Bankovní institut vysoká škola Praha
zahraničná vysoká škola Banská Bystrica
Zmeny v bilancii komerčných bánk od vzniku súčasnej krízy v SR
Diplomová práca
Bc. Norbert Brnák Máj 2015
Bankovní institut vysoká škola Praha
zahraničná vysoká škola Banská Bystrica Katedra financií a bankovníctva
Zmeny v bilancii komerčných bánk od vzniku súčasnej krízy v SR
Changes in balance sheet of commercial banks from the start of present crisis in Slovakia
Diplomová práca
Autor: Bc. Norbert Brnák
Financie
Vedúci práce: doc. Ing. Jana Kotlebová, PhD.
Galanta Máj 2015
VYHLÁSENIE
Vyhlasujem, ţe som diplomovú prácu spracoval samostatne s pouţitím uvedenej literatúry.
Svojím podpisom potvrdzujem, ţe odovzdaná elektronická verzia práce je identická s jej tlačenou verziou a som oboznámená so skutočnosťou, ţe sa práca bude archivovať v kniţnici BIVŠ a ďalej bude sprístupnená tretím osobám prostredníctvom internej databázy elektronických vysokoškolských prác.
Máj 2015 ...
Galanta Bc. Norbert Brnák
Poďakovanie
Týmto by som sa chcel poďakovať vedúcej mojej diplomovej práce doc. Ing. Jane Kotlebovej, PhD. za ochotu, pomoc, odborné vedenie, cenné rady a pripomienky, ktoré mi poskytla pri jej vypracovávaní.
...
Bc. Norbert Brnák
Anotácia
BRNÁK, Norbert, Bc.: Zmeny v bilancii komerčných bánk od vzniku súčasnej krízy v SR. [Diplomová práca]. Bankovní institut vysoká škola Praha, zahraničná vysoká škola Banská Bystrica. Katedra financií a bankovníctva. Vedúci práce: doc. Ing. Jana Kotlebová, PhD. Rok obhajoby: 2015. Počet strán: 68
Diplomová práca sa zaoberá analýzou zmien bilancie komerčných bánk vzniku súčasnej krízy v SR. Práca je rozdelená do troch kapitol. Cieľom práce je posúdiť do akej miery boli a sú komerčné banky na Slovensku dotknuté dôsledkami finančnej krízy na strane aktív a pasív ich bilancie a zároveň zhodnotiť z toho vyplývajúce riziká pre stabilitu bankového sektora do budúcnosti. V prvej kapitole sa zameriavame na teoretické vymedzenie pojmov súvisiacich s danou problematikou. Detailnejšie sú vymedzené pojmy ako bankovníctvo, činnosti a ciele centrálnej banky a komerčných bánk, aktíva a pasíva komerčnej banky a riadenie rizík. Druhá kapitola práce analyzuje dopady krízy tak na Európu ako na samotnom Slovenku. Vymedzili sme si podrobnejšie aj bankový sektor v SR. V tretej časti práce prinášame výsledky vplyvu krízy na bilanciu bankového sektora a tak isto analyzujeme jednotlivé zloţky bilancie. Diplomová práca obsahuje 14 grafov, 2 obrázky a 6 tabuliek, prostredníctvom ktorých sme sa snaţili prehľadnejšie zobraziť danú problematiku.
Kľúčové slová: bankovníctvo, kríza, komerčné banky, aktíva, pasíva, bilancia, riziko
Annotation
BRNÁK, Norbert, Bc.: Changes in Balance Sheet of Commercial Banks from the Start of Present Crisis in Slovakia. [Diploma theses]. Banking institute university of Prague, foreign university Banská Bystrica. Katedra of finance and banking. Thesis supervisor: assoc. prof. Ing. Jana Kotlebová, PhD. Year of the defense: 2015. Number of pages: 68
This thesis deals with the analysis of changes in the balance of commercial banks in the current crisis SR. The work is divided into three chapters. The aim of this work is to assess the extent to which and the commercial banks in Slovakia prejudice of the financial crisis on the asset and liabilities of their balance while evaluate the resulting risks for the stability of the banking sector in the future. The first chapter focuses on the theoretical definitions related to the issue of the topic. More detailed definitions are as banking itself, the activities and objectives of the central bank and commercial banks, assets and liabilities of commercial banks and risk management. The second chapter analyzes the impact of crisis on Europe as well as on Slovakia. We define in more detail the banking sector in Slovakia. In the third part we deliver results of the analysis of the impact of crisis bank´s on the balance sheet and also we analyze the individual components of the balance.
Diploma thesis contains 14 charts, 2 pictures and 6 tables through which we try to provide own opinion on this problematic.
Keywords: banking, crisis, commercial banks, assets, liabilities, balance sheet, risk .
OBSAH
ÚVOD... 7
1 VYMEDZENIE BANKOVÉHO SEKTORA A JEHO FUNKCIÍ ... 9
1.1 Historický vývoj bankovníctva (a bankových produktov) ... 9
1.1.1 Úloha a činnosť centrálnej banky ... 12
1.1.2 Komerčné bankovníctvo ... 14
1.1.2.1 Úlohy a postavenie komerčnej banky ... 14
1.1.2.2 Členenie komerčných bánk ... 16
1.1.2.3 Princípy činnosti komerčnej banky ... 17
1.2 Bilancia komerčnej banky ... 21
1.2.1 Aktíva a pasíva komerčnej banky ... 22
1.2.2 Riadenie aktív a pasív komerčnej banky ... 25
1.2.3 Riziká riadenia aktív a pasív a metódy ich riadenia ... 27
2 ANALÝZA VPLYVU SÚČASNEJ KRÍZY NA BANKOVÝ SYSTÉM SR .. 30
2.1 Hlavné príčiny vzniku svetovej hospodárskej krízy ... 30
2.2 Bankový systém v SR ... 35
2.2.1 Vývoj komerčného bankovníctva v SR ... 35
2.3 Dopad finančnej krízy na bankový sektor v SR ... 39
3 ZMENY V BILANCII KOMERČNÝCH BÁNK V SR OD VZNIKU SÚČASNEJ KRÍZY ... 42
3.1 Vývoj jednotlivých poloţiek bilancie na strane aktív a pasív od vzniku krízy... ... 42
3.2 Analýza vybraných poloţiek bilancie komerčných bánk v SR ... 54
3.2.1 Vývoj objemu poskytnutých úverov ... 54
3.2.2 Vývoj celkového objemu zlyhaných úverov... 56
3.2.3 Vývoj objemu prijatých vkladov ... 57
3.2.4 Výsledok hospodárenia beţného obdobia ... 59
3.2.5 Kapitálová primeranosť ... 60
ZÁVER ... 63
ZOZNAM TABULIEK ... 66
ZOZNAM POUŢITEJ LITERATÚRY ... 67
7
ÚVOD
Uţ 10 000 rokov pred naším letopočtom si začali starovekí pestovatelia uvedomovať potrebu výmennému obchodu. Aj egyptské chrámy poskytovali bezpečný prístav ochrany pokladov, ale prvé podoby bankovníctva zaloţené na pôţičkách a uchovaní a zhodnocovaní úspor sa objavujú aţ v Babylone. Bolo to v 18. storočí pred naším letopočtom za vlády Chammurapiho. Z toho nám vyplýva, ţe mnohí dnešní bankári neprinášajú zázračný know-how, jednoducho iba zúročujú dedičstvo, ktoré postavilo na nohy grécky obchod, rímsku politiku a zaviedlo staroveké zmenky, šeky. Je samozrejmosťou, ţe bankovníctvo je v dnešnom svete neodmysliteľnou súčasťou ţivota kaţdého z nás, nezávisle od veku, pohlavia, povolania, či iných aspektov. Či uţ vedome, alebo nevedome zasahuje do kaţdodenného ţivota kaţdého z nás. Bez bankovníctva by sme nevedeli posielať peniaze, uchovať si ich na účte a mnoho ďalších vymoţeností, ktoré berieme ako samozrejmosť. Hlavným cieľom tejto diplomovej práce je posúdiť do akej miery boli a sú komerčné banky na Slovensku dotknuté dôsledkami finančnej krízy na strane aktív a pasív ich bilancie a zároveň zhodnotiť z toho vyplývajúce riziká pre stabilitu bankového sektora do budúcnosti.Systematicky je práca rozčlenená do troch kapitol.
Úvodná kapitola je zameraná na teoretické vymedzenie základných pojmov týkajúcich sa problematiky. Vymedzíme si podrobnejšie históriu bankovníctva a bankových produktov, štruktúru bankového sektora. Nemôţeme nespomenúť centrálne bankovníctvo ako vrchol bankového sektora. V nemalej časti rozoberieme bilanciu, samotné aktíva a pasíva komerčných bánk a riadenie rizika.
Dôleţitou kapitolou diplomovej práce je druhá kapitola, v ktorej je analyzovaná samotná kríza, jej priebeh a dopady krízy na sektor komerčného bankovníctva.
Podrobnejšie si analyzujeme vývoj krízy a dôleţité udalosti, ktoré ju sprevádzali.
