1.2. Medzinárodné pramene právnej úpravy podnikovej sociálnej politiky
1.2.3 Medzinárodné pracovné právo, Organizácia Spojených národov,
hospodársku spoluprácu a rozvoj
Organizácia Spojených národov
„Základným medzinárodnoprávnym dokumentom najvýznamnejšej a najväčšej medzinárodnej organizácie na svete je Charta Organizácie Spojených národov zo dňa 26.
júna 1945, ktorá v článku 1 ustanovuje ako svoj cieľ uskutočňovať medzinárodnú spoluprácu riešením medzinárodných hospodárskych, sociálnych, kultúrnych a humanitárnych otázok a posilňovať úctu k základným ľudským právam a slobodám.
Základom pre medzinárodnoprávne uznanie a úpravu sociálnych a ekonomických práv je Všeobecná deklarácia ľudských práv, prijatá v roku 1948 na III. Zasadaní Valného
18
zhromaţdenia Organizácie Spojených národov ako Rezolúcia číslo 217 (III) zo dňa 10.
decembra 1948. V článkoch 22 aţ 27 sú ustanovené hospodárske a sociálne práva, ktoré sú nevyhnutné k dôstojnosti kaţdého človeka a k slobodnému rozvoju jeho osobnosti. „15
Všeobecná deklarácia ľudských práv ako politický dokument vytvára s Medzinárodným paktom o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, s Medzinárodným paktom o občianskych a politických právach a s fakultatívnym Protokolom k Paktu o občianskych a politických právach tzv. Medzinárodnú listinu ľudských práv.
Medzinárodná organizácia práce
Medzinárodná organizácia práce ( angl. International Labour Organisation, ILO, fr.
Organisation International de travail, OIT) - vznikla v rámci medzinárodnej mierovej konferencie po 1. svetovej vojne 1919 (Versaile). V roku 1946 sa stala prvou špecializovanou medzinárodnou organizáciou, ktorá bola prijatá do organizácie Spojených národov. Je to tripartitná organizácia, ktorá tvorí medzinárodné pracovné právo a medzinárodné sociálne právo. Na svetovej úrovni sa desiatky rokov tvoria medzinárodné pracovné štandardy a určujú sa v rámci svetovej sociálnej a právnej kultúry medzinárodné štandardy, a to o minimálnej úrovni základných pracovných a sociálnych práv, poskytuje sa odbornú technickú pomoc, podporujú a vzdelávajú sa organizácie sociálneho partnerstva na celom svete. V rámci Medzinárodnej organizácie práce pôsobia Medzinárodná konferencia práce, Správna rada Medzinárodného úradu práce a Medzinárodný úrad práce.
Podľa Ústavy Medzinárodnej organizácie práce prebieha v členských štátoch ratifikačný proces o prijatých dohovoroch, po ratifikácii členský štát posiela správy o opatreniach na vykonanie dohovorov, realizuje sa podrobný kontrolný systém o dodrţiavaní dohovorov v členských štátoch.
„Na 86. zasadnutí Medzinárodnej organizácie práce dňa 18. júna 1998 bola schválená Deklarácia Medzinárodnej organizácie práce o základných zásadách a právach pri práci a jej následné opatrenia. Členské štáty sa zaviazali rešpektovať, podporovať a uskutočňovať v dobrej viere a v súlade s Ústavou Medzinárodnej organizácie práce záväzky v oblastiach odstránenia všetkých foriem nútenej alebo povinnej práce, slobody
15 TKÁČ, V. ; Pracovné právo v personálnej práci, Európa Právo a Prax, PRESS PRINT, s.r.o., 2006. 28s.
19
zdruţovania a účinného práva kolektívne vyjednávať, účinného zrušenia detskej práce a odstránenie diskriminácie v zamestnaní a v povolaní.“
„Slovenská republika je viazaná 63 dohovormi Medzinárodnej organizácie práce.
V oznámení Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 110/1997 Z.z.
