- univerzálne banky - špecializované banky

Univerzálne banky- spravidla vykonávajú všetky druhy bankových operácií. Môţu sa však špecializovať na určitý okruh bankovej klientely, inými kritériami však svoju činnosť neobmedzujú.

Špecializované banky- zameriavajú sa na určitý vybraný okruh bankových sluţieb.

Vznikajú buď ako samostatné banky, alebo ich môţu zakladať a kapitálovo ovládať univerzálne banky na zabezpečenie niektorých svojich činností. Špecializované banky sa zameriavajú na vymedzené činnosti, ako sú - akceptačná, hypotekárna, splátková, depozitná, investičná, ţírová, devízová, komunálna, záručná, eskontná, lombardná,clearingová,konsolidovaná.¹¹

Najčastejšie sa vyskytujúce druhy špecializovaných bánk:

- Akceptačná banka- akceptuje pre svojich klientov speňaţiteľné tituly na peňaţnom trhu (akcept zmenky je akceptačný úver)

- Clearingová banka - vedie clearingové účty pre účastnícke banky - eviduje a kompenzuje ich vzájomné pohľadávky a záväzky,

- Depozitná banka - špecializuje sa na vkladové operácie a poskytovanie krátkodobých úverov,

- Devízová banka - vykonáva devízové operácie, najmä platobný styk a krátkodobé úverovanie vo vzťahu k zahraničiu,

- Eskontná banka - špecializuje sa na eskont zmeniek a ich reeskont v emisnej banke,

- Hypotekárna banka - poskytuje dlhodobé úvery zaručené nehnuteľným majetkom dlţníka (pozemky, budovy atď.),

11 HORVÁTOVÁ, E.: Bankovníctvo, str.159

- Investičná banka - špecializuje sa na financovanie, úverovanie a kontrolu investícií,

- Komunálna banka - poskytuje bankové sluţby orgánom miestnych samosprávnych celkov, úveruje ich rozpočty, pomáha im získavať zdroje umiestňovaním komunálnych obligácií na peňaţnom trhu a pod.,

- Lombardná banka - poskytuje bankové úvery, zaručené hnuteľným majetkom dlţníka (cenné papiere, šperky, drahé kovy a pod.),

- Splátková banka - špecializuje sa na poskytovanie spotrebných úverov,

- Záručná banka - špecializuje sa na poskytovanie bankových záruk pre vybranú klientelu,

- Sporoţírová banka - špecializuje sa na sprostredkovanie bezhotovostných platieb.

4.2. Bankové inštitúcie pôsobiace na slovenskom finančnom trhu

V Slovenskej republike pôsobí cca 30 bánk, ktoré majú pridelený kód pre slovenský platobný styk. Mnohé z nich beţní ľudia ani nepoznajú. Po roku 1993 vznikajú komerčné banky, pôsobiace na Slovensku aţ po súčasnosť. Sú nimi banky, ktoré vznikli ako slovenské, teda su v našom vlastníctve. (Príloha A )

Patria sem:

- Banka Slovakia, - CtiBank,

- Credit Lyonnais, - HVB Bank, - OTP Banka, - Istrobanka, - Komerčná banka, - Konsolidačná banka, - Ľudová banka, - Unibanka, - Poštová banka, - Dexia,

- Slovenská sporiteľňa,

- Slov. zar. a rozvojová banka, - Tatra banka,

- Všeobecná úverová banka a iné.

Niektoré z nich zmenili svoj stav a posilnili sa svojím zjednotením, napr. HVB Bank sa spojila s Unibankou za vzniku jednej spoločnosti s názvom Unicreditbank.

Na Slovensku však pôsobia i zahraničné banky, ako napr. Bank für Arbeit, Commerzbank AG, Dresdner Bank, J&T Bank a pod. Pre nás je veľmi dôleţitá činnosť Konsolidačnej a Eximbanky, ktoré budú spomenuté v nasledujúcej podkapitole.

4.2.1 Konsolidačná banka Slovenskej republiky

Slovenská republika čelila pred zhruba desiatimi rokmi finančnej kríze, podobne, ako dnes západná Európa a Spojené štáty americké. Niekoľko menších bánk bolo v nútenej správe Národnej banky Slovenska a vklady klientom vyplatil Fond ochrany vkladov. Hrozilo však riziko, ţe do nútenej správy by sa mohli dostať i veľké banky, konkrétne Všeobecná úverová banka a Slovenská sporiteľňa.

Vtedajšia správa štátu preto rozhodla, ţe všetky zlé úvery, ktoré ich tlačili, sa prevedú na banku, ktorá ich bude neskôr vymáhať. Mali hodnotu 96,9 miliárd korún. V roku 2000 ich evidovala vo svojej správe Slovenská konsolidačná, a.s., Bratislava. Ozdravené banky tak dostali druhý dych a štát ich neskôr sprivatizoval.

