• Nebyly nalezeny žádné výsledky

Metóda Activity – Based Costing

2.3 Výkonnosť a ziskovosť komerčnej banky

2.3.2 Metóda Activity – Based Costing

Koncepcia Activity-based Costing (ABC) sa rozvíja rýchlejšie v porovnaní s ostatnými účtovníckymi koncepciami zaoberajúcimi sa oceňovaním a alokáciou nákladov.

„Základnou filozofiou prístupu ABC je dvojstupňová alokácia spotrebovaných zdrojov na poskytovaný finálny produkt prostredníctvom aktív. Táto metóda je sama o seba súčasťou Activity-based Cost Management-u – ABCM, respektíve súčasťou Activity-based Management-u – ABM“ (Klimiková et al. 2012, s. 85).

53

Podľa A. Foltínovej (2011) môţeme metódu ABC charakterizovať takto: „ABC je metóda merania nákladov a výkonnosti činností, produktov a zákazníkov. ABC umoţňuje priradenie nákladov k produktom podľa aktuálne spotrebných činností a zdrojov. Činnosti (Activities) a nákladové objekty (Cost Objects) sú základom konceptu metódy ABC.

Činnosti sú opísané ako práca prebiehajúca v podniku. Nákladové projekty sú príčinou uskutočňovania výkonu činností. Vykonávanie činností vyţaduje spotrebu rôznych zdrojov. Práca sa spája s činnosťami a nákladové objekty spotrebúvajú tieto činnosti. Sila a účinnosť metódy ABC je v schopnosti jasne podať nákladové a nefinančné informácie“

(Foltínová et al. 2011, s. 156).

„Metóda ABC vytvára pre manaţment určitý manévrovací priestor na sledovanie spotreby zdrojov na úrovni aktivít, pričom väčším prínosom tejto metódy je skutočnosť, ţe umoţňuje vyhodnocovať, do akej miery pridáva daná sledovaná aktivita produktu určitú hodnotu. Z toho vyplýva, ţe pomocou ABC metódy je moţné presne identifikovať pôvod všetkých nákladov a výnosov súvisiacich so sledovaným produktom, respektíve sluţbou.

To znamená, ţe k danému produktu prípadne sluţbe sú priradené len tie náklady a výnosy, ktoré s nimi bezprostredne súvisia. Komplexné porovnanie obidvoch prístupov vyjadruje Tabuľka 5, ktorá stručne charakterizuje jednotlivé prístupy a ich vzájomné odlišnosti“

(Klimiková et al. 2012, s. 86)

Tabuľka 5 Základné porovnanie dvoch prístupov k oceňovaniu

Zdroj: Klimiková et al. 2012, s. 86.

Tradičný prístup ABC prístup

1. Náklady produktov sú presné za celú banku ako celok, ale nie sú správne priradené produktom.

Presná kalkulácia skutočných nákladov jednotlivých produktov.

2. Nezachytáva príčiny vzniku nákladov. Sústreďuje sa na riadenie nákladov identifikovaním príčin ich vzniku.

3. Veľké, nehomogénne skupiny nákladov rozdeľovaných rovnakým spôsobom.

Definovanie aktivity, rozdeľovanie nákladov aktivity.

54

ABC sa od klasických metód, ktoré priraďujú všetky druhy nákladov priamo výrobkom odlišuje v tom, ţe v rámci prvého stupňa alokácie nákladov táto metóda priradí zdroje vopred špecifikovaným aktivitám a aţ následne v rámci druhej fázy alokácie nákladov dochádza opäť pomocou vhodných driverov k priradeniu nákladov konkrétnych aktivít na príslušné nákladové objekty, v našom prípade poskytované produkty a sluţby. Rozdiel medzi spomínanými metódami môţeme prezentovať aj graficky, ako to vidno na nasledujúcom obrázku 23 (Klimiková et al. 2012, s. 86).

Obrázok 23 Rozdiel tradičného a ABC prístupu k priraďovaniu nákladov produktom alokácia

Tradičný

1.alokácia 2. alokácia ABC prístup

Zdroj: Klimiková et al. 2012, s. 86.

Medzi neoddeliteľné a hlavné súčasti systému Activity-based Costing patria zdroje, ponúkané produkty a sluţby, vykonávané činnosti a nakoniec sú to drives. Celkový pohľad na tok nákladov metód ABC znázorňuje obrázok 25.

Obrázok 24 Tok nákladov v metóde ABC

Zdroj: Serina, Tóth, 2009, s. 162.

