Analýza efektivnosti slovenských bánk para
metrickou metódou DEA
Abstract
The aim of this paper is to estimate efficiency of the Slovak commercial banks in the period 2001-2005. The paper uses the non-parametric Data Envelopment Analysis and applies models allowing both constant and variable returns of scale.
The results suggest that the average efficiency increased, however the increase was rather marginal. There are significant differences in the level efficiency and its increase among individual banks. The largest banks experienced the most substantial increase in efficiency.
Úvod
Vstupom Slovenska do Európskej únie v roku 2004 sa otvoril bankový trh a prioritou sa stalo obstáť v konkurencii s ostatnými štátmi EU.
Konkurencieschopnosť na svetových trhoch je dóležitá pre zabezpečenie hospodárskeho rastu a stability. Jedným z faktorov, ktorý ovplyvňuje konkurenčnú schopnosť firiem je efektívnosť. Efektívnosť ekonomiky je stav, kedy ekonomika neplytvá svojimi zdrojmi, ale ich plnohodnotne využíva. Preto meranie efektívnosti podnikateiských jednotiek a identifikácia zdrojov ich neefektívnosti je predpokladom pre zlepšenie fungovania v konkurenčnom prostredí.
Cieiom tohto príspevku je vypočítat a vyhodnotiť mieru efektívnosti v rámci slovenského bankového sektora ako celku a tiež jednotlivých bánk v období rokov 2001-2005. Zameriame sa aj na odhalenie kiúčových príčin neefektívnosti slovenských bánk. K dosiahnutiu tohto ciefa budú využívané špeciálne empirické techniky a softwarové produkty na výpočet miery efektívnosti. Pracovnou hypotézou, ktorá bude v práci testovaná je predpokladané zvýšenie priemernej efektívnosti v analyzovanom období.
Príspevok má následujúcu struktúru. V prvej a druhej častí je pozornost venovaná vymedzeniu efektívnosti a metodám používaným k jej meraniu. Tretia čast poskytuje prehfad empirickej Jiteratúry venujúcej sa efektívnosti, štvrtá čast popisuje a zdóvodňuje výher dát. Ťažiskom práce je piata čast, ktorá prináša vyhodnotenie efektívnosti bankového sektora a jednotlivých bánk. S dovodu
Ing. Jana Kuljovská, Dexia banka Slovensko
Doc. Ing. Daniel Stavárek, Ph.O. (korespondenční autor) katedra financí, Slezská univerzita v Opavě, Obchodně podnikatelská fakulta v Karviné, Univerzitní nám. 1934/3, 733 40 Karviná
ER 2 / 200S
zachovania kompaktnosti neobsahuje prspevek anal予zu vvoja bankov6ho sektora ani zmien v oblasti legislatvy a regul自cie.
Teoretick vymedzenie efektvnosti
Pre dosiahnutie zvolench cierov je potrebn6 v prvom rade pochopi jednotliv6 s丘vislosti a to definovanim a pomenovanim zAkladnch pojmov. Je notrebn6 si uiasnit. 乞 e efektvnosf nie je to ist 亡 o ziskovosf. 'alebo tie乞 procluativita. LjisKOvOst vycnaaza z vysay zisau a anatyza Z15KOVOSt1 sa zameriava skr na rel自cie medzi prjmami a vdajmi. Produktivita sice predstavuje pomer vyprodukovan'ho vJstupu k objemu pou乞itch vstupov, ale do vpoとtu produktivity (rovnako ako ziskovosti) me s丘 nijako zahrnut ukazovatele ostatnch jednotiek. Naopak efektivnost jasne definuje mieru vkonnosti ka乞dej jednotky v rel直cii k vkonnosti ostatnch jednotiek.
Deflncia efektivnosti v bankovnictve je zalo乞en' na mikroekonomickom modeli banky a nhkladoch, ktor6 sa vztahuj丘 k jej innosti a riadeni. Ekonomick te6ria definuje efektvnost ako stav, kedy nie je mo乞n6 pri dan●ch zdrojoch vyrobit o jednotku statku viac, bez toho,a by bobo nutn6 zni乞if v●robu statku mn6ho.
Existuj丘 dva一typy efektivnosti bank. Prv' je prev自dzkova efektvnost, ktor丘 predstavil Farrell (1957) k meraniu v百eobecnej efktivnosti a druha je X- efektivnost, definovana Leibensteinom (1966), ktora vysvetuje rozdiely v efektivnosti medzi analyzovanmi bankami, taktie乞 nazvan自 relatvna efektvnos.
X-efektvnost je d alej obecne rozli§en貞 na efektvnost technick丘 a alokaとn6.
Oba faktory prin百§aj丘 banke naklady. Technickh a alokaとn言 efektvnost s丘 potrebnmi a postaとujucimi podmienkami pre minimaliz貞ciu n'kladov a neefektivnosti m6乞u vzmkat nasledovne. Technick neefektvnost vznik貞 pri pou乞it nevhodn6ho mno乞stva vstupov na dan6 mno乞stvo vstupu. AlokaとaA neefektvnost vznik, ak pouitie kombin言cie vstupov neodpoved直 pomeru relatvnych den. Nhklady s丘 potom vy臨ie ne乞 v optime.
Meranie efektvnosti
'
“、Meranie vkonnosti a efektvnosti produknch jednotiek a identifikcia zdrojov ich neefektvnosti je d6le乞itm predpokladom pre zlep言ovanie chovania tchto jednotiek v konkurenとnom prostred. Na efektivne fungovanie jednotiek maj丘 vplyv v営etky vstupy a vstupy, i ked mektor m6乞u by pova乞ovan6 za d6leitej喜ie a in6 za menej d6le乞it.
Soflstikovanejie ekonometrick prstupy k odhadu efektvnosti produknch jednotiek si. zalo乞en6 na deterministickej alebo stochastickej anal●ze produknej hranice. Empirick metdy merania efektivnost m6乞eme teda rozdelit do dvoch zkladnch kategrmi:
parametrick (ekonometrick) metody
neparametrick (linerne-programovacie) metody
Hlavn6 rozdiely medzi tJmito metodami s6 v torn ako pristup可uk n百hodnm chybhm, 喜 tatistick6rnu 喜 umu a vlastnostiam produknej technol6gie. Z danタch predpokladov taktie乞 vyplvaj丘 siln6 a slab6 str百nky met6d. V tejto 喜 t丘dii je pou乞it neparametrick prstup a konkr6tne metoda Data Envelopment Analysis (DEA). AplikAcia DEA je motivovanh skuto亡nostou, 乞 e cielom prspevku me je iba odhad efektivnosti ale aj stanovenie z貞kladnch prとin neefektivnosti. DEA ako jedin百 metoda odhadu analzu tohto typu umo乞huje.
DEA modely vychadzaj丘 z toho,乞 e pre danタ probl6m existuje tzv. mno乞ina pripustnch mo乞nost (production podsibility set), vytvorenh v喜etkmi mo乞nmi kornbinaciami vstupov a vstupov. Mno乞ina prpustnch mo乞nost je urとenA tzv.
efektvnou hranicou.
V koncepte DEA sa viac vstupov a vstupov transformuje na jeden virtu貞lny vstup a vstup a koneとne na jedin丘 fln豆lnu hodnotu relatvnej efektivnosti.
Vsledn直 miera efektvnosti sa pohybuje v intervale (0,1] a nem6乞e teda prekroi 丘rove五 100 %. Vpoとet prebieha pre ka乞d丘 analyzovan丘 jednotku (banku) zvlh喜t.
Analyzovana jednotka sa oznaとuje ako DMU (Decision Making Unit).
