Bankovka – finančný nástroj centrálnej banky

(1)

BANKOVNÍ INSTITUT VYSOKÁ ŠKOLA PRAHA

zahraničná vysoká škola Banská Bystrica Katedra ekonómie a financií

Bankovka – finančný nástroj centrálnej banky

Diplomová práca

Autor: Koţíková Ivana

Finance / Finanční obchody Vedúci diplomovej práce: Ing. Valér Demjan, PhD.

Banská Bystrica Apríl 2009

(2)

Vyhlásenie

Vyhlasujem, ţe diplomovú prácu som vypracovala samostatne, na základe vlastných teoretických a praktických poznatkov a s pouţitím uvedenej literatúry.

V Banskej Bystrici, dňa 24.4.2009 ...

Koţíková Ivana

(3)

Poďakovanie

Ďakujem svojmu vedúcemu diplomovej práce Ing. Valérovi Demjanovi, PhD.

za mnoţstvo venovaného času, odborné vedenie a cenné rady, ktorými mi pomohol k napísaniu tejto diplomovej práce.

V Banskej Bystrici, dňa 24.4.2009 ...

Koţíková Ivana

(4)

Abstrakt

Koţíková Ivana

Bankovka – finančný nástroj centrálnej banky Diplomová práca

Bankovní institut vysoká škola Praha zahraničná vysoká škola Banská Bystrica Ing. Valér Demjan, PhD.

Banská Bystrica, 24.4.2009 Počet strán: 81

Bankovka predstavuje platobný prostriedok, emitovaný centrálnou bankou. Bankovky a mince tvoria základné nástroje hotovostného peňaţného obehu. Peniaze vystupujú ako dôleţitý prvok v reprodukcii spoločenského kapitálu, vo výrobe a výmene, v prelievaní kapitálu, migrácii pracovných síl a v ďalších procesoch. Sú „srdcom“ fungovania trhovej ekonomiky a celého finančného systému.

Podpisom Prístupovej zmluvy do Európskej únie sa Slovensko zaviazalo vstúpiť do Eúropskej menovej únie a prijať spoločnú menu euro. Ako dátum jeho prijatia, vláda potvrdila 1. január 2009. Prijatie eura je podmienené splnením Maastrichtských kritérií, ktoré sa dosahujú uplatnením správnych hospodárskych politik. Jednotná mena posilňuje stabilitu celého ekonomického priestoru.

Základné pojmy

Bankovka, menová politika, centrálna banka, Euro, Slovensko, Európska centrálna banka

(5)

Abstract

Koţíková Ivana

Banknote – financial tool of central bank Diploma thesis

Bankovní institut vysoká škola Praha zahraničná vysoká škola Banská Bystrica Ing. Valér Demjan, PhD.

Banská Bystrica, 24.4.2009 Number of pages: 81

The bank bill represents a payment tool which is ejected by central bank. Bank bills and mintage generate a basich tools of monetary cycle. Money represent an important component in the backup of social capital, in production and barter, capital pourover, migration of labour force and in other processes. Money is the „heart“ of market economy behaviour and the whole financial system.

By signing an Accession Treaty to the European Union, Slovakia has committed itself to enter European monetary union and adopt Euro as its currency. January, 1st 2009 has been confirmed as the adoption date for Euro. This adoption, however, is subject to the fulfilment of Maastricht criteria that are achieved through applying of right economic policies.Unified currency reinforces the stableness of entire economic spatiom.

Basic terms

Banknote, monetary policy, central bank, Euro, Slovakia, European central bank

(6)

Obsah

Úvod ... 7

1 Menová politika centrálnej banky ... 9

1.1 Menová politika ... 9

1.1.1 Ciele menovej politiky ... 10

1.1.2 Druhy menovej politiky ... 12

1.1.3 Pravidlá menovej politiky ... 14

1.1.4 Stratégia menovej politiky - Transmisný mechanizmus ... 15

1.2 Centrálna banka ... 18

1.2.1 Vznik a vývoj centrálnej banky ... 19

1.2.2 Hlavné znaky centrálnej banky ... 22

1.2.3 Základné zásady činnosti centrálnej banky ... 23

1.2.4 Funkcie centrálnej banky ... 23

1.2.5 Samostatnosť a dôveryhodnosť centrálnej banky ... 29

1.3 Peniaze ... 31

1.3.1 Bankovky a štátovky ... 32

1.3.2 Definícia peňazí ... 33

1.3.3 Menové agregáty ... 34

2 Nástroje menovej politiky... 36

2.1 Nepriame nástroje ... 37

2.1.1 Operácie na voľnom trhu ... 37

2.1.2 Diskontné nástroje ... 41

2.1.3 Kurzové intervencie ... 46

2.2 Priame a nepriame nástroje ... 47

2.2.1 Povinné minimálne rezervy ... 47

2.2.2 Doporučenia, výzvy, dohody ... 48

2.3 Priame nástroje ... 49

2.3.1 Pravidlá likvidity ... 49

2.3.2 Limity úverov a úrokových sadzieb bánk ... 49

2.3.3 Povinné vklady ... 50

3 EURO ... 51

3.1 História zavedenia eura ... 52

3.2. Symbol Euro ... 57

3.3 Slovensko v Európskej únii ... 59

3.4 Prieskum ... 63

3.5 Inštitúcie Európskej únie ... 67

3.6 Výhody a nevýhody eura ... 68

4 Európska centrálna banka ... 70

4.1 Rozhodovacie orgány ECB ... 71

Záver ... 73

Pouţitá litratúra ... 75

Príloha A Eurobankovky ... 77

(7)

Úvod

Pre svoju diplomovú prácu som si vybrala tému, ktorá je veľmi zaujímavá, v súčasnosti aj veľmi aktuálna, z dôvodu finančnej krízy a myslím si, ţe si zaslúţi určitú pozornosť.

Bankovka predstavuje druh hotovostných peňazí. Sú to papierové peniaze, ktoré môţe do obehu dávať emisná banka a nie štát. V Európe sa prvé bankovky objavili uţ v roku 1661 a v Číne to bolo uţ začiatkom siedmeho storočia. Bankovky predstavujú platobný prostriedok vydávaný centrálnou bankou. Bankovky, resp. peniaze, patria k tým veciam, s ktorými prichádzame do kontaktu denne a sprevádzajú nás v podstate po celý ţivot.

Cieľom tejto diplomovej práce je bankovka ako základný nástroj menovej politiky centrálnych bánk a jej dopad na reálnu ekonomiku.

Zavedenie jednotnej meny prispieva k zavŕšeniu procesu pre vytváranie hospodárskej a menovej únie. Spoločnou monetárnou politikou a spoločnou jednotnou menou sa vytvárajú podmienky pre jednotný európsky trh. Zavedenie spoločnej meny priamo ovplyvňuje všetkých obyvateľov. Slovensko, ako jedna z desiatich krajín, v máji 2004 vstúpilo do Európskej únie.

Zároveň sme sa zaviazali, ţe po splnení konvergenčných podmienok, tzv. maastrichtských kritérií, ktoré stanovuje Maastrichtská zmluva, príjmeme spoločnú menu. Prvého januára 2009 sa Slovensko stalo 16. krajinou, ktorá začala pouţívať spoločnú menu euro.

O sile meny sa dá úvaţovať v zmysle jej dôveryhodnosti v situácii neistoty, ako dokáţe reagovať v čase zlých vyhliadok do budúcnosti. Ak sa hovorí o sile meny, implicitne sa uvaţuje aj nad silou ekonomiky, jej výkonnosťou, hospodárskym rastom a výhľadom do budúcnosti.

Celá diplomová práca je rozdelená do štyroch hlavných častí. V prvej kapitole definujem pojem menová politika, zameriavam sa na vývoj menovej politiky, na jednotlivé druhy menovej politiky a rozoberám jej hlavné ciele. Jednou dielčou časťou prvej kapitoly

(8)

je aj vznik, vývoj a funkcie centrálnej banky, ktorá má nezastupiteľné miesto v hierarchii vyspelej trhovej ekonomike. Centrálna banka okrem iného sleduje vývoj jednotlivých zloţiek

peňazí, ktoré sú podľa stupňa likvidity zatriedené do menových agregátov. Peňaţné agregáty v menovej politike poskytujú dôleţité informácie o dynamike vývoja peňaţnej zásoby.

Ďalšou časťou prvej kapitoly sú peniaze, ktoré hrajú v ţivote kaţdého človeka dôleţitú úlohu.

