Začiatky controllingu sú spojené s angloamerickým svetom. Jeho vznik sa spája s 15.
storočím kedy bola na anglickom dvore zavedená kontrola, ktorá je predchodcom samotného controllingu a zároveň jeho neoddeliteľnou zloţkou v súčasnosti. Hlavnou úlohou Controllour-a bolo viesť zápis a zároveň podávať informácie o príjmoch a výdajoch peňazí, majetku na kráľovskom dvore . V roku 1892 priemyselný podnik General Electric Company, ktorý bol prvotným priemyselným podnikom vo svete, ako prvý zaviedol funkciou Controllera. Väčší rozvoj controllingu môţeme evidovať aţ do obdobia svetovej hospodárskej krízy v 30-tych rokoch minulého storočia, kedy bolo prvoradé dosiahnuť maximálnu efektívnosť prostriedkov, ktoré boli investované do podnikania. V tom období bolo potrebné efektívne vyuţiť všetky nástroje riadenia controllingu, pomocou ktorých sa mala hospodárska ekonomika poznačená krízou dostať do normálneho chodu. Záverom týchto záujmov bolo v roku 1931 zaloţenie Controller’s Institute of America - Americký inštitút controllerov, ktorý sa neskôr premenoval na Financial Executives Institute – FEI a existuje dodnes (Pruţinský, Lajoš, 2011, s. 9-10).
Angloamerické ponímanie pojmu controlling vyúsťuje do definície, ktorá sa upravuje na základe jej aplikovania. Vo všeobecnosti jej definícia chápe controlling ako „všetky prostriedky, ktoré zabezpečia, ţe všetko pôjde tak, ako chce vedenie spoločnosti.
V angloamerickej odbornej literatúre sa môţeme stretnúť aj s nasledovnou definíciou controllingu: Úspešný controlling zabezpečuje rozpoznanie potenciálnych a aktuálnych odchýlok od plánu a po zopakovaní niekoľkých cyklov alebo fáz aj ich odstránenie manaţmentom“ (Eschenbach, 2004, s. 78).
Spolu s americkými spoločnosťami sa controlling dostáva na európsky trh po druhej svetovej vojne. Do tej doby sa v priebehu riadenia európskych spoločností vyuţívali klasické metódy. Controlling si našiel najlepšie postavenie v Nemecku, kde po skončení druhej svetovej vojny bolo potrebné naštartovať ekonomiku a preţiť mohli len zdravé spoločnosti. „Jednou z ciest udrţania sa na trhu bolo aj zavádzanie opatrení na zvyšovanie rentability a k takýmto opatreniam môţeme nesporne zaradiť aj zavedenie controllingu.
Tento trend vyústil aţ do skutočnosti, ţe od 70-tych rokov minulého storočia sa neodmysliteľnou súčasťou riadenia firiem v západnej Európe stáva práve controlling. Do oblasti strednej a východnej Európy sa controlling začal postupne dostávať pribliţne aţ o 20 rokov neskôr, teda v tých 90-tych rokoch minulého storočia“ (Klimiková et al. 2012, s. 20).
11
Na základe odlišného chápania nemeckej a angloamerickej odbornej literatúry je controlling do určitej miery stále nekonkretizovaný. Na strane druhej môţeme pozorovať určité ciele, ktoré smerujú k postupnému integrovaniu názorov a prístupov k definícii controllingu. R. Eschenbach (2004) vo svojej publikácií uvádza aktuálne vymedzenie controllingu, ktoré vychádza z týchto troch vysvetlení:
- „V rovine porovnávania plánu so skutočnosťou, - zjednotenie plánovacieho procesu s kontrolou,
- vplývanie na správanie zamestnancov“ (Eschenbach, 2004, s. 78).
V porovnaní s manaţérskymi postupmi sa controlling vyvíjal postupne. Od klasickej kontroly cez finančnú si prešiel dlhým vývojom aţ po komplexne chápané finančné riadenie spoločnosti. Následkom tejto skutočnosti sú viaceré nezrovnalosti, ktoré sa vyskytujú v jeho samotnom definovaní. V dôsledku rôznej interpretácie anglického výrazu
„to control“, ktorý predstavuje základ slova controlling sa vyskytujú „dve základné skupiny výrazov, ktoré moţno chápať v dvojakom význame:
a) riadiť, ovládať, mať pod kontrolou,
b) kontrolovať, preverovať, regulovať“ (Baran, 2002, s. 20).
Za rozhodujúcu môţeme povaţovať prvú skupinu výrazov – riadiť, ovládať a mať pod kontrolou, ktorá má pridanú hodnotu hlavne pre naše potreby. „Controlling tu označuje špecifickú koncepciu podnikového riadenia zaloţenú na komplexnom informačnom a organizačnom prepojení plánovacieho a kontrolného procesu, ktorý je zaloţený na:
- aplikácii controllingových nástrojov, metód a techník analýzy, - systémovom vytváraní controllingových informačných systémov, - systémovej komunikácii medzi organizačnými útvarmi,
- zmene postojov a spôsobu myslenia“ (Klimiková et al. 2012, s. 21).
