Komerčné banky SR

Komerčná banka je špecifický podnikateľský subjekt, zameraný na dosahovanie zisku pri zohľadnení primeraného rizika podnikania v oblasti bankovníctva.

K hlavným funkciám komerčných bánk patrí funkcia finančného sprostredkovateľa, prijímanie vkladov, poskytovanie úverov, vykonávanie platobného styku a poskytova-nie ďalších sluţieb pre svojich klientov.

Komerčná banka sa obyčajne charakterizuje ako finančný sprostredkovateľ presunu dočasne voľných prostriedkov v ekonomike – prijíma vklady od tých, ktorí sporia, a poskytuje pôţičky tým, ktorí majú investičné príleţitosti. Vkladateľom na poţiadanie vypláca peniaze naspäť alebo ich prevádza na iné účty.

Základnými funkciami komerčnej banky sú:

5 Dichotómia - delenie na dve časti, triedenie do dvoch skupín

- prijímanie vkladov, - poskytovanie úverov, - realizácia platobného styku,

- poskytovanie ďalších finančných a poradenských sluţieb, - ovplyvňovanie emisie úverových peňazí .⁶

Komerčné banky predstavujú obchodno-podnikateľské subjekty, zamerané na dosaho-vanie zisku. Zdrojom zisku bánk je predovšetkým bankové rozpätie, t.j. rozdiel medzi príjmami z poskytnutých úverov a úrokmi, ktoré banka musí vyplatiť na prijaté vklady.

Preto sa banka snaţí premieňať vklady na úvery. To znamená, ţe sú to práve banky, ktoré v trhovej ekonomike predstavujú inštitucionalizovanú podobu ponuky peňazí.

Z hľadiska rozsahu a druhu uskutočňovaných operácií môţeme komerčné banky rozde-liť na univerzálne, ktoré uskutočňujú všetky základné operácie, a špecializované, ktoré uskutočňujú obmedzenú skupinu operácií (napr. hypotekárne banky sa špecializujú na dlhodobé pôţičky zabezpečené nehnuteľným majetkom).

Činnosť komerčných bánk podlieha prísnej regulácii zo strany centrálnej banky.

Na Slovensku v roku 2009 pôsobilo 25 komerčných bánk (Československá obchodná banka, a.s., ČSOB stavebná sporiteľňa, a. s., Dexia banka Slovensko, a. s., Komerční banka Bratislava, a.s., OTP Banka Slovensko, a. s., Poštová banka, a.s., Privatbanka, a.

s., Prvá stavebná sporiteľňa, a. s., Slovenská sporiteľňa, a. s., Slovenská záručná a rozvojová banka, a. s.,Tatra banka, a. s., UniCredit Bank Slovakia, a. s., VOLKSBANK Slovensko, a. s., Všeobecná úverová banka, a. s., Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a. s.

Z toho zahraničných pobočiek 10: ABN AMRO Bank N. V., pobočka zahraničnej banky Banco Mais, S. A., pobočka zahraničnej banky, BRE Bank SA, pobočka zahraničnej banky mBank v SR, CALYON S. A., pobočka zahraničnej banky, Citibank Europe plc, pobočka zahraničnej banky, COMMERZBANK Aktiengesellschaft, pobočka zahraničnej banky, HSBC Bank plc, pobočka zahraničnej banky, ING Bank N. V., pobočka zahraničnej banky

6 Lisý Ján, Phd., a kolektív, 2005. Ekonómia v novej ekonomike, IURA EDITION, spol. s r.o.,str.423, ISBN 978-80-8078-164-4

J & T BANKA, a. s., pobočka zahraničnej banky, Oberbank AG pobočka zahraničnej banky v SR.

V štruktúre uvedených bánk dominujú banky s univerzálnou licenciou, zastúpené sú tieţ špecializované stavebné sporiteľne. Vlastníctvo kapitálu v uvedených bankách je súkromné.

Vo väčšine bánk je zastúpený zahraničný kapitál. Procesom privatizácie zahraničným in-vestorom zatiaľ neprešla Poštová banka.⁷

2. NÁRODNÁ BANKA SLOVENSKA

Obrázok č.1, budova Národnej banky Slovenska v Bratislave Zdroj: www.nbs.sk

Národná banka Slovenska (NBS) je centrálnou bankou Slovenska. Vznikla 1.januára1993. na základe zákona NR SR č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska, ktorý určuje jej postavenie, funkcie a úlohy. Je nezávislou inštitúciou, ktorej základnou funkciou je udrţiavanie cenovej stability. Vykonáva tieţ dohľad nad finančným trhom a iné činnosti. Sídli v Bratislave a má osem regionálnych pobočiek. Má nadriadené pos-tavenie nad ostatnými bankami je to tzv. „banka bánk“ (tieţ „emisná banka“ či „cedu-lárna banka“).

