Európska únia je v súčasnosti z pohľadu dosiahnutej fázy ekonomickej integrácie najvyspelejším zoskupením vo svete. V 21. storočí naberá v Európe ekonomická integrácia vysokú dynamiku. Veď môţeme porovnať - oproti roku 1957, keď tvorili spoločný základ európskej ekonomickej integrácie tri spoločenstvá - Európske spoločenstvo uhlia a ocele, Európske hospodárske spoločenstvo a Euratom - na princípe jednotnej členskej základne, teda šesť štátov, tvorí uţ v roku 2011 Európsku úniu (EÚ) 27 ekonomík. Členská základňa sa najviac rozrástla v roku 2004, po vstupe 10 štátov strednej a východnej Európy ( vrátane Slovenska). Ako posledné pristúpilo do EÚ Bulharsko a Rumunsko, a to k 1. januáru 2007.
Proces rozširovania však nie je ukončený. Plenárne zasadnutie Európskeho parlamentu z dňa 30. novembra - 1. decembra 2011 vyjadrilo súhlas so vstupom Chorvátska do EÚ.
Chorvátsko by sa mohlo stať 28. členom EÚ uţ 1. júla 2013. Ďalšími najväčšími kandidátmi sú Turecko a Macedónsko. S Tureckom sa otvorili prístupové rokovania 3.
októbra 2005 a v júni s nimi začala Európska komisia rokovať o jednotlivých kapitolách acquiscommunautaire. Uţ v decembri sa rokovania prerušili vzhľadom na nedostatočný pokrok pri rozširovaní colnej únie s EÚ. EÚ však naďalej vedie politický dialóg s centrálnou bankou a snaţí sa pokročiť v otváraní ďalších kapitol. Macedónsko získalo štatút kandidátskej krajiny v decembri 2005. Rokovania sa ešte nezačali, pretoţe táto
43 REVENDA, Z. 2011. Centrální bankovnictví. 3. vydanie. Praha: Management Press, 2011. s. 79. ISBN 978-80-7261-230-7.
25
krajina musí realizovať určité politické reformy na to, aby splnila určité inštitucionálne kritériá.44
Ďalšími potenciálnymi kandidátskymi štátmi sú Albánsko, Bosna a Hercegovina, Čierna Hora a Srbsko. Podmienkou ich smerovania k právoplatnému členstvu v EÚ je dokončenie politických a ekonomických reforiem a splnenie tzv. Kodanských kritérií.
Rozširovanie EÚ Tabuľka 1
Rok Štát Členská
základňa EÚ 1957 Belgicko,Holandsko,Luxembursko,Taliansko,Francúzsko,Nemecko 6
1973 Dánsko,Írsko,Veľká Británia 9
1981 Grécko 10
1986 Portugalsko,Španielsko 12
1995 Fínsko,Švédsko,Rakúsko 15
2004 Slovensko,Česko,Maďarsko,Poľsko,Slovinsko,Malta,Cyprus, Lotyšsko,Litva,Estónsko
25
2007 Bulharsko,Rumunsko 27
2013 Chorvátsko 28
Budúc-nosť
Kandidátske štáty- Turecko,Macedónsko,Čierna Hora 31
Potenciálne kandidátske štáty- Albánsko,Bosna a Hercegovina, Island a Srbsko
35
Zdroj: KOTLEBOVÁ, J.: Súčasné problémy v eurozóne a perspektívy jej ďalšieho vývoja.
In:Medzinárodné vzťahy, 1/2008, s. 7-19.
44 KOTLEBOVÁ, J.- CHOVANCOVÁ, B. 2010. Medzinárodné finančné centrá- zmeny v globálnej finančnej architektúre. 1.vydanie. Bratislava: IURA Edition, 2010. s. 147- 148. ISBN 978-80-8078-299-3.
