Zahraničná vysoká škola Banská Bystrica
Názov katedry: Katedra financií a finančných obchodov
EURÓPSKA CENTRÁLNA BANKA A JEJ ÚLOHA V EURÓPSKEJ MENOVEJ ÚNII
Bakalárska práca
Autor: Gabriela Kmeťová
Vedúci práce: prof. Ing. Štefan Samson, CSc.
Odborný konzultant:
Banská Bystrica Apríl, 2010
VYHLÁSENIE
Prehlasujem, ţe som bakalársku prácu spracovala samostatne s pouţitím uvedenej literatúry.
Podpis autora
V Banskej Bystrici Gabriela Kmeťová
Poďakovanie
Ďakujem pánovi prof. Ing. Štefanovi Samsonovi, CSc., za odborné rady a pripomienky, ktorými ma usmerňoval pri vypracovaní bakalárskej práce.
Anotácia
Cieľom bakalárskej práce je priblíţiť činnosť Európskej centrálnej banky a jej úlohu v Európskej menovej únii. Vysvetliť jej strategický význam pre celý bankový systém v Európskej únii. Priblíţiť bankový systém, definovať úlohu Národnej banky Slovenska pred vstupom Slovenska do Eurozóny a po vstupe Slovenska do Eurozóny. Definujeme cenovú stabilitu – hlavný cieľ eurosystému a jej výhody. Priblíţime úlohu stratégie menovej politiky ECB, nástroje menovej politiky, ktoré aplikuje pri svojej činnosti.
Anotation
The aim of this work is to bring the activities of the European Central Bank and i tis role in the European currency union. Explain the strategic for the entire banking system in the European Union. Bringing the banking system define the role of the National Bank of Slovakia before the accession of Slovakia into the euro zone and the entry of Slovakia into the zone. Defines price stability – the main objective of the Eurosystem and its benefits. We will task the ECBs monetary policy strategy, monetary policy instruments, which apply to their operations.
OBSAH
ÚVOD... 6
1. BANKOVÝ SYSTÉM A JEHO ROZDELENIE ... 7
1.1.Bankový systém na Slovensku... 8
1.1.1. Centrálna banka SR... 8
1.1.2. Komerčné banky SR... 10
2. NBS... 12
2.1. organizácia NBS... 13
2.2. úlohy NBS... 14
2.2.1. dohľad nad finančným trhom... 15
2.3.medzinárodné vzťahy... 16
2.4.Eurosystém a jeho úlohy... 17
2.5. ESCB a eurozóna... 18
2.5.1. Maastrichtská zmluva a konvergenčné kritéria... 19
3. ECB... 24
3.1. rozhodovacie orgány... 25
3.2. organizačná štruktúra ... 29
3.3. úlohy ECB... 31
3.3.1. úlohy národných centrálnych bánk... 32
4. MENOVÁ POLITIKA ECB... 34
4.1. cenová stabilita – cieľ eurosystému... 34
4.2. stratégia menovej politiky ECB... 38
4.3. nástroje menovejpolitiky... 41
4.3.1. operácie na voľnom trhu... 42
4.3.2 .automatické operácie... 44
4.3.3. povinné minimálnerezervy... 45
ZÁVER... 47
Zoznam pouţitej literatúry... 48
Zoznam pouţitých skratiek... 49
Zoznam tabuliek... 51
ÚVOD
Cieľom bakalárskej práce je charakterizovať a analyzovať úlohu Európskej centrálnej banky (ECB) v Európskej menovej únii. Priblíţiť inštitúciu ako takú, vysvetliť jej stra- tegický význam pre celý bankový systém v Európskej únii.
V prvej kapitole bakalárskej práce vysvetľujeme podstatu fungovania bankovej sústavy, jej rozdelenie, fungovanie vzhľadom ku postaveniu krajiny a jej hospodárstva v menovej únii. Definujeme rozdielne úlohy centrálnej a komerčnej banky krajiny. Ná- sledne sa venujeme vývoju a úlohám Národnej banky Slovenska pred a po vstupe Slo- venska do Európskej únie. Vysvetlíme jej organizačnú štruktúru, dohľad nad finančným trhom, ktorý vykonáva a jej zastúpenie v medzinárodných vzťahoch. Venujeme sa me- novej politike NBS, devízovým operáciám a podpore plynulého fungovania platobného systému.
V druhej kapitole bakalárskej práce okrem NBS definujeme aj základné úlohy Euro- systému, Európskemu systému centrálnych bánk (ESCB), eurozóny, ktorých je NBS členom. Priblíţime si podmienky vstupu do eurozóny, definujeme konvergenčné kritéria Maastrichtskej zmluvy. Na priloţenom grafe a tabuľkách si ukáţeme vybrané hodnoty jednotlivých krajín pri vstupe do ESCS.
V tretej kapitole sa venujeme vzniku, vývoju a úlohám ECB a jej organizačnej štruk- túre. V štvrtej kapitole objasníme menovú politiku ECB. Definujeme cenovú stabilitu – hlavný cieľ eurosystému a jej výhody. Priblíţime úlohu stratégie menovej politiky ECB, nástroje menovej politiky, ktoré aplikuje pri svojej činnosti. Konkrétne sú to : operácie na voľnom trhu, automatické operácie a povinné minimálne rezervy.
1. BANKOVÝ SYSTÉM A JEHO ROZDELENIE
Bankový systém tvorí centrálna banka a sieť komerčných bánk. Bankové systémy jednotli- vých krajín sú rozmanité, ich formovanie je podmienené konkrétnymi historickými a eko- nomickými podmienkami tej ktorej krajiny. Organizačná schéma v jednotlivých krajinách môţe byť rôzna – závisí to od stupňa rozvoja a typu hospodárstva. Na základe týchto hľa- dísk rozdeľujeme bankové systémy do dvoch základných typov:
a)jednostupňový bankový systém, b)dvojstupňový bankový systém.
Pre jednostupňový bankový systém je charakteristické, ţe jedna banková inštitúcia je nositeľom funkcií centrálnej banky a zároveň aj funkcií komerčných bánk. Jednostupňový bankový systém nevylučuje existenciu viacerých bánk v ekonomike, sú však plne podria- dené jednej ,,monobanke". Nepredstavujú samostatné trhové subjekty, ale zabezpečujú len akúsi deľbu práce svojou orientáciou na určitý druh operácií, napríklad v oblasti investičnej, bytovej výstavby, poľnohospodárstva alebo zahraničného obchodu.
Takáto banková sústava bola charakteristická pre bývalé centrálne plánované ekonomiky; u nás existovala v rokoch 1950 - 1990. Centrálnou bankou bola Štátna banka československá (ŠBČS). Existovali aj ostatné banky v spomenutých oblastiach: zahraničný obchod - Česko- slovenská obchodná banka, pre obyvateľstvo - Česká štátna sporiteľňa a Slovenská
štátna sporiteľňa, pre investičnú výstavbu - Investičná banka.
Okrem nich existovala ešte Ţivnostenská banka s pobočkou v Londýne, ktorá zabezpečo- vala cudzomenový styk pre domácnosti a neziskové organizácie.1
Dvojstupňový bankový systém predstavuje štandardnú formu usporiadania moderného bankovníctva. Je charakteristický pre väčšinu vyspelých krajín. I keď existujú mnohé odliš- nosti vo formách, v akých sa jednotlivé bankové systémy vyskytujú, za hlavné povaţujeme oddelenie centrálnej banky od komerčných bánk, vyjadrené v špecifických funkciách a cieľoch komerčných bánk oddelených od funkcií a cieľov centrálnej banky.2
1 http://www.euroekonom.sk/financie/bankovnictvo-a-banky/bankovy-system/
2 Lisý Ján a kolektív, 2005. Ekonómia v novej ekonomike, IURA EDITION, spol.s r.o.,str.421, ISBN 978-80-8078-164-4
1. stupeň – funkcie centrálnej banky (CB)
2. stupeň – sieť komerčných bánk( KB), funkcie 2. stupňa
podľa uskutočnovaných činností v KB existujú 3 subsystémy bankového systému:
a) systém univerzálneho bankovníctva b) systém oddeleného bankovníctva c) systém zmiešaného bankovníctva
a) KB univerzálneho charakteru vykonáva činnosti v oblasti investičného aj komerčného bankovníctva - prijíma vklady, poskytuje úvery a obchoduje s cennými papiermi (CP) - prevláda v Európe
- pripúšťa moţnosti špecializácie
b) Systém oddeleného bankovníctva predpokladá striktné oddelenie investičného bankov- níctva (emisia a umiestnenie CP) od komerčného bankovníctva (vklady a úvery)
c) Základom systému zmiešaného bankovníctva je takisto oddelenie investičného bankov- níctva od komerčného, pričom rizikové činnosti vykonávajú dcérske spoločnosti.3
V Slovenskej republike všetky banky majú univerzálny charakter, s výnimkou špecializovaných subjektov, akými sú stavebné sporiteľne.