7http://www.banky.sk/10/zoznam-bank-bankysk.php

V roku 2001 bol v rámci procesu harmonizácie legislatívy SR a EÚ novelizovaný zákon o Národnej banke Slovenska a bol tak upravený legislatívny rámec výkonu jej menovej politiky, ktorý centrálnej banke namiesto predchádzajúceho cieľa stability meny , za hlavný cieľ stanovil udrţanie cenovej stability. Zároveň došlo k vymedzeniu úplnej ne-závislosti NBS a znemoţneniu financovania deficitu verejných financií NBS.⁸

2.1. Organizácia NBS

Národnú banku Slovenska zastupuje jej guvernér (Doc. Ing. Jozef Makúch PhD.). Naj-vyšším riadiacim orgánom Národnej banky Slovenska je Banková rada Národnej banky Slovenska. Banková rada má jedenásť členov. Členmi bankovej rady sú guvernér, dvaja viceguvernéri a ôsmi ďalší členovia. Guvernéra a viceguvernérov vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej republiky na návrh vlády schválený Národnou radou Slovenskej republiky. Ôsmich ďalších členov bankovej rady vymenúva a odvoláva vláda na návrh guvernéra Národnej banky Slovenska

Podľa zákona č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska Banková rada určuje

menovú politiku a nástroje na jej uskutočňovanie a rozhoduje o menových opatreniach Národnej banky Slovenska,

zásady výkonu a organizáciu výkonu dohľadu nad finančným trhom a rozhoduje v rozsahu a spôsobom podľa osobitného predpisu.

Banková rada ďalej najmä

ustanovuje zásady činnosti a obchodov Národnej banky Slovenska,

schvaľuje rozpočet Národnej banky Slovenska, schvaľuje účtovné závierky Národnej banky Slovenska, ročné správy o výsledku hospodárenia Národnej banky Slovenska a výročné správy Národnej banky Slovenska, rozhoduje o pou-ţití zisku alebo úhrade

určuje druhy fondov Národnej banky Slovenska, ich výšku a pouţitie, ustanovuje organizačné usporiadanie Národnej banky Slovenska,

určuje podľa osobitného predpisu výšku ročných príspevkov dohliadaných subjektov finančného trhu,

8 NBS: Národná banka Slovenska 1993 – 2002,Odbor verejných financií,04/2003, menová politika, str.12 ISBN 80-8043-053-5

rozhoduje o vydávaní bankoviek a mincí,

ustanovuje platové podmienky guvernéra, viceguvernérov a ďalších členov bankovej rady,

rozhoduje o zabezpečení výkonu činností zverených Národnej banke Slovenska týmto zákonom a osobitnými zákonmi,

schvaľuje rokovací poriadok bankovej rady,

zriaďuje koordinačné a ďalšie orgány Národnej banky Slovenska, a organizačné zloţky Národnej banky Slovenska,

schvaľuje všeobecne záväzné právne predpisy vydávané Národnou bankou Slovenska na základe tohto zákona alebo osobitných predpisov,

schvaľuje návrhy dohôd o vzájomnej spolupráci, súčinnosti a poskytovaní informácií a podkladov medzi Národnou bankou Slovenska a zahraničnými or-gánmi dohľadu v oblasti finančného trhu alebo medzi Národnou bankou Sloven-ska a orgánmi verejnej moci v Slovenskej republike, ktoré vykonávajú dohľad alebo dozor podľa osobitných predpisov. ⁹

2.2. Úlohy NBS

Hlavným cieľom Národnej banky Slovenska je udrţiavanie cenovej stability. Za tým účelom:

sa podieľa na spoločnej menovej politike, ktorú určuje Európska centrálna banka pre eurozónu,

dohliada na vydávanie eurobankoviek a euromincí (razia sa v Kremnici v SR) podľa osobitných predpisov platných v eurozóne,¹⁰

podporuje plynulé fungovanie platobných systémov a zúčtovacích systémov, riadi, koordinuje a zabezpečuje peňaţný obeh, platobný styk a zúčtovávanie dát platobného styku a stará sa o ich plynulosť a hospodárnosť,

udrţiava devízové rezervy, disponuje s nimi a uskutočňuje devízové operácie podľa osobitných predpisov platných pre operácie Eurosystému,

vykonáva ďalšie činnosti vyplývajúce z jej účasti v Európskom systéme centrál-nych bánk. ¹¹

