Inflácia má viacero konkrétnych príčin všeobecného i špecifického charakteru, na základe ktorých rozlišujeme rôzne druhy inflácie. Podstatnou črtou inflácie je skutočnosť, ţe jej zdroj nie je len v nadmernom dopyte v porovnaní s ponukou, ale aj v cenotvorbe na strane ponuky.
Z uvedeného vyplývajú aj rôzne členenia inflácie:
Z kvantitatívneho hľadiska, resp. rýchlosti, akou rastie cenová hladina, sa inflácia člení na:
miernu,
cválajúcu,
hyperinfláciu;
Z hľadiska príčin, ktoré infláciu vyvolávajú, môţe ísť o infláciu:
dopytovú,
nákladovú;
Z hľadiska proporcionality, tempa rastu cenovej hladiny, resp. jej očakávania zo strany ekonomických subjektov, moţno hovoriť o inflácii:
proporcionálnej,
neproporcionálnej,
anticipovanej,
neanticipovanej,
inertnej;
Z hľadiska viditeľnosti, resp. zjavnosti, sa inflácia člení na:
otvorenú ( zjavnú),
skrytú,
potlačenú ( blokovanú).10
10 LISÝ, J. a kol. 2007. Ekonómia v novej ekonomike. 2. vydanie. Bratislava: IURA Edition, 2007. s. 455.
ISBN 978-80-8078-164-4.
10
1.2.1 Druhy inflácie z kvantitatívneho hľadiska
Podľa rýchlosti akou rastie celková cenová hladina, rozlišujeme infláciu:
miernu, ktorá je charakterizovaná ako jednociferné ročné tempo rastu cenovej hladiny.
Často sa označuje ako plazivá. Je pre ňu typické, ţe tempo rastu cenovej hladiny neprekročuje tempo rastu výkonnosti ekonomiky. Rastie nielen nominálny, ale aj reálny produkt. Takáto inflácia je v rámci ekonomického systému akceptovateľná, cválajúcu alebo galopujúcu, ktorá znamená dvojciferné aţ trojciferné ročné tempo rastu cenovej hladiny. Ceny rastú rýchlejšie oproti výkonnosti ekonomiky a spôsobuje to veľké ťaţkosti v peňaţnom obehu. Jej dôsledkom je klesajúca kúpna sila peňazí, čo sa prejavuje aj v správaní ekonomických subjektov. Obyvateľstvo si ponecháva len nevyhnutné mnoţstvo peňaţných prostriedkov, lebo tie majú len slabú schopnosť uchovávať hodnotu do budúcnosti. Takáto inflácia sa stáva súčasťou kalkulácií pri uzatváraní obchodných kontraktov,
hyperinfláciu, ktorá sa povaţuje za krajný, extrémny prípad inflácie. Je to inflácia vyjadrená štvor- a viacciferným číslom a znamená rozpad peňaţného systému, zrútenie hospodárskych väzieb. Cenová špirála sa rozvíja nezávisle od tempa rastu výroby.
Peniaze sú znehodnotené, prestávajú plniť svoje funkcie. Aj keď ide o extrémny prípad, je sledovateľný tak v minulosti, ako aj v súčasnosti. Medzi najvýznamnejšie hyperinflácie patrí napr. hyperinflácia v Nemecku po prvej svetovej vojne, v Maďarsku po druhej svetovej vojne, v Bolívii v roku 1985, v Brazílii a Nikarague v roku 1990 a pod.11
1.2.2 Druhy inflácie z hľadiska príčin vzniku
Inflácia sa spája s rastom cenovej hladiny. Podnet, resp. inflačný impulz môţe prichádzať zo strany ponuky ako aj zo strany dopytu. Preto rozlišujeme dopytovú a nákladovú infláciu.
11 TÁNCOŠOVÁ, J. 2000. Makroekonómia Inflácia. 1.vydanie. Bratislava: IURA Edition, 2000. s. 22. ISBN 80-88715-69-5.
11
Dopytová inflácia má svoj prvotný impulz na strane agregátneho dopytu. Pri existencii inflačnej medzery chcú domácnosti, firmy i štát spotrebúvať väčšie mnoţstvo produktu, neţ je ekonomika schopná dlhodobo produkovať. To však nie je moţné.
Východiskom z danej situácie je v podobe inflačných procesov, ktoré prostredníctvom rastu cenovej hladiny redukujú kúpnu silu všetkých ekonomických subjektov. Dôsledky sú jasné. Agregátny dopyt rýchlo rastie aţ nad výrobný potenciál ekonomiky a cenová hladina prudko vzrastá. Ide o postup od dopytu k inflácii. Proces, ktorý obnovuje rovnováhu, vytvára predstavu, ako keby agregátny dopyt „ ťahal“ ceny agregátnej ponuky. Preto takúto infláciu označujeme ako dopytom ťahanú infláciu.