Bankovníctvo na Slovensku prešlo zaujímavými zmenami, počnúc hladkým priebehom vstupu do Európskej únie a eurozóny, aţ po komplikované a stále trvajúce obdobie svetovej hospodárskej krízy. Problémy pretrvávajúce dodnes sú väčšinou následkom hospodárskej krízy, aj keď nie všetky.
Záverečná tretia kapitola je zamierená na zmeny v bilancii komerčných bánk v Slovenskej republike od vzniku súčasnej krízy. A taktieţ sa v záverečnej časti venujeme
8
riadeniu banky a stabilitu bankového sektora. Všetky uvedené výsledky sú prezentované vo forme prehľadných grafov a tabuliek.
9
1 VYMEDZENIE BANKOVÉHO SEKTORA A JEHO FUNKCIÍ
V prvej kapitole sa zameriavame na teoretické vymedzenie bankového sektora.
V úvodnej časti sa venujeme jeho historickému vývoju. Vymedzujeme pojem „komerčná banka“ ako podnikateľský subjekt, definovaniu jej činností a úloh. Definujeme princípy, ktoré musí dodrţiavať pri výkone svojej činnosti. Ďalej sa venujeme bilancii komerčnej banky, jej aktívam a pasívam.
1.1 Historický vývoj bankovníctva (a bankových produktov)
História bankovníctva siaha aţ do počiatkov existencie moderného človeka, teda do praveku. Vývoj a samotný vznik „prvotného“, či „starovekého“ bankovníctva bol úzko spätý s uspokojením potrieb človeka, bolo to však moţné uskutočniť len s vlastnými prebytkami produkcie. Spočiatku sa vymieňal tovar za tovar, tzv. barter, alebo barterový obchod, neskôr sa obchodovalo s vopred stanovenými komoditami, ktorými boli napr.
koţušiny, zlato, drahé kovy, neskôr i mince. Okolo roku 3000 p.n.l. sa začínajú objavovať prvé písomné zmluvy zaznamenané na hlinených tabuľkách Sumerov, ktoré dokazujú prvé znaky rozkvetu hospodárskeho ţivota. Prvé mince sa začali pouţívať okolo roku 700 p.n.l.
v Grécku, boli vyrobené zo zliatiny zlata a striebra. Asi o 200 rokov neskôr vznikajú prví
„bankári“, v Grécku to boli tzv. Metoikovia, cudzinci, ktorí sa do riadnej spoločnosti mohli zaradiť platením vyšších daní, finančnými príspevkami mestu a armáde a podobne. Táto povinnosť ich nútila hospodáriť čo najlepšie, to znamená čo najefektívnejšie zhodnocovať svoj kapitál. V Ríme bol postup opačný: občan, ktorý mal dlhy a nedokázal ich splatiť, sa stal otrokom veriteľa (vtedy zmenárnika). V Číne sa obchod začal rozvíjať podstatne neskôr – aţ okolo 19. storočia nášho letopočtu. Dovtedajšiemu rozvoju tam bránil konfucionizmus, ktorý bral obchodovanie ako príţivníctvo, a preto sa obchodovalo štýlom
„dar za dar“ teda formou Bartrovho tednra.
V stredoveku k rozvoju bankovníctva výrazne dopomohla tzv. zmenka, ktorá bola preplácaná v prvých „bankách“. Zmenku moţno v súčasnosti definovať ako cenný papier obsahujúci zákonom predpísané náleţitosti, v ktorom sa vystavovateľ zmenky buď sám priamo zaväzuje, ţe v stanovenom čase zaplatí zmenkovú sumu určitej osobe (vlastná
10
zmenka), alebo prikazuje tretej osobe, aby v stanovenom čase zaplatila druhej osobe určitú sumu (cudzia zmenka). V tomto období datujeme aj vznik slova banka, z talianskeho „il banco“, čo znamená lavicu, alebo stôl, kde boli vykonávané finančné transakcie. Veľké oslabenie vtedajšieho bankovníctva zapríčinila v tom období morová skaza, ktorá vyhubila 25% obyvateľstva v Európe. Nepriaznivo sa pod rozvoj bankovníctva podpísala aj kolonizácia, veľké zásoby zlata a zámorské objavy, čo malo za následok obrovskú infláciu, ktorá sa aj dnes povaţuje za jeden z najväčších problémov bankovníctva. Čo naopak posilnilo a pomohlo urýchliť opätovný vzostup úrovne obchodu a bankovníctva, bol vznik prvých búrz v Taliansku, Belgicku, Anglicku, Holandsku a Francúzku. Prvé moderné banky vznikajú na začiatku 17. storočia v Amsterdame, Hamburgu a Švédsku. Zaoberali sa bezpečným uloţením peňazí, poskytovaním úrokov, prevodmi a financovali nielen obyvateľstvo, ale i štát a firmy. (Šlosár 2002, s.235-236)
V novoveku vznikli prvé šeky (šek je cenný papier, ktorý obsahuje bezpodmienečný písomný príkaz peňaţnému ústavu, aby zaplatil z pohľadávky vystaviteľa alebo z poskytnutého úveru sumu peňazí, na ktorú je šek vystavený, a to buď majiteľovi šeku, alebo osobe uvedenej na šeku2) a bianco šeky (šek s nevyplnenou sumou). Obdobie je charakterizované aj tým, ţe bankári poţičiavali vlastné peniaze, prípadne rodinné peniaze.
V roku 1716 John Law zaloţil prvú súkromnú banku. Neskôr vznikli moderné akciové banky, lebo súkromné banky uţ nevládali vyhovieť poţiadavkám veľkých podnikov.
Majiteľmi takýchto bánk boli klasickí akcionári ako ich poznáme dnes. Najznámejším, najväčším a najvplyvnejším bankárom v tom období bola rodina Rothschildovcov v rokoch 1815 aţ 1848. Svoj majetok zveľadili najmä počas napoleonských vojen, kedy obchodovali s oboma bojujúcimi stranami. Po roku 1850 sa od siete komerčných bánk oddelila centrálna banka, ktorá mala výhradné právo emitovať bankovky. Centrálna banka vznikla z komerčnej banky s najdlhšou históriou, a dodnes funguje systém jednej centrálnej banky plus viacerých komerčných bánk.
Dvadsiate storočie bolo pre vývoj bankovníctva kľúčovým obdobím z dôvodu technického rozvoja a mnohopočetných elektronických noviniek. V prvej polovici sa kapitál začal vyváţať i do zahraničia – výrazný rozmach exportu a importu tovaru. V období prvej svetovej vojny bola prakticky celá Európa financovaná pôţičkami z USA, porazené krajiny platili horibilné sumy vojnových reparácií, čo viedlo k strate ich priaznivého hospodárskeho stavu. V tomto období sa odštartoval úpadok svetového bankovníctva. Vyvrcholením bola svetová hospodárska kríza v rokoch 1929 aţ 1933, ktorá
11
sa začala krachom newyorskej burzy. Spojené štáty uţ ďalej nepomáhali európskym krajinám svojimi úvermi, kríza preto naplno vypukla i v celej Európe. Jediným štátom, kde sa aspoň dočasne podarilo čeliť kríze, bolo vtedy Francúzsko. Krízu sa podarilo potlačiť zvýšením úlohy štátu v ekonomike, ale i vznikom Medzinárodného menového fondu.
(Šlosár 2002,s.187)
V sedemdesiatych rokoch vznikajú tzv. elektronické peniaze, prvý elektronický bankomat bol inštalovaný v roku 1967 v Londýne. Namiesto obrazovky boli otočné valce, ktoré zobrazovali informácie pre uţívateľa a peniaze boli uloţené v obálkach. V roku 1939 uţ jeden pokus o zavedenie bankomatu bol, zrušil sa však po 6 mesiacoch kvôli nevyuţívaniu zo strany verejnosti a v domnienke, ţe bankomat vyuţívajú len prostitútky a gembleri, ktorí sa hanbia vyberať peniaze z banky. V tomto období sa začína vyuţívať aj platobná karta. Deväťdesiate roky priniesli neodmysliteľné prvky dnešného moderného bankovníctva, akými sú internetbanking, telebanking, homebanking či GSMbanking, klienti si mohli pohodlne vybaviť takmer všetky bankové záleţitosti z domu, či cez telefón.
Takisto sa vďaka tomu zníţil čas vynaloţený na vybavenie aj náklady, čo je veľká výhoda ako pre banku, tak aj pre klienta. Tu sa začína úplne nová éra bankovníctva, ktorého vývoj trvá dodnes.
Podľa existencie inštitucionálneho oddelenia centrálnej banky od komerčných bánk rozlišujeme jednostupňovú a dvojstupňovú bankovú sústavu. Jednostupňová banková sústava je význačná s tým, ţe všetky operácie vykonáva v danej krajine jediná centrálna banka. Ostatné banky sú veľmi úzko špecializované a úplne závislé od rozhodnutia centrálnej banky. Tieto banky nepredstavujú samostatné trhové subjekty, ale zabezpečujú len akúsi deľbu práce svojou orientáciou na určitý druh operácií. Hlavnými oblasťami špecializácie bývajú zahraničný obchod, sektor obyvateľstva, investičná výstavba, poľnohospodárstva. Takáto banková sústava bola charakteristická pre bývalé centrálne plánované ekonomiky. Jednostupňové bankové sústavy sa vyskytujú obvykle v iných neţ trhových podmienkach, a preto aj výkon funkcií centrálnej banky a komerčných bánk má formálny charakter.
