Na poslednom zasadnutí ponechala ECB refinančnú úrokovú sadzbu na nezmenenej úrovni 1%, aj keď odhad inflácie na tento rok bol posunutý z pôvodnej hodnoty 2% na 2,4%. Riziko plynúce z dlhovej krízy zostáva stále veľmi vysoké, zatiaľ čo výhľady stabilizácie reálnej ekonomiky stoja na krehkých základoch. V súčasnosti očakávame, ţe ECB bude konať v tomto roku len v prípade výrazného zhoršenia reálnej ekonomiky.
Aktuálne úrokové miery, ktoré sú na historických minimách, či uţ v eurozóne alebo v Spojených štátoch amerických vytvára nové výzvy pre riadenie monetárnej politiky. Ak peňaţné prostriedky ponúkajú nulovú nominálnu bezrizikovú úrokovú sadzbu, nikto nebude ochotný investovať kapitál so záporným výnosom.
Hlavné predpoklady prognózy podľa Inštitútu finančnej politiky Ministerstva financií:
Nedôjde k plnému prepuknutiu dlhovej krízy v eurozóne: predpoklad stále trvá, výrazne pomohlo predvianočné 3ročné – repo v objeme 5,4% HDP eurozóny ( čistý prírastok odhadovaný na 1,6% HDP).
Nedôjde k príliš silnému priškrteniu fiskálnej politiky v USA: predpoklad stále trvá, na poslednú chvíľu uvoľnenie fiskálnej politiky cez predĺţenie zníţenia odvodov koncom minulého roka ( zatiaľ však stále len dočasné).
Predpoklad vonkajšieho dopytu - hlavne v eurozóne mimo Nemecka – sa zhoršil kvôli potrebe dodatočných konsolidačných opatrení ( t.j. neposúva sa hranica pre zníţenie
58
deficitov pod 3% HDP, sprísňujú sa pravidlá pre ďalší pokles deficitov aj pod hranicu 3% HDP).105
Hlavné negatívne riziká:
Plné prepuknutie dlhovej krízy v eurozóne ( rozbuška napr. Grécko), finančný systém zmrzne ( to by mohlo vyvolať recesiu rádovo vo výške 5% v eurozóne).
Výrazný pokles rastu v rozvíjajúcich sa ekonomikách.106 Hlavné pozitívne riziká:
Bude pokračovať nárast zamestnanosti v USA, Nemecko bude naďalej zvyšovať trhový podiel v Ázii107
Pre rok 2012 očakávame vyšší celkový rast v dôsledku vyššieho rastu regulovaných cien energií a zníţenie ostatných zloţiek v dôsledku zväčšenia output gap – u.
Pre rok 2013 – 2015 vývoj inflácie bude v súlade s postupným oţivením ekonomiky, pôsobenie cenovej konvergencie, najmä v oblasti trhových sluţieb. Inflácia v roku 2013 bude závisieť aj od konkrétnej formy konsolidácie.
105Ministerstvo financií SR, Inštitút finančnej politiky. Prognóza vývoja ekonomiky SR na roky 2012 – 2015, 7.2.2012. s. 3. (online) 16.4.2012. Dostupné na internete:
http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=8162&doc umentId=7064.
106Ministerstvo financií SR, Inštitút finančnej politiky. Prognóza vývoja ekonomiky SR na roky 2012 – 2015, 7.2.2012. s. 4. (online) 16.4.2012. Dostupné na internete:
http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=8162&doc umentId=7064.
107Ministerstvo financií SR, Inštitút finančnej politiky. Prognóza vývoja ekonomiky SR na roky 2012 – 2015, 7.2.2012. s. 4. (online) 16.4.2012. Dostupné na internete:
http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=8162&doc umentId=7064.
59
Záver
Cieľom tejto diplomovej práce bolo analyzovať infláciu v eurozóne a v USA.
V prvej kapitole tejto diplomovej práce definujeme, čo vlastne chápeme pod pojmom inflácia a cenová hladina. Infláciu vnímame z viacerých hľadísk, a tie sme objasnili práve v tejto kapitole. Pre nastavenie menovej politiky je veľmi dôleţité cielenie inflácie, ktoré vychádza z podmienených a z nepodmienených prognóz. V závere tejto kapitoly sme sa venovali meraniu inflácie cez cenové indexy a kaţdý z nich sme si charakterizovali.
