ESCB a eurozóna - EURÓPSKA CENTRÁLNA BANKA A JEJ ÚLOHA V EURÓPSKEJ MENOVEJ ÚNII

2. NBS

2.5. ESCB a eurozóna

Európsky systém centrálnych bánk (ESCB) pozostáva z ECB a národných centrálnych bánk (NCB) všetkých členských štátov EÚ (článok 107 ods. 1 zmluvy) bez ohľadu na to, či prijali alebo neprijali euro.

Spolu je ich 27:

Belgicko,Nemecko,Írsko,Grécko,Španielsko,Francúzko,Taliansko,Cyprus,Luxenbursko, Maltra,Holandsko,Rakúsko,Portugalsko,Slovinsko,Slovensko,Fínsko, Bulharsko, Česká republika, Dánsko, Estónsko, Lotyšsko, Litva, Maďarsko, Poľsko, Rumunsko, Švédsko a Spojené kráľovstvo. ¹⁵

Eurozóna

Eurozóna sa skladá z krajín EÚ, ktoré prijali euro. Eurozóna vznikla v januári 1999, keď ECB prebrala zodpovednosť za menovú politiku od národných centrálnych bánk jedenástich členských štátov EÚ. V roku 2001 vstúpilo do eurozóny Grécko, v roku 2007 Slovinsko, v roku 2008 Cyprus a Malta a v roku 2009 Slovensko. V ďalšej časti bakalárskej práce sa budeme venovať podmienkam vstupu krajín do Eurozóny. Pre všetkých šestnásť krajín bolo splnenie konvergenčných kritérii podmienkou vstupu do Eurozóny. Rovnaká podmienka platí aj pre ďalšie členské štáty EÚ, ktoré sa na prijatie eura ešte len pripravujú. Konvergenčné kritériá stanovujú ekonomické a právne predpo-klady úspešnej účasti v Hospodárskej a menovej únii.

15http://www.nbs.sk/sk/euro/eurosystem

2.5.1. Maastrichtská zmluva a konvergenčné kritéria

Európska rada schválila na zasadaní v Maastrichti v dňoch 9. a 10. 12.1991 Zmluvu o Európskej únii (vo forme novelizácie Rímskej zmluvy z roku 1957), ktorá nadobudla platnosť 7.2.1992. Pre ďalší vývoj Európskej menovej únie má zásadný význam prijatý dokument Amendments to the EEC Treaty – Econnomic and Monetary Union a k nemu pripojené protokoly, obzvlášť štatúty ESCB,ECB,EMI.

Konvergenčné kritériá alebo hovorovo maastrichtské kritériá sú kritériá, ktoré musí členský štát EÚ splniť, aby mohol prijať menu euro. Sú obsiahnuté v článku 109F ma-astrichtského dokumentu.

Konkrétne kritériá boli zadané nasledovne:

1. kumulatívny verejný dlh nesmie presiahnuť 60% HDP . 2. ročný rozpočtový deficit by nemal presiahnuť 3 % HDP.

3. inflácia nesmie presiahnuť o viac ako1,5 percentuálneho bodu infláciu v troch krajinám EU s najniţšou mierou inflácie.

4. úroková sadzba na dlhodobé vládne dlhopisy nesmie presiahnuť o viac ako 2 percentuálne body úrokovú sadzbu v troch krajinách EU s najniţšou mierou in-flácie.

5. krajiny musia udrţiavať členstvo v Európskom menovom systéme po dva roky bez toho , aby iniciovali devalváciu. ¹⁶

Zatiaľ poslednou krajinou, ktorá tieto kritériá splnila, je Slovensko, ktoré prijalo euro 1.1. 2009. V súčasnosti tieto kritéria z krajín, ktoré euro nezaviedli, spĺňa iba Dánsko.

V nasledujúcej časti bakalárskej práce sa budeme venovať menovému vývoju na Slo-vensku v roku 2008 a plneniu konvergenčných kritérii .