Podľa P. Horvátha (2004) „úloha controllingu v podniku spočíva spravidla v tom, ţe triedi jednotlivé komponenty, preveruje ich pouţiteľnosť, doplňuje a odovzdáva ich do systému.
Najdôleţitejšou súčasťou systému riadenia, na ktoré sa zameriava práca controllera, sú - systém plánovania a kontroly a
- systém zásobovania informáciami“ (Horváth et al. 2004, s. 8).
R. Eschenbach (2004) vníma controlling nasledovne: „Cieľom riadenia podniku, spĺňajúceho potreby controllingu, je zaistenie ţivotaschopnosti podniku a jeho schopnosti
12
vytvárať hodnoty. Controlling podporuje uskutočnenie týchto cieľov riadenia špecifickými funkciami controllingu, ktoré sú v prípade potreby, poskytované vlastným controllerom a systémami a nástrojmi controllingu“ (Eschenbach, 2004, s. 75). S jeho myšlienkou sa môţeme stotoţniť v tom prípade, ak chápeme controlling ako určitú ucelenú súčasť riadenia spoločnosti.
V. Kašparovská (2006) definuje bankový controlling ako „proces stanovenia a realizácie bankových cieľov formou riadenia plánovacieho a kontrolného cyklu a poskytovanie informácií nutných k dosiahnutiu týchto cieľov. Je formou bankového riadenia na báze všetkých dostupných informácií z oblasti účtovníctva, kalkulácií, ekonomických analýz a internej kontroly“ (Kašparovská et al. 2006, s. 174).
Podľa A. Foltínovej (2011) „controlling predstavuje špecifickú formu práce s informáciami, je to proces stále silnejšieho prerastania informačnej podpory do vlastného riadenia hodnototvorného procesu podniku a smeruje k náprave jeho nedostatkov. Je to moderná, logická vývojová etapa v riadení pokročilých podnikov, ktorá vedie k dosiahnutiu zisku a stabilizácii likvidity. Jeho úlohou je nie je riadiť reálne procesy, ale celý podnik prostredníctvom informácií o reálnych procesoch“ (Foltínová et al. 2011, s.
13).
Táto uvedená skutočnosť vyvíja nátlak na jednotlivých pracovníkov controllingu, aby poznali všetky podrobnosti podniku a zároveň vedeli odhaliť špecifiká jednotlivých organizačných jednotiek (Kutáč, Janovská, 2012, s. 16).
„Úlohou controllingu je vytvárať predpoklady pre koordináciu v systéme riadenia, čo prakticky znamená, ţe cotrolling sa podieľa na vývoji jednotlivých podsystémov riadenia, na vytváraní štruktúry systémov a procesov v nich prebiehajúcich a vzťahov medzi nimi“
(Mikovcová, 2007, s. 14.)
Controlling vystupuje ako koordinačná funkcia a celý systém, jeho zloţky a vzťahy znázorňuje obrázok 1. Sú tu zobrazené medziodborové vzťahy medzi controllingom a individuálnymi výrobnými jednotkami, ktoré sú zastúpené jednotlivými činnosťami realizovanými v rámci danej spoločnosti. „Chápanie controllingu ako súčasť systému riadenia komerčnej banky, vyjadruje postavenie a význam controllingu pre kaţdý typ spoločnosti, či uţ ide o výrobnú spoločnosť, obchodnú spoločnosť, ak aj pre finančnú inštitúciu“ (Klimiková et al. 2012, s. 23).
13 Obrázok 1 Controlling v systéme riadenia podniku
Okolie
Systém výkonov
Zdroj: Mikovcová, 2007, s. 15.
V praxi sa neraz controlling neadekvátne stotoţňuje s pojmom interný audit. Aj keď sú tieto dve formy súčasťou riadiaceho procesu v konkrétnej spoločnosti alebo finančnej inštitúcii, existujú medzi nimi významné rozdiely. Controlling je predovšetkým súčasťou plánovacieho procesu v spoločnosti so zameraním sa na realizáciu zadefinovaných cieľov.
Interný audit má za úlohu objektívne zozbierať a vyhodnotiť informácie v rámci danej spoločnosti za účelom porovnania miery súladu týchto dvoch informácií so stanovenými kritériami. Základnou podmienkou interného auditu je informovať o výsledkoch zodpovedných osôb na jednotlivých úrovniach riadenia spoločnosti (Medveď et al. 2012, s. 389).
Vzhľadom na konkrétne prelínanie sa controllingu a interného auditu je len veľmi ťaţko moţné od seba jednoznačne oddeliť ich funkcie. „Je neprípustné si ich úlohy navzájom zamieňať. Kým interný audit má za úlohu len preveriť správnosť realizovaných činností, controlling je zameraný aj na budúcnosť“ (Klimiková et al. 2012, s. 23).
