Bankovní institut Vysoká škola Praha
zahraničná vysoká škola Banská Bystrica Katedra ekonómie a spoločenských vied
Podnikanie v cestnej nákladnej doprave
Road haulage business Bakalárska práca
Autor: Ján Harťanský
Právna administratíva v podnikateľskej sfére
Vedúci práce: Judr. Katarína Donovalová
Banská Bystrica Apríl, 2010
Vyhlásenie
Prehlasujem, ţe som bakalársku prácu spracoval samostatne a s pouţitím uvedenej literatúry.
V Banskej Bystrici, apríl 2010 Ján Harťanský
Poďakovanie
Ďakujem vedúcej bakalárskej práce JUDr. Kataríne Donovalovej za cenné rady a pripomienky, rodine a blízkym priateľom za morálnu podporu.
Ján Harťanský
Anotácia práce
Cieľom tejto práce je opísať spôsob zaloţenia podnikania v cestnej nákladnej doprave, zákonné podmienky, správne archivovanie dopravných dokumentov a problémy vzniknuté počas prevádzkovania podnikania v cestnej doprave.
Kľúčové slová : dopravca, prepravca, cestná doprava, zákon, podnikanie
Annotation
The aim of this work is to describe the way of road haulage business establishment, legal requirements, correct archiving of shipping documents and problems appeared during the road haulage business operation.
Key words: haulier, shipper, road haulage, law, business
Obsah
Úvod 5
1. Podmienky podnikania v cestnej nákladnej doprave 7
1.1. Zaloţenie koncesie na cestnú nákladnú dopravu 7
1.2. Odborná spôsobilosť 10
1.3. Finančná zábezpeka 12
1.4. Výber druhu dopravy 12
1.4.1. Druhy cestných vozidiel 14
1.4.2. Kategórie vozidiel 15
1.4.3. Výber vhodného typu automobilu na prepravu 16
1.5. Podmienky pre vodičov a dopravcu 24
1.6. Dopravno – prepravný poriadok 33
2. Archív dopravných dokumentov a ich význam 34
2.1. Reţim práce osádok vozidiel vo vnútroštátnej a medzinárodnej cestnej doprave, ich archivácia, význam 34
2.2. Prvotná evidencia, archivácia a ich význam 37
3. Odhalené problémy a návrhy ich riešenia 46
Záver 51
Zoznam pouţitej literatúry 52
Prílohy 54
ÚVOD
Kaţdý subjekt, či uţ fyzická alebo právnická osoba potrebuje prepravovať tovar, ktorý vyrába, predáva alebo kupuje. Keďţe naše Slovensko je malá krajina a nemá vybudované vodné nákladné prepravné toky, resp. kompletne vybudovanú a cieľavedome poskytovanú ţelezničnú nákladnú sieť, musí sa prepravovať tovar nákladnými vozidlami, podľa druhu prepravovaného tovaru. Kaţdý kto takúto prepravu vykonáva nákladnými vozidlami za účelom zisku musí mať schválenú ţivnosť na podnikanie v cestnej nákladnej doprave.
Zároveň musí spĺňať všetky dôleţité legislatívne poţiadavky na podnikanie v doprave.
V opačnom prípade môţe byť finančne potrestaný alebo mu štátne úrady môţu odobrať ţivnosť na podnikanie v cestnej nákladnej doprave a pri závaţnom porušovaní platnej legislatívy môţe byť voči nemu začaté trestné stíhanie.
Cieľom práce je zosúladenie príslušných zákonov a odbornej literatúry na správne zaloţenie ţivnosti na podnikanie v cestnej nákladnej doprave, vrátene problémov pri podnikaní. S touto témou úzko súvisí právna problematika archivácie dopravných dokumentov pre spätnú kontrolu príslušných štátnych orgánov.
V tejto práci nie sú rozpísané spôsoby podnikania (PO, FO), to znamená, ţe budem pouţívať dva základne výrazy :
Podnikateľ Podnik
V prvej kapitole sú vyšpecifikované konkrétne zákonné podmienky pre poţiadanie o koncesnú listinu na podnikanie v cestnej nákladnej doprave, získanie odbornej spôsobilosti, finančnej zábezpeky, správny výber druhu dopravných vozidiel na výkon podnikania ako aj podmienky pre vodičov nákladnej prepravy a dopravcu, ktoré sú zachytené aj v Dopravnom poriadku danej podnikateľskej spoločnosti.
V nasledujúcej kapitole budú uvedené dokumenty priamo súvisiace s výkonom vozidla pri podnikaní, správna archivácia dopravných dokumentov z časového hľadiska, ich význam pre spätnú kontrolu štátnymi orgánmi.
V tretej kapitole sa vysvetľujú získané problémy z praxe pri podnikaní v cestnej nákladnej doprave s moţnými návrhmi na ich opravné riešenia so snahou o minimalizovanie
finančnej a byrokratickej stránky podnikania.
Záver je vypracovanie metodického návrhu na začatie a prevádzkovanie podnikateľskej činnosti v doprave. Za záverom sú prílohy k bakalárskej práce.
1. Podmienky podnikania v cestnej nákladnej doprave
1.1 Zaloţenie koncesie na cestnú nákladnú dopravu
Pojem „podnikanie“ definuje Obchodný zákonník § 1 ako „sústavnú činnosť vykonávanú samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku.“1 Aby sa určitá činnosť stala podnikaním, musia byť splnené nielen podmienky z Obchodného zákonníka ale aj z ďalších zákonov ako sú :
Ţivnostenský zákon Občiansky zákon
Právna úprava cestnej dopravy prešla v poslednom období, najmä po roku 1996, podstatnými zmenami. Z hľadiska podnikateľov v cestnej doprave najväčšie zmeny v cestnej doprave priniesol zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 168/1996 Z. z.
o cestnej doprave v znení neskorších predpisov.
Ďalšia právna úprava sa dotýka nielen podnikateľských subjektov v cestnej doprave, ale aj ostatných účastníkov cestnej premávky a tou je zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov.
Podnikania v cestnej doprave sa tieţ dotýka zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných
komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších zmien a predpisov. Táto právna úprava sa dotýka napríklad spoplatnenia diaľnic a ciest pre motorové vozidlá, prepravy
nadmerných a nadrozmerných nákladov, váţenia vozidiel na komunikáciách a hraničných priechodoch, problematikou znečisťovania komunikácií vozidlami a pod.
Zákon NR SR č. 168/1996 Z. z. o cestnej premávke upravuje podmienky podnikania v cestnej doprave a pôsobenie orgánov štátnej správy a obcí v cestnej doprave. Zákon sa skladá zo 4 častí.
1 § 1 zákona č. 513/1991 Zb.
Podľa tohto zákona sa povoľuje podnikanie:
v pravidelnej autobusovej doprave
v medzinárodnej nepravidelnej autobusovej doprave v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave
v medzinárodnej taxisluţbe
Podnikanie v ostatnej cestnej doprave (nepravidelná autobusová doprava, taxisluţba, nákladná doprava) je ţivnosť a povoľuje sa podľa zákona č. 455/1991 o ţivnostenskom podnikaní (ţivnostenský zákon). Zákon ustanovuje aj podmienku odbornej spôsobilosti a finančnej spoľahlivosti, ktorá je podmienkou na vydanie koncesnej listiny. Tento zákon sa nevzťahuje na voľné ohlasovacie ţivnosti :
cestnú nemotorovú dopravu
cestnú dopravu ktorá nie podnikaním
cestnú dopravu, ktorú vykonávajú fyzické alebo právnické osoby v súvislosti s podnikaním avšak výlučne pre vlastnú potrebu
cestnú nákladnú dopravu vykonávanú cestným nákladným vozidlom, ktorého celková hmotnosť nepresiahne 3,5 tony
osobnú cestnú dopravu vykonávanú vozidlami, ktorých celková obsaditeľnosť nepresahuje 9 osôb vrátane vodiča s výnimkou vozidiel taxisluţby
Podnikať v cestnej doprave moţno povoliť len fyzickým alebo právnickým osobám, ktoré preukáţu, ţe spĺňajú:
všeobecné podmienky prevádzkovania ţivnosti podmienku odbornej spôsobilosti
podmienku finančnej spoľahlivosti
a pre medzinárodnú dopravu musí podnikateľ udať :
o konkrétne vozidla (druh, typ, evidenčné číslo) alebo o podnikateľský plán
Všeobecnými podmienkami na prevádzkovania ţivnosti sú:
a) dosiahnutie veku 18 rokov b) spôsobilosť na právne úkony c) bezúhonnosť
„ Za bezúhonného sa nepovaţuje ten, kto bol právoplatne odsúdený:
a.) pre trestný čin, ktorého skutková podstata súvisí s predmetom podnikania, b.) pre iný trestný čin spáchaný úmyselne, ak vzhľadom na povahu ţivnosti a osobu
podnikateľa je obava, ţe sa dopustí rovnakého alebo podobného činu pri prevádzkovaní ţivnosti.“2
„ U právnickej osoby musí všeobecné podmienky spĺňať jej zodpovedný zástupca.“3
U podniku zahraničnej osoby musí všeobecné podmienky spĺňať osoba vedúceho podniku zahraničnej osoby a u organizačnej zloţky podniku zahraničnej osoby osoba vedúceho organizačnej zloţky podniku zahraničnej osoby.