Integraとnou met6dou sa menia v百hy jednotlivch faktorov analyzovanej jednotky tak, aby bobo dosiahnut maximlnej efektivnosti, priとom pou営it v貞hy platia zrove五 pre v喜etky ostatn6 jednotky v s丘bore. Vpoとet sa zastav v okam乞iku, kedy bud analyzovan貞 alebo akkoivek mnh DMU dosiahne 100 % efektivnosti.
Tento model interpretuje nhodn血 zlo乞ku ako technicki efektivitu.
Produkcia podra modelu nie je vystaven貞 iadnym nhhodnm喜 okom. Data s丘 zabalen6 do oblky tak, aby boba Poと astiach vytvorenA linehrna plocha, kter' lep喜ie odpovedh pozorovaniam. Kedie tu chba 丘 pine n白hodn貞 zloka, take doch'dza k nadsadeniu vplyvu neefektivnosti. Analza je citlivh na exognne obmedzenia, と o m6乞e ovplyvnit i poとet pozorovani.
Prv予 DEA model bol navrhnut Charnesom, Cooperom a Rhodesom v roku 1978. PodIa autorov tohto modelu bva ozna亡ovan ako CCR model. CCR model po嵐ta vahy vstupov a vstupov optimalizaとnm vIpoとtem tak, aby to belo pre hodnoten丘 jednotkuと o najpriaznivejie z hradiska jej efektivnosti pri dodr乞ani podmienok maximhlnej jednotkovej efektivnosti v営etkch ostatnch jediotiek.
Cel, model mo乞no pre anabyzovan丘 jednotku formulovat ako丘 lohu lineArneho lomen6ho programovania nasledovne:
s
乞 “r 左
(1) maxh0(u,v)= relza podmienky: 乞vixio
i=l
区urYr j
r で (2)
Ur ? O Vi? O kde:
ho
Ur, Vi
Yd xii r
1
J
r= 1, 2, ..., r, (3)
i=1,2...,rn, (4)
miera efektvnosti analyzovan6 jednotky vahy jednotlivch vstupov a vstupov
pozorovan' hodnota v●stupov r pre j-tu jednotku pozorovan貞 hodnota vstupov i pre j-tu jednotku identi5ktor jednotliv予ch z celkom s vstupov ' identifikator jednotliv●ch z celkom m vstupov
identi5k豆tor jednotliv予ch jednotiek z celkorn n jednotiek Hodnoty vstupov a v,stupov sa usporiadan6 do rnatc X a Y, ktor6 maj rozmer (rn, n) resp. (r, n). Pre praktick kalkulaciu je potrebn6 previest 首tandardni lohu linehrneho programovania pomocou Charnes - Cooperovej transformAcie, jak uv良dza naprkiad Stavhrek (2005).
CCR model nreduoklada kon営tantn6 vnosy z rozsahu a de五nuje tak knick obal d豆t. V roku U384 navrhli J3anker, Uharnes a Cooper moaluKaclU t onw modelu, ktor自 prip丘誉ta variabiln6 vnosy z rozsahu. Tento model bva oznaとovan, ako BCC model. Knicky obal d百t sa tak meni na konvexn', vdaka tornu je pri pou乞it BCC modeli oznaとen6 za efektfvne v と誉i poとet jednotiek. Pri anal,ze efektivnosti jednotiek pri uva営ovani variabiln爺h v●nosov z rozsahu staとi modely CCR roz喜irit o uodmienku konvexnosti, ktorh zaruとuje,営 e neefektvne DMU je porovnavana s DMU poctobnej velkosti. 5pec1I1kac1a IsじC rnoaeiu nie je pre u sporu miesta uvedenA, ale podrobne ju uvhdza naprklad StavArek (2005).
CCR modely predpokladaj丘 kon喜tantn6 vタnosy z rozsahu (CRS) a BCC modely variabiln6 vJnosy z rozsahu (VRS). Ked乞e model BCC eliminuje と ast neefektvnosti prameniacej z neadekv貞tnej vekosti, miera efektivnosti podra CCR modelu nem6乞e nikdy prev殖it efektvnost BCC modelu.
Prehrad relevantnej literatliry
Napriek tornu, 乞 e existuje vek mno乞stvo literatry zameriavaj丘ce sa bankovou efektvnostou v krajinAch OECD, o vela merlej 首 tdii skuna ' bankovnictvo v tranzitvnych ekonomikch strednej a vchodnej Eur6py.
V ernpirickej literatre pre tranzitivne krajiny vchodnej Eur6py sa vaと誉ina analz zameriava na jednotliv6 krajiny.
V ChorvAtsku to boli Kraf't a Tirtiroglu (1998),d alej to holi Jemriと a Vujとiと (2002), ktor merali efektnosi metodou DEA a Kraft a kol. (2006), ktor skniali dopady privatizacie na efektvnost pomocou metody neparametrickej metody SFA (Stochastic Frontier Approach) a pri営li k z巨veru, 乞 e mieru efektivnosti najviac ovplyv五uje dobr mana乞ment a vhodou zahraniとnch bhnk, kter6 vstupuj丘 na dorn'ci trh je,乞 e prinh喜aj丘 dobr6 vedeme.
V Porsku Opiela a kol' (1999) skmali i zarneranie na urとit segment klientely neovplyv五uje efektvnost vine ne乞 zahraniとn6 vlastnictvo a ve】kost a k odhadu miery efektivnosti vyu乞ili met6du SFA. Z'verom bobo,乞 e zameranie
na zahraniとn'ch a korportnych klientov je viac n貞kladovo a menej ziskovo efektvne. Metodou DEA skmala efektvnosf polskch bAnk Havrylchyk (2004) a dola k zaveru,乞 e v rokoch 1998-2002 nemo乞no sledovaf zlep喜enie efektivnosti.
Taci a Zampieri (1998) skdmali efektvnost v と eskej republike pomocou met6dy DFA (Distribution Free Approach) a kon喜tatovali,乞 e skromn6 banky vykazuj丘 vy舶iu efektvnost, preto je potrebn6 urchlit privatizAciu 喜 ttnych bhnk. Stav貞rek (2001) vyu乞il metdu DEA a zistil,乞 e v亡 R oproti roku 1998, kedy bola efektvnosf 77,3 % vzrhstla priemern efektvnost na 80,4 % v roku 2000
V Mad'arsku sa zneranim efektvnosti zaoberali Hasan a Marton (2003), ktor pou乞vali metodu SFA v obdobi 1993-1998 a taktie乞 zistili n貞rast efektvnosti v tomto obdob.
Stidii tk可丘cich sa efektvnosti slovensk'ho bankovnictva je velmi m貞lo.
Jednou z autoriek je Vincovh (2006), ktor貞 porovn豆va slovensk aと esk bankovnictvo. Dospela K z'veru, 営 e vsledky modelov CCR a BCC nie s丘 konzistentn6. Model BCC ukazuje na vyiu priemern丘 efektvnosf slovenskch bhnk poとas cel6ho analyzovan6ho obdobia 2000・2004. Model CCR vyhodnotil 亡esk6 banky ako v priemere efektvneji v rokoch 2003 a 2004.
