Porovnanie vývoja inflácie v eurozóne a v USA

Vývoj inflácie v eurozóne, ale aj v USA je jeden z najsledovanejších ekonomických ukazovateľov. Centrálne banky sa snaţia na základe rôznych prieskumov a štatistík predikovať budúci vývoj cenovej hladiny a náladu spotrebiteľov. Na usmerňovanie vývoja inflácie vyuţívajú menové nástroje, ktorým sme sa venovali v predchádzajúcej kapitole. Skúmame infláciu v eurozóne od začiatku roka 1999, keď prvých 11 štátov prijalo jednotnú menu euro. Práve toto obdobie je zaujímavé sledovať z pohľadu formovania menových nástrojov, ktoré pouţila a pouţíva Európska centrálna banka. V časti Príloha máme zosumarizované v tabuľkách číselné hodnoty inflácie v eurozóne a v USA. Pre lepšiu vývojovú viditeľnosť je inflácia znázornená v grafe číslo 1.

Z údajov vyplýva, ţe v USA sa priemerná ročná miera inflácie pohybovala na úrovni 3% v období január 1999 – polovica roku 2007. Potom nasleduje pomerne turbulentné obdobie, keď v auguste 2008 dosiahla miera inflácie v USA 5,6%, nasledované prudkým poklesom inflácie, ktorý sa zastavil v júli 2009 na zápornej hodnote 2,1%

(deflácia). Za tým nasleduje šesť mesiacov pomerne prudkého rastu inflácie na úroveň 2,7%, ktoré boli namerané v decembri 2009.

Podobný scenár môţeme pozorovať aj vo vývoji inflácie v eurozóne. Rozdiel je len v tom, absolútne maximum ako aj minimum je asi o 1,5% niţšie ako v USA. Čo sa

týka časového priebehu je inflácia v USA a inflácia v eurozóne temer identická. Za pravdu tomuto tvrdeniu dáva aj výpočet korelácie medzi infláciou v USA a v eurozóne. Korelácia sa rovná 0,79183, čo je pomerne vysoká vzájomná intenzita vzťahu.

Vývoj inflácie v eurozóne a v USA Graf 1

Zdroj: vlastné spracovanie

Na lepšie posúdenie vývoja inflácie v eurozóne sme graficky spracovali index HICP a jeho tri zloţky, ktoré majú v spotrebiteľskom koši najvyššie zastúpenie: potraviny a nealkoholické nápoje ( 15,6%), bývanie ( 15,6%) a doprava ( 15,1%).

Práve začiatkom roka 2001 potiahli infláciu v eurozóne k 3% práve uvedené tri zloţky. Extrém je aj v roku 2008, kedy vzrástli prudko ceny potravín, doprava aj bývanie nad úroveň 6%, doprava dokonca na krátky čas aţ na 7%. Európska centrálna banka v júli 2008 zasiahla a zvýšila sadzby o 0,25%. Hlavná úroková sadzba dosiahla úroveň 4,25%.

Po vypuknutí finančnej krízy, musela ECB riešiť opačný problém. V roku 2009 sme zaznamenali na krátky čas zápornú infláciu, ktorej hovoríme deflácia. ECB uţ koncom roka 2008 začala sériu zniţovania sadzieb a v roku 2009 dosiahla hlavná úroková sadzba

-3 -2 -1 0 1 2 3 4 5 6

1/1/1999 1/1/2000 1/1/2001 1/1/2002 1/1/2003 1/1/2004 1/1/2005 1/1/2006 1/1/2007 1/1/2008 1/1/2009 1/1/2010 1/1/2011 1/1/2012

Inflácia v %

Inflácia v USA Inflácia v eurozóne

výšku 1%. Po tomto volatilnom roku začali ceny opätovne rásť. Aktuálna výška inflácie sa pohybuje na úrovni 2,7%.

Zložky indexu HICP a inflácia v eurozóne Graf 2

Zdroj: vlastné spracovanie

Najväčší medziročný nárast cien počas februára 2012 v eurozóne zaznamenali ceny v doprave. Tento nárast bol ťahaný najmä rastúcimi cenami ropy. Cena ropy Brent vzrástla zo 111 dolárov na začiatku roka 2012 na 123 dolárov na konci februára a v marci prekonala dokonca 126 dolárov, čo naznačuje, ţe ceny palív v nasledujúcich mesiacoch ďalej porastú.