26
Všetci členovia EÚ sú zároveň členmi Hospodárskej a menovej únie v Európe s tým, ţe štáty, ktoré prijali euro ako jednotnú menu, tvoria eurozónu, a štáty, ktoré tak zatiaľ neurobili, vyuţívajú derogáciu v menovej a rozpočtovej politike, resp. vyuţili moţnosť zatiaľ neparticipovať na jednotnej menovej politike ( Veľká Británia, Švédsko, Dánsko + ďalších 7 štátov). V súčasnosti tvorí eurozónu 17 členských štátov EÚ (ako posledné do eurozóny vstúpilo k 1. januáru 2011 Estónsko), aj keď euro ako zákonnú menu vyuţívajú, či uţ so súhlasom (San Marino, Monako a Vatikán), alebo bez neho ( Kosovo, Čierna Hora a Andora), aj iné štáty mimo tohto zoskupenia.45
Eurozóna je špecifickou menovou oblasťou. Ide o ekonomické zoskupenie štátov, ktoré v medzinárodnom rozsahu vystupujú ako samostatné zvrchované štáty. Ich ekonomická spolupráca však vyústila do vytvorenia zóny, v rámci ktorej sa realizujú princípy jednotnej menovej politiky a v ktorej je jedinou zákonnou menou euro. Tvoria ju ekonomiky, ktoré sa trvalo usilujú o udrţania kvantitatívnych (stabilitu zaručujúcich) makroekonomických kritérií v podobe tzv. maastrichtských kritérií.46
Existencia jednotnej meny v eurozóne nevyhnutne viedla k potrebe zjednotenia menovej politiky členských štátov, a teda k vytvoreniu vlastnej centrálnej banky. Európska centrálna banka (ECB) predstavuje nadnárodnú inštitúciu s vlastnou právnou subjektivitou, ktorá vznikla v máji 1998 počas druhej etapy budovania Hospodárskej a menovej únie (HMÚ). Svoje funkcie začala plniť aţ od 1.1.1999, t.j. dňom spustenia HMÚ.47 Európska centrálna banka má sídlo vo Frankfurte a je takmer vernou kópiou Nemeckej spolkovej banky, preslávenej svojou nezávislosťou. Akcionármi ECB sú centrálne banky členských krajín Európskej únie, pričom ich kapitálová účasť je stanovená na základe počtu obyvateľov a HDP krajiny.
Najvyšším rozhodovacím orgánom je Rada guvernérov, ktorá pozostáva z guvernérov centrálnych bánk členských štátov eurozóny a z členov Výkonnej rady ECB. Úlohou Rady guvernérov je definovať a formulovať jednotnú menovú politiku vrátane strednodobých cieľov v menovej oblasti, kľúčových úrokových sadzieb a tvorby rezerv v Eurosystéme.48
45 KOTLEBOVÁ, J.- CHOVANCOVÁ, B. 2010. Medzinárodné finančné centrá- zmeny v globálnej finančnej architektúre. 1.vydanie. Bratislava: IURA Edition, 2010. s. 148- 149. ISBN 978-80-8078-299-3.
46 KOTLEBOVÁ, J.- SOBEK, O. 2007. Menová politika- stratégie, inštitúcie a nástroje. 1.vydanie.
Bratislava: IURA Edition, 2007. s. 121. ISBN 978-80-8078-092-0.
47 MEDVEĎ, J.- NEMEC, J. a kol. 2011. Verejné financie. 1.vydanie. Bratislava: Sprint dva, 2011. s.516.
ISBN 978-80-89393-46-6. Spracované podľa KOTLEBOVÁ, J., CHOVANCOVÁ, B.: Medzinárodné finančné centrá. Bratislava: IURA Edition, 2010. ISBN 978-80-8078-299-3.
48 KOTLEBOVÁ, J.- SOBEK, O. 2007. Menová politika- stratégie, inštitúcie a nástroje. 1.vydanie.
Bratislava: IURA Edition, 2007. s. 125. ISBN 978-80-8078-092-0.
27
Výkonná rada ECB realizuje menovú politiku v súlade s rozhodnutiami a smernicami vypracovanými a prijatými Radou guvernérov a vydáva zodpovedajúce inštrukcie pre jednotlivé centrálne banky. Tvoria ju prezident ECB, viceprezident a ďalší štyria členovia.
Členovia musia pochádzať z niektorého členského štátu ECB a musia to byť všeobecne uznávaní odborníci s bohatými skúsenosťami z menovej oblasti alebo bankovníctva.