Vďaka tejto operácií klesli úroky na úvery, v horizonte niekoľko málo rokov, o dve desiatky percent. Slovenské firmy si mohli brať pôţičky na svoj rozvoj. Podobne chce so zlými úvermi a aktívami bánk naloţiť i krízou postihnutá časť sveta.

V USA mal záchranný balík, v hodnote 700 miliárd dolárov, smerovať do účasti v akcionárskej štruktúre ohrozených bánk. Výmenou mali byť práve zlé aktíva v tejto hodnote. Nakoniec ale suma skončila ako podpora amerických bánk, bez zmeny.

O jednotnej inštitúcií na odloţenie nechcených úverov a aktív hovorí i Európska únia. Kaţdá krajina sa ale so zlými úvermi bude zrejme vysporiadavať sama.

Nemecko bude prvou krajinou, ktorá takúto banku vytvorí. Prevedie do nej zlé aktíva Hypo Real Estate. Veľká Británia sa s týmto zámerom uţ pohrávala. Zatiaľ však zaloţenie banky odmietla. Štáty Európy, najmä eurozóny, majú z vytvárania takýchto bánk obavy. V ţiadnej krajine k niečomu podobnému v nedávnej minulosti nedošlo. Slovensko ale nemá zázračný liek na krízu vo finančných inštitúciách.

Temnou stránkou bola nízka výnosnosť pri vymáhaní odovzdaných úverov.

Slovenská konsolidačná banka realizovala väčšinu pohľadávok predajom externým spoločnostiam. Tie ich potom vymáhali vo vlastnej réţii. Najväčšie predaje sa uskutočnili v dvoch balíkoch, prvý v hodnote 42,9 miliárd korún, druhý v hodnote 12,6 miliárd korún. Slovenská konsolidačná dostala napríklad za prvý balík 820,6 milióna korún- necelých 10% ich účtovnej hodnoty. Z pôvodnej sumy eviduje konsolidačná v súčasnosti ešte niečo viac ako 12 miliárd korún. Tie plánuje vymáhať sama, alebo niektoré pohľadávky priamo predá. Nakoľko sa jedná o dlhy,

ktoré vznikli v 90-tych rokoch, ich splatenie samotnými dlţníkmi je málo pravdepodobné a u niektorých pohľadávok bude potrebné pristúpiť k vysporiadaniu formou trvalého upustenia od vymáhania. Nevýhodou vysporiadania sa so zlými úvermi cez presun do jednej banky bola cena.

Konsolidačná banka patrí medzi štátne peňaţné ústavy, spravujúce predovšetkým staré úvery, ktoré v bankách vznikli ešte pred rokom 1989.¹² ( Príloha B) Prevzala aj časť pohľadávok v rámci ozdravenia najväčších slovenským bánk.

Konsolidačnou bankou bola i Konsolidačná banka v Bratislave (KBB) s ukončením jej činnosti v roku 2002, pretoţe sa musela riadiť zákonom o bankách.¹³ Vystriedala ju Slovenská konsolidačná, a.s. (SK), ktorá bola oveľa efektívnejšia. Navyše, KBB kaţdoročne vytvárala vysoké straty, ktoré sa do konca roka 2000 vyšplhali na takmer 33 miliárd korún. Štátny peňaţný ústav bol dlhodobo podkapitalizovaný.

Presun aktív a pasív na SK iba predišiel nevyhnutnú likvidáciu KBB. V láda SR preto schválila jej transformáciu. Tá by zároveň mala rozloţiť náklady pre štátny rozpočet súvisiace s koncom KBB. Konsolidačná agentúra totiţ získava aktíva štátneho peňaţného ústavu bez vytvorených opravných poloţiek, ktoré sa spolu so základným imaním KBB pouţili na pokrytie jej strát. ( Príloha C ) Pohľadávky KBB boli navyše zaťaţené záväzkom k Národnej banke Slovenska, ktorého splácanie garantuje štátny rozpočet. V prípade, ţe by SK podobne ako KBB nebola schopná dlh uhrádzať, bude musieť pomôcť štát. SK spravuje po prevode portfólio pohľadávok v celkovom objeme 111,7 mld. Sk. Návrh na vloţenie pohľadávok z návratných finančných výpomocí poskytnutých v rámci vládou schváleného projektu reštrukturalizácie bánk do základného imania Slovenskej kons olidačnej, a.s. Slovenská konsolidačná, a.s. si v podnikateľskom pláne na rok 2004 vytýčila vysporiadať ďalšiu podstatnú časť svojho portfólia pohľadávok, a to postúpením pohľadávok, reštrukturalizáciou a odpisom pohľadávok.( Príloha E) Týmto spôsobom sa odblokuje ďalšia časť zamrznutých dlhov v celkovom objeme 18 925 mil. Sk. Je predpoklad, ţe Slovenská konsolidačná, a.s. z týchto činností dosiahne stratu vo výške 10 505,9 mil. Sk, čo bude mať negatívny dopad na jej finančnú pozíciu ku koncu roka 2004. Očakávaný výsledok hospodárenia Slovenskej konsolidačnej, a.s. je zapríčinený tým, ţe účtovná hodnota jej pohľadávok

