3. ECB
3.2. organizačná štruktúra
Funkčné jednotky Európskej centrálnej banky (ECB) sú zoskupené do odborných útva-rov (generálnych riaditeľstiev a riaditeľstiev), ktoré sa delia na odbory a sekcie. Cel-kovú zodpovednosť za beţný chod banky nesie Výkonná rada.
Organizačná štruktúra vychádza z vykonávaných úloh a dá sa rozdeliť na ťaţiskové činnosti, ktoré úzko súvisia s úlohami stanovenými v zmluve, a podporné činnosti.
Ťažiskové odborné útvary Bankovky (riaditeľstvo)
Ekonomika (generálne riaditeľstvo) Finančná stabilita a dohľad (riaditeľstvo)
Medzinárodné a európske vzťahy (generálne riaditeľstvo) Operácie na trhu (generálne riaditeľstvo)
Platobné systémy a infraštruktúra trhu (generálne riaditeľstvo) Právne sluţby (generálne riaditeľstvo)
Stále zastúpenie ECB vo Washingtone Štatistika (generálne riaditeľstvo) Výskum (generálne riaditeľstvo) Podporné odborné útvary
Informačné systémy (generálne riaditeľstvo) Interný audit (riaditeľstvo)
Komunikácia (riaditeľstvo)
Ľudské zdroje, rozpočet a organizácia (generálne riaditeľstvo) Poradcovia Výkonnej rady
30 www.ecb.europa.eu/ecb/legal
Sekretariát a jazykové sluţby (generálne riaditeľstvo) Správa ECB (generálne riaditeľstvo)
Kľúč na upisovanie základného imania ECB
Podiely národných centrálnych bánk v kľúči na upisovanie základného imania ECB zodpovedajú podielom členských štátov na celkovom počte obyvateľov a hrubom do-mácom produkte EÚ, rovným dielom.
Národné centrálne banky Eurosystému sú povinné svoj podiel na upísanom základnom imaní splatiť v plnej výške. Národné centrálne banky členských štátov EÚ nepatriacich do eurozóny musia splatiť určité minimálne percento svojho podielu na upísanom zá-kladnom imaní ako príspevok na krytie prevádzkových nákladov ECB.
Finančná kontrola
V zmysle článku 27 Štatútu ESCB účty ECB a národných centrálnych bánk tieţ podlie-hajú auditu nezávislých externých audítorov, ktorých navrhuje Rada guvernérov a schvaľuje Rada EÚ. Audítori sú oprávnení skúmať všetky účtovné knihy a účty ECB a národných centrálnych bánk a mať k dispozícii všetky informácie o ich obchodoch.
Európsky súdny dvor má okrem toho úlohu hodnotiť prevádzkovú efektívnosť vedenia ECB a publikovať výsledky tohto hodnotenia vo svojej výročnej správe. ECB podlieha aj kontrole Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF).
Banky v tomto prípade konajú v mene a podľa pokynov ECB. Aj keď národné centrálne banky svoje vlastné devízové rezervy spravujú nezávisle, ich operácie na devízovom trhu presahujúce stanovený limit si vyţadujú súhlas ECB, aby bol zabezpečený ich sú-lad s devízovou a menovou politikou Eurosystému.
Na dosahovaní spoločných cieľov Eurosystému sa tak podieľa ECB spolu sNCB. Podľa článku 9 ods. 2 štatútu však ECB musí zaistiť dôslednú a konzistentnú realizáciu všet-kých úloh. Na zabezpečenie plnenia tejto úlohy v rámci celej eurozóny má ECB právo-moc národným centrálnym bankám dávať pokyny a vydávať usmernenia. 31
31 www.ecb.europa.eu/ecb/orga/capital
3.3. Úlohy Európskej centrálnej banky
Na rozdiel od národných centrálnych bánk uskutočňuje Európska centrálna banka (ECB) len malý počet operácií. Sústreďuje sa totiţ hlavne na určovanie menovej poli-tiky a zabezpečovanie toho, aby národné centrálne banky dôsledne uplatňovali jej roz-hodnutia.
ECB zodpovedá predovšetkým za:
Určovanie politiky Eurosystému: Rada guvernérov ECB je poverená výkonom menovej politiky jednotnej menovej oblasti. Patrí sem definícia cenovej stabi-lity, spôsob analýzy inflačných rizík atď.