9 http://sk.wikipedia.org/wiki/N%C3%A1rodn%C3%A1_banka_Slovenska#Organiz.C3.A1cia

10 http://www.nbs.sk/sk/o-narodnej-banke/zakladne-informacie

Národná banka Slovenska predkladá Národnej rade Slovenskej republiky polročnú správu o menovom vývoji do troch mesiacov po skončení prvého polroka príslušného kalendárneho roka a ročnú správu o menovom vývoji do piatich mesiacov po skončení príslušného kalendárneho roka.

2.2.1. Dohľad nad finančným trhom

Dňa 1. januára 2006 sa uskutočnila integrácia celého dohľadu nad finančným trhom v oblasti bankovníctva, kapitálového trhu, poisťovníctva a dôchodkového sporenia, ktorý vykonáva Národná banka Slovenska. V rámci integrácie dohľadu nad finančným trhom bol zo zákona zrušený Úrad pre finančný trh a jeho pôsobnosť komplexne prešla na Národnú banku Slovenska. Cieľom integrovaného dohľadu nad finančným trhom je prispievať k stabilite finančného trhu ako celku, ako aj k bezpečnému a zdra-vému fungovaniu finančného trhu v záujme udrţiavania dôveryhodnosti finančného trhu, ochrany klientov a rešpektovania pravidiel hospodárskej súťaţe.

Medzi základné okruhy činností integrovaného dohľadu nad finančným trhom patrí jed-nak dohľad na mieste a dohľad na diaľku nad dohliadanými subjektmi finančného trhu v oblasti bankovníctva, kapitálového trhu, poisťovníctva a dôchodkového sporenia.

Národná banka Slovenska teda okrem iného, od začiatku roka 2006 vydáva také povo-lenia, schvápovo-lenia, súhlasy, predchádzajúce súhlasy a iné rozhodnutia v oblasti finanč-ného trhu, ktoré do konca roka 2005 vydával Úrad pre finančný trh. Pričom zostávajú zachované právne účinky úkonov vykonaných pred začiatkom roka 2006. Výkon integ-rovaného dohľadu nad finančným trhom upravuje predovšetkým zákon o dohľade nad finančným trhom (zákon č. 747/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov) a zákon o Národnej banke Slovenska (zákon NR SR č. 566/1992 Zb. v znení neskorších predpi-sov).

Do internetovej stránky Národnej banky Slovenska boli zakomponované aj informa-tívne materiály bývalého Úradu pre finančný trh, ktoré sa do konca roka 2005 nachá-dzali na internetovej stránke www.uft.sk. Tieto materiály budú na stránke NBS podľa potreby priebeţne aktualizované a nahrádzané v závislosti od reálneho vývoja a zmien v oblasti finančného trhu.

11 http://www.nbs.sk/sk/o-narodnej-banke/zakladne-informacie

Od 2. januára 2007 zabezpečuje Národná banka Slovenska zber a spracovávavnie výka-zov od subjektov finančného trhu v oblasti obchodníkov s cennými papiermi, kapitálo-vého trhu, poisťovníctva a dôchodkokapitálo-vého sporenia prostredníctvom aplikačného prog-ramového systému STATUS-DFT.¹²

2.3. Medzinárodné vzťahy

NBS prešla od svojho vzniku v roku 1993 postupnou transformáciou aj v oblasti vzťa-hov s medzinárodnými finančnými inštitúciami.¹³ Od vstupu SR do Európskej únie dňa 1. mája 2004 je NBS členom Európskeho systému centrálnych bánk (ESCB) a guvernér NBS je členom Generálnej rady Európskej centrálnej banky ECB. Od 1. januára 2009, kedy bola v SR zavedená spoločná európska mena, sa NBS stala súčasťou Eurosystému a guvernér získal členstvo v Rade guvernérov ECB. NBS má moţnosť vstupovať ne-priamo do rozhodovacieho procesu orgánov EÚ, a to vo vybraných výboroch a pracovných skupinách Rady EÚ a Európskej komisie a Komisie pre záleţitosti EÚ.