K lepšiemu prehľadu výkyvov inflácie v USA nám poslúţi podrobnejšie grafické spracovanie inflácie v USA a zloţky indexu CPI, ktoré majú v spotrebiteľskom koši najvyššie zastúpenie: potraviny a nealkoholické nápoje a energie. Práve v roku 2001 dosahovali energie nárast aţ na úroveň 6% a na prelome rokov 2007 a začiatok roka 2008 bola výška indexu tejto zloţky blízko 7%. Ceny potravín v roku 2001 boli okolo 3%

a v roku 2008 dosiahli aţ hodnoty okolo 4%. Ako môţeme vidieť v grafe infláciu v rokoch 2004 a 2005 tak neovplyvňovali ceny energií a potravín, ale hlavne ceny nehnuteľností,

-6.0 -5.0 -4.0 -3.0 -2.0 -1.0 0.0 1.0 2.0 3.0 4.0 5.0 6.0 7.0 8.0

1/1/1999 1/1/2000 1/1/2001 1/1/2002 1/1/2003 1/1/2004 1/1/2005 1/1/2006 1/1/2007 1/1/2008 1/1/2009 1/1/2010 1/1/2011 1/1/2012

Inflácia v EU EU-HICP Potraviny Energie Doprava

ktoré nemáme zmapované z indexu CPI. Aktuálnymi ťahúňmi inflácie v USA je rastúci dopyt po rope, teda rast cien v doprave a rast cien energií.

Zložky indexu CPI a inflácia v USA Graf 3

Zdroj: vlastné spracovanie

Inflácia v eurozóne a úrokové miery

ECB vyhlasuje tri úrokové miery, a to úrokovú mieru hlavných refinančných operácií, úrokovú mieru jednodňových refinančných operácií a úrokovú mieru jednodňových sterilizačných operácií. Históriu vyhlásených úrokových sadzieb Eurosystému máme uvedenú v tabuľke číslo 3 v časti Príloha od roku 1999 – 2011.Od začiatku roka 1999 udrţuje ECB stabilnú hlavnú refinančnú sadzbu na 3%. Na konci roka 1999 začala inflácia v eurozóne stúpať, preto ECB odštartovala postupné zvyšovanie úrokovej sadzby o 0,25%, a to aţ šesťkrát za sebou. Maximálna hlavná refinančná sadzba tak dosiahla výšku 4,75%. Reagovala tak na rast inflácie, ktorá hlavne v závere roka 2000 dosahovala úroveň 2,5%. Vzhľadom na cenový vývoj v eurozóne v roku 2000, ovplyvnený najmä rastom ceny ropy a depreciáciou eura, ako aj vzhľadom na tempo rastu peňaţnej zásoby M3 prevyšujúce referenčnú hodnotu 4,5%, pristúpila ECB s cieľom udrţať

-3 -2 -1 0 1 2 3 4 5 6 7

1/1/1999 1/1/2000 1/1/2001 1/1/2002 1/1/2003 1/1/2004 1/1/2005 1/1/2006 1/1/2007 1/1/2008 1/1/2009 1/1/2010 1/1/2011 1/1/2012

Inflacia v USA Potraviny Energie

vyhliadky na cenovú stabilitu v eurozóne v strednodobom horizonte v priebehu roka 6 – krát k zvýšeniu svojich kľúčových úrokových sadzieb.⁸⁹Po stabilizovaní inflácie pristúpila ECB k postupnému zniţovaniu sadzieb a v rokoch 2001 aţ 2005 klesla uvedená referenčná sadzba na úroveň 2,00%, kde sa od polovice roka 2003 stabilne drţala.

Nasledujú roky ekonomického rastu, a tak ECB sprísňuje svoju menovú politiku. Hlavná referenčná sadzba dosahuje v júli 2008 vrchol vo výške 4,25%. Po presunutí hypotekárnej krízy zo Spojených štátov amerických do Európy, musí ECB rýchlo zasiahnuť a sadzby prudko upravuje smerom nadol aţ na úroveň 2,5% ( hlavná úroková sadzba). Rada guvernérov ECB reagovala na túto situáciu zavedením viacerých dočasných zmien týkajúcich sa riadenia likvidity, ktoré boli zamerané na posilnenie jej úlohy sprostredkovateľa, ako aj na upokojenie trhov, ktoré sa obávali rizika nedostatku likvidity.

