Slovo sociálny ma latinský pôvod. Znamená spoločenský, zahŕňa úsilie o zlepšenie alebo zmenu ľudskej spoločnosti, týka sa vzťahu jedinca ku spoločnosti a tieţ hmotného zabezpečenia jedinca v spoločnosti, zaujíma sa o vrstvy hospodársky slabých, závislých, vykorisťovaných ale tieţ vo významoch vzťahujúcich sa k spoločnosti, týkajúci sa zlepšovania spoločenských pomerov. 2
Sociálne – (pojem) – termín pouţívaný v zmysle prívlastku a doplnku v beţnej reči i v spoločenských vedách v širokom spektre významov. Pracovne pojem sociálny pouţívame :
- spoločenský, týkajúci sa spoločnosti, spoločnosťou podmieňovaný, spoločensky záväzný, spoločensky normatívny, slúţiaci spoločnosti,
- týkajúce sa ţivotných podmienok, ţivotnej úrovne, - vyjadrujúce ţivotné istoty, podmienky,
- vyjadrujúce blaho a dobro spoluobčanov a spoločnosti ako celku, - vyjadrujúci pomoc (pomoc sociálna),
- vyjadrujúci spolucítenie ( sociálne cítenie), - slúţiaci hygiene (sociálne zriadenia), - ľudský, všeľudský,
- vyjadrujúci kladné, pozitívne ľudské hodnoty .
Slovník slovenského jazyka uvádza pojem sociálny v troch rovinách :
1. vzťahujúci sa na ľudskú spoločnosť, týkajúci sa vzájomných vzťahov ľudí, spoločenský,
2. týkajúci sa zlepšovania spoločenských pomerov, majúci tendenciu zlepšovať spoločnosť,
3. týkajúci sa hmotného zabezpečenia jednotlivca v spoločnosti.3
2 http://slovnikcudzichslov.eu/index.php?page=find&word=soci%C3%A1lny dňa 10.1.2010
3 STRIEŢENEC, Š., Slovník sociálneho pracovníka, Trnava 1996. 202s. ISBN 80-967589-0
11
Politika – veda alebo umenie vládnuť, politická činnosť samotná, smerujúca k dobitiu moci. Označenie na vládnutie štátu v protiklade k ostatným formám spoločenského ţivota ako je správa, súdnictvo, umenie. V pejoratívnom zmysle vyjadruje odstup, aký existuje medzi súborom občanov a ich politikmi, ktorých verejnosť vidí ako
„odborníkov“ túţiacich po moci, čo vyvoláva problémy najmä v demokratickom zariadení.
Verejná činnosť zorientovaná na proces zameraného regulovania, ovplyvňovania konania jednotlivcov, skupín a inštitúcií. Za hlavnú funkciu politiky pokladáme takú sociálnu reguláciu, ktorá vedie k zodpovednosti za celkový vývoj spoločnosti a rešpektovaním jej špecifika.4
Stotoţňujeme sa s názorom Gabriely Korimovej, ţe sociálna politika je odrazom skutočného stavu kaţdého sociálno-politického systému, je prienikom a výstupom teoretickej a praktickej hospodárskej politiky tak národnej, ako aj na globálnej a integrovanej úrovni. Je to dané skutočnosťou, ţe sociálna politika zahŕňa široký okruh teoretických a aplikačných problémov, ktoré sú spojené s uspokojovaním rozmanitých potrieb jednotlivcov, je organickou súčasťou verejnej politiky štátu a ostatných subjektov, ktoré na jej realizácii participujú. Formovanie sociálnej politiky v konkrétnom období úzko súvisí s vývojom názorov v ekonomickej teórii, ba je priam nimi podmienené.5
Môţeme ju charakterizovať z rôznych pohľadov a úrovní. Podľa V. Krebsa ide o dva typy politiky:
- aktívnu (perspektívnu) sociálnu politiku. Dáva dôraz na prevenciu, predchádzanie vzniku sociálnych problémov prijímaním určitých sociálnych opatrení ex ante. Prevenciu je moţné dosiahnuť zmenami a úpravami samotného sociálneho systému a pravidiel jeho fungovania (tzv. systémová sociálna) alebo prijímaním opatrení, ktorými sa dopredu vytvárajú predpoklady na určité riešenia predpokladaných následkov sociálnych problémov (tzv.
intervencionistická sociálna politika;
- pasívnu (retrospektívnu) sociálnu politiku. Zameriava sa na riešenie uţ vzniknutých sociálnych problémov a reaguje ex post. Má vţdy intervencionistický charakter.
4 STRIEŢENEC, Š., Slovník sociálneho pracovníka, Trnava 1996. 152s., ISBN 80-967589-0
5 KORIMOVÁ, G., Predpoklady rozvoja sociálnej ekonomiky. Banská Bystrica: Ekonomická fakulta Univerzity Mateja Bela, 2007. 35s., ISBN 978-80-8083-399-2
12
Sociálna politika - súbor aktivít a opatrení, ktoré cieľavedome smerujú k rozvoju človeka, spôsobu jeho ţivota, k udrţiavaniu a zlepšovaniu ţivotných podmienok obyvateľov, k zabezpečovaniu sociálnej suverenity či bezpečia v rámci daných politických a hospodárskych moţností krajiny.