Jasné odlíšenie pojmov kontrola a controlling je zreteľné z nasledujúceho obrázka 2, ktorý predstavuje plynulý prechod v definíciách týchto pojmov od jednoduchej kontroly aţ po vymedzenie controllingu. „Controlling teda nemoţno zamieňať s riadením ani kontrolou, aj keď kontrola je nevyhnutná na splnenie úloh controllingu“ (Baran, 2002, s. 20).
Controlling (systém)
14 Obrázok 2 Rozdiel medzi kontrolou a controllingom
Stanovenie veličín kontroly Kontrola
Návrhy na opatrenia, korektúru stanovených cieľov, návrhy nových riešení. Komplexné posúdenie: plán – očakávania – skutočnosť.
Zdroj: Klimiková et al. 2012, s. 25.
Do pohľadu na definíciu controllingu vplýva okrem geografického aj iný aspekt, ktorým je čas. Ide o pohľad na controlling z časového hľadiska, na jeho pôsobnosť a realizáciu cieľov. Na základe toho rozoznávame dva základné smery vymedzenia controllingu – strategický a operatívny controlling (Foltínová et al. 2007, s. 15).
Vplyv controllingu v týchto dvoch riadiacich oblastiach umoţňuje podieľať sa na „riešení koncepčných úloh banky ako celku a súčasne na riešení operatívnych problémov v riadení jednotlivých organizačných jednotiek banky“ (Medveď et al. 2012, s. 401).
1.1.1 Strategický controlling
Strategický controlling je zameraný na budúcnosť. Ide o dlhodobé riadenie ziskovej kapacity spoločnosti. Jeho významnou úlohou je zabezpečenie takých opatrení v súčasnosti, ktoré budú v budúcnosti napomáhať zriaďovaniu a určitému napredovaniu spoločnosti. „Strategický controlling znamená systematické sledovanie budúcich príleţitostí a hrozieb“ (Nesterak, Bobáková, 2003, s. 23).
„Strategický controlling zahŕňa určovanie a výstiţné formulovanie cieľov, stratégií, premís a opatrení. Strategický controlling zdôrazňuje, ţe vypracované koncepty pre úspech podniku samé o sebe nestačia, ale musí nasledovať ich realizácia“ (Piontek, 2004, s. 19).
Zjednodušene by sa dalo povedať, ţe strategický controlling je „obsahom controllingu podniku ako celku. Činnosť tohto controllingu sa z dlhodobého hľadiska prejavuje v sledovaní, analyzovaní a hodnotení javov vzájomných vzťahov, čo je vyuţiteľné najmä pre dlhodobé strategické rozhodovanie“ (Baran, 2002, s. 34).
15
Orientácia strategického controllingu je v zásade externá. Prejavujú sa v nej pohľady do vnútorného prostredia danej spoločnosti na zabezpečenie podpory strategického plánovania, vykonávanie strategickej kontroly a prevod strategických plánov do operatívnych (viď obrázok 3). Z tohto hľadiska môţeme controlling definovať ako integrovaný rozhodovací systém, ktorý je tvorený uzavretým okruhom so stanovenými cieľmi, spätnou väzbou a riadením, informáciami a zodpovednými zamestnancami (Klimiková, 2008, s. 95).
Obrázok 3 Strategický controlling
Zdroj: Pruţinský, Lajoš, 2011, s. 73.
1.1.2 Operatívny controlling
Operatívny controlling je zameraný na súčasnosť. Hľadisko budúcnosti je dané plánovacím horizontom ohraničeným kratším časovým obdobím. Orientácia operatívneho controllingu smeruje na rozvoj svojich aktív v oblasti ziskového potenciálu danej spoločností v súčasností (Foltínová et al. 2007, s. 15).
Podľa D. Barana (2004) je „podstatou operatívneho controllingu sformulovať systém riadenia zisku, ktorý potrebuje nevyhnutné informácie nato, aby porovnanie plánu a skutočnosti umoţnilo za kratšie obdobie (mesiac) uplatniť riadiace protiopatrenia včas, aby bolo moţné splniť ročný plán (viď obrázok 4). Ide o ekonomické vnútropodnikové
16
„Cieľom operatívneho controllingu je predovšetkým optimalizácia vecných, časových a hodnotových parametrov riadenia danej spoločnosti so zameraním sa na samotnú spoločnosť. Operatívny controlling zahŕňa takmer všetky funkcie moderného systému controllingu a postupne sa transformuje z účtovníctva zaloţeného na báze celkových nákladov na flexibilnejší systém vyššieho stupňa zaloţený na báze marginálnych nákladov (Klimiková et al. 2012, s. 26).
Obrázok 4 Operatívny controlling
Zdroj: Baran, 2002, s. 37.
Obidve úlohy controllingu majú viacero rozličných charakteristík. V nasledujúcej tabuľke 1 porovnávame vybrané špecifiká operatívneho a strategického controllingu pomocou priamky a jednotlivých úloh, ktoré vyjadrujú stúpajúci/vyšší alebo klesajúci/niţší trend konkrétnej charakteristiky.
Tabuľka 1 Charakteristika operatívneho a strategického controllingu
Charakter úloh CONTROLLING
17