Rozvinutý bankový systém je nevyhnutnou súčasťou vyspelej trhovej ekonomiky.
Bankový systém moţno definovať ako systém vzťahov, inštitúcií a pravidiel medzi bankovými a nebankovými subjektmi v ekonomike. Je v prvom rade determinovaný politickými a historickými aspektmi, existujúcim ekonomickým usporiadaním a ďalšími významnými faktormi ako sú napr. rozvinutosť finančného trhu, tradície, ekonomické
12
špecifiká. Základný princíp moderných bankových systémov v trhových ekonomikách je zhodný - sú zaloţené na dvojstupňovom princípe.
Dvojstupňový bankový systém je charakteristický pre hospodárstvo vyspelej ekonomiky. Tento druh bankovej sústavy je zaloţený na separácii makroekonomických funkcií spojených s činnosťou komerčných bánk. Centrálna banka tu predstavuje ústredný stabilizačný menový prvok systému ktorý dozerá na správne fungovanie bankového sektoru. Oddelené komerčné banky uskutočňujú ziskové aktivity, kde záujem o ich efektívnosť a optimálnosť vytvára zainteresovanosť na vytvorenom zisku banky. Banková sústava predstavuje systém špeciálnych bankových inštitúcií v národnom hospodárstve, zaoberajúcich sa bankovými operáciami v aktívnej, pasívnej a sprostredkovateľskej forme.
V súčasnosti poznáme základné druhy bánk a to sú, centrálna banka nazývaná aj emisná banka, zohráva úlohu makroekonomického menového centra. Komerčné banky univerzálneho typu ktoré vykonávajú všetky druhy bankových operácií. Ďalej rozlišujeme špecializované banky napr. investičné banky, poľnohospodárske banky a iné finančné ústavy a inštitúcie nebankového typu ako sú sporiteľne, poisťovne, investičné fondy, atď.
1.1.1 Úloha a činnosť centrálnej banky
Banková sústava predstavuje systém podnikov a inštitúcií v národnom hospodárstve zaoberajúcich sa bankovými operáciami, ktoré vystupujú v aktívnej, pasívnej a sprostredkovateľskej podobe. Banková sústava je vţdy dvojstupňová.
Prvý stupeň tvorí centrálna banka, ktorá vystupuje ako:
banka bánk - riadi celú bankovú sústavu, určuje pravidlá vzniku a zániku komerčných bánk, vymedzuje pravidlá ich podnikania. Kaţdá komerčná banka má v centrálnej banke svoj účet a platobný styk medzi bankami prebieha na týchto účtoch. Tak isto poskytuje týmto komerčným bankám,
banka štátu - vykonáva v mene štátu všetky vnútroštátne i zahraničné finančné operácie, poskytuje štátu úvery, je zástupcom štátu pri rokovaní s inými centrálnymi bankami, vedie štátne rezervy a zastupuje štát v medzinárodných finančných inštitúciách.
13
Centrálna banka zabezpečuje základné operácie s hotovostnými peniazmi, riadi menovú politiku, uskutočňuje operácie s devízovými prostriedkami, reguluje a dohliada na bankový systém a vystupuje ako banka bánk a banka štátu. Za hlavné ciele činnosti centrálnej banky moţno povaţovať podporu stabilného menového vývoja a bezpečnosti, efektívnosti, spoľahlivosti a dôveryhodnosti bankového systému na území daného štátu.
(Revenda, 2011, s. 33)
Za hlavné funkcie centrálnej banky povaţujeme:
vrcholný subjekt menovej politiky – centrálna banka je zodpovedná za výkon menovej politiky v štáte, alebo v integrovanom celku štátov. Ide o reguláciu mnoţstva peňazí v ekonomike hlavne s cieľom stability cenovej hladiny,
emisná funkcia – centrálna banka emituje hotovostné peniaze do obehu a zároveň zodpovedá za ponuku, centrálna banka má výsostné právo vydávať hotovostné peniaze správca devízových rezerv štátu – centrálna banka akumuluje devízové rezervy a
realizuje s nimi operácie na devízovom trhu,
vrcholný reprezentant štátu – centrálna banka zastupuje štát v medzinárodných finančných a menových inštitúciách. (Medveď et al, 2012, 59-60)
Horváthová (2009, s. 26) definuje centrálnu banku ako nezastupiteľný orgán v bankovom systéme. Ciele centrálnych bánk sú odlišné od cieľov komerčných bánk. Kým hlavným cieľom komerčnej banky je dosahovať zisk a maximalizovať ho, centrálna banka dohliada na bezpečnosť, dôveryhodnosť, cenovú stabilitu a efektívnosť bankového systému ako celku. Je pravda, ţe pri vykonávaní činností spojených so základnými funkciami centrálnej banky dosahuje zisk, ale po odpočítaní výdavkov ich odovzdáva do štátneho rozpočtu ako príjem.
Ciele centrálnej banky
Pri určovaní cieľov centrálnej banky, je dôleţité aby si vybrala správne, navzájom sa podporujúce ciele. Presný názov týchto cieľov sa uvádza pomenovanie, a to „kompatibilné ciele“, čiţe navzájom zlučiteľné ciele.
Základným cieľom je stabilita menu, ktorú treba chápať v dvoch rovinách:
14
1. vnútorná stabilita meny – stabilita cien v tuzemskej mene a jej úroveň je vyjadrená mierou inflácie,
2. vonkajšia stabilita meny – vývoj a stabilita menového kurzu domácej meny k zahraničným menám. (Dvořák, 2005, s 143)
V minulosti sa pri realizovaní menovej politiky sledovali tieto ciele:
podpora zamestnanosti, podpora ekonomického rastu,
rovnováha beţného účtu platobnej bilancie, stabilita menového kurzu domácej meny, stabilita úrokových sadzieb,
stabilita finančných trhov. (Kotlebová et al, 2007, s 118)
1.1.2 Komerčné bankovníctvo
Komerčné banky vystupujú ako neodlúčiteľná súčasť chodu štátu, firiem či občanov.
Komerčné banky sú podnikateľské subjekty, ktoré fungujú za účelom dosahovania zisku.
Tvoria druhý stupeň bankovej sústavy.
1.1.2.1 Úlohy a postavenie komerčnej banky
Komerčné banky majú svoju významnú úlohu v systéme bankovej sústavy. Pojem komerčná banka je v odbornej literatúre definovaná rôzne.
Belás (2007, s. 57) definuje komerčnú banku cez osobitný predmet podnikateľskej činnosti ako „podnikateľský subjekt, ktorý má isté špecifiká vo svojej podnikateľskej činnosti. V porovnaní s inými podnikateľskými subjektmi má osobitný predmet podnikateľskej činnosti, ktorým sú peniaze“. Taktieţ uvádza, ţe: „banka vykonáva zber vkladov od jednotlivých ekonomických subjektov, ako sú podniky, štát, obyvateľstvo.
Poskytuje úvery týmto ekonomickým subjektom a vykonáva mimobilančné transakcie ako je napríklad platobný styk“.
15
S podobným, ale o čosi zjednodušeným vymedzením komerčnej banky sa stretávame u Poloučka (2006, s. 14), ktorý vychádza z toho, ţe banka je finančná inštitúcia, ktorá na jednej strane prijíma depozitá a na druhej strane poskytuje úvery.
Banku taktieţ môţeme definovať ako finančného sprostredkovateľa. Černohorský (2011, s. 197-198) ju definuje ako finančného sprostredkovateľa, ktorého hlavnou činnosťou je sprostredkovanie pohybu dočasne voľných prostriedkov medzi jednotlivými ekonomickými subjektmi.
Podľa Baboučka (2002, s. 49) komerčná banka je firma ako kaţdá iná a cieľom jej podnikania je zisk a dlhodobé preţitie v hospodárskej súťaţi. Je to otvorený, dynamický a cieľavedome riadený systém.
Beňová et al. (2009, s.242) definuje komerčnú banku ako podnikateľský subjekt, ktorý má v porovnaní s inými podnikateľskými subjektmi špecifické črty a osobitosti.
Základným cieľom komerčnej banky je dosahovať zisk pri dodrţiavaní zásad stability a bezpečnosti z hľadiska rizík bankového podnikania. Uvádza, ţe banka sa od iných podnikateľských subjektov, ktoré vyrábajú materiálne tovary, odlišuje nasledovnými skutočnosťami:
produkty banky nemajú materiálny charakter ale peňaţný charakter,
prevaţná väčšina peňazí, s ktorými podnikajú banky, predstavuje cudzie prostriedky,
zdrojom zisku banky je najmä rozdiel medzi úrokmi, ktoré banka inkasuje z úverov, a úrokmi, ktoré platí z vkladov. Vo veľkej miere tvoria zisk bánk neúrokové zdroje z rôznych poplatkov, ktoré im platia klienti.