V druhej kapitole vyzdvihujeme význam inflácie pre menovú politiku v eurozóne a v USA. Zvlášť sa venujeme eurozóne, jej menovej politike, stratégiám a cieľom a zvlášť Spojeným štátom americkým. Práve v tejto kapitole vidieť rozdiel v riadení menovej politiky Európskou centrálnou bankou a Federálnym rezervným systémom. Popisujeme meranie inflácie a skladbu indexov v eurozóne cez index HICP a v USA cez index CPI.
Tretia, záverečná kapitola je venovaná porovnaniu vývoja inflácie v eurozóne a v USA. Zvolili sme si obdobie od začiatku roka 1999 aţ koniec roka 2011, resp. začiatok roka 2012. Všetky číselné údaje boli dostupné na internetových stránkach ECB, FED alebo štatistických úradoch danej krajiny. Tabuľky sú uvedené v časti Prílohy. Graficky sme znázornili vzťahy medzi infláciou a vybranými menovými ukazovateľmi za uvedené obdobie na mesačnej báze. Práve toto grafické znázornenie lepšie ukáţe priebeh inflácie v eurozóne a v USA a reakciu centrálnych bánk alebo trhu a odkryje riziká, ktoré môţu v budúcnosti nastať. Venujeme sa vzťahu inflácie a hlavných úrokových sadzieb v eurozóne a v USA, inflácia vo vzťahu k verejnému, resp. federálnemu deficitu, k menovému kurzu EUR/USD a k menovým agregátom M3. Plnenie cieľa bolo postavené na rozbore práve týchto faktorov. Uvádzame vzájomnú koreláciu medzi infláciou v eurozóne a v USA, ktorej hodnota 0,79183 dokazuje silnú intenzitu vzťahu. Medzi hlavné nástroje riadenia menovej politiky centrálnych bánk patria úrokové sadzby. Pri výpočte korelácie medzi infláciou v eurozóne a jej sadzbou hlavných refinančných operácií vyšlo číslo 0,409367, čo predstavuje mierne pozitívnu závislosť. Inflácia v USA a úroková miera federálnych prostriedkov tieţ mierne pozitívne korelujú. Korelačný koeficient vyšiel 0,408571. Bude zaujímavé sledovať budúce správanie centrálnych bánk vzhľadom na pretrvávajúcu finančnú krízu a rast inflácie v eurozóne a v USA. Prognóza vývoja
60
úrokových sadzieb zostáva zatiaľ bez zmeny. Verejné financie v eurozóne sú horúcou témou na summitoch EÚ. Na upokojenie finančných trhov bude nevyhnutné pre eurozónu dospieť k dohode a k zastabilizovaniu verejného deficitu. V USA federálny deficit dosahuje historické maximá. Nie je vidieť veľkú snahu o riešenie tohto problému zo strany FEDu. Peňaţná zásoba M3 postupne rastie, v eurozóne dosiahla korelácia 0,400464, čo dokazuje mierne pozitívny vzťah k inflácii v eurozóne, ale v USA len hodnotu – 0,18964, čo predstavuje mierne negatívny vzťah. Aj na tomto ukazovateli je vidieť aktívnejšie riadenie menovej politiky ECB. Menový vývoj EUR/USD vo vzťahu k inflácii v eurozóne a v USA ukázal mierne negatívnu koreláciu – 0,042342.
Cieľom tejto diplomovej práce bolo charakterizovať význam inflácie pre menovú politiku v eurozóne a v USA, analyzovať vývoj inflácie v rokoch 1999 – začiatok roka 2012 a definovať potenciálne riziká, ktoré by mohli v budúcnosti pôsobiť na jej rast.
Cieľ diplomovej práce bol splnený.
61
Zoznam použitej literatúry
Knižné publikácie:
1. BAGUS, Philipp. 2011. Tragédia Eura. 1.vydanie. Bratislava: JAGA GROUP, s.r.o., 2011. 158 s. ISBN 978-80-8076-093-9.
2. CHOVANCOVÁ, Boţena a kol. 2006. Finančný trh. 1.vydanie. Bratislava: IURA Edition, 2006. 611 s. ISBN 80-8078-089-7.
3. JANKOVSKÁ, Aneţka a kolektív. 2003. Medzinárodné financie. 2.vydanie.
Bratislava: IURA Edition, 2003. 520 s. ISBN 80-89047-56-4.