Ako orgán zodpovedný za integrovaný dohľad nad finančným trhom v SR sa NBS ak-tívne zapája aj do aktivít európskych výborov v oblasti dohľadu, tzv. 3L3 výborov (CE-IOPS,CEBS,CESR).

Národná banka Slovenska zohráva aktívnu úlohu v mnoţstve medzinárodných ekono-mických, finančných a iných inštitúcií. Guvernér NBS zastáva funkciu guvernéra za SR v Medzinárodnom menovom fonde( MMF) a je alternátom guvernéra za SR v Európskej banke pre obnovu a rozvoj(EBOR). Viceguvernér NBS je alternátom gu-vernéra v Svetovej banke. Národná banka Slovenska je členom medzinárodných inštitú-cií zameraných na spoluprácu v oblasti dohľadu nad finančným trhom (BIS, IOPS, IOSCO, IAIS). NBS sa aktívne zapája aj do činnosti iných medzinárodných organizácií (napr. OECD).¹⁴

12http://www.nbs.sk/sk/dohlad-nad-financnym-trhom

13 NBS: NBS 1993-2002, Odbor verejných financií, apríl 2003,str.45,ISBN 80-8043-053-5

14 http://www.nbs.sk/sk/o-narodnej-banke/medzinarodne-vztahy

Národná banka Slovenska zastupuje Slovenskú republiku na základe poverenia vlády Slovenskej republiky v medzinárodných inštitúciách v oblasti finančného trhu. Sloven-ská republika je členom eurosystému.

2.4. Eurosystém a jeho úlohy

Eurosystém tvorí ECB a národné centrálne banky krajín, ktoré prijali euro. Je ich 16. Sú to : Belgicko,Nemecko,Írsko,Grécko,Španielsko,Francúzko,Taliansko,Cyprus,Luxen-bursko,Maltra,Holandsko,Rakúsko,Portugalsko,Slovinsko,Slovensko,Fínsko. Eurosys-tém i ESCB budú existovať paralelne dovtedy, pokiaľ sa všetky členské štáty EÚ ne-stanú členmi eurozóny.

Eurosystém nesie zodpovednosť za určovanie a výkon menovej politiky eurozóny. Ide o verejnú funkciu, ktorá sa vykonáva najmä prostredníctvom obchodov na finančnom trhu. Pri plnení tejto úlohy je dôleţité, aby Eurosystém mal plnú kontrolu nad menovým základom. To okrem iného znamená, ţe Európska centrálna banka (ECB) a národné centrálne banky sú jedinými inštitúciami oprávnenými vydávať bankovky, ktoré sú zá-konným platidlom v eurozóne. Vzhľadom na závislosť bankového systému na menový základ, má teda Eurosystém dominantný vplyv na podmienky na peňaţnom trhu a na úrokové miery peňaţného trhu.

Devízové operácie ovplyvňujú výmenné kurzy a podmienky domácej likvidity – dôle-ţité parametre menovej politiky. Je preto logické, ţe touto úlohou bol poverený Euro-systém. Jedným z dôvodov je, ţe centrálne banky na to majú potrebné prevádzkové moţnosti. Navyše, ak túto úlohu plní centrálna banka, je tu záruka, ţe devízové operácie nebudú v rozpore s cieľmi menovej politiky centrálnej banky. Nesporne ďalšou dôleţi-tou úlohou je podpora plynulého fungovania platobných systémov. Tie slúţia na pre-vody peňazí medzi úverovými a inými peňaţnými inštitúciami. Táto funkcia z nich robí základ finančnej infraštruktúry kaţdej ekonomiky. Skutočnosť, ţe Eurosystém dostal za úlohu zabezpečovať ich plynulé fungovanie, je znakom uznania dôleţitosti spoľahli-vých a efektívnych platobných systémov, a to nielen pre výkon menovej politiky, ale aj pre stabilitu finančného systému a ekonomiku ako celok.

Jedným z hlavných dôvodov správy portfólia devízových rezerv je zabezpečiť, aby ECB mala dostatok likvidity na výkon devízových operácií. Devízové rezervy ECB sa

v súčasnosti spravujú decentralizovaným spôsobom prostredníctvom národných cen-trálnych bánk, ktoré sa rozhodli podieľať sa na operatívnom riadení devízových rezerv ECB. Národné centrálne banky v tomto prípade konajú v mene a podľa pokynov ECB.