Menuje ich Európska rada na návrh Rady ministrov financií a potvrdzuje ich Európsky parlament. Funkčné obdobie prezidenta ECB je 8 rokov. ECB nepodlieha ani exekutíve Európskej únie ani ktorejkoľvek z vlád členských krajín.49
ECB má Európskou úniou predpísanú nezávislosť v štyroch úrovniach:
inštitucionálna nezávislosť - týka sa rozhodnutí v oblasti menovej politiky a znamená, ţe členovia rozhodovacích orgánov ECB nesmú prijímať inštrukcie od iných orgánov a inštitúcií,
finančná nezávislosť - predstavuje hospodárenie s vlastnými finančnými prostriedkami a neprijímanie finančných príspevkov alebo darov,
funkčná nezávislosť - stanovenie si reálnych cieľov, v prípade viacerých cieľov musia byť vzájomne kompatibilné. Primárny cieľ: cenová stabilita,
personálna nezávislosť - zabezpečenie profesionality a nezávislosti personálneho obsadenia.50
Eurosystém má kľúčové postavenie v rámci eurozóny. Tvoria ho Európska centrálna banka a centrálne banky tých členských štátov EÚ, ktoré prijali euro za svoju jednotnú menu. Vzhľadom na to, ţe nie všetky štáty EÚ sú súčasťou eurozóny, dočasne sa vyuţíva na označenie vrcholových subjektov v menovej politike aj Európsky systém centrálnych bánk. Po vstupe všetkých členských štátov do eurozóny budú tieto označenia synonymá.
Hlavným stratégom v rámci Eurosystému/ Európskeho systému centrálnych bánk je Európska centrálna banka, ale za výsledky jednotnej menovej politiky zodpovedá Eurosystém ako celok. Z tejto formulácie vyplývajú aj tieto úlohy:
1. uskutočňuje menovú politiku, ktorá bola prijatá Radou guvernérov ECB, 2. uskutočňuje devízové operácie,
49 SOBEK, O. 2003. Menová teória a politika. 1. vydanie. Bratislava: vydavateľstvo EKONÓM, 2003. s.68.
ISBN 80-225-1618-X.
50 MEDVEĎ, J.- NEMEC, J. a kol. 2011. Verejné financie. 1.vydanie. Bratislava: Sprint dva, 2011. s. 516- 517. ISBN 978-80-89393-46-6. Spracované podľa KOTLEBOVÁ, J., CHOVANCOVÁ, B.: Medzinárodné finančné centrá. Bratislava: IURA Edition, 2010. ISBN 978-80-8078-299-3.
28
3. drţí a spravuje oficiálne devízové rezervy štátov eurozóny, 4. podporuje plynulé fungovanie platobných systémov v eurozóne,
5. poskytuje konzultácie zákonodarným orgánom v oblasti finančného dohľadu a 6. vypracúva menovú a bankovú štatistiku.51
2.1.1 Stratégie a ciele jednotnej menovej politiky
Základným cieľom po zavedení eura je zabezpečenie silnej a stabilnej jednotnej meny prostredníctvom cenovej stability a ďalšieho rozvoja ekonomiky. Výber tohto cieľa vysvetľuje viacero faktorov:
a) v podmienkach cenovej stability je vhodná klíma pre firmy, aj pre spotrebiteľov na rozhodnutia o svojej spotrebe a investíciách, lebo trh umoţňuje alokovať zdroje efektívnejšie, čím rastie aj potenciálny produkt,
b) ak existuje určitý predpoklad, ţe sa v budúcnosti dosiahne cenová stabilita, investori nepoţadujú inflačnú rizikovú prémiu na kompenzovanie rizika spojeného s dlhodobou drţbou aktív. Zníţením rizikovej prémie v reálnej úrokovej sadzbe menová politika vlastne zvyšuje efektívnosť kapitálového trhu, čím vytvára príleţitosť na investovanie. Zároveň to posilňuje ekonomický rast, c) cenová stabilita eliminuje tvorbu reálnych nákladov spojených so zmenami
v daňovom a sociálnom systéme štátu oproti rastúcej inflácii alebo deflácii,
d) cenová stabilita prináša sociálnu stabilitu a podporuje spravodlivé rozdeľovanie príjmov,
e) cenová stabilita výrazne prispieva k zvyšovaniu ţivotnej úrovne obyvateľstva, k rastu ekonomickej aktivity, a tým aj k tvorbe pracovných príleţitostí.52
Vzhľadom na tému tejto diplomovej práce je treba zdôrazniť, ţe v jednotnej menovej politike Eurosystému je inflácia základným predmetom záujmu, tzn. ţe menová politika – jej charakter, sa práve odvíja od vývoja tohto základného cieľa, teda cenovej stability.
51 KOTLEBOVÁ, J.- CHOVANCOVÁ, B. 2010. Medzinárodné finančné centrá- zmeny v globálnej finančnej architektúre. 1.vydanie. Bratislava: IURA Edition, 2010. s. 152. ISBN 978-80-8078-299-3.