Ostatn6 prspevky sa tkaj丘 medzinhrodnch 喜 tdii, kde porovn貞vaj efektvnosf vo viacerch 喜 ttoch. Kr可in'm centraln可 a 可chodn可 Eur6py sa venovali viaceri autori, naprklad Rossi a kol. (2005) testuj丘 pomocou metody SFA efektvnost bank SVE, Bonin a kol. (2005) a Weill (2003b) analyzuj丘 dopady privatiz巨cie bank na efektvnost vo vybranch tranzitvnyeh ekonomikch. Fries a Taci (2005) ne営ili vztah efektvnosf versus vkonnost niektorch b豆nk v tchto krajin'ch, Zajc (2004) sa zameral na rozdiely medzi sahraniとnrni a dom百cmi bankami, Weill (2003a) porovnal efektvnost bhnk zo z貞padu s vchodoeur6pskynii krajina.mi, kedy testoval rozdielne hypot6zy k vysvetleniu vzniknutch rozdielov medzi nimi. Slovensk banky holi podroben6 analze tie乞 v komplexnej praci venuj丘cej sa efektvnost b豆nk krajin V4 Stav貞rek (2005).
Vofba vstupov vstupov a pouit6 d'ta
Exist可丘r6zne formy ch良pania vstupov a vstupov, と aje spsoben ch貞panim banky ako firmy vyrhbajucej viac produktov alebo pohladom na r6zne deiinIcie produkcie banky. Dodnes neexistuje jednozna亡ne prijmanh deflncia banky ako firmy a tie乞 hankov,ch vstupov a vstupov. Najviac diskutovanou otAzkou je postavenie depozit, a to と i en nachadzaj丘 na strane vstupov alebo predstavuj vstupy bankovho podnikama.
Prva forma je dana zhkladnou丘 lohou banky, t.j. transforni'ciou bankov,ch aktivit s vysokm stupom likvidity, kter6 dAvaj丘 k dispozicii ekonomick jednotky s prebytkom na flnanとn6 aktivity, kter6 pokrvaj丘 potreby ekonomickch jednotiek v deficite. Vklady klientov ad al首ie zdroje ziskan6 z fhian亡nch trhov spolu s prev言dzkovmi a丘 rokovmi n貞kladmi (operatvne nhklady) sa vstAvaj丘 vstupmi a aktivity, kter6 maj丘 dopad na aktiva banky, teda objem丘 verov, objem ostatnch investcii do vnosovch aktv a ne丘rokov6 vnosy
predatvuj丘 vstupy. Ide tak o sprostredkovatersk pristup (intermediation approach), ktor ako prvi predstavili Sealey a Lindley (1977).
Druh● sp6sob chhpe banku ako poskytovateIa slu乞ieb, alebo tie乞 producentov depozitnch a li verovch丘亡 tov. Vtedy pod vstupom s丘 oznaとovan6 tie aktivity, kter6 generuj丘 vznamn6 podjely na pridanej hodn'ote banky. Patria medzi ne najma slu乞by spojen' s operhciami五 nancovania a so zberom depozit, kedy napr.
definuje poとet vykonanch hankovch transakcii aleho poとet丘と tov. Medzi vstupy zahr五uie nhklady na neflnanとn6 vi・obn' faktoi・V.nasick6 vfrobn6 faktory or貞ca a Kapital. Tento pristup nazyvany tiez proauacny pristup( proUuction approaca) uviedli prv kr亘t Sherman a Gold (1985).
Tret sp6sob m6乞eme nazvat urとitou verziou sprostredkovateIskho prstupu.
Banku predstavuje ako producenta u verov. Pod vstupmi potem vid len celkov objem 丘 verov a investi亡nch aktva a pod vstupmi z白vazky. Tote hIadisko z literatry poznme ako prstup z pohIadu aktv (asset approach).
V prhci je vyu三it sprostredkovatelsk prstup, teda banka je vnman貞 ako sprostredkovateI medzi ponukou a dopytom Po peha乞nch prostriedkoch.
Domnivme sa, 乞 e sprostredkovatersk prstup najlepie vystihuje charakter bankov'ho podnikania vo flnan亡nom systme. s dominantnou丘 lohou komernch bnk. Vybran6 vstupy boli mierne obmenen6, aby lep§ie vystihovali podmienky slovenskho bankov6ho sektora. Kfaとovou zmenou oproti originhln6mu prstupu je zaradenie nerokov●ch vnosov medzi vstupy. Pe analzu s丘 vybran nasleduj丘ce tni vstupy a dva vstupy:
Vstupy:
xi X2 X3
Vstupy:
yi y2
klientske depozit (TD) flxn' aktiva (FA)
prevhdzkov' nAklady (OE) poskytnut a very (TL) ne丘rokov6 vnosy (NI)
Klientske depozita predstavuj丘 zAvazky voi klientom, v niektorch vroとnch sprhvach ich njdeme aj pod takmto oznaでenim. Fixn' aktva 乞ahf五aj丘 hmotnタ a nehmotn, investiとn majetok. Prev自dzkov6 naklady niekde oznaとovan6 ・ tie乞 ako ostatn' nAklady zahriuju person貞lne n百klady (mzdov6, socilne a ostatn6 personlne nklady), n直klady na tvorbu rezerv, odpisy a mn6 ostatn6 n百klady (dane a poplatky, spotreba materilu, njomn6, atd. ).Poskytnut 丘very zah五aj貢 pohradvky voi klientem a pohiadvky voi mnm bank'm. Pod nerokovmi v●nosmi sa pova乞ovan6 vnosy z poplatkov a provizii.
Vetky d'ta potrebn6 pre analzu s丘 z oflcilnych v●kazov bnk, kter6 s丘 dostupn6 z internetevch str豆nok jednotlivch bnk. Vybran6 dAta s丘 zostaven z individulnych 丘と tovnch zhvierok vypracovan6 v sblade zo z自konom o6亡 tovnictve a v s丘lade s pnslu§nmi opatreniami Ministerstva financi slovenskej republiky. V喜etky d喜ta su vyjadren6 v slovenskch korunach. Pro anal●zu holo vybranタch 13 komer亡n,ch b直nk podnikaj丘cich ako samostatn
pr'vnick osoby so sicUom na 丘 zemi Slovenskej republiky,と o je takmer 72 % slovenskho bankovho trhu z hiadiska bilanとnej sumy. Kelativne velKy pomel na trhu (13,21 %) m貞亡 SOB, av喜ak tto banka nebola zahrnutA do anal'zy nreto乞e ide o poboとku zahraniとnej banky (planom USUii je stat sa samoSLa1flOu jednotkou v rhmci Slovenskej republiky od 1.1.2OUW.s ubor tena nezanrnuje poboとky zahraniとnJch bank, ale ani stavebn6 sporitelne, vhradne Ilypoteaarne banky a営 tatne peha乞n6丘 stavy.
Pre obdobie anal'zy s丘 vybrane roky &U1-そOI)む.l rave z tento oociooia ooii prstupn6 v首etky vroと呼 sprvy, tak 乞 e am」． je9na banKa ne門叩ザ ，’三11 neubudla, i kod niektor6乞 menih svoje meno V sulade zo zmenou straiegie aisou vstupom nov6ho strategick6ho investora. Ud Lnovernbra 'LUOD posODi 讐K na slovenskom 五 nan亡nom trhu pod nov如1りazvom Privatbanaa・ a. s・’望vaia Pama Slovakia. Stalo sa tak na z貞klade valnho zhroma2dema zo sna zJ. septomora 2005 v zhode s novou obchodnou stratgiou spoloとnosti. Vd al営om prpade sa Drevodom 69.5 % akcii Investiとnej a rozvojovej banky z FNM SR a kpou 23 % akcii od Slovenskej poistovne uskuto亡nila transakcia z Rupno-preaajnej zmiuvy podpisanej 7.decembra 2001 medzi FNM s R, MFs 1( a madarskou vir 」うanK・ ktor白 sa stala vaと首inovm vlastnikom.