Popisujem vznik bankoviek a definujem pojem - peniaze.

V druhej kapitole sa venujem charakteristike nástrojov menovej politiky, ako techniky stabilného dodrţiavania stanoveného cieľa menovej politiky. Definujem priame a nepriame nástroje a rozoberám jednotlivé členenie týchto nástrojov.

V tretej časti tejto práce sa zaoberám zavedením spoločnej meny Euro, ktorá je najdôleţitejším medzníkom vo vývoji medzinárodného menového systému. Popisujem vznik, vývoj, výhody a nevýhody eura. Zaoberám sa históriou zavedenia novej meny, jednotlivými

etapami budovania hospodárskej menovej únie. Bliţšie opisujem vstup Slovenska do eurozóny. Jednou dielčou časťou tejto kapitoly je i prieskum spokojnosti obyvateľov so zavedením eura, ktorý som zostavila z vyhodnotenia dotazníka malej vzorky respondentov.

V štvrtej kapitole práce sa venujem Európskej centrálnej banke, ktorá je subjektom menovej politiky Európskej únie. V poslednej časti tejto kapitoly charakterizujem rozhodovacie orgány ECB.

(9)

1 Menová politika centrálnej banky

Vznik centrálnych bánk sa stal významným medzníkom na ceste vo vývoji bankovníctva.

Činnosť centrálnych bánk je charakteristická predovšetkým typom ekonomiky. V trhovej ekonomike centrálne banky predstavujú inštitúcie, ktoré majú svoje nezastupiteľné miesto v oblastiach menovej politiky a regulácie bankového systému danej ekonomiky.

1.1 Menová politika

Menová politika prešla v posledných dvadsiatich rokoch určitým vývojom. Menová politika (monetary police) spočíva v tom, ţe centrálna banka reguluje krátkodobé úrokové miery, aby ovplyvnila infláciu.¹ Je to činnosť, prostredníctvom ktorej sa menová autorita danej krajiny snaţí splniť svoje ciele v oblasti peňaţného obehu.² Menovou politikou sa môţe chápať proces, v ktorom centrálna banka pomocou svojich nástrojov sa snaţí o dosiahnutie vopred stanovených cieľov. Za hlavný cieľ môţeme povaţovať menovú stabilitu, ktorá je v trhovej ekonomike dosiahnutá za situácie, kedy sa skutočné mnoţstvo peňazí v obehu rovná

„ekonomicky potrebnému“ mnoţstvu peňazí v obehu. Môţeme povedať, ţe ponuka peňazí sa rovná dopytu po peniazoch. Táto situácia sa môţe označiť za menovú rovnováhu.³ Sprostredkujúci a konečný cieľ predstavuje stratégiu menovej politiky. Centrálne banky môţu priamo, či nepriamo ovplyvňovať menový kurz, určitá hodnota menového kurzu nikdy nie je konečným cieľom menovej politiky. Ak centrálna banka ovplyvňuje priamo menový kurz, robí to z dôvodu stability menového kurzu.

Menová politika je zameraná len na krátkodobý časový horizont, v ktorom platí voľba medzi podporou vnútornej stability meny a ekonomickým rastom. V národnom meradle je samostatná, čo znamená, ţe nie je závislá od menovej politiky inej krajiny. Je to regulácia operačného cieľa centrálnej banky prostredníctvom svojich nástrojov za účelom dosiahnuť konečný cieľ.

________________________

1 JÍLEK, Josef. Peníze a měnová politika. 1.vyd. Praha: Grada, 2004. s. 375

2 KOTLEBOVÁ, Jana; SOBEK, Otto. Menová politika. 1. vyd. Bratislava: Edícia Ekonómia, 2007. s. 87

3 REVENDA, Zdeněk. Centrální bankovnictví. 2. rozšírené vyd. Praha: Management Press, 2001. s. 80

(10)

1.1.1 Ciele menovej politiky

Ciele menovej politiky sú centrálnej banke zvyčajne stanovené zákonom o centrálnej banke. Vo všetkých prípadoch je hlavným a niekedy i jediným cieľom zaistenie stability kúpnej sily domácej meny. Okrem základného cieľa – stability domácej cenovej hladiny – má centrálna banka moţnosť stanoviť si aj niektoré ďalšie ciele pri realizácii svojej menovej politiky. Do úvahy prichádzajú hlavne tieto nasledujúce ciele:

- podpora ekonomického rastu, - podpora zamestnanosti, - rovnováha platobnej bilancie, - stabilita úrokových sadzieb, - stabilita finančných trhov.⁴

Ak má centrálna banka stanovených viac cieľov ako jeden, zostáva hlavným problémom vzájomné prepojenie vybraných a zvolených cieľov. Skúsenosti vţdy poukazovali na to, ţe neexistuje absolútne prepojenie v krátkom časovom období medzi ţiadnymi dvoma cieľmi.

Snaha o dosiahnutie jedného cieľa ohrozuje moţnosti dosiahnutia ďalších cieľov. Ak si centrálna banka určí viac ako jeden cieľ, vţdy bude riskovať, ţe aspoň v krátkom časovom horizonte niektorý zo zvolených cieľov nebude plniť.

Menová politika uprednostňujúca jediný cieľ – udrţanie stabilnej domácej cenovej hladiny sa opiera o názor, ţe splnenie tohto cieľa vytvára základný predpoklad pre dosiahnutie ďalších cieľov hospodárrskej politiky v dlhšom časovom období. Nestabilita domácej cenovej hladiny v dlhodobom období, môţe mať za následok pokles investícií investorov, neefektívne alokovanie zdrojov, spomalenie hospodárskeho rastu a k rastu nezamestnanosti. Zvyčajne rast domácej cenovej hladiny je príčinou deficitu platobnej bilancie a nestability menového kurzu.⁵

________________________

4 REVENDA, Zbyněk; a kol. Peněžní ekonomie a bankovnictví. 4.vyd. Praha: Management Press, 2005. s. 446

5 REVENDA, Zbyněk. Centrální bankovnictví. 2. rozšírené vydanie. Praha: Management Press, 2001. s. 97

(11)

Stabilita domácej cenovej hladiny má v hierarchii ľudských hodnôt svoje samostatné a nezastupiteľné miesto. Nečakané zmeny cenovej hladiny smerujú k neadekvátnemu prerozdeľovaniu dôchodkov a bohatstva medzi ekonomickými subjektami a v neposlednej rade zniţujú tieţ sociálne istoty obyvateľstva.

Cenová stabilita prispieva k maximálnemu hrubému domácemu produktu, k zamestnanosti a k dlhodobým úrokovým mieram. Za týchto podmienok ceny tovarov, surovín a sluţieb nie sú deformované infláciou. Tieto stabilné ceny podporujú tvorbu kapitálu, sporenie. Cenová stabilita je dlhodobým a konečným cieľom. Podniky môţu dlhodobo investovať a nemusia sa obávať, ţe neočakávaný rast alebo pokles inflácie spôsobí, ţe ich rozhodnutie o investovaní nebolo správne. Podobne aj domácnosti môţu vo svojom ţivote plánovať optimálne sporenie a spotrebu bez toho, aby boli vystavené riziku zmeny reálnej hodnoty aktív či finančných záväzkov v dôsledku neočakávaného rastu alebo poklesu inflácie.⁶

Ciele menovej politiky môţu byť definované rôzne, podľa toho v akých podmienkach sa ekonomika danej krajiny nachádza a tieţ, ktoré problémy je potrebné prioritne riešiť. Nie všetky ciele menovej politiky sú kompatibilné, a ak tých cieľov je viac, je potrebné, aby sa navzájom nevylučovali. Pre rozčlenenie cieľov existujú tri kritéria výberu:

- merateľnosť cieľa - dosiahnuteľnosť cieľa

- príbuznosť cieľa s vyššie postavenými cieľmi.

Merateľnosť cieľa je moţná iba v tom prípade, ak sú k dispozícii presné a spoľahlivé údaje, čo je pri súčasnom raste finančných inovácií niekedy problém. Z hľadiska dosiahnuteľnosti cieľa musí byť centrálna banka schopná splniť konečný cieľ.