52 KOTLEBOVÁ, J.- CHOVANCOVÁ, B. 2010. Medzinárodné finančné centrá- zmeny v globálnej finančnej architektúre. 1.vydanie. Bratislava: IURA Edition, 2010. s. 166. ISBN 978-80-8078-299-3.
29
Menový cieľ má aj konkrétnu podobu, a to udrţiavať medziročný rast HICP na úrovni pod, alebo blízko 2% v strednodobom horizonte, čo je v súlade s konvergenčným kritériom menovej únie v oblasti inflácie.53
Za výber spôsobu, akým sa Eurosystém dopracuje ku konečnému cieľu, bol zodpovedný Európsky menový inštitút, ako predchodca Európskej centrálnej banky. Bolo veľmi ťaţké, rozhodnúť sa pre jeden z klasických modelov transmisných mechanizmov menovej politiky. Výsledkom prijatých zásad menovej politiky je teda určitý mix existujúcich systémov, kde je menová politika zaloţená na tzv. pilieroch, ktoré vlastne predstavujú kriteriálne postupy ECB v menovej politike.
Prvým základným pilierom je súbor ekonomických premenných, ktoré umoţňujú priebeţne sledovať vývoj menovej situácie, ale aj stav tej časti ekonomiky, ktorá do menovej politiky svojím charakterom nepatrí. Môţe však ovplyvňovať celé makroekonomické prostredie, a tak modifikovať aj menové veličiny. Ide o premenné krátkodobého a strednodobého charakteru, ktoré sú určujúce pri vývoji cenovej hladiny, s vplyvom na reálnu ekonomiku a finančné podmienky v hospodárstve vôbec (ekonomická analýza).
Druhým pilierom sú premenné skôr strednodobého a dlhodobého charakteru, ktoré pochádzajú z ekonomickej analýzy- ide o analýzu menových trendov na základe vývoja menových agregátov ( menová analýza). 54
2.1.2 Nástroje menovej politiky ECB v rámci Eurosystému
Európska centrálna banka (ECB) sa snaţí obracať v rámci menovej politiky s výkonom operácií čo najviac na národné centrálne banky. Tie sa realizujú vo všetkých členských štátoch eurozóny na základe jednotných zásad a podmienok.
Operačným cieľom ECB sú krátkodobé úrokové sadzby. Operačný rámec Eurosystému je konštruovaný tak, aby ponúkal tak moţnosť refinancovania, ako aj
53 JANKOVSKÁ, A. a kol., 2003. Medzinárodné financie. 1.vydanie. Bratislava: IURA Edition, 2003. s.372.
ISBN 80-89047-56-4.
54 KOTLEBOVÁ, J.- CHOVANCOVÁ, B. 2010. Medzinárodné finančné centrá- zmeny v globálnej finančnej architektúre. 1.vydanie. Bratislava: IURA Edition, 2010. s. 167. ISBN 978-80-8078-299-3.
30
absorbovania likvidity, a pritom ovplyvňoval štruktúru bankového systému vzhľadom na zámery jednotnej menovej politiky.55
Hlavnými úrokovými sadzbami, ktoré ECB pravidelne monitoruje, kontroluje, prípadne upravuje v súlade so zámermi menovej politiky, sú:
minimálna ponúkaná úroková sadzba pre hlavné refinančné operácie,
úroková sadzba pre jednodňové refinančné obchody,
úroková sadzba pre jednodňové sterilizačné obchody.56
Európska banková federácia zaviedla jednodňovú sadzbu komerčných bánk v eurách EONIA ( Euro Overnight Index Average). Je vypočítaná ako váţený priemer všetkých jednodňových nezabezpečených obchodov na medzibankovom trhu, uskutočnených skupinou bánk. Pod nezabezpečenými obchodmi rozumieme obchody, ktoré nie sú zaručené ( kolateralizované) cennými papiermi. EONIA je publikovaná ECB najneskôr pri otvorení TARGET-u nasledujúci pracovný deň.57
Pre účastníkov medzibankového trhu je v súčasnosti kľúčovou referenčná úroková sadzba EURIBOR ( Euro InterbankOffered Rate). Predstavuje novú referenčnú sadzbu, ktorá vznikla pre európske banky po vzniku eurozóny. Ide o benchmarkovú úrokovú mieru, za ktorú je referenčná banka ochotná poţičať prostriedky v eurách inej referenčnej banke. Počíta sa denne pre medzibankové depozitá s rôznymi splatnosťami. Vypočítava ju Európska banková federácia, ktorá prezentuje záujmy 4500 bánk členských štátov EÚ, na Islande, v Nórsku a vo Švajčiarsku, spolu s Asociáciou finančných trhov. Zoznam referenčných bánk sa pravidelne prehodnocuje. Sadzba EURIBOR sa zverejňuje prostredníctvom REUTERS.58
Európska centrálna banka má pri riadení menovej politiky v eurozóne k dispozícii jednak základné, jednak podporné menové nástroje.
