Pracovné prostredie

Pracovné prostredie tvorí súhrn všetkých materiálnych podmienok pracovných činností, ktoré spolu s ďalšími podmienkami vytvárajú faktory – fyzikálne, chemické, biologické, sociálno – psychologické atď. je to časť ţivotného prostredia, v ktorej sa uskutočňuje spoločenské pracovné zariadenie človeka. Skladba a úroveň pracovného prostredia pôsobí na pracovnú pohodu, výkon ale i zdravotný stav zamestnanca. Náročná adaptácia na nepriaznivé pracovné prostredie vyvoláva u zamestnancov nespokojnosť alebo odpor, ktorý spravidla odráţa i v jeho vzťahu k zamestnávateľovi. Zamestnávateľ sa v súvislosti s pracovným prostredím sústreďuje na priestorové riešenie pracoviska, fyzikálne podmienky práce a sociálno – psychologické faktory.

Pokiaľ ide o priestorové riešenie pracoviska, je veľmi dôleţité zamestnancovi zaistiť:

a) vhodnú pracovnú polohu,

b) optimálne zorné podmienky pre prácu, ktorá je náročná na zrak, c) vhodnú výšku pracovnej polohy, prispôsobenú postave zamestnanca, d) optimálny manipulačný priestor,

e) pohodlný prístup na pracovisko.

46 RYBÁROVÁ, M., VOJNÁROVÁ , A., MAČUHA, M. ; Novelizovaný zákonník práce, Komentár s príkladmi, 168-178s, ISBN: 978-80-8057-725-4

49

Vo všetkých prípadoch je dôleţité brať do úvahy maximálnu bezpečnosť práce a ochrany zdravia zamestnancov.

Fyzikálne faktory pracovného prostredia je moţné objektívne merať a ich ţiadaná úroveň je v záujme ochrany zdravia zamestnanca upravovaná hygienickými predpismi.

Medzi tieto predpisy patria:

a) Pracovné ovzdušie tvorené teplotou, vlhkosťou, rýchlosťou prúdenia a čistotou vzduchu. Pre zamestnanca je veľmi dôleţité zabezpečenie tepelnej rovnováhy, t.j.

stavu, pri ktorom okolie odoberá ľudskému telu toľko tepla, koľko práve produkuje, kvôli tomu sa teplota udrţuje v normále. Tepelná produkcia závisí na fyzickej práci. Ţiadaná je i primeraná vlhkosť vzduchu. Nadmerná vlhkosť zhoršuje pracovné prostredie a porušuje teplotnú rovnováhu zamestnancov, nízka vedie zasa k vysychanie sliznice, nervozite a podráţdenosti. Prísne a pravidelne by mali byť sledované hodnoty znečistenia pracovného ovzdušia a malo by sa dôsledne usilovať o to, aby neprekročili prípustné limity.

Hodnoty mikroklimatických podmienok na pracovisku

Písanie Montáţ Obsluha stroja Dvíhanie a nosenie

50 Vlhkosť vzduchu

(%)

Prúdenie vzduchu (m/s)

0 – 0,1 0 – 0.15 0 – 0,2 0 – 0,5

Zdroj ( KACHAŇÁKOVÁ, 1999, 203s)

b) Osvetlenie , môţe byť prirodzené (denné), umelé alebo kombinované. Denné osvetlenie je najprirodzenejšie a aj najpríjemnejšie pre zamestnanca. Problémom je však jeho kolísavosť v priebehu dňa. Kvalita osvetlenia sa hodnotí na základe jeho intenzity, rovnomernosti, moţnosti vzniku oslnenia, smeru osvetlenia a farby svetla.

c) Hluk patrí k najrozšírenejším zdrojom negatívneho pôsobenia na človeka. Za hluk moţno povaţovať zvuk, ktorý má na človeka nepríjemný, rušivý alebo škodlivý účinok. Hluk posudzujeme súčasne na základe jeho hladiny vyjadrenej v decibeloch a kmitočtu vyjadrenom v hertzoch. Musíme však pritom prihliadnuť aj na ďalšie skutočnosti, ako sú pravidelnosť, resp. nepravidelnosť výskytu, dĺţka pôsobenia hluku, druh pracovnej činnosti zamestnanca, citlivosť jeho vnímania a pod. hluk, ktorý prichádza z okolia, ruší zamestnanca viac ako hluk, ktorý spôsobuje on sám. Normatívne sú stanovené primerané alebo prípustné hladiny hluku. Odstraňovanie a zniţovanie nadmernej hlučnosti spočíva jednak vo vhodnej konštrukcii strojov, zariadení a zmene technológie, ako aj v izolácii zdrojov hluku, absorbovanie hluku a pouţívanie osobných ochranných prostriedkov, ktoré sa povaţujú za menej vhodný spôsob zamedzovania vplyvu hlučnosti na zamestnanca.