Je dôleţité rešpektovať skutočnosť, ţe cieľ menovej politiky musí zapadať do kontextu celkového systému cieľov hospodárskej politiky.⁷

________________________

6JÍLEK, Josef. Peníze a měnová politika. 1.vyd. Praha: Grada, 2004. s. 427

7 KOTLEBOVÁ, Jana; SOBEK, Otto. Menová politika. 1.vyd.. Bratislava: Edícia Ekonómia, 2007. s .87

(12)

Pri dosahovaní cenovej stability je nutné zobrať do úvahy dlhodobé a krátkodobé sprevádzajúce efekty. V dlhodobom horizonte cenová stabilita prispieva k dosahovaniu maximálneho HDP a zamestnanosti. V krátkodobom horizonte však môţe dochádzať k určitým tlakom medzi snahou po zníţenej inflácii a snahou maximalizovať HDP a zamestnanosť. Centrálná banka lepšie dosahuje svoje ciele, ak verejnosť dobre rozumie cieľom a ak je presvedčená, ţe centrálna banka urobí všetko pre dosiahnutie týchto cieľov.⁸

1.1.2 Druhy menovej politiky

Centrálna banka má v ekonomike monopolné postavenie pri emisii hotovostných peňazí.

Je teda logické, ţe má povinnosť kontrolovať mnoţstvo peňazí v obehu. Podľa smeru nastavenia operačného cieľa rozlišujeme menovú politiku expanzívnu a reštriktívnu.

V ekonomickej terminológii patrí expanzivná a reštriktívna menová politika medzi tie najčastejšie pouţívané a diskutované pojmy. Pri posudzovaní charakteru menovej politiky ekonómovia sledujú hlavne menové a úrokové veličiny, ktoré centrálna banka v danom období riadi a kontroluje.⁹

Rozdiel medzi týmito typmi menových politík nie je len v absolútnej výške peňaţnej zásoby, ale berú sa do úvahy aj časové rady a informácie týkajúce sa reálnej ekonomiky, ako je stav HDP, rýchlosť obehu peňazí, ako aj miera inflácie. Môţe prichádzať k pohybom na strane ponuky a tieţ na strane dopytu. ¹⁰

Expanzívna politika spočíva v zníţení trhovej krátkodobej úrokovej miery. Na to reagujú komerčné banky vyššou ochotou poskytovania nových úverov a klienti sú aktívnejší v príjmaní nových úverov. Okrem toho domácnosti a podniky viac míňajú, to znamená, ţe sa zvyšuje rýchlosť peňazí v obehu. Expanzívna menová politika sa uskutočňuje vtedy, ak je treba ekonomiku stimulovať. Táto politika sa uplatňuje v situácii vysokých úrokových mier, slabej ekonomiky, vysokej nezamestnanosti a malej obavy o infláciu. Akonáhle nastane _______________________

8 JÍLEK, Josef. Peníze a měnová politika. 1.vyd. Praha: Grada, 2004. s. 429

10 KOTLEBOVÁ, Jana; SOBEK Otto. Menová politika. 1.vyd. Bratislava: Edícia Ekonómia, 2007. s. 88

(13)

situácia, ţe sa úrokokové miery dostatočne zníţia, prichádza k stimulácii ekonomiky, centrálna banka sa začne zaujímať o infláciu a prechádza na reštriktívnu menovú politiku.

Reštriktívna menová politika spočíva vo zvýšení trhovej krátkodobej úrokovej miery.

Na túto politiku komerčné banky reagujú malou ochotou poskytovania nových úverov a klienti sú zdrţanlivejší príjmať nové úvery. Domácnosti a podniky menej míňajú a tým sa zniţuje rýchlosť peňazí v obehu. Táto politika sa uskutočňuje v prípade hrozby inflácie. Reštriktívna politika sa uskutočňuje v prípade nízkych úrokových mier, nízkej nezamestnanosti, prehriatej ekonomiky (rýchly rast ekonomiky spojenej s rastom miezd a z toho vyplývajúceho rastu spotrebných cien). Akonáhle sa úrokové miery dostatočne zvýšia a zníţia sa obavy o infláciu, centrálna banka sa začne znovu zaujímať o stimulovanie ekonomiky a začne nastolovať expanzívnu menovú politiku.¹¹

Menová politika je v praxi spojená s časovými oneskoreniami. Tieto oneskorenia sťaţujú centrálnej banke operatívne zásahy do peňaţného obehu, resp. Spomaľujú účinky menovej politiky. Ide o štryri druhy časových oneskorení:

1. časové oneskorenie poznania problému v peňaţnom obehu,

2. časové oneskorenie poznania problému a prijatia rozhodnutia o jeho riešení, 3. časové oneskorenie prijatia akcie a jej skutočnej realizácie,

4. časové oneskorenie efektu menového nástroja od rozhodnutia o jeho realizácii.

Včasné rozpoznanie príčin a trvania časových oneskorení umoţňuje ich skracovanie, a tým zvyšovanie efektívnosti menovej politiky.¹²

Prvé časové oneskorenie zahrňuje časové straty spojené s oneskorením v dostupnosti potrebných údajov a s oneskorením pri ich spracovávaní. Druhé a tretie časové obdobie súvisí s rozsahom kompetencií a so stupňom nezávislosti centrálnej banky. Pokiaľ je centrálna banka nezávislá vo svojich rozhodnutiach na vláde a parlamente, je toto oneskorenie zanedbateľné.

Štvrté časové oneskorenie je dané povahou ekonomických procesov. Obsahuje oneskorenie medzi opatreniami centrálnej banky a konečnou reakciou cieľovej veličiny.¹³

_______________________

11 JÍLEK, Josef. Peníze a měnová politika. 1. vyd. Praha: Grada, 2004. s. 429

12 KOTLEBOVÁ, Jana; SOBEK Otto. Menová politika. 1. vyd. Bratislava: Edícia Ekonómia, 2007. s. 88

(14)

1.1.3 Pravidlá menovej politiky

Cieľom menovej politiky je urobiť ekonomiku bohatšou, zaujímavejšou. Finančný trh sa snaţí odhadnúť zmeny úrokových mier. Osoby, ktoré určujú menovú politiku sa snaţia porozumieť tomuto trhu a účastníci trhu sa snaţia predpovedať chovanie osôb určujúcich menovú politiku. Tieto trhy reagujú na objektívne informácie o ekonomike od centrálnych bánk. Samé centrálne banky nevedia aké pravidlá majú stanoviť pre svoje rozhodovania.

V mnohých prípadoch spoliehajú predovšetkým na svoj úsudok a nie na jasné pravidlá.

Základnou poţiadavkou na pravidlo menovej politiky je, aby rozhodnutie o úrokových mierach nebolo rozdielne pri tých istých informáciách o stave ekonomiky. ¹⁴

Centrálne banky vo svojej praxi vyuţívajú rôzne ekonometrické modely, ktoré musia byť zaloţené na určitých zákonitostiach fungovania peňaţného obehu. V nepodstatnej miere má aj menová politika určité pravidlá. Ak existujú, potom môţu uľahčovať rozhodovanie o procesoch centrálnej banky. Pomáhajú pri komunikácii s verejnosťou, sú predmetom záujmu nielen odborníkov, ale umoţňujú aj beţným ľuďom sledovať úspechy a neúspechy menovej politiky.

Rozlišujú sa dva typy pravidiel:

- explicitné pravidlá, - implicitné pravidlá.

Explicitné pravidlo sa pouţíva na také označenie pravidiel, na základe ktorých sa konkrétne stanovuje cieľová premenná. Implicitné pravidlo definuje ako treba upraviť operatívne kritérium v snahe dosiahnuť hodnotu cieľovej premennej čo najbliţšie k cielenej hodnote.

Môţeme hovoriť o týchto pravidlách menovej politiky:

a) pravidlo inflačného cielenia – týka sa končného cieľa menovej politiky. Môţe byť interpretované ako cielenie predpokladanej inflácie, zaloţené na kanáli agregátneho dopytu alebo ako cielenie očakávanej inflácie, zaloţené na kanáli očakávaní.