Aj keď národné centrálne banky svoje vlastné devízové rezervy spravujú nezávisle, ich operácie na devízovom trhu presahujúce stanovený limit si vyţadujú súhlas ECB, aby bol zabezpečený ich súlad s devízovou a menovou politikou Eurosystému.

2.5. ESCB A EUROZÓNA

Európsky systém centrálnych bánk (ESCB) pozostáva z ECB a národných centrálnych bánk (NCB) všetkých členských štátov EÚ (článok 107 ods. 1 zmluvy) bez ohľadu na to, či prijali alebo neprijali euro.

Spolu je ich 27:

Belgicko,Nemecko,Írsko,Grécko,Španielsko,Francúzko,Taliansko,Cyprus,Luxenbursko, Maltra,Holandsko,Rakúsko,Portugalsko,Slovinsko,Slovensko,Fínsko, Bulharsko, Česká republika, Dánsko, Estónsko, Lotyšsko, Litva, Maďarsko, Poľsko, Rumunsko, Švédsko a Spojené kráľovstvo. ¹⁵

Eurozóna

Eurozóna sa skladá z krajín EÚ, ktoré prijali euro. Eurozóna vznikla v januári 1999, keď ECB prebrala zodpovednosť za menovú politiku od národných centrálnych bánk jedenástich členských štátov EÚ. V roku 2001 vstúpilo do eurozóny Grécko, v roku 2007 Slovinsko, v roku 2008 Cyprus a Malta a v roku 2009 Slovensko. V ďalšej časti bakalárskej práce sa budeme venovať podmienkam vstupu krajín do Eurozóny. Pre všetkých šestnásť krajín bolo splnenie konvergenčných kritérii podmienkou vstupu do Eurozóny. Rovnaká podmienka platí aj pre ďalšie členské štáty EÚ, ktoré sa na prijatie eura ešte len pripravujú. Konvergenčné kritériá stanovujú ekonomické a právne predpo-klady úspešnej účasti v Hospodárskej a menovej únii.

15http://www.nbs.sk/sk/euro/eurosystem

2.5.1. Maastrichtská zmluva a konvergenčné kritéria

Európska rada schválila na zasadaní v Maastrichti v dňoch 9. a 10. 12.1991 Zmluvu o Európskej únii (vo forme novelizácie Rímskej zmluvy z roku 1957), ktorá nadobudla platnosť 7.2.1992. Pre ďalší vývoj Európskej menovej únie má zásadný význam prijatý dokument Amendments to the EEC Treaty – Econnomic and Monetary Union a k nemu pripojené protokoly, obzvlášť štatúty ESCB,ECB,EMI.

Konvergenčné kritériá alebo hovorovo maastrichtské kritériá sú kritériá, ktoré musí členský štát EÚ splniť, aby mohol prijať menu euro. Sú obsiahnuté v článku 109F ma-astrichtského dokumentu.

Konkrétne kritériá boli zadané nasledovne:

1. kumulatívny verejný dlh nesmie presiahnuť 60% HDP . 2. ročný rozpočtový deficit by nemal presiahnuť 3 % HDP.

3. inflácia nesmie presiahnuť o viac ako1,5 percentuálneho bodu infláciu v troch krajinám EU s najniţšou mierou inflácie.

4. úroková sadzba na dlhodobé vládne dlhopisy nesmie presiahnuť o viac ako 2 percentuálne body úrokovú sadzbu v troch krajinách EU s najniţšou mierou in-flácie.

5. krajiny musia udrţiavať členstvo v Európskom menovom systéme po dva roky bez toho , aby iniciovali devalváciu. ¹⁶

Zatiaľ poslednou krajinou, ktorá tieto kritériá splnila, je Slovensko, ktoré prijalo euro 1.1. 2009. V súčasnosti tieto kritéria z krajín, ktoré euro nezaviedli, spĺňa iba Dánsko.

V nasledujúcej časti bakalárskej práce sa budeme venovať menovému vývoju na Slo-vensku v roku 2008 a plneniu konvergenčných kritérii .