Podnikanie na vnútroštátnu cestnú nákladnú dopravu udeľuje príslušný ţivnostenský úrad v mieste trvalého bydliska fyzickej osoby alebo sídla právnickej osoby. Koncesovanú ţivnosť u fyzickej osoby moţno začať vykonávať dňom doručenia koncesnej listiny a u právnickej osoby dňom zápisu do obchodného registra, má platnosť neobmedzenú s konkrétnym počtom nákladných vozidiel na podnikanie. Podnikateľ musí udať počet nákladných vozidiel do prihlášky. Pri zvýšený počtu vozidiel, počas uţ podnikania, je povinný nahlásiť zmenu na príslušnom ţivnostenskom úrade.
Oprávnenie na podnikanie v medzinárodnej nákladnej doprave udeľuje Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácii, ale ţiadosť s príslušnou dokumentáciou od podnikateľa prevezme Krajský úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v kraji, kde fyzická osoba má trvalý pobyt alebo právnická osoba má sídlo. Medzinárodnú nákladnú dopravu smie podnikateľ vykonávať aţ po doručení licencie od Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácii a má obmedzenú platnosť na 5 rokov s počtom konkrétnych vozidiel, ktoré podnikateľ zapísal do prihlášky.
2 § 6 odst. 2 písm. a-b zákona č. 455/1991 Z. z.
3 § 6 odst. 3 zákona č. 455/1991 Z. z.
1.2 Odborná spôsobilosť
Podľa zákona NR SR č. 168/1996 Z. z. o cestnej premávke alebo podľa zákona č.
455/1991 Z. z. o ţivnostenskom podnikaní sa odborná spôsobilosť preukazuje osvedčením.
V Slovenskej republike toto osvedčenie vydáva na návrh skúšobnej komisie Krajský úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie tomu, kto vykonal skúšku alebo bol uznaný za odborne spôsobilého bez vykonania skúšky.
„ Bez vykonania skúšky uzná za odborne spôsobilého toho, kto:
a) získal vysokoškolské alebo úplné stredné odborné vzdelanie, ktorého obsahom bolo vzdelávanie v odbore cestnej dopravy, alebo
b) má najmenej päť rokov odbornej praxe v riadiacej funkcii, ktorej náplňou je činnosť v odbore cestnej dopravy.“ 4
Ak ţiadateľ nespĺňa poţadované vzdelanie ani odbornú prax, odborná spôsobilosť sa preukáţe zvlášť pre vnútroštátnu prepravu a zvlášť pre medzinárodnú prepravu úspešným vykonaním písomnej skúšky pred skúšobnou komisiou. Predprípravu na skúšku vykonáva Zdruţenie dopravcov ČESMAD v Bratislave trojdňovým školením (školenie nie je
povinné, len nápomocné). Písomná skúška pozostáva z testu, ktorý obsahuje otázky z moţnosťou výberu zo 4 moţností.
Písomnú skúšku tvorí:
a) test zameraný na preukázanie základných teoretických vedomostí potrebných na výkon činnosti dopravcu v cestnej doprave a
b) riešenie konkrétnej praktickej situácie, ktorú musí dopravca v cestnej doprave vedieť vyriešiť
Táto skúška trvá 2 hodiny. Za test dostáva uchádzač maximálne 40 bodov a za vypracovanie štúdie 35 bodov. Ak uchádzač získa najmenej 60 bodov, ústna skúška sa konať nemusí. Ak v niektorej časti dosiahne menej ako 50% bodov skúška je neplatná. Ak uchádzač získa z týchto dvoch častí viac ako 50% bodov, ale počet bodov nepresiahne 60, vykonáva ústnu skúšku.
4 § 3 odst. 3 písm. a-b zákona č. 168/1996
Ústna skúška je hodnotená maximálne 25 bodmi a z nej tieţ musí získať minimálne 50%
bodov. Ústna skúška sa vykonáva formou pohovoru o praxi uchádzača, v ktorom musí uchádzač preukázať schopnosti riešiť právne, ekonomické, organizačné a technické otázky cestnej dopravy v rozsahu potrebnom na výkon činnosti dopravcu v cestnej doprave. Skúška bude úspešná ak uchádzač získal, teraz uţ z troch častí, minimálne 60 bodov.
„Tomu, kto nepreukáţe, ţe je odborne spôsobilý, moţno povoliť podnikať v cestnej doprave, len ak na podnikanie určí odborne spôsobilého zodpovedného zástupcu. Na zodpovedného zástupcu sa vzťahujú ustanovenia osobitného predpisu.“5
„Skúšobné komisie zriaďuje a ich členov vymenúva a odvoláva Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky pre jeden alebo pre niekoľko okresov; komisia preskúša do troch mesiacov od podania ţiadosti o povolenie na podnikanie v cestnej doprave.“6
Uchádzač, ktorý skúšku neurobil, môţe ju opakovať najskôr po troch mesiacoch.
Opakovaná skúška je v celom rozsahu novou skúškou.
Uchádzačovi, ktorý uspel na skúške alebo ktorému bola uznaná odborná spôsobilosť bez skúšky, sa osvedčenie o odbornej spôsobilosti vydá do 30 dní spolu s povolením na podnikanie v cestnej doprave. Platnosť osvedčenia je neobmedzená.
„Podnikať v cestnej doprave moţno povoliť tomu, kto preukáţe, ţe je odborne spôsobilý.
Bez preukázania odbornej spôsobilosti moţno povoliť podnikať v cestnej doprave, ak ide o podnikanie najviac s piatimi vozidlami, z ktorých kaţdé má uţitočnú hmotnosť najviac 3,5t alebo celkovú hmotnosť maximálne 6t.“7
5 § 3 odst. 2 zákona č. 168/1996 Z. z.
6 § 3 odst. 4 zákona č. 168/1996 Z. z.
7 § 3 odst. 1 zákona č. 168/1996 Z. z.
1.3 Finančná zábezpeka
Finančná spoľahlivosť je schopnosť ţiadateľa o podnikanie finančne zabezpečiť začatie a riadne vykonávanie cestnej dopravy. Finančná spoľahlivosť sa preukazuje:
a.) dostatočným vlastným imaním účtovnej jednotky, ktoré musí dosiahnuť na prvé motorové vozidlo aspoň 9000 EUR a na kaţdé ďalšie motorové vozidlo aspoň 5000 EUR. Ţiadateľ o podnikanie, ktorý účtuje v sústave podvojného účtovníctva, preukazuje finančnú spoľahlivosť súvahou podľa postupov účtovania pre podnikateľov. Ţiadateľ o podnikanie, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva, preukazuje finančnú spoľahlivosť výkazom o majetku a záväzkoch podľa postupov účtovania v sústave jednoduchého účtovania. Súvaha, výkaz o majetku a záväzkoch alebo majetkové priznanie musí byť overené audítorom alebo potvrdené daňovým úradom
b.) posúdením vo vzťahu k počtu motorových vozidiel, ktoré ţiadateľ má v prenájme c.) zabezpečením finančnej zábezpeky v niektorej komerčnej poisťovni, kde uvedie, či
ţiada zábezpeku pre vnútroštátnu alebo medzinárodnú nákladnú dopravu a v akej výške má byť zábezpeka.
Vstupom SR do EÚ finančnú spoľahlivosť musia preukázať aj dopravcovia podnikajúci len vo vnútroštátnej cestnej doprave.
„ Finančná spoľahlivosť dopravcu musí trvať po celý čas podnikania v medzinárodnej cestnej doprave. Strata finančnej spoľahlivosti dopravcu je dôvodom na odňatie dopravnej licencie.“ 8
1.4 Výber druhu dopravy
Kaţdý podnikateľ, ktorý chce podnikať v doprave, pred tým ako začne nakupovať vozidlá, mal by si naštudovať členenie a kategóriu vozidiel kvôli správnej evidencii, dani
z motorových vozidiel, aké sú potrebné vodičské preukazy od vodičov, potrebnú výbavu vozidiel, nákladovosť, spotreba a iné kategórie nákladových poloţiek.
8 § 22 odst. 2 zákona č. 168/1996 Z. z.
Dopravné prostriedky tvoria podstatnú časť základných prostriedkov dopravných podnikov, ktorých hlavnou činnosťou je nákladná doprava. Dopravnými prostriedkami v cestnej doprave sú cestné vozidlá.
Zákon č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov definuje:
a.) „Cestným vozidlom - motorové vozidlo alebo nemotorové vozidlo vyrobené na účely prevádzky v premávke na pozemných komunikáciách, určené na prepravu osôb, zvierat alebo tovaru,
b.) Zvláštnym vozidlom - motorové vozidlo alebo nemotorové vozidlo vyrobené na iné účely neţ na prevádzku na pozemných komunikáciách, ktoré po splnení ustanovených podmienok moţno schváliť na prevádzku v premávke na pozemných komunikáciách, c.) Prípojným vozidlom – cestné nemotorové vozidlo určené na ťahanie iným vozidlom,
s ktorým je spojené do jazdnej súpravy,
d.) Historickým vozidlom - ako motorové vozidlo alebo nemotorové vozidlo, ktoré má preukaz historického vozidla vydaný príslušným národným orgánom Medzinárodnej organizácie historických vozidiel FIVA,
e.) Športovým vozidlom - motorové vozidlo, ktoré má preukaz športového vozidla vydaný príslušným národným orgánom Medzinárodnej organizácie automobilov FIA alebo národným orgánom Medzinárodnej organizácie motocyklov FIM.“9
9 § 2 písm. a-e zákona č. 725/2004 Z. z.