_____________________________

14 JÍLEK Josef. Peníze a měnová politika. 1. vyd. Praha: Grada, 2004. s. 490

(15)

b) pravidlo cielenia nominálneho príjmu – je podobné inflačnému cieleniu. Často je však nesprávne povaţované za blízky substitút menového cielenia.

c) pravidlo menového cielenia – týka sa sprostredkujúceho cieľa, je zaloţené na kvantitatívnej teórii peňazí.

d) pravidlo cielenia devízového kurzu – vyuţíva teoretický rámec parity kúpnej sily a nekrytej úrokovej parity. V závislosti od konkrétnej prijatej stratégie sa môţe povaţovať za pravidlo sprostredkujúceho kritéria alebo operatívneho kritéria.

e) Taylorovo pravidlo – je určené pre úroveň operatívneho kritéria a vzťahuje sa na kanál agregátneho dopytu a transmisie vzhľadom na zmeny v úrokovej štruktúre. ¹⁵

1.1.4 Stratégia menovej politiky - Transmisný mechanizmus

Transmisný mechanizmus je reťazec ekonomických väzieb, ktorý umoţňuje, aby zmeny v nastavení operačného cieľa viedli k ţiadúcim zmenám inflácie, prípadne k ţiadúcim zmenám v HDP a v zamestnanosti. Na začiatku je nastavenie transmisného mechanizmu. Táto zmena vedie ku zmene chovania trhov, na ktorých má nastavenie operačného cieľa priamy vplyv. Zmena chovania týchto trhov potom cez najrôznejšie ďalšie trhy vedie ku zmenám na cieľových trhoch, kde ich cenový vývoj chce centrálna banka ovplyvniť. Transmisný mechanizmus pôsobí paralelne viacerými cestami, tzv. kanálmi. Úrokové miery sú prirovnávané k plynovému a brzdovému pedálu. Pojem brzda a plyn je termín pre neobyčajne aktívnú menovú politiku. ¹⁶

Transmisný mechanizmus je proces, prostredníctvom ktorého rozhodnutia menovej politiky vo všeobecnosti ovplyvnňujú ekonomiku a najmä cenovú úroveň. Je charakterizovaný dlhými, premenlivými a neurčitými časovými posunmi.¹⁷

Jedným z kľúčových problémov menovej politiky je skutočnosť, ţe medzi nástrojmi centrálnej banky a cieľmi menovej politiky neexistuje priame spojenie. Je dôleţité, aby centrálna banka citlivo vyberala kritéria menovej politiky.

__________________________

17http://www.nbs.sk/sk/menova-politika

(16)

Existujú dve kritériá, a to operatívne a sprostredkujúce kritérium. Pozícia obidvoch kritérií je v transmisnom mechanizme pevná a závisí od nich funkčnosť celej stratégie. Nástroje menovej politiky vplývajú na operatívne kritérium, ktoré následne ovplyvňuje sprostredkujúce kritérium, ktoré podlieha zmene skôr, neţ nastane zmena konečného cieľa. Výber

sprostredkujúcich kritérií závisí od existujúcich podmienok v príslušnej ekonomike a od rôznych situácií, ktorým je daná ekonomika vystavená.

Obr.č.1 Transmisný mechanizmus menovej politiky

Zdroj: KOTLEBOVÁ, Jana; SOBEK Otto. Menová politika. 1. vyd. Bratislava: Edícia Ekonómia, 2007. s. 95

Najčastejšie sa vyuţívali tieto formy transmisných mechanizmov:

- keynesiánsky úrokový transmisný mechanizmus, kde sa centrálna banka snaţí podporiť hospodársky rast a úplnú zamestnanosť, pracuje so vzťahmi medzi krátkodobou a dlhodobou úrokovou sadzbou, agregátnym dopytom a reálnym hrubým domácim produktom,

- monetaristický peňaţný transmisný mechanizmus, kde sa centrálna banka snaţí udrţať nízku priemernú mieru inflácie, pracuje so vzťahmi medzi prírastkom menovej bázy, prírastkom peňaţnej zásoby a priemernou zmenou cenovej hladiny v dlhom období, - politika pevného nominálneho kurzu, kde sa centrálna banka snaţí urdţať pohyb

nominálneho menového kurzu v určitých pásmach,

- postkeynesiánsky systém cieľovej inflácie, kde sa centrálna banka snaţí udrţať infláciu v určitom koridore, pracuje prostredníctvom inflačného cieľa a snaţí sa ovplyvňovať inflačné očakávanie alebo prostredníctvom krátkodobej úrokovej sadzby cez agregátny dopyt sa snaţí pôsobiť na produkčnú medzeru.¹⁸

____________________________

Nástroje menovej politiky

Operatívne kritérium

Sprostredkujúce kritérium

Konečný cieľ

(17)

Jednou z podmienok účinnosti menového transmisného mechanizmu je väzba medzi vývojom sprostredkujúcich kritérií a konečnými cieľmi menovej politiky. Najčastejšie v podobe vývoja agregátnej cenovej hladiny alebo nominálneho hrubého domáceho alebo národného produktu.

Zisťovanie týchto väzieb je predovšetkým záleţitosťou analýzy časových radov z minulosti, pričom výsledky jednak vypovedajú o minulom vývoji, medzi jednotlivými zmenami sa môţu líšiť a môţu sa meniť v čase. Pokračujúca deregulácia bankových systémov môţe narušiť skoršie relatívne úzke väzby medzi menovými agregátmi a konečnými cieľmi menovej politiky. Finančná inovácia ďalších finančných nástrojov vedie k tomu, ţe prípadné väzby s konečnými cieľmi menovej politiky sú pevnejšie skôr u definovaných menových agregátov.

Konečné rozhodnutia závisia na skutočnom vývoji, sledované v dlhšom časovom období v tej- ktorej ekonomike, pričom do budúcnosti nemoţno vylúčiť náhle zmeny v porovnávaní s minulým vývojom.¹⁹

Menová politika výrazne vplýva na vývoj trhových sadzieb. Prostredníctvom rôznych kanálov vplýva aj na spotrebu a investičné rozhodnutia, menový vývoj a v konečnom dôsledku aj na vývoj cien. Menovopolitické rozhodnutia ovplyvňujú ekonomiku vo všeobecnosti a predovšetkým cenovú hladinu. Transmisný mechanizmu je komplexný proces, ktorý sa môţe časom meniť a ktorý môţe v jednotlivých ekonomikách fungovať odlišným spôsobom.

Centrálne banky majú veľké mnoţstvo moţností účinne regulovať operatívne kritériá v podobe menovej bázy alebo inej časti.²⁰

_________________________

19 REVENDA, Zbyněk. Centrální bankovnictví. 2. rozšírené vydanie. Praha : Management Press, 2001. s. 217

20 Mesačný bulletin , Európska centrálna banka 2008. s. 59

(18)

1.2 Centrálna banka

Bankový systém predstavuje „súhrn všetkých bankových inštitúcií v danom štáte a usporiadanie vzťahov medzi nimi.“ Má dve vzájomne prepojené zloţky – inštitucionálnu a funkčnú.

Do inštitucionálnej zloţky bankového systému patria jednotlivé banky, členené podľa hlavnej náplne činnosti. Banky patria medzi organizácie, ktorých hlavnou činnosťou sú operácie a obchody s peniazmi. Ide o ekonomickú charakteristiku banky podľa jej hlavnej náplne činnosti. Súčasne patria medzi organizácie, ktoré musia dodrţiavať veľmi prísne pravidlá dané bankovými zákonmi a ďalšími právnymi aktami. Z právneho vymedzenia sa banka charakterizuje ako inštitúcia, ktorá má bankovú licenciu. V kaţdej ekonomike existuje celá rada druhov bánk, napr.:

- obchodné banky ( ponúkajú hlavne depozitné a úverové operácie)

- sporiteľne ( špecializujú sa na depozitné, úverové a ďalšie operácie pre obyvateľstvo)

- investičné banky ( sú dvojakého typu – buď investujú do cenných papierov alebo poskytujú dlhodobé úvery)

- stavebné sporiteľne ( prijímajú vklady od účastníkov stavebného sporenia a poskytujú úvery s výhodnejšími úrokovými sadzbami), a pod.

Funkčnú zloţku bankového systému reprezentujú spôsoby usporiadania vzťahov medzi bankovými inštitúciami v danej ekonomike. Rozlišuje sa predovšetkým jednostupňový a dvojstupňový bankový systém. V jednostupňovom bankovom systéme sa prevádzajú všetky operácie jedinou „centrálnou“ bankou. Jednostupňové systémy sa vyskytovali a vyskytujú predovšetkým v netrhových ekonomikách. Hlavnou činnosťou týchto bánk je rozpísanie úloh v podobe plánu.