Národná banka Slovenska (NBS) v roku 2008 pokračovala vo výkone menovej politiky podľa Menového programu do roku 2008, prijatého v roku 2004 a realizovala stratégiu inflačného cielenia v podmienkach ERM II, prioritne teda sledovala udrţiavanie ceno-vej stability. V súlade so záväzkami vyplývajúcimi z členstva v EÚ a zámerom vytvárať podmienky pre prijatie spoločnej meny euro v januári 2009, ako aj so záväzkami vlády

16 Němeček Eduard., Praha 2000,Medzinárodní měnový systém, str.216, ISBN 80-246-0081-1

v oblasti zniţovania fiškálneho deficitu, bol pre medziročnú mieru inflácie meranú har-monizovaným indexom spotrebiteľských cien (HICP) stanovený cieľ pod 2 % k decem-bru 2007 a decemdecem-bru 2008 tak, aby nebola prekročená referenčná úroveň stanovená pre členské štáty Európskej únie na báze priemernej dvanásťmesačnej inflácie.

Dňa 4. apríla 2008 Slovensko predloţilo európskym orgánom ţiadosť o hodnotenie stavu konvergencie vzhľadom na zámer prijať euro k 1. januáru 2009.Následne boli vypracované a zverejnené konvergenčné správy (7. mája 2008). V konvergenčnej správe EK sa konštatovalo, ţe Slovensko splnilo všetky kritériá na vstup do eurozóny.

V referenčnom období od apríla 2007 do marca 2008, v rámci ktorého sa hodnotilo pl-nenie stanovenej referenčnej úrovne, dosiahla priemerná dvanásťmesačná miera inflácie HICP na Slovensku 2,2 %, čo bolo výrazne pod referenčnou hodnotou 3,2 % stanove-nou podľa Zmluvy o zaloţení Európskeho spoločenstva. Slovensko taktieţ splnilo krité-rium deficitu a dlhu verejnej správy za hodnotené obdobie (rok 2007). Deficit verejnej správy dosiahol v roku 2007 2,2 %, čo bolo pod referenčnou hodnotou na úrovni 3 %.

Pomer dlhu verejnej správy klesol v roku 2007 na 29,4 % HDP, čo bolo výrazne pod referenčnou hodnotou 60 % HDP. Slovenská koruna bola súčasťou mechanizmu vý-menných kurzov ERM II viac ako dva roky pred hodnotením konvergencie. Priemerná úroveň dlhodobých úrokových sadzieb od apríla 2007 do marca 2008 dosahovala 4,5 %.

To bolo pod referenčnou hodnotou, ktorá bola na úrovni 6,5 %.¹⁷

Dňa 8. júla 2008 Rada pre hospodárske a finančné záleţitosti (ECOFIN) rozhodla o vstupe Slovenska do eurozóny od 1. januára 2009. Rozhodnutie Rady ECOFIN bolo zaloţené na výsledkoch konvergenčných správ Európskej centrálnej banky a Európskej komisie z mája 2008 a predchádzali mu diskusie Rady EÚ v zloţení hláv štátov a pred-sedov vlád, stanovisko Európskeho parlamentu a návrh Európskej komisie. V deň rozhodnutia o vstupe Slovenska do eurozóny Rada ECOFIN zároveň stanovilaneodvo-lateľný konverzný kurz slovenskej koruny voči euru na úrovni vtedy platnej centrálnej parity v rámci ERM II (30,1260 Sk), blízko ktorej sa v daný deň obchodovalo so slo-venskou korunou. Počas účasti slovenskej koruny v ERM II od 28. novembra 2005 bola jej pôvodná centrálna parita voči euru (38,4550 Sk) na ţiadosť slovenských orgánov dvakrát revalvovaná¹⁸, a to v marci 2007 o 8,5 % a v máji 2008 o 17,6472 %.