12 PRNO,I.: Bankovníctví, str. 23

13 www.konolidacnabanka.sk

neodzrkadľuje ich reálnu hodnotu, pričom agentúra nemá v dostatočnej výške vytvorené opravné poloţky na predpokladané riziká a ekonomika Slovenskej konsolidačnej, a.s. je nepriaznivo ovplyvnená prevzatím majetku bývalej Konsolidačnej banky Bratislava, š.p.ú.. Z dôvodu predpokladu vzniku predlţenia Slovenskej konsolidačnej, a.s. je v zmysle § 6 ods. 4 a § 193 ods. 2 Obchodného zákonníka a § 1 ods. 3 Zákona o konkurze a vyrovnaní potrebné túto očakávanú skutočnosť riešiť. Rovnako audítor vyslovil poţiadavku na dotvorenie opravných poloţiek aţ do 100% menovitej hodnoty pohľadávok agentúry.

Podľa § 55 ods. 8 zákona Národnej rady SR č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rozpočtových pravidlách“) môţe Ministerstvo financií SR vloţiť pohľadávky z návratných finančných výpomocí, ktoré boli poskytnuté právnickým osobám alebo prevzaté právnickými osobami v rámci vládou schváleného projektu reštrukturalizácie bánk, ako nepeňaţný vklad do ich základného imania.

Toto riešenie vyplývajúce zo zákona rozpočtových pravidlách umoţňuje, aby Ministerstvo financií SR mohlo zabezpečiť dostatočnú výšku základného i mania konsolidovaných inštitúcií a tak eliminovať riziko vzniku predlţenia týchto inštitúcií vzhľadom na problematický charakter ich činnosti – vysporiadavanie stratových pohľadávok.¹⁴ ( Tabuľka 1 )

14 HORVÁTOVÁ, E.: Bankovníctvo, str. 169

Tabuľka 1- Celková potreba účtovného krytia, ktoré sa získa zvýšením základného imania Slovenskej konsolidačnej, a.s., je nasledovná:

- vlastné imanie z podnik. činnosti za rok 2004

-1 306 mil. Sk.

- dotvorenie opravných poloţiek na pohľ. z TOZ - 2 821 mil.Sk.

- dotvorenie opravných poloţiek na ostatné po - 3 130 mil. Sk

- vytvorenie rezerv na KBB, š.p.ú. - 2 304 mil. Sk

- vytvorenie rezervy na očakávané straty z nárastu pohľadávok - 213mil. Sk - uvaţované vlastné imania pre ďalšie o - 880 mil. Sk

SPOLU 10 654 mil. Sk

Základné imanie Slovenskej konsolidačnej, a.s. bude zvýšené vloţením časti pohľadávok Ministerstva financií SR voči Slovenskej konsolidačnej, a.s., ktoré vznikli z návratných finančných výpomocí, poskytnutých v rámci vládou schváleného projektu reštrukturalizácie bánk, v celkovej výške 10 654 mil. Sk. (Tabuľka 1) Takýto spôsob zvýšenia základného imania obchodnej spoločnosti nepeňaţným vkladom primárne umoţňuje § 59 ods. 5 Obchodného zákonníka.

Z pohľadávky inventovanej ako poloţka č. 22, evidovanej pod číslom zmluvy MF/8504/2004-621, ocenenej na hodnotu 1 142 868 762,00 Sk, sa pouţije ako nepeňaţný vklad na zvýšenie základného imania jej časť vo výške 227 474 073,43 Sk. Zostávajúca časť vo výške 915 394 688,57 Sk bude naďalej evidovaná ako pohľadávka MF SR voči Slovenskej konsolidačnej, a.s. Po tomto rozdelení pohľadávky č. 22 bude celková hodnota pohľadávok pouţitých ako 15 - peňaţný vklad do základného imania Slovenskej konsolidačnej, a.s. zodpovedať sume 10 654 000 000,- Sk.

Realizáciou zvýšenia základného imania Slovenskej konsolidačnej, a.s. sa dosiahne skutočnosť, ţe spravovanie v súčasnosti existujúceho portfólia nebude v nasledujúcich rokoch negatívne ovplyvňovať hospodársky výsledok Slovenskej konsolidačnej, a.s. a pre roky 2005, 2006 a 2007 bude eliminovaný aj negatívny vplyv prevzatia majetku bývalej Konsolidačnej banky Bratislava, š.p.ú.

