• Nebyly nalezeny žádné výsledky

4. MENOVÁ POLITIKA ECB

4.2. stratégia menovej politiky ECB

Stratégia menovej politiky predstavuje súvislý a štruktúrovaný popis toho, ako sa prijí-majú rozhodnutia o menovej politike v snahe dosahovať cieľ centrálnej banky. Stratégia menovej politiky plní dve dôleţité úlohy. Po prvé, určuje presnú štruktúru samotného procesu tvorby menovej politiky, čo znamená, ţe Rada guvernérov Európskej centrálnej banky (ECB) má k dispozícii všetky informácie a analýzy potrebné na prijímanie roz-hodnutí (vnútorný rozmer). Po druhé, stratégia je rámcom na zdôvodňovanie menovo-politických rozhodnutí pred verejnosťou (vonkajší rozmer). Stratégia prispieva k účinnosti menovej politiky a vyjadruje odhodlanie centrálnej banky udrţiavať cenovú stabilitu, čím zvyšuje dôveryhodnosť ECB na finančných trhoch.

Hlavnou úlohou ECB ako jadra Eurosystému je vykonávať menovú politiku v eurozóne s cieľom udrţiavať cenovú stabilitu. Určovaním krátkodobých úrokových sadzieb me-nová politika ovplyvňuje hospodársku aktivitu a v konečnom dôsledku i cenovú úroveň.

Dvojpilierový prístup

V snahe vykonávať menovú politiku čo najlepšie ECB uplatňuje špecifický prístup, v rámci ktorého zisťuje povahu a rozsah rizík pre cenovú stabilitu v eurozóne. Na to musí dôkladne analyzovať hospodársky a menový vývoj. ECB vyvinula tzv. dvojpilierový prístup, aby neprehliadla ţiadne dôleţité informácie.

Prístup ECB k spracovávaniu, vyhodnocovaniu a porovnávaniu informácií dôleţitých pri hodnotení rizík pre cenovú stabilitu sa zakladá na dvoch navzájom sa doplňujúcich analytických pohľadoch, tzv. pilieroch:

ekonomickej analýze a

36 http://www.ecb.int/ecb/educational/facts/monpol/html/mp_003.sk.html

menovej analýze.

Ekonomická analýza sa zameriava na hodnotenie krátkodobých aţ strednodobých fakto-rov cenového vývoja s dôrazom na reálnu hospodársku aktivitu a podmienky financo-vania v hospodárstve. Tento prístup zohľadňuje skutočnosť, ţe cenový vývoj je v týchto časových horizontoch vo veľkej miere ovplyvňovaný vzájomným pôsobením dopytu a ponuky na trhu tovarov, sluţieb a výrobných faktorov.

Menová analýza sa zameriava na dlhodobejší horizont a vyuţíva dlhodobý vzťah medzi peniazmi a cenami. Slúţi predovšetkým ako prostriedok na porovnanie (z pohľadu vý-voja v strednodobom aţ dlhodobom horizonte) krátkodobých aţ strednodobých ukazo-vateľov menovej politiky vyplývajúcich z ekonomickej analýzy.

Cieľom dvojpilierového prístupu je zaistiť, aby sa pri hodnotení rizík pre cenovú stabi-litu nezabudlo na ţiadne relevantné informácie a aby sa venovala náleţitá pozornosť rôznym hľadiskám a porovnávaniu informácií v snahe dospieť k celkovému záveru o existencii rizík pre cenovú stabilitu. Dvojpilierový prístup predstavuje a navonok pô-sobí ako systém diverzifikovanej analýzy a zabezpečuje prijímanie kvalitných rozhod-nutí, ktoré vychádzajú z rôznych analytických hľadísk.37

Ekonomická analýza

Ekonomická analýza sa zameriava na reálnu hospodársku aktivitu a podmienky finan-covania v hospodárstve. Zohľadňuje skutočnosť, ţe cenový vývoj je v krátkodobom a strednodobom horizonte vo veľkej miere ovplyvňovaný vzájomným pôsobením do-pytu a ponuky na trhu tovarov, sluţieb a výrobných faktorov.

V rámci ekonomickej analýzy Európska centrálna banka (ECB) pravidelne hodnotí:

vývoj celkovej produkcie,

dopyt a podmienky na trhu práce,

široký okruh cenových a nákladových ukazovateľov, fiškálnu politiku a

platobnú bilanciu eurozóny.