17 http://www.nbs.sk/_img/Documents

18 revalvácia – zhodnotenie meny, zvýšenie jej hodnoty

cia centrálnej parity vychádzala z permanentného a rovnováţneho zlepšovania základ-ných ekonomických fundamentov¹⁹ a sledovala udrţanie makroekonomickej stability.²⁰ Nasledujúca tabuľka znázorňuje ako ďaleko sa dostali v plnení maastrichtských kritérií nové členské štáty v roku 2003.Tieto údaje sú prevzaté z pravidelných konvergenčých správ, ktoré sa pripravujú kaţdé dva roky.

Tabuľka č.1: Maastrichtské kritériá konvergencie v nových členských štátoch

čo sa meria: Cenová stabilita Zdravé verejné trvalo udržateľné trvácnosť stabilná

financie verejné financie konvergencie konvergencia

ako sa meria: miera inflácie vládny deficit vládny dlh

dlhodobá

Zdroj údajov: Report from the Commission.Convergence report 2004, COM(2004) 690.

Touto tabuľkou respektíve hodnotami, ktoré sú uvedené v nej by sme radi poukázali na údaje Slovenska v roku 2003 a následne na uţ spomenutú konvergenčnú správu zo 7.

mája 2008, v ktorej sú uvedené hodnoty, ktorými Slovensko splnilo podmienky vstupu.

V nasledujúcej časti sa budeme venovať konverzným kurzom jednotlivým členom EÚ pri ich vstupe do eurozóny. Neodvolateľné a pevne prepočítané koeficienty medzi eu-rom a menami členských štátov, ktoré zaviedli euro sú:

19 fundament – základ, podstata

20 http://www.nbs.sk/_img/Documents

Tabuľka č.2, Prepočítacie koeficienty bývalých národných mien členov eurozóny k euru

Prepočítacie koeficienty bývalých národných mien členov eurozóny k euru Rakúsky šiling ATS 13,7603 31.12.1998 1.1.1999 Belgický frank BEF 40,3399 31.12.1998 1.1.1999 Cyperská libra CYP 0,585274 10.07.2007 1.1.2008

Nemecká marka DEM 1,95583 31.12.1998 1.1.1999 Španielska

pe-seta ESP 166,386 31.12.1998 1.1.1999 Fínska marka FIM 5,94573 31.12.1998 1.1.1999 Francúzky frank FRF 6,55957 31.12.1998 1.1.1999 Grécka drachma GRD 340,75 19.06.2000 1.1. 2001 Írska libra IEP 0,787564 31.12.1998 1.1.1999

Talianska líra ITL 1936,27 31.12.1998 1.1.1999 Luxemburský

frank LUF 40,3399 31.12.1998 1.1.1999 Maltská líra MTL 0,4293 10.07.2007 1.1.2008

Holandský gulden NLG 2,20371 31.12.1998 1.1.1999 Portugalské

es-cudo PTE 200,482 31.12.1998 1.1.1999 Slovinský toliar SIT 239,64 11.07.2006 1.1.2007 Slovenská koruna SKK 30,126 08.07.2008 1.1.2009

Zdroj : http://europa.eu/geninfo/query/resultaction.jsp?userinput=maastrichtske kriteria konvergencie

Tieto prepočítané koeficienty platia tak ako pri konverzii eura a národných mien, tak aj pri vzájomnej konverzii medzi národnými menami.

Medzinárodná úloha eura

Euro je silná medzinárodná mena .Vznikom novej meny, nového zoskupenia – EÚ, vznikajú tri menové oblasti. Oblasť amerického dolára, oblasť eura a oblasť japonského jenu. Vplyvom eurozóny ako zoskupenia sa euro stalo atraktívnou menou, podobne ako americký dolár alebo japonský jen. V nasledujúcej tabuľke sú porovnané niektoré hlavné ekonomické indikátory eurozóny a EÚ s údajmi USA a Japonska. Hodnoty sú z roku 2006.