1.4.1 Druhy cestných vozidiel
Motorové vozidlá – sú to cestné vozidlá poháňané vlastným motorom. Medzi motorové vozidla patrí:
Osobný automobil Autobus
Nákladný automobil Špeciálny automobil Ťahač
Motocykel
Trojkolka a štvorkolka Zvláštne motorové vozidlo
o Traktor o Pracovný stroj
Nemotorové vozidlá – sú to cestné vozidlá, ktoré nemajú vlastný zdroj pohonu a sú ťahané motorovým vozidlom. Patrí sem:
Prípojné vozidlo
o Príves o Náves Pracovný stroj
Ostatné vozidlá – sú to vozidlá, ktoré nemoţno jednoznačne zaradiť k dvom predchádzajúcim skupinám vozidiel.
Podľa zákona č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa cestné vozidlá členia na tieto základné druhy:
a) „dvojkolesové vozidlá alebo trojkolesové vozidlá a štvorkolky, b) osobné vozidlá,
c) autobusy,
d) nákladné vozidlá, e) špeciálne vozidlá, f) prípojné vozidlá, g) ostatné vozidlá.“10
10 § 3 odst. 1 písm. a-g zákona č. 725/2004 Z. z.
„Zvláštne vozidlá sa členia na tieto základné druhy:
a) poľnohospodárske traktory a lesné traktory a ich prípojné vozidlá, b) pracovné stroje samohybné,
c) pracovné stroje prípojné,
d) nemotorové pracovné stroje a nemotorové vozidlá ťahané alebo tlačené peši idúcou osobou.“11
1.4.2 Kategórie vozidiel
Zákon č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách rozdeľuje cestné vozidlá do kategórií takto:
Kategória L: motorové vozidlá s menej ako štyrmi kolesami a štvorkolky
Kategória M: motorové vozidlá, ktoré majú najmenej štyri kolesá a pouţívajú sa na dopravu osôb
Kategória N: motorové vozidlá, ktoré majú najmenej štyri kolesá a pouţívajú sa na dopravu nákladov
Kategória O: prípojné vozidlá Kategória T: kolesové traktory Kategória C: pásové traktory
Kategória R: prípojné vozidlá traktorov
Kategória S: traktormi ťahané vymeniteľné stroje Kategória P: pracovné stroje
Kategória V: ostatné vozidlá, ktoré sa nedajú zaradiť do uvedených kategórií
Podrobnejšie členenie kategórii uvádzam v prílohe č. 1
Pre dopravcu, ktorí bude podnikať v cestnej nákladnej doprave je určená kategória N a O.
Kategória N sa delí :
N1 – vozidlá do celkovej prípustnej hmotnosti do 3 500 kg
N2 – vozidlá s celkovou prípustnou hmotnosťou nad 3 500 kg do 12 000 kg N3 – vozidlá s celkovou prípustnou hmotnosťou nad 12 000 kg
11 § 3 odst. 2 písm. a-d zákona č. 725/2004 Z. z.
Kategória O sa delí :
O1 - prípojné vozidlá s najväčšou prípustnou hmotnosťou do 750 kg
O2 - prípojné vozidlá s celkovou prípustnou hmotnosťou nad 750 kg do 3 500 kg O3 - prípojné vozidlá s celkovou prípustnou hmotnosťou nad 3 500 kg do 10 000 kg O4 - prípojné vozidlá s celkovou prípustnou hmotnosťou nad 10 000 kg
1.4.3 Výber vhodného typu automobilu na prepravu
V cestnej nákladnej doprave je potrebné prepravovať rôzne druhy materiálov. Aby bola preprava ekonomicky čo najvýhodnejšia, musíme sa zaoberať správnou voľbou
dopravného prostriedku s ohľadom na druh prepravovaného materiálu alebo tovaru.
Medzi základné faktory, ktoré usmerňujú správny výber vozidiel patrí potreba výkonnej a úspornej prevádzky, konkrétne špecifiká daného podniku a okolnosti, za ktorých budú tieto vozidla prevádzkované. Na najjednoduchšej úrovni budú výber vozidiel ovplyvňovať nasledovné faktory:
Vodičské oprávnenia – disponovanie vodičmi s vhodnými oprávneniami Licencia (koncesia) dopravcu – zámer alebo snaha vyhnúť sa potrebe licencie dopravcu (napr. v SR odbornej spôsobilosti) prostredníctvom nákupu vozidiel, pri ktorých sa takáto licencia nevyţaduje
Druhy prepravovaného tovaru a prevádzky – aký druh tovaru sa bude prepravovať, či ide o dodávky na vidieku alebo v mestských oblastiach, aká je maximálna veľkosť daných areálov (vchodov) vykladacích priestorov a pod.
Dopravca, ktorý dospeje k názoru, ţe potrebuje nákladný automobil, bude ho pri následnom výbere vozidla sprevádzať viacero otázok, na ktoré neexistujú univerzálne odpovede, ktoré by boli za kaţdých okolností správne, ale len odpovede, ktoré sú
uspokojivé za individuálnych okolností. Dopravca si má vybrať vozidlo, ktoré zodpovedá účelu jeho vyuţitia. Pri posudzovaní výberu vhodného typu dopravného prostriedku treba prihliadať aj na komplex ďalších aspektov, ktoré ovplyvňujú nákladové poloţky a tým aj ekonomiku podnikania v doprave ako sú:
a.) Hmotnostné a objemové parametre prepravovaného tovaru b.) Vybavenie a príslušenstvo dopravného prostriedku
c.) Prostredie
d.) Flexibilita dopravného prostriedku e.) Mnoţstvá tovaru
f.) Dĺţka výkonu posádky g.) Daňový odpis
h.) Daň z motorového vozidla
i.) Predajnosť sluţby na trhu a predpokladaný zisk
a.) Hmotnostné a objemové parametre prepravovaného
Druhy prepravovaných tovarov sú rôzne, majú rôznu dĺţku, šírku, výšku, hmotu, objem a spôsob prepravy. V doprave sa pouţívajú základné rozdelenia tovarov, ktoré môţu ohroziť pri nedodrţaných podmienok niektorú zloţku ţivotného prostredia, bezpečnosť, zdravie alebo majetok ostatných účastníkov cestnej dopravy na :
beţné, moţné prepravovať viacerými druhmi nadstavieb u nákladných vozidiel potravinárske, preprava potravín podliehajúcim skaze, vzhľadom na poţadované teplotné podmienky pri preprave, krátkej doby spotreby potravín. Preprava je vykonávaná chladiarenskými vozidlami, ktoré nielen chladia potraviny ale aj vykonávajú ohrev, podľa pokynov prepravcu
preprava ţivých zvierat, dopravca je povinný dodrţiavať ustanovenia o ochrane zvierat pri preprave
nebezpečné, ktoré majú vlastnosti ako sú napr. výbušnosť, horľavosť, jedovatosť, moţnosť vyvolať infekcie, rádioaktivita a ďalšie látky ohrozujúce ţivotné prostredie alebo obyvateľstva
nadrozmerné, špeciálna preprava, ktorá presahuje povolené limity vozidiel, súprav.
Ďalej základné rozdelenia môţeme bliţšie špecifikovať na prepravu tovarov : o pevných - ich rozmery sú presne dané, dajú sa zdvíhať, preniesť
o kvapalných
o sypkých - napr. štrk, piesok, piliny, cement.
Dopravca by mal zakúpiť také vozidlo, resp. súpravu, ktorá bude spĺňať výbavou určenú moţnú prepravu. Ako príklad uvádzam prepravu nebezpečných vecí podľa Európskej dohody ADR, ku ktorej Československo pristúpilo v roku 1986 a samostatné Slovensko v roku 1993, kde vozidlá majú certifikáciu udelenú ministerstvom dopravy na rôzne
prepravované nebezpečné veci. V prípade pod limitnej prepravy nebezpečných vecí sa smie pouţiť aj iný, neschválení typ dopravného prostriedku na prepravu nebezpečných vecí. Tento limit je určený pre kaţdú nebezpečnú látku v dohode ADR. Ďalší príklad je preprava potravín podliehajúcich skaze ATP, do ktorej Slovensko vstúpilo v roku 1993.
b.) Vybavenie a príslušenstvo dopravného prostriedku
Dopravca by mal vedieť, čo bude voziť, aby mohol prispôsobiť spôsob nakladania prepravovaného tovaru. Tovar je moţné nakladať ţeriavom, vysokozdviţným vozíkom, paletovým vozíkom, násypníkom, ručne,...atd. Na vozidlo si môţe dopravca dať zabudovať ďalšie nadstavby ktoré umoţňujú naloţiť tovar tam, kde to inak nie je moţné. Nadstavby poznáme:
Valník, prevaţne určený na beţnú prepravu, kde sa nakladá z rampy prepravcu priamo na loţnú plochu vozidla. K nemu môţe byť domontované zadné, resp. bočné zdviţné čelo určené na zdvíhanie, spúšťanie tovaru, konštrukcia nadstavby ako skrine resp.
plachta alebo chladiarensky box určený na prepravu potravín tzv. izoterma.
Hydraulická ruka, určená na nakladanie, resp. vykladanie zdvihom. Jej kapacita je určená výrobcom hydrauliky podľa poţiadavky objednávateľa. Funguje na princípe ţeriavu cez hydrauliku vozidla.