Rozšíril sa zoznam kolaterálov, ktoré môţu byť pouţité pri refinančných obchodoch s ECB. Zároveň boli predstavené nástroje na zabezpečenie dostatočnej likvidity denominovanej v USD a v CHF. Špecifickým krokom bolo októbrové zúţenie koridoru automatických operácii z 200 na 100 bázických bodov okolo sadzby hlavného refinančného obchodu.⁹⁰ Vzhľadom na nepriaznivé vyhliadky hospodárskeho vývoja a absenciu inflačných tlakov pokračovala ECB v zniţovaní svojich hlavných úrokových sadzieb aj v roku 2009 a od januára do mája zníţila sadzbu o 150 bázických bodov. Do sadzbu v závere roka 2011 dvoma úpravami na rovnakú sadzbu ako na začiatku roka 2011, a to na úroveň 1,00% práve pre pretrvávajúcu finančné krízu v eurozóne. Aktuálna hodnota hlavnej úrokovej miery pre refinančné operácie je 1,00%.

Vzájomný vzťah medzi infláciou v eurozóne a jej troma úrovňami úrokových sadzieb sme dokazovali pomocou výpočtu korelácie. V tomto prípade môţeme tvrdiť, ţe ide o miernu pozitívnu závislosť. Korelačná hodnota medzi infláciou a hlavnou úrokovou sadzbou nám vyšla 0,409367.

89Národná banka Slovenska. 2000. Výročná správa 2000. s.11. (online) 10.3.2012. Dostupné na internete:

http://www.nbs.sk/_img/Documents/_Publikacie/VyrocnaSprava/VSNBS00.pdf.

90Národná banka Slovenska. 2008. Výročná správa 2008. s.11.(online) 10.3.2012. Dostupné na internete:

http://www.nbs.sk/_img/Documents/_Publikacie/VyrocnaSprava/SVK2008/VS2008_kap01.pdf.

Vývoj inflácie v eurozóne a základných úrokových sadzieb ECB Graf 4

Zdroj: vlastné spracovanie

Inflácia v USA a úroková miera

Fed vyhlasuje len jednu úrokovú mieru, a to cieľovú úrokovú mieru federálnych prostriedkov. Ide o úrokovú mieru, za ktorú si medzi sebou členské banky Fedu poţičiavajú federálne prostriedky na jeden deň.

Fed začal zvyšovať úrokové miery na jar 1999 z obavy z prehriatia ekonomiky a zvyšovania inflácie, ktorá na konci prvého štvrťroka dosiahla hodnotu aţ na úrovni 3,8%

a úroková sadzba bola nastavená na 6,5%. Po stabilizovaní inflácie v roku 2001, pravidelnými úpravami zníţil Fed úrokovú mieru na konci tohto roka na 1,75%, čo predstavuje deväťkrát zniţovanie po sebe. Hlavným impulzom bolo aj prepuknutie tzv.

technologickej bubliny, ktorú sprevádza spomalenie ekonomického vývoja. V polovici roka 2003 úroková miera federálnych prostriedkov bola len na úrovni 1%. Inflácia sa pohybovala v pásme 1,8% - 3,0%. Fed sa týmto krokom snaţil o potlačenie deflačných tlakov. Usiluje sa o to, aby ekonomiku nezačal trápiť fenomén, ktorý sa naposledy objavil v 30. rokoch minulého storočia po veľkej hospodárskej kríze. Teroristický útok v New Yorku, spľasnutie technologickej bubliny doc.com to všetko viedlo Fed k tomu, aby sadzby drţala veľmi nízko.