Slovenská republika oznámila potvrdenie sukcesie Slovenskej republiky z 15. júna 1993 s platnosťou od 1. januára 1993 do záväzkov z príslušných mnohostranných zmluvných dokumentov Medzinárodnej organizácie práce, ktorých depozitárom je generálny riaditeľ Medzinárodného úradu práce. V súvislosti s preskúmaním a potvrdením sukcesie Slovenskej republiky sa v citovanom Oznámení uviedol zoznam príslušných mnohostranných zmluvných dokumentov Medzinárodnej organizácie práce, ktorými je Slovenská republika viazaná.“16
Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (Organisation for Ekonomic Cooperation and Development, OECD)
„Pôsobí od 30. septembra 1961, tvorí ju tridsať najvyspelejších štátov sveta, jej členom je i Slovenská republika od 14. decembra 2000. Jej základnými hodnotami sú trhový systém hospodárstva, pluralitná demokracia a dodrţiavanie ľudských práv. Hlavnými orgánmi sú Rada, Sekretariát a odborné útvary, z aktivít treba uviesť analýzy, publikačnú činnosť a normatívnu činnosť. Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj vydáva záväzné rozhodnutia, odporúčania a vyhlásenia. V personálnej agende majú relevanciu:
- odporúčanie v oblasti politiky, týkajúce sa pracovných síl ako prostriedku podpory hospodárskeho rastu (21. máj 1996),
- odporúčanie k zásadám politiky týkajúcej sa zamestnanosti a pracovných síl (5.marec 1976),
- vyhlásenie vo veci zásad politiky zameranej na zamestnanosť ţien (16.
november 1980), atď.
Hlavné funkcie a zameranie činnosti Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj smerujú k podpore prosperity a ekonomického rastu a má vo svojich cieľoch aj sociálnu agendu v podpore tvorby pracovných miest, v sociálnej kohézii, vo vyuţívaní sociálnych údajov, v riešení problémov migrácie, postavenia pracovných síl a v ďalších oblastiach
16 TKÁČ, V. ; Pracovné právo v personálnej práci, Európa Právo a Prax, PRESS PRINT, s.r.o., 2006. 31s.
20
sociálnej politiky. Medzi poradné orgány Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj patria:
- Poradný výbor odborov Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (angl.
Trade Union Advisory Committee to the OECD- TUAC),
- Poradný výbor podnikateľov Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (angl. Business and Industry Advisory Committee to the OECD- BIAC),
- Riaditeľstvo pre vzdelanie, zamestnanosť, prácu a sociálne veci (DEELSA), ktorého agendou sú problémy vzdelávania, zamestnanosti, zdravia, medzinárodnej migrácie a sociálnej problematiky,
- Výbor pre zamestnanosť, prácu a sociálne veci - (angl. Employment, Labour and Social Affaires Committee - ELSAC) so štyrmi pracovnými skupinami (pre problematiku migrácie, zamestnanosti, sociálnej politiky a pre štatistiky zamestnanosti a nezamestnanosti).“17
Štúdia Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj o medzinárodnom obchode a o základných normách o práci z roku 2000 obsahovala odporúčanie o tom, ţe normy medzinárodného pracovného práva a rešpektovanie základných pracovných práv podporujú ekonomický rozvoj a ekonomickú efektívnosť.18
V roku 2005 vydal BIAC Správu o odporúčaniach Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj v oblasti zamestnaneckých stratégii, v ktorej hodnotí otázky práce a zamestnanosti ako kľúčové iniciatívy tejto svetovej organizácie. V oblasti makroekonomickej stability, vyuţívania regulatívnych prostriedkov, ktoré umoţňujú konkurencieschopnosť, liberalizovaný obchod a investovanie majú význam pracovnoprávne aspekty podnikania a inovácii, aktivizácie, flexibility a vzdelávania.
Medzi základnými opatreniami, navrhovanými Organizáciou pre hospodársku spoluprácu a rozvoj sú opatrenia a reformy v daňovom systéme smerované k tomu, aby sa práca oplatila, aby bol zaistený rovný prístup k celoţivotnému vzdelávaniu, aby sa umoţnilo vzdelávanie pri zamestnaní, aby sa zlepšilo fungovanie trhu práce a aby sa našla rovnováha medzi flexibilitou a istotou. Základné odporúčania Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj v oblasti zamestnanosti sú kvalitné makroekonomické politiky, zvyšovanie tvorby a rozširovanie a technologických znalostí, rast flexibility pracovného času, flexibilnejšie
17 TKÁČ, V. ; Pracovné právo v personálnej práci, Európa Právo a Prax, PRESS PRINT, s.r.o., 2006. 47 s.
18 TKÁČ, V. ; Pracovné právo v personálnej práci, Európa Právo a Prax, PRESS PRINT, s.r.o., 2006. 28-48 s.
21
pracovné a mzdové náklady, reforma ochrany práce, aktívne politiky trhu práce, zdokonaľovanie schopnosti pracovnej sily, reformy nezamestnanosti a súvisiacich dávkových systémov a zvyšovanie konkurencieschopnosti. Súvisiacimi problémami sú otázky migrácie a rodinných politík, Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj v súčasnosti rieši projekty „Deti a šéfovia“ smerujúce k zosúladeniu rodinného a pracovného ţivota. 19