4. JÍLEK, Josef. 2004.Peníze a měnová politika. 1. vydanie. Praha: GRADA Publishing, a.s., 2004. 742 s. ISBN 80-247-0769-1.
5. KOTLEBOVÁ, Jana - CHOVANCOVÁ, Boţena. 2010. Medzinárodné finančné centrá- zmena v globálnej architektúre. 1.vydanie. Bratislava: IURA Edition, 2010.
484 s. ISBN 978-80-8078-299-3.
6. KOTLEBOVÁ, Jana - SOBEK, Otto. 2007.Menová politika- stratégie inštitúcie a nástroje. 1.vydanie. Bratislava: IURA Edition, 2007. 317 s. ISBN 978-80-8078-092-0.
7. LISÝ, Ján a kolektív. 2007. Ekonómia v novej ekonomike. 2.vydanie. Bratislava: IURA Edition, 2007. 631 s. ISBN 978-80-8078-164-4.
8. MEDVEĎ, Jozef - NEMEC, Juraj a kolektív. 2011. Verejné financie. 1.vydanie.
Bratislava: Sprint dva, 2011. 606 s. ISBN 978-80-89393-46-6.
9. PAVELKA, Tomáš. 2007.Makroekonomie základní kurz. 3.vydanie. Slaný:
MELANDRIUM, 2007. 278 s. ISBN 80-86175-58-4.
10. PETRENKA, Ján - SOBEK, Oto a kolektív.1993.Financie a mena. 1.vydanie.
Bratislava: Vydavateľstvo Alfa,1993. 184 s. ISBN 80-05-01135-0.
11. REVENDA, Zbyněk. 2001.Centrálníbankovnictví.2.vydanie. Praha: Management Press, 2001. 782 s. ISBN 80-7261-051-1.
62
12. REVENDA, Zbyněk. 2011.Centrálníbankovnictví.3.vydanie. Praha: Management Press, 2011. 782 s. ISBN 978-80-7261-230-7.
13. REVENDA, Zbyněk - MANDEL, Martin - KODERA, Jan- MUSÍLEK Petr -
DVOŘÁK, Petr - BRADA, Jaroslav. 2002.Peněžníekonomie a bankovnictví.3. vydanie.
Praha: Management Press, 2002. 634 s. ISBN 80-7261-031-7.
14. SAMUELSON, Paul A.- NORDHAUS, William D..1992.Ekonómia I.. 13.vydanie.
Bratislava: Vydavateľstvo BRADLO, 1992. 411 s. ISBN 80-7127-030-X.
15. SOBEK, Otto. 2003.Menová teória a politika. 1.vydanie. Bratislava: Vydavateľstvo EKONÓM, 2003. 183 s. ISBN 80-225-1618-X.
16. SOBEK, Otto – ZIMKOVÁ, Emília. 2011. Menová teória a politika, 1. vydania.
Banská Bystrica: Univerzita Mateja Bela, Ekonomická fakulta Banská Bystrica, 2011.
228 s. ISBN 978-80-557-0137-0.
17. TÁNCOŠOVÁ, Judita. 2000.Makroekonómia Inflácia. 1.vydanie. Bratislava: IURA Edition, 2000. 119 s. ISBN 80-88715-69-5.
63 Časopisy a iné publikácie:
1. BENČÍK, Michal.1/2009 Rovnovážna úroková miera- Teoretické koncepty a aplikácie, výskumná štúdia. 2009. ISSN 1337-5830. (online) 15.2.2012. Dostupné z internetu:
http://www.nbs.sk/_img/Documents/PUBLIK/wp1_2009.pdf.
2. FOX, S. Lynn et al. 2005. The Federal Reserve System – Purposes Functions.
9.vydanie. USA: Washington DC 20551, 2005. 129 s. Library of Congress Controll Number 39026719. (online) 2.3.2012.
Dostupné z internetu: http://www.federalreserve.gov/pf/pdf/pf_complete.pdf.
3. KOSSEYOVÁ, Oľga- DOLIAK, Michal. 2005, Biatec- Harmonizovaný index spotrebiteľských cien, ročník 13, 5/2005, ISSN 1335-0900. (online) 12.12.2011.
Dostupné z internetu: http://www.nbs.sk/_img/Documents/PUBLIK/MU/pris_03.pdf.