Neriešenie finančnej pozície Slovenskej konsolidačnej, a.s. by naopak znamenalo, ţe spoločnosť vykáţe k 31. decembru 2004 záporné vlastné imanie, čo znamená stav predlţenia. Ak by tento stav pretrvával ďalších nasledujúcich 60 dní, Slovenská konsolidačná, a.s. bude povinná podľa § 66g ods. 1 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov sama na seba podať návrh na vyhlásenie konkurzu.

4.2.2 Eximbanka SR

Ide o exportno-importnú banku Slovenskej republiky, ktorá bola zriadená zákonom č. 80/1997 Z. z. o exportno-importnej banke Slovenskej republiky v znení zákona č. 336/1998 Z. z., zákona č. 214/2000 Z. z., zákona č. 623/2004 Z.z, zákona č.688/2006 Z.z., zákona č. 659/2007 Z. z., zákona č. 567/2008 Z. z. a svoju činnosť začala 22.7.1997.

Hlavným cieľom inštitúcie je podpora maximálneho objemu vývozu sofistikovanej produkcie najmä do krajín Európskej únie a OECD, ako aj do rozvojových krajín, pri zabezpečení návratnosti prostriedkov minimalizáciou rizík vznikajúcich z poistných, úverových, záručných a finančných operácií. Ako špecializovaná finančná inštitúcia spája v sebe bankové a poisťovacie činnosti s cieľom podpory exportu.¹⁵

Poslaním Eximbanky SR je podpora slovenského exportu prostredníctvom bankových a poisťovacích aktivít. ( Príloha D )

Úlohou Eximbanky SR je zlepšiť hospodársku výmenu Slovenskej republiky so zahraničím a zvýšiť konkurencieschopnosť slovenských výrobcov na zahraničných

15 BLAŢEK, J.: Bankovníctví, str. 45

trhoch. Úlohou Eximbanky SR je i podpora vývozu čo najväčšieho objemu výrobkov s vysokou mierou pridanej hodnoty. Táto úloha je zdôraznená aj tým, ţe v súčasnosti sa zo Slovenskej republiky vyváţa relatívne nízky podiel výrobkov kategórie High -Tech, a to i pri porovnaní napríklad s Českou republikou a Maďarskom. Ponúkané produkty sú určené malým, stredným aj veľkým podnikateľským subjektom a výrazne uľahčujú uplatnenie na zahraničných trhoch.

Eximbanka SR vo svojej činnosti plne rešpektuje pravidlá Konsenzu OECD, týkajúce sa štátom podporovaných exportných úverov a riadi sa princípmi Svetovej obchodnej organizácie (WTO). Dodrţiava pravidlá vyplývajúce z členstva Slovenska v Európskej únii a podieľa sa na príprave regulujúcich pravidiel.

Rešpektuje nariadenia zamerané na posudzovanie vplyvu podporovaného vývozu na ţivotné prostredie v krajine dovozu, ako aj smernice súvisiace s bojom proti korupcii. Banku riadia orgány, a to rada banky, dozorná rada a generálny riaditeľ.

Dozorná rada je najvyšším kontrolným orgánom Eximbanky SR, ktorý dohliada na výkon jej činnosti. Za Eximbanku SR koná Rada banky. Za Radu banky je oprávnený podpisovať generálny riaditeľ a člen Rady banky, pričom v neprítomnosti generálneho riaditeľa je oprávnený podpisovať poverený námestník generálneho riaditeľa a člen Rady banky. Generálny riaditeľ je predsedom Rady banky. Funkcia generálneho riaditeľa je nezlučiteľná s členstvom v ostatných orgánoch Eximbanky SR. Generálny riaditeľ zastupuje Eximbanku SR navonok.

4.3. Komerčné banky a ich činnosť

Bankovníctvo je odvetie, ktoré umoţňuje efektívne vyuţívať dočasne voľné peňaţné prostriedky všetkých hospodáriacich jednotiek a riešiť úverom prechodnú potrebu peňaţných prostriedkov podnikov, jednotlivcov a ostatných organizácií, hospodárne vykonávať platobný styk tak vo vnútri hospodárstva, ako aj vo vzťahoch so zahraničnými subjektmi a poskytovať sluţby spojené s peňaţným kapitálom. Vo vyspelých trhových ekonomikách sú aktívnymi účastní kmi diania na trhu aj finančné inštitúcie. Bankovníctvo, ako jedna z najvýznamnejších a najdôleţitejších súčastí národného hospodárstva nie je statické a nemenné, ale podlieha a prispôsobuje sa neustálemu vývoju makroprostredia a je odrazom jeho stupňa vyspelosti. Veľký význam majú aj komerčné banky, ktoré z pozície finančného sprostredkovateľa plnia dôleţité funkcie spojené s refinancovaním deficitných subjektov a zhodnocovaním prostriedkov subjektov, ktoré disponujú ich prebytkom. Zvyšovanie náročnosti klientov, postupná deregulácia, konsolidácia a liberalizácia trhu, vývoj nových technológií a rastúca konkurencia nevyhnutne vyvolávajú potrebu prehodnotenia prístupu bánk ku klientom a k trhu. Na druhej strane sa však banky musia zameriavať aj na interné procesy a nemenej dôleţité je analyzovanie a monitorovanie ich finančnej situácie. Nevyhnutnou súčasťou trhovej ekonomiky je aj rozvinutá banková sústava, ktorá býva väčšinou dvojstupňová.