1.1 BANKOVÝ SYSTÉM NA SLOVENSKU
Slovensko má v súčasnosti dvojstupňovú bankovú sústavu.
1.1.1 CENTRÁLNA BANKA SR
Centrálna banka predstavuje štátnu bankovú investíciu. Zodpovedá v štáte za emisiu obeţiva a priamo alebo nepriamo aj za mnoţstvo úverov v obehu. Zákonnou povinnosť centrálnej banky je zabezpečiť cenovú stabilitu, čo je veľmi dôleţité pre ,,zdravie eko- nomiky". Preto reguluje rozsah bankových zdrojov, a tým ponuku peňazí ( mnoţstvo peňazí v obehu).
3 http://www.euroekonom.sk/financie/bankovnictvo-a-banky/bankovy-system/
Centrálna banka v trhovej ekonomike, pokiaľ nie je členom ESCB, plní vo všeobecnosti niekoľko štandardných funkcií:
- je emisnou bankou, t.j. zo zákona má výsadné právo vydávať na území svojej krajiny hotovostné peniaze (bankovky, mince),
- je vrcholným subjektom menovej politiky - určuje a uskutočňuje menovú politiku, - je bankou bánk - pôsobí ako banka pre ostatné komerčné banky, ktorým, okrem iného, poskytuje úvery,
- je bankou pre štát - vedie účty štátneho rozpočtu, spravuje štátny dlh, - je reprezentantom štátu v menovej oblasti - zabezpečuje vzťahy s centrálnymi bankami iných krajín a s medzinárodnými finančnými inštitúciami,
- zabezpečuje správu devízových rezerv a ovplyvňuje menový kurz, - vykonáva dohľad nad činnosťou komerčných bánk a pobočiek zahraničných bánk, resp. dozor nad činnosťou aj ďalších finančných inštitúcií (obchodníci s cennými pa- piermi,poisťovne).
Na zabezpečenie svojich úloh centrálna banka vyuţíva priame a nepriame nástroje, pro- stredníctvom ktorých sa usiluje regulovať ponuku peňazí a podmienky úverovania.
Tak ovplyvňuje základné makroekonomické ukazovatele - infláciu, HDP a zamestna- nosť. S nástrojmi, ktoré vyuţíva, sa bliţšie oboznámime pri výklade menovej politiky.
V kaţdej krajine je len jedna centrálna banka, čo umoţňuje uskutočňovať jednotnú me- novú politiku. Predpokladom efektívneho fungovania centrálnej banky a plnenia jej funkcií je nezávislosť centrálnej banky od vlády. Vzájomný vzťah oboch inštitúcií je upravený rôzne, napríklad od povinnosti koordinovať svoju činnosť s vládnou politikou (napr. Bank of England) aţ po plnú nezávislosť od vládnej politiky (napr. USA, Japon- sko, Švajčiarsko či NSR do roku 1999). V súčasnosti sa celosvetovo presadzuje trend k posilneniu nezávislosti centrálnej banky. Nezávislosť centrálnej banky je okrem iného, jednou z podmienok na vstup krajiny do Európskej menovej únie.
Centrálna banka predstavuje vrcholný subjekt menovej politiky. 4
4 Lisý Ján a kolektív, 2005. Ekonómia v novej ekonomike, IURA EDITION, spol.
s r.o.,str.421, ISBN 978-80-8078-164-4
Cieľ centrálnej banky môţe byť formulovaný rôzne, napríklad ako cenová stabilita, sta- bilita meny, inflačné cielenie a pod. Na rozdiel od komerčných bánk centrálna banka nie je orientovaná na dosahovanie zisku, čo dokumentuje aj skutočnosť, ţe prebytok svojho hospodárenia odvádza do štátneho rozpočtu.
Centrálnou bankou v SR je Národná banka Slovenska (NBS), ktorá vznikla súčasne so vznikom SR – 1. januára 1993 na základe zákona NR SR č.566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska, ktorý určuje jej postavenie, funkcie a úlohy. Je právnickou osobou so sídlom v Bratislave. Podľa pôvodného znenia zákona o NBS hlavnou úlohou NBS bolo zabezpečo- vanie menovej stability. Takto formulovaný cieľ obsahoval istú dichotómiu5.
Zahŕňal v sebe dva prvky, a to vnútroštátny a zahraničný cieľ.
Novela zákona o NBS z roku 2001 (zákon NR SR č. 149/2001 Z.z.) priniesla okrem iného novú formuláciu hlavného cieľa NBS, ktorým sa stalo udržiavanie cenovej stability. No- vokoncipovaný hlavný cieľ NBS je jednoznačný a je súčasťou harmonizácie legislatívy SRs legislatívou EÚ.
1.1.2. KOMERČNÉ BANKY SR
Komerčná banka je špecifický podnikateľský subjekt, zameraný na dosahovanie zisku pri zohľadnení primeraného rizika podnikania v oblasti bankovníctva.
K hlavným funkciám komerčných bánk patrí funkcia finančného sprostredkovateľa, prijímanie vkladov, poskytovanie úverov, vykonávanie platobného styku a poskytova- nie ďalších sluţieb pre svojich klientov.
Komerčná banka sa obyčajne charakterizuje ako finančný sprostredkovateľ presunu dočasne voľných prostriedkov v ekonomike – prijíma vklady od tých, ktorí sporia, a poskytuje pôţičky tým, ktorí majú investičné príleţitosti. Vkladateľom na poţiadanie vypláca peniaze naspäť alebo ich prevádza na iné účty.
Základnými funkciami komerčnej banky sú:
5 Dichotómia - delenie na dve časti, triedenie do dvoch skupín
- prijímanie vkladov, - poskytovanie úverov, - realizácia platobného styku,
- poskytovanie ďalších finančných a poradenských sluţieb, - ovplyvňovanie emisie úverových peňazí .6
Komerčné banky predstavujú obchodno-podnikateľské subjekty, zamerané na dosaho- vanie zisku. Zdrojom zisku bánk je predovšetkým bankové rozpätie, t.j. rozdiel medzi príjmami z poskytnutých úverov a úrokmi, ktoré banka musí vyplatiť na prijaté vklady.
Preto sa banka snaţí premieňať vklady na úvery. To znamená, ţe sú to práve banky, ktoré v trhovej ekonomike predstavujú inštitucionalizovanú podobu ponuky peňazí.
Z hľadiska rozsahu a druhu uskutočňovaných operácií môţeme komerčné banky rozde- liť na univerzálne, ktoré uskutočňujú všetky základné operácie, a špecializované, ktoré uskutočňujú obmedzenú skupinu operácií (napr. hypotekárne banky sa špecializujú na dlhodobé pôţičky zabezpečené nehnuteľným majetkom).
Činnosť komerčných bánk podlieha prísnej regulácii zo strany centrálnej banky.
Na Slovensku v roku 2009 pôsobilo 25 komerčných bánk (Československá obchodná banka, a.s., ČSOB stavebná sporiteľňa, a. s., Dexia banka Slovensko, a. s., Komerční banka Bratislava, a.s., OTP Banka Slovensko, a. s., Poštová banka, a.s., Privatbanka, a.
s., Prvá stavebná sporiteľňa, a. s., Slovenská sporiteľňa, a. s., Slovenská záručná a rozvojová banka, a. s.,Tatra banka, a. s., UniCredit Bank Slovakia, a. s., VOLKSBANK Slovensko, a. s., Všeobecná úverová banka, a. s., Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a. s.
Z toho zahraničných pobočiek 10: ABN AMRO Bank N. V., pobočka zahraničnej banky Banco Mais, S. A., pobočka zahraničnej banky, BRE Bank SA, pobočka zahraničnej banky mBank v SR, CALYON S. A., pobočka zahraničnej banky, Citibank Europe plc, pobočka zahraničnej banky, COMMERZBANK Aktiengesellschaft, pobočka zahraničnej banky, HSBC Bank plc, pobočka zahraničnej banky, ING Bank N. V., pobočka zahraničnej banky
6 Lisý Ján, Phd., a kolektív, 2005. Ekonómia v novej ekonomike, IURA EDITION, spol. s r.o.,str.423, ISBN 978-80-8078-164-4
J & T BANKA, a. s., pobočka zahraničnej banky, Oberbank AG pobočka zahraničnej banky v SR.
V štruktúre uvedených bánk dominujú banky s univerzálnou licenciou, zastúpené sú tieţ špecializované stavebné sporiteľne. Vlastníctvo kapitálu v uvedených bankách je súkromné.
Vo väčšine bánk je zastúpený zahraničný kapitál. Procesom privatizácie zahraničným in- vestorom zatiaľ neprešla Poštová banka.7
2. NÁRODNÁ BANKA SLOVENSKA
Obrázok č.1, budova Národnej banky Slovenska v Bratislave Zdroj: www.nbs.sk
Národná banka Slovenska (NBS) je centrálnou bankou Slovenska. Vznikla 1.januára1993. na základe zákona NR SR č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska, ktorý určuje jej postavenie, funkcie a úlohy. Je nezávislou inštitúciou, ktorej základnou funkciou je udrţiavanie cenovej stability. Vykonáva tieţ dohľad nad finančným trhom a iné činnosti. Sídli v Bratislave a má osem regionálnych pobočiek. Má nadriadené pos- tavenie nad ostatnými bankami je to tzv. „banka bánk“ (tieţ „emisná banka“ či „cedu- lárna banka“).