Vyklápač, určený na sypké tovary.
Cisterny, určené hlavne na prepravu kvapalných látok, ale aj sypkých tovarov.
Určené na prepravu dreva.
Určené na prepravu ţivých zvierat.
Nadrozmerná preprava, špeciálna preprava ako preprava bazénov, ktoré majú špeciálne úchyty na uchytenie proti posunu počas prepravy.
Pokiaľ dopravca nadstavbu plánuje namontovať na uţ zakúpené vozidlo musí absolvovať následný postup schválenia nadstavby :
o zmluva s autorizovanou montáţnou dielňou, o súhlas výrobcu vozidla,
o nahlásenie o povolenie nadstavby na príslušnom obvodnom úrade pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie, ktorý určí dopravcovi nasledujúce kroky po montáţi
nadstavby,
o montáţ nadstavby,
o kontrola nadstavby cez stanicu technickej kontrol (STK), ktorá má na to príslušné oprávnenie,
o poţiadanie obvodného úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie o zápis do technického preukazu, ktorý vydá nový technický preukaz do 30 dní
o prihlásenie na Dopravnom inšpektoráte policajného zboru SR o zmenu a doplnenie údajov do nového technického preukazu
Ak dopravca kupuje nové vozidlo, montáţ a schválenie nadstavby vykonáva predajca vozidla. Dopravca len poţiada na príslušnom Dopravnom inšpektoráte policajného zboru SR o zaevidovania vozidla do evidencie.
c.) Prostredie
Pod „prostredím“ rozumieme územie, kde bude vykonávaná preprava. Môţe byť rovinaté, hornaté, zimné, letné, prašné, daţdivé- mokré, nízke, úzke. Dopravca by sa mal, keď kupuje vozidlo, zamerať na vybavenie vozidla tak, aby mal čo najhospodárnejšie náklady na vozidlo.
Tie najdôleţitejšie moţnosti výbavy vozidla sú:
- výkon hnacieho motora
- výkon prevodového mechanizmu - počet hnacích náprav
- výška podvozku
- pouţiteľnosť, kapacita pneumatík na vozidle - rám vozidla, silnejší ak sa jedná o hornatý terén - výška vozidla
- kapacita nádrţe na pohonné hmoty
- vybavenie vozidla nezávislým kúrením, klimatizáciou, brzdiacim účinkom ABS, uzávierkou hnacej nápravy, spacou kabínou pre vodiča, pruţením sedadlom vodiča a spolujazdca, vyhrievanými spätnými zrkadlami, rádiom, vysielačkou.
d.) Flexibilita dopravného prostriedku
Flexibilita znamená mať vozidlo, ktoré môţe prepraviť čo najviac druhou tovaru. Je to najvýhodnejšia forma zauţívaná u nás. Týmto spôsobom môţe dopravca prepravovať pre rôzne prepravné spoločnosti rôzne druhy tovarov bez toho, aby sa bál straty výkonov (z dôvodu zrušenia prepráv, likvidácie prepravcu), čím sa zvyšuje konkurencieschopnosť v doprave. Ako príklad uvádzam multifunkčne vybavené vozidlo, ktoré je schopné
prepraviť rôzne druhy tovaru, ktorý si samo naloţí a vyloţí pomocou rôznych prídavných zariadení dostupných na trhu.
e.) Mnoţstvá tovaru
Pre dopravca je veľmi dôleţité aby uţ pri výbere vozidla vedel koľko mnoţstva tovaru bude prepravovať, čo by mu pri kúpe vozidla malo naznačiť či je preňho výhodnejšie sólo vozidlo, náves, príves. Na ťahanie prívesu potrebuje vozidlo s moţnosťou ťahania prívesu.
Pokiaľ vozidlo nemá ťaţné zariadenie, môţe si ho dať v autorizovanej montáţnej dielni namontovať a následne schváliť.
f.) Dĺţka výkonu posádky
Dĺţka výkonu posádky ovplyvňuje potrebu vybavenosti pracovného priestoru posádky vozidla. Prepravný výkon môţeme členíme na:
krátke prepravné vzdialenosti – krátka kabína,
dlhé prepravné vzdialenosti – kabína vozidla vybavená spacím lôţkom, nezávislým kúrením, zníţením hluku v kabíne, odkladacím priestorom na oblečenie pre vodiča, autochladničkou na potraviny pre vodiča, autorádiom – televízorom, prostriedkami na prípravu stravy a teplých nápojov,
preprava vo vysokých vonkajších teplotách – vybavenie závislou alebo nezávislou klimatizáciou. Závislá je funkčná len pri chode motora. Nezávislá funguje, aj keď je motor vypnutý, vodiči ju vyuţívajú pri odpočinku,
nerovný terén – pruţná sedačka s moţnosťou vykurovania, dodatočné odpruţenie kabíny,
častá vykládka alebo nakládka – vybavenie vozidla centrálnym zamykaním, parkovanie vozidla mimo stráţeného areálu – vybavenie vozidla alarmom, sťaţený terén – vybavenie vozidla s pohonom všetkých kolies,
rýchlosť nakládky, vykládky - ovládanie funkčnosti nadstavby z miesta vodiča, alebo diaľkovým ovládačom,
jazda v zimnom prostredí – vybavenie vozidla brzdiacim účinkom ABS, alebo hnacím účinkom ARS, ARD (kaţdý výrobca vozidla ho označuje ináč), vyhrievané spätné zrkadlá.
g.) Daňový odpis
Odpisovaním hmotného majetku sa rozumie postupné zahrňovanie vstupných nákladov na obstaranie dopravného prostriedku, ktorý je evidovaný v majetku daňovníka do daňových výdavkov. Daňovník môţe uplatňovanie odpisov hmotného majetku prerušiť a to len na jedno celé zdaňovacie obdobie alebo viac zdaňovacích období. Daňovník odpisuje hmotný majetok metódou rovnomerného odpisovania alebo metódou zrýchleného odpisovania.
Spôsob odpisovania určí daňovník pre kaţdý novo obstaraný hmotný majetok a nemoţno ho zmeniť po celú dobu jeho odpisovania. Právny nástupca daňovníka pokračuje v
odpisovaní začatom pôvodným vlastníkom. Hmotný majetok sa odpisuje najviac do výšky vstupnej ceny, prípadne zvýšenej o vykonané technické zhodnotenie alebo pri zrýchlenom odpisovaní do výšky zvýšenej zostatkovej ceny.
Postup pri odpisovaní hmotného majetku : Prvý krok je určenie do odpisových skupín:
Odpisová skupina Doba odpisovania
1 - osobné vozidlá a vozidlá nad 1,5 tony 4 roky 2 – špeciálne vozidlá a pracovné stroje 6 rokov
3 – cisterny, nádrţe 12 rokov
4 - budovy 20 rokov
Tabuľka č.1
Pri rovnomernom odpisovaní sa ročný odpis určí ako podiel vstupnej ceny majetku a doby odpisovania ustanovenej pre príslušnú odpisovú skupinu takto:
Odpisová skupina Ročný odpis
1 1/4
2 1/6
3 1/12
4 1/20
Tabuľka č. 2
Pri zrýchlenom odpisovaní majetku sa odpisovým skupinám priraďujú tieto koeficienty pre zrýchlené odpisovanie:
Odpisová skupina Koeficient pre zrýchlené odpisovanie V prvom roku
odpisovania
V ďalších rokoch odpisovania
Pre zvýšenú zostatkovú cenu
1 4 5 4
2 6 7 6
3 12 13 12
4 20 21 20
Tabuľka č. 3
h.) Daň z motorového vozidla
Predmetom dane je vozidlo, ktoré má pridelené evidenčné číslo alebo zvláštne číslo a pouţíva sa na podnikanie alebo v súvislosti s podnikaním. Sadzbu dane určuje
samosprávny kraj (VUC) podľa kategórie vozidla. Pri kategórii M je sadzba dane určená zo zdvihového objemu motora (cm3). Pri kategórii N a O je sadzba dane určená z celkovej hmotnosti, z počtu náprav a z triedy emisie (EURO 0, I,II – III – IV,V).
Výnimky z platenia dane určuje samosprávny kraj a môţu byť kaţdý rok iné (príklad) : o zdravotnícke vozidlá
o poţiarnické vozidlá
o vozidlá mestskej hromadnej dopravy o vozidlá slúţiace na skúšobné účely
o vozidlá, ktoré slúţia len obciam na odvoz komunálneho odpadu a odpadu zo ţúmp o vozidlá určené na poľnohospodárstvo
o vozidla určené na prepravu včiel
„Platenie dane :
Daň sa platí vopred bez vyrubenia najneskôr do 31. januára zdaňovacieho obdobia alebo v štyroch rovnakých splátkach, a to do 31. januára, 30. apríla, 31. júla a 31. októbra, ak celková daň je viac ako 660 eur, alebo v mesačných splátkach vo výške 1/12 ročnej sadzby dane, a to do posledného dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci, ak celková daň je viac ako 8 292 eur.“12
12 § 91 odst. 1 zákona č. 582/2004 Z. z.