55 KOTLEBOVÁ, J. - SOBEK, O. 2007. Menová politika- stratégie, inštitúcie a nástroje. 1.vydanie.
Bratislava: IURA Edition, 2007. s. 165. ISBN 978-80-8078-092-0.
56 KOTLEBOVÁ, J.- SOBEK, O. 2007. Menová politika- stratégie, inštitúcie a nástroje. 1.vydanie.
Bratislava: IURA Edition, 2007. s. 165. ISBN 978-80-8078-092-0.
57SOBEK, O. – ZIMKOVÁ, E. 2011. Menová teória a politika. 1.vydanie. Banská Bystrica: Univerzita Mateja Bela, Ekonomická fakulta v Banskej Bystrici , 2011. s.176. ISBN 978-80-557-0137-0.
58 CHOVANCOVÁ, B. a kol.. 2006. Finančný trh. 1.vydanie. Bratislava: IURA Edition, 2006. s. 87. ISBN 80-8078-089-7.
31 K základným nástrojom patria:
1. operácie na voľnom trhu (hlavné refinančné, dlhodobejšie refinančné, dolaďovacie a štrukturálne operácie),
2. automatické operácie (jednodňové refinančné obchody, jednodňové sterilizačné obchody),
3. minimálne rezervy,
4. intervencie na devízových trhoch (interné a externé).
K podporným nástrojom patria:
1. štatistika, 2. TARGET,
3. Systém zúčtovania cenných papierov.59
2.1.3 Harmonizovaný index spotrebiteľských cien
Vo februári roku 1992 bola v holandskom meste Maastricht podpísaná Zmluva o EÚ, ktorá stanovila zámer vytvorenia Hospodárskej a menovej únie. Na to, aby členská krajina mohla zaviesť euro, je potrebné splniť niekoľko kritérií. Jedným z nich, podľa Protokolu 6 o kritériách konvergencie je kritérium cenovej stability. Členský štát vykazuje dlhodobo udrţateľnú cenovú stabilitu a priemernú mieru inflácie, ktorá počas jedného roka pred kontrolou plnenia maastrichtských kritérií nepresiahla o viac ako 1,5% bodu priemernú mieru inflácie tých ( najviac troch) členských štátov, ktoré dosiahli najlepšie výsledky v oblasti cenovej stability.60 Súčasne tento protokol predpisuje, ţe „inflácia sa meria pomocou indexu spotrebiteľských cien na porovnateľnej základe, ktorý zohľadňuje rozdiely medzi národnými definíciami.“ Národné cenové indexy sa v čase príprav na tretiu etapu Hospodárskej a menovej únie výrazne odlišovali v poloţkách, metódach a postupoch a nespĺňali tak základnú poţiadavku Zmluvy o EÚ. Z tohto dôvodu sa od roku 1995 začal vytvárať právny základ pre harmonizovanú metodiku na zostavenie indexov spotrebiteľských cien v členských krajinách EÚ. Cieľom nebolo vytvorenie spoločného
59 KOTLEBOVÁ, J.- SOBEK, O. 2007. Menová politika- stratégie, inštitúcie a nástroje. 1.vydanie.
Bratislava: IURA Edition, 2007. s. 167. ISBN 978-80-8078-092-0.
60 KOTLEBOVÁ, J.- CHOVANCOVÁ, B. 2010. Medzinárodné finančné centrá- zmeny v globálnej finančnej architektúre. 1.vydanie. Bratislava: IURA Edition, 2010. s. 150. ISBN 978-80-8078-299-3.