Dvojstupňový bankový systém je charakteristický pre trhovú ekonomiku. V tomto systéme je funkčne oddelené centrálne a obchodné bankovníctvo a centrálna banka neuskutočňuje činnosti, ktoré spadajú do oblasti pôsobenia obchodných a ďalších bánk.²¹

___________________________

(19)

1.2.1 Vznik a vývoj centrálnej banky

Vojny s deštrukčným pôsobením na štátne pokladne, sklony k márnotratnosti panovníkov, či vlád a nedostatočné zdroje v podobe drahých kovov, boli historicky prvým a najvýznamnejším dôvodom pre zaloţenie špecifických bankových inštitúcií – centrálnych bánk. Tieto banky mali predovšetkým dve základné funkcie:

- vedenie účtov pre panovníkov či vládu, - úverovanie štátnych financií.²²

Postupom času prestávajú centrálne banky pôsobiť ako štátne pokladne na pokrytie výdavkov panovníkov, resp. vlády a začínajú plniť aj ďalšie funkcie.

Tretí dôvodom zaloţenia a existencie centrálnej banky sa stala centralizácia emisie peňazí v podobe bankoviek, prípadne mincí. Neskôr sa pripájali ďalšie dôvody – prevedenie menovej politiky s cieľom stability meny, regulácie druhého stupňa bankového systému s cieľom jeho bezpečnosti a veľa iných dôvodov, ktoré sa konkrétne premietli do činnosti centrálnych bánk.

V niektorých krajinách vznikli centrálne banky na základe dopytu bánk po medzibankovom zúčtovaní. Banka, či banky, ktoré boli schopné tento dopyt zaistiť, začali od iných bánk prijímať za daným účelom vklady, resp. rezervy. Preto bolo veľmi dôleţité a potrebné aby tieto prostriedky mali čo najväčší stupeň bezpečnosti.

História najstaršej centrálnej banky sa datuje do roku 1656, kde bola v Stockholme zaloţená súkromná obchodná banka Rikets Standers Bank. V roku 1964 sa banka dostala do problémov so zameniteľnosťou vlastných bankoviek ( za meď). Pred bankrotom ju zachránila samotná vláda. V rokoch 1964 – 1968 prešla Rikets Standers Bank veľkou reorganizáciou, zakončenou faktickým znárodnením a zmenou názvu na Riksbank. Banka si však stále zachovávala funkciu obchodnej banky. V roku 1697 začala banka z poverenia kráľa vystupovať ako centrálna banka – Sveriges Riksbank, pričom si ponechala aj postavenie obchodnej banky.²³

________________________________

(20)

K ďalším výrazným zmenám prišlo v roku 1824. Bol vydaný zákon o emitovaní peňazí na území Švédska, kde jediným emitentom bola banka Sveriges Riksbank a deväť autorizovaných súkromných bánk ( banky Enskilda), ktorým boli v rokoch 1846 a 1864 zavedené tvrdé limity. Medzi emitujúcimi bankami a Sveriges Riksbank prebiehal tvrdý konkurenčný boj, a aţ v roku 1869 začala Sveriges Riksbank spolupracovať s jednotlivými súkromnými bankami. O 28 rokov neskôr bol prijatý zákon, ktorý stanovil, ţe Sveriges Riksbank sa stane jediným emitentom bankoviek na území Švédska. Ku skutočnému naplneniu zákona došlo v roku 1904, kedy Sveriges Riksbank ukončila činnosť obchodnej banky a stala sa skutočnou centrálnou bankou.

Zaloţenie centrálnej banky ako úplne novej inštitúcie bolo po prvýkrát úspešne pouţité v Anglicku v roku 1694 vo vojne proti Francúzsku (1688 – 1697) na základe návrhu škótskeho obchodníka W. Patersona. Bank of England, hneď po zaloţení viedla účty a poskytovala výhodné úvery formou emisie nových bankoviek, ktoré sa stali vítaným zdrojom financovania vojnových výdavkov. V rokoch 1844 – 1845 bolo banke udelené výsadné právo emisie bankoviek na území Anglicka a Škótska. Bank of England sa tak stala skutočnou centrálnou bankou.

Podobným spôsobom vznikla aj centrálna banka vo Francúzsku. V roku 1797 zaloţili súkromní bankári v Paríţi „kvázi-centrálnu“ banku Caisse des Comptes Courants, ktorá zabezpečovala určité operácie pre vládu. V tej dobe viedol Napoleon Bonaparte svoje vojská Európou a potreboval finančné prostriedky na financovanie vojnových výdajov. Obchodné banky mu neboli ochotné poţičiavať toľko prostriedkov ako si predstavoval, preto sa rozhodol zaloţiť vlastnú banku. Banque de France zahájila svoju činnosť v roku 1800 a v tom istom roku pripojila k sebe banku Caisse des Comptes Courants. V roku 1848 získala Banque de France výsadné právo na emisiu bankoviek.²⁴

V dnešnej podobe začali prvé centrálne banky vystupovať v druhej polovici 19. storočia.

Zaloţenie centrálnej banky sa v mnohých krajinách datuje aţ na obdobie po 2. svetovej vojne.

_____________________________

(21)

V niektorých krajinách nemajú centrálnu banku, ich činnosť zabezpečuje iná inštitúcia na princípe tzv. menovej rady (currency board), kde emisia domácej meny a menová politika sú úplne závislé na prílive a odlive zahraničných mien. V rámci menovej únie môţe činnosť centrálnej banky zabezpečovať zahraničná centrálna banka, (napr. Belgická centrálna banka na území Luxemburska v rokoch 1921 – 1998). Zvláštnou výnimkou je Európska menová únia, kde centrálne banky členských štátov únie sú skôr pobočkami Európskej centrálnej banky.²⁵

Centrálne banky majú v súčasnosti svoje nezastupiteľné miesto v hierarchii kaţdej vyspelej trhovej ekonomiky. Je však potrebné aby sa ich postavenie a činnosť neustále vyvíjali.

Nezávislosť centrálnej banky je nevyhnutným predpokladom dosiahnutia a udrţiavania cenovej stability. Za posledných niekoľko desaťročí bol vývoj menovej politiky na celom svete charakterizovaný globálnym trendom smerujúcim k nezávislosti centrálnej banky. Viac právomocí a vyššia miera autonómie si vyţadujú demokratickú legitímnosť, ktorá zahŕňa vysokú transparentnosť pri realizácii menovej politiky a intenzívnu komunikáciu s verejnosťou.

Nezávislosť, teda izolovanie centrálnej banky od politických vplyvov pri realizácii menovej politiky zabezpečuje zameranie menovej politiky na cenovú stabilitu a tým podporuje ukotvenie inflácie a inflačných očakávaní na nízkych úrovniach. Pri absencii nezávislosti

centrálnej banky nie je moţné spoľahlivo zaručiť, ţe menová politika bude zameraná na cenovú stabilitu, keďţe môţe byť kedykoľvek vystavená politickým preferenciám. ²⁶

_____________________________

26 Mesačný bulletin , Európska centrálna banka 2008. s. 22

(22)

1.2.2 Hlavné znaky centrálnej banky

Existujú tri hlavné znaky centrálnej banky:

1. Emisný monopol na hotovostné peniaze 2. Uskutočňovanie menovej politiky 3. Regulovanie bankového systému

Za prioritný treba povaţovať hlavne emisný monopol, ktorým sa centrálna banka odlišuje od obchodných a ďalších bánk. Druhý a tretí znak centrálna banka získala aţ neskôr.

Okrem týchto hlavných znakov vykonávajú centrálne banky aj ďalšie činnosti, čiţe plnia ďalšie funkcie. Centrálna banka vystupuje ako banka bánk a banka štátu, spravuje devizové rezervy štátu a reprezentuje štát v menovej oblasti.

Obr. č.2 Hlavné znaky centrálnej banky

Zdroj: REVENDA, Zbyněk. Centrální bankovnictví. 2. rozšírené vydanie. Praha : Management Press, 2001. s.32

CENTRÁLNA BANKA

Emisný monopol

Uskutočňovanie menovej politiky Regulácia

bankového systému

Výsadné právo k emisii hotovostných bankoviek, prípadne i mincí v danej krajine.

Regulácia mnoţstva peňazí v ekonomike s hlavným cieľom podporovať menovú stabilitu.

Stanovenie základných povinností a pravidiel činnosti obchodných a ďalších bánk pôsobiacich na danom území.

(23)

1.2.3 Základné zásady činnosti centrálnych bánk

Zmeny v postavení centrálnych bánk a ich význam v trhovej ekonomike sa postupne vykryštalizovalo v základné zásady činnosti týchto inštitúcií. Ako prvý tieto zásady formuloval Montagu Collet Norman, Baron of St. Clere, guvernér Bank of England v rokoch 1920 – 1944.