7http://www.banky.sk/10/zoznam-bank-bankysk.php
V roku 2001 bol v rámci procesu harmonizácie legislatívy SR a EÚ novelizovaný zákon o Národnej banke Slovenska a bol tak upravený legislatívny rámec výkonu jej menovej politiky, ktorý centrálnej banke namiesto predchádzajúceho cieľa stability meny , za hlavný cieľ stanovil udrţanie cenovej stability. Zároveň došlo k vymedzeniu úplnej ne- závislosti NBS a znemoţneniu financovania deficitu verejných financií NBS.8
2.1. Organizácia NBS
Národnú banku Slovenska zastupuje jej guvernér (Doc. Ing. Jozef Makúch PhD.). Naj- vyšším riadiacim orgánom Národnej banky Slovenska je Banková rada Národnej banky Slovenska. Banková rada má jedenásť členov. Členmi bankovej rady sú guvernér, dvaja viceguvernéri a ôsmi ďalší členovia. Guvernéra a viceguvernérov vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej republiky na návrh vlády schválený Národnou radou Slovenskej republiky. Ôsmich ďalších členov bankovej rady vymenúva a odvoláva vláda na návrh guvernéra Národnej banky Slovenska
Podľa zákona č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska Banková rada určuje
menovú politiku a nástroje na jej uskutočňovanie a rozhoduje o menových opatreniach Národnej banky Slovenska,
zásady výkonu a organizáciu výkonu dohľadu nad finančným trhom a rozhoduje v rozsahu a spôsobom podľa osobitného predpisu.
Banková rada ďalej najmä
ustanovuje zásady činnosti a obchodov Národnej banky Slovenska,
schvaľuje rozpočet Národnej banky Slovenska, schvaľuje účtovné závierky Národnej banky Slovenska, ročné správy o výsledku hospodárenia Národnej banky Slovenska a výročné správy Národnej banky Slovenska, rozhoduje o pou- ţití zisku alebo úhrade
určuje druhy fondov Národnej banky Slovenska, ich výšku a pouţitie, ustanovuje organizačné usporiadanie Národnej banky Slovenska,
určuje podľa osobitného predpisu výšku ročných príspevkov dohliadaných subjektov finančného trhu,
8 NBS: Národná banka Slovenska 1993 – 2002,Odbor verejných financií,04/2003, menová politika, str.12 ISBN 80-8043-053-5
rozhoduje o vydávaní bankoviek a mincí,
ustanovuje platové podmienky guvernéra, viceguvernérov a ďalších členov bankovej rady,
rozhoduje o zabezpečení výkonu činností zverených Národnej banke Slovenska týmto zákonom a osobitnými zákonmi,
schvaľuje rokovací poriadok bankovej rady,
zriaďuje koordinačné a ďalšie orgány Národnej banky Slovenska, a organizačné zloţky Národnej banky Slovenska,
schvaľuje všeobecne záväzné právne predpisy vydávané Národnou bankou Slovenska na základe tohto zákona alebo osobitných predpisov,
schvaľuje návrhy dohôd o vzájomnej spolupráci, súčinnosti a poskytovaní informácií a podkladov medzi Národnou bankou Slovenska a zahraničnými or- gánmi dohľadu v oblasti finančného trhu alebo medzi Národnou bankou Sloven- ska a orgánmi verejnej moci v Slovenskej republike, ktoré vykonávajú dohľad alebo dozor podľa osobitných predpisov. 9
2.2. Úlohy NBS
Hlavným cieľom Národnej banky Slovenska je udrţiavanie cenovej stability. Za tým účelom:
sa podieľa na spoločnej menovej politike, ktorú určuje Európska centrálna banka pre eurozónu,
dohliada na vydávanie eurobankoviek a euromincí (razia sa v Kremnici v SR) podľa osobitných predpisov platných v eurozóne,10
podporuje plynulé fungovanie platobných systémov a zúčtovacích systémov, riadi, koordinuje a zabezpečuje peňaţný obeh, platobný styk a zúčtovávanie dát platobného styku a stará sa o ich plynulosť a hospodárnosť,
udrţiava devízové rezervy, disponuje s nimi a uskutočňuje devízové operácie podľa osobitných predpisov platných pre operácie Eurosystému,
vykonáva ďalšie činnosti vyplývajúce z jej účasti v Európskom systéme centrál- nych bánk. 11
9 http://sk.wikipedia.org/wiki/N%C3%A1rodn%C3%A1_banka_Slovenska#Organiz.C3.A1cia
10 http://www.nbs.sk/sk/o-narodnej-banke/zakladne-informacie
Národná banka Slovenska predkladá Národnej rade Slovenskej republiky polročnú správu o menovom vývoji do troch mesiacov po skončení prvého polroka príslušného kalendárneho roka a ročnú správu o menovom vývoji do piatich mesiacov po skončení príslušného kalendárneho roka.
2.2.1. Dohľad nad finančným trhom
Dňa 1. januára 2006 sa uskutočnila integrácia celého dohľadu nad finančným trhom v oblasti bankovníctva, kapitálového trhu, poisťovníctva a dôchodkového sporenia, ktorý vykonáva Národná banka Slovenska. V rámci integrácie dohľadu nad finančným trhom bol zo zákona zrušený Úrad pre finančný trh a jeho pôsobnosť komplexne prešla na Národnú banku Slovenska. Cieľom integrovaného dohľadu nad finančným trhom je prispievať k stabilite finančného trhu ako celku, ako aj k bezpečnému a zdra- vému fungovaniu finančného trhu v záujme udrţiavania dôveryhodnosti finančného trhu, ochrany klientov a rešpektovania pravidiel hospodárskej súťaţe.
Medzi základné okruhy činností integrovaného dohľadu nad finančným trhom patrí jed- nak dohľad na mieste a dohľad na diaľku nad dohliadanými subjektmi finančného trhu v oblasti bankovníctva, kapitálového trhu, poisťovníctva a dôchodkového sporenia.
Národná banka Slovenska teda okrem iného, od začiatku roka 2006 vydáva také povo- lenia, schválenia, súhlasy, predchádzajúce súhlasy a iné rozhodnutia v oblasti finanč- ného trhu, ktoré do konca roka 2005 vydával Úrad pre finančný trh. Pričom zostávajú zachované právne účinky úkonov vykonaných pred začiatkom roka 2006. Výkon integ- rovaného dohľadu nad finančným trhom upravuje predovšetkým zákon o dohľade nad finančným trhom (zákon č. 747/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov) a zákon o Národnej banke Slovenska (zákon NR SR č. 566/1992 Zb. v znení neskorších predpi- sov).
Do internetovej stránky Národnej banky Slovenska boli zakomponované aj informa- tívne materiály bývalého Úradu pre finančný trh, ktoré sa do konca roka 2005 nachá- dzali na internetovej stránke www.uft.sk. Tieto materiály budú na stránke NBS podľa potreby priebeţne aktualizované a nahrádzané v závislosti od reálneho vývoja a zmien v oblasti finančného trhu.
11 http://www.nbs.sk/sk/o-narodnej-banke/zakladne-informacie
Od 2. januára 2007 zabezpečuje Národná banka Slovenska zber a spracovávavnie výka- zov od subjektov finančného trhu v oblasti obchodníkov s cennými papiermi, kapitálo- vého trhu, poisťovníctva a dôchodkového sporenia prostredníctvom aplikačného prog- ramového systému STATUS-DFT.12
2.3. Medzinárodné vzťahy
NBS prešla od svojho vzniku v roku 1993 postupnou transformáciou aj v oblasti vzťa- hov s medzinárodnými finančnými inštitúciami.13 Od vstupu SR do Európskej únie dňa 1. mája 2004 je NBS členom Európskeho systému centrálnych bánk (ESCB) a guvernér NBS je členom Generálnej rady Európskej centrálnej banky ECB. Od 1. januára 2009, kedy bola v SR zavedená spoločná európska mena, sa NBS stala súčasťou Eurosystému a guvernér získal členstvo v Rade guvernérov ECB. NBS má moţnosť vstupovať ne- priamo do rozhodovacieho procesu orgánov EÚ, a to vo vybraných výboroch a pracovných skupinách Rady EÚ a Európskej komisie a Komisie pre záleţitosti EÚ.
Ako orgán zodpovedný za integrovaný dohľad nad finančným trhom v SR sa NBS ak- tívne zapája aj do aktivít európskych výborov v oblasti dohľadu, tzv. 3L3 výborov (CE- IOPS,CEBS,CESR).