„Daňovník je povinný podať daňové priznanie správcovi dane do 15 dní odo dňa vzniku daňovej povinnosti alebo do 15 dní odo dňa zmeny skutočností rozhodujúcich na určenie dane, uviesť všetky poţadované údaje, daň si sám vypočítať a zaplatiť. Kategóriu vozidla daňovník uvádza z údajov zapísaných v technickom preukaze vozidla.“13
i.) Predajnosť sluţby na trhu a predpokladaní zisk
Ponuková cena vozidla sa určuje z nákladovosti vozidla, ktorú si musí určiť kaţdý dopravca sám. Ponuková cena sa dá vypočítať na kilometrovú sadzbu, tonáţnu sadzbu, hodinovú sadzbu, alebo aj kombináciou uţ z uvedených troch sadzieb.
Kilometrová sadzba je určenie ceny na jeden kilometer, alebo na celú prepravnú trasu.
Tonáţna sadzba je určenie ceny za tonu prepravovaného tovaru na kilometer alebo na celú prepravnú trasu.
Hodinová sadzba je určenie ceny výkonu vozidla na hodinu. Prevaţne sa pouţíva pri nakládkach, vykládkach alebo pri veľmi krátkych prepravných vzdialenostiach.
Všeobecne je štruktúra nákladov daná nákladovým vzorcom, kde sa najprv určia fixné, a variabilné náklady.
Fixné náklady sú pevné náklady, ktoré vznikajú po celú dobu prevádzky vozidla. Patria sem napr.:
Daň z motorového vozidla Odpisy
Poistné
Nájomné za parkovanie
Variabilné náklady sú závislé od počtu odjazdených kilometrov vozidla, od počtu odpracovaných hodín výkonu vozidla. Patria sem napr.:
Náklady na pohonné hmoty Náklady na pneumatiky
Náklady na údrţbu a opravy vozidla Cestovné náhrady
Mzdy
13 § 90 odst. 1 zákona č. 582/2004 Z. z.
Dopravca si vypočíta nákladovú cenu na ktorúkoľvek sadzbu. Z vypočítanej nákladovej ceny si môţe určiť ponukovú cenu a to tým, ţe si napríklad pripočíta percentá k nákladovej cene, aby vytvoril zisk, čo je základným princípom podnikania. Ak sa chce dopravca dlhodobo udrţať na trhu, musí pravidelne sledovať ceny v rámci podnikateľského prostredia, zvyšovať kvalitu ponuky prepravných sluţieb a spoločenskú objednávku.
1.5 Podmienky pre vodičov a dopravcu
Zákon NR SR č. 8/2009 upravuje premávku na pozemných komunikáciách, povinností fyzických a právnických osôb a pôsobnosť orgánov štátnej správy a obcí na úseku cestnej premávky. Zákon má 8 častí.
V prvej časti zákona sú vysvetlené jednotlivé pojmy súvisiace s cestnou premávkou, ako napríklad: - kto je prevádzkovateľ = je to dopravca
- kto je prepravca = rozumieme objednávateľ prepravy, odosielateľ, prijímateľ Druhá časť obsahuje pravidlá cestnej premávky, najmä povinnosti jednotlivých účastníkov cestnej premávky, pravidlá jazdy s vozidlami, osobitné ustanovenia pre chodcov a pod.
Ďalej sú v zákone vysvetlené pojmy dopravné značky a dopravné zariadenia a v poslednom odseku tejto časti sú uvedené oprávnenia policajta pri dohľade nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky.
Tretia časť sa venuje dopravným nehodám a ich evidencii.
Štvrtá časť obsahuje oprávnenia policajta pri dohľade nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky.
Piata časť je vysvetlené kto môţe viesť vozidlo, vodičské oprávnenia, podmienky a skúšky na odbornú spôsobilosť vodiča ako aj zo zdravotnej a psychologickej spôsobilosti.
V šiestej časti sa nachádza aká je evidencia vozidiel, evidenčné čísla.
V siedmej časti sú zhrnuté zodpovednosti za porušenie povinností ako napríklad jazda vozidlom pod vplyvom alkoholu.
Ôsma časť sú spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia.
Všeobecné základné povinnosti účastníka cestnej premávky
Účastník cestnej premávky je povinný dodrţiavať pravidlá cestnej premávky podľa zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Ďalej je povinný:
správať sa disciplinovane a ohľaduplne, aby neohrozil bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky, pritom je povinný prispôsobiť svoje správanie stavu cesty, situácií v cestnej premávke a svojím schopnostiam,
dbať na dopravné značky a dopravné zariadenia, poslúchať pokyny, výzvu alebo príkaz policajta.
Pri podnikaní v cestnej doprave je podnikateľ povinný:
a) vykonať cestnú dopravu podľa dopravno - prepravného poriadku, b) označiť obchodným menom kaţdé vozidlo,
c) zabezpečiť v rozsahu poskytovaných sluţieb v oblasti dopravy aj technickú základňu, t.
j. vybavenie potrebné na prevádzku, technickú kontrolu, parkovanie a garáţovanie vozidiel,
d) zabezpečiť, aby všetky vozidlá parkovali a garáţovali vo vlastných priestoroch alebo vymedzovaných stanoviskách,
e) zabezpečiť, aby v kaţdom vozidle bol doklad o oprávnení podnikať,
f) byť poistený pre prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou vozidla, g) odovzdať vozidlo len osobe spôsobilej na vedenie daného vozidla,
h) vykonať u vodičov pred pridelením vozidla alebo pred ich preradením na iný druh a typový rad vozidiel ich oboznámenie s týmito vozidlami (skúšobnou jazdou, praktickým oboznámením s návodom výrobcu na obsluhu vozidla, manipulačným zariadením na nakládku a vykládku a pod.). Oboznámenie s návodom výrobcu pri jednotlivých typových radoch sa bude týkať len prípadných rozdielov a špeciálnych konštrukčných usporiadaní. Vodiča treba oboznámiť' napr. pri pridelení vozidla, keď vodič svojím podpisom potvrdzuje prevzatie vozidla a poučenie. Samostatný doklad o vlastnom oboznámení sa nepoţaduje. Vlastným oboznámením treba rozumieť napr. oboznámenie s manipulačným zariadením na nakládku a vykládku, resp. s ďalším prídavným
zariadením, ak je vozidlo vybavené týmito zavedeniami. Ak sa prevádzkovateľ presvedčí, ţe vodič nie je schopný s ohľadom na svoje pracovné zaradenie viesť vozidlo, môţe ho „zacvičiť“. Dĺţka tohto zácviku, jeho náplň i kvalifikácia osoby vykonávajúcej zácvik sa ponecháva na dopravcu,
i) zabezpečiť údrţbu a čistenie svojich dopravno-prevádzkových priestorov, j) určiť priestory pre nakladanie a vykladanie vrátane ich bezpečného zaistenia,
k) vyznačiť výstraţnými tabuľkami, dopravnými značkami, prípadne nahrnutím zeminy miesta, kde hrozí nebezpečenstvo zrútenia alebo zasypania vozidla a za zníţenej viditeľnosti ich podľa potreby opatriť červeným svetlom, odrazovými sklami,
l) podrobne oboznámiť vodiča, ktorý vchádza do dopravno-prevádzkových priestorov, s miestnou situáciou, ak to okolnosti vyţadujú,
m) vykonať technické alebo organizačné opatrenia na svojich pracoviskách, kde dochádza k opakovanému cúvaniu alebo otáčaniu vozidiel, aby bolo zabránené moţnosti vstupu osôb do ohrozeného priestoru,
n) spracovať havarijný plán pracoviska pre prípad úniku plynu z plynového zariadenia vozidla
o) prideliť na vozidlo dostatočný počet osôb, ak to vyţaduje bezpečnosť premávky,
p) ak sú na vozidle pridelení dvaja alebo viacerí vodiči, je dopravca povinný určiť jedného z nich ako vedúceho osádky, ktorý je oprávnený dávať členom osádky vozidla pokyny, q) zabezpečiť čas, miesto na vykonanie údrţby vozidla tak ako to predpisuje výrobca
vozidla, resp. výrobca nadstavby,
r) zabezpečiť pravidelnú kontrolu podľa platnej legislatívy na staniciach technickej kontroly, staniciach emisnej kontroly,
s) dopravca má právo a povinnosť vylúčiť z prepravy náklad, ktorý podľa osobitných predpisov vyţaduje zvláštne a osobitné zabezpečenie prepravy, resp. vozový park nespĺňa poţadované náleţitosti na prepravu.
Povinné vybavenie vozidla
Motorové vozidlo musí byť vybavené prostriedkami a pomôckami, pomocou ktorých moţno opraviť beţné poruchy, ktoré vznikli na vozidle. Povinnú výbavu zabezpečuje prevádzkovateľ vozidla = dopravca. O doplnenie, stratu sa väčšinou stará ten, komu je vozidlo pridelené na výkon. Motorové vozidlo kategórie N musí mať túto minimálnu výbavu:
príručný zdvihák s dostatočnou nosnosťou, kľúč na matice a skrutky kolies,
náhradné koleso, takzvane rezerva, lekárničku,
prenosný výstraţný trojuholník,
bezpečnostný odev alebo výstraţná vesta,
snehové reťaze v období od 15 novembra do 31 marca,
zakladací klin, ktorý zabezpečí vozidlo proti samovoľnému pohybu.