Príčiny nadmerného rastu agregátneho dopytu moţno konkretizovať takto:
ide o snahu trvalo udrţiavať mieru nezamestnanosti pod prirodzenou mierou nezamestnanosti,
výrazné a trvalé vládne rozpočtové deficity, ktoré ak sa nemôţu financovať emisiou štátnych obligácií a ich predajom na finančnom resp. kapitálovom trhu, potom sú kryté emisiou peňazí.
Hybnou silou dopytovej inflácie je teda buď nadmerne expanzívna monetárna politika, alebo nadmerne expanzívna fiškálna politika. V oboch prípadoch sa inflácia (hlavne cválajúca a hyperinflácia) spája s rýchlym rastom peňaţnej zásoby a v tomto zmysle je dopytová inflácia v skutočnosti peňaţným javom.12
Nákladová inflácia (nákladmi tlačená inflácia). Platí zásada, ţe zvyšovanie ktorejkoľvek skupiny nákladov, ktoré nie je kompenzované adekvátnym zníţením niektorej inej skupiny nákladov, sa ceny vytláčajú nahor. Z toho vyplýva, ţe inflácia nákladov („ costpush“) je dôsledok rastu nákladov. Pre jej analýzu treba rozlišovať:
o reálne náklady o nominálne náklady.
Dôsledkom zvyšovania reálnych nákladov je:
o zníţenie produktívnosti prírodných zdrojov
o rozširovanie nehospodárnosti o zvyšovanie dovozných cien.
12 TÁNCOŠOVÁ, J. 2000. Makroekonómia Inflácia. 1.vydanie. Bratislava: IURA Edition, 2000. s. 29- 32.
ISBN 80-88715-69-5.
12
Jednou z príčin, ktorá vyvoláva takýto typ inflácie, je nedokonalá konkurencia.
Oligopolná štruktúra trhu dnešných ekonomík znamená , ţe firmy v monopolnom alebo oligopolnom postavení majú vplyv na trhové ceny. Ak niektorá z týchto firiem zvýši ceny a jej výrobky sú medzi produktmi iných firiem, nastáva reťazovité zvýšenie výrobných nákladov ostatných výrobcov a môţe viesť k ponukovej inflácii.13
Odbory, ktoré sa povaţovali za najväčšieho pôvodcu nákladovej inflácie, tlačili na rast nominálnych miezd, čo je dôleţitá zloţka výrobných nákladov. Ak nominálne mzdy rástli rýchlejším tempom ako produktivita práce, viedlo to k rastu cenovej hladiny.
Politické udalosti môţu tieţ vyvolať prudké zvýšenie cien surovín a materiálov, resp.
energie, ktoré sú strategickými v mnohých krajinách (napr. ropa), a tým podstatne zvýšiť výrobné náklady, čo následne môţe vyvolať infláciu.14
Skutočnosť, ţe politika obmedzovania spotreby nie je spravidla celkom úspešná, nijako neznamená, ţe by nebola schopná stabilizovať hospodárstvo.
1.2.3 Druhy inflácie z hľadiska proporcionality a očakávaní
Jedným z dôleţitých znakov inflácie je, ţe má tendenciu určitý čas pokračovať nezmeneným tempom, teda má tendenciu k zotrvačnosti, a to aj za situácie, keď uţ dozneli efekty inflačných tlakov a nové ešte nepôsobia. Všetky ekonomické subjekty sa snaţia svoje postavenie na trhu chrániť tým, ţe do všetkých kontraktov zabudovávajú očakávanú mieru inflácie. Tie isté opatrenia zavádzajú aj odbory a pracovníci pri podpisovaní kolektívnych dohôd. Takúto infláciu označujeme ako očakávanú alebo inertnú. Zvyšujúce sa inflačné očakávania vedú k rastu inflácie, klesajúce očakávania pôsobia na jej pokles.15
Medzi infláciou a mnoţstvom peňazí v obehu existuje z dlhodobého hľadiska previazanosť. Centrálna banka má dôleţité postavenie vo vzťahu k inflácii. Rast cien vyvoláva zvýšený dopyt po peniazoch, keď centrálna banka nezvyšuje ponuku peňazí
13 TÁNCOŠOVÁ, J. 2000. Makroekonómia Inflácia. 1.vydanie. Bratislava: IURA Edition, 2000. s. 33. ISBN 80-88715-69-5.
14 TÁNCOŠOVÁ, J. 2000. Makroekonómia Inflácia. 1.vydanie. Bratislava: IURA Edition, 2000. s. 33. ISBN 80-88715-69-5.
15 LISÝ, J. a kol. 2007. Ekonómia v novej ekonomike. 2. vydanie. Bratislava: IURA Edition, 2007. s. 461.
ISBN 978-80-8078-164-4.