Prvý stupeň predstavuje centrálna banka a druhý je tvorený ostatnými komerčnými bankami. Jednotlivé stupne sú oddelené, čo znamená, ţe centrálna banka neuskutočňuje činnosti, ktoré sú v pôsobnosti komerčných bánk a komerčné banky zase nevykonávajú také úlohy, na ktoré má centrálna banka výhradné právo.

Postavenie bánk v ekonomickom systéme znázorňuje Schéma 2. Spoločným menovateľom identifikácie pozície bánk v ekonomike je to, ţe napomáhajú presunu prostriedkov od tých, ktorí ich majú prebytok (veritelia) k tým, ktorí ich majú nedostatok (dlţníci).

Schéma 2- Postavenie banky v ekonomickom systéme

E K O N O M I C K Ý S Y S T É M FINANČNÝ TRH

Prebytkové subjekty (veritelia) - obyvateľstvo, - podniky, - štát.

- poisťovne, - zaisťovne, - obchodníci s cennými papiermi, - BANKY, - sporiteľne, - leasingové spoločnosti, Deficitné

subjekty (dlţníci) - obyvateľstvo, - podniky, - štát.

Z a h r a n i č i e

Z a h r a n i č i e

4.3.1. VUB banka

Obrázok 1 – Logo VUB banky

( Zdroj: http://www.vub.sk/tlacove-centrum/logo/)

VUB banka patrí k najvýznamnejším a najsilnejším bankám na Slovensku.

Získala mnoţstvo pozitívnych hodnotení, preto je jej v práci venovaná väčšia pozornosť. Pôsobí v SR uţ dlhší čas, do obchodného registra sa zapísala dňom 23.03.1992. Generálnym riaditeľom tejto banky je Ignacio Jaquotot, ktorý je členom predstavenstiev asociácií bánk a talianskych obchodných komôr v Uruguaji, Paraguaji či Čile, čo dopomáha k jej lepšiemu chodu. Majoritným akcionárom je Talianska banková skupina Intesa Sanpaolo, ktorá je väčšinovým vlastníkom Všeobecnej úverovej banky, a.s., s podielom 96,49 % na základnom imaní banky prostredníctvom jej dcérskej spoločnosti Intesa Sanpaolo Holding International S.A. so sídlom v Luxembursku.¹⁶ Finančná skupina Intesa Sanpaolo, ktorá má ústredie v Turíne, vznikla 1. januára 2007 fúziou významných talianskych bánk- Banca Intesa a Sanpaolo IMI. Prvá z dvojice, Banca Intesa, získala dňa 21.

novembra 2001 ako zahraničný investor väčšinový podiel na základnom imaní VÚB banky. Finančná skupina Intesa Sanpaolo je najväčšou bankou v Taliansku s trhovou kapitalizáciou 71 mld. € (k 31. júlu 2007) a jednou z vedúcich bánk v Európe, schopnou konkurovať na medzinárodnej úrovni. V Taliansku má vedúcu pozíciu vo všetkých dôleţitých trhových segmentoch. Intesa Sanpaolo sa teritoriálne zameriava na strednú a východnú Európu a krajiny Stredozemného mora. Strategickým cieľom skupiny Intesa Sanpaolo do budúcnosti je udrţ anie si vedúcej pozície na domácom talianskom trhu a zároveň sa stať meradlom na tvorbu pridanej hodnoty pre bankový sektor v Eurozóne. Banková skupina Intesa Sanpaolo spojila dve veľké talianske banky, ktoré zdieľajú spoločné hodnoty, aby zlepšili svoj výhľad na rast a umoţnili rozšírenie sluţieb pre retailových klientov banky,

16 http://www.vub.sk/show.asp?category=8

významnú podporu pre rozvoj firemnej klientely.¹⁷ Intesa Sanpaolo významne prispieva k rastu všetkých krajín, v ktorých skupina pôsobí.

