Klasifikácia pracovnoprávnych vzťahov

K spornej problematike právnej teórie môţeme zaradiť predmet pracovnoprávnych vzťahov. Pri vymedzovaní tohto pojmu treba prihliadať na druh hodnôt, k dosiahnutiu ktorých smeruje správanie subjektov, resp. na to, čo je cieľom a účelom konkrétneho správania subjektov.

Všeobecne za predmet pracovnoprávnych vzťahov moţno povaţovať výkon závislej práce, alebo skôr povedané to k čomu tento výkon nasleduje.

,,Pokiaľ ide o štátnozamestnanecký pomer a sluţobný pomer, treba uviesť, ţe ide o právnu úpravu, ktorá je v podstate rovnaká a v oboch ide o výkon štátnej sluţby. Táto právna úprava má rovnaký verejnoprávny charakter s obmedzenou zásadou zmluvnosti, vzťahom nadriadenosti zamestnávateľa,, ¹⁶

,,Činnosť vo verejnom záujme môţe byť vykonávaná v pracovnom pomere s verejnoprávnymi inštitúciami alebo v sluţobnom pomere, ktorý je vo svojej podstate štátnozamestnaneckým právnym vzťahom.

Štátna sluţba je plnením úloh štátu alebo vykonávaním štátnych záleţitostí. V tomto vzťahu je dominantné postavenie štátu alebo vykonávaním štátnych záleţitostí. V tomto

16Schronk, R.: Reforma pracovného práva na pokračovanie, in Justičná Revue, 57, 2005, č. 4, s. 472.

vzťahu je dominantné postavenie štátu ako zamestnávateľa. Právny vzťah sa v týchto prípadoch neuzatvára zmluvou ale na základe vymenúvacieho dekrétu, v prípade porušenia právnych povinností zo strany zamestnanca sa uplatňuje osobitné interdisciplinárne konanie.

Ak sa jedná o činnosť vo verejnom záujme realizujúcu v rámci pracovného pomeru môţeme povedať, ţe ide o výkon práce vo verejnom záujme. Právnu úpravu nájdeme v osobitnom zákone č. 522/2003 Zb. o výkone prác vo verejnom záujme. Ide o zákon, ktorý vymedzuje odchýlky od všeobecnej právnej úpravy pracovného pomeru, ktorý je uvedený v Zákonníku práce. Ide hlavne o osobitné posudzovanie kvalifikačných predpokladov, obsadzovania vedúcich funkcií, osobitných povinností a obmedzení zamestnancov a pracovných podmienok.“¹⁷

Zákon o výkone práce vo verejnom záujme upravuje najmä práva a povinnosti zamestnancov a zamestnávateľov pri výkone práce vo verejnom záujme. Zákon sa vzťahuje na zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme k zamestnávateľom, ktorými sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky a právnické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, právnické osoby zriadené zákonom a právnické osoby zriadené štátnym orgánom, obcou alebo vyšším územným celkom podľa osobitného zákona, právnické osoby zaloţené štátnym orgánom, Fondom národného majetku Slovenskej republiky, obcou alebo vyšším územným celkom, ak majetková účasť alebo súčet majetkovej účasti štátu, Fondu národného majetku Slovenskej republiky, obce alebo vyššieho územného celku je viac ako 67 %, iné právnické osoby zaloţené štátnym orgánom, obcou alebo vyšším územným celkom, u ktorých väčšinu členov riadiacich, kontrolných alebo dozorných orgánov navrhuje štátny orgán, obec alebo vyšší územný celok.¹⁸

Pracovnoprávne vzťahy môţeme deliť aj na základe toho, či voči zamestnávateľskému subjektu , respektíve voči zamestnancovi vystupuje jeden subjekt, alebo je ním kolektívny subjekt.

Z tohto hľadiska môţeme pracovnoprávne vzťahy rozdeliť do dvoch skupín, a to na individuálne pracovnoprávne vzťahy a kolektívne pracovnoprávne vzťahy.¹⁹

17 Kuril, J. : Pracovné právo1. časť. Bratislava: Akadémia policajného zboru,2006, s.30-32.

18 Dostupné na WWW: [http://www.ukf.sk/dokumenty/informaciepre/zakony-data/03-z552.pdf ] k 20.4.2010.

19 Kuril, J. : Pracovné právo 1. časť. Bratislava: Akadémia policajného zboru,2006, s.31.

Individuálne pracovnoprávne vzťahy sú právne vzťahy, ktoré vznikajú medzi ich subjektmi, a to medzi zamestnancom a zamestnávateľom. Zamestnanec je vţdy fyzická osoba a zamestnávateľ môţe byť nielen fyzická osoba ale aj právnická osoba.