13
rovnakým tempom, rastie úroková miera a postupne to vedie k poklesu spotreby a investícií.
Podľa Lisého „ inflácia ako rast celkovej cenovej hladiny má tendenciu rásť len za predpokladu, ţe centrálna banka reaguje na zvýšenie dopytu po peniazoch zvýšením mnoţstva peňazí v obehu takou istou alebo väčšou mierou. Za predpokladu, ţe sa inflácia bude pohybovať okolo svojej očakávanej miery, nenastanú jej prudké výkyvy.
Vyjdime zo vzájomnej podmienenosti dopytovej a nákladovej inflácie, ktorá vzniká za určitých okolností. Táto podmienenosť znamená, ţe jeden typ inflácie prechádza do druhého. Najznámejším príkladom tohto javu je cenovo-mzdová špirála.“ 16
Inertná inflácia nastáva vtedy, keď má inflácia tendenciu zotrvať na určitej dosiahnutej úrovni, pokiaľ nenastane ekonomický šok na strane dopytu alebo ponuky.
Nezmenené tempo sa zachová aj vtedy, keď prvotné príčiny inflácie uţ prestali pôsobiť a nové sa ešte neprejavili. Ekonomické subjekty sa danému stavu prispôsobujú a premietajú ho do svojich rozhodnutí, voláme to efekt z očakávania.17
Proporcionálna inflácia nastáva vtedy, keď absolútne rastie cenová hladina, ale vzájomný pomer cien sa nemení. Je to extrémny príklad, ktorý v reálnom ţivote nenastáva.
Je tu moţnosť, ţe ešte ide o anticipovanú infláciu, teda infláciu, ktorú ekonomické subjekty očakávajú a znamená to, ţe sa v ekonomike nič mimoriadne nedeje. Nemá vplyv na reálny produkt, efektívnosť ani na rozdeľovanie dôchodkov.18
Neproporcionálna inflácia nastáva vtedy, keď absolútne rastie cenová hladina a zároveň sa menia pomery medzi cenami jednotlivých tovarov.
Ak súčasne ide o neanticipovanú infláciu, to znamená neočakávanú, pretoţe inflačné zmeny sú väčšinou neočakávané a uskutočňujú sa v skokoch potom aj dôsledky takejto inflácie sú pre ekonomiku horšie a sú spojené s vyššími nákladmi.19
16 LISÝ, J. a kol. 2007. Ekonómia v novej ekonomike. 2. vydanie. Bratislava: IURA Edition, 2007. s. 461.
ISBN 978-80-8078-164-4.
17 TÁNCOŠOVÁ, J. 2000. Makroekonómia Inflácia. 1.vydanie. Bratislava: IURA Edition, 2000. s. 39. ISBN 80-88715-69-5.
18 TÁNCOŠOVÁ, J. 2000. Makroekonómia Inflácia. 1.vydanie. Bratislava: IURA Edition, 2000. s. 39. ISBN 80-88715-69-5.
19 LISÝ, J. a kol. 2007. Ekonómia v novej ekonomike. 2. vydanie. Bratislava: IURA Edition, 2007. s. 462.
ISBN 978-80-8078-164-4.
14
1.2.4 Druhy inflácie z hľadiska viditeľnosti
Podľa toho ako ceny rastú, rozlišujeme otvorenú, skrytú a potlačenú (blokovanú) infláciu.
Pri otvorenej inflácii ide o viditeľný rast cien a účastníci trhu sa podľa toho správajú.
Samozrejme závisí od výšky miery inflácie a ekonomických dôsledkov.
Ak sa snaţíme vysoký rast inflácie „liečiť“ rôznymi opatreniami a zároveň dochádza k zastaveniu rastu cenovej hladiny, hovoríme o potlačenej, resp. blokovanej inflácii. Ak sa však príčiny inflácie neodstránia, môţe prerásť do otvorenej inflácie.
Skrytá inflácia vzniká vtedy, keď sa ceny menia, ale neprejavuje sa to v zmene cenových indexov. Je to spôsobené tým, ţe cenové indexy neobsahujú všetky ceny tovarov a sluţieb, alebo do spotrebného koša nie sú vybraté najvhodnejšie tovary a sluţby z hľadiska dôleţitosti v spotrebe.20
Všeobecne môţeme konštatovať, ţe čím sú ceny pruţnejšie a menšie mnoţstvo je regulované, tým väčšia časť inflácie je otvorená. Čím sú ceny menej pruţné, tým viac sa inflácia presúva do skrytej a potlačenej inflácie.