• Nebyly nalezeny žádné výsledky

Stratégie a ciele menovej politiky FRS

2.2 Menová politika USA

2.2.1 Stratégie a ciele menovej politiky FRS

Termín menová politika sa vzťahuje na činnosť vykonávanú centrálnou bankou, ako je Federálny rezervný systém.

Formulácia cieľov: Do sedemdesiatych rokov Federálny rezervný systém nemal viditeľné ciele. Vysvetľoval Kongresu, ţe sa chce „ opierať proti vetru“ alebo „kontrolovať krajnosti ekonomického cyklu.“ V sedemdesiatych rokoch sa však Federálny rezervný systém dostal do paľby kritiky. Kongres strácal trpezlivosť a rozhodol sa posilniť nad ním svoju právomoc. Kongres prijal príslušnú rezolúciu roku 1975 a Humphreyho - Hawkinsov zákon roku 1978, ktoré Federálnemu rezervnému systému uloţili určiť explicitné ciele jeho monetárnej politiky a určiť cieľové ukazovatele rastu hlavných peňaţných agregátov.71

Americký zákon predvídal, ţe môţe dôjsť k revízii menovej politiky, napr. v prípade ţe sa vzťah medzi peňaţnými alebo úverovými agregátmi a ekonomikou (rýchlosť obehu peňazí alebo úverov) stane nepredvídateľným. Za týchto okolností lipnutie na pôvodných cieľoch peňaţného a úverového rastu viedlo k neţiaducim výsledkom, pokiaľ ide o ceny a HDP. FED preto nemusí dosiahnuť svoje stanovené ciele pre tieto peňaţné či úverové agregáty. V takomto prípade však musí objasniť dôvody Kongresu a verejnosti.72

Federálny rezervný systém udáva menovú politiku krajiny, aby propagoval ciele maximálnej zamestnanosti, stabilných cien a strednodobých úrokových sadzieb. Výzva pre tvorcov politiky je, ţe z krátkodobého hľadiska môţu nastať rozpory medzi cieľmi a informácie o ekonomike sú prístupné so sklzom a môţu byť nepresné.

70The Federal Reserve Board, The Structure of the Federal Reserve Systen. (online) 20.2.2012. Dostupné na internete: http://www.federalreserve.gov./pubs/frseries/frseri2.htm.

71 SAMUELSON, P. A.´- NORDHAUS, W. D.1992. Ekonómia I.. 13. vydanie. New York: McGraw-Hill, 1992. s. 271. ISBN 80-7127-030-X.

72 JÍLEK, J. 2004. Peníze a měnová politika. 1. vydanie. Praha: vydavateľstvo GRADA, 2004. s. 422. ISBN 80-247-0769-1.

36

Ciele menovej politiky sú stanovené v zákone o federálnych rezervách, ktorý špecifikuje, ţe rada guvernérov a federálna komisia otvoreného trhu sa majú snaţiť

„efektívne podporovať ciele maximálnej zamestnanosti, stabilných cien a strednodobých úrokových sadzieb“. Stabilné ceny v dlhodobom horizonte sú predpokladom pre maximálny udrţateľný rast produkcie a zamestnanosti a tieţ strednodobých úrokových sadzieb. Keď sú ceny stabilné a je predpoklad, ţe aj také zostanú, tak sú ceny tovarov, sluţieb, materiálov a práce neskreslené infláciou a slúţia ako jasnejšie signály a návody k efektívnej alokácii zdrojov, a tým prispievajú k vyššej ţivotnej úrovni. Navyše, stabilné ceny podporujú tvorbu úspor a kapitálu, pretoţe keď je riziko erózie hodnoty aktív minimalizované z dôvodu inflácie - potreba ochrany proti takýmto stratám – domácnosti sú podporované viac šetriť a podniky sú podporované investovať viac.73

I keď cenová stabilita môţe pomôcť dosiahnuť maximálne udrţateľný rast produkcie a zamestnanosti v dlhšom časovom horizonte, v kratšom časovom horizonte môţu nastať rozpory medzi týmito dvoma cieľmi. Často je spomalenie zamestnanosti spojené so zníţením tlaku na ceny a pristúpenie k uvoľneniu politiky proti oslabeniu trhu práce nemá nepriaznivé inflačné účinky. Niekedy sú však tlaky z hora na ceny, keď sa produkcia a zamestnanosť oslabujú – hlavne, keď sa objaví nepriaznivý ponukový šok, ako napríklad výkyv v cenách energie. Potom by pokus o obmedzenie inflačných tlakov pozostával z oslabenia ekonomiky, alebo pokus o zvrátenie straty pracovných miest by zhoršili infláciu.74