Podľa Medveď a kol.,(2013, s. 100-101) zaraďujeme medzi hlavné ekonomické funkcie banky:
sprostredkovanie platobného styku, finančné sprostredkovanie,
emisiu bezhotovostných peňazí,
sprostredkovanie finančného investovania.
16 1.1.2.2 Členenie komerčných bánk
V odbornej literatúre sa stretávame s členením komerčných bánk podľa rôznych kritérií. Podľa typu aktivít ktoré vykonávajú, z hľadiska vlastníctva a pôvodu kapitálu, podľa rozsahu vykonávaných bankových obchodov.
Beňová et al. (2007, s. 239) uvádza modely usporiadania bankovej sústavy podľa druhu bankových obchodov, ktoré banky vykonávajú:
model univerzálneho bankovníctva – banky môţu vykonávať operácie tradičného obchodného bankovníctva, ako aj operácie investičného bankovníctva. Model pripúšťa určitú mieru špecializácie bánk a je vyuţívaný hlavne v Európe.
model oddeleného bankovníctva – predpokladá prísne oddelenie investičného bankovníctva od komerčného bankovníctva, prevláda hlavne v USA.
zmiešaný model – model predpokladá čiastočné oddelenie investičného bankovníctva od komerčného bankovníctva. Model sa formuje v prostredí, kde legislatíva obmedzuje výkon investičného bankovníctva, vyţaduje napríklad oddelenú analytickú evidenciu jednotlivých operácií, zákaz zneuţívania informácií o klientoch pri obchodovaní banky na vlastný a cudzí účet.
Podľa Belása (2008, s. 52) môţeme členiť komerčné banky podľa typu vykonávaných činností na:
univerzálne komerčné banky, špecializované komerčné banky.
Univerzálna komerčná banka vykonáva širokú škálu bankových obchodov, spravidla sú to banky s rozhodujúcim postavením na bankovom trhu, majú väčšiu ekonomickú silu, a na základe toho existujú silnejšie ekonomické dôvody zabrániť krachu takejto banky.
Zároveň majú lepšie predpoklady pre diverzifikáciu rizika. Nevýhodou takejto komerčnej banky je skutočnosť, ţe vytvára spravidla vyššie náklady, je podstatne náročnejšia na riadiaci proces a prípadný krach banky má negatívny dopad na ekonomiku.
Špecializovaná komerčná banka sa zameriava na špeciálne produkty, segmenty, teritória, napr. investičná banka, eskontná banka, hypotekárna banka, záručná banka,
17
komunálna banka. Špecializovaná komerčná banka je schopná poskytovať kvalitnejšie sluţby, potrebuje niţšie náklady na výkon svojej činnosti a spravidla riadi menej pobočiek.
Nevýhodou tohto typu banky je jej zredukovaný priestor pôsobnosti, menšia konkurenčná schopnosť v procese globalizácie, vyššie nároky na výkon bankového dohľadu a väčšia koncentrácia rizika.
Z hľadiska vlastníctva kapitálu komerčnej banky rozdeľujeme komerčné banky na:
štátne banky – vlastníkom banky je štát, spravidla predstavujú nástroj realizácie vládnej politiky.
družstevné banky – tzv. ľudové banky, sú rozšírené v Nemecku, kde vlastníkom bankového kapitálu je druţstvo.
súkromné banky – vlastníkom jej súkromný vlastník, resp. skupina vlastníkov na základe drţby akcií banky, akciová spoločnosť predstavuje najrozšírenejšiu formu vlastníctva banky v súčasnom období.
Z hľadiska pôvodu kapitálu členíme komerčné banky na:
domáce banky – vlastníkom takejto komerčnej banky je domáci kapitál,
zahraničné banky – z hľadiska vlastníctva dominuje z najväčšej časti zahraničný kapitál,
zmiešané banky – predstavujú mix domáceho a zahraničného kapitálu.
1.1.2.3 Princípy činnosti komerčnej banky
Komerčné banky, ako sme uviedli v podkapitole 1.2.1, vykonávajú mnoho činností.
Realizujú presun dočasne voľného kapitálu medzi jednotlivými subjektmi trhu. Ich obchodná činnosť má špecifikum a to, ţe väčšinu svojich obchodných aktivít realizujú s cudzím kapitálom. Bankové operácie sú určované záujmami subjektov, ktorými sú vkladatelia depozít, akcionári banky a klienti v úverovom procese. Banka si musí zachovávať stabilitu vo vzťahu k likvidite, solventnosti a rentabilite.
Banky pri svojej činnosti musia dodrţiavať legislatívne dané pravidlá stanovené centrálnou bankou ako aj nasledujúce základné zásady:
18
1. Zásada rentability – cieľom komerčnej banky je dosahovanie zisku, a ako iné podnikateľské subjekty, aj ona sa snaţí maximalizovať svoje výnosy pri minimálnych nákladoch.
2. Zásada likvidity – nakoľko banka obchoduje hlavne s cudzími prostriedkami je potrebné, aby vedela plniť svoje záväzky voči klientom v akomkoľvek okamihu.
Táto zásada je do určitej miery protikladom zásady rentability a to z dôvodu, ţe prílišný dôraz na likviditu môţe viesť k vyšším nákladom, teda k nízkej rentabilite.
3. Zásada solventnosti – schopnosť komerčnej banky platiť svoje záväzky vo vzťahu k tretím subjektom, k tým, ku ktorým vznikajú. Sú to dodávatelia tovarov a sluţieb, zamestnanci, štát a podobne.
4. Zásada bezpečnosti – schopnosť banky úspešne vykonávať manaţment rizika (napríklad úverové a úrokové riziko, devízové riziko, inflačné riziko, geopolitické riziko, operačné riziko). (Medveď et al., 2012, s 36).
Rentabilita, likvidita a bezpečnosť sú navzájom prepojené a je veľmi zloţité nastaviť ich tak, aby sa dosahoval stav udrţateľnosti všetkých zásad. Z poskytovania rizikových úverov banka môţe dosahovať vysoké zisky, na druhej strane to pre banku môţe znamenať značné riziko, pričom plne likvidné aktíva pre banku neprinášajú ţiadny zisk.
Likvidita, rentabilita sa prelínajú cez pravidlá a zásady činnosti komerčnej banky a sú jedným z hlavných ukazovateľov finančnej analýzy ako nástroja na meranie výkonnosti banky.
Vzťah ukazovateľov podľa Chovancovej et al. (2006, s. 47) môţeme znázorniť prostredníctvom trojuholníka, kde kaţdé obchodovanie je spojené s hľadaním správnej varianty, ktorá prinesie maximálnu rentabilitu, maximálnu bezpečnosť a maximálnu likviditu.
19
Obrázok 1 Magický trojuholník
Zdroj: vlastné spracovanie podľa Chovancová et al., 2006, s. 47.
Solventnosť komerčnej banky
Solventnosť komerčnej banky je platobná schopnosť banky uhrádzať beţné náklady a záväzky zo svojich beţných príjmov a rýchlym speňaţením vlastného majetku aj v prípade, ţe výsledkom hospodárenia je strata. Umoţňuje banke aj pri zlých hospodárskych výsledkoch pokračovať v úverovej a prevádzkovej činnosti a prenášať tieto výsledky na vkladateľov a veriteľov od ktorých banka prijala pôţičky.
Podľa Sysákovej (2010, s. 94) banka je solventná vtedy, ak je schopná vyplácať mzdy svojim zamestnancom, uhrádzať svoje záväzky voči dodávateľom, platiť dane ale aj vykonávať iné prevádzkové a investičné platby. Solventnosť banky závisí od správneho riadenia jej aktív a pasív a dostatočnej rentability.
Horvátová (2009, s. 110) uvádza zásady ako vie banka zachovať solventnosť a predchádzať insolventnosti ako je orientácia na dosahovanie zisku, dostatočná výška kapitálu a rezerv na krytie strát v rámci účtov vlastného kapitálu a dostatočnú výšku likvidných aktív.
Bezpečnosť komerčnej banky
Bezpečnosť komerčnej banky je vyjadrením miery rizika, ktoré banka pri svojej činnosti podstupuje. Riziko ako faktor sa povaţuje aj za základný činiteľ, ktorý
Bezpečnosť Likvidita
Rentabilita
20
najvýraznejšie ovplyvňuje hospodárenie komerčnej banky. Spolu s rentabilitou a likviditou tvoria základné ukazovatele pri riadení aktív a pasív komerčnej banky (Belás, 2009, s. 23).
Zásada bezpečnosti je schopnosť banky úspešne vykonávať manaţment rizika.
Definíciu rizika a jeho členenie opisujú viacerí autori.
Operačné riziko – je riziko vyplývajúce z chybných alebo nevhodných vnútorných postupov, zo zlyhania ľudského faktora, zo zlyhania pouţívaných systémov alebo z vonkajších udalostí. Súčasťou operačného rizika je aj právne riziko vyplývajúce najmä z nevymoţiteľnosti zmlúv, prípadne z rozsudkov s negatívnym vplyvom na banku (Medveď et al., 2012, s. 285).
Riziko likvidity – stav, pri ktorom banka nebude mať dostatočné mnoţstvo finančných prostriedkov k uhradeniu svojich splatných záväzkov (Kašparovská et al., 2006, s. 12).