Povinnosti vodiča
„Vodičské oprávnenie je právo osoby viesť motorové vozidlo určitej skupiny alebo podskupiny.“14
Vodičské oprávnenie sa udelí ţiadateľovi, ktorý:
- dosiahol predpísaný vek, - má trvalý pobyt na území SR,
- je zdravotne spôsobilý viesť motorové vozidlo, - podrobil sa stanovenej príprave,
- na skúške preukázal odbornú spôsobilosť viesť motorové vozidlo,
- splnil ďalšie podmienky ustanovené na vedenie niektorých skupín alebo druhov vozidiel.
O udelení vodičského oprávnenia rozhoduje príslušný okresný dopravný inšpektorát.
Zdravotná spôsobilosť sa zisťuje lekárskou prehliadkou a psychologickým vyšetrením a má platnosť 5 rokov.
Odborná spôsobilosť sa zisťuje skúškou z:
- predpisov o cestnej premávke, - náuky o vozidlách a ich údrţbe, - vedenia motorových vozidiel.
Vodičský preukaz je verejná listina, ktorou jej drţiteľ preukazuje oprávnenie viesť motorové vozidlá v rozsahu v ňom uvedenom. Drţiteľ vodičského oprávnenia smie viesť motorové vozidlo ustanovenej skupiny alebo podskupiny motorových vozidiel, len ak je drţiteľom platného vodičského preukazu, v ktorom je vyznačené oprávnenie na vedenie takej skupiny motorových vozidiel a za podmienok v ňom uvedených.
14 § 73 odst. 1 zákona č. 8/2009 Z. z.
Drţiteľ vodičského oprávnenia je povinný mať platný vodičský preukaz pri vedení vozidla motorového vozidla pri sebe. Vodičský preukaz vydá Okresný dopravný inšpektorát Policajného zboru Slovenskej republiky, na ktorom ţiadateľ o vodičské oprávnenie zloţil skúšky z odbornej spôsobilosti.
Vodičský preukaz obsahuje:
meno a priezvisko drţiteľa vodičského preukazu, prípadne titul, dátum a miesto narodenia drţiteľa vodičského preukazu,
podobu drţiteľa vodičského preukazu, podpis drţiteľa vodičského preukazu,
skupiny a podskupiny vodičského oprávnenia, ktoré boli drţiteľovi vodičského
preukazu udelené, a dátum prvého udelenia vodičského oprávnenia pre kaţdú skupinu a podskupinu vodičského oprávnenia,
dátum vydania vodičského preukazu, dátum platnosti vodičského preukazu,
názov a sídlo orgánu, ktorý vodičský preukaz vydal, sériu a číslo vodičského preukazu,
záznamy o obmedzení rozsahu vodičského oprávnenia.
Drţiteľ vodičského oprávnenia môţe byť súčasne drţiteľom len jedného vodičského preukazu a len jedného medzinárodného vodičského preukazu.
Na účely udeľovania vodičských oprávnení sa motorové vozidlá členia na skupiny A, AM, B, B+E, C, C+E, D, D+E a T a podskupiny A1, B1, C1, C1+E, D1 a D1+E.
Základné skupiny vodičského oprávnenia : A, motocykle
B, motorové vozidlá, ktorých celková hmotnosť nepresahuje 3 500 kg a ktorých počet miest vrátane vodiča nepresahuje 9
C, motorové vozidlá s celkovou hmotnosťou nad 3 500 kg, ak nie sú určené na prepravu osôb
D, motorové vozidla určené na dopravu osôb, ktoré majú okrem miesta vodiča viac neţ 8 miest na sedenie
E, prívesy a návesy, u ktorých celková hmotnosť presahuje 750 kg
T, traktory, pojazdné pracovné stroje, môţe byť pripojené prípojné vozidlo. Platnosť je len na území Slovenskej republiky.
V prílohe č. 2 je vzor vodičského oprávnenia.
Pre podnikanie v cestnej nákladnej doprave je povinný vodič vlastniť vodičské oprávnenie skupín B, C, E, vzhľadom na typ vozidla, na ktorom pracovný výkon bude vykonávať.
Vodiči z povolania a ďalšie osoby, ktoré vedú vozidlo alebo riadia práce spojené
s prevádzkou motorových vozidiel alebo vykonávajú opravárenské a manipulačné práce sú povinní absolvovať rôzne školenia:
o bezpečnosti práce pri prevádzke, údrţbe a opravách vozidiel cestnej dopravy o obsluhe technických zariadení, zdvíhacích zariadení
o absolvovaní poučenia vodiča na prevádzku po cestných a mimo cestných komunikácií o preprave nebezpečných vecí, ADR
Ako príklad školení zdvíhacích zariadení uvádzam : o zo zdviţného čela
o z kontajnerového nosiča o z ramenového nakladača
o z hydraulickej ruky, rozdelenej podľa hmotnosti tovaru, ktorú môţe hydraulická ruka zdvíhať
„Vodič je povinný:
a) pouţiť na jazdu len vozidlo, ktoré moţno prevádzkovať v cestnej premávke, b) mať pri sebe platné doklady predpísané zákonom č.8/2009 Z. z. alebo osobitným predpisom,
c) venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke,
d) brať ohľad na vozidlo označené osobitným označením a na označené výcvikové vozidlo autoškoly,
e) dbať na zvýšenú opatrnosť voči cyklistom a chodcom, najmä deťom, osobám so zdravotným postihnutím, osobitne voči osobám, ktoré pouţívajú bielu palicu, a starým osobám,
f) dať prednosť chodcovi, ktorý vstúpil na vozovku a prechádza cez priechod pre chodcov,
pritom ho nesmie ohroziť,
g) pribrať potrebný počet spôsobilých osôb, ak to vyţaduje bezpečnosť cestnej premávky, a na ten účel ich náleţite poučiť,
h) zabezpečiť vozidlo a prepravované veci proti odcudzeniu prostriedkami montovanými do vozidla jeho výrobcom, ak sa vzdiali od vozidla mimo jeho dohľadu,
i) zabezpečiť pred jazdou a počas jazdy, aby sa vo výhľadovom poli vodiča nenachádzali predmety, ktoré môţu odvádzať pozornosť od bezpečného vedenia“15
Vodič ďalej:
si plní povinnosti vyplývajúce z dohôd uzatvorených v pracovnoprávnych vzťahoch (pracovná zmluva, dohoda o vykonaní práce a pod.) alebo v obchodných vzťahoch (zmluva o dielo, prenájom vozidla, dohoda o vedení vozidla a pod.),
zodpovedá za technický stav pouţívaných vozidiel, za pouţívanie vozidiel podľa platných predpisov a pokynov výrobcu,
zodpovedá za bezpečnosť pri prevádzke motorových vozidiel a pri manipulácii s materiálom na loţných plochách vozidiel,
je povinný zúčastňovať sa na školeniach organizovaných zamestnávateľom a preskúšaní vedomostí, oboznámiť sa s platnými predpismi a pokynmi pre prevádzku im
pridelených vozidiel a DPP spoločnosti,
zodpovedá za činnosť závozníka, za uloţenie a prepravu nákladu, za pripojenie, odpojenie prípojných vozidiel aj keď to vykoná závozník,
nedostatky na vozidlách hlási u riadiaceho pracovníka. Má právo odmietnuť jazdu s vozidlom, ktoré nespĺňa poţiadavky na premávku po cestných komunikáciách, môţe prepravovať len tie osoby, ktoré sú uvedené v príkaze na jazdu s vozidlom.
Preprava cudzích osôb je zakázaná!
vykonáva pravidelné čistenie a dezinfekciu vozidiel, je povinný riadiť sa pokynmi riadiaceho pracovníka, má povinnosť dodrţiavať pravidlá pracovného času vodiča,
nesmie zastavovať a stáť na mieste, kde vozidlo prekáţa z hľadiska bezpečnosti cestnej premávky,
nesmie sa s vozidlom otáčať a cúvať, ak nemá dostatočný rozhľad alebo ak tomu nevyhovuje povaha terénu,
15 § 4 odst. 1 písm. a-i zákona č. 8/2009 Z. z.
vodič motorového vozidla alebo jazdnej súpravy, ktoré sú povinne vybavené zakladacími klinmi, musí tieto kliny pouţívať, ak treba zaistiť vozidlo alebo jazdnú súpravu proti pohybu,
vodič smie vchádzať k pieskovým jamám, lomom, skládkam, staveniskám a podobným miestam len vtedy, ak je povrch terénu k nim dostatočne široký, pevný a zjazdný, pouţívať spevnené komunikácie, ak nie sú označené zákazovou značkou. Pri prevádzke mimo pozemných komunikácií je vodič povinný postupovať primerane podľa týchto predpisov; pred cúvaním bez pomocníka musí vodič vystúpiť z kabíny a presvedčiť sa o povahe terénu a prípadných prekáţkach,
rýchlosť jazdy vozidla je povinný v objekte odberateľa a tieţ dodávateľa prispôsobiť vnútorným smerniciam odberateľa alebo dodávateľa,
rýchlosť jazdy prispôsobiť prepravovanému materiálu tak, aby nebola ohrozená bezpečnosť tovaru, vozidla a tieţ okoloidúcich osôb,
vodič, ktorý má pridelené vozidlo, musí dbať o riadny technický stav, pravidelné technické prehliadky a pravidelnú údrţbu,
vodič zodpovedá za vedenie príslušnej evidencie o prevádzke vozidla počas doby, keď je na konkrétne vozidlo pridelený, má ho prevzaté a je preukázateľne o tom
oboznámený,
vodič v prípade nehody musí poskytnúť podľa svojich schopností a moţností potrebnú prvú pomoc a bezodkladne privolať odbornú zdravotnícku pomoc a urobiť opatrenia na záchranu osôb. Ďalej urobiť vhodné opatrenia tak aby mimoriadnou udalosťou nebola ohrozená bezpečnosť cestnej premávky, vozidla, nákladu, majetku iných, v prípade poţiaru privolať poţiarnikov (skúsiť, pokiaľ usúdi vodič vzniknutý oheň uhasiť za pomoci hasiacich prístrojov nachádzajúcich sa na vozidle). Privolať Políciu, pokiaľ to povaha nehody potrebuje. Pri poškodení, zničení nebezpečného tovaru postupovať podľa pokynov, ktoré sú súčasťou sprievodných listín. Nezabudnúť si dať okamţite výstraţnú vestu kvôli vlastnej bezpečnosti.