Rozhodovanie o operáciách menovej politiky, ich koordináciu a monitorovanie: ECB dáva národným centrálnym bankám podrobné inštrukcie na vykonávanie poţadovaných operácií (stanovuje objem, čas, dátum a pod.) a dohliada na ich úspešnú realizáciu.
Prijímanie právnych aktov: rozhodovacie orgány majú v presne určenom roz-sahu právomoc vydávať právne predpisy záväzné v rámci Eurosystému, naprí-klad usmernenia a pokyny, s cieľom zaistiť dôsledné uskutočňovanie decentrali-zovaných operácií národnými centrálnymi bankami. V stanovenom rozsahu môţu rozhodovacie orgány prijímať tieţ nariadenia a rozhodnutia, ktoré sú zá-väzné i mimo Eurosystému.
Schvaľovanie emisie bankoviek: zahŕňa strategické plánovanie a koordináciu výroby a emisie eurobankoviek. Okrem toho ECB koordinuje činnosť Eurosys-tému v oblasti výskumu a vývoja a pri výrobe eurobankoviek zabezpečuje bez-pečnosť a kvalitu. ECB zriadila a prevádzkuje Centrum pre analýzu falzifikátov bankoviek – centrálnu databázu falzifikátov eurobankoviek, ktorá umoţňuje ich analýzu a klasifikáciu. ECB je takisto zakladateľom Medzinárodného centra pre prevenciu falšovania peňazí, ktoré prispieva k spoločnej práci centrálnych bánk v oblasti prevencie falšovania peňazí pod záštitou guvernérov centrálnych bánk krajín G10.
Intervencie na devízovom trhu: v prípade potreby aj spoločne s jednotlivými národnými centrálnymi bankami. Táto úloha zahŕňa nákup a/alebo predaj cen-ných papierov na devízových trhoch.
Medzinárodnú a európsku spoluprácu: na medzinárodnej a európskej úrovni ECB prezentuje svoje stanoviská v rámci zasadaní rôznych medzinárodných a európskych fór. V decembri 1998 udelili ECB ako jedinej centrálnej banke na svete štatút pozorovateľa v Medzinárodnom menovom fonde (MMF).
Podávanie štatutárnych správ: vykazovacie povinnosti stanovuje Štatút Európskeho systému centrálnych bánk (Štatút ESCB) (článok 15). ECB vydáva mesačný bulletin, konsolidovaný týţdenný finančný výkaz Eurosystému a výročnú správu.
Monitorovanie finančných rizík: sem patrí vyhodnocovanie rizík spojených s cennými papiermi, či uţ kúpenými v rámci investovania vlastných zdrojov a devízových rezerv ECB, alebo prijatými ako kolaterál v úverových obchodoch Eurosystému.
Poskytovanie poradenstva inštitúciám Spoločenstva a vnútroštátnym orgá-nom: ECB prijíma stanoviská k návrhom právnych predpisov EÚ a vnútroštátnych právnych predpisov, ak súvisia s oblasťou pôsobnosti ECB.
Prevádzkovanie informačných systémov: ECB a národné centrálne banky pouţívajú viacero spoločných operačných systémov, ktoré uľahčujú výkon de-centralizovaných operácií. Tieto systémy tvoria „logistický“ základ funkčnej integrity Eurosystému. Ich súčasťou sú informačné systémy, aplikácie a postupy.
Celý systém je usporiadaný ako sieť pobočiek s centrálou v ECB.
Strategickú a taktickú správu devízových rezerv ECB: táto úloha zahŕňa definovanie dlhodobých preferencií rizík a výnosov devízových aktív (strate-gické rozdeľovanie aktív), usmerňovanie profilu rizík a výnosov vzhľadom na aktuálne podmienky na trhu (taktické rozdeľovanie aktív), vydávanie usmernení v oblasti investovania a formovanie celého operačného rámca.32
3.3.1. Úlohy národných centrálnych bánk
Prevádzkové usporiadanie Eurosystému vychádza zo zásady decentralizácie. Prevaţnú väčšinu úloh Eurosystému vykonávajú národné centrálne banky. V rámci plnenia úloh uplatňujú rozhodnutia prijaté centrálne Radou guvernérov Európskej centrálnej banky (ECB).