Trhové riziko je riziko straty zo zmien trhových cien, zmien hodnôt komoditných alebo finančných nástrojov v dôsledku nepriaznivých zmien trhových podmienok, t.j.
zmien vývoja cien akcií, komodít, vývoja menového kurzu alebo vývoja úrokových sadzieb. Na základe tohto vývoja rozoznávame štyri základné kategórie trhového rizika, a to:
1. Úrokové riziko – riziko straty zo zmien cien nástrojov citlivých na úrokové miery.
2. Akciové riziko – riziko straty zo zmien cien nástrojov citlivých na ceny akcií.
3. Komoditné riziko – je riziko straty zo zmien cien nástrojov citlivých na ceny komodít.
4. Menové riziko – devízové riziko, je rizikom straty zo zmien ceny nástrojov citlivých na menové kurzy. (Medveď et al., (2012, s. 275).
Systémové riziko – riziko prenosu neschopnosti jednej inštitúcie plniť svoje záväzky v čase ich splatnosti, môţe spôsobiť, ţe iné inštitúcie budú neschopné plniť si svoje záväzky v čase ich splatnosti, čo môţe vo väčšom meradle ohroziť stabilitu finančných trhov (Belás, Demjan, 2009, s. 100-101).
Obchodné riziko – zahŕňa v sebe jednotlivé riziká ako právne riziko, riziko znemy úverového hodnotenia, riziko reputácie, menovej konvertibility, daňové riziko, riziko pohromy, regulačné riziko (Belás, 2009, s. 99-100).
21
1.2 Bilancia komerčnej banky
Bilancia komerčnej banky rieši rovnováhu medzi potrebami aktív a zdrojmi ich financovania teda pasív. Pasíva sú zdroje komerčnej banky, ktoré sa členia na vlastné a cudzie zdroje. Aktíva predstavujú spôsob pouţitia zdrojov.
Bilancia komerčných bánk sa líši od bilancie iných podnikateľských subjektov a to z dôvodu, ţe činnosť bánk je odlišná od činnosti iného podnikateľského subjektu. Banka uskutočňuje špeciálne finančné operácie, ktoré sú zloţitejšie a náročnejšie ako operácie vo výrobnom alebo obchodnom podniku. Účtovníctvo bánk je náročnejšie a zloţitejšie, musí sa podriaďovať aj právu Európskej únii. (Boušková, 2005, s. 9).
Zimková uvádza (2009, s. 188), ţe bilancia komerčnej banky sa skladá zo súvahy a podsúvahy. Súvaha pritom obsahuje aktuálne údaje a podsúva ha sa venuje údajom budúcim. Bilancia komerčnej banky sa zostavuje ako pri iných podnikateľských subjektoch, ale jej usporiadanie je atypické.
Bilanciu komerčnej banky povaţuje Belás et al. (2008, s. 11) za významné špecifikum činnosti komerčnej banky. V bilancii komerčnej banky prevaţujú cudzie zdroje, ktoré sa prioritne akumulujú od domácností vo forme malých vkladov. Prevaţujúci objem cudzích zdrojov je v bilancii komerčnej banky typickou črtou. V prípade, kedy by mala banka viac vlastných zdrojov – nad stanovenú úroveň, stala by sa menej efektívnou.
Medveď et al. (2012, s. 105) poukazuje pri bilancii komerčnej banky na jej vypovedaciu schopnosť o štruktúre majetku banky, aktív a pasív. Pre banky platí jednotná štandardizovaná štruktúra bilancie, ale v podiele jednotlivých poloţiek sa jednotlivé bilancie komerčných bánk líšia, na základe uskutočnených obchodov.
Bilancia komerčnej banky vyjadruje stav aktív a pasív k určitému okamihu a musí byť účtovne vyrovnaná, musí platiť, ţe celková účtovná hodnota aktív sa rovná celkovej hodnote pasív.
Vzorovú bilanciu komerčnej banky v zjednodušenej forme znázorňujeme v niţšie uvedenej tabuľke.
22
Tabuľka 1 Bilancia komerčnej banky
Aktíva Pasíva
1.Pokladničná hotovosť 1. Vlastné zdroje banky – kapitál 2.Nakúpené cenné papiere - základné imanie
3.Pohľadávky voči iným bankám - áţiové fondy 4.Pohľadávky voči klientom - rezervné fondy
5.Poskytnuté úvery - rezervy
6.Majetkové podiely a vklady 2.Prijaté dlhodobé úvery osobitného charakteru
7.Investície 3.Záväzky voči bankám
8.Pohľadávky voči akcionárom - voči centrálnej banky
9.Majetok - voči komerčným bankám
10.Ostatné aktíva 4.Záväzky voči klientom (vklady) 5.Záväzky z emitovaných cenných papierov
6.Výsledok hospodárenia minulých rokov
7.Výsledok hospodárenia beţného obdobia
Zdroj: vlastné spracovanie podľa Beňová et al., 2005, s. 250.
1.2.1 Aktíva a pasíva komerčnej banky
Súvaha, alebo bilancia je jeden zo základných účtovných výkazov. V súvahe musí vţdy a za všetkých okolností platiť takzvaná základná bilančná rovnica. Kvalita banky sa dá najlepšie posúdiť cez súvahu banky, ktorá býva spolu s výkazom ziskov a strát
23
zverejňovaná ako bilancia. Na strane pasív sú vlastné zdroje banky a prostriedky získané od vkladateľov. Z účtovného hľadiska tvoria pasíva banky pravú stranu súvahy teda bankovej bilancie, zatiaľ čo aktíva ľavú. Bankové operácie, ktoré ovplyvňujú stranu pasív, čiţe zdrojov banky, sú pasívne bankové operácie a to hlavne príjmy vkladov klientov a emisie dlhopisov, napr. vloţenie sumy na beţný účet sa prejaví vo zvýšení úhrnnej sumy pasív banky. Pasívne operácie umoţňujú vytvárať bankové finančné prostriedky. Aktíva banky predstavujú všetok majetok bánk a to buď vo forme vlastného majetku alebo vo forme pohľadávok. Aktívne bankové operácie úzko nadväzujú na pasívne operácie, ktoré banka taktieţ vykonáva. Banka totiţ získa od klientov peňaţné prostriedky, s ktorými v ďalšej fáze operuje. Je namieste spomenúť, ţe aktívnymi operáciami si banka vytvára svoj zisk, pretoţe za poskytnutie peňaţných prostriedkov od svojich klientov inkasuje úrok.
Aktíva komerčnej banky
Pokladničná hotovosť – je najviac likvidné aktívum, ktoré má však nulový zisk.
Predstavujú ju bankovky a mince, ako v domácej tak cudzej mene v pokladniciach a trezoroch bánk. Osobitne sa evidujú operácie so zlatom a inými pokladničnými hodnotami, patria sem drahé kovy ako striebro, platina, drahokamy, pamätné mince, ale aj ceniny ako kolky, známky v eurách a inej cudzej mene. (Sysáková, 2010, s. 87)
Vklady v centrálnej banke – výnos z týchto vkladov závisí od toho, či centrálna banka vklady úročí. Vklady v centrálnej banke tvoria povinné minimálne rezervy a tzv.
dobrovoľné rezervy, ktoré banky vyuţívajú na zabezpečenie likvidity banky.(Medveď et al., 2012, s. 105)
Štátne pokladničné poukážky a poukážky centrálnej banky – komerčná banka ich drţí na posilnenie likvidity, nakoľko patria medzi relatívne likvidné a takmer bezrizikové aktíva, alebo na zníţenie rizikovosti svojho portfólia. (Medveď et al., 2012, s. 105)
Pohľadávky voči bankám – sú to úvery, ktoré komerčná banka poskytla iným komerčným bankám alebo vklady komerčnej banky v iných bankách. Komerčné banky ich drţia aj z dôvodu realizácie platobného styku. (Kašparovská et al., 2006, s. 5)
Pohľadávky voči klientom – sú tu zahrnuté poskytnuté úvery nebankovým klientom, ako sú firmy, domácnosti, municipalitám. Pri univerzálnych bankách táto poloţka bilancie je dominantnou. (Kašparovská et al., 2006, s. 5)
24
Cenné papiere – komerčná banka má v drţbe cenné papiere z rôznych dôvodov.
Cenné papiere na predaj sú podiely v iných spoločnostiach. Cenné papiere na obchodovanie, má v drţbe banka za účelom obchodovania a dosahovanie zisku z cenových rozdielov v krátkom období.(Zimková, 2009, s. 190)
Deriváty – obchoduje sa s nimi na tuzemskom alebo zahraničnom trhu, vykazujú sa s kladnou reálnou hodnotou a s marţou.(Zimková, 2009, s. 190)
Majetkové účasti – akcie iných spoločností, ktoré sú dlhodobo drţané. Banka prostredníctvom týchto akcií získava nad spoločnosťami vplyv, rozhodujúci alebo podstatný. (Medveď et al., 2012, s. 106)
Dlhodobý hmotný a nehmotný majetok – komerčná banka ho potrebuje k výkonu svojej činnosti. Sú to budovy, pozemky, dopravné prostriedky vo vlastníctve banky.