Národná banka Slovenska zohráva aktívnu úlohu v mnoţstve medzinárodných ekono- mických, finančných a iných inštitúcií. Guvernér NBS zastáva funkciu guvernéra za SR v Medzinárodnom menovom fonde( MMF) a je alternátom guvernéra za SR v Európskej banke pre obnovu a rozvoj(EBOR). Viceguvernér NBS je alternátom gu- vernéra v Svetovej banke. Národná banka Slovenska je členom medzinárodných inštitú- cií zameraných na spoluprácu v oblasti dohľadu nad finančným trhom (BIS, IOPS, IOSCO, IAIS). NBS sa aktívne zapája aj do činnosti iných medzinárodných organizácií (napr. OECD).14
12http://www.nbs.sk/sk/dohlad-nad-financnym-trhom
13 NBS: NBS 1993-2002, Odbor verejných financií, apríl 2003,str.45,ISBN 80-8043-053-5
14 http://www.nbs.sk/sk/o-narodnej-banke/medzinarodne-vztahy
Národná banka Slovenska zastupuje Slovenskú republiku na základe poverenia vlády Slovenskej republiky v medzinárodných inštitúciách v oblasti finančného trhu. Sloven- ská republika je členom eurosystému.
2.4. Eurosystém a jeho úlohy
Eurosystém tvorí ECB a národné centrálne banky krajín, ktoré prijali euro. Je ich 16. Sú to : Belgicko,Nemecko,Írsko,Grécko,Španielsko,Francúzko,Taliansko,Cyprus,Luxen- bursko,Maltra,Holandsko,Rakúsko,Portugalsko,Slovinsko,Slovensko,Fínsko. Eurosys- tém i ESCB budú existovať paralelne dovtedy, pokiaľ sa všetky členské štáty EÚ ne- stanú členmi eurozóny.
Eurosystém nesie zodpovednosť za určovanie a výkon menovej politiky eurozóny. Ide o verejnú funkciu, ktorá sa vykonáva najmä prostredníctvom obchodov na finančnom trhu. Pri plnení tejto úlohy je dôleţité, aby Eurosystém mal plnú kontrolu nad menovým základom. To okrem iného znamená, ţe Európska centrálna banka (ECB) a národné centrálne banky sú jedinými inštitúciami oprávnenými vydávať bankovky, ktoré sú zá- konným platidlom v eurozóne. Vzhľadom na závislosť bankového systému na menový základ, má teda Eurosystém dominantný vplyv na podmienky na peňaţnom trhu a na úrokové miery peňaţného trhu.
Devízové operácie ovplyvňujú výmenné kurzy a podmienky domácej likvidity – dôle- ţité parametre menovej politiky. Je preto logické, ţe touto úlohou bol poverený Euro- systém. Jedným z dôvodov je, ţe centrálne banky na to majú potrebné prevádzkové moţnosti. Navyše, ak túto úlohu plní centrálna banka, je tu záruka, ţe devízové operácie nebudú v rozpore s cieľmi menovej politiky centrálnej banky. Nesporne ďalšou dôleţi- tou úlohou je podpora plynulého fungovania platobných systémov. Tie slúţia na pre- vody peňazí medzi úverovými a inými peňaţnými inštitúciami. Táto funkcia z nich robí základ finančnej infraštruktúry kaţdej ekonomiky. Skutočnosť, ţe Eurosystém dostal za úlohu zabezpečovať ich plynulé fungovanie, je znakom uznania dôleţitosti spoľahli- vých a efektívnych platobných systémov, a to nielen pre výkon menovej politiky, ale aj pre stabilitu finančného systému a ekonomiku ako celok.
Jedným z hlavných dôvodov správy portfólia devízových rezerv je zabezpečiť, aby ECB mala dostatok likvidity na výkon devízových operácií. Devízové rezervy ECB sa
v súčasnosti spravujú decentralizovaným spôsobom prostredníctvom národných cen- trálnych bánk, ktoré sa rozhodli podieľať sa na operatívnom riadení devízových rezerv ECB. Národné centrálne banky v tomto prípade konajú v mene a podľa pokynov ECB.
Aj keď národné centrálne banky svoje vlastné devízové rezervy spravujú nezávisle, ich operácie na devízovom trhu presahujúce stanovený limit si vyţadujú súhlas ECB, aby bol zabezpečený ich súlad s devízovou a menovou politikou Eurosystému.
2.5. ESCB A EUROZÓNA
Európsky systém centrálnych bánk (ESCB) pozostáva z ECB a národných centrálnych bánk (NCB) všetkých členských štátov EÚ (článok 107 ods. 1 zmluvy) bez ohľadu na to, či prijali alebo neprijali euro.
Spolu je ich 27:
Belgicko,Nemecko,Írsko,Grécko,Španielsko,Francúzko,Taliansko,Cyprus,Luxenbursko, Maltra,Holandsko,Rakúsko,Portugalsko,Slovinsko,Slovensko,Fínsko, Bulharsko, Česká republika, Dánsko, Estónsko, Lotyšsko, Litva, Maďarsko, Poľsko, Rumunsko, Švédsko a Spojené kráľovstvo. 15
Eurozóna
Eurozóna sa skladá z krajín EÚ, ktoré prijali euro. Eurozóna vznikla v januári 1999, keď ECB prebrala zodpovednosť za menovú politiku od národných centrálnych bánk jedenástich členských štátov EÚ. V roku 2001 vstúpilo do eurozóny Grécko, v roku 2007 Slovinsko, v roku 2008 Cyprus a Malta a v roku 2009 Slovensko. V ďalšej časti bakalárskej práce sa budeme venovať podmienkam vstupu krajín do Eurozóny. Pre všetkých šestnásť krajín bolo splnenie konvergenčných kritérii podmienkou vstupu do Eurozóny. Rovnaká podmienka platí aj pre ďalšie členské štáty EÚ, ktoré sa na prijatie eura ešte len pripravujú. Konvergenčné kritériá stanovujú ekonomické a právne predpo- klady úspešnej účasti v Hospodárskej a menovej únii.
15http://www.nbs.sk/sk/euro/eurosystem
2.5.1. Maastrichtská zmluva a konvergenčné kritéria
Európska rada schválila na zasadaní v Maastrichti v dňoch 9. a 10. 12.1991 Zmluvu o Európskej únii (vo forme novelizácie Rímskej zmluvy z roku 1957), ktorá nadobudla platnosť 7.2.1992. Pre ďalší vývoj Európskej menovej únie má zásadný význam prijatý dokument Amendments to the EEC Treaty – Econnomic and Monetary Union a k nemu pripojené protokoly, obzvlášť štatúty ESCB,ECB,EMI.
Konvergenčné kritériá alebo hovorovo maastrichtské kritériá sú kritériá, ktoré musí členský štát EÚ splniť, aby mohol prijať menu euro. Sú obsiahnuté v článku 109F ma- astrichtského dokumentu.
Konkrétne kritériá boli zadané nasledovne:
1. kumulatívny verejný dlh nesmie presiahnuť 60% HDP . 2. ročný rozpočtový deficit by nemal presiahnuť 3 % HDP.
3. inflácia nesmie presiahnuť o viac ako1,5 percentuálneho bodu infláciu v troch krajinám EU s najniţšou mierou inflácie.
4. úroková sadzba na dlhodobé vládne dlhopisy nesmie presiahnuť o viac ako 2 percentuálne body úrokovú sadzbu v troch krajinách EU s najniţšou mierou in- flácie.
5. krajiny musia udrţiavať členstvo v Európskom menovom systéme po dva roky bez toho , aby iniciovali devalváciu. 16
Zatiaľ poslednou krajinou, ktorá tieto kritériá splnila, je Slovensko, ktoré prijalo euro 1.1. 2009. V súčasnosti tieto kritéria z krajín, ktoré euro nezaviedli, spĺňa iba Dánsko.
V nasledujúcej časti bakalárskej práce sa budeme venovať menovému vývoju na Slo- vensku v roku 2008 a plneniu konvergenčných kritérii .
Národná banka Slovenska (NBS) v roku 2008 pokračovala vo výkone menovej politiky podľa Menového programu do roku 2008, prijatého v roku 2004 a realizovala stratégiu inflačného cielenia v podmienkach ERM II, prioritne teda sledovala udrţiavanie ceno- vej stability. V súlade so záväzkami vyplývajúcimi z členstva v EÚ a zámerom vytvárať podmienky pre prijatie spoločnej meny euro v januári 2009, ako aj so záväzkami vlády
16 Němeček Eduard., Praha 2000,Medzinárodní měnový systém, str.216, ISBN 80-246-0081-1
v oblasti zniţovania fiškálneho deficitu, bol pre medziročnú mieru inflácie meranú har- monizovaným indexom spotrebiteľských cien (HICP) stanovený cieľ pod 2 % k decem- bru 2007 a decembru 2008 tak, aby nebola prekročená referenčná úroveň stanovená pre členské štáty Európskej únie na báze priemernej dvanásťmesačnej inflácie.