Wpoとet efektivnosti
Pro vJpoとet modelu DEA bol pou乞it program EMS verzia 1.3.0 vytvoren Holgerom Scheelom, ktor je mo乞no si stiahnut z internetovej adresy http://www.wiso.wiso.uni-dortmund.de/lsfg/or/scheel/ems/. Tento program pon丘ka r6zne mo乞nosti vpoとtu efektvnostjと i u乞 z hladiska 喜 truktry, vnosov alebo orientacie modelu.
Efektvnost boin odhadnutA prostrednictvom vstupne orientovan6ho modelu s kon喜tantnmi v了nosmi z rozsahu (CCR) a taktie乞 vstupne orientovan'ho modelu s variabilnmi vJnosmi z rozsahu (BCC). Vsledn6 喜 tatistick hodnoty jednotlivch modelov s6 zobrazen6 v Tabu&ch 1 a 2.
l-'n modeli s konStantnyml vynosmi a rozsanu je mozne vluiet, ze v sledovanom obdobi do§lo k miernemu n貞rastu priemernej efektvnosti, konkr6tne to holo o 4,2 p.b. V roku 2002 vzrhstla efektvnost o necel6 2 p.b., vd al首ch dvoch rokoch do§lo k poklesu o risc ako 12 p.b. a v roku 2005 vzrAstla o necel,ch 15 p.b., kedy sa op気 dostala nad丘 rove五 z roku 2002. Medi貞n dosiahol najvy鵬iu hodnotu v roku 2002 a najni瀦iu v roku 2004. Najni舶ia hodnota efektvnosti boin v roku 2001, kedy nedosiahla ani 20 %. Rozptie medzi mininiom a maximom bobo najva首ie v roku 2001 a dosiahlo 81 p.b. Poとet b直nk kter' boli efektvne sa takmer nemenil boli to v乞dy dye banky, len v roku 2003 dosiahla 100 % efektvnost iba jedina banka.
Taburka 1: Deskriptvna 百 tatistika hodn6t efektvnosti - CCR (v %) Taburka 1: Deskri tívna štatistika hodn61 efektívnosti - CCR (v %)
2001 2002 2003 2004 2005
Počet efektívnych bank 2 2 1 2 2
Priemer 70,63 72,41 61,87 60,12 74,88
Median 71,80 83,25 59,37 48,46 77,13
Minimum 18,11 39,62 31,03 32,64 43,38
Maximum 100,00 100,00 100,00 100,00 100,00 Smerodajná odchylka 23,02 20,87 21,91 21,55 .6 16,64 zdroj: vpodty autorov
Zdroj: výpočty autorov
Tabulka 2: Deskriptvna 喜 tatistika hodn6t efektvnosti - BCC (v %) Tabul a : kri tívna štatistika hodnót efektívnosti - BCC (v %)
2001 2002 2003 2004 2005
Počet efektívnych bank 6 5 4 8 5
Priemer 82,64 88,36 79,34 87,77 87,99
Median 98,19 96,68 76,47 100,00 97,37
Minimum 25,63 51,01 50,89 44,33 46,11
Maximum 100,00 100,00 100,00 100,00 100,00 Smerodajná odchýlka 22,00 16,11 16,72 18,93 15,22 Zdroj: vpodty aut6rov
Zdroj: výpočty autorov
Pri modeli s variabilnmi vJnosmi z rozsahu priemernh hodnota miery efektvnosti v analyzovanom obdobi mierne narastla o 5,3 p.b. V roku 2002 nar貞stla o takmer ako 6 p.b., poklesla len v roku 2003 a to o 9 p.b., nasleduj丘ce dva roky vzrhstla o 8 p.b. Najni琵ia hodnota medi'nu bola dosiahnuta v roku 2003, kedy bobo najmenej 100 % efektvnych bank. Najva慌ie rozpatie medzi minimom a maximom bobo opat ako u predch言dzaj丘cich modeloch dosiahnut6 v roku 2001 a bobo to 74 p.b. Podla modelu BCC sa poとet efektvnych bhnk ka乞dI rok menul. Prv6 dva roky zaznamen'val pokles vdy ojednu banku, ndsledne v roku 2004 dosiahol maximum, kedy bobo viac ako polovica bhnk efektvnych a v roku 2005 opat pokiesol poとet efektvnych b自nk o 3.
Vnosy z rozsahu ud貞vaj6 vztah medzi rozsahom (veIkostou produkcie) a efektvnostou. Ud貞vaj6 ako sa men vstup, ked sa v誉etky vstupy zvia rvnakou proporciou. U kon喜tantn●ch v●nosov z rozsahu proporcionhlny rast ka乞d'ho zo・ vstupov sp6sobi rovnako proporcionlny rast vstupu. Variabiln6 vnosy z rozsahu znamenaju, 乞 e proporcionlne zv外enie ka乞d'ho zo vstupov sp6sobi viac/menej ne乞 proporcionlne zv 言enie vstupu. V Grafe 1 m6乞eme vidiet,乞 e vy話iu priemern丘 niieru efektvnosti dosahuje model BCC. Okrem toho i viac bAnk prave u tohto modelu dosiahlo maximlnu efektvnost.
Pri modeli s variabilnými výnosmi z rozsahu priemerná hodnota miery efektívnosti v analyzovanom období mierne narástla o 5,3 p.b. V roku 2002 narástla o takmer ako 6 p.b., poklesla len v roku 2003 a to o 9 p.b., nasledujúce dva roky vzrástla o 8 p.b. Najnižšia hodnota mediánu bola dosiahnutá v roku 2003, kedy bolo najmenej 100 % efektívnych bank. Najvdčšie rozpatie medzi minimom a maximom bolo opliť ako u predchádzajúcich modeloch dosiahnuté v roku 2001 a bolo to 74 p.b. Podra modelu BCC sa počet efektívnych bánk každý' rok menil. Prvé dva roky zaznamenával poldes vždy o jednu banku, následne v roku 2004 dosiahol maximum, kedy bolo viac ako polovica bánk efektívnych a v roku 2005 opdť poklesol počet efektívnych bánk o 3.
Výnosy z rozsahu udávajú vziah medzi rozsahom (verkosťou produkcie) a efektívnosťou. Udávajú ako sa mení výstup, kecr sa všetky vstupy zvýšia rovnakou proporciou. U konštantných výnosov z rozsahu proporcionálny rast každého zo •vstupov spósolif rovnako proporcionálny rast výstupu. Variabilné výnosy z rozsahu znamenajú, že proporcionálne zvýšenie každého zo vstupov spósobí viadmenej než proporcionálne zvýšenie výstupu. V Grafe 1 móžeme vidieť, že vyššiu priemernú mieru efektívnosti dosahuje model BCC. Okrem toho i viac bank práve u tohto modelu dosiahlo maximálnu efektívnosť.
Graf 1: Priemern6 hodnoty efektvnosti v modeloch CCR a BCC
Zdroj: v」po6ty autorov
Konkr6tne hodnoty miery efektivnosti pre jednotliv6 bankov6 in喜titcie odhadnut metdou DEA pri kon喜tantn,ch vタnosoch z rozsahu s丘 zobrazen6 v TabuLke 3.
Medzi banky, kter6 boli medi貞nom v jednotlivch rokoch patria Ludovh banka v rokoch 2001 a 2004, HVB v roku 2002, Dexia v roku 2003 a v roku 2005 to bola Komerとnh banka. Najlep喜ie vsledky dosiahia Citibank, ked乞e ako jedin貞 dosiahia tn z piatich rokov 100 % efektvnost a taktie乞 dosiahla najvyiu pniemernu efektvnost takmer 99 %. OTP banka a Komerとnh banka dosiahli 100
% mieru efektfvnosti dva krat, OTP na zaとiatku a na konci sledovan'ho obdobia a KB v rokoch 2002 a 2004. Tieto banky v喜ak boli celkovo za cel6 sledovan6 obdobie na tretom a§ tvrtom mieste v skupmne. HVB dosiahla len jeden kr百t 100
% efektvnost, ale celkovo mala druh丘 najlepiu efektvnost za cel丘 skupinu.