-1.0 0.0 1.0 2.0 3.0 4.0 5.0 6.0 7.0

1/1/1999 1/1/2000 1/1/2001 1/1/2002 1/1/2003 1/1/2004 1/1/2005 1/1/2006 1/1/2007 1/1/2008 1/1/2009 1/1/2010 1/1/2011 1/1/2012

Úrokové sadzby ECB v %

Inflácia v EuroZóne ECB sadzba HRO ECB sadzba 1D refinančná ECB sadzba 1D sterilizačná

Veľké poklesy úrokovej miery vyvinuli tlak na finančné ústavy obchodujúce s hypotékami a postupne sa stávame svedkami vzniku hypotekárnej krízy, ktorá sa prevalila v roku 2008. V rokoch 2004, 2005 kontroluje Fed rast inflácie práve postupným zvyšovaním sadzby, ktorá dosiahla svoje maximum v júni 2006, a to 5,25%.

S prepuknutím hypotekárnej krízy v roku 2007, ktorá naštartovala globálnu finančnú krízu Fed pristúpil k zniţovaniu sadzieb na úplné minimum 0,25%. Napriek inflačným tlakom, Fed zatiaľ nepristúpil k zmene sadzby. Aktuálna hodnota inflácie je na úrovni 2,9%.

Tak ako aj v Európe, môţeme vidieť aj v Amerike podobnú koreláciu medzi infláciou a úrokovou sadzbou na úrovni 0,408571, čo predstavuje mierne pozitívnu závislosť. Práve úroková sadzba je hlavným nástrojom centrálnej banky na ovplyvňovanie výšky inflácie. Na potvrdenie vyššej závislosti by sme potrebovali zvoliť dlhšie časové rozpätie.

Vývoj inflácie v USA a základnej úrokovej miery Fedu Graf 5

Zdroj: vlastné spracovanie

Inflácia v USA vo vzťahu k federálnemu deficitu

V minulosti sa deficitný štátny rozpočet povaţoval za hospodársky nebezpečný. Ak chce štát prostredníctvom deficitného rozpočtu podporiť investície, ktoré smerujú do infraštruktúry, vzdelania, vedy alebo výskumu, ktoré prinášajú ekonomický efekt aţ

-3 -2 -1 0 1 2 3 4 5 6 7

1/1/1999 1/1/2000 1/1/2001 1/1/2002 1/1/2003 1/1/2004 1/1/2005 1/1/2006 1/1/2007 1/1/2008 1/1/2009 1/1/2010 1/1/2011 1/1/2012

Inflácia a úroková sadzba v %

Inflácia v USA Úrokové sadzby USD (USA)

v budúcnosti, musí akceptovať deficit svojho rozpočtu. Takéto investície sú ale sú potrebné pre napredovanie hospodárstva.

Roky 1999 – 2001 sa drţí federálny deficit pod úrovňou 6 mld. USD. Po teroristickom útoku 11. septembra 2001 vidieť, ţe štátne výdavky vzrástli. Extrém nastal v rokoch 2007 a 2008, prevalila sa hypotekárna kríza a štát pristúpil k zachraňovaniu veľkých finančných gigantov, ktoré boli príliš veľké na to, aby padli – pojem „ to big to fail“. Za 12 rokov sa deficit federálneho rozpočtu skoro z trojnásobil ( viď Graf 6).

V minulom fiškálnom roku končiacom v septembri 2011 Obamova administratíva hospodárila s deficitom 1,3 bilióna dolárov, teda 8,7% v pomere HDP. Išlo o tretí najvyšší schodok v histórii, ktorý súčasne tretíkrát počas vlády B. Obamu prekročil hranicu jedného bilióna dolárov. Vládne výdavky v roku 2011 dosiahli 24% z HDP a boli najvyššie od druhej svetovej vojny. Príjmy naopak predstavovali len 15% výkonu ekonomiky. Celkový dlh vlády dosahuje 14,7 biliónov dolárov, čo je hodnota ročného výkonu americkej ekonomiky.⁹¹

Vývoj inflácie a deficitu v USA Graf 6

Zdroj: vlastné spracovanie

91 Kukučka, J. 2011. Obamova vláda chce prerušiť biliónové sekery. eTREND, 13.12.2011. (online) 24.4.2012. Dostupné na internete:

1/1/1999 1/1/2000 1/1/2001 1/1/2002 1/1/2003 1/1/2004 1/1/2005 1/1/2006 1/1/2007 1/1/2008 1/1/2009 1/1/2010 1/1/2011 1/1/2012 Inflácia v USA v %