32 http://www.ecb.int/ecb/educational/facts/orga/html/or_013.sk.html
Národné centrálne banky zodpovedajú za:
Výkon operácií menovej politiky: národné centrálne banky vykonávajú jednot-livé transakcie, napríklad poskytujú komerčným bankám peňaţné prostriedky.
Operatívne riadenie devízových rezerv ECB: sem patrí uskutočňovanie a zúčtovanie trhových transakcií v rámci investovania devízových rezerv ECB.
Správu vlastných devízových rezerv: plánované operácie národných centrál-nych bánk v tejto oblasti si vyţadujú súhlas ECB, ak ide o transakcie, ktoré môţu mať vplyv na výmenný kurz alebo stav likvidity v príslušnej krajine, resp.
ak transakcie presahujú určité hranice stanovené usmerneniami ECB. Cieľom je zaistiť súlad s menovou a kurzovou politikou ECB.
Prevádzku a dohľad nad platobnými systémami: platobné systémy zabezpe-čujú prevod peňazí v rámci bankového systému. Kaţdá národná centrálna banka prevádzkuje a má pod dohľadom vlastný národný platobný systém. Tieto sys-témy sú navzájom prepojené a spolu tvoria platobný systém TARGET. Navyše existujú aj ďalšie súkromné platobné systémy a systémy vysporiadania obcho-dov s cennými papiermi, ktoré v záujme ich plynulého fungovania tieţ podlie-hajú dohľadu.
Vydávanie bankoviek spolu s ECB: eurobankovky vydávajú národné centrálne banky spolu s ECB. Národné centrálne banky zodpovedajú za uvádzanie všet-kých bankoviek do obehu, pričom na uspokojenie dopytu po eurobankovkách vydávajú ročné objednávky na ich výrobu a prevádzkujú systém riadenia ich zá-sob v Eurosystéme. Obidve činnosti koordinuje ECB. Národné centrálne banky prijímajú potrebné opatrenia na zabezpečenie vysokej kvality bankoviek v obehu a na analýzu falzifikátov.
Zber štatistických údajov a spolupráca s ECB: ECB potrebuje celý rad ekonomických a finančných údajov, ktoré sú dôleţité pre výkon menovej poli-tiky a plnenie ďalších úloh Eurosystému. Národné centrálne banky získavajú jednotlivé údaje od národných finančných inštitúcií, a to najmä v oblasti i) menovej a bankovej štatistiky a štatistiky finančných trhov, ii) štatistiky pla-tobnej bilancie a medzinárodných rezerv Eurosystému a iii) finančných účtov.
Plnenie úloh mimo Európskeho systému centrálnych bánk (ESCB): národné centrálne banky môţu plniť aj iné úlohy, ako sú uvedené v štatúte, pokiaľ Rada guvernérov dvojtretinovou väčšinou odovzdaných hlasov nerozhodne o tom, ţe
zasahujú do cieľov a úloh ESCB. Za tieto úlohy preberajú národné centrálne banky plnú zodpovednosť a nepokladajú sa za súčasť úloh ESCB. 33
4. MENOVÁ POLITIKA ECB
4.1. Cenová stabilita – cieľ Eurosystému
Hlavným cieľom Eurosystému je udrţiavať cenovú stabilitu. To je kľúčové ustanovenie kapitoly o menovej politike v Zmluve o zaloţení Európskeho spoločenstva . Zameraním menovej politiky Európskej centrálnej banky (ECB) na tento cieľ zmluva aplikuje mo-derné ekonomické myslenie o úlohe, rozsahu a hraniciach menovej politiky a vytvára základ inštitucionálneho a organizačného usporiadania centrálneho bankovníctva Hos-podárskej a menovej únie.
Na stanovenie cieľa udrţiavať cenovú stabilitu mala zmluva dobré dôvody
1, desaťročia praktických skúseností a mnoţstvo ekonomických štúdií potvrdzujú, ţe menová politika môţe najlepšie prispievať k zlepšovaniu hospodárskych vyhliadok a zvyšovaniu ţivotnej úrovne občanov tak, ţe bude trvalo udrţiavať cenovú stabilitu.
2, teoretické základy menovej politiky rovnako ako skúsenosti z minulosti dokazujú, ţe menová politika môţe v hospodárstve v konečnom dôsledku ovplyvňovať iba úroveň cien. Udrţiavanie stabilných cien je tak pre menovú politiku jediným reálnym cieľom v strednodobom horizonte. Odhliadnuc od pozitívnych účinkov cenovej stability nemá menová politika moţnosť vyvinúť trvalejší tlak na reálne premenné.