Opotrebenie tohto majetku je zachytené v odpisoch z majetku. Dlhodobým nehmotným majetkom je softvér, goodwill. (Medveď et al., 2012, s. 106)
Pohľadávky z upísaného ZI – pohľadávky voči akcionárom z upísaného ale nesplateného základného imania akcionármi banky.
Ostatné aktíva – sú to napr. pohľadávky voči zamestnancom, daňové pohľadávky voči štátu, prípadne zúčtovanie iných pokladničných hodnôt.(Kašparovská et al.,2006, s. 5)
Pasíva komerčnej banky
Vlastné imanie komerčnej banky sa člení na ďalšie poloţky ako je základné imanie, pohľadávky voči akcionárom, vlastné akcie, kapitálové fondy, rezervné fondy, emisné áţio.
Základné imanie – je akcionármi upísané základné imanie ako vklad akcionárov a tvorí vlastný zdroj banky.
Kapitálové fondy – komerčná banka ich tvorí z iných zdrojov ako z bankového zisku, napr. dotáciami, bezplatným nadobudnutím majetku. (Medveď et al., 2012, s. 107)
Rezervné fondy a ostatné fondy zo zisku – sú tvorené výlučne zo zisku komerčnej banky a časť z nich je tvorená na základe zákona. (Medveď et al., 2012, s. 107)
25
Rezervy – sú tvorené na ťarchu nákladov a sú určené na krytie rizík, ktoré môţu vzniknúť pri výkone podnikateľskej činnosti komerčnej banky. Časť rezerv je tvorená na základe zákona. (Kašparovská et al., 2006, s. 6)
Emisné ážio – je rozdiel medzi emisným kurzom akcie a menovitou hodnotou akcie banky. (Medveď et al., 2012, s. 107)
Záväzky voči centrálnym a komerčným bankám – prijaté úvery komerčnej banky od centrálnej banky, ale aj komerčných bánk. Sú to hlavne záporné zostatky na beţných účtoch vedených v centrálnej banke a komerčných bankách. Tieţ úvery poskytnuté centrálnou bankou a nakúpené úvery od komerčných bánk. (Zimková, 2009, s. 191)
Záväzky voči klientom – tvoria ich úsporné či terminované vklady klientov, beţné účty, vklady s výpovednou lehotou, vklady stavebného sporenia, vklady orgánov územnej samosprávy a štátnej správy, tieţ úvery od vládnych inštitúcií.(Zimková, 2009, s. 192)
Záväzky z dlhodobých cenných papierov – sú to bankou emitované dlhopisy prostredníctvom ktorých komerčná banka získava finančné zdroje na financovanie svojich aktív.(Medveď et al., 2012, s. 106)
Podriadený dlh – je to pôţička banke, ktorá je charakteristická tým, ţe nie je zabezpečená, má minimálnu splatnosť a je pouţívaná v prípade krachu banky tak, ţe v prvom rade sú uspokojené pohľadávky veriteľov pred pohľadávkami veriteľov, ktoré plynú z podriadeného dlhu. Podriadený dlh predstavuje prechod medzi cudzími a vlastnými zdrojmi banky. (Kašparovská et al., 2006, s. 6)
Výsledok hospodárenia minulých rokov – ide o nerozdelený zisk alebo stratu z minulých rokov, ktoré si komerčná banka môţe uplatniť v nasledujúcich rokoch.
Výsledok hospodárenia bežného obdobia – výsledok hospodárenia v schvaľovacom konaní, predstavuje hospodársky výsledok zistený v účtovníctve za minulé účtovné obdobie. Je to strata alebo zisk účtovný nie daňový.
1.2.2 Riadenie aktív a pasív komerčnej banky
Riadenie komerčnej banky je zloţitý systém vzťahov, objektov, nástrojov a postupov orientovaných na dosahovanie cieľov komerčnej banky. Hlavným kritériom pre hodnotenie
26
kvality bankového manaţmentu je dosahovaná výkonnosť komerčnej banky (zisk, rentabilita) pri dodrţaní regulačných pravidiel v oblasti rizika a likvidity. Riadenie aktív a pasív predstavuje dominantný problém bankového manaţmentu najmä v nadväznosti na špecifiká bankového podnikania. Riadenie aktív a pasív môţeme chápať ako riadenie peňaţných procesov v komerčnej banke. Riadenie komerčnej banky je systém, ktorý pozostáva z viacerých modulov, úrovní a aktivít.
Na dosiahnutie bankových cieľov je potrebné integrovať finančné riadenie banky s obchodným a organizačným modulom. Tento prístup k manaţmentu komerčnej banky moţno chápať ako integrovaný manaţment obchodov komerčnej banky, čo znamená, ţe prioritne skúma a analyzuje spôsob, podmienky a efektívnosť uskutočňovaných bankových obchodov s klientmi banky s cieľom rastu súčasnej a budúcej výkonnosti komerčnej banky.
Základné princípy riadenia aktív a pasív banky:
banka musí mať istotu, ţe v kaţdej dobe má k dispozícii dostatok hotovosti, aby mohla splniť záväzky voči vkladateľom. Musí sa preto zaoberať riadením likvidity, t. j. získavaním dostatočne likvidných aktív;
musí minimalizovať riziko pri získavaní (vytváraní) aktív tým, ţe drţané aktíva diverzifikuje, alebo ţe určitý objem aktív s vysokou mierou rizika vyvaţuje objemom aktív s nízkou mierou rizika;
banka musí získavať zdroje peňaţných prostriedkov s čo moţno najniţšími nákladmi;
musí minimalizovať riziká plynúce zo zmien úrokových mier a z menových kurzov, ktoré vznikajú v čase a na rôznych trhoch s peniazmi.
Riadenie bankovej bilancie (aktív a pasív) vo všeobecnosti zahŕňa riadenie aktívnej strany bilancie a riadenie pasívnej strany bilancie. Tvorí ju hlavne likviditná politika, úverová politika, riadenie zásob cenných papierov, riadenie hmotných aktív, riadenie depozit, riadenie vlastného kapitálu banky a dividendová politika. Zmeny finančného systému ovplyvňujú prístupy k riadení bankovej bilancie. Z toho vyplýva, ţe s vývojom nových finančných trhov, produktov a inštitúcií sa menia aj metódy riadenia aktív a pasív banky. (Belás, 2008, s.57).
Riadenie aktív a pasív môţeme definovať ako proces, pri ktorom aktíva, prinášajúce zisk sa refinancujú príslušnými pasívami. Ide v podstate o permanentnú aktivitu
27
kompetentných špecializovaných útvarov banky a vrcholového manaţmentu. (Belás, 2010, s.88)
Proces riadenia bilancie banky predstavuje náročnú úlohu, na výsledky ktorej vplývajú mnohé faktory. Tento proces predstavuje agregátny prístup k riadeniu banky, má charakter procesného riadenia, ktoré sa odohráva na najvyššej riadiacej úrovni. Stratégia riadenia aktív a pasív je determinovaná vhodne štruktúrovanými právomocami a kompetenciami v banke, vyuţívaním skúsenosti z danej oblasti, funkčným tokom informácií a optimálnou štruktúrou rozhodovacieho procesu. Pri riadeniach aktív a pasív pouţívajú obchodné banky neformálnu platformu riadiaceho procesu, tzv. ALCO výbor – Assets and Liabilities Management Commitee. Proces riadenia aktív a pasív musí zodpovedať pravidlám obozretného podnikania a monetárnej politike, centrálnej banky. Riadenie aktív a pasív znamená optimalizáciu vzťahu niţšie uvedených veličín, kde platí pravidlo, ţe banka sa snaţí dosahovať vysoký zisk, relatívne nízke riziko a primeranú likviditu:
ZISK ↑ - RIZIKO ↓ - LIKVIDITA ↑
1.2.3 Riziká riadenia aktív a pasív a metódy ich riadenia
Pri riadení aktív a pasív komerčnej banky pôsobí celý rad rizík, ktoré môţeme členiť na všeobecné a špecifické Analýza rizík ako aj v podnikanú tak aj v bankovníctve dnes prestáva byť otázkou voľby, stala sa nevyhnutnosťou. Banky však nie sú ani v dnešných podmienkach rozkolísaných trhov bezmocné. Moderné metódy riadenia rizík im otvárajú široký manévrovací priestor, v ktorom môţu riziko svojho podnikania identifikovať a do istej miery usmerňovať.
Medzi všeobecné riziká zaraďujeme:
úverové riziko – je riziko moţného zlyhania zmluvného partnera, ktoré povedie k nedodrţaniu obsahu zmluvy a následne k finančným stratám protistrany. Môţe mať formu – priameho úverového rizika, rizika úverových ekvivalentov, vysporiadacieho rizika alebo rizika úverovej angaţovanosti,
investičné riziko - riziko predstavuje pre investora určitú neistotu, ţe skutočný výnos bude v budúcnosti odlišný od očakávaného. Takouto odchýlkou môţe byť
28
pokles celkovej hodnoty investície, respektíve niţší ako očakávaný výnos. Avšak odchýlka môţe pôsobiť aj v opačnom smere a realizovaný výnos môţe byť lepší ako pôvodné očakávanie. poklesu hodnoty pohľadávok pod ich účtovnú hodnotu, riziko vynúteného predaja – hlavné riziko spočíva v správnom, alebo nesprávnom načasovaní (takzvaný timing) predaja aktíva v nevhodnom čase, čo znamená nevýhodný predaj istej časti aktív.