Dňa 4. apríla 2008 Slovensko predloţilo európskym orgánom ţiadosť o hodnotenie stavu konvergencie vzhľadom na zámer prijať euro k 1. januáru 2009.Následne boli vypracované a zverejnené konvergenčné správy (7. mája 2008). V konvergenčnej správe EK sa konštatovalo, ţe Slovensko splnilo všetky kritériá na vstup do eurozóny.
V referenčnom období od apríla 2007 do marca 2008, v rámci ktorého sa hodnotilo pl- nenie stanovenej referenčnej úrovne, dosiahla priemerná dvanásťmesačná miera inflácie HICP na Slovensku 2,2 %, čo bolo výrazne pod referenčnou hodnotou 3,2 % stanove- nou podľa Zmluvy o zaloţení Európskeho spoločenstva. Slovensko taktieţ splnilo krité- rium deficitu a dlhu verejnej správy za hodnotené obdobie (rok 2007). Deficit verejnej správy dosiahol v roku 2007 2,2 %, čo bolo pod referenčnou hodnotou na úrovni 3 %.
Pomer dlhu verejnej správy klesol v roku 2007 na 29,4 % HDP, čo bolo výrazne pod referenčnou hodnotou 60 % HDP. Slovenská koruna bola súčasťou mechanizmu vý- menných kurzov ERM II viac ako dva roky pred hodnotením konvergencie. Priemerná úroveň dlhodobých úrokových sadzieb od apríla 2007 do marca 2008 dosahovala 4,5 %.
To bolo pod referenčnou hodnotou, ktorá bola na úrovni 6,5 %.17
Dňa 8. júla 2008 Rada pre hospodárske a finančné záleţitosti (ECOFIN) rozhodla o vstupe Slovenska do eurozóny od 1. januára 2009. Rozhodnutie Rady ECOFIN bolo zaloţené na výsledkoch konvergenčných správ Európskej centrálnej banky a Európskej komisie z mája 2008 a predchádzali mu diskusie Rady EÚ v zloţení hláv štátov a pred- sedov vlád, stanovisko Európskeho parlamentu a návrh Európskej komisie. V deň rozhodnutia o vstupe Slovenska do eurozóny Rada ECOFIN zároveň stanovilaneodvo- lateľný konverzný kurz slovenskej koruny voči euru na úrovni vtedy platnej centrálnej parity v rámci ERM II (30,1260 Sk), blízko ktorej sa v daný deň obchodovalo so slo- venskou korunou. Počas účasti slovenskej koruny v ERM II od 28. novembra 2005 bola jej pôvodná centrálna parita voči euru (38,4550 Sk) na ţiadosť slovenských orgánov dvakrát revalvovaná18, a to v marci 2007 o 8,5 % a v máji 2008 o 17,6472 %. Revalvá-
17 http://www.nbs.sk/_img/Documents
18 revalvácia – zhodnotenie meny, zvýšenie jej hodnoty
cia centrálnej parity vychádzala z permanentného a rovnováţneho zlepšovania základ- ných ekonomických fundamentov19 a sledovala udrţanie makroekonomickej stability.20 Nasledujúca tabuľka znázorňuje ako ďaleko sa dostali v plnení maastrichtských kritérií nové členské štáty v roku 2003.Tieto údaje sú prevzaté z pravidelných konvergenčých správ, ktoré sa pripravujú kaţdé dva roky.
Tabuľka č.1: Maastrichtské kritériá konvergencie v nových členských štátoch
čo sa meria: Cenová stabilita Zdravé verejné trvalo udržateľné trvácnosť stabilná
financie verejné financie konvergencie konvergencia
ako sa meria: miera inflácie vládny deficit vládny dlh
dlhodobá úro-
ková stablita
spotr. cien ako %HDP ako %HDP miera výmen. kurzu
kritérie nie vyššia o viac ako
1,5% nie vyššia o viac ako
2% účasť v ERM II konvergencie
v porovnaní s 3 čl. štátmi nie viac ako
3% nie viac ako 60% v porovnaní s 3 čl.
štátmi počas dvoch
s najnižšou infláciou
s najnižšou úrok.
mierou rokov
Česká republika 1,80% 12,60% 37,80% 4,70% podľa údajov ERM
II
Estónsko 2,00% -3,10% 5,30% 4,60% údaje z 28/06/04
Cyprus 2,10% 6,40% 70,90% 5,20% údaje z 02/05/05
Lotyšsko 4,90% 1,50% 14,40% 5,00% údaje z 02/05/05
Litva -0,20% 1,90% 21,40% 4,70% údaje z 28/06/04
Maďarsko 6,50% 6,20% 59,10% 8,10% podľa údajov ERM
II
Malta 2,60% 9,70% 71,10% 4,70% údaje z 02/05/05
Poľsko 2,50% 3,90% 45,40% 6,90% podľa údajov ERM
II
Slovinsko 4,10% 2,00% 29.4% 5,20% údaje z 28/06/04
Slovensko 8,40% 3,70% 42.6% 5,10% podľa údajov ERM
II
referenčné hodnoty <2,4% <3,0% <60% <6,4%
eurozóny
Zdroj údajov: Report from the Commission.Convergence report 2004, COM(2004) 690.
Touto tabuľkou respektíve hodnotami, ktoré sú uvedené v nej by sme radi poukázali na údaje Slovenska v roku 2003 a následne na uţ spomenutú konvergenčnú správu zo 7.
mája 2008, v ktorej sú uvedené hodnoty, ktorými Slovensko splnilo podmienky vstupu.
V nasledujúcej časti sa budeme venovať konverzným kurzom jednotlivým členom EÚ pri ich vstupe do eurozóny. Neodvolateľné a pevne prepočítané koeficienty medzi eu- rom a menami členských štátov, ktoré zaviedli euro sú:
19 fundament – základ, podstata
20 http://www.nbs.sk/_img/Documents
Tabuľka č.2, Prepočítacie koeficienty bývalých národných mien členov eurozóny k euru
Prepočítacie koeficienty bývalých národných mien členov eurozóny k euru
štátna vlajka
Skratka Prepočítací Koeficient Vstup do
Mena koeficient
k euru
stanovený
dňa eurozóny Rakúsky šiling ATS 13,7603 31.12.1998 1.1.1999 Belgický frank BEF 40,3399 31.12.1998 1.1.1999 Cyperská libra CYP 0,585274 10.07.2007 1.1.2008
Nemecká marka DEM 1,95583 31.12.1998 1.1.1999 Španielska pe-
seta ESP 166,386 31.12.1998 1.1.1999 Fínska marka FIM 5,94573 31.12.1998 1.1.1999 Francúzky frank FRF 6,55957 31.12.1998 1.1.1999 Grécka drachma GRD 340,75 19.06.2000 1.1. 2001 Írska libra IEP 0,787564 31.12.1998 1.1.1999
Talianska líra ITL 1936,27 31.12.1998 1.1.1999 Luxemburský
frank LUF 40,3399 31.12.1998 1.1.1999 Maltská líra MTL 0,4293 10.07.2007 1.1.2008
Holandský gulden NLG 2,20371 31.12.1998 1.1.1999 Portugalské es-
cudo PTE 200,482 31.12.1998 1.1.1999 Slovinský toliar SIT 239,64 11.07.2006 1.1.2007 Slovenská koruna SKK 30,126 08.07.2008 1.1.2009
Zdroj : http://europa.eu/geninfo/query/resultaction.jsp?userinput=maastrichtske kriteria konvergencie
Tieto prepočítané koeficienty platia tak ako pri konverzii eura a národných mien, tak aj pri vzájomnej konverzii medzi národnými menami.
Medzinárodná úloha eura
Euro je silná medzinárodná mena .Vznikom novej meny, nového zoskupenia – EÚ, vznikajú tri menové oblasti. Oblasť amerického dolára, oblasť eura a oblasť japonského jenu. Vplyvom eurozóny ako zoskupenia sa euro stalo atraktívnou menou, podobne ako americký dolár alebo japonský jen. V nasledujúcej tabuľke sú porovnané niektoré hlavné ekonomické indikátory eurozóny a EÚ s údajmi USA a Japonska. Hodnoty sú z roku 2006.
Tabuľka č. 3, Hlavné ekonomické ukazovatele eurozóny Hlavné ukazovatele
(2006) Eurozóna EÚ-27 USA Japonsko Populácia (v miliónoch)
317 494 300 128
HDP (v triliónoch eur merané
v parite kúpnej sily) 8,4 11,9 11,2 3,5
Podiel na svetovom
HDP (% z PPP) 14,6 21,0 19,7 6,3
Vývoz*(tovar a sluţby ako %
HDP) 21,7 14,3 10,8 16,8
Dovoz*(tovar a sluţby ako %
HDP) 20,9 15,0 16,6 15,3
* bez vnútorného obchodu EÚ21
Zdroj: Údaje ECB a MMF : 2007
Z tabuľky je zrejmé, ţe eurozóna je silné zoskupenie s voľným obchodovaním. Táto otvorenosť spolu so silou eura prináša viacero výhod.