Deficit fed. USA v mld. USD

Deficit USA Inflácia v USA

Inflácia v eurozóne vo vzťahu k verejnému deficitu

Verejný deficit v eurozóne má rastúci charakter. V rokoch 1999 aţ 2004 bolo tempo jeho rastu mierne, ale v rokoch 2005 aţ 2007 sa prehlbovanie verejného deficitu zdvojnásobilo. Po prepuknutí finančnej krízy môţeme vidieť v grafe číslo 7 stagnovanie deficitu, dokonca v roku 2009 mierny pokles, ktorý ale dlho nevydrţal a v rokoch 2010 a 2011 uţ zas nabehol na mierny rast.

V rámci eurozóny je kaţdý členský štát zodpovedný za svoju rozpočtovú politiku.

EÚ sa snaţí o zjednotenie fiškálnej politiky ( zmluvu nepodpísala Veľká Británia a Česká republika). Vzhľadom na skutočnosť, ţe európske krajiny dlhodobo nevykazovali ţiadnu disciplínu vo vývoji verejných financií a Maastrichtská zmluva nedefinovala pokuty, bol prijatý Pakt stability a rastu, ktorý schválila EÚ v júni 1997 v Amsterdame. Práve Maastrichtská zmluva obsahuje kritérium dlhodobo udrţateľného stavu verejných financií.

Odporúčaná hodnota je stanovená vo výške 3% pre pomer plánovaného alebo skutočného schodku verejných financií k HDP v trhových cenách a 60% pre pomer verejného vládneho dlhu k HDP v trhových cenách. Aktuálna hodnota uţ na vyše 87% k HDP.⁹²

Vývoj inflácie a deficitu verejných financií v eurozóne Graf 7

Zdroj: vlastné spracovanie

92 Lehuta, M. 2012. Slovensko výrazne znížilo deficit. eTREND, 23.4.2012. (online) 24.4.2012. Dostupné na internete: http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/slovensko-vyrazne-znizilo-deficit.html.

1/1/1999 1/1/2000 1/1/2001 1/1/2002 1/1/2003 1/1/2004 1/1/2005 1/1/2006 1/1/2007 1/1/2008 1/1/2009 1/1/2010 1/1/2011 1/1/2012 inflácia v %

deficit v Euro zóne v mld. EUR

Deficit v eurozone v mld.EUR Inflacia v EZ

Vzťah inflácie a menového kurzu EUR/USD

Medzinárodný menový trh je postavený na princípoch nakupovania jednej meny a predaja druhej. Medzi najobľúbenejšie menové páry patrí práve pár EUR/USD. Tento pár je zaujímavý aj pre profesionálov s menovými špekuláciami aj pre absolútnych nováčikov v obchodovaní. Jeho denný vývoj je ovplyvnený rôznymi náladami na trhu. Volatilita môţe byť veľmi vysoká a vôbec nemusí súvisieť s ekonomickými veličinami daného regiónu.

Dňa 1.1.1999 vstúpilo na medzinárodné devízové trhy euro, jednotná mena krajín eurozóny. Dominantnou charakteristikou vývoja na devízových trhoch v roku 1999 bolo udrţiavanie vysokej úrovne výmenného kurzu amerického dolára, profitujúceho z výkonnostných ukazovateľov ekonomiky USA, ako aj priaznivej situácie na euro dolárových trhoch. Vysoký kurz USD a na druhej strane spomalenie ekonomickej dynamiky v eurozóne značne komplikoval pozíciu eura, ktoré v priebehu roka, s výnimkou letných mesiacov, voči doláru prevaţne oslabovalo. Na priemernej ročnej báze euro voči USD oslabilo o 4,9%.⁹³Začiatkom roka 2000 bolo obchodovanie poznačené vyhlásením prezidenta ECB Wima Duisenberga o očakávanom rýchlejšom hospodárskom raste eurozóny v tomto roku s porovnaním s americkou ekonomikou. Ázijské trhy zareagovali ako prvé a začali konvertovať USD do EUR. Ďalšie zhodnocovanie eura však bolo pozastavené údajom o americkej miere nezamestnanosti, ktorá dosiahla nezmenené čísla 4,1%. Euro si neudrţalo svoje hodnoty ani po zverejnení výsledkov novembrovej priemyselnej produkcie v Nemecka. Očakávaný údaj ( cca 1%) bol totiţ výrazne odlišný od skutočného rastu ( 0,5%). Výmenný kurz eura a dolára v roku 2000 pomerne citlivo reagoval na priebeţné výsledky makroekonomického vývoja v USA a v eurozóne.⁹⁴Celý roku 2000 sa dolár drţal pod paritu, takţe na kúpu 1 eura nám stačil cca 0,9 dolára. Začiatok roka 2001 sa začalo obchodovanie v neprospech dolára.