Internetové stránky:
1) BALÁŢ, Vladimír. 2009. Fed tlačí peniaze: hrozí inflácia? Investor 5/2009.
(online) 15.3.2012. Dostupné na internete: http://www.sevis.sk/blog/fed-tlaci-peniaze-hrozi-inflacia/.
2) Consumer Price Index. (online) 25.2.2012. Dostupné na internete:
http://www.bls.gov/cpi/cpifaq.htm.
3) The Federal Reserve Board, The Structure of the Federal Reserve Systen. (online) 20.2.2012. Dostupné na internete:
http://www.federalreserve.gov./pubs/frseries/frseri2.htm.
4) Meranie inflácie v EÚ.
(online) 17.1.2012. Dostupné na internete:
http://ec.europa.eu/economy_finance/focuson/inflation/measuring_sk.htm.
5) Ministerstvo financií SR, Inštitút finančnej politiky. Prognóza vývoja ekonomiky SR na roky 2012 – 2015, 7.2.2012. 54 s. (online) 16.4.2012. Dostupné na internete:
http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.asp x?categoryId=8162&documentId=7064.
64
6) Národná banka Slovenska. 1999. Výročná správa 1999. 119 s. (online) 1.3.2012.
Dostupné na internete:
http://www.nbs.sk/_img/Documents/_Publikacie/VyrocnaSprava/VSNBS99.pdf.
7) Národná banka Slovenska. 2000. Výročná správa 2000. 119 s. (online) 10.3.2012.
Dostupné na internete:
http://www.nbs.sk/_img/Documents/_Publikacie/VyrocnaSprava/VSNBS00.pdf.
8) Národná banka Slovenska. 2002. Menový prehľad 2002. 74 s. (online) 10.3.2012.
Dostupné na internete:
http://www.nbs.sk/_img/Documents/_MenovyPrehlad/MP/2002/mp1202.pdf.
9) Národná banka Slovenska. 2003. Menový prehľad 2003. 64 s. (online) 10.3.2012.
Dostupné na internete:
http://www.nbs.sk/_img/Documents/_MenovyPrehlad/MP/2003/mp1203.pdf.
10) Národná banka Slovenska. 2004. Menový prehľad 2004. 64 s. (online) 10.3.2012.
Dostupné na internete:
http://www.nbs.sk/_img/Documents/_MenovyPrehlad/MP/2004/mp1204.pdf.
11) Národná banka Slovenska. 2005. Menový prehľad 2005. 68 s. (online) 10.3.2012.
Dostupné na internete:
http://www.nbs.sk/_img/Documents/_MenovyPrehlad/MP/2005/mp1205.pdf.
12) Národná banka Slovenska. 2006. Menový prehľad 2006. 71 s. (online) 10.3.2012.
Dostupné na internete:
http://www.nbs.sk/_img/Documents/_MenovyPrehlad/MP/2006/mp1206.pdf.
13) Národná banka Slovenska. 2007. Menový prehľad 2007. 50 s. (online) 10.3.2012.
Dostupné na internete:
http://www.nbs.sk/_img/Documents/_MenovyPrehlad/MP/2007/mp1207.pdf.
14) Národná banka Slovenska. 2008. Výročná správa 2008. 147 s.(online) 10.3.2012.
Dostupné na internete:
http://www.nbs.sk/_img/Documents/_Publikacie/VyrocnaSprava/SVK2008/VS200 8_kap01.pdf.
15) Národná banka Slovenska. Stratégia menovej politiky. (online) 12.3.2012.
Dostupné na internete: http://www.nbs.sk/sk/menova-politika/strategia-menovej-politiky-ecb.
16) KOMÍNKOVÁ, Zora. 2000. Miesto peňažných agregátov v menovej politike Európskeho systému centrálnych bánk. 1. vydanie. Bratislava: Inštitút menových
65
a finančných štúdií, 2000. 12 s. (online) 5.3.2012. Dostupné na internete:
http://www.nbs.sk/_img/Documents/PUBLIK/2000_Miesto%20penaznych%20agre gatov%20v%20menovej%20politike.pdf.
17) Kukučka, Jaroslav. 2011. Obamova vláda chce prerušiť biliónové sekery. eTREND, 13.12.2011. (online) 24.4.2012. Dostupné na internete:
http://ekonomika.etrend.sk/svet/obamova-vlada-chce-prerusit-bilionove-sekery.html.