KONTROLA VOZIDLA - vykonáva vodič pred začatím, počas a po ukončení kaţdej jazdy.
KONTROLA pred jazdou :
kontrola dokladov vozidla a vodiča potrebných k vedeniu vozidla a vykonaniu prepravy,
vizuálna kontrola vozidla,
stav a čistota evidenčného čísla vozidla, evidenčného čísla prípojného vozidla, odrazových skiel, skiel, svetlometov a lámp,
mnoţstvo oleja v motore, mnoţstvo chladiacej a brzdovej kvapaliny v systéme, chod zahriateho motora odpočúvaním,
činnosť bŕzd, riadenia,
funkcia osvetlenia, ukazovatele smeru jazdy, brzdových svetiel, stieračov, elektrických prístrojov,
kontrola stavu pneumatík (vrátane rezervy),
stav výbavy vozidla (povinnej aj nepovinnej, dodanej firmou pre pomoc a ochranu vodiča, iných účastníkov cestnej premávky),
činnosť pracovného zariadenia (nadstavby, hydrauliky a pod.)
KONTROLA počas a po ukončení pracovného výkonu:
chod a teplota motora, hlučnosť vozidla, riadenie,
činnosť bŕzd, teplota bŕzd, tesnosť potrubia a spojov hadíc,
stav a upevnenie kolies, pneumatík a ich tlak, tesnosť prevodového a rozvodového mechanizmu, stav, upevnenie a uloţenie nákladu,
stav a opotrebenie pneumatík, doplnenie PHM,
odstavenie vozidla na určenom mieste,
zistené nedostatky na vozidle hlásiť riadiacemu pracovníkovi, očistenie vozidla
1.6 Dopravno - prepravný poriadok
Podľa Zákona č. 168/1996 Z. z. o cestnej doprave je kaţdá organizácia povinná vydať prepravný poriadok. Obsahuje podmienky dopravcu na prepravu a veci s ňou spojené.
V prepravnom poriadku dopravca podrobne rozpracuje ustanovenia predpisov o cestnej doprave, ustanovenia z Občianskeho a Obchodného zákonníka ako aj zo zákona o cestnej doprave a zo zákona o pozemných komunikáciách. Jedná sa o ustanovenia zmlúv
o preprave nákladu, všeobecné povinnosti dopravcu, vodičov, prepravcov alebo osôb, ktoré sa zúčastňujú pri preprave. Podrobnosti v prepravnom poriadku si dopravca upraví podľa svojich podnikateľských potrieb.
V medzinárodnej nákladnej cestnej doprave dopravca uvedie v prepravnom poriadku aj Dohovor o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR),
Európsku dohodu o medzinárodnej cestnej preprave nebezpečných vecí (ADR), Európsku dohodu o práci osádok vozidiel v medzinárodnej cestnej doprave (AETR), dohovor o medzinárodných prepravách potravín podliehajúcich skaze (ATP) a Bazilejský dohovor o riadení pohybov nebezpečných odpadov cez hranice štátov a ich zneškodnení. Ak zákon alebo medzinárodná zmluva nepripúšťa moţnosť odchýliť sa od ustanovení zákona alebo od medzinárodnej zmluvy, dopravca prevezme ustanovenia zákona alebo
medzinárodnej zmluvy do prepravného poriadku bez zmeny.
Prepravný poriadok sa vnútorne člení na články a články na odseky. Obsah prepravného poriadku by mal poskytnúť informácie pre objednávateľov o ponuke dopravcov (ich výhody alebo nevýhody) pre prípadné uzavretie zmluvy o preprave.
Prepravný poriadok je potrebné v prípade kontroly mať v sídle dopravnej firmy a tieţ sa odporúča ho mať, resp. jeho časť v nákladných vozidlách alebo na svojej internetovej stránke. Správny orgán môţe uloţiť pokutu tomu, kto poruší všeobecné povinnosti dopravcu, prípadne môţe odňať dopravcovi licenciu na podnikanie, ak zistí ţe dopravca v stanovenej lehote nedostatok neodstránil alebo opakovane porušil svoje povinnosti dopravcu
2. Archív dopravných dokumentov a ich význam
2.1 Reţim práce osádok vozidiel vo vnútroštátnej
a medzinárodnej cestnej doprave, ich archivácia, význam
Zvyšovanie bezpečnosti cestnej dopravy vedie k potrebe prijímania sociálnej legislatívy, ktorá reguluje čas práce vodičov a ich odpočinok. Reţim práce a odpočinku vodičov upravuje viac právnych predpisov :
Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 561/2006, č. 3821/85, č. 2135/98, č.
3820/85
Európska dohoda o práci osádok vozidiel v medzinárodnej cestnej doprave (Dohoda AETR)
O pracovnom čase a dobe odpočinku v doprave, platí len pre slovenských vodičov, č.
462/2007 Z. z.
Vyhlášky Slovenského úradu bezpečnosti práce a Slovenského banského úradu
o bezpečnosti práce a technických zariadení pri prevádzke, údrţbe a opravách vozidiel (č. 208/1991 Zb), ktorý stanovuje pracovný reţim vodičov pri prevádzkovaní firemných vozidiel, na ktoré sa nevzťahujú ostatné uţ uvedené právne predpisy ako napr. vozidlá do celkovej hmotnosti 3 500 kg
Pre slovenských vodičov upravuje zákon č. 462/2007 Z. z. o pracovnom čase a dobe odpočinku v doprave nasledovne:
Maximálny čas vedenia vozidla
o denný – 9 hodín, 2 krát týţdenne po10 hodín, max. 6 dní v týţdni, o týţdenný – max. 56 hodín,
o štrnásťdenný – 90 hodín. Ak v prvom týţdni vedie vodič vozidlo max. 56 hodín, tak na druhý týţdeň mu zostane max. čas vedenia vozidla 34 hodín,
Maximálny neprerušený čas vedenia vozidla je 4,5 hodiny,
Minimálny čas prerušenia vedenia vozidla je 45 minút alebo dve prestávky z toho prvá min.15 minút a druhá min. 30 minút, aby ich súčet bol 45 minút v rámci 4,5 hodiny vedenia vozidla,
Minimálny denný čas odpočinku pre jedného vodiča ( v jedno posádke) je o 11 hodín , s moţnosťou skrátenia trikrát týţdenne,
o na 9 hodín, jedenásťhodinový odpočinok sa môţe rozdeliť na dve časti počas 24 hodín s tým, ţe jedna časť trvá najmenej 8 nepretrţitých hodín. Celkový súčet časov odpočinku musí byť najmenej 12 hodín.
Skrátenie musí byť vyrovnané v nasledujúcom týţdni.
Minimálny denný čas odpočinku dvoch vodičov (dvoj posádka) je 9 hodín odpočinku v priebehu 30-tich hodín prepravného času,
Týţdenný čas odpočinku vrátane denného odpočinku je 45 hodín s moţnosťou skrátenia na 24 hodín a čerpaný v priebehu cesty. Skrátenie sa musí vyrovnať pred koncom 3.
týţdňa.
Za odpočinok sa povaţuje kaţdý neprerušený čas trvajúci najmenej jednu hodinu, počas ktorej môţe vodič voľne nakladať so svojím časom. Ak vodič trávy odpočinok vo vozidle, musí mať k dispozícii leţadlo. Vozidlo pri prevádzke v zimnom období musí byť vybavené nezávislým kúrením. V niektorých krajinách majú uzákonené mať vo vozidle nezávislú klimatizáciu kvôli vysokým vonkajším teplotám, pri ktorých by sa mohol vodič dostať do únavy, resp. by nemohol si oddýchnuť v čase odpočinku, prestávky.
Evidenciu o pracovnom čase a dobe odpočinku vykonáva technické záznamové zariadenie vo vozidle (tachograf), ktorý musí byť kaţdé dva roky ciachovaný autorizovanou dielňou a kalibračný lístok sa nachádzal na správnom mieste vo vozidle. Záznamové zariadenie môţe byť analógové alebo digitálne. Analógové zaznamenáva na záznamový kotúč rýchlosť vozidla, čas a vedenie vozidla pomocou troch zapisovacích pier, ktoré vyrývajú stopu na povrch záznamového kotúča. Digitálne záznamové zariadenia nahrádzajú doteraz pouţívané analógové záznamové zariadenia u všetkých nových vozidiel predaných od 1.
mája 2006. Digitálne záznamové zariadenie vykonáva záznam na digitálnu kartu vodiča a do veľkokapacitnej pamäte digitálneho záznamového zariadenia. Aktivita vodiča pri obidvoch typoch záznamového zariadenia sa určuje ovládačom – tlačidlom voľby, ktorý má tri hlavné funkcie:
Iná práca Pohotovosť
Odpočinok alebo prerušenie práce
Do vedenia vozidla sa záznamové zariadenie zapína automaticky pri pohybe vozidla.