Spomalenie americkej ekonomiky podporilo úvahy o moţnom zníţení úrokovej sadzby.

Pre trhy bolo prekvapením, keď Fed zníţil sadzbu pre jednodňové peniaze ešte pred plánovaným zasadnutím o 0,5% ( viď graf 3). Hospodársky a menový vývoj bol v septembri ovplyvnený teroristickým útokom na USA ( 11.9.2001). Ďalšie týţdne boli

93Národná banka Slovenska. 1999. Výročná správa 1999. s.11. (online) 1.3.2012. Dostupné na internete:

http://www.nbs.sk/_img/Documents/_Publikacie/VyrocnaSprava/VSNBS99.pdf.

94Národná banka Slovenska. 2000. Výročná správa 2000. s. 11. (online) 1.3.2012. Dostupné na internete:

http://www.nbs.sk/_img/Documents/_Publikacie/VyrocnaSprava/VSNBS00.pdf.

v znamení reakcií, americký dolár začal oslabovať, v deň útoku znehodnotil oproti euru o 2%. Séria teroristických útokov viedla k odpredaju dolárov, súčasne nízka likvidita trhov kurzové výkyvy ešte znásobila. Na upokojenie a stabilizovanie situácie sa Fed dohodol s ECB na swapovej operácii výmeny eura za doláre v objeme 50 mld. USD. Centrálne banky obmedzili obchodovanie v americkom dolári. Celý tento rok sa niesol očakávaniami reakcií Fedu a ECB na ekonomické výsledky. Fed 10- krát zníţil úrokovú sadzbu a rok končil na úrovni 1,75%. Uţ koncom roka 2002 sa podarilo euru opätovne prelomiť psychologickú bariéru 1 a euro začalo postupne posilňovať. Výmenný kurz bol ovplyvnený otázkou moţného útoku USA na Irak. Napriek zaostávaniu ekonomiky eurozóny za ekonomikou USA sa hrozba konfliktu preniesla aj do vývoja kurzu USD/EUR, keď dolár po počiatočnom posilnení začal výrazne oslabovať a ku koncu roka sa dostal na úroveň 1,039 USD/EUR. V priebehu tohto roka euro apreciovalo oproti doláru o 16,03%.⁹⁵ Finančné trhy veľmi citlivo reagujú na vývoj makroekonomických indikátorov. Aj v roku 2003 na znehodnocovanie dolára vo veľkej miere vplývalo prehlbovanie amerického obchodného deficitu, ako aj pokles prílevu zahraničného kapitálu na americký finančný trh. V roku 2003 sa euro zhodnotilo oproti doláru o 20,9%.⁹⁶ V roku 2004 predstavovala apreciácia jednotnej európskej meny oproti doláru 8,17%.⁹⁷ V roku 2005 pristúpil Fed k zvyšovaniu kľúčovej úrokovej miery. Výraznejšie zhodnotenie americkej meny voči euru však nenastal, predovšetkým z dôvodu predpokladu vyčerpania priestoru pre sprísňovanie menovej politiky. V tomto roku predstavovala depreciácia eura oproti doláru 12,66%. ⁹⁸ V roku 2006 zhodnotilo euro voči USD o 11,36%⁹⁹ a v roku 2007 aprociovalo euro o 10,9%¹⁰⁰ voči doláru.