Medzi špecifické riziká zaraďujeme:
riziko koncentrácie - znamená, ţe aktivity komerčnej banky sú koncentrované na úzkom trhu, negatívne trendy v príliš koncentrovanej oblasti môţu značne poškodiť banku (napr. americká hypotekárna kríza),
riziko presunu splatnosti - v dôsledku jeho pôsobenia je štruktúra aktív a pasív rôzna, čo môţe spôsobiť aj v prípade výkonnej banky krátkodobé problémy likvidity,
riziko úrokovej nerovnováhy - variabilné úrokové sadzby aktív nie sú synchronizované s flexibilitou pasív, čo môţe v prípade pohybu úrokových sadzieb značne ovplyvniť výkonnosť banky.
Zmena trhových úrokových sadzieb predstavuje typické riziko v oblasti riadenia bilancie a ovplyvňuje výnosnosť aktív a náklady na pasíva banky.
Keďţe komerčné banky musia mať v súvahe aktíva a pasíva citlivé na úrokové sadzby a necitlivé na úrokové sadzby, existuje celý rad rizík, analýzou ktorých sa musí komerčná banka zaoberať. Metódami riadenia rizika bilancie banky sú:
Gap management – táto analýza meria riziko likvidity, ktoré vyplíva z nedokonalej rovnováhy skutočných alebo odhadovaných splatností aktív a pasív v jednotlivých časových horizontoch. Ide o pozorovanie rozpätia sumy, o ktorú aktíva prevyšujú pasíva v danej kategórii, v danom časovom pásme.
analýza pohybu úrokových sadzieb, ktorá analyzuje návratnosť portfólia bilancie vo vzťahu k riziku.
ďalšie metódy – ako napríklad analýza durácie rozpätia, kde durácia predstavuje mieru citlivosti cien dlhopisov na zmenu úrokovej miery. Čím je durácia dlhopisov väčšia, tým je väčšia ich citlivosť na zmenu úrokových sadzieb. Slúţi na určenie rizika spojeného s dlhopismi. Čím je durácia
29
dlhopisového fondu väčšia, tým výraznejšia je zmena hodnoty obchodného majetku, podľa toho, ako sa menia úroky.
30
2 ANALÝZA VPLYVU SÚČASNEJ KRÍZY NA BANKOVÝ SYSTÉM SR
Cieľom analýzy je vyhodnotiť situáciu a rozsah vplyvu finančnej krízy v bankovom sektore na základe vybraných činností a operácií komerčných bánk. Medzi najvýznamnejšie faktory patria zmeny v reálnej ekonomike na Slovensku a v krajinách hlavných obchodných partnerov, vystavenie voči vývoju na finančných trhoch a zahraničné vlastníctvo väčšiny subjektov slovenského finančného sektora. Nezanedbateľný vplyv na samotný bankový sektor na Slovensku majú rozhodnutia Európskej centrálnej banky.
2.1 Hlavné príčiny vzniku svetovej hospodárskej krízy
Keď Wall Street kýchne, zvyšok sveta dostane nádchu. Toto porekadlo vnieslo v roku 2007 úplne nový význam a pravdivosť. Veľká finančná kríza sa začala koncom leta 2007 v USA krachom dvoch headgových fondov investičnej banky Bear Stearns. Hlavnou príčinou bol pád realitného trhu v USA, ktorý nastal v dôsledku prepuknutia insolventnosti na trhu rizikových hypoték skupine obyvateľstva s niţším príjmom.
Banky v tom čase poskytovali úvery s niţšou úrokovou sadzbou. Ratingové agentúry a banky upadli uţ v procese schvaľovania úverov, keď úvery poskytovali menej bonitným klientom alebo klientom so zlým ratingom.
Pritom úlohou ratingových agentúr bolo posudzovať platobnú schopnosť budúcich dlţníkov, ktorá sa pohybovala od solventných s označením AAA/Aaa aţ po nesolventných, zaradených do skupiny D. Nebolo však problémom za úplatok získať od ratingovej spoločnosti doklad o potrebnej výške príjmu. Banky brali tieto posudky ľahkováţne a spoliehali sa len na výsledky ratingov a údaje o dlţníkoch si uţ ďalej neoverovali. Lenţe vidina zisku bola vyššia ako riziko. Navyše „nezávislé“ ratingové agentúry tento výnosný obchod nemienili nijako mariť a ich portfólia plné toxických hypoték hodnotili ako bezpečné a všetko bolo v poriadku. Túto skutočnosť si však banky začali uvedomovať a prestali dôverovať kaţdému. Čo malo za následok, ţe prestali poskytovať pôţičky a
31
začali si tvoriť rezervy, aby prostriedky neposkytli tomu, kto takéto toxické hypotéky vlastní v nadkritickom mnoţstve čím by banky vystavoval obrovskému riziku krachu. Trh zaplavila podstatná príčina finančnej krízy – panická nedôvera. Nikto nevedel, kto vlastní koľko toxických hypoték. Vo svetle zhoršovania celkovej finančnej situácie v domácností sa prestáva splácať úver aj z kreditných kariet, pôţičky na auto či na štúdium.
Na samotnej kríze mal nemalú úlohu aj Federálny rezervný systém USA, ktorý v posledných predkrízových rokoch udrţiaval nízku hladinu úrokov, vďaka čomu mala väčšina občanov ľahký prístup k úverom, vo väčšej miere k hypotekárnym. FED ale postupne začal zvyšovať úroky, čo viedlo k zvyšovaniu splátky hypoték obyvateľom a nie všetci si ich mohli dovoliť splácať. Následne prepukla realitná bublina, ktorá sa transformovala na podobu súčasnej krízy. Rast úrokových mier nastal v roku 2004.
Nesplácanie podradných úverov s variabilnými úrokovými mierami sa v roku 2007 zvýšilo na pribliţne 20 %. Obdobie nízkych, alebo ţiadnych úrokových mier sa skončilo a úrokové miery dostali novú trhovú úroveň. Aj napriek tomu, ţe koordinovaný postup centrálnych bánk zvýšil trhovú likviditu a medzibankové úrokové miery sa podarilo stabilizovať, predchádzajúcu dôveru medzi bankami sa obnoviť nepodarilo. Za pokles rastu HDP v roku 2008 boli zodpovedné hlavne sektory priemyselnej výroby, maloobchodného predaja, poisťovací a finančný priemysel. Vplyv hospodárskej krízy na reálnu ekonomiku dokumentuje pokles celkového domáceho dopytu v rokoch 2008 a 2009.
Štáty sveta síce zachránili z dlhov hlavné banky, ale tieto dlhy teraz musia zaplatiť obyvatelia. Tí sú však zaťaţení svojimi súkromnými úvermi, ktoré nedokáţu splácať. Aj preto dnes čelíme globálnej finančnej kríze. Situácia sa vyhrotila v roku 2008 po páde investičnej banky Lehman Brothers. Spustila sa vlna predajov aktív, rozširovali sa spready pri korporátnych dlhopisoch, spomalil sa tok obchodných transferov a prevádzkového kapitálu. Finančné inštitúcie sprísnili úverové štandardy a ceny akcií začali prudko klesať.
Začali chýbať zdroje potrebné na prevádzkovanie podnikov, v dôsledku čoho klesal domáci a zahraničný dopyt, a mnohé firmy boli donútené prepúšťať svojich zamestnancov či úplne zrušiť svoje pobočky a zbankrotovať. Finančná kríza sa tak cez problémy v bankovom sektore transformovala a preniesla sa do všetkých oblastí reálnej ekonomiky.
32 Dopad finančnej krízy na Európsku úniu
Podobnosť ekonomického prostredia a celosvetová previazanosť trhov viedla k tomu, ţe kríza neprebehla iba v Spojených štátoch, ale šírila sa ďalej a zasiahla takmer celý svet, Európu nevynímajúc. Veľké mnoţstvo ekonomických odborníkov tvrdí, ţe pokiaľ by nezasiahla finančná kríza Európu, náš kontinent by nemal finančné ťaţkosti a vysokú mieru nezamestnanosti akú ma teraz.. Toto tvrdenie nie je úplne pravdivé, je pravda, ţe kríza odhalila problémy Eurozóny a vyostrila a zhoršila ich priebeh. Jej vplyv na jednotlivé oblasti nebol rovnaký a závisel na individuálnych podmienkach a prostredí, v ktorom sa dané štáty nachádzali. Aj napriek snahe Európskej únie o rýchlu reakciu na prebiehajúcu krízu, jej následky boli a stále sú obrovské. Kríza spôsobila ohromný prepad ekonomickej aktivity, viedla k prudkému nárastu v miere nezamestnanosti, poklesu produktivity a oslabeniu verejných financií. Bankový sektor sa dostal do váţnych problémov, poklesli akciové indexy a došlo k podstatnému zníţeniu hodnoty kapitálu a produktov.