21 Európska komisia , Jedna mena pre jednu Európu, Cesta k euru, str.16,Európske spoločenstvá 2008, ISBN 978-92-79-07729-6
3. EURÓPSKA CENTRÁLNA BANKA
Obrázok č.2, Eurotower – budova ECB v nemeckom Frankfurte nad Mohanom Zdroj: In: www.nbs.sk/sk/euro/eurosystem
Európska centrálna banka(ECB) bola zaloţená v júni 1998 vo Frankfurte nad Moha- nom a nahradila Európsky menový inštitút(EMI). Európska centrálna banka (ECB) je organizácia poverená výkonom menovej politiky a ďalších funkcií centrálnej banky v eurozóne. Svoje úlohy plní spolu s národnými centrálnymi bankami krajín eurozóny.
ECB je jadrom Eurosystému a Európskeho systému centrálnych bánk (ESCB).
ECB je nadnárodná inštitúcia s vlastnou právnou subjektivitou. ECB od 1. januára 1999 zodpovedá za výkon menovej politiky v eurozóne - druhej najväčšej ekonomike na svete po Spojených štátoch .Prezidentom Európskej centrálnej banky je Jean-Claude Trichet.
Počet zamestnancov ECB dosahuje okolo 1 350 (v roku 2006) a jej personál je naozaj európsky, pretoţe pochádza zo všetkých 27 krajín Európskej únie (EÚ). Veľa zamest-
nancov EMI i ECB spočiatku pochádzalo z národných centrálnych bánk členských štá- tov EÚ, ale dnes prichádzajú aj z iných sektorov.22
Vzhľadom na počiatočný rast banky sú zamestnanci ECB v súčasnosti rozmiestnení v troch rôznych budovách. Vo východnej časti Frankfurtu však bude vybudované nové sídlo. Jeho stavba by sa mala skončiť koncom roka 2011.
Ciele ESCB a ECB sú právne formulované v Protokole o statusu ESCB a ECB, ktorý bol prijatý Európskou radou v Maastrichti 10.12.1991 a je súčasťou Zmluvy o Európskej únii podpísanou v Maastrichti 7.2.1992. Právny základ ESCB a ECB je stanovený v článku 8 Zmluvy. Zmluva vymedzuje činnosti ECB v jasne stanovenej ob- lasti: funkcie centrálnej banky pre euro.23
3.1.rozhodovacie orgány
1, Rada guvernérov
je hlavným rozhodovacím orgánom ECB. Tvoria ju šiesti členovia Výkonnej rady a guvernéri národných centrálnych bánk šestnástich krajín eurozóny.
Úlohy:
prijímať usmernenia a rozhodnutia potrebné na zabezpečovanie plnenia úloh zverených Eurosystému,
určovať menovú politiku eurozóny. Patria sem rozhodnutia týkajúce sa cieľov menovej politiky, kľúčových úrokových sadzieb, tvorby menových rezerv Euro- systému a tvorba usmernení potrebných na realizáciu týchto rozhodnutí.
Rozhodnutia Rady guvernérov
Rada guvernérov sa zvyčajne schádza dvakrát mesačne. Na prvom zasadnutí v mesiaci posudzuje najaktuálnejší menový a ekonomický vývoj a prijíma rozhodnutie o menovej politike platné pre daný mesiac, t. j. stanovuje kľúčové úrokové sadzby pre eurozónu.
22 http://www.ecb.int/ecb/orga/escb/html/index.sk.html
23 Němeček Eduard., Praha 2000,Medzinárodní měnový systém, str.216, ISBN 80-246-0081-1
Na druhom zasadnutí v mesiaci Rada guvernérov prijíma rozhodnutia týkajúce sa iných úloh ECB.24
Rozhodnutia o menovej politike
Rozhodnutia, týkajúce sa kľúčových úrokových sadzieb pre eurozónu sa vydávajú o 13:45 SEČ v deň prvého zasadnutia Rady guvernérov v danom mesiaci. Krátko nato sa vydáva Úvodné stanovisko, ktoré objasňuje rozhodnutie o menovej politike. Zverejňuje sa na začiatok mesačnej tlačovej konferencie, o 14:30 SEČ.
Iné rozhodnutia
Tieto rozhodnutia sa vzťahujú na iné úlohy ECB, akými sú podpora plynulého fungova- nia platobných systémov, finančná stabilita, štatistika, vydávanie bankoviek a legisla- tívne úlohy. Od decembra 2004 sa tieto rozhodnutia zverejňujú o 15:00 SEČ v deň, keď zasadá Rada guvernérov v poradí druhýkrát v mesiaci.25
2, Výkonná rada
Výkonnú radu tvoria prezident, viceprezident a štyria ďalší členovia. Všetci členovia sú vymenovávaní vzájomnou dohodou hláv štátov alebo predsedov vlád krajín eurozóny.
Úlohy:
príprava zasadaní Rady guvernérov;
výkon menovej politiky eurozóny v súlade s usmerneniami a rozhodnutiami Rady guvernérov (v rámci tejto činnosti Výkonná rada dáva potrebné pokyny národným centrálnym bankám eurozóny);
riadenie beţnej činnosti ECB,
výkon určitých právomocí, ktoré Výkonnej rade zverila Rada guvernérov (nie- ktoré z nich majú regulačný charakter). 26
24 http://www.ecb.int/ecb/orga/decisions/govc/html/index.sk.html
25 http://www.nbs.sk/sk/informacie-pre-media/rozhodnutia-rady-guvernerov
26 http://www.ecb.int/ecb/orga/decisions/eb/html/index.sk.html
3, Generálna rada
Generálnu radu tvorí prezident ECB , viceprezident ECB a guvernéri národných cen- trálnych bánk 27 členských štátov EU. To znamená, ţe členmi Generálnej rady sú zá- stupcovia 16 krajín eurozóny a 11 krajín nepatriacich do eurozóny. Zasadaní Generálnej rady sa bez hlasovacieho práva môţu zúčastniť aj ostatní členovia Výkonnej rady ECB, prezident Rady EÚ a člen Európskej komisie.
Úlohy:
Generálnu radu moţno povaţovať za prechodný orgán. Plní úlohy prevzaté od Európ- skeho menového inštitútu, ktoré je ECB povinná vykonávať v tretej etape Hospodárskej a menovej únie (HMÚ), keďţe euro zatiaľ neprijali všetky členské štáty EÚ.
Generálna rada sa tieţ podieľa na:
poradenských funkciách ECB;
zbere štatistických údajov;
príprave výročných správ ECB;
stanovovaní potrebných pravidiel pre štandardizáciu účtovania a vykazovania operácií národných centrálnych bánk (NCB);
prijímaní opatrení týkajúcich sa stanovenia kľúča na upisovanie základného ima- nia ECB (popri opatreniach, ktoré sú uţ uvedené v zmluve);
určovaní podmienok zamestnania pre zamestnancov ECB a
potrebných prípravách na stanovenie neodvolateľných výmenných kurzov mien členských štátov s derogáciou voči euru.
Generálna rada v súlade so štatútom zanikne po zavedení jednotnej meny vo všetkých členských štátoch EÚ. 27
Plnenie úloh
Plnenie úloh predpokladá prijímanie rozhodnutí. Prijaté rozhodnutia je potom potrebné uplatňovať, t. j. uskutočňovať potrebné kroky a konkrétne operácie.
27http://www.ecb.int/ecb/orga/decisions/genc/html/index.sk.html
Centralizované rozhodovanie
ECB je rozhodovacím centrom Eurosystému. To znamená, ţe Rada guvernérov, Vý- konná rada a Generálna rada ECB prijímajú všetky rozhodnutia potrebné na to, aby mohli Eurosystém a ESCB plniť svoje úlohy. Patrí sem určovanie menovej politiky eu- rozóny, ale aj rozhodovanie o spôsobe jej výkonu.
Zásada decentralizácie
Štatút ESCB nestanovuje, či má politiku a rozhodnutia ECB vykonávať samotná ECB, alebo národné centrálne banky. Článok 12 ods. 1 uvádza len toľko, ţe ECB by sa mala v moţnom a primeranom rozsahu obracať na národné centrálne banky, aby uskutočňo- vali potrebné operácie.
Zásada decentralizácie by sa však nemala zamieňať so „zásadou subsidiarity28 “ stanovenou v článku 5 Zmluvy o zaloţení Európskeho spoločenstva (Zmluva o zaloţení ES). Subsidiarita znamená, ţe pred prijatím opatrenia na úrovni Spoločenstva sa musí potreba centralizácie nesporne dokázať. V tretej etape Hospodárskej a menovej únie sa však menová politika vykonáva výlučne na úrovni Spoločenstva, v kompetencii Rady guvernérov ECB. Jej centralizácia je teda daná jej definíciou a nie je potrebné ju odô- vodňovať. Namiesto toho je na ECB, aby stanovila, do akej miery je moţný a primeraný decentralizovaný výkon politiky.
Decentralizované operácie
V rámci činnosti Eurosystému sa rozdelenie úloh v prevaţnej miere riadi zásadou de- centralizácie. Takmer všetky úlohy Eurosystému vykonávajú národné centrálne banky.