Národná banka Slovenska (NBS) v roku 2008 pokračovala vo výkone menovej politiky podľa Menového programu do roku 2008, prijatého v roku 2004 a realizovala stratégiu inflačného cielenia v podmienkach ERM II, prioritne teda sledovala udrţiavanie ceno-vej stability. V súlade so záväzkami vyplývajúcimi z členstva v EÚ a zámerom vytvárať podmienky pre prijatie spoločnej meny euro v januári 2009, ako aj so záväzkami vlády

16 Němeček Eduard., Praha 2000,Medzinárodní měnový systém, str.216, ISBN 80-246-0081-1

v oblasti zniţovania fiškálneho deficitu, bol pre medziročnú mieru inflácie meranú har-monizovaným indexom spotrebiteľských cien (HICP) stanovený cieľ pod 2 % k decem-bru 2007 a decemdecem-bru 2008 tak, aby nebola prekročená referenčná úroveň stanovená pre členské štáty Európskej únie na báze priemernej dvanásťmesačnej inflácie.

Dňa 4. apríla 2008 Slovensko predloţilo európskym orgánom ţiadosť o hodnotenie stavu konvergencie vzhľadom na zámer prijať euro k 1. januáru 2009.Následne boli vypracované a zverejnené konvergenčné správy (7. mája 2008). V konvergenčnej správe EK sa konštatovalo, ţe Slovensko splnilo všetky kritériá na vstup do eurozóny.

V referenčnom období od apríla 2007 do marca 2008, v rámci ktorého sa hodnotilo pl-nenie stanovenej referenčnej úrovne, dosiahla priemerná dvanásťmesačná miera inflácie HICP na Slovensku 2,2 %, čo bolo výrazne pod referenčnou hodnotou 3,2 % stanove-nou podľa Zmluvy o zaloţení Európskeho spoločenstva. Slovensko taktieţ splnilo krité-rium deficitu a dlhu verejnej správy za hodnotené obdobie (rok 2007). Deficit verejnej správy dosiahol v roku 2007 2,2 %, čo bolo pod referenčnou hodnotou na úrovni 3 %.

Pomer dlhu verejnej správy klesol v roku 2007 na 29,4 % HDP, čo bolo výrazne pod referenčnou hodnotou 60 % HDP. Slovenská koruna bola súčasťou mechanizmu vý-menných kurzov ERM II viac ako dva roky pred hodnotením konvergencie. Priemerná úroveň dlhodobých úrokových sadzieb od apríla 2007 do marca 2008 dosahovala 4,5 %.

To bolo pod referenčnou hodnotou, ktorá bola na úrovni 6,5 %.¹⁷

Dňa 8. júla 2008 Rada pre hospodárske a finančné záleţitosti (ECOFIN) rozhodla o vstupe Slovenska do eurozóny od 1. januára 2009. Rozhodnutie Rady ECOFIN bolo zaloţené na výsledkoch konvergenčných správ Európskej centrálnej banky a Európskej komisie z mája 2008 a predchádzali mu diskusie Rady EÚ v zloţení hláv štátov a pred-sedov vlád, stanovisko Európskeho parlamentu a návrh Európskej komisie. V deň rozhodnutia o vstupe Slovenska do eurozóny Rada ECOFIN zároveň stanovilaneodvo-lateľný konverzný kurz slovenskej koruny voči euru na úrovni vtedy platnej centrálnej parity v rámci ERM II (30,1260 Sk), blízko ktorej sa v daný deň obchodovalo so slo-venskou korunou. Počas účasti slovenskej koruny v ERM II od 28. novembra 2005 bola jej pôvodná centrálna parita voči euru (38,4550 Sk) na ţiadosť slovenských orgánov dvakrát revalvovaná¹⁸, a to v marci 2007 o 8,5 % a v máji 2008 o 17,6472 %.

17 http://www.nbs.sk/_img/Documents

18 revalvácia – zhodnotenie meny, zvýšenie jej hodnoty

cia centrálnej parity vychádzala z permanentného a rovnováţneho zlepšovania základ-ných ekonomických fundamentov¹⁹ a sledovala udrţanie makroekonomickej stability.²⁰ Nasledujúca tabuľka znázorňuje ako ďaleko sa dostali v plnení maastrichtských kritérií nové členské štáty v roku 2003.Tieto údaje sú prevzaté z pravidelných konvergenčých správ, ktoré sa pripravujú kaţdé dva roky.

Tabuľka č.1: Maastrichtské kritériá konvergencie v nových členských štátoch

Tabuľka č.1: Maastrichtské kritériá konvergencie v nových členských štátoch

In document EURÓPSKA CENTRÁLNA BANKA A JEJ ÚLOHA V EURÓPSKEJ MENOVEJ ÚNII (Stránka 10-0)