32
spotrebného koša, ale spoločného a jednotného systému zaloţeného na rovnakých princípoch, ktorý zohľadní rozdiely v národných spotrebiteľských zvyklostiach.61
Rozdiely medzi harmonizovaným indexom spotrebiteľských cien (HICP) a národným indexom nie sú významné. V HICP sa zohľadňujú len beţné spotrebné výdavky a v porovnaní s indexom spotrebiteľských cien v SR sú z neho vyňaté tovary a sluţby, ktoré majú charakter investície ( napr. oprava domov). Do HICP nevstupujú takisto náklady spojené s bývaním v rodinných domoch. HICP má mierne uţší kôš neţ národný index ( 706 poloţiek verzus 712 poloţiek). Rozdiely sú aj vo výpočte váh - pri domácom indexe sa pouţívajú ako základ výdavky slovenských domácností a v prípade HICP je základom tzv. domesticconcept ( domáci koncept), t.j. nielen výdavky slovenských domácností, ale aj výdavky cudzincov na Slovensku, pričom sú vylúčené výdavky slovenských domácností mimo územia SR. Pri výdavkoch na poistenie sa pri HICP vyuţíva tzv. netconcept, čiţe do úvahy sa berie tak poistné, ako aj poistné plnenie.62
Aby bol HICP relevantný, musí čo najpresnejšie odráţať spotrebiteľské správanie domácností v kaţdodennom ţivote. Aby to bolo moţné dosiahnuť, zostavujú národné štatistické úrady v členských štátoch „ kôš“ tovarov a sluţieb, ktorý odráţa reprezentatívnu štruktúru spotreby pre všetky typy domácností v danej krajine. Tento kôš zahŕňa ceny beţných kupovaných tovarov a sluţieb, ako aj nájom, potraviny, oblečenie a kadernícke sluţby, no aj menej beţných, ale opakujúcich sa nákupov, ako aj poistky, opravy a údrţba auta či domu.63
Naplnenie koša HICP. Na podrobné sledovanie vývoja cien sa vyberá reprezentatívna vzorka obchodov a maloobchodov v niekoľkých veľkomestách , mestách a obciach. V rámci týchto miest sa vytvorí kôš skutočných výrobkov a sluţieb. Kôš nemusí byť rovnaký na všetkých miestach – napríklad malé mestá môţu mať menší výber produktov v supermarketoch ako veľké mestá. Obsah košov sa pravidelne aktualizuje, aby odráţal meniace sa štruktúry spotreby, napríklad vtedy, keď sa ľudia rozhodnú kupovať organickejšie potraviny.64
61 KOSSEYOVÁ, O.- DOLIAK, M. 2005. Harmonizovaný index spotrebiteľských cien. BIATEC, ročník 13.
5/2005. s. 12-16. ISSN 1335-0900.
62 KOTLEBOVÁ, J.- SOBEK, O. 2007. Menová politika- stratégie, inštitúcie a nástroje. 1.vydanie.
Bratislava: IURA Edition, 2007. s. 83. ISBN 978-80-8078-092-0.
63Meranie inflácie v EÚ. (online) 17.1.2012. Dostupné na internete:
http://ec.europa.eu/economy_finance/focuson/inflation/measuring_sk.htm.
64Meranie inflácie v EÚ. (online) 17.1.2012. Dostupné na internete:
http://ec.europa.eu/economy_finance/focuson/inflation/measuring_sk.htm.
33
Základnými komponentmi HICP sú ceny tovarov v členení na spracované a nespracované, ďalej priemyselné tovary a energia a druhou zloţkou indexu sú ceny sluţieb. Napríklad v roku 2009 predstavovali ceny tovarov aţ 59,1% indexu, zatiaľ čo ceny sluţieb len 40,9%.65
Medzi poloţky HICP patria: potraviny a nealkoholické nápoje, alkoholické nápoje a tabak, odevy a obuv, bývanie, voda, elektrina, plyn a iné palivá, nábytok, vybavenie domácností a beţná údrţba domu, zdravotníctvo, doprava, pošta a telekomunikácie, rekreácia a kultúra, vzdelávanie, hotely, kaviarne a reštaurácie, rozličné tovary a sluţby.
Garantom tvorby tejto metodiky bol EUROSTAT. V roku 1995 bolo prijaté základné nariadenie Rady (ES) (CouncilRegulation (EC) No 2494/95). Okrem toho prvého (základného) nariadenia Rady (ES) o začatí výpočtu Harmonizovaných indexov spotrebiteľských cien v členských štátoch bolo v rokoch 1996-2001 prijatých ďalších 13 nariadení. Tieto ďalej rozvíjali metodiku výpočtu HICP. V súčasnosti je rozpracovaný návrh kodifikácie týchto nariadení, ktorý by zo 14 schválených nariadení vytvoril jedno nariadenie. Legislatívny proces v oblasti harmonizovaných indexov však stále nie je ukončený. Napriek tomu, ţe metodika sa stále spresňuje a dopĺňa, poskytuje index v súčasnosti najlepšiu štatistickú základňu pre medzinárodné porovnávania inflácie.66