Tieto prv‘§ tyri banky dosiahli pniemern丘 efektivnost nad 80 %. Dal言ia banka, ktera aspo五 raz dosiahla 100 % efektvnostje Pnivatbanka
Pat b自nk dosiahlo priemern丘 mieru efektvnosti ni器iu ako 60 %. Najni器iu efektvnost ro亡n丘 (v roku 200].・ 18,1 %) aj pniemern丘 za cel6 sledovan6 obdobie (39,1 %) dosiahla Slovensk sporite伍a (SLSP). V dvoch rokoch bola posledna a v ostatn,ch rokoch bola taktie乞 medzi bankami s najni器ou efektvnosou. Rok 2001 bol pre banku vznamnI v tem, 乞 e boli ukonとen6 pnivatiza亡n6 procesy a teda aj ozdravn, proces, と o potvrdzuje fakt, 乞 e SLSP dosiahia najlep喜ie zlep喜eme efektvnosti o takmer 45 p.b. Medzi d al§ie najmenej efektvne banky patria VOB, kterA bola jedenkrat posledn貞 a dvakr貞t predposlednA v skupmne bnk, celkovo dvandsta a tie乞 Po喜tov貞 banka, ktor五 bola dvakr自t posledna a celkovo bola jeden巨sta v porad efektvnosti b貞nk.
STATJ
S TAT E111.1111.111111111111111111.111110111.1.1111111.
VI丁B banka podobne ako SLSP zaznamenala nArast efektvnosti a to o 17 p.b., naopak Po喜tovh banka nielen乞e patrila medzi najslab喜ie banky, ale jej miera efektvnosti oproti za亡iatku sledovanho obdobia poklesla o 33,4 p.b. Poklesy miery efektivnosti boli sledovan6 aj u dal首ich troch bhik.
VÚB banka podobne ako SLSP zaznamenala ndrast efektívnosti a to o 17 p.b., naopak Poštová banka nielenže patrila medzi najslabšie banky, ale jej miera efektívnosti oproti začiatku sledovaného obdobia poklesla o 33,4 p.b. Poldesy miery efektívnosti boli sledované aj u cfalšich troch bár.ik.
: Hodnoty efektvnosti nameran6 metdou DEA - CCR model (v %)
• Hodno efektívnosti namerané metódou DEA - CCR model (v %)
Banka 2001 2002 2003
efektívn. poradie efektívn. poradie efektivn. it poradie
Citibank 100,00 1 100,00 1 98,68 2
Dexia 70,03 9 88,70 3 59,37 7
HVB 97,63 3 83,25 7 80,63 3
Istrobanka 71,21 8 48,75 10 45,77 9
KBB 82,99 4 100,00 1 78,72 4
l'Aidovit B. 71,80 7 73,77 8 58,62 8
OTP 100,00 1 84,60 5 69,56 5
Poštová B. 76,81 5 58,32 9 41,36 10
Privatbanka ' 74,49 6 88,58 4 100,00 1
SLSP 18,11 13 44,53 12 31,03 13
Tatrabanka 62,02 10 47,65. 11 36,23 12
UNIbanka 57,43 11 83,51 6 63,14 6
VÚB 35,69 12 39,62 13 - 41,19 11
Banka' 2004 2005 zmena 2001-2005
efektívn. poradie efektívn. poradie efektívn. poradie
Citibank 100,00 1 95,89 3 -4,11 10
Dexia 44,51 11 80,98 4 10,95 4
HVB 82,84 3 100 1 2,37 8
Istrobanka 45,49 8 77,93 6 6,72 5
KBB 100,00 1 77,13 7 -5,86 11
Ludová B. 48,46 7 75,18 8 3,38 6
OTP 66,31 5 100 1 0,00 9
Poštová B. 32,64 13 43,38 13 -33,43 13
Privatbanka 64,41 6 63,86 10 -10,63 12
SLSP 39,32 12 62,75 11 44,64 1
ďTatrabanka 45,20 9 65,29 9 3,27 7
UNIbanka . 67,30 4 78,07 5 20,64 2
VOB , 45,09 10 52,93 12 17,24 3
Zdroj: vpodty autorov Zdroj: výpočty autorov
Efektvnost nameran自 metdou DEA s variabilnmi vnosmi z rozsahu dosahuje u v誉etkch bhnk vy蕊ie priemern' hodnoty ako u modelu s kon喜tantnmi vJnosmi z rozsahu. Miera efektivnosti odhadnut貞 modelom BCC je zobrazen' vTabul'ke 4.
Medi'nom vjednotlivch rokoch boli v roku 2001 HVB, v roku 2002 OTP, Tatra banka v roku 2003, Citibank v roku 2005 a v roku 2004 sa ned自 urit, lebo 8 z 13 b白nk malo efektvnost 100 %. Tn banky dosiahli 喜 tyrikrt 100 % mieru Efektívnosť nameraná metódou DEA s variabilnými výrnosmi z rozsahu dosahuje u všetkýrch bánk vyššie priemerné hodnoty ako u modelu s konštantnými výnosini z rozsahu. Miera efektívnosti odhadnutá modelom BCC je zobrazenti VTabulle 4.
• Mediánom v jednotlivýrch rokoch boli v roku 2001 HVB, v roku 2002 OTP, Tatra banka v roku 2003, Citibank v roku 2005 a v roku 2004 sa nedá určiť, lebo 8 z 13 bánk malo efektívnost 100 %. Tri banky dosiahli štyrikrát 100 % mieru
"
efektivnosti - Citibank a Privatbanka a KB. Najvy諦iu priemern丘 efektvnost dosiahla Privatbanka a len o 0,3 p.b. mala hor§iu efektvnost Citibank. Trikrt 100 % efektivnost dosiahli喜 tyri banky a dvakrat tni banky. Priemern丘 mieru efektivnosti nad 90 % dosiahlo sedem bhnk.
Najni器iu priemern丘 mieru efektivnosti mala Po看tov貞 banka a to 55,5 % a bola ako jedina, ktorh nedosiahia hranicu 60 % miery priemernej efektvnosti.
Trikrht mala tato banka najni蔀iu mieru efektivnosti z celej skupiny. Istrobanka patrila medzi druh丘 najmenej efektvnu banku, dosiahla 63 % priemern丘 mieru efektvnosti. Najv範首i narast efektvnosti, takmer o 74 p.b., zaznamenala SLSP.
BadateIn n貞rast miery efektivnosti v sledovanom obdob bol taktie乞 u UNI banky a i喜lo o 26,7 %. Naopak najv節§i pokles miery efektvnosti, o takmer 31 p.b., bol u Potovej banky.D al喜i vznamneji pokles bol viditeln u VI丁B. U troch bnk sa nezmenila miera efektivnosti v poslednom roku oproti roku 2001,
efektívnosti -
Citibank
a Privatbanka aKB.
Najvyššiu priemernú efektívnost dosiahla Privatbanka a len o 0,3 p.b.mala
horšiu efektívnosťCitibank.