18) Lehuta, Michal. 2012. Slovensko výrazne znížilo deficit. eTREND, 23.4.2012.
(online) 24.4.2012. Dostupné na internete: http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/slovensko-vyrazne-znizilo-deficit.html.
66
Zoznam grafov
Graf 1:Vývoj inflácie v eurozóne a v USA 43
Graf 2:Zloţky indexu HICP a inflácie v eurozóne 44
Graf 3: Zloţky indexu CPI a inflácie v USA 45
Graf 4:Vývoj inflácie v eurozóne a základných úrokových sadzieb ECB 47 Graf5:Vývoj inflácie v USA a základnej úrokovej sadzby Fedu 48
Graf 6:Vývoj inflácie a deficitu v USA 49
Graf 7:Vývoj inflácie a deficitu verejných financií v eurozóne 50 Graf 8:Vývoj inflácie v USA a v eurozóne vo vzťahu ku kurzu EUR/USD 53 Graf 9:Vzájomný vzťah inflácie v eurozóne a peňaţnej zásoby M3 55 Graf 10:Vzájomný vzťah inflácie v USA a peňaţnej zásoby M3 56
67
Zoznam tabuliek
Tabuľka 1:Rozširovanie EÚ 26
Tabuľka 2:Hodnoty inflácie v USA 68
Tabuľka 3:Hodnoty inflácie v eurozóne 68
Tabuľka 4:Úrokové sadzby ECB 69
Tabuľka 5:Úroková sadzba Fedu 70
Tabuľka 6:Deficit federálneho rozpočtu v USA 71
Tabuľka 7:Deficit verejného rozpočtu v eurozóne 71
Tabuľka 8:Menový kurz EUR/USD 72
Tabuľka 9:Štruktúra peňaţných agregátov v eurozóne 73
Tabuľka 10:Peňaţný agregát M3 v eurozóne 74
Tabuľka 11:Štruktúra peňaţných agregátov v USA 73
Tabuľka 12:Peňaţný agregát M3 v USA 74
68
Hodnoty inflácie v eurozóne Tabuľka 3
Jan Feb Mar Apr May Jun Jul Aug Sep Oct Nov Dec
69
70
Zdroj: www.ecb.eu
Úroková sadzba Fedu Tabuľka 5
Jan Feb Mar Apr May Jun Jul Aug Sep Oct Nov Dec
1999 4,75 4,75 4,75 4,75 4,75 5,00 5,00 5,25 5,25 5,25 5,50 5,50 2000 5,50 5,75 6,00 6,00 6,50 6,50 6,50 6,50 6,50 6,50 6,50 6,50 2001 6,00 5,00 5,50 4,50 4,00 3,75 3,75 3,50 3,00 2,50 2,00 1,75 2002 1,75 1,75 1,75 1,75 1,75 1,75 1,75 1,75 1,75 1,75 1,25 1,25 2003 1,25 1,25 1,25 1,25 1,25 1,00 1,00 1,00 1,00 1,00 1,00 1,00 2004 1,00 1,00 1,00 1,00 1,00 1,25 1,25 1,50 1,75 1,75 2,00 2,25 2005 2,25 2,50 2,75 2,75 3,00 3,25 3,25 3,50 3,75 3,75 4,00 4,25 2006 4,50 4,50 4,75 4,75 5,00 5,25 5,25 5,25 5,25 5,25 5,25 5,25 2007 5,25 5,25 5,25 5,25 5,25 5,25 5,25 5,25 4,75 4,50 4,50 4,25 2008 3,50 3,00 2,25 2,00 2,00 2,00 2,00 2,00 2,00 1,50 1,00 0,25 2009 0,25 0,25 0,25 0,25 0,25 0,25 0,25 0,25 0,25 0,25 0,25 0,25 2010 0,25 0,25 0,25 0,25 0,25 0,25 0,25 0,25 0,25 0,25 0,25 0,25 2011 0,25 0,25 0,25 0,25 0,25 0,25 0,25 0,25 0,25 0,25 0,25 0,25