Jej klientskú základňu tvorí pribliţne 17,5 mil. klientov, z toho 10,5 mil. v Taliansku a 7 mil. v zahraničí.¹⁸ K ich obsluhe banková skupina vyuţíva sieť vyše 7000 klasických pobočiek, z toho vyše 5800 v Taliansku, sústredených prevaţne v severnej časti krajiny. Popri svojej materskej krajine Intesa S anpaolo pôsobí v 34 krajinách sveta, kde má k dispozícii vyše 1200 pobočiek. Popri sieti klasických obchodných miest v rastúcej miere rozširuje aj moderné distribučné kanály elektronického bankovníctva. V regióne strednej a východnej Európy vyvíja Intesa Sanpaolo svoje obchodné aktivity okrem Slovenska a Čiech aj v Chorvátsku, kde sa podieľa na hospodárení v druhej najväčšej banke:

 Privredna banka Zagreb,

 v Maďarsku kontroluje štvrtú najväčšiu domácu banku CIB a spoločnosť Inter-Europa Bank,

 v Srbsku vlastní spoločnosti Banca Intesa Beograd a Panonska Banka,

 v Slovinsku pôsobí prostredníctvom Banky Koper,

 v Bosne a Hercegovine prostredníctvom UPI Banky,

 v Rumunsku vlastní Sanpaolo IMI Bank Romania,

 v Albánsku- Banca Italo-Albanese a American Bank of Albania,

 v Grécku kontroluje pobočky spoločnosti American Bank of Albania v Aténach a Solúne.

 na území Ruskej federácie kontroluje spoločnosť KMB Bank

 v Egypte- Bank of Alexandria.

Zámerom skupiny Intesa Sanpaolo na Slovensku je ďalší rozvoj VÚB banky ako univerzálneho peňaţného ústavu, posilnenie jej sluţieb poskytovaných firemnej klientele, rozšírenie retailových sluţieb na báze franchisingu a rozvíjanie sofistikovaných aktivít na kapitálových trhoch. Dôraz bude kladený na vývoj nových produktov pre klientov, na intenzívnejšiu marketingovú komunikáciu a na zvyšovanie komfortu klientov pri vyuţívaní bankových produktov a sluţieb.

Zásadným cieľom pritom bude vybudovanie dlhodobých, vzájomne výhodných a komplexných vzťahov s klientmi. Intesa Sanpaolo má záujem rozvinúť svoju

17 http://www.vub.sk/show.asp?category=8

18 http://www.vub.sk/show.asp?category=8

pozíciu aj na českom trhu prostredníctvom pobočky VÚB v Prahe tak, aby tu zodpovedajúcim spôsobom reprezentovala záujmy celej skupiny, zamerané predovšetkým na firemnú klientelu.

Trhové podiely predstavujú:

 aktíva spolu 17.2%,

 vklady klientov 19.8%,

 úvery klientom 16.7%,

 hypotekárne úvery 34.5%,

 pobočková sieť 20.6%,

 platobné karty 23.5%,

 bankomaty 23.9%,

 EFT POS terminály 18.7%.

4.3.2. Ľudová banka- VOLKSBANK

Obrázok 2- Logo Volksbank

( Zdroj: http://www.unss.sk/reklama/partneri2/volksbank200x150.jpg)

Ľudová banka alebo VOLKSBANK Slovensko, a. s., úspešne pôsobí na slovenskom trhu od roku 1991. Hlavným akcionárom VOLKSBANK Slovensko je rakúska spoločnosť Volksbank International AG (VBI). Majoritným akcionárom VBI s podielom 51 % je spoločnosť Österreichische Volksbanken -AG.¹⁹ Menšinovými akcionármi sú nemecké- DZ BANK a WGZ- Bank, ktoré spolu vlastnia 24,5 %, a francúzska banka Banque Fédérale des Banques Populaires s rovnakým podielom vo výške 24,5 %. Prostredníctvom spolupráce s Confédération Internationale des Banques Populaires a jej 30 000 obchodnými miestami v Európe, Severnej Afrike, Argentíne, Kanade a Japonsku ako aj vďaka účasti DZ Bank v VBI umoţňuje VOLKSBANK Slovensko svojim klientom prítomnosť vo všetkých hlavných finančných centrách sveta.

Hlavnou filozofiou banky je nezávislosť, vysoká kvalita poskytovaných sluţieb , obozretné podnikanie a zdravé, efektívne obchody. VOLKSBANK Slovensko ponúka klientom komplexnú paletu bankových produktov a sluţieb obohatenú o podielové fondy rakúskej spoločnosti Volksbank Invest a podielové fondy ING IM a o produkty ţivotného poistenia a dôchodkového zabezpečenia spoločnosti VICTORIA-VOLKSBANKEN Poisťovňa, a.s.VOLKSBANK Slovensko má celkom 47 pracovísk, z toho 17 v Bratislave.²⁰ Vyše 90% akcionárov tvorí Volksbank International AG, ďalšími sú VOLKSBANK, Donau-Weinland, VOLKSBANK Ötscherland, VOLKSBANK Waldviertler Horn, EM. RO. POPOLARE Spa., Banca Popolare di Vicenza. Jedná sa o rakúskych akcionárov, ktorí majú prevahu