Tabuľka č. 3, Hlavné ekonomické ukazovatele eurozóny Hlavné ukazovatele

(2006) Eurozóna EÚ-27 USA Japonsko Populácia (v miliónoch)

317 494 300 128

HDP (v triliónoch eur merané

v parite kúpnej sily) 8,4 11,9 11,2 3,5

Podiel na svetovom

HDP (% z PPP) 14,6 21,0 19,7 6,3

Vývoz*(tovar a sluţby ako %

HDP) 21,7 14,3 10,8 16,8

Dovoz*(tovar a sluţby ako %

HDP) 20,9 15,0 16,6 15,3

* bez vnútorného obchodu EÚ²¹

Zdroj: Údaje ECB a MMF : 2007

Z tabuľky je zrejmé, ţe eurozóna je silné zoskupenie s voľným obchodovaním. Táto otvorenosť spolu so silou eura prináša viacero výhod.

21 Európska komisia , Jedna mena pre jednu Európu, Cesta k euru, str.16,Európske spoločenstvá 2008, ISBN 978-92-79-07729-6

3. EURÓPSKA CENTRÁLNA BANKA

Obrázok č.2, Eurotower – budova ECB v nemeckom Frankfurte nad Mohanom Zdroj: In: www.nbs.sk/sk/euro/eurosystem

Európska centrálna banka(ECB) bola zaloţená v júni 1998 vo Frankfurte nad Moha-nom a nahradila Európsky menový inštitút(EMI). Európska centrálna banka (ECB) je organizácia poverená výkonom menovej politiky a ďalších funkcií centrálnej banky v eurozóne. Svoje úlohy plní spolu s národnými centrálnymi bankami krajín eurozóny.

ECB je jadrom Eurosystému a Európskeho systému centrálnych bánk (ESCB).

ECB je nadnárodná inštitúcia s vlastnou právnou subjektivitou. ECB od 1. januára 1999 zodpovedá za výkon menovej politiky v eurozóne - druhej najväčšej ekonomike na svete po Spojených štátoch .Prezidentom Európskej centrálnej banky je Jean-Claude Trichet.

Počet zamestnancov ECB dosahuje okolo 1 350 (v roku 2006) a jej personál je naozaj európsky, pretoţe pochádza zo všetkých 27 krajín Európskej únie (EÚ). Veľa

zamest-nancov EMI i ECB spočiatku pochádzalo z národných centrálnych bánk členských štá-tov EÚ, ale dnes prichádzajú aj z iných sektorov.²²

Vzhľadom na počiatočný rast banky sú zamestnanci ECB v súčasnosti rozmiestnení v troch rôznych budovách. Vo východnej časti Frankfurtu však bude vybudované nové sídlo. Jeho stavba by sa mala skončiť koncom roka 2011.

Ciele ESCB a ECB sú právne formulované v Protokole o statusu ESCB a ECB, ktorý bol prijatý Európskou radou v Maastrichti 10.12.1991 a je súčasťou Zmluvy o Európskej únii podpísanou v Maastrichti 7.2.1992. Právny základ ESCB a ECB je stanovený v článku 8 Zmluvy. Zmluva vymedzuje činnosti ECB v jasne stanovenej ob-lasti: funkcie centrálnej banky pre euro.²³

3.1.rozhodovacie orgány

1, Rada guvernérov

je hlavným rozhodovacím orgánom ECB. Tvoria ju šiesti členovia Výkonnej rady a guvernéri národných centrálnych bánk šestnástich krajín eurozóny.

Úlohy:

prijímať usmernenia a rozhodnutia potrebné na zabezpečovanie plnenia úloh zverených Eurosystému,

určovať menovú politiku eurozóny. Patria sem rozhodnutia týkajúce sa cieľov menovej politiky, kľúčových úrokových sadzieb, tvorby menových rezerv Euro-systému a tvorba usmernení potrebných na realizáciu týchto rozhodnutí.

Rozhodnutia Rady guvernérov

Rada guvernérov sa zvyčajne schádza dvakrát mesačne. Na prvom zasadnutí v mesiaci posudzuje najaktuálnejší menový a ekonomický vývoj a prijíma rozhodnutie o menovej politike platné pre daný mesiac, t. j. stanovuje kľúčové úrokové sadzby pre eurozónu.