Eurosystém je povinný konať v súlade so zásadou otvoreného trhového hospodárstva s voľnou súťaţou, čím prispieva k efektívnemu umiestňovaniu zdrojov.
33http://www.ecb.int/ecb/educational/facts/orga/html/or_014.sk.html
Zmluva o zaloţení Európskeho spoločenstva síce jednoznačne stanovuje udrţiavanie cenovej stability za hlavný cieľ Európskej centrálnej banky (ECB), ale nedefinuje, čo cenová stabilita v skutočnosti znamená. Rada guvernérov ECB preto v októbri 1998 zverejnila kvantitatívnu definíciu cenovej stability.
Rada guvernérov ECB definuje cenovú stabilitu ako „medziročný nárast harmonizova-ného indexu spotrebiteľských cien (Harmonised Index of Consumer Prices - HICP) eu-rozóny niţší ako 2 %“. Cenová stabilita „sa má udrţiavať v strednodobom hori-zonte“.Rada guvernérov túto definíciu potvrdila v máji 2003 po dôkladnom vyhodno-tení stratégie menovej politiky ECB.
V definícii sa uvádza „HICP eurozóny“. To znamená, ţe cieľom menovej politiky ECB je cenová stabilita v eurozóne ako celku, a jej zámerom je zabezpečovať plnú a účinnú ochranu pred stratou kúpnej sily peňazí. HICP je index, ktorý dokáţe najlepšie vyjadriť, ako sa v priebehu času mení cena reprezentatívneho koša spotrebiteľských tovarov a sluţieb pre domácnosti v eurozóne.
Definícia ukladá „nárast... niţší ako 2 %“, čím stanovuje jednoznačnú hornú hranicu miery inflácie HICP, ktorá zodpovedá cenovej stabilite v strednodobom horizonte. Cie-ľom je však zároveň dosahovať nízku kladnú mieru inflácie „tesne pod úrovňou 2 %“, čím sa zachováva „dostatočná rezerva, aby sa predišlo riziku deflácie“. Kvantitatívna definícia cenovej stability zároveň zohľadňuje moţné nepresnosti v meraní HICP a potenciálne účinky inflačných diferenciálov štrukturálnej povahy v rámci eurozóny.
Zameranie sa na „strednodobý horizont“ znamená, ţe menová politika nemôţe dolaďo-vať vývoj cien či inflácie v krátkodobom horizonte niekoľkých mesiacov. Zmeny v menovej politike sa na cenách prejavujú vţdy so značným časovým sklzom a rozsah ich výsledného vplyvu nie je istý. To znamená, ţe menová politika nemôţe vyrovnávať všetky neočakávané cenové šoky v krátkom časovom horizonte. Určitá krátkodobá vo-latilita inflácie sa preto toleruje. Ako je zrejmé z grafu č.1, ktorý znázorňuje vývoj in-dexu HICP v Eurozóne počas obdobia roku 1999 – do začiatku roku 2010, najväčšie odchýlky od priemernej hodnoty 2% sú zaznamenané od konca roku 2008, kedy začala
hospodárska kríza, a pretrváva aţ do súčasnosti. Hodnota miery inflácie (HICP) bola v marci 2010 na úrovni 1,4.34
graf č.1, miera inflácie (HICP)
Zdroj: ECB, Statistical Data Warehouse, In:www.sdw.ecb.europa.eu
Dôvody stanovenia kvantitatívnej definície
Kvantitatívna definícia cenovej stability bola stanovená z troch hlavných dôvodov:
Objasnením cieľov menovej politiky definícia pomáha zvyšovať transparentnosť menovej politiky.
Kvantitatívna definícia je kritériom, podľa ktorého môţe verejnosť hodnotiť, do akej miery ECB plní svoju úlohu. Verejnosť dokáţe ľahko určiť, či sa cenový vývoj odchýlil od definície cenovej stability. V takých prípadoch musí ECB podať vysvetlenie, ako plánuje cenovú stabilitu v prijateľnom časovom hori-zonte obnoviť.