Trikrát100 % efektívnosť dosiahli štyri banky a dvakrát
tri
banky. Priemernú mieru efektívnosti nad 90 % dosiahlo sedem bánk.Najnižšiu priemernú mieru efektívnosti
mala
Poštová banka a to 55,5 % abola
ako jediná, ktorá nedosiahla hranicu 60 % miery priemernej efektívnosti.Trikrát
mala
táto banka najnižšiu mieru efektívnosti z celej skupiny. Istrobanka patrila medzi druhú najmenej efektívny banku, dosiahla 63 % priemernú mieru efektívnosti. Najvačši nárast efektívnosti, takmer o 74 p.b., zaznamenala SLSP.Badaterný nárast miery efektívnosti v sledovanom období bol taktiež u
UNI
banky a išlo o 26,7 %. Naopak najvačší pokles miery efektívnosti, o takmer 31 p.b., bol u Poštovej banky. Ďalší vyznamnejši pokles bol viditeIny u VT:JB. U troch bank sa nezmenila miera efektívnosti v poslednom roku oproti roku 2001.
Tabulka 4: Hodnoty efektvnosti nameran6 met6dou DEA - BCC model (v %)
Tabulla 4.
Hodnotefektívnosti namerané metódou DEA - BCC model (v %)
Banka 2001 2002 2003
efektívn. poradie efektívn. poradie efektívn. poradie
Citibank 100,00 1 100,00 1 100,00 1
Dexia 71,50 11 89,10 9 60,11 11
HVB 98,19 7 95,88 8 100,00 1
Istrobanka 71,73 10 51,01 13 56,43 12
KBB 100,00 1 100,00 1 82,26 6
Ludová B. 72,22 9 73,84 11 70,24 10
OTP 100,00 1 96,68 7 87,20 5
Poštová B. 77,09 8 58,77 12 50,89 13
Privatbanka 100,00 1 100,00 1 100,00 1
SLSP 25,63 13 100,00 1 72,59 9
Tatrabanka 100,00 1 97,44 6 76,47 7
UNIbanka 57,95 12 100,00 1 75,29 8
VČIB 100,00 1 86,01 10 100,00 1
Banka 2004 2005 zmena 2001-2006
efektívn. poradie efektívn. poradie efektívn. poradie
Citibank 100,00 1 97,37 7 -2,63 11
Dexia 68,28 11 81,30 9 9,80 3
HVB 100,00 1 100,00 1 1,81 6
Istrobanka 58,07 12 79,49 11 7,76 4
KBB 100,00 1 100,00 1 0,00 7
Ludová B. 72,94 10 76,07 12 3,85 5
OTP 100,00 1 100,00 1 0,00 7
Poštová B. 44,33 13 46,11 13 -30,98 13
Privatbanka 100,00 1 98,72 6 -1,28 10
SLSP 100,00 1 100,00 1 74,37 1
Tatrabanka 97,42 9 100,00 1 0,00 7
UNIbanka 100,00 1 84,62 8 26,67 2
V1:113 100,00 1 80,17 10 -19,83 12
zかoj: vpodty autorov Zdroj: výpočty autorov
~l '"“ 黒急 ‘ ー
I
I
STATEr
S TAT
EA al I I I 1111 111 I I I I 1111 111111 I I I I 111111111 MR
V tabulke 5 m6乞eme vidiet priemern6 hodnoty efektvnosti troch skupn bnk, ktor' boli vytvoren6 podIa vel'kosti bilanとnej sumy. Pre potreby tejto analzy holi za vek banky pova乞ovan6 tie, kterch bilanとn貞 suma presiahia 100 mld. SKK, za stredn6 banky s bilanとnou sumou v rozpat 30-100 mld. a mal6 banky mali bilanとn丘 sumu pod 30 mld. SKK Porovnanim modelov BCC a CCR je zreteln6, 乞 e najv註と言ie slovensk6 banky SLSP, VUB a Tatrabanka bez probl6mov dosahuj丘 relatvne vysok miery efektvnosti pri modeli a variabiln●mi vnosmi z rozsahu, pri亡om u modelu a kon首tantnmi vnosmi z rozsahu dosahova1i dokonca podpriemerne vsledky.
V tabulke 5 móžeme vidieť priemerné hodnoty efektívnosti troch skupín bank, ktoré boli vytvorené podra verkosti bilančnej sumy. Pre potreby tejto analýzy boli za vellé banky považované tie, ktorých bilančná. suma presiahla 100 mld. SKK, za stredné banky s bilančnou sumou v rpzpátí 30-100 mld. a malé banky mali bilančnú sumu pod 30 mld. SICK. Porovnaním modelov BCC a CCR je zreterné, že najváčšie slovenské banky SLSP, VI-JB a Tatrabanka bez problémov dosahujú relatívne vysoké miery efektívnosti pri modeli s variabilnýrmi výrnosmi z rozsahu, pričom u modelu s konštantnými výnosmi z rozsahu dosahovoili dokonca podpriemerne výsledky.
Tabulka 5: Porovnanie priemern,ch hodn6t malタch a veIkch b貞nk (v %) Taburka 5: Porovnanie riemern ch hodnót mal ch a verk ch bánk (v %)
2001 2002 2003 2004 2005
velké banky v CCR 38,61 43,93 36,15 43,20 60,32 velké banky v BCC 75,21 94,48 83,02 99,14 93,39 stredné banky v CCR 77,53 80,18 71,89 61,29 85,36 stredné banky v BCC 78,07 89,91 87,65 85,27 86,91 malé banky v CCR 80,92 81,28 69,01 69,10 70,07 malé banky v BCC 86,57 85,08' 75,89 83,45 85,55 Zdroj: vブpoどty autorov
Zdroj: výpočty autorov
Je t tm,乞 e BCC model rozklad貞 neefektvnost produknej jednotky na dye zlo乞ky a to na亡 ist' technick neefektvnost a neefektvnost z rozsahu, km CCR model odhaduje lea techniek丘 neefektvnos. Hodnoty efektvnosti vypodtan' na zklade BCC modelu potom dosahuj丘 vy弱ie hodnoty ako pri CCR modelech, preto乞e eliminuj丘 t丘 と ast neefektvnosti, ktor豆 je sp6soben白 neadekvhtnou vekostou produknej jednotky. V roku 2001 bola ni器ia pliemerna miera efektvnosti velkch b良nk pri modeli BCC zaprとinen' najma vemi nizkou hodnotou efektvnosti SLSP, ktor貞 dosahovala len necel,ch 26 %. Vy舶iu mieru efektvnosti dosahovan丘 u BCC oproti modelu CCR m6乞eme sledovat aj u mal,ch a strednch bhnk i ked to u乞 nie je tak zreteln' ako u vekch b貞nk. Rozdiely medzi efektvnosou mal,ch a strednタch bank nie sa vznamn6. Najvy話ia priemerna hodnota u modelu CCR je dosiahnut貞 stredn●mi bankami a u modelu BCC sd najefektvnej言ie verk banky.
Podra tchto vsledkov, nem6乞eme de6nitvae pos丘dit, i s丘 efektivnej喜ie vek, stredn6 alebo mal6 banky. Z豆le乞i na zvolenej metde a jednotlivch bankach. Taktie乞 jednotliv6 営 t丘die sa rozchhdzaj丘, zatiar 亡 o Girardone a kol.
(2004) povauj丘 za efektvne velk a stredn' banky, Christopoulos a kol. (2002) naopak banky mal.