22 http://www.ecb.int/ecb/orga/escb/html/index.sk.html

23 Němeček Eduard., Praha 2000,Medzinárodní měnový systém, str.216, ISBN 80-246-0081-1

Na druhom zasadnutí v mesiaci Rada guvernérov prijíma rozhodnutia týkajúce sa iných úloh ECB.²⁴

Rozhodnutia o menovej politike

Rozhodnutia, týkajúce sa kľúčových úrokových sadzieb pre eurozónu sa vydávajú o 13:45 SEČ v deň prvého zasadnutia Rady guvernérov v danom mesiaci. Krátko nato sa vydáva Úvodné stanovisko, ktoré objasňuje rozhodnutie o menovej politike. Zverejňuje sa na začiatok mesačnej tlačovej konferencie, o 14:30 SEČ.

Iné rozhodnutia

Tieto rozhodnutia sa vzťahujú na iné úlohy ECB, akými sú podpora plynulého fungova-nia platobných systémov, finančná stabilita, štatistika, vydávanie bankoviek a legisla-tívne úlohy. Od decembra 2004 sa tieto rozhodnutia zverejňujú o 15:00 SEČ v deň, keď zasadá Rada guvernérov v poradí druhýkrát v mesiaci.²⁵

2, Výkonná rada

Výkonnú radu tvoria prezident, viceprezident a štyria ďalší členovia. Všetci členovia sú vymenovávaní vzájomnou dohodou hláv štátov alebo predsedov vlád krajín eurozóny.

Úlohy:

príprava zasadaní Rady guvernérov;

výkon menovej politiky eurozóny v súlade s usmerneniami a rozhodnutiami Rady guvernérov (v rámci tejto činnosti Výkonná rada dáva potrebné pokyny národným centrálnym bankám eurozóny);

riadenie beţnej činnosti ECB,

výkon určitých právomocí, ktoré Výkonnej rade zverila Rada guvernérov (nie-ktoré z nich majú regulačný charakter). ²⁶

24 http://www.ecb.int/ecb/orga/decisions/govc/html/index.sk.html

25 http://www.nbs.sk/sk/informacie-pre-media/rozhodnutia-rady-guvernerov

26 http://www.ecb.int/ecb/orga/decisions/eb/html/index.sk.html

3, Generálna rada

Generálnu radu tvorí prezident ECB , viceprezident ECB a guvernéri národných cen-trálnych bánk 27 členských štátov EU. To znamená, ţe členmi Generálnej rady sú zá-stupcovia 16 krajín eurozóny a 11 krajín nepatriacich do eurozóny. Zasadaní Generálnej rady sa bez hlasovacieho práva môţu zúčastniť aj ostatní členovia Výkonnej rady ECB, prezident Rady EÚ a člen Európskej komisie.

Úlohy:

Generálnu radu moţno povaţovať za prechodný orgán. Plní úlohy prevzaté od Európ-skeho menového inštitútu, ktoré je ECB povinná vykonávať v tretej etape Hospodárskej a menovej únie (HMÚ), keďţe euro zatiaľ neprijali všetky členské štáty EÚ.

Generálna rada sa tieţ podieľa na:

poradenských funkciách ECB;

zbere štatistických údajov;

príprave výročných správ ECB;

stanovovaní potrebných pravidiel pre štandardizáciu účtovania a vykazovania operácií národných centrálnych bánk (NCB);

prijímaní opatrení týkajúcich sa stanovenia kľúča na upisovanie základného ima-nia ECB (popri opatreima-niach, ktoré sú uţ uvedené v zmluve);

určovaní podmienok zamestnania pre zamestnancov ECB a

potrebných prípravách na stanovenie neodvolateľných výmenných kurzov mien členských štátov s derogáciou voči euru.

Generálna rada v súlade so štatútom zanikne po zavedení jednotnej meny vo všetkých členských štátoch EÚ. ²⁷

Plnenie úloh

Plnenie úloh predpokladá prijímanie rozhodnutí. Prijaté rozhodnutia je potom potrebné uplatňovať, t. j. uskutočňovať potrebné kroky a konkrétne operácie.