V prvom rade uskutočňujú operácie menovej politiky a ako zástupcovia ECB realizujú aj väčšinu devízových operácií, zabezpečujú infraštruktúru na realizáciu platobného styku a vysporiadania obchodov s cennými papiermi a zaisťujú obstarávanie, emisiu eurobankoviek a ich následné spracovanie. NCB tieţ zabezpečujú zber štatistických údajov poţadovaných ECB, spolupracujú s ECB pri preklade a tvorbe publikácií a podieľajú sa aj na ekonomickej analýze a výskume.29
28 subsidiarita – rešpektovanie právomoci organizačne niţších úrovní
29 http://www.ecb.int/ecb/orga/decisions/govc/html/index.sk.html
ECB vykonáva len niekoľko operácií, jej úlohou však je dohliadať na to, aby všetky operácie Eurosystému národné centrálne banky eurozóny vykonávali dôsledne.30
3.2. Organizačná štruktúra ECB
Funkčné jednotky Európskej centrálnej banky (ECB) sú zoskupené do odborných útva- rov (generálnych riaditeľstiev a riaditeľstiev), ktoré sa delia na odbory a sekcie. Cel- kovú zodpovednosť za beţný chod banky nesie Výkonná rada.
Organizačná štruktúra vychádza z vykonávaných úloh a dá sa rozdeliť na ťaţiskové činnosti, ktoré úzko súvisia s úlohami stanovenými v zmluve, a podporné činnosti.
Ťažiskové odborné útvary Bankovky (riaditeľstvo)
Ekonomika (generálne riaditeľstvo) Finančná stabilita a dohľad (riaditeľstvo)
Medzinárodné a európske vzťahy (generálne riaditeľstvo) Operácie na trhu (generálne riaditeľstvo)
Platobné systémy a infraštruktúra trhu (generálne riaditeľstvo) Právne sluţby (generálne riaditeľstvo)
Stále zastúpenie ECB vo Washingtone Štatistika (generálne riaditeľstvo) Výskum (generálne riaditeľstvo) Podporné odborné útvary
Informačné systémy (generálne riaditeľstvo) Interný audit (riaditeľstvo)
Komunikácia (riaditeľstvo)
Ľudské zdroje, rozpočet a organizácia (generálne riaditeľstvo) Poradcovia Výkonnej rady
30 www.ecb.europa.eu/ecb/legal
Sekretariát a jazykové sluţby (generálne riaditeľstvo) Správa ECB (generálne riaditeľstvo)
Kľúč na upisovanie základného imania ECB
Podiely národných centrálnych bánk v kľúči na upisovanie základného imania ECB zodpovedajú podielom členských štátov na celkovom počte obyvateľov a hrubom do- mácom produkte EÚ, rovným dielom.
Národné centrálne banky Eurosystému sú povinné svoj podiel na upísanom základnom imaní splatiť v plnej výške. Národné centrálne banky členských štátov EÚ nepatriacich do eurozóny musia splatiť určité minimálne percento svojho podielu na upísanom zá- kladnom imaní ako príspevok na krytie prevádzkových nákladov ECB.
Finančná kontrola
V zmysle článku 27 Štatútu ESCB účty ECB a národných centrálnych bánk tieţ podlie- hajú auditu nezávislých externých audítorov, ktorých navrhuje Rada guvernérov a schvaľuje Rada EÚ. Audítori sú oprávnení skúmať všetky účtovné knihy a účty ECB a národných centrálnych bánk a mať k dispozícii všetky informácie o ich obchodoch.
Európsky súdny dvor má okrem toho úlohu hodnotiť prevádzkovú efektívnosť vedenia ECB a publikovať výsledky tohto hodnotenia vo svojej výročnej správe. ECB podlieha aj kontrole Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF).
Banky v tomto prípade konajú v mene a podľa pokynov ECB. Aj keď národné centrálne banky svoje vlastné devízové rezervy spravujú nezávisle, ich operácie na devízovom trhu presahujúce stanovený limit si vyţadujú súhlas ECB, aby bol zabezpečený ich sú- lad s devízovou a menovou politikou Eurosystému.
Na dosahovaní spoločných cieľov Eurosystému sa tak podieľa ECB spolu sNCB. Podľa článku 9 ods. 2 štatútu však ECB musí zaistiť dôslednú a konzistentnú realizáciu všet- kých úloh. Na zabezpečenie plnenia tejto úlohy v rámci celej eurozóny má ECB právo- moc národným centrálnym bankám dávať pokyny a vydávať usmernenia. 31
31 www.ecb.europa.eu/ecb/orga/capital
3.3. Úlohy Európskej centrálnej banky
Na rozdiel od národných centrálnych bánk uskutočňuje Európska centrálna banka (ECB) len malý počet operácií. Sústreďuje sa totiţ hlavne na určovanie menovej poli- tiky a zabezpečovanie toho, aby národné centrálne banky dôsledne uplatňovali jej roz- hodnutia.
ECB zodpovedá predovšetkým za:
Určovanie politiky Eurosystému: Rada guvernérov ECB je poverená výkonom menovej politiky jednotnej menovej oblasti. Patrí sem definícia cenovej stabi- lity, spôsob analýzy inflačných rizík atď.
Rozhodovanie o operáciách menovej politiky, ich koordináciu a monitorovanie: ECB dáva národným centrálnym bankám podrobné inštrukcie na vykonávanie poţadovaných operácií (stanovuje objem, čas, dátum a pod.) a dohliada na ich úspešnú realizáciu.
Prijímanie právnych aktov: rozhodovacie orgány majú v presne určenom roz- sahu právomoc vydávať právne predpisy záväzné v rámci Eurosystému, naprí- klad usmernenia a pokyny, s cieľom zaistiť dôsledné uskutočňovanie decentrali- zovaných operácií národnými centrálnymi bankami. V stanovenom rozsahu môţu rozhodovacie orgány prijímať tieţ nariadenia a rozhodnutia, ktoré sú zá- väzné i mimo Eurosystému.
Schvaľovanie emisie bankoviek: zahŕňa strategické plánovanie a koordináciu výroby a emisie eurobankoviek. Okrem toho ECB koordinuje činnosť Eurosys- tému v oblasti výskumu a vývoja a pri výrobe eurobankoviek zabezpečuje bez- pečnosť a kvalitu. ECB zriadila a prevádzkuje Centrum pre analýzu falzifikátov bankoviek – centrálnu databázu falzifikátov eurobankoviek, ktorá umoţňuje ich analýzu a klasifikáciu. ECB je takisto zakladateľom Medzinárodného centra pre prevenciu falšovania peňazí, ktoré prispieva k spoločnej práci centrálnych bánk v oblasti prevencie falšovania peňazí pod záštitou guvernérov centrálnych bánk krajín G10.
Intervencie na devízovom trhu: v prípade potreby aj spoločne s jednotlivými národnými centrálnymi bankami. Táto úloha zahŕňa nákup a/alebo predaj cen- ných papierov na devízových trhoch.
Medzinárodnú a európsku spoluprácu: na medzinárodnej a európskej úrovni ECB prezentuje svoje stanoviská v rámci zasadaní rôznych medzinárodných a európskych fór. V decembri 1998 udelili ECB ako jedinej centrálnej banke na svete štatút pozorovateľa v Medzinárodnom menovom fonde (MMF).
Podávanie štatutárnych správ: vykazovacie povinnosti stanovuje Štatút Európskeho systému centrálnych bánk (Štatút ESCB) (článok 15). ECB vydáva mesačný bulletin, konsolidovaný týţdenný finančný výkaz Eurosystému a výročnú správu.
Monitorovanie finančných rizík: sem patrí vyhodnocovanie rizík spojených s cennými papiermi, či uţ kúpenými v rámci investovania vlastných zdrojov a devízových rezerv ECB, alebo prijatými ako kolaterál v úverových obchodoch Eurosystému.
Poskytovanie poradenstva inštitúciám Spoločenstva a vnútroštátnym orgá- nom: ECB prijíma stanoviská k návrhom právnych predpisov EÚ a vnútroštátnych právnych predpisov, ak súvisia s oblasťou pôsobnosti ECB.
Prevádzkovanie informačných systémov: ECB a národné centrálne banky pouţívajú viacero spoločných operačných systémov, ktoré uľahčujú výkon de- centralizovaných operácií. Tieto systémy tvoria „logistický“ základ funkčnej integrity Eurosystému. Ich súčasťou sú informačné systémy, aplikácie a postupy.
Celý systém je usporiadaný ako sieť pobočiek s centrálou v ECB.
Strategickú a taktickú správu devízových rezerv ECB: táto úloha zahŕňa definovanie dlhodobých preferencií rizík a výnosov devízových aktív (strate- gické rozdeľovanie aktív), usmerňovanie profilu rizík a výnosov vzhľadom na aktuálne podmienky na trhu (taktické rozdeľovanie aktív), vydávanie usmernení v oblasti investovania a formovanie celého operačného rámca.32
3.3.1. Úlohy národných centrálnych bánk
Prevádzkové usporiadanie Eurosystému vychádza zo zásady decentralizácie. Prevaţnú väčšinu úloh Eurosystému vykonávajú národné centrálne banky. V rámci plnenia úloh uplatňujú rozhodnutia prijaté centrálne Radou guvernérov Európskej centrálnej banky (ECB).
