Menová politika zameraná na cenovú stabilitu má zmysel, ak sme schopní relatívne presne zmerať vývoj cenovej hladiny, resp. mieru inflácie. Na meranie pouţívame cenové indexy.
Cenový index je váţený priemer individuálnych cien vybraného koša reprezentatívnych výrobkov a sluţieb v dvoch porovnávaných obdobiach, pričom váha ceny kaţdého tovaru odráţa ekonomický význam tohto tovaru. Medzi najvýznamnejšie cenové indexy patria:
index spotrebiteľských cien ( CPI- ConsumerPrice Index) index cien výrobcov ( PPI- ProducerPrice Index)
29 REVENDA, Z. 2011. Centrální bankovnictví. 3. vydanie. Praha: Management Press, 2011. s. 199. ISBN 978-80-7261-230-7.
30 REVENDA, Z. 2011. Centrální bankovnictví. 3. vydanie. Praha: Management Press, 2011. s. 201. ISBN 978-80-7261-230-7.
20 deflátor HDP31
Okrem uvedených indexov patrí medzi často sledované indexy tzv. index ţivotných nákladov, ktorý je zaloţený na výbere tovarov a sluţieb tvoriacich tzv. spotrebný kôš.
Váhy na určenie významu jednotlivých poloţiek v spotrebnom koši sa určujú na základe štatistických zisťovaní o štruktúre výdavkov spotrebiteľov jednotlivo pre rôzne sociálne a príjmové skupiny.32
Index spotrebiteľských cien (CPI) je najpouţívanejší cenový index, ktorý sa pouţíva na vyjadrenie vplyvu zmien cenovej hladiny na domácnosti a ich ţivotné náklady.
Pre získanie čo najpresnejších informácií, musí byť index zostavený tak, aby zahŕňal ten okruh tovarov a sluţieb, ktorý je rozhodujúci z hľadiska výdavkov domácností.33 V súčasnosti tento kôš obsahuje 712 tovarov a sluţieb, ktoré sú rozdelené do 11 odborov.
Kaţdý z odborov má v koši svoju percentuálnu váhu, čím väčšia percentuálna váha daného odboru, tým viac sa výrobky a sluţby spotrebného koša podieľajú na zvyšovaní inflácie.
Zmena váh je často predmetom politických diskusií, hlavne vtedy, keď na vývoj indexu spotrebiteľských cien sú viazané rôzne sociálne dávky.34
Index spotrebiteľských cien má aj niekoľko výhod. Údaje sú rýchlo k dispozícii - súhrnne za celú ekonomiku 12-krát za rok, index je moţné výberovo počítať aj v kratších intervaloch, a dokonca za jednotlivé regióny. Je to práve vysoká „ operatívnosť“ metódy, ktorá index predurčuje za hlavný ukazovateľ miery inflácie v menovej politike.35
Index cien výrobcov (PPI), sa vyuţíva na najstaršie pravidelné štatistické merania.
Meria sa ním hladina cien na úrovni veľkoobchodu, resp. výroby. Je to veľmi podrobný index, ktorý zahŕňa pribliţne 3400 rôznych cien tovarov, a to cien potravín, priemyselných výrobkov a banských produktov. Má široké uplatnenie a je často pouţívaným indexom v hospodárskej sfére. Vypovedá o konkurencieschopnosti výrobcov. Zmeny v PPI sa väčšinou časom premietajú do indexu spotrebiteľských cien.36
31 LISÝ, J. a kol. 2007. Ekonómia v novej ekonomike. 2. vydanie. Bratislava: IURA Edition, 2007. s. 451.
ISBN 978-80-8078-164-4.
32 TÁNCOŠOVÁ, J. 2000. Makroekonómia Inflácia. 1.vydanie. Bratislava: IURA Edition, 2000. s. 12. ISBN 80-88715-69-5.
33 PAVELKA, T. 2007. Makroekonomie základní kurz. 3. vydanie. Slaný: MELADRIUM, 2007. s. 136.
ISBN 80-86175-58-4.
34 LISÝ, J. a kol. 2007. Ekonómia v novej ekonomike. 2. vydanie. Bratislava: IURA Edition, 2007. s. 451.
ISBN 978-80-8078-164-4.
35 REVENDA, Z. 2011. Centrální bankovnictví. 3. vydanie. Praha: Management Press, 2011. s. 296. ISBN 978-80-7261-230-7.
36 LISÝ, J. a kol. 2007. Ekonómia v novej ekonomike. 2. vydanie. Bratislava: IURA Edition, 2007. s. 453.
ISBN 978-80-8078-164-4.
21
Deflátor HDP povaţujeme za súhrnný cenový index, pretoţe porovnáva nominálny a reálny produkt. Agregátne veličiny - nominálny a reálny produkt sa vypočítajú priamo a zmena cien sa z nich nepriamo ( implicitne) odvodzuje. Jeho veľkou výhodou je komplexnosť. Medzi nevýhody patrí predovšetkým dlhšie časové meškanie, ktoré súvisí so získavaním a spracovaním údajov a „ neoperatívnosť“ - údaje o hrubom domácom produkte sa získavajú len na štvrťročnej báze. Preto môţeme počítať len ročnú alebo štvrťročnú mieru inflácie.37
Podľa Táncošovej „ pri porovnaní CPI a deflátora HDP môţeme konštatovať, ţe deflátor HDP odráţa vývoj cenovej hladiny úplnejšie, pretoţe zohľadňuje zmenu cien všetkých tovarov a sluţieb a predstavuje súhrnný cenový index. Zhromaţdiť údaje o cenách je však jednoduchšie a rýchlejšie, ako získať údaje o vývoji hrubého domáceho produktu. Preto pouţitie CPI je častejšie. Okrem toho má CPI zvyčajne vyššiu kvalitu techniky výpočtu, neţ majú ostatné cenové indexy a navyše má výhodu, ţe sa zisťuje a publikuje často a pravidelne.“38
Meranie inflácie predstavuje v podmienkach stále otvorenejších ekonomík zloţitý problém a zároveň z toho vyplýva, ţe sa nemoţno drţať len indexu spotrebiteľských cien (CPI), pretoţe sa do spotrebného koša v kaţdej krajine zahŕňajú iné tovary a sluţby.