Je t6 tým, že BCC model rozkladá neefektívnosť produkčnej jednotky na dve zlotiky a to na čistú technickú neefektívnosť a neefektívnosť z rozsahu, kým CCR model odhaduje len technickú neefektívnosť. Hodnoty efektívnosti vypočítané na základe BCC modelu potom dosahujfi vyššie hodnoty ako pri CCR modeloch, pretože eliminujú tú časť neefektívnosti, ktorá je spósobená neadekvátnou velkosťou produkčnej jednotky. V roku 2001 bola nižšia Kiemerná miera efektívnosti velkých bánk pri modeli BCC zapríčinend najmá vermi nízkou hodnotou efektívnosti SLSP, ktorá dosahovala len necelých 26 %. Vyššiu mieru efektívnosti dosahovanú u BCC oproti modelu CCR mifižeme sledovať aj u malýrch a stredných bank i keď to už nie je také zreterné ako u velkých bank. Rozdiely medzi efektívnosťou malých a stredných bank nie sú významné. Najvyššia priemerná hodnota u modelu CCR je dosiahnutá strednými bankami a u modelu BCC sú najefektívnejšie verké banky.
Podra týchto výsledkov, nemdžeme definitívne posúdiť, či sú efektívnejšie velké, stredné alebo malé banky. Záleží na zvolenej metčode a jednotlivých bankách. Taktiež jednotlivé štúdie sa rozchádzajú, zatiar čo Girardone a kol.
(2004) považujú za efektívne velké a stredné banky, Christopoulos a kol. (2002) naopak banky malé.
Prとiny neefektvnosti
Miera efektivnosti bankov6ho sektora, ale tie乞 jednotlivch b貞nk je ovplyv五ovanh r6znymi faktormi a ich vvojem. Jednm z faktorov, kter' prispievaj6 k dosiahnutej miere efektivnosti patria zvolen6 vstupy a vstupy Príčiny neefektívnosti
• Miera efektívnosti bankového sektora, ale tiež jednotlivých bánk je ovplyvilovaná róznymi faktormi a ich vývojom. Jednýrm z faktorov, ktoré prispievajú k dosiahnutej miere efektívnosti patria zvolené vstupy a výrstupy.
7 6 76
-STAT亡 Vdaka modelom DEA m6乞eme zistit, ako jednotka vyu乞va svoje prostriedky.
V自hy priraden6 jednotlivm vstupov a vstupom neefektvnych b貞nk poukazuj na ich siln6 a slab6 strhnky, preto s6 veImi prospe喜n6 pre hiadanie vhodnch opatreni k zv 首eniu efektivnosti jednotky.
Hodnoty vahy pridelen6 ka乞d6mu vstupu a vstupu vyjadruj丘と i tieto faktory zlep喜uj丘 alebo zhoruj丘 efektvnosi jednotky. V prpade, 乞 e sa vahy niektorch faktorov rovnaj6 nule, alebo sa bli乞ia k nule, vtedy hovorme o slabej strhnke banky, alebo o faktore, ktor zniuje efektvnost. Naopak faktory, ktor6 prispievaj' k zvy営ovaniu efektvnosti maj丘 vy諮ie hodnoty vahy, maximhlne v§ak 1. V Tabufke 6 s丘 priemern6 vhhy pridelen6 jednotliv予m vstupom a v●stupom za cel6 sledovan6 obdobie.
TAT Ě Vdaka modelom DEA můžeme zistiť, ako jednotka využíva svoje prostriedky.
Váhy priradené jednotlivým vstupov a výstupom neefektívnych bánk poukazujú na ich silné a slabé stránky, preto sú vermi prospešné pre hiadanie vhodných opatrení k zvýšeniu efektívnosti jednotky.
Hodnoty váhy pridelené každému vstupu a výstupu vyjadrujú či tieto faktory zlepšujú alebo zhoršujú efektívnost jednotky. V prípade, že sa váhy niektorých faktorov rovnajú nule, alebo sa blížia k nule, vtedy hovoríme o slabej stránke banky, alebo o faktore, ktorý znižuje efektívnosť. Naópak faktóry, ktoré prispievajú k zvyšovaniu efektívnosti maid vyššie hodnoty váhy, maximálne však 1. V TabuTke 6 sú priemerné váhy pridelené jednotlivým vstupom a výstupom za celé sledované obdobie.
Tabufka 6: Priemern6 hodnoty vhh pou乞itch vstunov a vstunov Tabufka 6: Priemerné hodnot váh oužit ch vstu ov a stu ov
TD FA OE TL NI
CCR 0,67558 0,01211 0,31228 0,94215 0,05785 BCC 0,64569 0,01062 0,34354 0,95185 0,04815 Zdroj: vpo（うty autorou
Zdroj: výpočty autorov
Z prezentovan,ch hodn6t m6乞eme Po zvh乞eni oboch modeloch vyitat, 乞 e efektvnost slovenskho bankov6ho sektora najviac negatvne ovplyv五uje nevhodn6 vyu乞ivanie flxn,ch aktiv. Banky teda maj丘 nadbytoとn6 mno乞stvo fixn6ho majetku ako budov, pozemkov, ktor6 nezodpovedaj' veYkosti trhu a me s丘 v dostatoとnej miere efektvne vyu乞it6. Piatim bankm bola pridelena k 6 xnm aktivam vhha 0. Ostatnm bankm bola taktie乞 pridelen良 vel'mi nizka hodnota.
U depozit nebol vsledok tak jednoznaとn' ako u 1xn'ch aktv. Priemern6 vahy pridelen6 depozitm u oboch modelov bol nad 0,6と o m6乞eme pos6dit ako faktor mierne zvy百ujuci efektvnost. Znamenh to,乞 e banky maj丘 relatvne vhodn6 mno乞stvo klientskych depozit. Av喜ak tto informhcia hovor o priemernej v'he a ked乞e ide pribli乞ne o stredn丘 hodnotu je preto potrebn6 sledovat ka乞d丘 banku osobitne. Naprklad Citibank a Privatbanka maj丘 nzke hodnoty vah, teda m6u mat prebytok depozit. Najoptimlnejie mno乞stvo depozit maj丘 KB, OTP a Po喜tova banka, ked乞e v自hy ktor6 im boli pridelen6 sa pribli乞uj丘 1.
Naopak u prevadzkovch n自kladoch Citibank a Privatbanka maj丘 pridelen' oveIa vy§ie vahy ako ostatn6 banky, m6乞e to znamenaf, 乞 e tieto banky efektvne vyu乞ivaj丘 svojich pracovnikov a ostatn6 nhklady na prevhdzku banky, kede medzi prevadzkov6 nhklady patria tie乞 mzdov naklady, n五klady na prenjom, reklamu, IT slu乞by a in6.D al喜ia skupina 6 bhnk mh hodnoty vhh okolo 0,4-0,5亡 o znamenh, 乞 e m6乞eme pova乞ovat tento vstup ako neutr白lny alebo mierne zhoruj6ci efektvnost. Posledna skupina 5 bank dosahuje nizke hodnoty v'h pod 0,1 a teda m6乞eme povedat, 乞 e tieto banky vynakladaj丘 vek' mno乞stvo prostriedkov na prev自dzku svojej innosti pri nedosiahnut potrebn●ch vsledkov.
Z prezentovaných hodnůt můžeme po zvážení oboch modeloch vyčítať, že efektívnost slovenského bankového sektora najviac negatívne ovplyvňuje nevhodné využívanie fixnych aktív. Banky teda majú nadbytočné množstvo fixného majetku aka budov, pozemkov, ktoré nezodpovedajú velkosti trhu a nie sir' v dostatočnej miere efektívne využité. Piatim bankám bola pridelená k fixnýrm aktívam váha O. Ostatnýrm bankám bola taktiež pridelená vermi nízka hodnota.