32 http://www.ecb.int/ecb/educational/facts/orga/html/or_013.sk.html
Národné centrálne banky zodpovedajú za:
Výkon operácií menovej politiky: národné centrálne banky vykonávajú jednot- livé transakcie, napríklad poskytujú komerčným bankám peňaţné prostriedky.
Operatívne riadenie devízových rezerv ECB: sem patrí uskutočňovanie a zúčtovanie trhových transakcií v rámci investovania devízových rezerv ECB.
Správu vlastných devízových rezerv: plánované operácie národných centrál- nych bánk v tejto oblasti si vyţadujú súhlas ECB, ak ide o transakcie, ktoré môţu mať vplyv na výmenný kurz alebo stav likvidity v príslušnej krajine, resp.
ak transakcie presahujú určité hranice stanovené usmerneniami ECB. Cieľom je zaistiť súlad s menovou a kurzovou politikou ECB.
Prevádzku a dohľad nad platobnými systémami: platobné systémy zabezpe- čujú prevod peňazí v rámci bankového systému. Kaţdá národná centrálna banka prevádzkuje a má pod dohľadom vlastný národný platobný systém. Tieto sys- témy sú navzájom prepojené a spolu tvoria platobný systém TARGET. Navyše existujú aj ďalšie súkromné platobné systémy a systémy vysporiadania obcho- dov s cennými papiermi, ktoré v záujme ich plynulého fungovania tieţ podlie- hajú dohľadu.
Vydávanie bankoviek spolu s ECB: eurobankovky vydávajú národné centrálne banky spolu s ECB. Národné centrálne banky zodpovedajú za uvádzanie všet- kých bankoviek do obehu, pričom na uspokojenie dopytu po eurobankovkách vydávajú ročné objednávky na ich výrobu a prevádzkujú systém riadenia ich zá- sob v Eurosystéme. Obidve činnosti koordinuje ECB. Národné centrálne banky prijímajú potrebné opatrenia na zabezpečenie vysokej kvality bankoviek v obehu a na analýzu falzifikátov.
Zber štatistických údajov a spolupráca s ECB: ECB potrebuje celý rad ekonomických a finančných údajov, ktoré sú dôleţité pre výkon menovej poli- tiky a plnenie ďalších úloh Eurosystému. Národné centrálne banky získavajú jednotlivé údaje od národných finančných inštitúcií, a to najmä v oblasti i) menovej a bankovej štatistiky a štatistiky finančných trhov, ii) štatistiky pla- tobnej bilancie a medzinárodných rezerv Eurosystému a iii) finančných účtov.
Plnenie úloh mimo Európskeho systému centrálnych bánk (ESCB): národné centrálne banky môţu plniť aj iné úlohy, ako sú uvedené v štatúte, pokiaľ Rada guvernérov dvojtretinovou väčšinou odovzdaných hlasov nerozhodne o tom, ţe
zasahujú do cieľov a úloh ESCB. Za tieto úlohy preberajú národné centrálne banky plnú zodpovednosť a nepokladajú sa za súčasť úloh ESCB. 33
4. MENOVÁ POLITIKA ECB
4.1. Cenová stabilita – cieľ Eurosystému
Hlavným cieľom Eurosystému je udrţiavať cenovú stabilitu. To je kľúčové ustanovenie kapitoly o menovej politike v Zmluve o zaloţení Európskeho spoločenstva . Zameraním menovej politiky Európskej centrálnej banky (ECB) na tento cieľ zmluva aplikuje mo- derné ekonomické myslenie o úlohe, rozsahu a hraniciach menovej politiky a vytvára základ inštitucionálneho a organizačného usporiadania centrálneho bankovníctva Hos- podárskej a menovej únie.
Na stanovenie cieľa udrţiavať cenovú stabilitu mala zmluva dobré dôvody
1, desaťročia praktických skúseností a mnoţstvo ekonomických štúdií potvrdzujú, ţe menová politika môţe najlepšie prispievať k zlepšovaniu hospodárskych vyhliadok a zvyšovaniu ţivotnej úrovne občanov tak, ţe bude trvalo udrţiavať cenovú stabilitu.
2, teoretické základy menovej politiky rovnako ako skúsenosti z minulosti dokazujú, ţe menová politika môţe v hospodárstve v konečnom dôsledku ovplyvňovať iba úroveň cien. Udrţiavanie stabilných cien je tak pre menovú politiku jediným reálnym cieľom v strednodobom horizonte. Odhliadnuc od pozitívnych účinkov cenovej stability nemá menová politika moţnosť vyvinúť trvalejší tlak na reálne premenné.
Eurosystém je povinný konať v súlade so zásadou otvoreného trhového hospodárstva s voľnou súťaţou, čím prispieva k efektívnemu umiestňovaniu zdrojov.
33http://www.ecb.int/ecb/educational/facts/orga/html/or_014.sk.html
Zmluva o zaloţení Európskeho spoločenstva síce jednoznačne stanovuje udrţiavanie cenovej stability za hlavný cieľ Európskej centrálnej banky (ECB), ale nedefinuje, čo cenová stabilita v skutočnosti znamená. Rada guvernérov ECB preto v októbri 1998 zverejnila kvantitatívnu definíciu cenovej stability.
Rada guvernérov ECB definuje cenovú stabilitu ako „medziročný nárast harmonizova- ného indexu spotrebiteľských cien (Harmonised Index of Consumer Prices - HICP) eu- rozóny niţší ako 2 %“. Cenová stabilita „sa má udrţiavať v strednodobom hori- zonte“.Rada guvernérov túto definíciu potvrdila v máji 2003 po dôkladnom vyhodno- tení stratégie menovej politiky ECB.
V definícii sa uvádza „HICP eurozóny“. To znamená, ţe cieľom menovej politiky ECB je cenová stabilita v eurozóne ako celku, a jej zámerom je zabezpečovať plnú a účinnú ochranu pred stratou kúpnej sily peňazí. HICP je index, ktorý dokáţe najlepšie vyjadriť, ako sa v priebehu času mení cena reprezentatívneho koša spotrebiteľských tovarov a sluţieb pre domácnosti v eurozóne.
Definícia ukladá „nárast... niţší ako 2 %“, čím stanovuje jednoznačnú hornú hranicu miery inflácie HICP, ktorá zodpovedá cenovej stabilite v strednodobom horizonte. Cie- ľom je však zároveň dosahovať nízku kladnú mieru inflácie „tesne pod úrovňou 2 %“, čím sa zachováva „dostatočná rezerva, aby sa predišlo riziku deflácie“. Kvantitatívna definícia cenovej stability zároveň zohľadňuje moţné nepresnosti v meraní HICP a potenciálne účinky inflačných diferenciálov štrukturálnej povahy v rámci eurozóny.
Zameranie sa na „strednodobý horizont“ znamená, ţe menová politika nemôţe dolaďo- vať vývoj cien či inflácie v krátkodobom horizonte niekoľkých mesiacov. Zmeny v menovej politike sa na cenách prejavujú vţdy so značným časovým sklzom a rozsah ich výsledného vplyvu nie je istý. To znamená, ţe menová politika nemôţe vyrovnávať všetky neočakávané cenové šoky v krátkom časovom horizonte. Určitá krátkodobá vo- latilita inflácie sa preto toleruje. Ako je zrejmé z grafu č.1, ktorý znázorňuje vývoj in- dexu HICP v Eurozóne počas obdobia roku 1999 – do začiatku roku 2010, najväčšie odchýlky od priemernej hodnoty 2% sú zaznamenané od konca roku 2008, kedy začala
hospodárska kríza, a pretrváva aţ do súčasnosti. Hodnota miery inflácie (HICP) bola v marci 2010 na úrovni 1,4.34
graf č.1, miera inflácie (HICP)
Zdroj: ECB, Statistical Data Warehouse, In:www.sdw.ecb.europa.eu
Dôvody stanovenia kvantitatívnej definície
Kvantitatívna definícia cenovej stability bola stanovená z troch hlavných dôvodov:
Objasnením cieľov menovej politiky definícia pomáha zvyšovať transparentnosť menovej politiky.
Kvantitatívna definícia je kritériom, podľa ktorého môţe verejnosť hodnotiť, do akej miery ECB plní svoju úlohu. Verejnosť dokáţe ľahko určiť, či sa cenový vývoj odchýlil od definície cenovej stability. V takých prípadoch musí ECB podať vysvetlenie, ako plánuje cenovú stabilitu v prijateľnom časovom hori- zonte obnoviť.
Definícia umoţňuje verejnosti formovať vlastné očakávania budúceho vývoja cien. Stabilizovanie dlhodobejších inflačných očakávaní na úrovni zodpovedajú-
34 http://sdw.ecb.europa.eu/home.do