2012 0,25 0,25
Zdroj: www.federalrezer.gov
71
Deficit federálneho rozpočtu v USA Tabuľka 6
Jan Feb Mar Apr May Jun Jul Aug Sep Oct Nov Dec
Deficit verejného rozpočtu v eurozóne Tabuľka 7
Jan Feb Mar Apr May Jun Jul Aug Sep Oct Nov Dec
72
Menový kurz EUR/USD Tabuľka 8
Jan Feb Mar Apr May Jun Jul Aug Sep Oct Nov Dec
1999 1,1608 1,1208 1,0883 1,0704 1,0628 1,0378 1,0353 1,0604 1,0501 1,0706 1,0338 1,0110 2000 1,0137 0,9834 0,9643 0,9470 0,9060 0,9492 0,9397 0,9041 0,8721 0,8552 0,8564 0,8973 2001 0,9383 0,9217 0,9095 0,8920 0,8742 0,8532 0,8607 0,9005 0,9111 0,9059 0,8883 0,8924 2002 0,8833 0,8700 0,8758 0,8858 0,9170 0,9554 0,9922 0,9778 0,9808 0,9811 1,0014 1,0183 2003 1,0622 1,0773 1,0807 1,0848 1,1582 1,1663 1,1372 1,1139 1,1222 1,1692 1,1702 1,2286 2004 1,2613 1,2646 1,2262 1,1985 1,2007 1,2138 1,2266 1,2176 1,2218 1,2490 1,2991 1,3408 2005 1,3119 1,3014 1,3201 1,2938 1,2694 1,2165 1,2037 1,2292 1,2256 1,2015 1,1786 1,1856 2006 1,2103 1,1938 1,2020 1,2271 1,2770 1,2650 1,2684 1,2811 1,2727 1,2611 1,2881 1,3213 2007 1,2999 1,3074 1,3242 1,3516 1,3511 1,3419 1,3716 1,3622 1,3896 1,4227 1,4684 1,4570 2008 1,4718 1,4748 1,5527 1,5751 1,5557 1,5553 1,5770 1,4975 1,4370 1,3322 1,2732 1,3449 2009 1,3239 1,2785 1,3050 1,3190 1,3650 1,4016 1,4088 1,4268 1,4562 1,4816 1,4914 1,4614 2010 1,4272 1,3686 1,3569 1,3406 1,2565 1,2209 1,2770 1,2894 1,3067 1,3898 1,3661 1,3220 2011 1,3360 1,3649 1,3999 1,4442 1,4349 1,4388 1,4264 1,4343 1,3770 1,3706 1,3556 1,3179
2012 1,2905 1,3224
Zdroj: www.ecb.eu
73
Štruktúra peňažných agregátov v eurozóne Tabuľka 9
Pasíva M1 M2 M3
Obeţivo X X X
Vklady splatné na poţiadanie
X X X
Vklad s dohod.splat. do 2 rokov
X X
Vklad s výpoved.
lehotou do 3M
X X
Dohody o spätnom odkúpení (REPO)
X
PL podiel. Fondov peňaţného trhu
X
Dlhové CP so spl. do 2 rokov
X
Zdroj:www.nbs.sk
Štruktúra peňažných agregátov v USA Tabuľka 11 USA
M0 – obeţivo Obeţivo mimo bánk plus prostriedky na účtoch
v centrálnej banke vymeniteľné za obeţivo.
M1 – „ uţšie peniaze“ M0 plus prostriedky na účtoch splatené na poţiadanie plus obeţivo prítomné v bankách.
M2 – „ širšie peniaze“ M1 plus väčšina úsporných účtov, účty peňaţných fondov a depozitné certifikáty v hodnote menšej ako 100 tisíc USD.