Za takýchto okolností čelia zodpovední za monetárnu politiku dileme a musia sa rozhodnúť, či sa budú sústreďovať na zmiernenie cenových tlakov, alebo na zmiernenie poklesu zamestnanosti a produkcie. Situáciu ešte sťaţuje moţnosť, ţe očakávanie zvýšenia inflácie sa premietne do rozhodnutí o cenách a platoch, čo pridáva na inflačnej zotrvačnosti a sťaţuje dosiahnutie cenovej stability. Okrem ovplyvňovania úrovne cien a produkcie v blízkej budúcnosti môţe federálna rezervná banka prispieť k finančnej stabilite a lepšej

73 FOX, S. L. et al. 2005. The Federal Reserve System – Purposes Functions. 9.vydanie. USA: Washington DC 20551, 2005. s. 15. Library of Congress Controll Number 39026719. (online) 2.3.2012. Dostupné na internete: http://www.federalreserve.gov/aboutthefed/default.htm.

74FOX, S. L. et al. 2005. The Federal Reserve System – Purposes Functions. 9.vydanie. USA: Washington DC 20551, 2005. s. 15. Library of Congress Controll Number 39026719. (online) 2.3.2012. Dostupné na internete: http://www.federalreserve.gov/aboutthefed/default.htm.

37

ekonomickej výkonnosti prostredníctvom ovládnutia finančných výkyvov a zabráneniu ich rozšírenia mimo finančný sektor.75

Rada guvernérov Federálneho rezervného systému je zodpovedná za vývoj diskontnej sadzby a za povinné minimálne rezervy. Federálny výbor pre voľný trh je zodpovedný za operácie na voľnom trhu. Pomocou nástrojov Federálny rezervný systém ovplyvňuje dopyt, ponuku a zostatky, ktoré drţia depozitné inštitúcie vo Federálnych rezervných bankách. Tým majú moţnosť ovplyvňovať sadzbu na týchto účtoch.76

Taylorovo pravidlo“, ktoré John Taylor vyvinul ako empirické popísanie správania sa centrálnej banky USA v roku 1993, je ďalšou pomôckou na posúdenie správnej orientácie menovej politiky. Vzťahuje sa k nastaveniu sadzby federálnych zdrojov k hlavným cieľom menovej politiky – ktorý je, do akej miery môţe inflácia odbočiť od niečoho, čo aproximuje cenovú stabilitu a miera, do ktorej produkcia a zamestnanosť môţu odbočovať z ich maximálnej udrţateľnej úrovne.

Napríklad, jedna verzia pravidla poţaduje za konzistentnú v dlhodobom horizonte s dosiahnutím plnej zamestnanosti a cenovej stability spolu s komponentmi zaloţenými na rozdiele medzi momentálnou infláciou a inflačným cieľom bez komponentu zaloţenom na deficite skutočnej produkcie z úrovne plnej zamestnanosti.

Ak sa inflácia zrýchľuje, Taylorovo pravidlo stanovuje čiastku, o ktorú by sa mali navýšiť federálne rezervy, alebo v prípade, ţe produkcia a zamestnanosť klesajú, čiastku, o ktorú by sa mali zníţiť. Špecifické parametre vzorca sú nastavené na popísanie skutočného správania menovej politiky počas obdobia, keď je politika pokladaná za celkom úspešnú v dosahovaní jej základných cieľov.77

Hoci je toto pravidlo príťaţlivé, má aj svoje nevýhody. Úroveň krátkodobých úrokových sadzieb spojených s dosiahnutím dlhodobých cieľov, kľúčový prvok vo vzorci, sa môţe meniť v priebehu času nepredvídateľnými spôsobmi. Okrem toho, súčasná miera

75FOX, S. L. et al. 2005. The Federal Reserve System – Purposes Functions. 9.vydanie. USA: Washington DC 20551, 2005. s. 16. Library of Congress Controll Number 39026719. (online) 2.3.2012. Dostupné na internete: http://www.federalreserve.gov/aboutthefed/default.htm.

76FOX, S. L. et al. 2005. The Federal Reserve System – Purposes Functions. 9.vydanie. USA: Washington DC 20551, 2005. s. 17. Library of Congress Controll Number 39026719. (online) 2.3.2012. Dostupné na internete: http://www.federalreserve.gov/aboutthefed/default.htm.

77FOX, S. L. et al. 2005. The Federal Reserve System – Purposes Functions. 9.vydanie. USA: Washington DC 20551, 2005. s. 23. Library of Congress Controll Number 39026719. (online) 2.3.2012. Dostupné na internete: http://www.federalreserve.gov/pf/pdf/pf_2.pdf.

38

inflácie a pozícia ekonomiky vo vzťahu k plnej zamestnanosti nie sú známe z dôvodu oneskoreného prísunu dát a ťaţkosťami s odhadom úrovne produkcie plnej zamestnanosti, čo pridáva ďalšiu vrstvu neistoty o vhodnom nastavení politiky.78

Sumárom – inflácia síce je jedným z cieľov FRS, ale nehrá kľúčovú úlohu v jeho menovej politike.