DU-Pontova analýza

Pyramídová analýza hodnotového ukazovateľa ROE – rentabilita kapitálu banky predstavuje dekompozíciu zisku – DU-Ponotovú analýzu. Uvedená analýza zahŕňa mnoho ukazovateľov na niţších pyramídových úrovniach, prostredníctvom ktorých je moţné ovplyvňovať konečný výsledok ROE. Nasledujúci obrázok 22 znázorňuje dekompozíciu zisku a ukazovateľ ROE, ktorý sa skladá z dvoch ukazovateľov. Je tvorený ako súčin kapitálového multiplikátora a ukazovateľa ROA. Kapitálový multiplikátor obsahuje podiel priemerného celkového kapitálu a priemerných aktív. Vyjadruje, koľko jednotiek aktív je krytých jednou jednotkou kapitálu komerčnej banky. Samotný ukazovateľ ROA je tvorený rozdielom súčtu celkovej úrokovej marţe, celkovej operačnej marţe a celkovej neoperačnej marţe a daňovej marţe. Z tohto dôvodu je rozklad trochu zloţitejší

Zdroj: Klimiková et al. 2012, s. 76.

DU-Pontova analýza je predovšetkým zaloţená na matematických výpočtoch, ktoré sú

49

1. „Celková úroková marža (CÚM) je tvorená podielom rozdielu celkových úrokových výnosov (CÚV) a celkových úrokových nákladov (CÚN) a priemerných aktív (CA) a vyjadruje veľkosť čistého úrokového príjmu pripadajúceho na jednotku aktív“ (Klimiková et al. 2012, s. 77).

Vzorec 8

CÚV - CÚN CÚM =

Priemerné CA Zdroj: Klimiková et al. 2012, s. 77.

2. „Ukazovateľ celkovej operačnej marže (COM) je určený podielom rozdielu operačných výnosov (OV) a operačných nákladov (ON) a priemerných celkových aktív (CA) a tento ukazovateľ nám vyjadruje, ako efektívne dokáţe komerčná banky s prijatými poplatkami a províziami pokryť zaplatené poplatky, provízie a ostatné administratívne náklady spojené s prevádzkou komerčnej banky“

(Klimiková et al. 2012. s. 77).

Vzorec 9

OV - ON COM =

Priemerné CA

Zdroj: Klimiková et al. 2012, s. 77.

3. „Celková neoperačná marža (CNOM) je tvorená podielom rozdielu neoperačných výnosov (NOV) a neoperačných nákladov (NON) a priemerných celkových aktív a vyjadruje efektívnosť vynakladania ostatných neoperačných príjmov“ (Ziegler, 1997, s. 38).

Vzorec 10

NOV - NON CNOM =

Priemerné CA Zdroj: Ziegler, 1997, s. 38.

4. „Ukazovateľ daňovej marže (DM) je tvorený podielom zaplatenej dane a priemerných celkových aktív (CA) a hovorí o schopnosti komerčnej banky“

(Ziegler, 1997, s. 38).

50 Vzorec 11

Daň DM =

Priemerné CA Zdroj: Ziegler, 1997, s. 38.

Podľa M. Klimikovej (2012) ukazovateľ rentability ROA tvoria štyri, vyššie uvedené analytické ukazovatele, ktoré sa rozkladajú na ukazovateľ celkovej úrokovej marţe, ktorá sa skladá zo súčinu čistej úrokovej marţe a ukazovateľa výnosových aktív.

6. „Čistá úroková marža (ČÚM) je tvorená podielom rozdielu celkových úrokových výnosov (CÚV) a celkových úrokových nákladov (CÚN) a priemerne úročených aktív (ÚA) a vyjadruje, ako efektívne je zo strany banky riadený vzťah medzi úrokovými príjmami a úrokovými nákladmi“ (Klimiková et al. 2012, s. 78).

Vzorec 12

CÚV - CÚN ČÚM =

Priemerné ÚA

Zdroj: Klimiková, 2008. s. 110.

„Ukazovateľ výnosových aktív (VA) je tvorený podielom priemerná úročených aktív (ÚA) a priemerných celkových aktív (CA) a vyjadruje, akú časť všetkých aktív tvoria úročené aktíva. V záujem banky je maximalizovať tento ukazovateľ a pribliţovať jeho hodnotu k hodnote 100, čo však nie je moţné v dôsledku nutnosti drţania aj neúrokových aktív, napríklad vo forme hotovosti v pokladniach pobočiek“ (Klimiková et al. 2012, s. 78).