27http://www.ecb.int/ecb/orga/decisions/genc/html/index.sk.html

Centralizované rozhodovanie

ECB je rozhodovacím centrom Eurosystému. To znamená, ţe Rada guvernérov, Vý-konná rada a Generálna rada ECB prijímajú všetky rozhodnutia potrebné na to, aby mohli Eurosystém a ESCB plniť svoje úlohy. Patrí sem určovanie menovej politiky eu-rozóny, ale aj rozhodovanie o spôsobe jej výkonu.

Zásada decentralizácie

Štatút ESCB nestanovuje, či má politiku a rozhodnutia ECB vykonávať samotná ECB, alebo národné centrálne banky. Článok 12 ods. 1 uvádza len toľko, ţe ECB by sa mala v moţnom a primeranom rozsahu obracať na národné centrálne banky, aby uskutočňo-vali potrebné operácie.

Zásada decentralizácie by sa však nemala zamieňať so „zásadou subsidiarity²⁸ “ stanovenou v článku 5 Zmluvy o zaloţení Európskeho spoločenstva (Zmluva o zaloţení ES). Subsidiarita znamená, ţe pred prijatím opatrenia na úrovni Spoločenstva sa musí potreba centralizácie nesporne dokázať. V tretej etape Hospodárskej a menovej únie sa však menová politika vykonáva výlučne na úrovni Spoločenstva, v kompetencii Rady guvernérov ECB. Jej centralizácia je teda daná jej definíciou a nie je potrebné ju odô-vodňovať. Namiesto toho je na ECB, aby stanovila, do akej miery je moţný a primeraný decentralizovaný výkon politiky.

Decentralizované operácie

V rámci činnosti Eurosystému sa rozdelenie úloh v prevaţnej miere riadi zásadou de-centralizácie. Takmer všetky úlohy Eurosystému vykonávajú národné centrálne banky.

V prvom rade uskutočňujú operácie menovej politiky a ako zástupcovia ECB realizujú aj väčšinu devízových operácií, zabezpečujú infraštruktúru na realizáciu platobného styku a vysporiadania obchodov s cennými papiermi a zaisťujú obstarávanie, emisiu eurobankoviek a ich následné spracovanie. NCB tieţ zabezpečujú zber štatistických údajov poţadovaných ECB, spolupracujú s ECB pri preklade a tvorbe publikácií a podieľajú sa aj na ekonomickej analýze a výskume.²⁹

28 subsidiarita – rešpektovanie právomoci organizačne niţších úrovní

29 http://www.ecb.int/ecb/orga/decisions/govc/html/index.sk.html

ECB vykonáva len niekoľko operácií, jej úlohou však je dohliadať na to, aby všetky operácie Eurosystému národné centrálne banky eurozóny vykonávali dôsledne.³⁰

3.2. Organizačná štruktúra ECB

Funkčné jednotky Európskej centrálnej banky (ECB) sú zoskupené do odborných útva-rov (generálnych riaditeľstiev a riaditeľstiev), ktoré sa delia na odbory a sekcie. Cel-kovú zodpovednosť za beţný chod banky nesie Výkonná rada.

Organizačná štruktúra vychádza z vykonávaných úloh a dá sa rozdeliť na ťaţiskové činnosti, ktoré úzko súvisia s úlohami stanovenými v zmluve, a podporné činnosti.

Ťažiskové odborné útvary Bankovky (riaditeľstvo)

Ekonomika (generálne riaditeľstvo) Finančná stabilita a dohľad (riaditeľstvo)

Medzinárodné a európske vzťahy (generálne riaditeľstvo) Operácie na trhu (generálne riaditeľstvo)

Platobné systémy a infraštruktúra trhu (generálne riaditeľstvo) Právne sluţby (generálne riaditeľstvo)

Stále zastúpenie ECB vo Washingtone Štatistika (generálne riaditeľstvo) Výskum (generálne riaditeľstvo) Podporné odborné útvary

Informačné systémy (generálne riaditeľstvo) Interný audit (riaditeľstvo)

Komunikácia (riaditeľstvo)

Ľudské zdroje, rozpočet a organizácia (generálne riaditeľstvo) Poradcovia Výkonnej rady

30 www.ecb.europa.eu/ecb/legal

Sekretariát a jazykové sluţby (generálne riaditeľstvo) Správa ECB (generálne riaditeľstvo)

Kľúč na upisovanie základného imania ECB

Podiely národných centrálnych bánk v kľúči na upisovanie základného imania ECB zodpovedajú podielom členských štátov na celkovom počte obyvateľov a hrubom do-mácom produkte EÚ, rovným dielom.