Kríza nezasiahla len bankový sektor, ale šírila sa ďalej do celej ekonomiky. Zhoršila ekonomickú aktivitu a viedla k recesii. V krajinách Európskej únie bol v roku 2007 zaznamenaný rast HDP 3,0%, roku 2008 sa zníţil na iba 0,5% a v nasledujúcom roku 2009 uţ HDP vykázal medziročný pokles, a to o 4,2%. V roku 2010 sa situácia opäť zlepšila a HDP medziročne vzrástol o 1,8%. Poklesol tieţ potenciálny výstup európskych ekonomík, dopyt, objem spotreby a investícií, a kríza celkovo prispela k výraznému zhoršeniu globálneho obchodu. Bez povšimnutia nemôţeme nechať ani mieru nezamestnanosti, ktorá sa začala podstatne zhoršovať v druhej polovici roka 2008 a v tomto trende pokračuje s miernymi výkyvmi aţ dodnes. Celkový vplyv finančnej krízy na jednotlivé krajiny Európskej únie nebol a nie je rovnaký. Vďaka rozdielnemu vystaveniu sa realitné bubline, rozdieloch v aktuálnych stavoch beţného účtu a najmä kapitálovej vybavenosti bankového sektora, boli niektoré členské štáty viac zraniteľné, a tak na ne kríza dopadla silnejšie, neţ na ostatné.
Najviac postihnutou krajnou Eurozóny sa stalo Grécko, ktoré najsilnejšie postihovalo pokles €. Kaţdý pokles má vplyv na vyvolanie pocitu depresie občanov Európskej únie.
Grécko prijalo Euro uţ v januári v roku 2001. Neskôr v roku 2004 grécka vláda pripúšťa, ţe v roku 1999 nebol deficit pod úrovňou 3%, ako to vyţadovala Európska únia. V roku 2009 bol uţ Grécky deficit na sume 262 miliárd EUR, čo znamenal deficit 12,7 % HDP.
V tom istom roku zníţila ratingová agentúra Fitch hodnotenie Grécka na BBB+. Po tejto udalosti vydala vláda program stability, vďaka ktorému predpokladali zníţenie deficitu na
33
2,8 % HDP. Netrvalo dlho a tento návrh stroskotal a Grécko bolo nútené ţiadať pomoc od Európskej únie. EU a MMF poskytla grécku 45 miliárd EUR ale daná pomoc nezaberá.
Standard and Poor´ zníţil rating na BB+. Následne sa krajina ocitla v neudrţateľnom dlhu.
Európska únia a Medzinárodný menový fond sa dohodli na 110 miliardovom záchrannom balíčku na 3 roky. V Grécku nastali demonštrácie, ktoré vyústili aţ do nepokojov. Tento prípad spustil pochybnosti o pravdivosti udávaných údajov ostatných štátov.
Obrázok 2 HDP Grécka v čase finančnej krízy
Zdroj: (http://finweb.hnonline.sk//)
Neskôr sa prejavila rastúca miera nezamestnanosti, čo postihlo najviac Španielsko, Írsko, Portugalsko a Taliansko.
„Zatiaľ čo americká ekonomika pociťovala problémy najmä vo finančnom sektore a v stavebníctve, západná Európa a vyspelá Ázia zaznamenali výpadok najmä v obchode a v niektorých prípadoch aj na domácich trhoch nehnuteľností. Rozvíjajúce sa ekonomiky boli ovplyvnené aj finančným aj obchodným kanálom – východoázijské ekonomiky to pocítili najmä poklesom exportu výrobkov, v prípade Indie a Číny tento efekt nebol aţ taký
34
výrazný, keďţe domácu produkciu zachraňoval domáci dopyt.“ (Kotlebová et al, 2010, s.
332 -336)
Ukrajinská kríza
Nemôţe nespomenúť ani Ukrajinskú krízu, ktorá sa začala v novembri 2013. Celá kríza začala na základe konfliktu medzi ukrajinskými občanmi a Ukrajinskou vládou, keď ukrajinský prezident Viktor Janukovyč nečakane odmietol podpísať pripravenú asociačnú dohodu s EÚ. Časť občanov, väčšinou ukrajinskej národnosti, predovšetkým v západnej a strednej oblasti Ukrajiny podporovala vstup do EÚ a v reakcii na nepodpísania dohody začali protestovať pri takzvanom Euromajdane. Časť občanov, poväčšine Ruskej národnosti, poţaduje proruské smerovanie a v reakcii na to vyhlásila sériu protestov na podporu Janukovyča Antimajdan. Nakoniec po brutálnom zásahu policajných zloţiek na pokojnú demonštráciu v Kyjeve, pri ktorom zomrelo 80 aţ 100 ľudí, bol donútený Janukovyč emigrovať z krajiny. Na margo toho vzniká nová vláda a dočasný prezident.
Kvôli menšinovej účasti extrémne nacionalistických ukrajinských strán je nová vláda ruskou menšinou a ruskými médiami označovaná ako fašistická. Nasledoval rad politických i ozbrojených konfliktov, z ktorých najváţnejšia krymská kríza vyústila za účasti ruskej armády v Kryme, ktorú uznala len malá časť krajín sveta. Kríza má medzinárodný presah, vyvolala slovné prestrelky medzi Západom a Ukrajinou na jednej strane a Ruskom na druhej strane. Prebehlo niekoľko kôl sankcií Západu voči Rusku.
Západ podporil Ukrajinu finančne, Rusko naopak výrazne zdraţelo Ukrajine plyn. Kríza sa rozšírila na niektoré regióny východnej a juţnej Ukrajiny, kde v súčasnosti prebieha občianska vojna. V Ţeneve prebieha aktuálne vyjednávania medzi Ukrajinou, Ruskom, USA a EÚ ohľadom riešenia tejto krízy. Vyriešenie tejto kríze je veľmi dôleţitá vzhľadom na bankový sektor v EÚ.
Podľa predbeţných štúdií medzinárodnej kreditnej spoločnosti Euler Hermes by Ukrajinská kríza najviac postihla rakúske, francúzske, holandské, a talianske banky, ktoré majú v Rusku najväčšie investície a aktivity. V poslednej dobe začali viaceré ruské firmy a Ruský miliardári sťahovať svoje peňaţné prostriedky a zdroje zo západoeurópskych bánk v krajine z dôvodu obáv z moţných sankcií a zmrazenia bankových aktív zo strany Ruskej vlády. Podľa Standard & Poor's by medzi najviac zasiahnuté európske banky patrili
35
Raiffeisen a UniCredit Bank Austria ktoré majú relatívne významné aktíva na Ukrajine a aj v Rusku. (http://www.cfo.sk/,14.04.2014)
2.2 Bankový systém v SR
V prvej kapitole sme definovali bankovú sústavu jednostupňovú a dvojstupňovú. V Slovenskej republike je dvojstupňová banková sústava.
2.2.1 Vývoj komerčného bankovníctva v SR
Naša krajina bola dlhodobo súčasťou Rakúsko-Uhorska, preto ak hovoríme o bankovníctve na našom území, začalo sa striedmo. Spolok gazdovský bol na našom území prvým bankovým domom zaloţený v roku 1845 v Sobotišti, Samuelom Jurkovičom.
Prioritou bolo prijímanie peňaţných vkladov a za dôveru poskytoval 6-percentné úročenie.
Ak sa pozrieme na samostatnú banku, prvou bola Bratislavská sporiteľňa zaloţená v roku 1841. Neskôr sa tu presadili predovšetkým budapeštianske banky, no opäť prehovorila kríza a v roku 1873 mnoho bánk a sporiteľní zaniká. Do historických kroník slovenského bankovníctva sa zapísali aj Zlatomoravecká agrárna banka, Povaţská agrárna a priemyselná banka, Prievidzská gazdovská banka a ďalšie. V 19. storočí sa bankovým inštitúciám na Slovensku hovorilo pestro a zoširoka. Išlo o banky, sporiteľne, pomocnice, vzájomné pokladnice, sporiteľné i úverové druţstvá. Hoci sa doby, reţimy aj schopnosť obyvateľov sporiť či investovať menili, bankovníctvo uţ našu krajinu neopustilo, hoci pred sebou nemalo najľahšie obdobie. Po roku 1900 Slovensko zaznamenáva mohutný prílev českého kapitálu, ktorý postupne ovládol slovenské bankové odvetvie Najvýznamnejšie sú Agrárna banka československá, Moravská banka, Česká eskontná banka, Banka československých légií, Česká priemyselná banka, Ţivnostenská banka, Union a pod.
Niektoré z nich boli ovládané nemeckým kapitálom. Slovensko v tom období bolo charakterizované vznikaním, fúzovaním a zanikaním mnoţstva rôzne veľkých bánk, zapríčinené najmä benevolentnými zákonmi avšak s tendenciou štátneho terorizmu potláčania čisto slovenských bankových domov. V podmienkach medzivojnového Československa klesol počet bánk z 227 na 32. Počas druhej svetovej vojny v roku 1945