M3 M2 plus repo obchody a všetky ostatné depozitné
certifikáty Zdroj: http://www.sevis.sk/blog/fed-tlaci-peniaze-hrozi-inflacia/
74
Peňažný agregát M3 v eurozóne Tabuľka 10
Jan Feb Mar Apr May Jun Jul Aug Sep Oct Nov Dec
1999 4 450,7 4 439,1 4 457,4 4 485,7 4 505,2 4 535,2 4 562,6 4 574,1 4 596,8 4 614,7 4 647,5 4 665,1 2000 4 714,4 4 738,0 4 765,9 4 802,7 4 796,2 4 783,0 4 803,0 4 833,4 4 826,9 4 846,1 4 854,9 4 860,0 2001 5 027,3 5 078,8 5 054,3 5 111,3 5 142,4 5 186,4 5 213,2 5 249,0 5 296,3 5 335,6 5 369,2 5 403,2 2002 5 427,5 5 436,6 5 456,7 5 482,2 5 518,1 5 538,8 5 569,5 5 605,1 5 660,3 5 686,2 5 730,0 5 767,1 2003 5 807,1 5 858,0 5 883,8 5 956,6 5 979,3 5 991,8 6 029,5 6 054,7 6 057,3 6 108,8 6 132,9 6 148,2 2004 6 163,4 6 200,6 6 233,0 6 259,5 6 264,8 6 314,1 6 353,6 6 380,4 6 416,2 6 458,9 6 488,9 6 537,7 2005 6 574,2 6 610,8 6 629,6 6 683,0 6 731,2 6 807,3 6 874,7 6 915,0 6 968,2 6 994,6 7 027,3 7 086,3 2006 7 116,9 7 172,5 7 221,5 7 306,7 7 346,9 7 383,0 7 407,9 7 481,1 7 571,9 7 599,2 7 649,8 7 754,5 2007 7 830,9 7 888,4 8 008,5 8 044,0 8 134,8 8 202,5 8 297,9 8 347,7 8 412,2 8 541,8 8 618,7 8 653,8 2008 8 787,8 8 838,4 8 872,4 8 950,2 9 020,9 9 043,0 9 122,4 9 155,8 9 225,8 9 369,3 9 369,9 9 398,4 2009 9 394,5 9 434,2 9 410,2 9 458,1 9 424,3 9 423,4 9 442,4 9 408,3 9 409,6 9 386,6 9 342,8 9 331,4 2010 9 312,8 9 321,6 9 337,0 9 373,5 9 401,5 9 445,7 9 454,3 9 502,8 9 497,8 9 479,4 9 537,7 9 522,3 2011 9 521,9 9 573,4 9 588,4 9 590,4 9 663,4 9 666,5 9 692,9 9 808,5 9 837,8 9 783,6 9 773,9 9 716,3
2012 9 758,9
Zdroj: www.ecb.eu
Peňažný agregát M3 v USA Tabuľka 12
Jan Feb Mar Apr May Jun Jul Aug Sep Oct Nov Dec
1999 4402,2 4412,1 4450,0 4495,8 4455,9 4484,1 4508,8 4530,6 4543,8 4565,0 4601,7 4656,6 2000 4665,7 4665,6 4727,1 4796,0 4721,5 4744,6 4761,4 4792,6 4827,6 4841,6 4869,9 4942,9 2001 4968,8 4998,0 5089,2 5164,8 5101,3 5152,7 5182,4 5218,4 5329,7 5312,9 5376,9 5459,4 2002 5449,0 5469,0 5517,8 5529,4 5494,7 5532,0 5572,9 5615,5 5640,3 5679,4 5752,1 5801,4 2003 5789,0 5814,2 5874,1 5929,5 5928,1 5983,2 6026,2 6082,7 6052,5 6036,5 6065,5 6088,8 2004 6049,5 6079,8 6157,6 6226,7 6239,2 6261,1 6265,5 6286,5 6320,2 6341,4 6391,4 6434,4 2005 6391,5 6391,6 6452,4 6496,8 6445,9 6498,8 6518,8 6542,0 6574,7 6601,8 6642,9 6696,8 2006 6694,4 6711,1 6784,7 6848,1 6785,9 6839,5 6861,5 6880,6 6909,0 6953,3 7015,7 7092,9 2007 7090,1 7100,6 7200,2 7290,0 7233,5 7278,2 7283,0 7345,0 7374,7 7389,8 7450,8 7520,7 2008 7519,4 7603,5 7742,9 7792,2 7731,0 7753,0 7768,1 7765,2 7843,9 7957,5 8047,7 8267,8 2009 8311,7 8337,7 8470,7 8465,5 8444,7 8455,4 8420,3 8394,4 8399,7 8433,7 8510,7 8554,2 2010 8474,4 8517,6 8581,2 8604,0 8584,3 8605,3 8575,8 8605,9 8647,5 8707,4 8771,9 8853,2 2011 8846,1 8883,3 8995,3 9049,9 9019,5 9106,3 9257,7 9451,6 9488,0 9537,6 9618,1 9712,7
2012 9739,4 9756,8
Zdroj: www.federalreserve.gov