Národné centrálne banky Eurosystému sú povinné svoj podiel na upísanom základnom imaní splatiť v plnej výške. Národné centrálne banky členských štátov EÚ nepatriacich do eurozóny musia splatiť určité minimálne percento svojho podielu na upísanom zá-kladnom imaní ako príspevok na krytie prevádzkových nákladov ECB.

Finančná kontrola

V zmysle článku 27 Štatútu ESCB účty ECB a národných centrálnych bánk tieţ podlie-hajú auditu nezávislých externých audítorov, ktorých navrhuje Rada guvernérov a schvaľuje Rada EÚ. Audítori sú oprávnení skúmať všetky účtovné knihy a účty ECB a národných centrálnych bánk a mať k dispozícii všetky informácie o ich obchodoch.

Európsky súdny dvor má okrem toho úlohu hodnotiť prevádzkovú efektívnosť vedenia ECB a publikovať výsledky tohto hodnotenia vo svojej výročnej správe. ECB podlieha aj kontrole Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF).

Banky v tomto prípade konajú v mene a podľa pokynov ECB. Aj keď národné centrálne banky svoje vlastné devízové rezervy spravujú nezávisle, ich operácie na devízovom trhu presahujúce stanovený limit si vyţadujú súhlas ECB, aby bol zabezpečený ich sú-lad s devízovou a menovou politikou Eurosystému.

Na dosahovaní spoločných cieľov Eurosystému sa tak podieľa ECB spolu sNCB. Podľa článku 9 ods. 2 štatútu však ECB musí zaistiť dôslednú a konzistentnú realizáciu všet-kých úloh. Na zabezpečenie plnenia tejto úlohy v rámci celej eurozóny má ECB právo-moc národným centrálnym bankám dávať pokyny a vydávať usmernenia. ³¹

31 www.ecb.europa.eu/ecb/orga/capital

3.3. Úlohy Európskej centrálnej banky

Na rozdiel od národných centrálnych bánk uskutočňuje Európska centrálna banka (ECB) len malý počet operácií. Sústreďuje sa totiţ hlavne na určovanie menovej poli-tiky a zabezpečovanie toho, aby národné centrálne banky dôsledne uplatňovali jej roz-hodnutia.

ECB zodpovedá predovšetkým za:

Určovanie politiky Eurosystému: Rada guvernérov ECB je poverená výkonom menovej politiky jednotnej menovej oblasti. Patrí sem definícia cenovej stabi-lity, spôsob analýzy inflačných rizík atď.

Rozhodovanie o operáciách menovej politiky, ich koordináciu a monitorovanie: ECB dáva národným centrálnym bankám podrobné inštrukcie na vykonávanie poţadovaných operácií (stanovuje objem, čas, dátum a pod.) a dohliada na ich úspešnú realizáciu.

Prijímanie právnych aktov: rozhodovacie orgány majú v presne určenom roz-sahu právomoc vydávať právne predpisy záväzné v rámci Eurosystému, naprí-klad usmernenia a pokyny, s cieľom zaistiť dôsledné uskutočňovanie decentrali-zovaných operácií národnými centrálnymi bankami. V stanovenom rozsahu môţu rozhodovacie orgány prijímať tieţ nariadenia a rozhodnutia, ktoré sú zá-väzné i mimo Eurosystému.

In document EURÓPSKA CENTRÁLNA BANKA A JEJ ÚLOHA V EURÓPSKEJ MENOVEJ ÚNII (Stránka 18-0)