19 http.://volksbank.sk/

20 http:// www.volksbank.sk/

a talianskych účastníkov. ( Obrázok 1) Banka získala počas svojej existencii veľa ocenení, ako napr. Thomson Bank Watch- najvyšší Intra-Country Issuer rating v Slovenskej republike, Bussines Central Europe- najlepšia zahraničná banka na Slovensku, Zlatý klinec ´98– ocenenie za najlepší rozhlasový spot v rámci súťaţe o najkreatívnejšiu reklamu na Slovensku, Best Bank 2001 v Slovenskej republike, Fitch Ratings, Best Bank 2002 v Slovenskej republike, Fitch Ratings - zvýšený dlhodobý rating banky z BBB- na BBB, pričom si banka zachovala najvyššie individuálne ratingové ohodnotenie spomedzi všetkých bánk na Slovensku, ktoré boli hodnotené agentúrou Fitch Ratings.

Obrázok 3- Štruktúra Volksbank

4.3.3. Slovenská sporiteľňa

Obrázok 4- Logo Slovenská sporiteľňa

( Zdroj: http://www.ineko.sk/euroreform/slovak/menu6.htm)

Slovenská sporiteľňa je bankou s tradíciou sporiteľníctva na Slovensku, korene ktorého siahajú aţ do 19. storočia. V roku 1841 vznikla filiálka Prvej rakúskej sporiteľne v Bratislave a v Košiciach, čím začína tradícia sporenia na Slovensku.

Novodobú históriu začala písať ako súčasť Československej štátnej sporiteľne, ktorá vznikla v roku 1953. Od roku 1969 začala pôsobiť ako samostatná zloţka - Slovenská štátna sporiteľňa, š. p. ú.²¹ Zmenami po roku 1989, ktoré sa odrazili aj v liberalizácii finančného sektora, musela postupne čeliť narastajúcim konkurenčným tlakom. V roku 1990 získala univerzálnu bankovú licenciu a rozšírila sluţby aj v segmente inštitucionálnych a podnikateľských klientov. Pôsobenie Slovenskej sporiteľne na peňaţnom a kapitálovom trhu cenných papierov sa datuje od ich vzniku v roku 1991. V roku 1994 sa transformovala na akciovú spoločnosť a začala pôsobiť pod obchodným menom Slovenská sporiteľňa, akciová spoločnosť. Po podpise zmluvy medzi Ministerstvom financií SR a Erste Bank o predaji majoritného balíka akcií, ktorý sa uskutočnil v januári 2001, je Slovenská sporiteľňa začlenená do silnej finančnej skupiny Erste Bank der oesterreichischen Sparkassen AG.

Slovenská sporiteľňa patrí v súčasnosti medzi najväčšie komerčné banky na Slovensku s úplnou devízovou licenciou a povolením na vykonávanie hypotekárnych bankových obchodov. Má najväčší podiel na trhu vkladov, najrozsiahlejšiu sieť vlastných obchodných miest a dominantné postavenie v oblasti vydávania bankových platobných kariet. Svojim klientom poskytuje širo kú škálu produktov a sluţieb, od tradičných beţných účtov, rôzne typy vkladných kniţiek, termínované vklady, sluţby platobného styku, úvery, aţ po najmodernejšie sluţby

21 http://www.slovenskasporitelna.sk/

elektronického bankovníctva. Zahraničné aktivity banky a jej klientov sú podporované členstvom Slovenskej sporiteľne v medzinárodnom platobnom zdruţení SWIFT a prostredníctvom korešpondenčných bánk smerujúcich prakticky do celého sveta. Slovenská sporiteľňa je prvou bankou v Slovenskej republike, ktorá získala licenciu na vydávanie a prijímanie všetkých druhov kariet spoločnosti VISA International.²² V súčasnosti banka vlastní aj licenciu medzinárodnej spoločnosti EUROPAY International a MASTERCARD International. Ako druhá vo svete, po Veľkej Británii, postupne prechádza v systéme EUROPAY Inte rnational na technológiu EMV pre čipové karty a terminál. Jediného akcionára Slovenskej sporiteľni predstavuje Erste Group Bank AG. Erste Group Bank AG je jeden z najväčších európskych poskytovateľov finančných sluţieb a vedúca retailová banka v strednej Európe. Počtom klientov je na prvom mieste v oblasti poskytovania finančných sluţieb v strednej Európe a na druhom mieste podľa objemu aktív.

Počet klientov skupiny Erste Group vzrástol zo 600 000 na viac neţ 17,2 miliónov v dôsledku expanzie v Rakúsku, kúpou Českej sporiteľne, Slovenskej sporiteľne, chorvátskej Riječka banky, kúpou Postabank v Maďarsku, kúpou Novosadskej banky v Srbsku, v roku 2005 kúpou rumunskej banky Banca Commerciala Romana, v roku 2006 ukrajinskej banky Bank Prestige a v roku 2008 kúpou 9,8 % podielu v ruskej banke Bank Center-Invest.