Evidencia pri analógovom záznamovom zariadený a následná archivácia Kaţdý vodič je povinný:
pouţívať záznamové listy kaţdý deň, keď vedie vozidlo,
viest na záznamovom liste : svoje meno a priezvisko, evidenčné číslo vozidla, dátum a miesto začiatku a konca pouţívania listu,
evidenčné číslo vozidla alebo vozidiel, max. 3 vozidlá, údaje z počítadla odjazdených kilometrov,
na začiatku prvej jazdy pre kaţdé vozidlo, na konci poslednej jazdy pre kaţdé vozidlo, čas prevzatia druhého a tretieho vozidla, nesmie pouţiť záznam presahujúci 24 hodín,
preloţenie listu z vozidla do druhého musí vykonať čo najkratšiu dobu, záznamové listy odovzdávať dopravcovi po 28 dňoch pouţitia,
poskytnúť na poţiadanie kontrolórom záznamové listy za posledných 28 dní,
v prípade poruchy záznamového zariadenia musí vodič vyplniť ručne na zadnej strane listu údaje o výkone. Jazdu s nefunkčným záznamovým zariadeným smie vykonať najviac do 6 dní,
nastaviť hodiny záznamového zariadenia na správny čas,
pouţívať záznamové listy vhodné na typ záznamového zariadenia.
Dopravca si archivuje záznamové listy 24 mesiacov od pouţitia. Dopravcovi nesmie chýbať ani jeden kilometer bez záznamového listu z vozidla.
Príloha č. 3: Záznamový list analógového zariadenia.
Evidencia pri digitálnom záznamovom zariadený
V pamäti digitálneho záznamového zariadenia sa zaznamenávajú údaje za posledných 365 dní od všetkých vodičov, ktorý riadili vozidlo a v karte vodiča iba údaje drţiteľa karty za posledných 28 dní. Údaje z digitálneho záznamového zariadenia je povinný dopravca raz za tri mesiace stiahnuť pomocou špeciálneho USB kľúča a podnikovej karty
a preniesť do počítača, ktorý musí mať počítačový program na ukladania a vyhodnotenie dát z digitálneho záznamového zariadenia. Ďalej je dopravca povinný stiahnuť aj vodičovu kartu raz za 28 dní. Dopravca je povinný si údaje z digitálneho záznamového zariadenia
pravidelne sťahovať z počítača na zálohové diskety (USB kľúč, CD, DVD,..atd.) a archivovať po dobu 24 mesiacov od dátumu záznamu z digitálneho záznamového zariadenia.
U analógového záznamového zariadenia si kontrolu reţimu práce a odpočinku vodiča vykonáva dopravca ručne, ale pri digitálnom záznamovom zariadení mu umoţňuje počítačový program vykonať okamţitú kontrolu reţimu práce a odpočinku vodiča.
V prípade porušenia dá dopravca vodičovi podpísať protokol o porušení s následným potrestaním vodiča.
Podnikovú kartu a kartu vodiča vydáva na poţiadanie Zdruţenie dopravcov Česmad a majú platnosť 5 rokov. Pri strate karty sú jej vlastníci povinní nahlásiť túto skutočnosť na políciu a potom poţiadať o vydanie duplikátu.
V prípade, ţe vodič vykonával činnosť pri ktorom riadil vozidlo do 3 500 kg, čerpal voľno, dovolenku alebo bol práceneschopný musí mať vodič pri kontrole na ceste vybavený potvrdením. Potvrdenie má presnú formu a dopravca si ho môţe stiahnuť z internetovej stránky www.ec.europa.eu .
Význam evidencie reţimu práce a odpočinku vodičov a archivácie záznamových listov:
Bezpečnosť na cestách. Vodiči nevykonávali bezpečnostné prestávky a odpočinok, tak dochádzalo k zaspatiu za volantom počas jazdy.
Spätná kontrola u dopravcu, či nedával príkazy vodičom aby porušovali nariadenia reţimu práce a odpočinku.
Spätná kontrola výkonu vozidla (čierne jazdy).
Spätná kontrola vodiča pred nehodou (rýchlosť)
2.2 Prvotná evidencia, archivácia a ich význam
Prvotná evidencia je jeden z dôleţitých prvkov, ktoré ovplyvňujú riadny chod firmy.
Prvotná evidencia napomáha sledovaniu vyuţitia vozidiel, spotreby pohonných hmôt a mazadiel, prejdených kilometrov, časov nakládok a vykládok, pouţitia prípojného vozidla a sledovania práce vodičov.
Zákon č.68/1971 Zb. o cestnej doprave a vnútroštátnom zasielateľstve v znení zákona č.
118/1990 Z. z., ktorý ukladal organizáciám, ktoré vykonávajú cestnú dopravu pre cudzie
potreby, viesť o prevádzke vozidla záznam. Tento zákon bol zrušený a nahradil ho zákon č.
168/1996 Z. z. Hoci povinnosť viesť záznam z hľadiska zákona o cestnej doprave sa nevyţaduje, z hľadiska preukazovania výdavkov na pohonné hmoty (zákon o dani z príjmov), je povinnosťou dopravcu viesť záznam o jazdách a účelu ich vykonania. Je potrebné sledovať vyuţívanie vozidiel, čerpanie pohonných hmôt a ostatných uţ uvedených prvkov ktoré ovplyvňujú riadny chod dopravnej firmy.
Záznamy o prevádzke vozidla, resp. o prevádzke pomocných technických zariadený je povinný dopravca vydať vodičovi pred jazdou. Vodič vozidla je povinný záznamy
priebeţne dopĺňať po celý čas prevádzky, prípadne na príkaz dopravcu si nechať potvrdiť záznam odosielateľom a príjemcom prepravovaných tovarov. Záznam môţe byť vedený technickým zariadením ako napríklad GPS.
Poznáme prvotné záznamy:
Záznam o prevádzke vozidla osobnej dopravy, je určený pre osobné automobily, dodávkové automobily, mikrobusy, autobusy a motocykle.
Záznam o prevádzke vozidla nákladnej dopravy, tento formulár slúţi k záznamu výkonnou vozidla a prípojného vozidla resp. ďalších údajov. Vyplnený záznam slúţi ako podklad pre denné vyhodnocovanie dopravnej činnosti jednotlivých vozidiel, pre výpočet mzdy osádky vozidla a pre fakturáciu výkonov.
V zázname pred výjazdom vozidla sa uvedie na prednej strane:
o dátum,
o miesto stanovišťa vozidla, o pečiatka dopravcu,
o evidenčné číslo vozidla, prípadne evidenčné číslo prípojného vozidla, o typ a značka motorového vozidla vrátane prípojného vozidla,
o celková hmotnosť, o druh pohonnej hmoty,
o meno a priezvisko vodiča a spolu jazdcov,
o názov prepravcu, odkiaľ a kam sa prepravuje tovar, druh prepravovaného tovaru,
o čas odchodu zo stanovišťa vozidla,
o začiatočný stav kilometrov vozidla z tachometra, o začiatočný stav pohonných hmôt,
o dispozície pre osádku,
o na zadnej strane uvedie vodič čitateľne meno a priezvisko, dátum výkonu, vlastnoručný podpis
V zázname počas výkonu vozidla uvádza vodič na zadnej strane:
o odkiaľ a kam prepravuje tovar, o druh nákladu alebo počet, o spôsob nakladania a vykladania,
o naloţená a vyloţená hmotnosť v tonách, o počet nakladačov a vykladačov,
o doba nakládky a vykládky, o čas odchodu a príchodu vozidla, o doba jazdy,
o doba ostatných zdrţaní (napr. prestávky, čas tankovania, čas opráv,..atď.),
o doba pouţitia prípojného vozidla, o spolu ubehnuté kilometre na vozidle, o ubehnuté kilometre s nákladom, o prípadne výkon v tonokilometroch,
o na prednej strane počas výkonu vozidla uvedie vodič čerpanie pohonných hmôt v litroch, prípadne tam uvedie stav tachometra pri čerpaní
V zázname po výkonne vozidla uvedie vodič:
o na prednej strane čas príchodu na stanovište, dátum skončenia výkonu, stav počítadla tachometra po príchode a jeho rozdiel v km, konečný stav pohonných hmôt,
o na zadnej strane vodič sčituje časy nakládok, vykládok, jázd, ďalej sčituje ubehnuté kilometre spolu, s nákladom ako aj naloţenú a vyloţenú hmotnosť prepravovaného tovaru.
Príloha č. 4: Záznam o prevádzke vozidla nákladnej dopravy – predná strana.
Príloha č. 5: Záznam o prevádzke vozidla nákladnej dopravy – zadná strana.
Objednávka prepravy alebo zmluva o preprave, slúţi aj ako podklad pri účtovaní a fakturácií objednanej prepravy.
Denník dispečera. Jeho význam je, ţe slúţi na spätnú kontrolu aký výkon vozidlo alebo vozidlá vykonávali. O archivácii si rozhodne kaţdá firma podľa svojho vlastného zváţenia.