Medzi individuálne pracovnoprávne vzťahy môţeme priradiť aj ďalšie vzťahy, a to tie, ktoré vytvárajú predpoklady pre vznik pracovnoprávneho vzťahu, pracovnoprávne vzťahy chránia a upevňujú.

Ďalším ktitériom členenia pracovnoprávnych vzťahov je posudzovanie pracovnoprávnych vzťahov v súvislosti s objektom. Na základe objektu môţeme pracovnoprávne vzťahy rozdeliť na základné individuálne pracovnoprávne vzťahy - na základe nich sa priamo realizuje pracovný proces, súvisiace individuálne pracovnoprávne vzťahy – vytvárajú predpoklad pre uskutočňovanie základných pracovnoprávnych vzťahov, ochraňujú základné pracovnoprávne vzťahy pred ich porušením.

Medzi základné pracovnoprávne vzťahy zaraďujeme pracovný pomer, právne vzťahy zaloţené dohodami o práci mimo pracovného pomeru, sluţobný pomer príslušníkov ozbrojených síl, pracovnoprávne vzťahy sudcov, štátnych zástupcov, pracovné vzťahy členov druţstiev, atď.

Medzi odvodené pracovnoprávne vzťahy zaraďujeme právne vzťahy na zabezpečenie práva na zamestnanie, kontrolné vzťahy vznikajúce pri kontrole nad dodrţiavaním pracovnoprávnych predpisov a predpisov o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, vzťahy zodpovednosti za škodu²⁰

Kolektívne pracovnoprávne vzťahy upravujú vzťahy medzi zástupcami zamestnancov a zamestnávateľov a vzťahy medzi vyššími odborovými orgánmi a zamestnávateľskými organizáciami.

Môţeme spomenúť aj ďalšie pracovnoprávne vzťahy, v rámci ktorých občania vykonávajú prácu pre zamestnávateľský subjekt. Hovoríme o pracovných vzťahoch, ktoré sú upravené osobitnými zákonmi( napríklad zákon o prokuratúre, zákonom o obecnom zriadení, zákonom o vysokých školách) a Zákonník práce ich upravuje len čiastočne. Platí pre ne delegovaná alebo subsidiárna pôsobnosť Zákonníka práce.

Ku kolektívnym pracovnoprávnym vzťahom patria kolektívne pracovnoprávne vzťahy vznikajúce pri účasti pracovníkov na tvorbe rozhodnutí zamestnávateľa, kolektívne

20 Galvas , M. -Gregorová, Z. -Hrabcová, D. -Píchová, I -.Zachariáš, J.: Pracovní právo České Republiky.

Brno: Masarykova univerzita, 1997, s. 60-61.

pracovnoprávne vzťahy vznikajúce pri kolektívnom vyjednávaní, kolektívne pracovnoprávne vzťahy pri riešení kolektívnych pracovných sporov.²¹

O kolektívnych pracovnoprávnych vzťahoch môţeme povedať, ţe z hľadiska právneho postavenia zamestnanca nenahrádzajú individuálne pracovnoprávne vzťahy. Dotvárajú ich, dopĺňajú a ochraňujú. Podstatou obsahu je právna úprava pracovných a mzdových podmienok a účasť zamestnancov na riadení.²²

Vzhľadom na to môţeme povedať, ţe činnosť, ktorú vykonávajú zamestnanci zamestnaní v štátnych orgánoch nie je automatický výkon štátnej sluţby. V súvislosti s tým často nastávajú závaţné chyby, kedy si zamieňame štátnozamestnanecký pomer s pracovným pomerom ostatných zamestnancov štátneho orgánu. Tu štát vystupuje ako zamestnávateľ.

Ostatní zamestnanci môţu byť zaradení v kategórii zamestnancov vo výkone prác vo verejnom záujme ( predtým tzv. verejní zamestnanci) v pracovnom pomere alebo inom pracovnoprávnom vzťahu.

Verejná sluţba je spravovaná zásadami pracovnoprávnych vzťahov , ktoré sú definované v Zákonníku práce ako osobitný predpis. Vzhľadom na to môţeme povedať, ţe pracovnoprávne vzťahy zamestnancov vo výkone práce vo verejnom záujme spadajú do pracovného práva.²³