Percentuálny podieľ Erste Group Bank podľa počtu klientov na zahraničných trhoch:

 v Slovenskej republike v súčasnosti- viac neţ 40 % ,

 v Českej republike- viac neţ 32 % ,

 v Rakúsku so sporiteľňami- okolo 20 %,

 v Maďarsku sa jej podiel na trhu po odkúpení Postabank zvýšil zo 4 % na 8

% a stala sa tak druhou najväčšou retailovou bankou v krajine,

 v Chorvátsku je na tretej pozícii podľa veľkosti a jej trhový podiel je- 10 %.

22 http://www.slsp.sk/ActiveWeb/Page/sk/profil/profil_banky.htm

Erste Group Bank a jej partneri majú silnú trhovú pozíciu v ponuke produktov retailového bankovníctva, vo financovaní nehnuteľností, v obchode s privátnymi klientami a vo finančných sluţbách pre malé a stredné podniky.

Predsedom predstavenstva Slovenskej sporiteľni je generálny riaditeľ Jan Rollo a zástupca generálneho riaditeľa Štefan Máj. K ďalším členom patria Frank-Michael Beitz, Peter Krutil, Samuel Vlčan.

Dcérske a partnerské spoločnosťi Slovenskej sporiteľne s ktorými kooperuje:

- Factoring Slovenskej sporiteľne, a. s., - Leasing Slovenskej sporiteľne, a. s.,

- Realitná spoločnosť Slovenskej sporiteľne, a. s.,

- Asset Management Slovenskej sporiteľne, správcovská spoločnosť, a. s., - Poisťovňa Slovenskej sporiteľne, a. s.,

- Prvá stavebná sporiteľňa, a. s., - IT Solutions SK, spol. s r.o, - Erste Corporate Finance, a.s., o.z., - Immorent, a. s., 3on private equity, a.s.,

- KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group , - Erste Bank Österreich,

- Austrian Savings Banks Group, - Česká spořitelna,

- Erste Bank Hungary, - Erste Bank Croatia, - Erste Bank Serbia,

- Banca Comerciala Romana, - Erste Bank Ukraine

4.3.4. Tatrabanka

Obrázok 5- Logo Tatrabanka

( Zdroj: http://www.tatrabanka.sk/cms/page/sk/press/Logo-banky-na-stiahnutie.html)

Tatra banka, a.s. vznikla v roku 1990 ako prvá súkromná banka na Slovensku.

Svojím názvom, dravosťou i ambíciami nadviazala na tradície najstaršieho peňaţného ústavu na Slovensku - pôvodnej predvojnovej Tatrabanky.²³ Tento peňaţný ústav pôsobil na území dnešného Slovenska uţ pred II. svetovou vojnou a po nej zmenou politických pomerov vo vtedajšom Československu ako aj vznikom centralizovanej Štátnej banky československej (ŠBČS) . V roku 1950 bola Tatra banka včlenená do ŠBČS a uvedená do tzv. stavu pokoja, čo znamená, ţe nikdy nezanikla, ale prestala vykonávať akékoľvek bankové operácie. Aţ nové politické pomery po roku 1989 umoţnili, aby novozaloţená Tatra banka, a.s. mohla prevziať meno banky, ktorá nebola historicky na Slovensku neznáma a mohla rozvíjať modernú éru slovenského bankovníctva. Je dôleţité pripomenúť, ţe Tatra bank a, a.s. skutočne prevzala len meno, nie záväzky a pohľadávky pôvodnej Tatra banky.

Moderná Tatra banka, a.s. bola zaloţená na základe Zákona č. 158/89 o bankách a sporiteľniach. Jej zaloţenie so záujmom sledovali slovenské hospodárske kruhy ako aj široká verejnosť, čo sa prejavovalo i ţivým kupovaním účastín jednotlivcami. Od samého začiatku bolo cieľom vytvorenie univerzálnej banky strednej veľkosti s rozsiahlymi bankovými sluţbami pre klientov zo všetkých cieľových skupín obyvateľstva. Po ukončení interných organizačných príprav Tatra banka, a.s.

zahájila svoju činnosť v decembri 1991. Prvou otvorenou pobočkou Tatra banky, a.s. sa stala pobočka na Vajanského nábreţí v Bratislave. Táto adresa neskôr slúţila ako adresa centrály banky aţ do jej presťahovania do novej budovy Tatracentra na Hodţovom námestí 3, v roku 2001. V novembri 1992 zahájila svoju činnosť druhá

23 http://www.tatrabanka.sk//cms/page/sk/about/O-Tatra-banke/historia.html?__menuClick=1