V súčasnosti by kaţdá centrálna banka mala rešpektovať tieto zásady:

- nemala by konkurovať iným bankám v obchodných činnostiach a v investičných aktivitách,

- nemala by úročiť vklady prijímané od obchodných a ďalších bánk,

- mala by byť nezávislou inštitúciou, ale tieţ by mala uskutočňovať operácie pre vládu, - mala by byť bankou pre ostatné domáce banky, mala by im pomáhať rozvíjať činnosť, - mala by pôsobiť ako zúčtovacie centrum pre domáce banky,

- mala by zbierať potrebné informácie o domácich bankách a monitorovať vývoj v bankovom systéme ako celku,

- mala by mať oprávnenie rozhodovať o úverovej pomoci bankám, - mala by sledovať cieľ zdravej meny,

- mala by podporovať zdravie, bezpečnosť, spoľahlivosť a efektívnosť bankového systému v krajine,

- mala by podporovať efektívnosť, inovatívnosť a dôveryhodnosť finančných trhov.

Tieto zásady nachádzajú svoje konkrétne uplatnenie vo funkciách centrálnych bánk.²⁷

1.2.4 Funkcie centrálnej banky

Vo vyspelých krajinách majú centrálne banky v zásade rovnakú náplň činnosti. V literatúre sa často uvádzajú dve základné funkcie – makroekonomická a mikroekonomická.

______________________________

(24)

Makroekonomickou funkciou sa rozumie uskutočňovanie menovej politiky, emisia hotovostných peňazí a operácie s devízovými prostriedkami.

Mikroekonomickou funkciou sa rozumie regulácia a dohľad bankového systému, platobný styk ( funkcie banky bánk) a niekedy postavenie centrálnej banky ako banky štátu.

Centrálna banka vystupuje voči verejnosti a zahraničiu ako reprezentant štátu v menovej oblasti. Jednotlivé funkcie sú vzájomne previazané a sú hlavnými dôvodmi existencie centrálnych bánk v súčasnosti.

Hlavným cieľom pri naplňovaní makroekonomických ukazovateľov je stabilný menový vývoj a pri mikroekonomických ukazovateľoch ide o bezpečnosť, efektívnosť, spoľahlivosť a dôverihodnosť bankového systému v krajine.

Obr. č.3 Funkcie centrálnej banky v trhovej ekonomike

Zdroj: REVENDA, Zbyněk. Centrální bankovnictví. 2. rozšírené vydanie. Praha : Management Press, 2001. s.42

Makroekonomická funkcia Centrálna Mikroekonomická funkcia banka

Emisia hotovostných bankoviek a mincí

Reprezentácia štátu v menovej oblasti Devizová

činnosť Menová politika

Banka štátu ( vlády)

Banka bánk

Regulácia a dohľad bankového systému

(25)

Emisná funkcia

Centrálna banka emituje hotovostné peniaze – bankovky, mince, na danom území. Je to historicky najstaršia funkcia. Je podoprená emisným monopolom, ktorý je povaţovaný za prvoradú charakteristiku centrálnej banky. Ako prvá v histórii získala emisný monopol rakúska centrálna banka v roku 1817. Anglická banka – Bank of England získala emisný monopol v roku 1844 na neobmedzenú dobu. Medzi ďalšie banky, ktoré získali emisný monopol patrili – francúzska Banque de France v roku 1848, Japonská Nippon Ginko – 1885, švédska Sveriges Riksbank – 1904, americký Federal Reserve System – 1913, italská Banca

d´Itália – 1926, atď. Národná banka Československa získala emisný monopol hneď po zaloţení v roku 1926. ²⁸

Emisia hotovostných peňazí na jedinú banku vedie k zvyšovaniu menovej politiky.

Mnoţstvo hotovostných peňazí v obehu rastie aj v súčasnosti. V časoch, kedy sa ešte nepouţívali často bezhotovostné peniaze, mohla centrálna banka regulovať mnoţstvo emitovaných hotovostných peňazí pomerne presne a ovplyvňovať mnoţstvo peňazí v obehu.

Podiel hotovostných peňazí na celkovom peňaţnom obrate vo vyspelých krajinách sa ale neustále zniţuje v prospech bezhotovostných transakcií.

Subjekt menovej politiky

Menová politika predstavuje reguláciu mnoţstva peňazí v ekonomike, kde prostredníctvom menovej bázy, menových agregátov, úrokových sadzieb, menového kurzu, sa snaţí plniť stanovené ciele, medzi ktoré patrí predovšetkým podpora stability cenovej hladiny.

S rozvojom bezhotovostnej formy peňazí získava menová politika stále väčší význam. Emisia hotovostných peňazí centrálnou bankou sa stáva súčasťou menovej politiky. Je spojená s niektorými ďalšími funkciami centrálnej banky.

___________________________

(26)

Vo vyspelých ekonomikách uskutočňujú menovú politiku centrálne banky. Funkcia menovej politiky sa môţe chápať dvojakým spôsobom. Otvára sa ale otázka, či o tejto politike –

nástrojoch, cieľoch, postupoch banky aj rozhodujú alebo sa podriaďujú rozhodnutiam vlády.

Samostatnosť hrá veľkú úlohu, ktorá u všetkých bánk nie je rovnaká. Centrálna banka menovú politiku uskutočňuje, ale nerozhoduje o jej charaktere a cieľoch alebo ju uskutočňuje a zároveň o nej aj rozhoduje. V súčasnosti sa viac pouţíva druhý variant, a to, ţe kto menovú politiku uskutočňuje, zároveň aj o nej rozhoduje. Rozhodnutia v menovej politike podliehajú schváleniam vlády či ministerstvom – najčastejšie ministerstvom financií. Naša centrálna banka je samostatným subjektom v menovej politike²⁹

Regulácia a dohľad bankového systému

Dvojstupňový bankový systém je charakteristický tým, ţe činnosť druhého stupňa je regulovaná prvým stupňom – teda centrálnou bankou. Je to veľmi významná úloha centrálnej banky v trhovej ekonomike. Ide o stanovenie, presadzovanie pravidiel činnosti bankových inštitúcií a kontrola dodrţiavania týchto pravidiel. V prvom prípade hovoríme o regulácii a v druhom o dohľade.

Regulácia a dohľad bankového systému centrálnou bankou úzko súvisí s výkonom menovej politiky a niektorými ďalšími funkciami. Vykonávaním bankového dohľadu,

centrálna banka kontroluje dodrţiavanie pravidiel podnikania s osobitným zreteľom na dodrţiavanie zásad obozretnosti bankového podnikania a dodrţiavanie podmienok

určených pri vydaní povolenia pôsobiť ako banka. Za nedodrţanie alebo porušenie pravidiel nesú banky plnú zodpovednosť. Porušenie môţe mať za následok stratu bankovej licencie a ukončenie činnosti.

Regulácia a dohľad bankového systému centrálnou bankou úzko súvisí s výkonom menovej politiky a niektorými ďalšími funkciami. Hlavným cieľom regulácie a dohľadu bánk je podpora efektívnosti, spoľahlivosti a bezpečnosti fungovania bankového systému v krajine.³⁰

__________________________

(27)

Funkcia banky bánk

Centrálna banka vykonáva rôzne operácie voči ostatným bankám:

- príjma od nich vklady, - poskytuje bankám úvery,

- vedie bankám účty a prevádza medzi nimi zúčtovania, - ďalšie operácie.

Vklady bánk predstavujú prostriedky banky, ktoré sa ukladajú na účty v centrálnej banke v podobe povinných minimálnych rezerv, ďalej sú to vklady ukladané za účelom vykonať

platobné a zúčtovacie operácie uskutočňované centrálnou bankou a nakoniec ide o „dobrovoľné“ vklady resp. rezervy. Okrem týchto vkladov majú banky hotovostné rezervy

vo vlastných pokladniach.

Úvery od centrálnej banky predstavujú emisiu bezhotovostných peňazí. Môţu mať dve základné podoby z hľadiska ponuky. Buď ide o úrokovú sadzbu, ktorá je natoľko nízka, ţe predstavuje lacnejší zdroj alebo banky majú problémy so zabezpečením likvidity a úver od centrálnej banky predstavuje moţnosť získať chýbajúce zdroje.

V prípade miernych problémov so zaistením likvidity, komerčné banky sa dopytujú po dostupnom úvere od centrálnej banky, ktorý je pre nich lacnejšie riešenie ako pôţička na medzibankovom trhu. V prípade značných problémov so zaijstením likvidity predstavuje úver poslednú moţnosť riešenia situácie.