37 www.ecb.europa.eu/mopo

V ekonomickej analýze zohrávajú dôleţitú úlohu makroekonomické projekcie, ktorých zostavovanie je úlohou odborníkov Eurosystému. Projekcie pomáhajú usporiadať a zhrnúť veľké mnoţstvo ekonomických údajov a zabezpečiť konzistentnosť údajov z rôznych zdrojov. V tomto ohľade majú projekcie kľúčový význam pri upresňovaní hodnotenia vyhliadok hospodárskeho vývoja a krátkodobých aţ strednodobých výkyvov inflácie od jej celkového trendu.

Na získanie informácií o inflačných očakávaniach na finančných trhoch moţno pouţiť ceny aktív a finančné výnosy. Účastníci finančných trhov nepriamo vyjadrujú svoje očakávania budúceho vývoja úrokových mier a cien napríklad pri kúpe a predaji dlhopi-sov. ECB môţe pomocou rôznych techník analyzovať finančné ceny a odvodzovať z nich skryté očakávania budúceho cenového vývoja.38

Menová analýza

Európska centrálna banka (ECB) v rámci súboru vybraných kľúčových ukazovateľov, ktoré pravidelne sleduje a skúma, pripisuje veľký význam menovým agregátom. Me-nová analýza ECB vychádza zo skutočnosti, ţe rast peňaţnej zásoby a inflácia sú v strednodobom aţ dlhodobom horizonte úzko prepojené. Tým potvrdzuje strednodobú orientáciu stratégie menovej politiky ECB. Analýza úverových podmienok a podmienok likvidity umoţňuje ECB vidieť viac ako len dočasné dopady rôznych šokov. V snahe vyjadriť svoje odhodlanie vykonávať menovú analýzu a stanoviť kritérium hodnotenia menového vývoja ECB oznámila referenčnú hodnotu pre široký menový agregát M3.

Táto referenčná hodnota sa vzťahuje na mieru rastu M3, ktorá sa povaţuje za kompati-bilnú s cenovou stabilitou v strednodobom horizonte. Referenčná hodnota teda predsta-vuje „prirodzené“ kritérium pre analýzu informácií o menovom vývoji v eurozóne.

Menová analýza ECB pravidelne hodnotí rast širokého menového agregátu M3, ale aj vývoj ďalších menových a finančných premenných. Skúma napríklad vývoj jednotli-vých zloţiek M3 (napr. obeţiva, termínovaných vkladov), pretoţe môţu poskytnúť bliţší pohľad na celkové zmeny agregátu M3. V tomto ohľade môţu byť uţšie agregáty, ako napr. M1, zdrojom informácií o reálnej hospodárskej aktivite. Podobne aj zmeny v objeme úverov poskytovaných súkromnému sektoru môţu informovať o podmienkach financovania a prostredníctvom súvahy sektora peňaţných finančných inštitúcií (PFI)

38 http://www.ecb.int/ecb/educational/facts/monpol/html/mp_005.sk.html

môţu byť zdrojom doplnkových informácií o peniazoch. Takáto analýza jednak po-drobnejšie informuje o vývoji agregátu M3 vo vzťahu k referenčnej hodnote a jednak podáva lepší prehľad o stave likvidity v hospodárstve a jej účinkoch v podobe rizík pre cenovú stabilitu.

Analýza menových agregátov a rastu úverov tieţ môţe za určitých okolností včas upo-zorniť na vznik finančnej nestability. Takéto informácie sú pre menovú politiku dôle-ţité, pretoţe vznik finančnej nerovnováhy alebo cenových bublín pri cenách aktív by mohol mať destabilizujúci vplyv na hospodársku aktivitu a v konečnom dôsledku i na vývoj cien v strednodobom horizonte.

Menové agregáty

M1 sa definuje ako obeţivo plus vklady splatné na poţiadanie. M2 zahŕňa M1 plus vklady s dohodnutou splatnosťou do dvoch rokov vrátane a vklady s výpovednou leho-tou do troch mesiacov vrátane. M3 obsahuje M2 plus dohody o spätnom odkúpení, po-diely/akcie podielových fondov peňaţného trhu a dlhové cenné papiere so splatnosťou do dvoch rokov vrátane.39