Činnosti – môţeme na základe postupnosti členiť na aktivity a procesy. Aktivita je hierarchicky na činnosťou. Predstavuje činnosť vykonávanú v podniku, ktorá spotrebúva zdroje. Všetky zdroje nevyhnutné na vykonávanie určitej aktivity musia byť s ňou spojené, bez ohľadu na organizačné členenie. Toto spojenie umoţňuje ľahšie zistiť celkové zdroje podniku potrebné na vykonávanie určitej aktivity. Proces je hierarchicky nadradený aktívam. Procesy podporujú základné funkcie organizácie a majú identifikovateľné výstupy. (Serina, Tóth, 2009, s. 162).

Zdroje – sú pomenované ako zdroje v dôsledku zdroja pôvodu nákladov pri vykonávaní činnosti príslušnej spoločnosti alebo banky. Pri riadení zdrojov je nevyhnutné analyzovať jednotlivé činnosti, aktivity a ich náročnosť na spotrebu zdrojov. Predstavujú skupinu

Náklady

55

nákladov, ktoré sa spotrebúvajú v súvislosti s daným produktom alebo sluţbou (Foltínová et al. 20111, s. 159).

Vo všeobecnosti môţeme metódu ABC definovať ako „účtovnícky systém (viď obrázok 27), ktorý sa sústreďuje na aktivity produktov pri uskutočňovaní výroby. Aktivity sa stávajú akumulačným bodom nákladov. Náklady sú priraďované k činnostiam a činnosti sú priraďované k produktom vzniknutým vyuţitím činností potrebných na vytvorene produktu“ (Serina, Tóth, 2009, s. 162). Vzťahy medzi jednotlivými prvkami modelu AB moţno graficky vyjadriť na nasledovnom obrázku 26.

Obrázok 25 Schéma alokácie zdrojov metódou ABC

I. stupeň alokácie Aktivitné centrum

II. stupeň alokácie

Zdroj: Klimiková et al. 2012, s. 88.

Podľa A. Foltínovej (2011) ABC metóda prináša mnoho mimoriadnych výhod a pomáha manaţmentu banky zodpovedať si otázky typu.

- Aké sú príleţitosti (aktivity) na zlepšenie ziskovosti a sluţieb?

- Aké sú náklady konkrétneho produktu alebo poskytovanej sluţby?

- Ktoré produkty a sluţby neprinášajú banke zisk?

- Ktoré konkrétne aktivity banky nepridávajú poskytovaným produktom a sluţbám ţiadny zisk?

- Ako sa môţe daný produkt upraviť tak, aby sa dokázali zníţiť náklady na jeho poskytovanie a pritom aby zostala jeho hodnota pre zákazníka zachovaná?

(Foltínová et al. 2011, s. 157).

Priame zdroje

Produkt Produkt

Produkt Produkt

Produkt

Aktivita Aktivita Aktivita

Zdroj Zdroj Zdroj Zdroj

56 Implementácia metódy ABC

„Cieľom implementácie ABC metódy do kalkulácie nákladov komerčnej banky je vytvorenie takého modelu fungovania spoločnosti, ktorý flexibilne dokáţe na základe získaných vstupov z finančného účtovníctva poskytovať relevantné, ale najmä presné informácie o všetkých sledovaných produktoch a sluţbách, či uţ z pohľadu nákladov na poskytovanie daného produktu alebo sluţby, alebo zo strany výnosov, ktoré dosahuje daný produkt alebo poskytovaná sluţba. Výsledný implementovaný model musí byť dostatočne flexibilný a nastavený tak, aby sa dokázal jednoducho prispôsobovať aktuálnym potrebám manaţmentu v oblasti získavania informácií o sledovaných produktoch a sluţbách. To znamená, ţe uţ v procese zostavovania modelu ABC a jeho následnej implementácie je nevyhnutné ho nastaviť tak, aby všetky spomínané úkony bolo moţné vykonať vţdy pri zmene poţiadaviek zo strany manaţmentu banky na sledované produkty a sluţby, prípadne pri inovácii portfólia poskytovaných produktov a sluţieb“ (Klimiková et al. 2012, s. 87).

Spôsob samotnej implementácie modelu ABC nie je z praktických dôvodov jednotný a preto sa môţeme stretnúť v odbornej literatúre s jeho rozdielnymi modifikáciami,.

Uvádzame hlavné postupy implementácie ABC modelu:

1. „Prípravná fáza.

2. Špecifikácia činností.

3. Agregácia činností do aktív.

4. Identifikácia zdrojov.

5. Prvý stupeň alokácie – kalkulácia nákladov do aktív.

6. Tvorba štruktúry toku nákladov.

7. Identifikácia aktívnych centier.

8. Špecifikácia produktov.

9. Druhý stupeň alokácie – kalkulácia nákladov produktov.

10. Zabezpečenie vstupných údajov pre model.

11. Vyhodnotenie výsledkov“ (Serina, Tóth, 2009, s. 196-197).

57

3 PREDPOKLADY A PODMIENKY BANKOVÉHO

CONTROLLINGU V KOMERČNEJ BANKE