Zúčtovanie (clearing) operácií môţu vykonávať aj iné banky okrem centrálnej banky.

V našom bankovom systéme zabezpečuje zúčtovanie medzi bankami centrálna banka a to zo zákona ako jediné clearingové centrum.

Medzi ďalšie operácie patria operácie s cennými papiermi medzi centrálnou bankou a ostatnými bankami. Centrálna banka nakupuje alebo predáva cenné papiere krátkodobého charakteru. Tieto operácie súvisia s menovou politikou a s doplňovaním likvidity bánk.³¹

____________________________

(28)

Funkcia banky štátu (vlády)

Centrálna banka vedie účty a uskutočňuje rôzne operácie pre vládu, centrálne orgány, orgány miestnej samosprávy a niektoré podniky verejného sektora. Medzi operácie, ktoré centrálna banka uskutočňuje pre vládu patrí:

a) správa štátneho dlhu - činnosť spojená s poskytovaním a splácaním úveru štátu, platbu úrokov, emisiu pokladničných poukáţok a dlhopisov,

b) poskytovanie úverov štátnemu rozpočtu – vo vyspelých ekonomikách podmienené úpisom štátnych cenných papierov a ich umiestnením na peňaţnom a kapitálovom trhu,

c) vedenie účtov, inkasa, úhrady a ďalšie operácie, ktoré súvisia s beţným hospodárením štátneho rozpočtu.³²

Funkcia správcu devizových rezerv

Do devizovej činnosti centrálnej banky môţeme zaradiť predovšetkým zhromaţďovanie devizových rezerv štátu a operácie s nimi spojené na devizovom trhu. Tieto operácie majú štyri základné motívy:

a) zabezpečiť devizovú likviditu krajiny – zabezpečiť vyššiu štruktúru devizových rezerv,

b) udrţovať hodnotu devizových rezerv – operácie proti poklesu hodnoty devizových rezerv,

c) získavať výnosy z devizových rezerv – prostriedky, ktoré centrálne banky bezprostredne nepotrebujú sú investované do zahraničných cenných papierov a ukladané na účty v zahraničných bankách,

_______________________________

(29)

d) ovplyvňovať úroveň a vývoj menového kurzu domácej meny k zahraničným menám – operácie v podobe kurzových intervencií, úzko súvisia so systémom menového kurzu domácej meny.³³

Funkcia reprezentanta štátu v menovej oblasti

Centrálna banka vystupuje voči verejnosti a zahraničiu ako reprezentant štátu vo všetkých otázkach týkajúcich sa menovej politiky. Činnosť centrálnej banky spočíva hlavne v informovanosti verejnosti o menovom vývoji, jeho hlavných problémoch a spôsoboch riešenia.

Banka by mala neustále vysvetľovať svoje prístupy a presvedčovať o ich správnosti, nutnosti, uskutočňovať otvorenú menovú politiku a neustále budovať svoju dôverihodnosť u obyvateľstva. Centrálna banka je tieţ hovorcom štátu (vlády) v menových otázkach voči zahraničiu, reprezentuje krajinu na zasadnutiach Medzinárodného menového fondu, Svetovej banky a v mnohých ďalších medzinárodných inštitúciách.

1.2.5 Samostatnosť a dôveryhodnosť centrálnej banky

Samostatnosť centrálnej banky zahŕňa dva základné okruhy činností. Ide o samostatnosť v menovej politike a samostatnosť v oblasti dohľadu bánk. Samostatnosť menovej politiky spočíva v tom, ţe centrálna banka reguláciou mnoţstva peňazí v obehu môţe ovplyvňovať mieru inflácie v ekonomike. Ak je centrálna banka podriadená rozhodnutiam vlády, môţe prísť k tomu, ţe vláda zvolí inflačnú politiku a donúti centrálnu banku ku zvýšeniu emisie peňazí alebo ku zníţeniu úrokových sadzieb. Centrálne banky samé rozhodujú o postupoch a nástrojoch k dosahovaniu svojich cieľov. V niektorých krajinách o cieľoch rozhodujú samotné centrálne banky a v iných krajinách sú centrálnym bankám ukladané ciele vládou.

__________________________________

(30)

Okrem samostatnosti centrálnej banky majú pre účinnosť menovej politiky veľký význam dôveryhodnosť a zodpovednosť. Skúsenosti z vyspelých trhových ekonomík potvrdzujú záver o tom, ţe centrálna banka si musí dôveryhodnosť budovať dlhodobo a s ťaţkosťami, ale stratiť ju môţe veľmi rýchlo.

Obavy zo samostatnosti sa objavovali aj pri vzniku Európskej centrálnej banky. Niektoré krajiny sa obávali straty menovej suverenity národných centrálnych bánk v prospech tejto inštitúcie, ktorá uskutočňuje menovú politiku jednotne na celom území Európskej menovej únie, bez ohľadu na prípadné rozdielné potreby jednotlivých členských krajín.

Samostatnosť centrálnej banky je upravená vo forme zákona a jej naplňovanie závisí od mnohých okolností. Absolútna samostatnosť v menovej politike neexistuje v ţiadnej vyspelej ekonomike. Centrálna banka musí rešpektovať existujúcu ekonomickú situáciu a celkovú hospodársku politiku. Hodnotenie samostatnosti je veľmi náročné, hlavne pri porovnávaní jednotlivých krajín.

Empirické štúdie potvrdzujú, ţe medzi stupňom samostatnosti centrálnej banky a cenovou stabilitou existuje priama súvislosť. Čím má centrálna banka vyššiu samostatnosť, tým úspešnejšia je v boji proti inflácii. ³⁴

______________________________

(31)

1.3 Peniaze

V ţivote kaţdého človeka hrajú peniaze významnú úlohu. V mnohých prípadoch sa peniaze povaţujú za jednu z hlavných priorít ţivota a ich drţbu dokáţu uprednostniť pred priateľstvom, láskou a ďalšími hodnotami. Peniaze sú jedna z mnohých vecí, ktoré nás kaţdodenne sprevádzajú po celý ţivot. Ich samotné vynájdenie úplne zmenilo smerovanie celého sveta. Pomohli všeobecnému ekonomickému rozvoju a podieľajú sa na dnešnej podobe sveta ale na druhej strane boli dokonca pohnútkou k vojnám.³⁵

S rozvojom deľby práce a potrebou výmeny tovaru dochádza k rozvoju obchodu. Počas dlhého obdobia sa výmena realizovala na základe dohody o zameniteľnosti jedného tovaru za druhý tovar. Ako prvý takýto obchod tzv. barterový obchod začal fungovať v poľnohospodárstve (najmä pšenica a kukurica) a neskôr to boli predmety beţnej spotreby.

Spočiatku išlo o výmenu jednej komodity za druhú, napríklad určitého mnoţstva obilia za určitý počet dobytka. Vhodnou formou plnohodnotných peňazí sa ukázali drahé kovy ako zlato, striebro, ktoré boli svojimi prirodzenými vlastnosťami k plneniu funkcie peňazí priamo predurčené.Sú jednoducho deliteľné, delením nestrácajú svoju hodnotu, dajú sa znovu zlievať, nekazia sa. O vlastnostiach drahých kovov, hovoril uţ Aristoteles, ktorý ako prvý popísal všetky funkcie peňazí. Zlaté a strieborné mince boli plnohodnotnými peniazmi preto, ţe ich kúpna sila zodpovedala váhovému mnoţstvu kovu v nich obsiahnutom a nákladom na jeho výrobu. Pouţívanie peňazí v podobe drahých kovov boli spojené nemalé náklady na ich dopravu a úschovu. K urýchleniu obehu drahých kovov sa začalo pouţívať uloţenie týchto kovov u zlatníka, ktorý vystavil na uloţenie drahých kovov potvrdenie. Toto potvrdenie bolo moţné kedykoľvek pouţiť k vyzdvihnutiu uloţených hodnôt, ale slúţilo aj k zaplateniu za tovar u iného obchodníka. Bola to vlastne prvá forma bankovky.