V indexe cien výrobcov (PPI) ide len o čiastkové indexy, a preto z hľadiska medzinárodného porovnania tieţ nie sú najvhodnejšie. Najlepším indikátorom preto vychádzajú ceny tých priemyselných výrobkov, ktoré tvoria najväčšiu časť z obchodovateľných tovarov vo veľkých výmenných obchodoch medzi krajinami. Tieto ceny vyjadrujú nielen zmeny nákladov výroby v danej krajine, ale aj zmeny kúpnej sily spotrebiteľov.39
Okrem uvedených meraní inflácie môţeme vykazovať čistú infláciu ( napr. aj na Slovensku) a od 1. januára 2000 aj jadrovú infláciu, o ktorú Národná banka Slovenska rozšírila štatistické vyhodnocovanie inflácie. Bolo potrebné štandardizovať vykazovanie
37 PAVELKA, T. 2007. Makroekonomie základní kurz. 3. vydanie, Slaný: MELADRIUM, 2007. s. 138.
ISBN 80-86175-58-4.
38 TÁNCOŠOVÁ, J. 2000. Makroekonómia Inflácia. 1.vydanie, Bratislava: IURA Edition, 2000. s. 15. ISBN 80-88715-69-5.
39 TÁNCOŠOVÁ, J. 2000. Makroekonómia Inflácia. 1.vydanie. Bratislava: IURA Edition, 2000. s. 16. ISBN 80-88715-69-5.
22
s krajinami Európskej únie, ako aj presnejšie informácie o vývoji cenovej hladiny bez trhových a jedno rázových zmien.40
NBS pozoruje cenový vývoj v obchodovateľnom a neobchodovateľnom sektore ekonomiky od roku 1997. Na tento účel boli jednotlivé poloţky spotrebného koša Štatistickým úradom SR rozdelené na tovary, ktoré sa povaţujú za obchodovateľné so zahraničím, a sluţby, ktoré sú chápané ako neobchodovateľné.
Obchodovateľné tovary sú všetky, s ktorými je moţno obchodovať so zahraničím, bez tovarov, ktorých ceny sú regulované. Delíme ich na:
potraviny bez alkoholických nápojov, ostatné obchodovateľné tovary.
Neobchodovateľné tovary sú všetky trhové sluţby a tieţ sluţby a komodity, ktorých ceny sú regulované štátom. Členíme ich:
regulované ceny, trhové sluţby.
Čistá inflácia bola definovaná (podľa NBS) ako príspevok sektora obchodovateľných tovarov bez potravín a sektora trhových sluţieb k celkovej miere inflácie. Môţeme sa stretnúť aj s definíciou, ţe je to inflácia zabudovaná do trhu, ktorej vývoj ovplyvňujú zmeny v ponuke a dopyte, čo znamená, ţe rast ceny vyvolá pokles dopytu po tovare a v spotrebnom koši sa cenový rozdiel eliminuje. Znamená to, ţe „ odfiltrováva“ prvotné dôsledky zmien, ako aj účinok nepriamych daní na ceny ostatných tovarov a sluţieb. Menová politika môţe prispôsobovať prvotné inflačné nárazy cenových šokov, ktoré vznikajú ako dôsledok deregulácie cien.41
Jadrová inflácia kvantifikuje mieru rastu cenovej hladiny očistenú od vplyvu regulovaných cien, zmien nepriamych daní a dotácií a zahŕňa všetky poloţky spotrebného koša, z ktorého sa vylúčili poloţky s regulovanými cenami. Spotrebný kôš pre výpočet jadrovej inflácie sa skladá z 82% celkového spotrebného koša, ktorý závisí od reálneho vývoja a stupňa rozvoja ekonomiky. Základ pre výpočet jadrovej inflácie zahŕňa na rozdiel od čistej inflácie aj potraviny a je očistený od vplyvu:
administratívnych opatrení,
40 LISÝ, J. a kol. 2007. Ekonómia v novej ekonomike. 2. vydanie. Bratislava: IURA Edition, 2007. s. 453.
ISBN 978-80-8078-164-4.
41 LISÝ, J. a kol. 2007. Ekonómia v novej ekonomike. 2. vydanie. Bratislava: IURA Edition, 2007. s. 454.
ISBN 978-80-8078-164-4.
23 daňových zmien,
dotácií a
regulovaných cien.42
42 TÁNCOŠOVÁ, J. 2000. Makroekonómia Inflácia, 1.vydanie. Bratislava: IURA Edition, 2000, s. 19. ISBN 80-88715-69-5.
24
2 Význam inflácie pre menovú politiku eurozóny a USA
„Menovú politiku moţno najširšie definovať ako systém opatrení v oblasti meny a úveru, ktorými sa majú presadiť zámery vydavateľa peňazí alebo poskytovateľa úveru.“43