S hlučnosťou sa často spájajú aj otrasy a vibrácie, ktoré vznikajú jednorazovou zmenou mechanickej sústavy alebo kmitavým pohybom pruţného telesa. Majú negatívny vplyv na ľudský organizmus, najmä na kosti a kĺby, chrbticu a sluch.

d) Farebná úprava pracoviska, slúţi ako nástroj signalizácie, zlepšovanie svetelných podmienok, psychologické ovplyvňovanie zamestnanca a dosiahnutie estetických účinkov. Pri farebnom riešení interiéru je vhodné rešpektovať druh práce, tvar, veľkosť a polohu priestoru, tepelné pomery na pracovisku, osvetlenie, ale aj pohlavie, vek a individualitu zamestnanca. Ak ide o prácu duševnú, ktorá si vyţaduje kľud a sústavné sústredenie, doporučujú sa odtiene studených farieb. Ak ide o monotónnu prácu naopak odtiene teplých farieb. Sýtejšie a pestrejšie farby

51

priestor zmenšujú, svetlé a studené farby priestor zväčšujú. V miestnostiach na juţnej strane s nadbytkom svetla môţe sa odporučiť odtiene studených farieb, ktoré ten priestor naoko ochladzujú, pre miestnosti orientované na sever sú vhodné odtiene teplých farieb. Svetlé farby zlepšujú odráţanie svetla, sýtejšie farby sa môţu pouţiť, ak sú priestory osvetlené len umelým svetlom.

Pôsobenie farby na človeka

Farba Tepelné pôsobenie Psychické pôsobenie Bezpečnostný význam

Zdroj ( KACHAŇÁKOVA, 1999, s. 201)

e) Ţiarenie neionizujúce, ktorého zdrojom je napr. televízna obrazovka, pôsobí negatívne predovšetkým na zrak človeka, ale prejavuje sa aj zvýšením telesnej teploty. Dlhodobé účinky na človeka však ešte zatiaľ nie sú známe. Ţiarenie ionizujúce, ktoré vzniká v atómových elektrárňach, pri obsluhe rádioaktívnych zariadení a pod. , môţeme mať nepriaznivý vplyv na človeka, a preto treba

52

dôsledne zamedzovať ţiareniu na pracoviskách, resp. automatizovať činnosť takýchto zariadení.

Fyzikálne podmienky práce ovplyvňujú nielen pracovný výkon, jeho kvalitu, ale majú značný vplyv na zdravotný stav zamestnancov, a to ako telesný tak i duševný. V dôsledku vplyvu na duševné rozpoloţenie a pohodu zamestnancov môţu ovplyvňovať i medziľudské vzťahy na pracovisku.

Sociálno – psychologické podmienky práce a pracovného prostredia súvisia s tým, či pracuje človek v neustálom kontakte s ďalšími zamestnancami alebo pracuje izolovane.

Niektoré práce alebo pracovné úlohy vyţadujú sústavnú spoluprácu niekoľkých zamestnancov, iné vyţadujú spoluprácu len občas, ďalšiu vykonáva zamestnanec nezávisle od ostatných. U niektorých prác nevadí, ak sa pracovný priestor delí ešte s ďalšími zamestnancami, ale pri niektorých prácach by to mohlo výrazne zníţiť pracovný výkon. Je všeobecne známe, ţe duševná práca vyţaduje také podmienky, pri ktorých zamestnanec potrebuje viac pokoja, ako pri práci fyzickej.

Popri formálnych vzťahoch sa rozvíjajú na kaţdom pracovisku aj neformálne vzťahy, ktoré sú dôleţitým faktorom ovplyvňujúcim psychologickú klímu v pracovnom zoskupení, ako aj vzťah k práci jednotlivých členov. Priateľské vzťahy v priebehu pracovnej činnosti i mimo nej, spolupráca a vzájomná pomoc utvárajú inú klímu neţ nepriateľské konfliktné vzťahy. Charakter vzájomných vzťahov sa odráţa nielen v náladách ľudí, ale aj v prístupe k práci. Preto je nutné zisťovať a odstraňovať príčiny neţiaduceho napätia, ktoré sa prejavuje v zniţovaní záujmu o vykonávanú prácu a zhoršení celkových výsledkov. Na pracovisku sa musí utvárať ovzdušie spravodlivosti, to znamená neposkytovať zamestnancom ţiadne neodôvodnené výhody. Významnou funkciou neformálnej organizácie je sociálna kontrola, prostredníctvom ktorej sa reguluje konanie jednotlivých zamestnancov s prijatými normami.⁴⁷