Táto činnosť časom prešla do rúk bankárom. Banka pôvodne pôsobila tak, ţe vkladateľ jej poţičal plnohodnotné peniaze a obdrţal za to poukáţku o vlastníctve plnohodnotného kovu.³⁶ ________________________

35 RUČINSKÝ, Rastislav. ABC o financiách. 1. vyd. Košice: Vydavateľstvo Oriens, 2002. s. 10

36 JÍLEK, Josef. Peníze a měnová politika. 1. vyd. Praha: Grada, 2004. s. 20

(32)

1.3.1 Bankovky a štátovky

Papierové peniaze – bankovky a štátovky – sa po prvý krát objavili v Číne za vlády dynastie Song (960 – 1279) v podobe písaných potvrdeniek, vydaných za uloţené ţelezné a medené peniaze. V rokoch 1279 aţ 1368 vznikla dokonalá sústava riadenia ich obehu, ktorou Čína predbehla Európu o šesť storočí. Za vlády dynastie Ming pre časté inflácie klesla dôvera k papierovým peniazom natoľko, ţe sa vyše 300 rokov vôbec nepouţívali.

Papierové platidlá, sa objavujú v roku 1661 vo Švédsku a v roku 1694 v Anglicku. Vo Francúzsku ich v roku 1716 zaviedol anglický emigrant John Law. Hospodársky úpadok otriasol dôverou k papierovým peniazom natoľko, ţe Francúzsko i ďalšie európske štáty sa znova odhodlali zaviesť papierové peniaze aţ v druhej polovici 18. storočia.

Prvé papierové peniaze na území Slovenska vydala Viedenská mestská banka, ktoré sa nazývali tzv. bankocetle. Bankocetle nemali charakter dnešných bankoviek Boli to nekryté nezúročiteľné štátne dlhopisy, ktoré nikto, kto nechcel, nemusel prijímať. Štátne pokladnice a úrady ich prijímať museli a po ich vrátení sa úradne ničili. Mali teda skôr charakter štátoviek.

Úspešný začiatok samostatnej slovenskej bankovkovej tvorby znamenal v roku 1942 príchod grafika Jozefa Vlčka. S pouţitím kresieb Martina Benku a Ľudovíta Fullu vytvoril v rokoch 1943 – 1945 návrhy siedmich bankoviek a štátoviek. Medzi menovými reformami – november 1945 a máj 1953 – obiehali na Slovensku najmä papierové platidlá, ktoré vznikli počas vojny v improvizovaných podmienkach. Vydanie nových bankoviek sa podarilo ukončiť aţ v roku 1965. Výtvarná nejednotnosť a silná ideologizácia bankoviek viedli v roku 1968 k rozhodnutiu vydať nové bankovky, tématicky zamerané na dejiny, vedu a kultúru.

Od vzniku Slovenskej republiky, v roku 1993, boli v peňaţnom obehu bankovky s nominálnymi hodnotami 5000 Sk, 1000 Sk, 500 Sk, 200 Sk, 100 Sk, 50 Sk a 20 Sk.

Na lícnych stranách bankoviek boli vytlačené motívy charakterizujúce významné osobnosti, ktoré v minulosti ţili na Slovensku, alebo inak spojené s históriou Slovenska. Na rubových stranách bankoviek boli zobrazené miesta, ktoré s nimi úzko súviseli.³⁷

________________________

(33)

1.3.2 Definícia peňazí

Peniaze v súčasnosti vystupujú ako dôleţitý prvok v reprodukcii spoločenského kapitálu, vo výrobe a výmene, v prelievaní kapitálu, migrácii pracovných síl a v ďalších procesoch.

Ľudia získavajú peniaze od spoločnosti pri výmene za ich tovary a sluţby a na druhej strane ich spoločnsoti vracajú vo forme výdavkov na spotrebu. Peniaze majú sociálny charakter.

Vystupujú v nasledujúcich formách:

a) drobné kovové mince,

b) papierové peniaze – bankovky,

c) bankové (depozitné) peniaze – napr. vklady bez výpovednej lehoty, ktoré moţno okamţite vybrať, šekové účty na platby šekom,

d) kvázi peniaze – peniaze s niţším stupňom likvidity, napr. termínované vklady, likvidné cenné papiere

Okrem foriem peňazí je moţné rozlíšiť podoby peňazí:

a) hotovostné peniaze – bankovky a mince v obehu

b) bezhotovostné peniaze – prostriedky na účtoch v bankách.³⁸

Peniaze predstavujú aktívum, ktoré je všeobecne prijímané pri platení za tovary a sluţby alebo pri úhrade dlhu. Dôveryhodnosť peňazí je podmienkou pre všeobecné vnímanie peňazí.

Ak je táto dôveryhodnosť narušená, vzniká mnoţstvo problémov pri ich obehu.

Dôveryhodnosť preto úzko súvisí s ekonomickou kvalitou peňazí.

Základné funkcie peňazí:

- prostriedok výmeny – funkcia, ktorá umoţňuje platenie za tovary, sluţby a úhrady dlhov,

- zúčtovacia jednotka – prostredníctvom peňazí je vyjadrená cena tovarov, sluţieb, kapitálu, mzda a pod.,

- uchovávateľ hodnôt – drţba v podobe peňaţných úspor.³⁹

________________________

(34)

Peniaze a banky sú opodstatnene srdcom fungovania trhovovej ekonomiky, pretoţe ekonomika je priamo závislá na fungovaní celého finančného systému. Pôvodne sa pouţívali plnohodnotné peniaze, ktoré mali podobu určitej komodity, napr. mince z drahého kovu, perál a pod. Potom ich nahradili neplnohodnotné peniaze, ktoré mali zo začiatku podobu bankoviek a mincí. Zistilo sa, ţe peniaze nemusia byť len komoditou a prijímať sa len preto, ţe je moţné s nimi platiť ďalej. Postupne sa stávali účtovnou jednotkou a kúpnou silou.⁴⁰

1.3.3 Menové agregáty

Menové agregáty predstavujú súhrn peňaţných prostriedkov s istým stupňom likvidity.

Ich vymedzenie, sledovanie a kontrola majú význam predovšetkým pre reguláciu mnoţstva peňazí v obehu (menovú politiku).

Menové agregáty sa začínajú veľkým písmenom M a číslicami, odlišujú sa predovšetkým stupňom likvidity. Sú predovšetkým produktom praktických potrieb regulácie mnoţstva peňazí v obehu. Náplň menových agregátov môţe byť v rôznych ekonomikách rozdielna, predovšetkým v závislosti na vyuţívaní peňaţných nástrojov v danej krajine.

Všeobecne je moţné vymedziť nasledujúce menové agregáty:

M0 = menová báza = obeţivo + celkové rezervy bánk

M1 = obeţivo + vklady na beţných účtoch v bankách

Obeţivo sú hotovostné peniaze v drţbe nebankových subjektov. Vklady na beţných účtoch v bankách predstavujú vklady domácich nebankových subjektov v domácej mene v domácich bankách.

M2 = M1 + termínované vklady v bankách + ostatné vklady v bankách

Prostriedky uloţené na terminovaných a ostatných účtoch majú v porovnaní s peniazmi v M1 niţší stupeň likvidity.

__________________________

(35)

Termínované vklady sú vklady s výpovednou lehotou, či vklady uloţené dopredu na dohodnutú lehotu. Do ostatných vkladov môţu patriť napríklad úsporné vklady, s ktorými

je moţné disponovať aţ po predloţení dokladu v podobe vkladnej kniţky. V niektorých krajinách medzi ostatné vklady v bankách zahŕňajú prostriedky v zahraničných menách. Tieto peniaze majú niţšiu likviditu, pretoţe ich pouţitie si vyţaduje výmenu do domácej meny.

M3 = M2 + vklady v cudzej mene v domácich bankách

Agregát M3 zahŕňa vklady v cudzích menách, ktoré majú niţšiu likviditu. K úhradám platieb je ich moţné pouţiť aţ po konverzii do domácej meny.

M4 = M3 + vklady v nebankových inštitúciách + krátkodobé cenné papiere

Menový agregát M4 zahŕňa vklady v nebankových inštitúciách a krátkodobé cenné papiere v domácej mene.

M5 = M4 + ostatné cenné papiere v domácej mene

V agregáte M5 sú navyše zahrnuté ostatné cenné papiere v domácej mene a tento agregát býva označovaný písmenom L ako likvidné aktíva.

Menové agregáty a teda i ponuku peňazí ovplyvňuje centrálna banka prostredníctvom menovej bázy. Kvantitatívnym vymedzením ponuky peňazí je peňaţná zásoba, ktorú je bankový systém schopný vytvoriť podľa určitých pravidiel.⁴¹

____________________________