Definícia umoţňuje verejnosti formovať vlastné očakávania budúceho vývoja cien. Stabilizovanie dlhodobejších inflačných očakávaní na úrovni
34 http://sdw.ecb.europa.eu/home.do
cej cenovej stabilite umoţňuje plniť cieľ menovej politiky a zvyšuje jej účin-nosť. 35
Cieľ cenovej stability sa vzťahuje na celkovú hladinu cien v hospodárstve a predpokladá udrţiavanie prostredia bez dlhších období inflácie či deflácie. Cenová stabilita rôznymi spôsobmi prispieva k dosahovaniu vysokej úrovne hospodárskej akti-vity a zamestnanosti:
V prostredí cenovej stability ľudia ľahšie rozoznávajú zmeny relatívnych cien, pretoţe takéto zmeny nie sú spôsobené kolísaním celkovej úrovne cien. Vďaka tomu môţu firmy a spotrebitelia pri rozhodovaní o spotrebe a investíciách po-stupovať rozváţnejšie, a to zasa umoţňuje trhu efektívnejšie umiestňovať zdroje.
Cenová stabilita teda umoţňuje trhu umiestňovať zdroje tam, kde je ich vyuţitie najproduktívnejšie, čím zvyšuje produkčný potenciál hospodárstva.
Ak investori vedia, ţe ceny budú v budúcnosti stabilné, nebudú poţadovať „pré-miu za inflačné riziko“ ako kompenzáciu za riziká spojené s drţbou nominál-nych aktív počas dlhšieho časového obdobia. Zniţovaním rizikových prémií v reálnej úrokovej miere môţe menová politika prispievať k alokačnej efektív-nosti kapitálového trhu a tým stimuluje investície, čo zasa prispieva k hospodárskemu blahobytu.
Vďaka dôveryhodnému udrţiavaniu cenovej stability je tieţ menej pravdepo-dobné, ţe sa budú jednotlivci a firmy namiesto produktívneho vyuţívania zdro-jov zabezpečovať pred infláciou. V prostredí s vysokou infláciou existuje naprí-klad tendencia vytvárať si zásoby tovarov, pretoţe tie si za takýchto okolností uchovávajú svoju hodnotu lepšie ako peniaze alebo niektoré ďalšie finančné ak-tíva. Vytváranie zásob tovarov však nie je efektívnym investičným rozhodnutím a teda brzdí hospodársky rast.
Daňové systémy a systémy sociálneho zabezpečenia môţu byť zdrojom nepriaznivých stimulov, ktoré narúšajú ekonomické správanie. Vo väčšine prí-padov je príčinou týchto vplyvov inflácia alebo deflácia. Cenová stabilita elimi-nuje reálne ekonomické náklady spojené s nepriaznivými účinkami daňových systémov a systémov sociálneho zabezpečenia vyvolanými infláciou.
35 http://www.ecb.int/ecb/educational/facts/monpol/html/mp_002.sk.html
Udrţiavanie sociálnej súdrţnosti a stability: cenová stabilita zabraňuje neprimeranému a náhodnému prerozdeľovaniu bohatstva a príjmov, ku ktorému dochádza v prostredí inflácie i deflácie. Prostredie so stabilnými cenami preto pomáha udrţiavať sociálnu súdrţnosť a stabilitu. 36
4.2. Stratégia menovej politiky ECB
Stratégia menovej politiky predstavuje súvislý a štruktúrovaný popis toho, ako sa prijí-majú rozhodnutia o menovej politike v snahe dosahovať cieľ centrálnej banky. Stratégia menovej politiky plní dve dôleţité úlohy. Po prvé, určuje presnú štruktúru samotného procesu tvorby menovej politiky, čo znamená, ţe Rada guvernérov Európskej centrálnej banky (ECB) má k dispozícii všetky informácie a analýzy potrebné na prijímanie roz-hodnutí (vnútorný rozmer). Po druhé, stratégia je rámcom na zdôvodňovanie menovo-politických rozhodnutí pred verejnosťou (vonkajší rozmer). Stratégia prispieva k účinnosti menovej politiky a vyjadruje odhodlanie centrálnej banky udrţiavať cenovú stabilitu, čím zvyšuje dôveryhodnosť ECB na finančných trhoch.
Hlavnou úlohou ECB ako jadra Eurosystému je vykonávať menovú politiku v eurozóne s cieľom udrţiavať cenovú stabilitu. Určovaním krátkodobých úrokových sadzieb me-nová politika ovplyvňuje hospodársku aktivitu a v konečnom dôsledku i cenovú úroveň.