Vzorec 13

Priemerné ÚA VA =

Priemerné CA Zdroj: Klimiková et al. 2012, s. 78).

„Ďalšia úroveň pyramídy je tvorená rozkladom ukazovateľa čistej úrokovej marţe, ktorý sa skladá zo súčtu čistého úrokového rozpätia a ziskov (prípadne strát) z čistej úrokovej pozície komerčnej banky (Klimiková et al. 2012, s. 78).

7. „Ukazovateľ čistého úrokového rozpätia (ČÚR) je tvorený rozdielom priemernej úrokovej sadzby úročených aktív (ÚA) a priemernej sadzby úročených pasív (ÚP) a vyjadruje, o koľko percentuálnych bodov bude vyššia priemerná úroková sadzba

51

úročených aktív od priemernej úrokovej sadzby úročených pasív“ (Klimiková, 2008, s. 110).

Vzorec 14

ČÚR = priemerná sadzba ÚA – priemerná sadzba ÚP Zdroj: Klimiková, 2008. s. 110.

8. „Priemerná sadzba úročených aktív (ÚA) je tvorená ako podiel celkových úrokových výnosov (CÚV) a priemerne úročených aktív (ÚA) a vyjadruje efektivitu oceňovania aktív komerčnej banky“ (Ziegler, 1997, s. 39).

Vzorec 15

CÚV Priemerná sadzba ÚA =

Priemerné ÚA Zdroj: Ziegler, 1997, s. 39.

9. „Ukazovateľ priemernej sadzby úročených pasív (ÚP) je tvorený podielom celkových úrokových nákladov (CÚN) a priemerne úročených pasív (ÚP) a vyjadruje efektivitu oceňovania pasív komerčnej banky“ (Ziegler, 1997, s. 39).

Vzorec 16

CÚN Priemerná sadzba ÚP =

Priemerné ÚP Zdroj: Ziegler, 1997, s. 39.

10. „Druhý ukazovateľ, vstupujúci do výpočtu čistej úrokovej marţe, vyjadrujúci zisky (straty) z čistej úrokovej pozície (ZČÚP) je tvorený súčinom čistej úrokovej pozície vzťahujúcej sa na úročené aktíva (ČÚPÚA) a úrokových nákladov úročených pasív (ÚNÚP) a vyjadruje vplyv dopadu odlišnej veľkosti úročených aktív a úročených pasív. Opäť je cieľom komerčnej banky maximalizovať hodnotu tohto ukazovateľa“ (Klimiková et al. 2012, s. 78).

Vzorec 17

ZČÚP – ČÚPÚA × ÚNÚP Zdroj: Klimiková et al. 2012. s. 110.

52

11. „Čistá úroková pozícia vzťahujúca sa na úročené aktíva je tvorená podielom rozdielu celkových úročených aktív (CÚA) a signalizuje, či má komerčná banka vo svojej bilancii viac úročených aktív ako úročených pasív. Snahou kaţdej komerčnej banky je opäť dosiahnuť maximálne hodnoty tohto ukazovateľa“ (Ziegler, 1997, s.

39).

Vzorec 18

CÚA – CÚP ČÚPÚA =

CÚA Zdroj: Ziegler, 1997, s. 39.

Rozklad ukazovateľa ROE slúţi na identifikáciu príčin nedostatočnej alebo zhoršujúcej sa rentability banky. Zároveň umoţňuje hlbšie analyzovať príčiny nedostatočnej ziskovosti vo vzťahu k jednotlivým zloţkám výnosov a nákladov. Od kvality bankového manaţmentu závisí dosiahnutie nadpriemernej rentability a je determinované viacerými faktormi:

- Permanentná kontrola prevádzkových a reţijných nákladov, - optimálne nastavenie pomeru cudzích zdrojov a kapitálu, - pouţívanie vlastných modelov identifikácie veľkosti kapitálu, - optimálne nastavenie pomeru zarábajúcich aktív,

- efektívne pouţívanie nevýnosových aktív (obeţivo, hmotný a nehmotný investičný majetok, atď.),

- optimalizovať cenu cudzích zdrojov v bilancii banky,

- rozhodnutia bankového manaţmentu a vlastníkov banky o kapitálovej štruktúre (Belás, Demjan, 2009, s. 63).