Svoje maximá dosiahlo euro práve v období konca prvého štvrťroka 2008, keď sa naplno prejavila hypotekárna kríza v USA, po ktorej nasledovala banková kríza. Investori v obave o ďalší vývoj v Spojených štátoch amerických predávali dolár a nakupovali euro,

95Národná banka Slovenska. 2002. Menový prehľad 2002.s. 24. (online) 10.3.2012. Dostupné na internete:

http://www.nbs.sk/_img/Documents/_MenovyPrehlad/MP/2002/mp1202.pdf.

96Národná banka Slovenska. 2003. Menový prehľad 2003. s. 34. (online) 10.3.2012. Dostupné na internete:

http://www.nbs.sk/_img/Documents/_MenovyPrehlad/MP/2003/mp1203.pdf.

97Národná banka Slovenska. 2004. Menový prehľad 2004. s.21. (online) 10.3.2012. Dostupné na internete:

http://www.nbs.sk/_img/Documents/_MenovyPrehlad/MP/2004/mp1204.pdf.

98Národná banka Slovenska. 2005. Menový prehľad 2005. s. 24. (online) 10.3.2012. Dostupné na internete:

http://www.nbs.sk/_img/Documents/_MenovyPrehlad/MP/2005/mp1205.pdf.

99Národná banka Slovenska. 2006. Menový prehľad 2006. s. 23. (online) 10.3.2012. Dostupné na internete:

http://www.nbs.sk/_img/Documents/_MenovyPrehlad/MP/2006/mp1206.pdf.

100Národná banka Slovenska. 2007. Menový prehľad 2007. s. 11. (online) 10.3.2012. Dostupné na internete:

http://www.nbs.sk/_img/Documents/_MenovyPrehlad/MP/2007/mp1207.pdf.

švajčiarsky frank alebo japonský jen. Celý tento rok bol uvedený menový pár veľmi volatilný. Vývoj v rokoch 2009, 2010 a 2011 bol poznačený finančnou krízou, investori reagovali na akékoľvek makroekonomické informácie z oboch kontinentov.

V grafickom znázornení sme sa zamerali na infláciu v eurozóne a v USA a ich percentuálnej ročnej zmeny, tak nám korelačný koeficient vyjde vo výške 0,227073, čo uţ je prejavom veľmi mierneho pozitívneho vzťahu.

Vývoj inflácie v USA a v eurozóne vo vzťahu ku kurzu EUR/USD Graf 8

Zdroj: vlastné spracovanie

Peňažná zásoba M3 v eurozóne

Európska centrálna banka pripisovala v minulosti menovej analýze a úlohe peňazí veľký význam. V roku 1998 bola stanovená referenčná hodnota pre rast menového

1/1/1999 1/1/2000 1/1/2001 1/1/2002 1/1/2003 1/1/2004 1/1/2005 1/1/2006 1/1/2007 1/1/2008 1/1/2009 1/1/2010 1/1/2011 1/1/2012 kurz USD/EUR

Inflácia v %

Inflácia v USA Inflácia eurozóna Kurz USD/EUR

agregátu M3 na úrovni 4,5% ( zaloţená na predpokladoch o inflácii pod 2% a raste HDP 2 – 2,5%). Táto hodnota mala slúţiť ako rovnováţna hodnota rastu peňaţného agregátu a na identifikáciu prípadných odchýlok s moţnými rizikami ovplyvňujúcimi vývoj inflácie.¹⁰¹

Peňaţné agregáty sú rozlíšené podľa stupňa likvidity, tak ako je uvedené v tabuľke č.9. Sledujú sa „ Úzko definované peniaze“ M1, „ Stredné peniaze“ M2, a „Široko definované peniaze“ M3.

Analýzy ECB a Európskeho menového inštitútu ( EMI) síce potvrdili všeobecný záver o horšej kontrolovateľnosti širokých peňaţných agregátov eurozóny v krátkom období, v strednom období, ktoré je cieľovým horizontom menovej politiky Eurosystému, však vykazujú oveľa priaznivejšie vlastnosti najmä z hľadiska ich stability a informačného obsahu vo vzťahu k cenovému vývoju. Ústrednú úlohu v menovej politike Eurosystému má preto široký peňaţný agregát M3, ktorý má byť indikátorom cenového vývoja

In document Analýza vývoja inflácie v eurozóne a USA (Stránka 44-59)

Porovnanie vývoja inflácie v eurozóne a v USA – vplyv na formovanie