U depozit nebol výsledok taký jednoznačný ako u fixriých aktív. Priemerné váhy pridelené depozitám u oboch modelov bold nad 0,6 čo můžeme posúdiť ako faktor mierne zvyšujúci efektívnost. Znamenfi to, že banky majú relatfvne vhodné množstvo klientskych depozit. Avšak táto informácia hovorí o priemernej váhe a keďže ide približne o strednú hodnotu je preto potrebné sledovať každí]. banku osobitne. Napríldad Citibank a Privatbanka majú nízke hodnoty váh, teda móžu mai prebytok depozit. Najoptimálnejšie množstvo depozít majú KB, OTP a Poštová banka, kedže váhy ktoré im boli pridelené sa približujú 1.
Naopak u prevádzkových nákladoch Citibank a Privatbanka majú pridelené overa vyššie váhy ako ostatné banky, může to znamenať, že tieto banky efektívne využívajú svojich pracovníkov a ostatné náklady na prevádzku banky, ked'že medzi prevádzkové náklady patria tiež mzdové náklady, náklady na prenájom, reklamu, IT služby a iné. Ďalšia skupina 6 Wink ma hodnoty váh okolo 0,4-0,5 čo znamená, že můžeme považovat tento vstup ako neutrálny alebo mierne zhoršujúci efektívnosť. Posledná skupina 5 bánk dosahuje nízke hodnoty váh pod 0,1 a teda můžeme povedať, že tieto banky vynakladajú verké množstvo prostriedkov na prevádzku svojej činnosti pri nedosiahnutí potrebných výsledkov.
ER 2/2口ロB
ER 2 / 2008
Z'ver
Cieom prspevku bobo zhodnotit efektvnost slovenskho bankovho sektora v obdob 2001-2005. Po uskutoとnenej anal,ze boji dosiahnut nasledovn6 zistenia. Efektvnost v slovenskom bankovom sektore v analyzovanou obdob vzrhstla a pracovn白 hypotza tak bola potvrdena. Narast priemern6 miery efektvnosti v喜ak predov着etkm v d6sledku prepadu efektvnosti v rQku 2003 nebol vrazn. Pou乞it neparametrick6 met6dy odhadli nrast priemrnej miery efektvnosti o 4,24 p,b. u modelu CCR a o 5,4 p.b. u modelu BCC. Rozdielny vvoj je mo乞no pozorovat u jednotliv了ch bhnk alebo skupin bhnk podla vekosti.
V tomto ohradu dosiahli najvJraznej喜ieho zlep喜enia veIk banky.
Medzi faktory, ktor6 negatvne ovplyv五ovali efektvnost boJi zaraden xn aktva a prevadzkov6 naklady. Neadekv豆tna vekost bhnk vyvol白va neefektvnost hlavne u modelu s kon§tantnmi v,nosmi z rozsahu. Zlep喜eme tchto faktorov m6乞e by dosiahnut6 efektvnej喜im vyu乞vanm IT technol6gii a bankovch pracovnikov.
Pr五ca m6乞e by zhkladom pre d alie skinama a analJzy. JednJm z nich by mohlo byt hlb言ie skimanie efektivnosti mal,ch a veIkch bhnk a efektvriosti z rozsahu. Taktie乞- by bobo zaujimav6 posudit vztah efektvnost verzus koncentrcia. K tejto tme existuj丘 r6zne modely, ktor6 by sa mohli aplikovat na slovensk podmienky.
Literatra:
[1] BANKER, R.D., CHARNES, A., COOPER, W.W. Some Models for Estimating Technical and Scale Inefficiencies in Data Envelopment Analysis.
Management Science. 1984, ro亡. 30,と . 9, s. 1078-1092.
[2] BONIN, J.P., HASAN, I., WACHTEL, P. Bank Performance; EfIiciency and Ownership in Transition Countries. Journal of Banking and Finance. 2005, ro亡. 29,と . 1, s. 3 1-53.
[3] FRIES, S., TACl, A. Cost Efficiency of Banks in Transition: Evidence from 289 Banks in 15 Post-communist Countries. Journal of Banking and Finance. 2005, roと. 29,と . 1, s. 55-81.
[4J GIRARDONE, C., MOLYNEUX, P., GARDENER, E.P.M. Analysing the Determinants of Bank Efficiency: The Case of Italian Banks. Applied Economics. 2004, roと. 36,亡 . 3, s. 215-227.
[5] HASAN, I., MARTON, K Development and Efficiency げ the Banking Sector in a Transitional Economy: Hungarian Experience. .Bank of Finland.
Institute for Economies in Transition BOFIT. Discussion Papers No. 7.
Helsinky, 2000.
田］ HAVRYLCHYK O. Efficiency 可坑e Polish Banking Industry: Foreign versus Domestic Banks. Journal of Banking and Finance 2006, roと. 30,亡 . 7, s. 1975- ' 1996.
[7] CHARNES, A., COOPER, W.W., RHODES, E. Measuring the Efficiency of Decision Making Units. European Journal of Operational Research. 1978, roと. 2, s 429-444.
[8] CHRITOPOULOS, D.K, LOLOS, S.E.G., TSONIAS, E.G. Efficiency of the Greek Banking System in View of the EMU: A Heteroscedastic stochastic frontier approach. Journal of Policy Modelling. 2002, roと. 24,と . 9, s. 813-829.
[9] KRAFT, E., HOFLER, R., PAYNE, J. Privatization, foreign bank entry and bank emciency in Croatia: a Fourier-flexible function stochastic cost frontier analysis. Applied Economics, 2006, roと. 38,と . 17, s. 2075-2088.
[10] KRAY E., TIRTIROGLU D. Bank Efficiency in Croatia: A Stochastic- Frontier Analysis. Journal of Comparative Economics, 1998, roと. 26,と . 2, s.
282-300
[11] OPIELA, T., BEDNARSKI, P., GOLAJEWSKA, M., JOZEFOWSKA, M., NIKIEL, E.M. Efekかwnok i Rりizyko Sektora Bankowego w Poisce. Materialy i Studia NBP, No. 96. Warszawa: Narodowy Bank Poiski, 1999.
[12] ROSSI, S., SCHWAIGER, M., WINKLER, G. Managerial behavior and cost/profit efficiency in the banking sectorsげcentral and Eastern European countries. Oesterreichische National bank Working Paper 96, 2005.
DostupnI z www: <http://www.oenb.at/de/img/wp96_tcml4-273 19.pdf>
[13] SEALEY, C.W., LINDLEY, J.T. Inputs, Outputs and a Theory of Production and Cost at Depository Financial Institutions. Journal of Finance. 1977, ro.
32,と . 8, s. 125 1-1266.
[14] SHERMAN, D.H., GOLD, F. Bank Branch Operating Efficiency: Evaluation with Data Envelopment Analysis. Journal of Banking and Finance. 1985, roと・9,多・3, 5・ 297・315・
[151 STAVAREK D. Restrukturalizace bankovnch sektor a efektivnost bank v zemch Visegrdsk skupiny. Karvin貞: Slezsk univerzita, 2005, 156 s. ISBN 80-7248・ 319-6.
[16] TACl, A., ZAMPIERI, E. Eがiciency in the Czech Banking Sector. Charles University CERGE-El Discussion Paper 4. Praha, 1998.
[17] VINCOV, K Meranie efektvnosti v bankovom sektore. Komparacia slovenskho a 亡 esk6ho batikov'ho sektora. Acta Academica Karviniensia, 2006, roと. 8,亡 . 1, s. 249-260. ISSN 1212-415X.
[18] WEILL, L. Banking Efficiency in Transition Countries: The Role of Foreign Ownership. Economics of Transition. 2003b, roと. 11,と . 3, s. 569-592.ZAJC, P.
[19] The effect of foreign bank entry on domestic banks in Central and Eastern Europe. In: BALLING, J. et al. Financial Markets in Central and Eastern Europe.. London: Routledge, 2004, s.189-205.
ER 2/2ロロB