Dvojpilierový prístup
V snahe vykonávať menovú politiku čo najlepšie ECB uplatňuje špecifický prístup, v rámci ktorého zisťuje povahu a rozsah rizík pre cenovú stabilitu v eurozóne. Na to musí dôkladne analyzovať hospodársky a menový vývoj. ECB vyvinula tzv. dvojpilierový prístup, aby neprehliadla ţiadne dôleţité informácie.
Prístup ECB k spracovávaniu, vyhodnocovaniu a porovnávaniu informácií dôleţitých pri hodnotení rizík pre cenovú stabilitu sa zakladá na dvoch navzájom sa doplňujúcich analytických pohľadoch, tzv. pilieroch:
ekonomickej analýze a
36 http://www.ecb.int/ecb/educational/facts/monpol/html/mp_003.sk.html
menovej analýze.
Ekonomická analýza sa zameriava na hodnotenie krátkodobých aţ strednodobých fakto-rov cenového vývoja s dôrazom na reálnu hospodársku aktivitu a podmienky financo-vania v hospodárstve. Tento prístup zohľadňuje skutočnosť, ţe cenový vývoj je v týchto časových horizontoch vo veľkej miere ovplyvňovaný vzájomným pôsobením dopytu a ponuky na trhu tovarov, sluţieb a výrobných faktorov.
Menová analýza sa zameriava na dlhodobejší horizont a vyuţíva dlhodobý vzťah medzi peniazmi a cenami. Slúţi predovšetkým ako prostriedok na porovnanie (z pohľadu vý-voja v strednodobom aţ dlhodobom horizonte) krátkodobých aţ strednodobých ukazo-vateľov menovej politiky vyplývajúcich z ekonomickej analýzy.
Cieľom dvojpilierového prístupu je zaistiť, aby sa pri hodnotení rizík pre cenovú stabi-litu nezabudlo na ţiadne relevantné informácie a aby sa venovala náleţitá pozornosť rôznym hľadiskám a porovnávaniu informácií v snahe dospieť k celkovému záveru o existencii rizík pre cenovú stabilitu. Dvojpilierový prístup predstavuje a navonok pô-sobí ako systém diverzifikovanej analýzy a zabezpečuje prijímanie kvalitných rozhod-nutí, ktoré vychádzajú z rôznych analytických hľadísk.37
Ekonomická analýza
Ekonomická analýza sa zameriava na reálnu hospodársku aktivitu a podmienky finan-covania v hospodárstve. Zohľadňuje skutočnosť, ţe cenový vývoj je v krátkodobom a strednodobom horizonte vo veľkej miere ovplyvňovaný vzájomným pôsobením do-pytu a ponuky na trhu tovarov, sluţieb a výrobných faktorov.
V rámci ekonomickej analýzy Európska centrálna banka (ECB) pravidelne hodnotí:
vývoj celkovej produkcie,
dopyt a podmienky na trhu práce,
široký okruh cenových a nákladových ukazovateľov, fiškálnu politiku a
platobnú bilanciu eurozóny.
37 www.ecb.europa.eu/mopo
V ekonomickej analýze zohrávajú dôleţitú úlohu makroekonomické projekcie, ktorých zostavovanie je úlohou odborníkov Eurosystému. Projekcie pomáhajú usporiadať a zhrnúť veľké mnoţstvo ekonomických údajov a zabezpečiť konzistentnosť údajov z rôznych zdrojov. V tomto ohľade majú projekcie kľúčový význam pri upresňovaní hodnotenia vyhliadok hospodárskeho vývoja a krátkodobých aţ strednodobých výkyvov inflácie od jej celkového trendu.
V ekonomickej analýze zohrávajú dôleţitú úlohu makroekonomické projekcie, ktorých zostavovanie je úlohou odborníkov Eurosystému. Projekcie pomáhajú usporiadať a zhrnúť veľké mnoţstvo ekonomických údajov a zabezpečiť konzistentnosť údajov z rôznych zdrojov. V tomto ohľade majú projekcie kľúčový význam pri upresňovaní hodnotenia vyhliadok hospodárskeho vývoja a krátkodobých aţ strednodobých výkyvov inflácie od jej celkového trendu.