Nová sociálna politika je politika na makro - a mikroúrovni, je zaloţená na potrebách a verejnom záujme orientuje sa na sociálnu pomoc, rodinnú politiku, vzdelávanie, politiku zamestnanosti, systém dôchodkového zabezpečenia a sociálneho poistenia a prostredníctvom princípov motivácie, aktivity a odmeny jednotlivca predchádza, resp.
zmierňuje riziko chudoby a sociálnu exklúziu. Motiváciou sa majú jasne definovať pravidlá fungovania a účasti v sociálnom systéme, aktivita obsahuje základné nástroje na postupný prechod z oblasti záchrannej sociálnej siete do pracovnej aktivity a dôstojný ţivot v starobe, odmena sa vníma ako spravodlivý výsledok snahy a iniciatívy občana. 6
Sociálna ekonomika je medziodborová vedná disciplína, ktorá skúma správanie sociálnych subjektov (sociálne organizácie, podniky a inštitúcie, municipality, štát), predvída sociálno-ekonomické podmienky alternatívnej realizácie verejného záujmu(
najmä verejných sluţieb a zamestnanosti), s cieľom spoločensky začleňovať znevýhodnené či dlhodobo exkludované skupiny. Tvoria ju sociálne podniky a organizácie nezávislé od verejnej správy, ktoré pri produkcii tovarov a sluţieb priorizujú sociálne ciele – prácu pred kapitálom, verejný záujem pred ziskom, demokratickú participáciu svojich členov a zamestnancov, rozhodovaní bez ohľadu na majetkový podiel v podniku, reinvestovanie prípadného zisku na sociálne a rozvojové účely. Tým reaguje na rôzne negatívne externality súkromného a politického trhu, ktoré v konečnom dôsledku spôsobuje ľudský faktor. Ciele sociálnej ekonomiky sa orientujú na zniţovanie sociálnej exklúzie značnej časti obyvateľstva, ktoré z rôznych príčin(objektívnych aj subjektívnych) nie je schopné konkurovať na klasickom trhu práce, dostáva sa do rizika chudoby, či je uţ chudobné alebo inak sociálne exkludované. Preto sa v modernej spoločnosti prostredníctvom novej sociálnej politiky, sociálnej ekonomiky a ich cieľov majú prednostne riešiť závislosti jednotlivca/zamestnanca, za ktoré väčšinou nemôţe. Patria k nim:
- prirodzená závislosť(detstvo, produktívny vek, staroba),
- fyzická a psychická závislosť ( choroba, neschopnosť produkovať),
6 KORIMOVÁ, G., Predpoklady rozvoja sociálnej ekonomiky. Banská Bystrica: Ekonomická fakulta Univerzity Mateja Bela, 2007. 40 - 41s. ISBN 978-80-8083-399-2
13
- spoločensky determinovaná závislosť ( nezamestnanosť, potreba vzdelania, mobilita, chudoba, exklúzia).7
Sociálna ekonomika akceptovaním troch základných sociálnych predpokladov napomáha zmierňovať a odstraňovať nezamestnanosť, chudobu a sociálnu exklúziu.
Sociálna exklúzia – proces, prostredníctvom ktorého sú určití jednotlivci či skupiny vytláčaní na okraj spoločnosti, kde sú obmedzovaní plne na nej participovať v dôsledku svojej chudoby, nedostatku základných kompetencií, spôsobilostí a príleţitostí alebo v dôsledku diskriminácie. Následne sa vzťahujú a sú izolovaní od zamestnania, príjmu a príleţitosti vzdelávania, ako aj od sociálnych a komunitných sietí a aktivít.
„Za exklúziu ( výlučne či nedostatočné zapojenie) povaţujeme aj stav, keď sa niekomu neobjektívne obmedzujú alebo popierajú základné ľudské práva a slobody- občianske, politické, sociálne, ekonomické a kultúrne práva , ale aj komplexu práva na informácie. Hlavný rozdiel medzi sociálnou exklúziou a chudobou je, ţe exklúzia sa orientuje hlavne na vzťahové záleţitosti, ako nízka sociálna participácia, nedostatok sociálnej ochrany, sociálnych interakcií alebo moci (aj bohatý jednotlivec môţe byt exkludovaný), kým koncept chudoby je viac spojený s problémami distribúcie zdrojov v spoločnosti.“8
Sociálna exklúzia vzniká vtedy, ak kolabuje demografický a legislatívny systém, ktoré majú podporovať občiansku integráciu, alebo pracovný trh, ktorý je garantom ekonomickej integrácie, alebo systém sociálneho štátu, ktorý zabezpečuje sociálnu integráciu. 9
Opakom sociálnej exklúzie je sociálna inklúzia, ktorá je hlavným cieľom sociálnej ekonomiky.
„Sociálna inklúzia je chápaná ako proces integrácie jednotlivcov, alebo skupín obyvateľov do spoločného ţivota. Pri sociálnej inklúzii sa vychádza z trojuholníka blahobytu, ktorý pozostáva z troch bodov: štát (prostredníctvom legislatívy), trhové hospodárstvo (obzvlášť trh práce) a občiansku spoločnosť ( t.j. rodina, dobrovoľné neštátne
7 KORIMOVÁ, G., Predpoklady rozvoja sociálnej ekonomiky. Banská Bystrica: Ekonomická fakulta Univerzity Mateja Bela, 2007. 106 s. ISBN 978-80-8083-399-2
8 KORIMOVÁ, G., Predpoklady rozvoja sociálnej ekonomiky. Banská Bystrica: Ekonomická fakulta Univerzity Mateja Bela, 2007, 20s., ISBN 978-80-8083-399-2
9 KORIMOVÁ, G., Predpoklady rozvoja sociálnej ekonomiky. Banská Bystrica: Ekonomická fakulta Univerzity Mateja Bela, 2007. 19-22s. ISBN 978-80-8083-399-2
14
organizácie). Jednotlivé body reprezentujú integračné roviny, prostredníctvom ktorých sú jednotlivci alebo skupiny občanov zapájaní do spoločnosti.“10
Podniková sociálna politika je jedným z rozhodujúcich nástrojov realizácie